Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/210/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1117211655 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1117211655.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Branislava Krála a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobcov: 1/ W. W., D.. XX.XX.XXXX, N. H. X.. Č.. X, N., 2/ V. Š., D.. XX.XX.XXXX, N. H. X.. Č.. X, N., 3/ O. D., D.. XX.XX.XXXX, 4/ O. D., D.. XX.XX.XXXX, 5/ A. P., D.. XX.XX.XXXX, žalobcovia 3/, 4/, 5/ bytom H. X.. Č.. X, N. proti žalovanému: O. S., D.. XX.XX.XXXX, N. B. X.. Č.. X, N., o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I z 26. mája 2017, č. k. 23C/26/2017- 29, takto r o z h o d o l : Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho v uložení zákazu žalovanému užívať garáž postavenú na parcele č. XXXX/X nachádzajúcej sa v kat. úz. Z. O.. 2. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že na LV pre kat. úz. Z. O. Č.. XXXX je zapísaná parcela č. XXXX, na ktorej je postavený bytový dom súp. č. XXXX, H.F. X.. Č.. X-X. Na LV č. XXXX je zapísaná parcela č. XXXX/X vo výmere 817 m2 - zastavané plochy a nádvoria. Ide o pozemok, na ktorom je umiestnený spoločný dvor a na parc. č. XXXX vo výmere 906 m2 - zastavané plochy a nádvoria sa nachádza vyššie uvedený bytový dom zapísaný na LV č. XXXX. Spoluvlastníkmi uvedených parciel sú okrem iných osôb aj žalobcovia 1/ až 5/ a žalovaný. Vlastníkmi jednotlivých bytov sú okrem iných osôb aj žalobcovia 1-5 a žalovaný. Žalobcovia v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedli, že na pozemku vedenom ako zastavané plochy a nádvoria sa nachádza viacero samostatne stojacich garáží s príslušnými parcelami jednotlivých vlastníkov (parcely č. XXXX/X - XXXX/XX), pričom niektorí z týchto sú aj vlastníci podielov na parcele č. XXXX/X podľa LV č. XXXX, iní naopak vlastnia iba parcelu pod samostatne stojacou garážou. Na pozemku sa však nachádza aj jedna stavba - samostatne stojaca garáž, ktorá nie je vedená v katastri nehnuteľností a parcela, na ktorej sa táto stavba nachádza, nie je v katastri nehnuteľností vedená ako samostatne vyčlenená časť pozemku - parcela na katastrálnej mape. Túto stavbu momentálne na osobné účely využíva iba jeden z vlastníkov parcely č. XXXX/X podľa LV č. XXXX a to žalovaný. Keďže stavba bola postavená bez súhlasu vlastníkov pozemku a na svojvoľne vymedzenom priestore parcely č. XXXX/X, hoci stavebný zákon jasne vyžaduje, aby stavebník v rámci stavebného konania preukázal, že je vlastníkom pozemku alebo že má k pozemku iné právo (napr. dlhodobý nájomný vzťah a pod.), žalobcovia sú toho názoru, že stavba je stavbou nepovolenou (tzv. čiernou stavbou). 3. Z týchto skutočností súd prvej inštancie vyvodil záver, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný. Žalobcovia podľa súdu prvej inštancie nepreukázali splnenie jednej zo základných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia a to že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo niektorého z nich ohrozené. Žalobcovia nutnosť nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal žalovanému užívať nimi označenú garáž odôvodňujú tým, že za jedná o „čiernu stavbu“, v spojitosti s ktorou žalovaný využíva spoločný pozemok žalobcov a žalovaného bez toho, aby za jeho užívanie platil daň, jeho užívaním sa zvyšujú náklady na odvoz a likvidáciu odpadu, existenciou tejto „čiernej stavby“ sa zmenšil priestor pre stojisko na kontajnery a jej existencia tiež zamedzuje možnosti, aby žalobcovia mali možnosť využívať časti parcely pod touto stavbou a rovnako existencia „čiernej stavby“ spôsobuje zvýšený pohyb cudzích osôb za účelom preskúmania odpadových košov. Súd prvej inštancie zaujal stanovisko, že nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia nijakým spôsobom neodstráni žalobcami uvádzané obmedzenia, pretože tieto plynú so samotnej existencie nimi označenej „čiernej stavby“. Nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia, ktorým by bol žalovanému uložený zákaz užívania predmetnej garáže, by sa postavenie žalobcov nijakým spôsobom nezmenilo, keďže predmetná garáž by naďalej existovala a teda nimi uvedené obmedzenia by pretrvávali aj v prípade, ak by žalovaný túto garáž neužíval. Okrem toho, súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobcovia nepreukázali existenciu nimi uvádzanej stavby na parcele č. XXXX/X a ani existenciu takto označenej parcely. S poukazom na tieto závery súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 4. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca 1/. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že nariadi navrhované neodkladné opatrenie. Uviedol, že najzávažnejším dôvodom pre nariadenie predmetného neodkladného opatrenia je skutočnosť, že všetci vlastníci sa podieľajú na nákladovom zaťažení parcely č. XXXX/X, na ktorej je postavená predmetná garáž (daň z nehnuteľností) a teda aj na nákladoch na samostatne vyčlenenú časť pozemku, na ktorej sa nachádza predmetná garáž (čierna stavba). Žalovaný ako užívateľ tejto garáže sa takto na úkor vlastníkov parcely č. XXXX/X bezdôvodne obohacuje. Nariadením predmetného neodkladného opatrenia by sa znemožnilo užívanie garáže žalovanému a tým by sa žalovaný uviedol „do rovnakého postavenia k vyčlenenej časti pozemku a stavbe so všetkými ostatnými vlastníkmi bez ohľadu na ostatné okolnosti využívania predmetnej parcely č. XXXX/X.“. Napokon žalobca 1/ v odvolaní uviedol, že parc. č. XXXX/X, na ktorej je postavená predmetná garáž, nebola zatiaľ vyčlenená ako samostatná časť pozemku a nie je možné poukázať na jej existenciu vzhľadom na to, že nie je evidovaná v katastrálnej mape a ani zapísaná na liste vlastníctva. Vlastníci parcely č. XXXX/X majú k dispozícii iba fotodokumentáciu stavby - garáže s pevným betónovým základom ako jediný dôkaz existencie stavby, ako aj uvedenej parcely, na ktorej sa stavba nachádza. 5. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 6. V prípade, ak je predmetom konania právo k nehnuteľnosti, nevyhnutným predpokladom úspešnosti žalobcu v konaní je, aby táto nehnuteľnosť bola zapísaná zákonným spôsobom v príslušnej evidencii, teda v katastri nehnuteľností, v ktorom sa okrem iného evidujú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom (§ 6 ods. 1 písm. b/, c/ zák. č. 162/1995 Z.z. - katastrálny zákon). V prejednávanej veci žalobcovia navrhli, aby súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie spočívajúce v uložení zákazu žalovanému užívať garáž postavenú na parcele č. XXXX/X. Samotný žalobca 1/ však v odvolaní uviedol, že táto parcela nie je evidovaná v katastri nehnuteľností a nie je ani zakreslená v katastrálnej mape. To znamená, že táto parcela po právnej stránke neexistuje. Už len z tohto dôvodu nebolo možné nariadiť navrhované neodkladné opatrenie. Z fotodokumentácie pripojenej k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že inkriminovaná garáž, ktorú užíva žalovaný má súp. č. XXXX/X, pričom je nepochybné, že je postavená na parcele č. XXXX/X. Tieto údaje mali žalobcovia použiť pri formulovaní petitu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 7. Návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia by však nebolo možné vyhovieť ani v prípade, ak by tu neboli vady petitu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uvedené v ods. 6. Odvolací súd sa totiž stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobcovia neosvedčili naliehavú potrebu dočasnej úpravy sporových strán, čo je jedna zo základných podmienok úspešnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (§ 325 ods. 1 C.s.p.). Ak sa podľa žalobcov žalovaný užívaním predmetnej garáže na ich úkor bezdôvodne obohacuje, môžu sa proti nemu domáhať vydania bezdôvodného obohatenia, čo však nepreukazuje naliehavú potrebu nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia. Neužívaním garáže zo strany žalovaného by sa neodstránil stav, na ktorý poukazujú žalobcovia, totiž že žalovaný predmetnú garáž postavil bez súhlasu vlastníkov pozemku parc. č. XXXX/X a že teda ide o tzv. čiernu stavbu. 8. Z uvedeného vyplýva, že napadnuté uznesenie je vecne správne a preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p. 9. Toto rozhodnutie prijal odvolací súd pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).