Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/157/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1117202465 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1117202465.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci navrhovateľa: Y.. Y. Č., J. G. X, X., proti odporcom v 1. rade: GINN. PRESS so sídlom Ľubinská 18, Bratislava, IČO: 42 414 075, v 2. rade: T. J., X. X. XX, X., v 3. rade: G. P., X. Ľ. XX, X., odporcovia v 1. a 3. rade zastúpení odporcom v 2. rade, o nariadenie neodkladného opatrenia na odvolanie odporcov v 1. až 3. rade proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 14. februára 2017, č.k. 12C 7/2017-34 takto r o z h o d o l : Odvolací súd odvolanie odporcov v 1. a 2. rade o d m i e t a . Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Navrhovateľ má právo na náhradu trov odvolacieho konania proti odporcom v 1., 2. a 3. rade spoločne a nerozdielne v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým odporcom v 1., 2. a 3. rade uložil povinnosť odstrániť video „. U. H. V. U. z webového sídla A..O..sk a odstrániť toto video zo sociálnej siete F. do troch dní od obdržania neodkladného opatrenia a zároveň im uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v celom rozsahu. Rozhodol, že odporcovia v 1., 2. a 3. rade môžu podľa § 337 ods. 2 CSP podať proti navrhovateľovi žalobu vo veci samej, týkajúcu sa aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu, alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia s tým, že podľa § 337 ods. 1 CSP jej podaním sú povinní znášať právne následky vyplývajúce z CSP. Rozhodol tak podľa § 324 ods. 1, 3, § 325 ods.1, 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, § 336 ods. 1, § 337 ods. 1 a 2 CSP s odôvodnením, že navrhovateľ sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia z dôvodu, že na videu sa odporcovia v 2. a 3. rade okrem iných podtém zaoberajú vcelku obšírne jeho osobou a jeho C. L. Č., o ktorom hovoria, že počas vojny prenasledoval na Slovensku Židov, oberal ich o peniaze a cennosti, či už ako úplatok alebo priamo a posielal ich do koncentračného tábora. Do videa zaradili aj video- výpoveď staršieho muža, ktorý tieto skutočnosti o jeho otcovi tvrdil údajne ako očitý svedok a odporcovia v 2. a 3. rade si toto akoby osvojili a v priebehu videa nielen poukazujú na to, že takéto tvrdenia uviedol onen starší muž, ale opakujú ich už ako svoje tvrdenia. Video „. U. H. V. U. je vulgárne a obsahuje vyhrážky násilím. Odporcovia v 2. a 3. rade sa priamo vyhrážajú násilím, vraždením v prvom rade G. Č., ale aj všeobecne. Video má dĺžku viac ako 3 hodiny a obsahuje urážky a klamstvá na jeho otca a urážky a vyhrážky na jeho osobu. Do videa vložili záznam rozhovoru so starším mužom, ktorý tvrdí, že jeho C. L. Č. poslal k nim do bytu skupinu príslušníkov SS, aby ho prehľadali, či sa tam neskrývajú Židia. Starší muž na vloženom videu tiež povedal, že likvidovanie Židov mal vo vláde na starosti L. Č. a žiadny O. nelikvidoval Židov, ale že to bol starý L. Č., ktorý to všetko dirigoval. Výpoveď staršieho muža a na ňu nadväzujúce tvrdenia odporcov sú primitívne klamstvá. Je všeobecne známou skutočnosťou, že Slovensko až do vypuknutia SNP, do 29.8.1944 za vojny nebolo okupované nemeckou armádou, a preto tu nemecká armáda ani nebola, ani jednotky SS a už z toho dôvodu by ich jeho otec nemohol poslať prehliadať byt a jeho C. L. Č. nebol za vojny členom vlády, bol poslancom Slovenského snemu, preto nemal výkonnú právomoc. Video odporcov na F. má viac ako 25 tisíc vzhliadnutí, z čoho vyplýva, že toľko divákov sa doteraz oboznámilo s videom, ktoré je nepravdivé, urážlivé, vulgárne a výhražné. Video tiež nadväzuje na články v L. H. G. L. Z. Y. XXXX, kedy už štátna bezpečnosť vedela, že sa podieľa na príprave sviečkovej manifestácie, nemali ho na čom očierňovať, preto uverejnili sériu článkov, v ktorých sa pokúšali kompromitovať jeho otca za činnosť za Slovenského štátu. Jeho otec L. L. Ž. a súd rozsudkom sp.zn. 11C/242/1991 zo dňa 14.10.1994, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 9Co/98/1995 zo dňa 9.5.1995, žalobe vyhovel a L. uverejnila opravu a ospravedlnenie podľa rozsudku dňa 26.6.1995. Video očierňuje pamiatku jeho otca a dotýka sa aj jeho osoby, na jeho facebookovej stránke vyvolalo negatívnu diskusiu o jeho osobe. Pokiaľ sa nachádza legitímne na internete, ruší jeho koncentrovanosť na prácu, vyvoláva otázky jeho známych. Vzhľadom na to, že v minulosti zastával dôležité ústavné funkcie, pozná množstvo ľudí, nevie, ktorí videu veria a ktorí nie, ale nie je schopný všetkým vysvetľovať, v čom a prečo je video nepravdivé. Stále vystupuje pravidelne v domácich a zahraničných médiách, je predsedom U.-G. U., a preto sa domáha odstránenia tohto videa z internetovej stránky odporcov aj z F.. Vyhrážky zabitím sú teraz neúčinné, ale keby sa vyskytla situácia, že by nefungovala štátna moc, vyhrážky by mohli inšpirovať prívržencov odporcov, aby ich uskutočnili. Súd na základe navrhovateľom predloženého nosiča CD s videom označeným ako „. U. H. V. U., ako aj z textového prepisu uvedeného videa, považoval za osvedčené základné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, keď navrhovateľ preukázal potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán tým, že preukázal existenciu nebezpečenstva bezprostredne mu hroziaceho, najmä s ohľadom na vyjadrenia obsiahnuté v predmetnom videu, ktoré sú objektívne spôsobilé privodiť ujmu na jeho právach chránených ustanoveniami § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj na právach jeho nebohého C. L. Č., chránených ustanoveniami § 15 a nasl. Občianskeho zákonníka, a to na práve na ochranu občianskej cti, súkromia, mena a prejavov osobnej povahy. Uviedol, že právo slobody prejavu slovom, písmom, tlačou, obrazom a iným spôsobom je síce zaručené Ústavou SR v čl. 26, ale pri jeho výkone je potrebné v demokratickej spoločnosti dodržiavať a rešpektovať právo na ochranu osobnosti, ako základné ústavné právo. V európskom právnom prostredí je právo na ochranu osobnosti považované za jedno z najsilnejších práv a je prirodzené, že právo slobody prejavu mu musí ustúpiť. Právo slobody prejavu môže v demokratickej spoločnosti ustúpiť právu na ochranu osobnosti len vtedy, ak právo slobody prejavu zodpovedá naliehavej spoločenskej potrebe, je primerané sledovanému legitímnemu cieľu a dôvody pre zásah do osobnostných práv sú relevantné, dostatočné a preukázané. V danom prípade tomu tak nie je, a preto dospel k záveru, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán. Pasívnu legitimáciu odporcu v 1. rade v konaní mal za preukázanú z dôvodu, že je producentom predmetného videa, tak ako to vyplýva zo záveru predmetného videa, ale aj z informácie uvedené na stránke A..O..sk, kde je výslovne uvedené, že O. U. O. pripravuje a produkuje združenie GINN a pasívnu legitimáciu odporcov v 2. a 3. rade mal za preukázanú z dôvodu, že títo majú autorské práva k predmetnému videu, keďže v ňom nielen účinkujú , ale zároveň ho natáčajú, pritom ich mená sú počas celého trvania predmetného videa uvedené v záhlaví. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a podľa pomeru úspechu vo veci. 2. Proti tomuto uzneseniu podali odvolanie odporcovia v 1., 2. a 3. rade, žiadali napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Namietali nepreskúmateľnosť napadnutého uznesenia, nesprávne použitie základných procesných pojmov, napr. odporca namiesto žalovaný a pod., v dôsledku čoho je výrok založený na nevykonateľných pojmoch, ktoré CSP nepozná, ďalej, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietali, že ako odporcovia sa nemohli k veci vyjadriť a súd prvej inštancie neskúmal, či majú reálnu možnosť odstrániť predmetné video a taktiež bez odôvodnenia konštatoval, že vymazaním videa z internetu by došlo k trvalej úprave vzťahov medzi subjektmi. Z výroku napadnutého uznesenia nevyplýva, či táto povinnosť bola uložená každému z odporcov samostatne alebo solidárne, pričom pri výroku o trovách konania vyslovil solidárnu zodpovednosť. Uviedli, že nie je možné splniť uloženú im povinnosť, pretože ani jeden z odporcov nemá reálnu možnosť objektívne splniť neodkladné opatrenie a aj označenie predmetného videa nie je presne definované, označenie videokanála v napadnutom rozhodnutí „. O. reálne ani neexistuje a nie sú v žiadnom spojení k tejto adrese. Za rozpornú považujú skutočnosť, že boli zaviazaní na odstránenie videa, pričom súd prvej inštancie uviedol obsah tohto videa v písomnej forme v napadnutom uznesení, ktorý sa vymazať nedá, a preto je nelogické tvrdenie súdu, že zrušením videa sa môže dosiahnuť trvalá náprava pomerov medzi stranami. Uviedli, že kópia videa sa v rôznych modifikáciách nachádza na niekoľkých desiatkach miest, resp. uložiskách na internete a je zverejnená na rôznych sociálnych internetových sieťach. Dá sa predpokladať, že multimediálny obsah môže byť stiahnutý v zariadeniach iných užívateľov, ktorí si video stiahli z internetových sietí a internetových služieb, príp. opätovne nahrajú video na iné alebo rovnaké služby a internetové portály, čo autor nedokáže kontrolovať a ani zamedziť tejto činnosti. Ku kopírovaniu dochádza neraz automaticky po zverejnení videa a na to nemajú odporcovia žiadny vplyv, ani nedokážu kópiu videa vymazať. Preto uloženie povinnosti vymazať video nemôže splniť účel, aký chcel docieliť navrhovateľ. Namietali, že súd prvej inštancie sa nezaoberal ani tým, či predmetné video je originálom alebo kópiou a kto má skutočne prístupové práva a možnosť reálne odstrániť toto video. Nesúhlasili ani s tým, že všetky rozpory okolo svojej osoby rozplynul navrhovateľ už pred rokmi, kedy boli vydané súdne rozhodnutia, ktorými súd vyhovel žalobe proti J. L., ktorý uverejnil ospravedlnenie na základe rozsudku dňa 9.5.1995. Ide o rozhodnutia medzi inými sporovými stranami, ktoré nezaväzujú tretie subjekty, ktoré neboli účastníkmi súdneho konania a namietali, že medzičasom sa na verejnosti vyskytli nové fakty, dôkazy a podklady, ktoré vrhajú iné svetlo na navrhovateľa a historické udalosti, a preto mal súd zaviazať navrhovateľa na podanie žaloby, v ktorom konaní by sa ukázali nové fakty, ktoré by viedli k novému rozhodnutiu vo veci samej. Ďalej uviedli, že U. O. je výslovne satirická, za účelom humoru a pobavenia a predmetom rozhovorov sú neraz aj fikcie a aj celá verejnosť túto reláciu vníma v tomto kontexte. Navrhovateľ neuviedol žiadneho svedka, u ktorého mala vzniknúť negatívna reakcia po vzhliadnutí tejto relácie, ale uviedol len všeobecný pojem „jeho známych“. Napadnuté rozhodnutie je podľa ich názoru nezrozumiteľné aj v tej časti, kde súd dospel k záveru, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán, nakoľko sa zrejme nejedná o slobodu prejavu, ale o zásah do osobnostných práv navrhovateľa, a preto sa nevedia tomuto rozhodnutiu brániť. Za nepreskúmateľné považujú rozhodnutie aj v časti neuloženia navrhovateľovi povinnosti podať žalobu vo veci samej. Namietali, že v takomto mimoriadnom prípade, keď súd nemôže určiť, či odporcovia majú možnosť objektívne splniť uložené neodkladné opatrenie, malo byť nariadené pojednávanie, na ktorom by sa rozpor vysvetlil. Namietali, že vzhľadom na závažnosť sporu, v ktorom súd posudzuje kolíziu dvoch základných práv a to práva na súkromie a práva na slobodu prejavu, mal uložiť navrhovateľovi povinnosť podať vo veci samej žalobu a nariadiť tak dokazovanie, keď odporcovia ako predstavitelia tlače, musia mať podľa SĽP vždy možnosť v konaní preukázať pravdivosť skutkových tvrdení, ako je primeranosť svojich prejavov. Postup súdu prvej inštancie nie je proporcionálny, keďže medzi použitými prostriedkami - nariadenie neodkladného opatrenia, bez povinnosti podať žalobu, a sledovaným cieľom nie je vzťah primeranosti. Ďalej uviedli, že žiaden z odporcov neuviedol v inkriminovanom prejave nepravdivé fakty a špekulácie o tom, či navrhovateľ je alebo nie je pokrvným synom bývalého prezidenta ČSSR R. V., sú legitímnou otázkou verejného záujmu, pričom v zmysle rozsudku Sunday Times proti Veľkej Británii pod slobodou prejavu je nemožné zahŕňať len informácie, ktoré spoločnosť prijíma výlučne ako pokojné alebo priaznivé, ale aj také informácie, ktoré sú poburujúce alebo prijímané verejnosťou s veľkými emóciami. Navrhovateľ, ako aj bývalý prezident ČSSR, sú osobami absolútneho verejného záujmu a špekuláciu o tom, či je navrhovateľ V. U., si odporcovia nevymysleli, ale už v minulosti ju priniesli aj iné mienkotvorné médiá, napr. ju naznačil týždenník L. a taktiež ju neinicioval žiaden z odporcov na základe svojho vlastného rozhodnutia, ale práve na základe informácií prítomných občanov. Konali teda v záujme a na požiadavku občianskej spoločnosti, čo zvýrazňuje legitímnosť prejavu odporcu. Za neopodstatnené a zjavne šikanózne považujú aj uloženie im povinnosti podať žalobu vo veci samej. 3. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení navrhol napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. Namietal, že v prípade správnosti údajov uvedených v odvolaní odporcov, že napadnuté uznesenie prevzali 24.2.2014 a odvolanie podali dňa 14.3.2017, podali odvolanie oneskorene a v takom prípade navrhol ich odvolanie odmietnuť a poukázal na to, že odporcov v 3. rade uznesenie neprevzal. Je teda sporná jeho procesná spôsobilosť na podanie odvolania a aj spôsobilosť poveriť odporcu na zastupovanie v konaní. K námietke odporcov, že nemajú reálnu možnosť odstrániť predmetné video z internetovej siete, uviedol, že toto ich tvrdenie je nepravdivé, keď vlastníkom sociálnej siete F. je spoločnosť R. H.. U.. a táto spoločnosť má zastúpenie aj na Slovensku, pričom zástupkyňa T.. T. U. mu elektronicky dňa 6.2.2017 napísala, ako je možné odstrániť video zo sociálnej siete F., a to v dvojakom prípade, teda v prípade, ak žiadateľ je vlastníkom videa a aj v prípade, ak nie je vlastníkom. Správcom internetovej stránky R.. L. sú odporcovia, alebo niektorí z nich a majú plné oprávnenie vkladať videá na túto stránku, ako aj videá z nej odstraňovať. Pokiaľ by nevedeli video odstrániť, môžu sa obrátiť na špecializované spoločnosti, ktoré sa zaoberajú týmito činnosťami. Pokiaľ odporcovia namietajú, že predmetné video si mohli prevziať ďalší diváci a nachádza sa na mnohých internetových sídlach, uviedol, že toto nie je predmetom konania, keď návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa domáha iba odstránenia videa z dvoch webových sídiel uvedených v jeho návrhu a na základe neodkladného opatrenia sa video nemôže šíriť prostredníctvom sociálnej siete F., ktorá je najrozšírenejšia. S poukazom na konkrétne citáty z predmetného videa uviedol, že toto video je hrubo urážlivé, nepravdivé, vyhrážajúce sa násilím a používajú sa v ňom hrubé výrazy, ktoré ničia kultúru verejného prejavu. Predmetom jeho návrhu nie je tvrdenie odporcov, či je alebo nie je V. U.. S poukazom na rozhodnutie NS ČR sp.zn. 28Cdo 2194/2002 namietal, že „na úspešné uplatnenie práva na ochranu osobnosti postačí zistenie, že zásah bol objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť práva chránené ustanovením § 11 OZ; nevyžaduje sa vyvolanie následkov“ (Števček a kol.: Občiansky zákonník. Veľký komentár. Nakladatelství C. H. Beck 2015). Negatívne reakcie sa preukázali na jeho facebookovej stránke, ako aj reakcie na internetovom sídle odporcov A..R..sk. 4. Odvolací súd prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie odporcov v 1. a 2. rade je podané oneskorene a na základe odvolania odporcu 3. rade, ktoré posúdil ako včas podané, preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v medziach dôvodov podaného odvolania podľa § 380 CSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne. 5. Podľa § 362 ods. 1 CSP odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. 6. Podľa § 121 ods. 5 CSP lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času. 7. Podľa § 386 písm. a) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene. 8. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že zásielky, ktorými sa odporcovi v 1. rade a odporcovi v 2. rade doručovalo napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, im boli doručované prostredníctvom pošty a boli riadne doručené odporcovi v 1. rade a odporcovi v 2. rade dňa 24.2.2017, keď prevzatie týchto zásielok potvrdili odporca v 1. rade aj odporca v 2. rade podpisom na doručenke. Dňom 25.2.2017 začala odporcom v 1. a 2. rade plynúť zákonom stanovená 15-dňová lehota na podanie odvolania, ktorá lehota márne uplynula dňom 13.3.2017, keď koniec lehoty pripadol na sobotu 11.3.2017 a v takom prípade je v zmysle § 121 ods. 4 CSP posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň, t.j. pondelok dňa 13.3.2017. Odporcovia podali odvolanie elektronicky, odoslané dňa 14.3.2017 a taktiež písomne osobne podané na súde dňa 14. 3. 2017, t.j. po uplynutí zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty a teda oneskorene. Odvolací súd preto odvolanie odporcov 1. a 2. rade podľa § 386 písm. a) CSP odmietol. 9. Odvolanie odporcu v 3. rade posúdil odvolací súd ako podané včas, keď z obsahu spisu vyplýva, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie mu bolo doručované prostredníctvom pošty na adresu Ľ. XX, X., ktorá nie je adresou evidovanou v registri obyvateľov Slovenskej republiky v zmysle § 106 ods. 1 písmeno a) CSP, ale ide o adresu uvedenú odporcom v 3. rade v splnomocnení, ktorým splnomocnil na zastupovanie v konaní odporcu v 2. rade, a teda ju možno považovať za adresu skutočného pobytu odporcu v 3. rade, na zistenie ktorého aj pri doručovaní žaloby v zmysle § 116 ods. 1 CSP je súd povinný urobiť všetky potrebné úkony, a keďže zásielka sa vrátila súdu s označením poštového doručovateľa, že nebola prevzatá v odbernej lehote, súdu dňa 15.3.2017, možno považovať túto zásielku týmto dňom za doručenú v zmysle § 107 ods. 3 CSP. Vzhľadom na to odvolanie odporcu v 3. rade, podané dňa 14.3.2017, bolo podané pred uplynutím zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty na podanie odvolania. 10. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 11. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 12. Podľa § 325 ods. 2 písm. c), d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 13. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 14. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 15. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana ako i dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie. 16. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa, a je preto potrebné tieto tvrdenia aspoň spoľahlivo osvedčiť, a to aspoň do takej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti; keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. 17. Vychádzajúc z tvrdení navrhovateľa so zreteľom na skutočností vyplývajúce z listín, ktoré sú obsahom spisu, dospel odvolací súd; zhodne so súdom prvej inštancie; k záveru, že navrhovateľ osvedčil skutočností, ktoré v danej veci odôvodňujú nariadenie neodkladného opatrenia, keď predložením nosiča CD s videom označeným ako „. U. H. V. U. a taktiež textovým prepisom tohto videa osvedčil, že sú v ňom obsiahnuté urážlivé vyjadrenia na osobu navrhovateľa a jeho otca, vyhrážky, ktoré aj vzhľadom na použitie hrubých výrazov možno považovať za objektívne spôsobilé privodiť ujmu na právach navrhovateľa a jeho otca, a to práva na ochranu občianskej cti, súkromia, mena a prejavov osobnej povahy, ktoré sú chránené ustanoveniami § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka, čím dostatočne osvedčil existenciu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy na právach navrhovateľa a potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami. Správne súd prvej inštancie poukázal v odôvodnení napadnutého uznesenia na to, že pri výkone práva slobody prejavu je potrebné dodržiavať a rešpektovať právo na ochranu osobnosti, ako základné ústavné právo. V danom prípade podľa názoru odvolacieho súdu výkon práva slobody prejavu, vyjadreniami obsiahnutými v predmetnom videu, nie je primerané legitímnemu cieľu, ktorý je podľa tvrdení odporcov sledovaný týmto prejavom a to spoločenská potreba, resp. požiadavka diskusie o veciach a osobách verejného záujmu, pričom nepravdivosť týchto tvrdení by bolo možné posúdiť až po vykonaní dokazovania v konaní vo veci samej, avšak v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia možno aj túto skutočnosť v danom prípade považovať za dostatočne osvedčenú navrhovateľom predloženými listinami, najmä kópiou ospravedlnenia J. L.. Keďže pre nariadenie neodkladného opatrenia nie je potrebné rozhodujúce skutočnosti preukázať spôsobom vylučujúcim akúkoľvek pochybnosť, ako v konaní vo veci samej, ale postačuje len osvedčenie rozhodujúcich skutočností, odvolací súd na základe navrhovateľom predložených listín posúdil vyjadrenia v predmetnom videu ako objektívne spôsobilé ohroziť osobnostné práva navrhovateľa. 18. Nedôvodne odporca v 3. rade namietal nepreskúmateľnosť napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, keď podľa názoru odvolacieho súdu v odôvodnení uviedol dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil ako po stránke skutkovej, tak aj po právnej stránke a s poukazom na zodpovedajúcu právnu úpravu neodkladných opatrení obsiahnutú v ustanoveniach § 324 a nasl. CSP, vydané rozhodnutie dostatočne odôvodnil, keď z odôvodnenia je zrejmé, na základe akých úvah dospel k záveru, že sú splnené zákonom stanovené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, vysporiadal sa s pasívnou legitimáciou odporcov v konaní a dostatočne odôvodnil aj neuloženie navrhovateľovi povinnosti podať žalobu vo veci samej tým, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Ustanovenie § 336 ods. 1 CSP neupravuje povinnosť súdu, ale len umožňuje v niektorých prípadoch súdu vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať žalobu vo veci samej, a preto námietky odporcov týkajúce sa neuloženia navrhovateľovi tejto povinnosti, posúdil odvolací súd ako nedôvodné, a to aj vzhľadom na to, že odporcovia majú možnosť podať žalobu vo veci samej, o ktorej možnosti ich súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 337 ods. 1 CSP poučil. Pokiaľ teda odporcovia tvrdia, že na verejnosti sa vyskytli nové fakty, dôkazy a podklady, ktoré vrhajú iné svetlo na navrhovateľa a historické udalosti, majú možnosť preukázať tieto svoje tvrdenia v konaní vo veci samej na základe nimi podanej žaloby. 19. Inštitút neodkladných opatrení je samostatne upravený v 3. hlave III. časti Civilného sporového poriadku v rámci osobitných procesných postupov s tým, že na konanie podľa tejto časti sa primerane použijú všeobecné ustanovenia o konaní, ak nie je ustanovené inak (§ 354 CSP). Na rozdiel od všeobecného ustanovenia vymedzujúceho strany sporu ako navrhovateľa a odporcu (§ 60 CSP), sú v prípade neodkladných a zabezpečovacích opatrení „strany“ upravené odlišným; osobitným; spôsobom tak, že sa označujú ako navrhovateľ neodkladného opatrenia a strana, proti ktorej návrh smeruje, t.j. ktorej navrhovateľ žiada neodkladným opatrením uložiť povinnosť. Vzhľadom na túto osobitnú úpravu označenia strán v prípade neodkladných opatrení odvolací súd posúdil ako nedôvodné aj námietku odporcu v 3. rade, týkajúcu sa nevykonateľných pojmov vo výroku napadnutého uznesenia. 20. Odvolací súd sa stotožnil aj so záverom súdu prvej inštancie, že odporcovia sú pasívne legitimovaní v tomto konaní, keď odporca v 1. rade je producentom predmetného videa a odporcovia v 2. a 3. rade sú v ňom účinkujúcimi a natáčajú ho a majú teda autorské práva k videu, a preto nedôvodná je ich námietka, že nemajú reálnu možnosť odstrániť predmetné video a teda splniť nariadené neodkladné opatrenie a že súd prvej inštancie sa s touto skutočnosťou nezaoberal. Navrhovateľ osvedčil možnosť odstránenia tohto videa predložením elektronickej odpovede T. U. na dotaz navrhovateľa o odstránení videa a odporcovia svoje tvrdenie o nemožnosti odstránenia videa a splnenia nariadeného neodkladného opatrenia žiadnym spôsobom nekonkretizovali a neosvedčili. Okrem toho odvolací súd je toho názoru, že pokiaľ ide o prípadnú nevykonateľnosť nariadeného neodkladného opatrenia, v tomto smere znáša riziko navrhovateľ. Irelevantné sú aj námietky, týkajúce sa zverejnenia videa na rôznych internetových sieťach, keď predmetom tohto konania na základe návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia nie je úprava pomerov navrhovateľa k prípadným ďalším užívateľom internetových sietí, ale len úprava pomerov strán, týkajúcich sa uverejnenia predmetného videa na webovom sídle A..O..sk a sociálnej siete F.. Správne preto súd prvej inštancie konštatoval, že nariadeným neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú nápravu pomerov medzi stranami, t.j. navrhovateľom a odporcami. 21. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. 22. O nároku na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP a navrhovateľovi priznal náhradu trov odvolacieho konania, keď v odvolacom konaní proti odporcovi v 3. rade bol úspešný a výsledok konania vo vzťahu k odporcom v 1. a 2. rade je analogický ako pri zastavení konania, keď odporcovia v 1. a 2. rade oneskoreným podaním odvolania zavinili jeho odmietnutie. 23. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).