Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/165/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1117201548 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1117201548.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v konaní o vyslovenie prípustnosti prevzatia umiestneného: F. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX, XXX XX N., zastúpeného JUDr. NOVÁČKOVÁ, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Brančská 7, 851 01 Bratislava, do zdravotníckeho zariadenia: Univerzitná nemocnica s poliklinikou Bratislava, Pažítkova 4, 821 01 Bratislava, pracovisko: Nemocnica Staré Mesto, Mickiewiczova 13, 813 69 Bratislava, Psychiatrická klinika LFUK a UNB, na odvolanie umiestneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 31.01.2017, č. k. 1Pu/26/2017-6, takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 31.01.2017, č. k. 1Pu/26/2017-6 rozhodol, že prevzatie umiestneného: F. R., narodeného XX.X.XXXX, bytom N. XX, N., do zdravotníckeho zariadenia: Univerzitná nemocnica s poliklinikou Bratislava, Pažítkova 4, Bratislava, pracovisko: Nemocnica Staré Mesto, Mickiewiczova 13, Bratislava, Psychiatrická klinika LFUK a UNB, ku ktorému došlo dňa 29.01.2017, bolo prípustné. 2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil § 254 ods. 2, § 262 ods. 1, 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „C.m.p.“), § 6 ods. 4, ods. 9 písm. d/, § 9 ods. 4 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a vecne tým, že z vykonaného dokazovania, a to výsluchu ošetrujúcej lekárky MUDr. F. A. mal preukázané, že v čase prevzatia F. R. do zdravotníckeho zariadenia bol menovaný intoxikovaný liekmi a alkoholom. Dospel k záveru, že umiestnený sa v príčinnej súvislosti s duševnou poruchou pokúsil o samovraždu. Súd prvej inštancie poukázal i na skutočnosť, že na umiestneného vzhliadol, avšak s umiestneným sa nepodarilo nadviazať žiaden kontakt. 3. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote, prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu, odvolanie umiestnený F. R. žiadajúc, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súdu prvej inštancie vytkol, že rozhodnutie vydal na základe nesprávne zisteného skutkového stavu, v rozpore s ustanoveniami Civilného mimosporového poriadku, v rozpore s § 6, § 9 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ako aj v rozpore s čl. 5 Európskeho dohovoru o ľudských právach. Spochybnil vyjadrenia ošetrujúcej lekárky MUDr. F. A. zo dňa 30.01.2017 o tom, že užil XX tabliet U., že sa pokúsil o samovraždu a že má problémy v práci, ktoré tvrdenia nepovažuje za dostatočné a relevantné pre vydanie uznesenia o prípustnosti zadržania. Poukázal na skutočnosť, že pre zákonnosť zadržania je nevyhnutnou podmienkou existencia duševnej choroby, ktorá vyvoláva nebezpečné správanie, pričom medzi chorobou a nebezpečným konaním musí byť vzťah príčiny a následku, inak zadržanie nie je zákonné. Z uvedených dôvodov tvrdil, že v zdravotníckom zariadení bol omylom umiestnený. Uviedol, že príčinou jeho kolapsu dňa 29.01.2017 boli opakované hádky s manželkou, ktoré mali pôvod v neriešených rodinných veciach. Keďže sa chcel ukľudniť z rozčúlenia, užil niekoľko tabletiek na ukľudnenie a vypil niekoľko pohárikov alkoholu, v dôsledku čoho neskôr skolaboval. Zdôraznil, že nesúhlasil s umiestnením v zdravotníckom zariadení, ani s nútenou liečbou. Nikdy netrpel ani nebol liečený na žiadnu psychickú poruchu, ani mu takýto liek (U.) nebol predpisovaný. Namietal, že prípustnosť jeho umiestnenia v zdravotníckom zariadení v období od 29.01.2017 do 03.02.2017 nebola založená na dôkladnom vyšetrení jeho osoby a pri jeho vedomí. Rovnako namietal postup súdu prvej inštancie pri doručovaní mu uznesenia Okresného súdu Bratislava I zo dňa 31.01.2017, č. k. 1Pu/26/2017-6. Vyslovil názor, že ak v dôsledku nútenej liečby s ním nebol možný kontakt, čoho dôkazom je zápisnica z výsluchu zo dňa 31.01.2017, spísaná JUDr. O. T. o 10.30 hod, tak v tento deň nemohol ani odmietnuť prevziať uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 31.01.2017, č. k. 1Pu/26/2017-6, tak ako je to uvedené na doručenke. Zdôraznil, že dôkazom opodstatnenosti jeho odvolania je podstatná právna skutočnosť, že z psychiatrickej kliniky bol dňa 03.02.2017 prepustený pre neexistenciu dôvodov pokračovať v hospitalizácii. Poukázal na prepúšťaciu správu, ktorá neobsahuje dôvody, ktoré by viedli k jeho nútenému zadržaniu a liečbe. 4. Činnosťou Krajského súdu v Bratislave boli získané správy z internej kliniky a psychiatrickej kliniky UNB, pracovisko Nemocnica Staré Mesto. Z prepúšťacej správy z internej kliniky UNB, pracovisko Nemocnica Staré Mesto zo dňa 29.01.2017 vyplýva, že F. R. bol bez anamnézy známeho interného predchorobia s depresívnym ladením, t.č. privezený po intoxikácii alkoholom a bromazepamom v suicidálnom konaní. Pri prijatí kardiálne kompenzovaný, normotenzný somnolentný. U pacienta sa stupňovala agresivita a nepokoj. Psychiater vyhodnotil stav ako amentný syndróm. Vzhľadom na pretrvávanie nepokoja bol menovaný po dohovore s dr. R. preložený na psychiatrickú kliniku s diagnostickým záverom: Intoxikácia alkoholom s bromanzepamom v rámci TS, Susp. depresívny syndróm, amentný stav s verbálnym a brachiálnym nepokojom. Zo správy o vstupnom vyšetrení na psychiatrickú kliniku UNB, pracovisko Nemocnica Staré Mesto zo dňa 29.01.2017 vyplýva, že menovaný bol prvýkrát psychiatricky hospitalizovaný, psychiatricky vyšetrený na metabolickej jednotke so záverom amentný stav s nepokojom pri manipulácii, st. po intoxikácii BZD a alkoholom. Pri prijatí reč dyzartrická, vedomie zastreté, amentný stav, psychomotorická instabilita, nepokoj, koprolália, verbálna agresivita, podávaná infúzna liečba. Z prepúšťacej správy UNB Bratislava, Nemocnica Staré Mesto, Psychiatrická klinika LF UK a UNB zo dňa 03.02.2017 vyplýva, že umiestnený bol dňa 03.02.2017 prepustený z hospitalizácie so záverom: reakcia na stres, St. po TS bezodiazepinmi a alkoholom, porucha osobnosti / emočná nestabilita, impulzivita), odporúčania: kontrola praktickým lekárom a psychiatrom do 3 dní od prepustenia, pacient bol poučený o nutnosti pravidelných psychiatrických kontrol a užívania liekov. 5. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, § 66 C.m.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 219 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), a dospel k záveru, že odvolanie umiestneného nie je dôvodné. 6. Podľa článku 5 ods. 1 písm. e/ Európskeho dohovoru o ľudských právach, každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane na základe postupu stanoveného zákonom: zákonné pozbavenie slobody osôb, aby sa zabránilo šíreniu nákazlivej choroby, alebo duševne chorých osôb, alkoholikov, narkomanov alebo tulákov. 7. Podľa § 6 ods. 4 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, informovaný súhlas je preukázateľný súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti, ktorému predchádzalo poučenie podľa tohto zákona. Informovaný súhlas je aj taký preukázateľný súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti, ktorému predchádzalo odmietnutie poučenia, ak v tomto zákone nie je ustanovené inak (§ 27 ods. 1, § 36 ods. 2, § 38 ods. 1, § 40 ods. 2). 8. Podľa § 6 ods. 9 písm. d/ zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotníckej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, informovaný súhlas sa nevyžaduje v prípade ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá v dôsledku duševnej choroby, alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu. 9. Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotníckej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak ide o ústavnú starostlivosť, na ktorú sa nevyžaduje informovaný súhlas podľa § 6 ods. 9 písm. d), poskytovateľ je povinný prevzatie osoby do ústavnej starostlivosti oznámiť do 24 hodín súdu, v ktorého obvode sa zdravotnícke zariadenie ústavnej starostlivosti nachádza. O zákonnosti dôvodov prevzatia do ústavnej starostlivosti rozhodne súd. Do rozhodnutia súdu možno vykonávať len také zdravotné výkony, ktoré sú nevyhnutné na záchranu života a zdravia osoby alebo na zabezpečenie jej okolia. 10. Podľa § 260 ods. 1 C.m.p., súd umiestneného vyslúchne. 11. Podľa § 260 ods. 2 C.m.p., výsluch umiestneného súd uskutoční spôsobom, ktorý je vhodný a primeraný s ohľadom na zdravotný stav. Ak je výsluch na ujmu zdravotného stavu, možno od výsluchu upustiť. Súd v takom prípade umiestneného vzhliadne. 12. Podľa § 261 C.m.p., súd sa oboznámi s názorom ošetrujúceho lekára, prípadne ďalších osôb, ktoré môžu objasniť stav veci, a so zdravotnom dokumentáciou umiestneného. 13. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p., na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 14. Konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia alebo držania v zdravotníckom zariadení (§ 252 a nasl. C.m.p.) má úzku súvislosť s hmotnoprávnou právnou úpravou obsiahnutou v zákone č. 576/2004 Z.z. v platnom znení, ktorá okrem iného určuje, kedy je možné fyzickú osobu bez jej písomného súhlasu prevziať do ústavnej starostlivosti. Celá úprava detenčného konania stojí na povinnosti zdravotníckeho zariadenia do 24 hodín oznámiť súdu buď prevzatie umiestneného bez jeho súhlasu alebo zadržanie umiestneného, ktorý síce pôvodne súhlasil s ústavnou starostlivosťou, avšak v jej priebehu súhlas s ústavnou starostlivosťou odvolal. Zmyslom uvedenej právnej úpravy je kontrola a zabránenie možného zneužitia pri prevzatí a držaní v zdravotníckom zariadení umiestneného. Prevzatie osoby do zdravotníckeho zariadenia bez jej súhlasu je vážnym zásahom do základného práva na osobnú slobodu zaručeného čl. 17 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Preto nemôže byť ponechané iba na zdravotníckom zariadení ako jeho zamestnanci vyhodnotia splnenie podmienok na umiestnenie osoby do ústavu bez jej súhlasu a preto je tu vytvorená zákonná poistka v podobe detenčného konania ako súdneho prieskumu, ktorý slúži na ochranu práv umiestnenej osoby. 15. V danej veci súd prvej inštancie po obdržaní oznámenia zdravotníckeho zariadenia: Univerzitná nemocnica s poliklinikou Bratislava (ďalej len „UNB“), pracovisko: Nemocnica Staré Mesto, Mickiewiczova 13, 813 69 Bratislava, Psychiatrická klinika LF UK a UNB zo dňa 29.01.2017, uznesením zo dňa 30.01.2017, č. k. 1Pu/26/2017-3 začal v zmysle § 254 ods. 2 C.m.p. konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia umiestneného v zdravotníckom zariadení, vo veci následne vykonal dokazovanie výsluchom ošetrujúcej lekárky MUDr. F. A. a umiestneného súd prvej inštancie vzhliadol z dôvodu nemožnosti nadviazať s ním kontakt (o čom svedčí úradný záznam z 30.01.2017), pričom pri rozhodovaní správne posudzoval zákonnosť dôvodov hospitalizácie umiestneného zo dňa 29.01.2017. Odvolací súd vyhodnotil námietky umiestneného, že súd prvej inštancie nekriticky vychádzal pri posudzovaní prípustnosti jeho prevzatia zo subjektívnych vyjadrení ošetrujúcej lekárky MUDr. F. A., ako nedôvodné s poukazom na správy z internej kliniky a psychiatrickej kliniky UNB, pracovisko Nemocnica Staré Mesto, ktoré svedčia o relevancii vyjadrení ošetrujúcej lekárky a obsahujú presnú diagnostiku a popis stavu umiestneného v čase jeho prijatia na interné a následne na psychiatrické oddelenie. Odvolací súd dáva do pozornosti obsah a závery prepúšťacej správy z psychiatrickej kliniky, ktorá obsahuje kompletné informácie o prijatí pacienta, jeho vyšetreniach, diagnostikovaní a nasadení liečby s odporúčaním pokračovať v psychiatrickej liečbe, v užívaní liekov a nutnosť pravidelných psychiatrických kontrol. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd dospel zhodne so súdom prvej inštancie k záveru, že zdravotný stav umiestneného prejavujúci sa v čase umiestnenia výraznými zmenami v jeho správaní, tak ako bol diagnostikovaný si vyžadoval ústavnú starostlivosť a pokiaľ za tejto situácie súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že k prevzatiu umiestneného do zdravotníckeho zariadenia došlo zo zákonných dôvodov, s jeho rozhodnutím sa odvolací súd plne stotožnil. Na odvolaciu výhradu umiestneného, že súd prvej inštancie postupoval v rozpore s ustanoveniami Civilného mimosporového poriadku, § 6, § 9 zákona č. 576/2004 Z.z. a článkom 5 Európskeho dohovoru o ľudských právach, odvolací súd neprihliadal, pretože možnosť obmedziť slobodu jednotlivca vyplýva priamo z dikcie ním rozporovaných ustanovení. 16. Pokiaľ ide o argument umiestneného, že súd prvej inštancie nepostupoval správne pri doručovaní mu napadnutého uznesenia, odvolací súd mal z obsahu spisového materiálu preukázané, že predmetné rozhodnutie bolo umiestnenému doručované dňa 31.01.2017, ktorý si písomnosť odmietol prevziať, o čom svedčí doručenka (por. č. l. 7spisu). Doručenka má v zmysle § 111 C.s.p. povahu verejnej listiny, ktoré údaje uvedené na nej sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak. Zohľadňujúc uvedené, odvolací súd má za to, že ak umiestnený spochybňuje údaje na doručenke, ich opak musí dokázať, inak niet pochýb o správnosti doručovania predmetného rozhodnutia súdu prvej inštancie umiestnenému. Odvolací súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že predmetné uznesenie prevzala právna zástupkyňa umiestneného dňa 07.02.2017 a konštatuje, že odvolanie voči uzneseniu bolo podané včas a odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie a o podanom odvolaní rozhodol. 17. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p., ako vecne správne potvrdil. 18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 ( § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).