Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/99/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1117206292 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1117206292.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci navrhovateľa: HIT Hanseatische Investoren Treuhand GmbH, Am Sandtorkai 48, Hamburg 204 57, Nemecká spolková republika, zast.: bnt attorneys-at-law, s.r.o., Cintorínska 7, 811 08 Bratislava, IČO: 35 886 978, proti odporcovi: Varandus PV Slovakia k.s., Moskovská 13, 811 08 Bratislava, IČO: 47 050 772, v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č.k. 26 Cb/44/2017 - 53 zo dňa 03.04.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. 26 Cb/44/2017 - 53 zo dňa 03.04.2017 v časti návrhu, ktorým navrhovateľ žiadal, aby súd zakázal odporcovi vykonávať právne úkony, ktoré nie sú nevyhnutne potrebné na zabezpečenie riadneho výkonu činností, ktoré sú predmetom podnikania odporcu alebo inej činnosti odporcu a určil, že odporca nie je oprávnený vykonať právny úkon bez primeraného protiplnenia alebo vo svoj neprospech, m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia o d m i e t a . Krajský súd v Bratislave v časti návrhu, ktorým navrhovateľ žiadal, aby súd odporcovi zakázal akúkoľvek dispozíciu s jeho pohľadávkami voči spoločnosti VARANDUS Solar Búč k.s., Trnavská cesta 16785/74B, 821 02 Bratislava, IČO: 45 266 620, uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 26 Cb/44/2017 - 53 zo dňa 03.04.2017 p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie (ďalej len súd) návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal. Rozhodol tak, s poukazom na §§ 324 ods. 1, 3, 325 ods. 1, 2 písm. c), d), 326 ods. 1, 327, 328, 329 ods. 1, 255, 262 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP). 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd uviedol, že návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia podaným na súd dňa 16.03.2017 navrhovateľ žiadal, aby súd zakázal odporcovi vykonávať právne úkony, ktoré nie sú nevyhnutne potrebné na zabezpečenie riadneho výkonu činností, ktoré sú predmetom podnikania odporcu alebo inej činnosti odporcu a určiť, že odporca nie je oprávnený vykonať právny úkon bez primeraného protiplnenia alebo vo svoj neprospech. Navrhovateľ zároveň žiadal, aby súd odporcovi zakázal akúkoľvek dispozíciu s jeho pohľadávkami voči spoločnosti VARANDUS Solar Búč k.s. a priznal navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania. 3. Navrhovateľ ako bývalý spoločník - komanditista odporcu uzatvoril dňa 30.09.2016 so spoločnosťou SANION PARTNER s.r.o. ako nadobúdateľom Zmluvu o prevode podielu komanditistu v spoločnosti Varandus PV Slovakia k.s. (odporca). Od uzatvorenej zmluvy následne dňa 08.03.2017 navrhovateľ odstúpil z dôvodu nezaplatenia kúpnej ceny nadobúdateľom v celom rozsahu a vyzval SANION PARTNER s.r.o. na vrátenie plnenia - spätný prevod obchodného podielu v žalovanom. 4. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči odporcovi navrhovateľ odôvodnil obavou, že odporca prevedie svoj majetok a iné aktíva na tretie osoby, čím znemožní, aby sa navrhovateľ dostal k majetku, ktorý sa u odporcu nachádza. Navrhovateľ ako bývalý spoločník odporcu sa obáva, že kým dôjde k spätnému prevodu obchodného podielu zo spoločnosti SANION PARTNER s.r.o. na navrhovateľa, odporca bude bez majetku, a teda navrhovateľ by sa dostal len k „prázdnej spoločnosti“. 5. Súd po preskúmaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a priložených listinných príloh mal za to, že návrhu navrhovateľa nie je možné vyhovieť, nakoľko nie sú splnené zákonné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia. Navrhovateľ neosvedčil existenciu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, ako jednej zo základných náležitostí neodkladného opatrenia, a teda neosvedčil naliehavú potrebu rýchlej dočasnej úpravy pomerov medzi stranami sporu. Navrhovateľ nijakým spôsobom nepreukázal činnosť odporcu smerujúcu k zbavovaniu sa jeho majetku, ani činnosť vykonávanú v neprospech spoločnosti; teda nepreukázal taký stav právnych a faktických vzťahov medzi stranami, ktoré bezpodmienečne vyžadujú rýchlu súdnu úpravu. 6. Podľa súdu nie je daný jednoznačný záver o existencii práva navrhovateľa, ktorému sa má nariadením neodkladného opatrenia poskytnúť ochrana. Navrhovateľ odstúpil od Zmluvy o prevode podielu komanditistu a vyzval SANION PARTNER s.r.o. na vrátenie plnenia - vykonanie spätného prevodu z dôvodu nezaplatenia kúpnej ceny za obchodný podiel. Navrhovateľ totiž neuznal pohľadávku spoločnosti SANION PARTNER s.r.o. spôsobilú na započítanie (nárok na odmenu za sprostredkovateľskú činnosť postúpenú na SANION PARTNER s.r.o. sprostredkovateľom). Navrhovateľ uvádza, že k uzavretiu Zmluvy o prevode podielu došlo bez pričinenia sprostredkovateľa, a teda nárok na odmenu za sprostredkovanie nevznikol. Túto skutočnosť však navrhovateľ nepreukázal. Zmluva o prevode obchodného podielu aj zmluva o sprostredkovaní boli uzavreté v ten istý deň - dňa 30.09.2016, pričom súd mal za sporné, či zmluva o prevode obchodného podielu bola uzatvorená skôr a bez pričinenia sprostredkovateľa. 7. Súd ďalej poukázal na to, že v zmysle § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie možno nariadiť len vtedy, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Navrhovateľ neuviedol, že odporca nevlastní majetok, ku ktorému by bolo možné zabezpečovacím opatrením zriadiť záložné právo na zabezpečenie pohľadávky na zaplatenie kúpnej ceny voči spoločnosti SANION PARTNER s.r.o.. 8. Súd nárok navrhovateľa nepovažoval za osvedčený a nesporný do takej miery, aby bolo možné posúdiť navrhovaný zásah do práv odporcu ako primeraný. Na základe uvedených skutočnosti preto súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia posúdil ako nedôvodný a rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia. 9. Nakoľko návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia bol v celom rozsahu zamietnutý, v súlade s §§ 262, 255 ods. 1 CSP mal odporca nárok na náhradu trov konania. Odporcovi však žiadne trovy konania nevznikli, preto súd žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal. 10. Proti uzneseniu súdu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b) a písm. f) a h) CSP, pretože má za to, že súd: - nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, v tomto prípade navrhovateľovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, - súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a - rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 11. Porušenie práva na spravodlivý proces odôvodnil tým, že rozhodnutie je arbitrárne a nedostatočne odôvodnené. 12. Uviedol, že napádané uznesenie bolo vydané dňa 03.04.2017, t.j. za účinnosti CSP. V zmysle § 325 ods. 1 CSP „Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.“ V zmysle uvedeného preukázanie existencie bezprostredne hroziacej ujmy nepredstavuje predpoklad vydania neodkladného opatrenia. Existenciu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy bolo potrebné preukazovať v konaniach vedených podľa predchádzajúceho právneho predpisu, ktorým bol zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ktorý bol však s účinnosťou od 01.07.2016 v rámci rekodifikácie civilného konania zrušený a nahradený CSP. 13. Súd prvej inštancie tak v rozpore so základným princípom civilného procesu a zároveň v rozpore s nosným ústavnoprávnym princípom materiálneho právneho štátu, ktorým je princíp legality, pri skúmaní predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodoval na základe neplatného a neúčinného právneho predpisu, teda rozhodoval svojvoľne. Porušenie zákazu arbitrárnosti (svojvôle) je potrebné považovať za také pochybenie súdu, na základe ktorého došlo vo vzťahu k navrhovateľovi k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. 14. V zmysle § 236 CSP „V písomnom vyhotovení uznesenia sa uvedie označenie súdu, ktorý ho vydal, označenie strán a ich zástupcov, označenie prejednávaného sporu, výrok, stručné odôvodnenie, poučenie o odvolaní a deň a miesto vydania uznesenia.“ 15. S poukazom na uvedené má za to, že postupom súdu prvej inštancie došlo vo vzťahu k navrhovateľovi k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, ktoré je imanentnou súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktoré v zmysle konštantnej judikatúry Ústavného súdu SR poskytujú obdobné záruky, a to že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom ustanoveným zákonom. 16. Pokiaľ ide o kvalitatívne požiadavky na odôvodnenia súdnych rozhodnutí, Ústavný súd SR stanovil vo svojej bohatej judikatúre viaceré požiadavky, ktoré musí spĺňať odôvodnenie súdneho rozhodnutia, resp. argumentácia obsiahnutá v odôvodnení, z ktorých uvádzame nasledovné: „Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné.“ (IV. ÚS 14/07) 17. K požiadavkám na argumentáciu súdu v odôvodnení súdneho rozhodnutia Ústavný súd SR uvádza, že základnou líniou pri výklade a aplikácii právnych predpisov je požiadavka, že „všeobecný súd má pri aplikácii právnej normy vychádzať z racionálnej argumentácie, ktorá vylučuje akúkoľvek ľubovôľu vo výklade“ (IV. ÚS 214/04, IV. ÚS 123/08, IV. ÚS 313/08). 18. Ústavný súd ďalej vo svojej rozhodovacej praxi uvádza, že „Všeobecný súd by nemal byť vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení nekoherentný, t.j. jeho rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho argumenty musia podporiť príslušný záver. Súčasne musí dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami, na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé.“ (I. ÚS 243/07, I. ÚS 155/07, I. ÚS 402/08). 19. Odvolateľ poukázal na to, že samotné odôvodnenie a úvaha súdu prvej inštancie začína od bodu 12. odôvodnenia, v rámci ktorého súd prvej inštancie nesprávne odôvodňuje zamietnutie návrhu neexistenciou nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, pričom splnenie daného predpokladu nie je na vydanie neodkladného opatrenia v zmysle CSP potrebné (viď. argumentácia vyššie). 20. Ďalej súd prvej inštancie v bode 12, odôvodnenia uznesenia uvádza cit.: „žalobca nijakým spôsobom nepreukázal činnosť žalovaného smerujúcu k zbavovaniu sa jeho majetku, ani činnosť vykonávanú v neprospech spoločnosti; teda nepreukázal taký stav právnych a faktických vzťahov medzi stranami, ktoré bezpodmienečne vyžadujú rýchlu súdnu úpravu.“ V bode 13. odôvodnenia uznesenia súd prvej inštancie všeobecne konštatuje potrebu osvedčenia skutočností, ktoré sú potrebné pre záver o pravdepodobnosti a dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. 21. V bode 16. odôvodnenia uznesenia súd prvej inštancie rozoberá vzťah subsidiarity neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia a v bode 17. odôvodnenia súd prvej inštancie bez bližšieho, len na základe všeobecného konštatovania, uviedol ako rozhodol. Body 18. a 19. odôvodnenia uznesenia sú citáciami právneho predpisu. V záverečnom 20. bode odôvodnenia sa súd zaoberal nárokom na náhradu trov konania. 22. V odôvodnení uznesenia však v rozpore s ustanovením § 220 ods. 2 veta druhá CSP absentuje akékoľvek vysvetlenie (posúdenie) navrhovateľom uvedených podstatných skutkových tvrdení, ktorých posúdenie je nevyhnutné pre zákonné rozhodnutie. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní vôbec nezobral do úvahy navrhovateľom preukázané personálne prepojenie odporcu a spoločnosti SANION PARTNER s.r.o., taktiež sa vôbec nezaoberal okolnosťami ohľadom Pôvodnej zmluvy o sprostredkovaní, a taktiež prešiel mlčaním okolnosti ohľadom nezaplatenia kúpnej ceny a celkovej obavy vzbudzujúceho správania sa odporcu, resp. pána H. L., ktorý je oprávnený v mene odporcu konať. 23. Ďalšiu vadu odôvodnenia uznesenia vidí odvolateľ v tom, že v odôvodnení absentuje zrozumiteľný výklad právneho posúdenia skutkového stavu podľa príslušných zákonných ustanovení, pričom súd prvej inštancie sa obmedzil len na všeobecné konštatovania, bez toho, aby skutkový stav subsumoval pod relevantnú (platnú a účinnú) právnu normu. Na základe uvedeného má za to, že odôvodnenie napádaného uznesenia kvalitatívne nespĺňa požiadavky stanovené príkladmo uvedenou judikatúrou Ústavného súdu, najmä preto, že nevychádza zo starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov a z pravidiel formálnej logiky, následkom čoho považuje napádané uznesenie za arbitrárne (svojvoľné). 24. Vzhľadom na uvedené má za to, že vytýkané nedostatky odôvodnenia uznesenia sú takého vážneho charakteru, že majú za následok porušenie práva na spravodlivý proces žalobcu. 25. Zdôraznil, že v návrhu tvrdené skutočnosti hodnoverne osvedčil predložením listinných dôkazov a detailným rozborom skutkového stavu, preto považuje záver súdu prvej inštancie o ich nepreukázaní za nesprávny. 26. Navrhovateľ poukázal na bod 3. návrhu, kde podrobne argumentačne zdôvodnil svoje tvrdenia, prečo je potrebné neodkladne upraviť pomery spôsobom, akým navrhovateľ navrhuje. Ide predovšetkým o dôvodnú obavu, že pokým nebude právoplatným súdnym rozhodnutím vyslovené, že spoločnosť SANION PARTNER s.r.o., je ako komanditista odporcu povinná spätne previesť nadobudnutý podiel navrhovateľovi, a to z dôvodu odstúpenia od zmluvy pre nezaplatenie kúpnej ceny v zmysle Zmluvy o prevode podielu, je vzhľadom na všetky okolnosti prípadu vysoko pravdepodobné, že odporca podnikne také kroky, následkom ktorých sa zníži hodnota nadobudnutého podielu. Na tomto mieste si dovolíme odvolaciemu súdu uviesť, že dobrovoľné plnenie (spätný prevod obchodného podielu) zo strany spoločnosti SANION PARTNER s.r.o. je vysoko nepravdepodobné, keďže doterajšie písomné výzvy zo strany navrhovateľa zostali bez odozvy. 27. V tejto súvislosti je navrhovateľ v danej záležitosti aktívny, čo sa týka ochrany svojich práv, a dňa 13.04.2017 doručil Okresnému súdu Bratislava II žalobu na nahradenie prejavu vôle, kde žalovaným je spoločnosť SANION PARTNR s.r.o. Konanie je vedené pod sp. zn. 42 Cb/91/2017. 28. Ako z bodu 14. odôvodnenia uznesenia vyplýva, navrhovateľ podľa súdu prvej inštancie nepreukázal skutočnosť, že k uzatvoreniu Zmluvy o prevode podielu došlo bez pričinenia sprostredkovateľa, a teda že nárok na odmenu za sprostredkovanie nevznikol. 29. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľ podrobne objasnil skutočnosti ohľadom sprostredkovania, ktoré bolo vykonávané na podklade Pôvodnej zmluvy o sprostredkovaní, pričom taktiež uviedol dôvody, pre ktoré Zmluvu o sprostredkovaní zo dňa 30.09.2016 medzi Pyrotech s.r.o. a HIT Hanseatische Investoren Treuhand GmbH považuje za absolútne neplatnú, ktorou sa však súd prvej inštancie, v bode IV. odvolania vôbec nezaoberal. 30. Vzhľadom na to, že z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľa je zrejmé, že celkové okolnosti prípadu a správanie sa odporcu, predovšetkým jeho doterajšie kroky, ktorými boli (i) vytvorenie fiktívnej pohľadávky, ktorá mala vzniknúť na základe neplatnej Zmluvy o sprostredkovaní bol zo dňa 30.09.2016 (ii) nezaplatenie kúpnej ceny a (iii) odmietnutie vykonania spätného prevodu podielu na navrhovateľa osvedčujú, že je vysoko pravdepodobné, že dôjde k situácii, že do vydania právoplatného rozhodnutia vo veci nahradenia prejavu vôle spoločnosti SANION PARTNER s.r.o. (komanditista odporcu), ktoré je predmetom konania vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 42 Cb/91/2017, budú zo strany odporcu podniknuté také kroky, v dôsledku ktorých dôjde k zníženiu majetku odporcu, a tým pádom aj poklesu hodnoty podielu, ktorého spätného prevodu sa navrhovateľ v uvedenom súdnom konaní domáha, čím by navrhovateľovi bola spôsobená škoda. 31. Preto navrhuje, aby odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 03.04.2017, č. k. 26 Cb/44/2017 - 53 zmenil tak, že neodkladné opatrenie v zmysle návrhu žalobcu nariadi, alternatívne navrhuje, aby odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 03.04.2017, č. k. 26 Cb/44/2017 - 53 zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. 32. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril. 33. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací v zmysle § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) prejednal vec podľa § 329 ods. 1, § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP bez nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu dospel k záveru, že rozhodnutie súdu je potrebné v časti zmeniť a časť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odmietnuť a v časti potvrdiť. 34. Podľa § 127 ods. 1 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. 35. Podľa ods. 2, ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. 36. Podľa § 132 ods. 1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. 37. Podľa ods. 2 opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. 38. Podľa ods. 3 žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. 39. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 40. Podľa ustanovenia § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 41. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 42. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 43. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 44. Podľa § 327 CSP, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú. 45. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 46. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 47. Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené. 48. Pokiaľ ide o časť návrhu, ktorým navrhovateľ žiadal, aby súd zakázal odporcovi vykonávať právne úkony, ktoré nie sú nevyhnutne potrebné na zabezpečenie riadneho výkonu činností, ktoré sú predmetom podnikania odporcu alebo inej činnosti odporcu a určiť, že odporca nie je oprávnený vykonať právny úkon bez primeraného protiplnenia alebo vo svoj neprospech, odvolací súd dodáva, že Civilný sporový poriadok exaktne vymedzuje obsahové náležitosti podania, a to jednak všeobecne v § 127 CSP a jednak osobitne pre jednotlivé druhy podaní- v prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v § 326 a § 132 CSP. Ak vykazuje návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vady, môže to mať v konečnom dôsledku za následok odmietnutie bez toho, aby sa súd návrhom ďalej zaoberal. Súd musí vždy individuálne vyhodnotiť, či nedostatok návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bráni pokračovať v konaní alebo nie. Na odstraňovanie jeho prípadných vád však nemožno aplikovať ust. § 128 ods. 1 CSP, pretože je to priamo vylúčené doslovným znením zákona. To nadväzuje aj na špeciálnu normu podľa § 327 CSP, ktorá súdu ukladá povinnosť bez ďalšieho odmietnuť návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý neobsahuje predpísané náležitosti, je nezrozumiteľný alebo neurčitý, pokiaľ táto vada bráni pokračovať v konaní. Za daných okolností nie je odstraňovanie vád prípustné a súd navrhovateľa nevyzýva na doplnenie alebo opravu návrhu. 49. Prejav vôle je neurčitý, ak je neurčitý jeho obsah. To znamená vtedy, ak sa konajúcemu súdu nepodarilo obsah vôle jednoznačným spôsobom stanoviť. Prejav vôle je nezrozumiteľný, ak sa konajúcemu nepodarilo dosiahnuť, či už vadným slovným, alebo iným sprostredkovaným spôsobom, jasného vyjadrenia tejto vôle. Záver o neurčitosti alebo nezrozumiteľnosti právneho úkonu predpokladá, že ani jeho výkladom nie je možné dospieť k nepochybnému poznaniu, čo chcel účastník občianskoprávneho vzťahu prejaviť. 50. Odvolací súd dospel k záveru, že prvá časť návrhu neodkladného opatrenia, ktorým navrhovateľ žiadal, aby súd zakázal odporcovi vykonávať právne úkony, ktoré nie sú nevyhnutne potrebné na zabezpečenie riadneho výkonu činností, ktoré sú predmetom podnikania odporcu alebo inej činnosti odporcu a určil, že odporca nie je oprávnený vykonať právny úkon bez primeraného protiplnenia alebo vo svoj neprospech, je nezrozumiteľná a neurčitá, nie je z neho zrejmé, aké konkrétne úkony nesmie odporca vykonávať. Nariadením neodkladného opatrenia vo všeobecnej rovine tak, ako ho navrhol navrhovateľ, by mohlo dôjsť k porušeniu práv a právom chránených záujmov odporcu, pričom by sa vytvoril nezvratný (nenapraviteľný) stav (zásada tzv. primeranosti zásahu). 51. Z tohto dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že nakoľko odstraňovanie vád pri návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je v zmysle § 327 CSP prípustné, odvolací súd uznesenie súdu v zmysle § 388 CSP zmenil v tejto časti tak, že návrh odmietol. 52. Navrhovateľ zároveň žiadal, aby súd odporcovi zakázal akúkoľvek dispozíciu s jeho pohľadávkami voči spoločnosti VARANDUS Solar Búč k.s., Bratislava, IČO: 45 266 620. Podľa navrhovateľa dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia je obava, že odporca postúpi pohľadávku voči spoločnosti VARANDUS Solar Búč k.s. na tretiu osobu, či inak zníži majetok žalovaného a tak reálne ohrozí, aby sa navrhovateľ dostal k majetku, ktorý sa u odporcu nachádza. 53. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že v zmysle citovaných ustanovení zákona súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Ich vzájomná kumulácia nie je vylúčená. Keďže súd rozhoduje v pomerne krátkej lehote a bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a bez vyjadrenia protistrany, z procesného hľadiska je zásadným determinantom obsah samotného návrhu. Základnou podmienkou neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Zároveň sa musia uviesť rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a uvedenie skutočností, ktoré osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a pripojenie listín, na ktoré sa navrhovateľ odvoláva. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov a obavu z ohrozenia exekúcie, uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, navrhovaným opatrením, pokiaľ má mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Samotné dokazovanie má v konaní o návrhu neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí obsahovať zákonom požadované náležitosti, t. j. opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich vydanie neodkladného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a odôvodnením nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia nie je spoľahlivé preukázanie samotného nároku, ale postačuje, ak je osvedčený nárok, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou sa neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd musí vždy zvážiť, či sa v dôsledku neodkladného opatrenia nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi sporovými stranami, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný navrhovateľom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). 54. Ako uvádza ustálená judikatúra Predbežné opatrenie plní funkciu prostriedku regulujúceho právne vzťahy na obdobie po jeho vydaní a má preto výrazne preventívny zmysel i účinok, ktorý v naliehavých prípadoch môže zamedziť i vzniku škody alebo inej ujmy a ak k nej došlo, predbežným opatrením je možné zabrániť jej rozširovaniu. 55. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom odvolateľa, že existenciu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy bolo potrebné preukázať v konaniach len podľa O. s. p.. Podľa odvolacieho súdu navrhovateľ neosvedčil existenciu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, ako jednej zo základných náležitostí neodkladného opatrenia, a teda neosvedčil naliehavú potrebu rýchlej dočasnej úpravy pomerov medzi stranami sporu. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu, že navrhovateľ nijakým spôsobom nepreukázal činnosť odporcu smerujúcu k zbavovaniu sa jeho majetku, ani činnosť vykonávanú v neprospech spoločnosti; teda nepreukázal taký stav právnych a faktických vzťahov medzi stranami, ktoré bezpodmienečne vyžadujú rýchlu súdnu úpravu. Taktiež sa stotožnil s názorom súdu, že žalobca neuviedol, že odporca nevlastní majetok, ku ktorému by bolo možné zabezpečovacím opatrením zriadiť záložné právo na zabezpečenie pohľadávky navrhovateľa. V zmysle § 324 ods. 3 CSP totiž neodkladné opatrenie možno nariadiť až vtedy, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 56. Na základe uvedeného odvolací súd uznesenie súdu, v časti návrhu navrhovateľa, aby súd odporcovi zakázal akúkoľvek dispozíciu s jeho pohľadávkami voči spoločnosti VARANDUS Solar Búč k.s., Trnavská cesta 16785/74B, 821 02 Bratislava, IČO: 45 266 620, v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne. 57. K tvrdeniu navrhovateľa, že rozhodnutie súdu je arbitrárne a nedostatočne odôvodnené, čím došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, odvolací súd dodáva, že obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva, alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Obsahom tohto práva je irelevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými predpismi, porušuje ústavnoprávne princípy (napr. II. ÚS 85/06). Civilný sporový poriadok upravujúci postup súdu a účastníkov v občianskom súdom konaní ústavou zaručené právo osobnej prítomnosti na súdnom konaní zabezpečuje tak, že ukladá súdu, ak zákon nestanovuje inak, aby nariadil na prejednanie veci pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná, pričom predvolanie musí byť účastníkom doručené tak, aby mali dostatok času na prípravu (§ 178 ods. 2 CSP). Je potom na účastníkovi, či svoje právo využije, alebo nie. Jednou zo súčastí koncepcie spravodlivého súdneho konania, je tiež princíp rovnosti zbraní, ktorý okrem iného vyžaduje, aby každý účastník mal primeranú možnosť predložiť svoje návrhy za podmienok, ktoré nie sú podstatne nevýhodnejšie než podmienky, za ktorých touto možnosťou disponuje druhý účastník (viď rozsudky ESĽP Ankerl v. Švajčiarsko, 1996 - V, s. 1567, Helle v. Fínsko, 1997 - VIII, s. 2928 a pod.). 58. Pod odňatím možnosti konať pred súdom (§ 420 f/ CSP) treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. O procesnú vadu ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými predpismi. Odvolací súd je toho názoru, že za takýto postup treba považovať i posudzovanie otázok, na ktoré treba odborné znalosti, čo súd nariadením znaleckého posudku odstránil. Odvolací súd zdôrazňuje, že každá strana v spore sa môže spoliehať na to, že všeobecný súd nielenže bude platné právo aplikovať, ale i na to, že bude rešpektovať právny názor, ktorým je viazaný, ak mu takúto povinnosť ukladá zákon. Opačný postup sám osebe predstavuje porušenie základného práva na súdnu ochranu, ako aj práva na spravodlivý proces. Podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR III. ÚS 209/2004 všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového i odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Pod spravodlivým súdnym procesom sa v žiadnom prípade nechápe právo účastníka súdneho konania na preskúmanie toho, akým spôsobom vnútroštátny súd hodnotil právne a faktické okolnosti konkrétneho prípadu. Do obsahu základného práva podľa § 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktoré predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03, IV. ÚS 340/04, I. ÚS 232/08). 59. Odvolací súd konštatuje, že súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľa a vyvodil z nich správny právny záver. 60. Súd prvej inštancie sa vo svojom rozhodnutí jasne a zrozumiteľne dal odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. 61. O náhrade trov odvolacieho konania súd prvej inštancie rozhodne v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 396 ods. 1, § 262 CSP). 62. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).