Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/75/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1117202893 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Pekarčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1117202893.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a členiek senátu JUDr. Andrey Haitovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej, v právnej veci žalobcu: jobjob s.r.o., Vinohradnícka 3, 821 06 Bratislava, IČO: 43 867 472, proti žalovanému: MA - ADVISORS s.r.o., Moyzesova 50, 040 01 Košice, IČO: 47 467 304, o návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č. k. 26Cb/19/2017 - 25 zo dňa 02.03.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. 26Cb/19/2017 - 25 zo dňa 02.03.2017 z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e . Žiadnej zo strán sporu sa nepriznáva náhrada trov prvoinštančného a odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že návrhom na vydanie zabezpečovacieho opatrenia sa žalobca domáhal, aby súd zakázal Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky vykonať akýkoľvek zápis súvisiaci so zmenou vlastníctva alebo zaťažením na ťarchu nehnuteľnosti vedenej v katastri v W. O., E. W. G., P. Č. X. P., O. Ú. X. P., N. na D. Č.. XXXX, bližšie špecifikovanej v návrhu. Nakoľko sa žalobca svojím návrhom na vydanie zabezpečovacieho opatrenia nesprávne domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd uloží tretej strane - Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky povinnosť zdržať sa určitého konania, súd prvej inštancie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nemohol vyhovieť. Súd prvej inštancie konštatoval, že ak by predmetné podanie žalobcu posúdil podľa obsahu ako návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, mal za to, že neboli splnené podmienky na jeho nariadenie, keďže vzhľadom na špecifickosť inštitútu neodkladného opatrenia je súd povinný vždy dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho hľadiska presvedčivý a či došlo k osvedčeniu všetkých skutočností, ktorými je nariadenie neodkladného opatrenia v konkrétnom prípade podmienené. V danom prípade súd prvej inštancie z podaného návrhu a priložených príloh zistil, že žalobca nedostatočne opísal rozhodujúce skutočnosti, ktoré by osvedčili potrebu bezodkladnej úpravy vzťahov medzi stranami, nešpecifikoval v dostatočnom rozsahu skutkový stav medzi stranami sporu a nepreukázal prvok naliehavosti a nevyhnutnosti, ktoré sa pre nariadenie neodkladného opatrenia vyžadujú. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na skutočnosť, že žalobca mohol vstúpiť do konania už vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 31Cb/6/2017 a domáhať sa nariadenia neodkladného opatrenia v rámci vedeného konania, opierajúc svoje nároky o skutočnosti vyplývajúce zo súdneho spisu. V tejto veci je podľa názoru súdu prvej inštancie sporná aj právna subjektivita žalobcu, ktorá závisí od úspechu vo vyššie uvedenom konaní. Z dôvodu právnej istoty a zachovania možných práv žalobcu však súd prvej inštancie konanie pre nedostatok právnej subjektivity nezastavil a vo veci rozhodol. O trovách neodkladného opatrenia súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z. z. (ďalej ako „CSP“), nakoľko však žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, súd žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal. 2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý uviedol, že nakoľko je nutné dočasne upraviť vzťah tak, aby do rozhodnutia o žalobe samej nebol nenávratne zmenený existujúci právny vzťah, žiadal o vydanie neodkladného opatrenia tak, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu, ak v danom prípade zabezpečovacie opatrenie nie je pre tento prípad efektívne. 3. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) skôr ako pristúpil k vecnému preskúmaniu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, ako aj odvolania žalobcu proti nemu, skúmal splnenie procesných podmienok v predmetnej veci. 4. Podľa § 61 CSP, procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. 5. Podľa § 62 CSP, ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví. 6. Podľa § 64 CSP, ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví. 7. Podľa § 161 ods. 1, 2 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky"). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. 8. Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak. 9. Spôsobilosť byť účastníkom konania znamená spôsobilosť subjektu mať procesné práva a povinnosti. Ide teda o procesnú subjektivitu. CSP v § 61 stanovuje, že procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. Zákon teda odkazuje na hmotné právo. Procesnoprávna subjektivita, preto splýva so subjektivitou hmotnoprávnou. Otázku hmotnoprávnej subjektivity rieši predovšetkým Občiansky zákonník v spojitosti s Obchodným zákonníkom. Spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby (§ 18 ods. 1 Občianskeho zákonníka), medzi ktoré patrí aj spoločnosť s ručením obmedzeným. Túto spôsobilosť majú od svojho vzniku (zápisom do obchodného alebo iného zákonom predpísaného registra, alebo inak podľa osobitného zákona) a zaniká až dňom ich zániku (výmazom z príslušného registra, alebo spôsobom určeným v osobitnom zákone). 10. Z výpisu z obchodného registra vedeného Okresným súdom Bratislava I, založenom v súdnom spise na č.l. 21, odvolací súd zistil, že spoločnosť jobjob, s.r.o., Bratislava, ktorá je v tomto konaní označená ako žalobca, a ktorá bola zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I ako spoločnosť s ručením obmedzeným, bola ku dňu 22.12.2016 zrušená rozhodnutím spoločníkov o zrušení obchodnej spoločnosti podľa § 68 ods. 3 písm. b) Obchodného zákonníka. Právnym nástupcom spoločnosti jobjob s.r.o., ktorá zanikla v dôsledku zlúčenia, je tak odo dňa 22.06.2016 spoločnosť MA ADVISORS s.r.o., vystupujúca v predmetnom konaní v postavení žalovaného. V danom prípade tak nastala špecifická situácia, keď spoločnosť, ktorá v postavení žalobcu podala na súd žalobu dňa 06.02.2017, toho času už neexistovala, nakoľko bola zlúčená do spoločnosti žalovaného dňa 22.06.2016, a preto nemala procesnú subjektivitu na podanie tohto návrhu. Keďže sa jedná o neodstrániteľnú vadu konania, je konanie potrebné zastaviť. 11. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. a) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak neboli splnené procesné podmienky. 12. Podľa ust. § 391 ods. 1 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí. 13. Odvolací súd preto v dôsledku straty procesnej subjektivity žalobcu pred podaním žaloby, ako neodstrániteľnej vady konania, zrušil uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. 26Cb/19/2017 - 25 zo dňa 02.03.2017 podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP a konanie zastavil. 14. O nároku na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že žiadnej zo strán sporu ich náhradu nepriznal. K uvedenému záveru dospel po tom, ako skúmal procesné zavinenie strán sporu na zastavení predmetného konania v zmysle § 256 ods. 1 CSP. S poukazom na uvedené mal odvolací súd za to, že ani výlučne žalobcovi a ani výlučne žalovanému nemožno pričítať zavinenie na zastavení konania, a to vzhľadom na vyššie uvedený dôvod zastavenia konania, ktorý v danom prípade vylučuje možnosť posúdenia zodpovednosti strán sporu na zastavení konania, a preto rozhodol tak, že žiadnemu z nich nepriznal nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania. 15. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).