Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/269/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1117212329 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1117212329.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Michaela Králová a členovia senátu JUDr. Darina Kriváňová a Bianka Gelačíková, v právnej veci žalobcu: Slovenská H.S. L. P. H., U. U. R. Č.. XX, X., N.: XX XXX XXX, právne zastúpený advokátskou kanceláriou AK MS s.r.o., so sídlom Galandova č. 3, Bratislava, proti žalovanému: U., H..U.., U. U. Z. Č.. XXX, X., N.: XX XXX XXX, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I., zo dňa 19. júna 2017, č.k. 17Ca/6/2017-33 takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava I., zo dňa 19. júna 2017, č.k. 17Ca/6/2017-33, p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava I. uznesením zo dňa 19.06.2017 č. k. 17Ca/6/2017 - 33 zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému zložiť do úschovy súdu peňažnú zábezpeku v sume 45.276,45 € a to do času právoplatného skončenia vo veci samej. 2. Žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručil súdu prvej inštancie 19.05.2017 a súčasne uviedol, že je občianskym združením registrovaným na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky pod č. P.-XXX/XX-XXXXX, ktorému bolo na základe Rozhodnutia Ministerstva kultúry SR č. T.-XXXX/XXXX-XXX/XXXXX zo dňa 21.11.2013 a následne Rozhodnutia Ministerstva kultúry Slovenskej republiky č. T.-XXXX/XXXX-XXX/XXXX zo dňa 07.07.2016 udelené oprávnenie na výkon kolektívnej správy práv k audiovizuálnemu dielu a audiovizuálnemu záznamu okrem iného v odbore použitie audiovizuálneho diela jeho uvedením na verejnosti káblovou retransmisiou a výber primeranej odmeny za káblovú retransmisiu audiovizuálneho záznamu. Žalobca ako organizácia kolektívnej správy práv v súlade s § 144 ods. 3 zákona č. 185/2015 Z.z. autorského zákona zastupuje viacerých nositeľov autorských práv vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť a na účet nositeľov práv. Žalobca vykonáva kolektívnu správu práv na základe oprávnenia Ministerstva kultúry SR a na základe jednotlivých zmlúv o zastupovaní s nositeľmi práv. Žalobca zastupuje prostredníctvom zmlúv o zastupovaní jednotlivých slovenských výrobcov audiovizuálnych diel (podľa § 86 autorského zákona tým zastupuje aj práva autorov audiovizuálnych diel), ako aj na základe zmluvy s organizáciou H. - O. H. C. N. S. T. C. H.-P. A., ktorá zastupuje zahraničných výrobcov audiovizuálnych diel, pričom ide o prevažnú časť celosvetového repertoáru audiovizuálnych diel. Žalobca na základe oprávnenia Ministerstva kultúry SR vykonáva povinnú kolektívnu správu práv v odbore podľa § 146 ods. 2 písm. d) autorského zákona výber primeranej odmeny za káblovú retransmisiu umeleckého výkonu, zvukového záznamu a audiovizuálneho záznamu, ktorý je originálom audiovizuálneho diela a v odbore podľa § 146 ods. 2 písm. f) Autorského zákona použitie audiovizuálneho diela jeho uvedením na verejnosti káblovou retransmisiou. Uviedol, že nositeľ majetkových práv k audiovizuálnemu dielu t.j. producent, nemôže tieto práva vykonávať individuálne, ale vždy len prostredníctvom organizácie kolektívnej správy. Podľa § 147 ods. 1 autorského zákona žalobca zastupuje nielen nositeľov práv autorov k audiovizuálnemu dielu, s ktorými má uzatvorené zmluvy o zastupovaní, ale aj všetkých nezastupovaných nositeľov práv, pričom poukázal na stanovisko Ministerstva kultúry SR zo dňa 06.12.2016, v ktorom sa ministerstvo vyjadrilo k rozsahu oprávnení udelených žalobcovi na výkon kolektívnej správy práv, osobitne k audiovizuálnemu dielu. Žalobca poukázal na to, že má uzavreté licenčné zmluvy s viacerými prevádzkovateľmi káblovej retransmisie, s ktorými podobne ako so žalovaným v súlade s § 165 autorského zákona viedol rokovania a následne po dohode uzavrel hromadnú licenčnú zmluvu na rozdiel od žalovaného, ktorý návrh licenčnej zmluvy odmietol a nepredložil ani žiadny vlastný. Žalovaný je právnickou osobou, ktorá je držiteľom oprávnenia na káblovú retransmisiu na základe registrácie retransmisie č. O. vydanou G. pre P. H. G. v zmysle zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii a prevádzkuje káblovú retransmisiu na území Slovenskej republiky s počtom prípojok 15.322. Žalobca má za to, že žalovaný denne používa audiovizuálne diela v rozpore s § 19 v spojení s § 86 a § 119 autorského zákona tým, že vykonáva ich káblovú retransmisiu prostredníctvom ponúkaných programových služieb - televíznych kanálov pre svojich zákazníkov bez udelenia súhlasu a zaplatenia odmeny nositeľom práv, ktorých žalobca, ako organizácia kolektívnej správy zastupuje. Žalobca zatiaľ bezúspešne viedol rokovania so žalovaným o uzavretí licenčnej zmluvy, v dôsledku čoho žalovaný stále vykonáva verejný prenos audiovizuálnych diel bez zaplatenia primeranej autorskej odmeny. Preto žalobca zaslal žalovanému list zo dňa 21.10.2016 spolu s návrhom hromadnej licenčnej zmluvy o podmienkach používania audiovizuálnych diel káblovou retransmisiou. Žalovaný daný návrh zmluvy neakceptoval. Taktiež rokovania s asociáciou H., ktorej je žalovaný členom a ktorej žalobca tiež zaslal návrh licenčnej zmluvy zo dňa 16.03.2016, neviedli k uzatvoreniu hromadnej licenčnej zmluvy. Žalovaný podľa žalobcu neoprávnene a denne sprístupňuje verejnosti predmety autorskoprávnej ochrany, ku ktorým vykonáva žalobca kolektívnu správu práv. Žalobca v návrhu tvrdil, že žalovaný ako prevádzkovateľ káblovej retransmisie porušuje svoju zákonnú povinnosť získať na použitie audiovizuálneho diela súhlas od nositeľa práv, a to uzavretím hromadnej licenčnej zmluvy podľa § 78 autorského zákona a povinnosť uhradiť primeranú odmenu za použitie audiovizuálneho záznamu verejným prenosom prostredníctvom káblovej retransmisie. Žalovaný svojím konaním naďalej porušuje práva nositeľov autorských práv, ktorým vzniká škoda v podobe neuhradených odmien a primeraných odmien autorov a producentov, zastúpených žalobcom. Nakoľko žalovaný pokračuje vo svojom protiprávnom konaní a vedomej nečinnosti pri uzavretí licenčnej zmluvy, porušuje práva a nároky nositeľov práv vyplývajúce priamo z autorského zákona, reálne vzniká ďalšia škoda. Z uvedených dôvodov považuje žalobca nariadenie neodkladného opatrenia za mimoriadne naliehavé, nakoľko ide o pokračujúcu nezákonnú činnosť a existuje reálna hrozba, že žalovaný bude v nezákonnej činnosti pokračovať. Žalobca chce vo veci samej požadovať, aby žalovaný uhradil náhradu škody za rok 2016 a prvý štvrťrok 2017, spočívajúcu v nezákonnom používaní predmetov ochrany zo strany žalovaného. Výšku odmeny žalobca určil podľa svojho sadzobníka na sumu 0,197 € bez DPH za každú prípojku v káblovej retransmisii za jeden kalendárny mesiac. Výška peňažnej zábezpeky zodpovedá výške náhrady škody, ktorá spočíva v odmene a primeranej odmene, ktorú by žalovaný zaplatil v prípade riadneho uzavretia licenčnej zmluvy za rok 2016 a 1. štvrťrok 2017. Suma peňažnej zábezpeky predstavuje súhrn súm licenčnej odmeny za rok 2016 a 1. štvrťrok 2017 (čiže za 15 mesiacov) pri sadzbe 0,197 € x počet prípojok 15.322 t.j. 3.018,43 € mesačne, čo je spolu za 15 mesiacov v sume 45.276,45 €. 3. Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 324 odseky 1,3, § 325 odseky 1, 2, § 326 odseky 1, § 328 odsek 1, § 328 odsek 1, § 341 odsek 1, § 342 odsek 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok. Uviedol, že neodkladné opatrenie je inštitútom, ktorý nachádza uplatnenie v situáciách, kedy nemožno čakať na skončenie konania vo veci samej, ale je potrebné ešte pred meritórnym rozhodnutím, tzn. pred rozsudkom vo veci samej, prijať určité dočasné opatrenie. Neodkladné opatrenie tak predstavuje procesný zabezpečovací prostriedok dočasného a provizórneho charakteru, ktorého účelom je zabezpečiť podmienky na poskytnutie reálnej, účinnej a efektívnej súdnej ochrany stranám sporu, najmä z hľadiska zaručenia nerušeného rozhodovania vo veci samej. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení a v dôsledku toho sa tu nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia. Skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Civilný sporový poriadok z tohto dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie a pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. 4. Súd prvej inštancie na základe listinných dôkazov dospel k záveru, že v danom prípade nie sú pre nariadenie neodkladného opatrenia splnené podmienky. Poukázal na to, že žalobca výšku peňažnej zábezpeky určil vo výške náhrady škody vzniknutej nositeľom autorských práv, ktorých žalobca zastupuje. Činnosťou žalovaného má žalobcovi vznikať škoda v podobe neuhradených odmien a primeraných odmien autorov a producentov zastúpených žalobcom za porušovanie autorských práv zo strany žalovaného. Napriek tomu, že žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodňoval porušovaním autorských práv zo strany žalovaného, domáhal sa uloženia povinnosti zložiť peňažnú sumu ako zábezpeku do úschovy súdu a nie zdržania sa zásahov žalovaného do majetkových práv ich nositeľov, ktorých zastupuje. Podľa názoru súdu prvej inštancie nariadením neodkladného opatrenia spôsobom požadovaným žalobcom, nemožno dosiahnuť jeho účel, a to odstránenie porušovania autorských práv a pokračujúcej protiprávnej činnosti žalovaného. Požadovaným uložením povinnosti žalovanému, zložiť do úschovy súdu peňažnú zábezpeku vo výške 45.276,45 € nemožno dosiahnuť práve tú ochranu, ktorej sa žalobca návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha. Žalobca v návrhu neuviedol žiadne konkrétne skutkové okolnosti a taktiež neosvedčil, v čom spočíva súvislosť medzi navrhovaným uložením povinnosti a tvrdeným porušovaním práv a nárokov nositeľov týchto majetkových práv, ktorých žalobca zastupuje. Žalobca rovnako vôbec neodôvodnil potrebu neodkladnej úpravy pomerov práve v tomto okamihu, hoci k protiprávnej činnosti žalovaného má dochádzať už dlhší čas (podľa tvrdení žalobcu od začiatku roka 2016). Súd prvej inštancie prihliadol aj na skutočnosť, že neodkladným opatrením nemožno upraviť pomery spätne s tým, že právne účinky uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia smerujú vždy do budúcnosti. Podľa názoru súdu prvej inštancie, žalobca v danom prípade neosvedčil dôvodnosť potreby úpravy pomerov sporových strán a ani neodkladnosť tejto potreby. Žalobca taktiež nepreukázal hrozbu žiadnych konkrétnych úkonov zo strany žalovaného, ktorým by mohlo dôjsť k zmareniu, sťaženiu alebo znemožneniu prípadného núteného výkonu rozhodnutia, a teda že obava z ohrozenia je reálna. Iba samotná existencia dlhu nemôže byť dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia. Vo vzťahu k ustanoveniu § 342 ods. 1 CSP žalobca neosvedčil, že zo strany žalovaného prišlo k ohrozovaniu alebo porušovaniu práva duševného vlastníctva. Podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je aj osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému má byť poskytnutá ochrana, ktorú žalobca neosvedčil, pretože k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojil len oprávnenie na výkon kolektívnej správy, vydané Ministerstvom kultúry SR, ktoré však bez ďalšieho právo žalobcu na primeranú odmenu, ani zastupovanie nositeľov majetkových práv k audiovizuálnym dielam neosvedčuje a súčasne neosvedčil ani okolnosť, že k nezákonnému zásahu do majetkových práv nositeľov, ktorých zastupuje, dochádza. 5. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Žiadal, aby ho odvolací súd zmenil a jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel . Uviedol, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa jeho názoru je uznesenie súdu nepreskúmateľné. Súd prvej inštancie sa nezaoberal skutkovými a právnymi dôvodmi na vydanie neodkladného opatrenia, ani konkrétnymi okolnosťami a ustanoveniami autorského zákona, ktorými žalobca v návrhu odôvodnil a pripojenými listinnými dôkazmi osvedčil potrebu bezodkladne úpravy pomerov nariadením neodkladného opatrenia v súlade s osobitnou úpravou vo veciach práva duševného vlastníctva podľa § 342 CSP. Zákonná možnosť zložiť zábezpeku do úschovy súdu na náhradu škody alebo inej ujmy vyplýva priamo z ustanovenia § 342 ods. 1 CSP. S poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia v danom prípade ide o účel stanovený priamo zákonodarcom. Procesná norma výslovne uvádza, že navrhovateľ môže navrhnúť, aby ten, kto ohrozuje alebo porušuje právo duševného vlastníctva mohol namiesto zdržania sa takéhoto konania zložiť zábezpeku do úschovy súdu na náhradu škody alebo inej ujmy. Odstránenie porušovania autorských práv v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca nežiadal, nakoľko s poukazom na § 165 ods. 8 autorského zákona ani nemôže. Právo podať žalobu v prípade neuzavretia licenčnej zmluvy má používateľ, v tomto prípade žalovaný a ten uvedenú žalobu nepodal, koná vedome v rozpore s dobrými mravmi, porušuje svoju zákonnú povinnosť platiť autorom nároky podľa § 19 a 119 autorského zákona, pričom zneužíva nedostatočnú a nedôslednú úpravu niektorých ustanovení autorského zákona a nezákonný stav mu iba vyhovuje. Rovnako nie je možné návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zabrániť používaniu audiovizuálnych diel, ktoré sa nedajú jednotlivo určiť. Závery súdu prvej inštancie sú v rozpore s ustanoveniami autorského zákona tykajúcich sa vzniku kolektívnej správy, podmienok jej výkonu a účelu, ktorý sa správou sleduje. Žalobcovou úlohou ako organizácie kolektívnej správy je zo zákona výber odmeny (§ 19 autorského zákona) a primeranej odmeny (§ 119 autorského zákona) od prevádzkovateľov káblovej retransmisie za šírenie audiovizuálnych diel a jej následné prerozdelenie nositeľom práv, ktorých žalobca povinne zo zákona zastupuje. Žalobca namieta, že prvoinštančný súd sa pri rozhodovaní svojvoľne odchýlil od platného práva, kedy dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a na základe obsahu návrhu a dôkazov k nemu pripojených aj k nesprávnym skutkovým zisteniam. Poukázal na to, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia konštatuje, že žalobca napriek tomu, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodňoval porušovaním autorských práv, domáha sa zloženia finančnej zábezpeky a nie zdržania sa zásahov žalovaného do majetkových práv nositeľov, ktorých žalobca zastupuje, čo žalobca nijako právne neodôvodnil. Žalobca tvrdí, že v danej veci podal zákonnom možný alternatívny návrh v súlade s § 342 ods. 1 CSP, čo jasne vyplýva z obsahu návrhu. V prípade, ak by podal návrh podľa § 341 ods. 1 CSP (zdržanie sa konania), bolo by sporné, či môže súd o tejto skutočnosti rozhodovať, respektíve, či sa žalobca má domáhať zákazu retransmisie. Na vydanie takého neodkladného opatrenia nemusí mať súd ani právomoc s poukazom na § 3 Civilného sporového poriadku a osobitnú právnu úpravu spočívajúcu v zákone č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisií, kedy jedine Rada pre vysielanie a retransmisiu môže žalovanému odňať licenciu a zakázať retransmisiu a to len z dôvodov uvedených v zákone č. 308/2000 Z.z., a nie súd neodkladným opatrením, respektíve sporným by bolo akého zdržania konania zo strany žalovaného by sa mal žalobca domáhať, keď na retransmisiu by mal žalovaný stále platnú licenciu. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca neodôvodnil potrebu upraviť pomery práve v tomto okamihu, keď k protiprávnej činnosti má dochádzať dlhší čas a neodkladným opatrením nemožno upraviť pomery spätne. Podľa názoru žalobcu potreba úpravy pomerov musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Samotný atribút bezodkladnosti však bez ďalšieho neznamená, že ide o aktuálny a jednorazový stav. Potreba upraviť pomery môže byť bezodkladná a pretrvávať aj po určité dlhšie časové obdobie. Súd preto nemôže danú podmienku považovať za nesplnenú iba z toho dôvodu, že sa žalobca nedomáhal ochrany prostredníctvom neodkladného opatrenia ihneď po reálnom vzniku potreby upraviť pomery. Rozhodujúce je výlučne kritérium splnenia uvedených podmienok v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. S poukazom na túto argumentáciu žalobca tvrdí, že súd prvej inštancie postupoval v rozpore s ustanovením § 329 odsek 2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého je pre neodkladné opatrenie rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Žalobca ďalej namieta, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podal z dôvodu potreby neodkladnej úpravy pomerov, teda z prvého zákonného dôvodu uvedeného v § 325 ods. 1 CSP. Prvoinštančný súd v rozpore s obsahom jeho návrhu a v rozpore s § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku tvrdí, že žalobca neosvedčil konkrétne úkony zo strany žalovaného, ktorými by mohlo dôjsť k zmareniu alebo znemožneniu exekúcie (t.j. druhý zákonný dôvod v § 325 ods. 1 CSP - obava, že exekúcia bude ohrozená). Vzhľadom na to, že naradenia neodkladného opatrenia sa z druhého zákonného dôvodu (obava, že exekúcia bude ohrozená) nedomáhal, nebol povinný dôvodnosť ani osvedčovať. Z ustanovenia § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku vyplýva, že ide o dve rôzne možnosti, kedy súd môže vydať neodkladné opatrenie. Každá z nich predpokladá osobitné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je preto podľa názoru žalobcu v rozpore so zásadou viazanosti súdu žalobným návrhom v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov a osvedčil aj nezákonný stav (tento trval v čase podania návrhu aj v čase rozhodovania, trvá dodnes), kedy žalovaný ako prevádzkovateľ káblovej retransmisie denne šíri audiovizuálne diela bez súhlasu autorov a zaplatenia príslušnej odmeny (zákonný nárok podľa § 19 autorského zákona) a primeranej odmeny (zákonný nárok podľa § 119 autorského zákona), čím sú splnené podmienky na zloženie zábezpeky do úschovy súdu na náhradu škody alebo inej ujmy, keď prevádzkovateľ retransmisie neplatí správcovi SAPA (zo zákona licencovanej organizácií kolektívnej správy práv v tejto časti autorských práv). V prípade nariadenia neodkladného opatrenia - zloženia finančnej zábezpeky do úschovy súdu sa po právoplatnom skončení konania vo veci samej v prípade úspechu žalobcu vyplatí odmena a primeraná odmena nositeľom autorských práv, ktorých žalobca ako organizácia kolektívnej správy pri jej výbere zastupuje (§ 342 ods. 2 CSP) alebo sa bude postupovať v zmysle § 342 ods. 3 CSP. Žalobca poukazuje na to, že jednou z vecí práv duševného vlastníctva prostredníctvom neodkladného opatrenia je zloženie zábezpeky do úschovy súdu na náhradu škody alebo inej ujmy vzniknutej ohrozením alebo porušením práva duševného vlastníctva (§342 ods. 1 CSP). Rovnako nesporná je aj skutočnosť, že výber odmeny autorov (§19 autorského zákona) a primeranej odmeny (§ 119 autorského zákona) sa uskutočňuje prostredníctvom organizácie kolektívnej správy. Listinnými dokladmi pripojenými k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dokladoval, že je licencovanou organizáciou kolektívnej správy, čo doplnil aj stanoviskom T. U. zo dňa 06.12.2016. V stanovisku je uvedené , že organizácia kolektívnej správy práv U. môže zastupovať v zmysle svojho aktuálneho oprávnenia tak autorov audiovizuálnych diel, ako aj producentov týchto diel vrátane nezastupovaných nositeľov práv v zmysle § 147 ods. 1 autorského zákona. Podľa názoru žalobcu odôvodnenie napadnutého uznesenia odporuje aj požiadavkám na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu SR, Ústavného súdu SR a Q.. Žalobca tvrdí, že z odôvodnenia napadnutého uznesenia nie je zrejmé ako súd prvej inštancie aplikoval procesné ustanovenie § 325 ods. 1 a § 342 ods. 1 prvá veta Civilného sporového poriadku s poukazom na právnu a skutkovú argumentáciu v návrhu žalobcu zo dňa 27.04.2017, a preto je nepreskúmateľné. Z odôvodnenia nevyplýva, ani ako sa súd prvej inštancie vysporiadal s procesnou osobitnou úpravou neodkladného opatrenia vo veciach práva duševného vlastníctva, hmotnoprávnou úpravou jednotlivých ustanovení autorského zákona, na ktoré žalobca v návrhu poukázal a ktoré sú pre pochopenie podstaty veci kľúčové. 6. Žalobca odvolanie doplnil písomným podaním zo dňa 18.08.2017, v ktorom poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp.zn. XXCo/XXX/XXXX v skutkovo a právne podobnej veci ako je táto prejednávaná vec. 7. Žalovaný sa vyjadril k odvolaniu žalobcu a uviedol, že podľa jeho názoru, rovnako ako aj názoru Okresného súdu Bratislava I, nie sú splnené podmienky stanovené CSP pre jeho vydanie. Neodkladné opatrenie podľa § 342 CSP je špeciálnym typom neodkladného nariadenia, vo vzťahu ku ktorému musia byť splnené aj všetky podmienky ustanovené § 324 a nasl. CSP pre nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa § 325 ods. 1 CS môže súd neodkladné nariadenia nariadiť v prípade, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Žalovaný má však za to, že v tomto prípade nie je splnená ani jedna z uvedených podmienok. Žalobca totiž nepreukázal, že by v tomto prípade existovala bezodkladná potreba úpravy pomerov strán ani obava z ohrozenia exekúcie. Bezodkladnosť úpravy pomerov v tomto prípade nie je daná, nakoľko žalobca neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu naliehavej a nevyhnutnej úpravy pomerov. Naopak sám uvádza, že k údajnému protiprávnemu konaniu žalovaného má dochádzať počnúc celým rokom 2016, pričom návrh na vydanie neodkladného opatrenia podal až v mesiaci máj 2017, teda takmer jeden a pol roka po údajnom protiprávnom konaní. Pritom tiež neuviedol a nepreukázal, že by žalovaný uskutočňoval konanie, ktoré by odôvodňovalo náhlu potrebu zmeny úpravy pomerov. Inak povedané, nedošlo k žiadnej zmene okolností, ktoré by odôvodňovali vydanie neodkladného opatrenia v momentu podania jeho návrhu, ak tieto neexistovali v momente, kedy sa žalobca dozvedel o údajnom protiprávnom konaním žalovaného. Nenastala teda žiadna naliehavá potreba úpravy pomerov strán. Pritom ako uviedol aj Krajský súd v Bratislave v uznesení zo dňa 22.7.2016 vydanom v konaní pod sp. zn. 9Co/232/2016 že, podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez bezodkladnej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu, ktorá podáva návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ohrozené. ... je potrebné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby dočasnej bezodkladnej úpravy, ktorá je osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane." Rovnako nebola v konaní preukázaná obava z ohrozenia exekúcie, nakoľko nebolo preukázané, že by žalovaný uskutočňoval akékoľvek kroky smerujúce k zbaveniu sa majetku a tým ohrozenia exekúcie. Žalovaný je naopak spoločnosťou, ktorá dlhodobou pôsobí na slovenskom trhu a má stabilné ekonomické zázemie. Pokiaľ žalobca v podaní poukazuje na komentované znenie CSP, ktoré pojednáva o potrebe resp. absencii potreby preukázania bezodkladnosti v prípade podania návrhu na neodkladné opatrenie, tak možno pripustiť, že v určitých prípadoch bezodkladnosť môže pretvárať aj po určité obdobie. Avšak žalovaný sa domnieva, že je tomu len v prípade, ak došlo k zmene skutočností, ktoré zakladajú dôvod na podanie neodkladného opatrenia, pričom takého neexistovali a vznikli až nejaký čas po dobe, kedy došlo k porušeniu práv. V tomto prípade však od momentu, kedy žalobca nadobudol vedomosť o údajnom porušení práv na strane žalovaného do podania návrhu na neodkladné opatrenie nedošlo k žiadnej zmene okolností, ktoré by vyvolali momentálnu náhlu potrebu bezodkladného riešenia pomerov strán. Žalovaný v rámci vyjadrenia k odvolaniu poukázal na to, že žalobca v podaní žiada, aby súd neodkladným nariadením zaviazal žalovaného k zloženiu zábezpeky v zmysle § 342 CSP. K tomuto si uviedol, že podľa ich názoru nie je formulácia návrhu žalobcu v súlade s platnou právnou úpravou. CSP v § 342 uvádza, že: „Navrhovateľ neodkladného opatrenia môže navrhnúť, aby ten, kto ohrozuje alebo porušuje právo duševného vlastníctva, mohol namiesto zdržania sa takého konania zložiť zábezpeku do úschovy súdu na náhradu škody alebo inej ujmy vzniknutej ohrozovaním alebo porušovaním práva duševného vlastníctva. " Z uvedeného ustanovenia je zrejmé, že podmienkou pre uplatnenie tohto ustanovenia je, že navrhovateľ sa bude domáhať nariadenia opatrenia podľa § 341 CSP a teda zdržania sa neoprávneného konania alebo sa bude súčasne domáhať, aj toho, že bude daná navrhovateľovi možnosť, že namiesto zdržania sa konania zloží na účet súdu zábezpeku. Len takto má zmysel nariadenie neodkladného opatrenia a bude splnený jeho účel. Len zložením zábezpeky sa totiž pomery strán nijakým spôsobom neupravia. K úprave pomerov strán dôjde len v prípade, ak sa porušujúci subjekt zdrží protiprávneho konania. Ustanovenie § 342 len dáva „porušujúcemu" subjektu možnosť, aby namiesto zdržania sa konania, o ktorom sa on domnieva, že je v súlade s právnym poriadkom, zložil zábezpeku a naďalej pokračoval v spornom konaní. Uvedené potvrdzuje aj Krajský súd v Bratislave v uznesení zo dňa 04.08.2017 vydanom v konaní sp. zn. XCo/XXX/XXXX, kedy uvádza: „Prijatá právna úprava tak priznáva žalobcovi dispozičné oprávnenie spočívajúce v tom, že sa môže rozhodnúť, či bude v žalobnom petite žiadať výlučne, aby súd neodkladným opatrením uložil tomu, kto ohrozuje alebo porušuje právo duševného vlastníctva povinnosť zdržať sa konania, ktorým sa porušuje alebo ohrozuje právo duševného vlastníctva alebo sa rozhodne tiež navrhnúť, aby ten, kto ohrozuje alebo porušuje práva duševného vlastníctva, mohol namiesto zdržania sa pokračovania v tomto konaní, zložiť do úschovy súdu zábezpeku určenú na náhradu škody (ujmy) vzniknutú porušovaním alebo ohrozením práva duševného vlastníctva. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je tak žalobca oprávnený formulovať tzv. alternatívny petit, kedy žalovaný má právo voľby, t.j. je mu dané na výber medzi dvoma možnosťami, ktorým spôsobom splní povinnosť uloženú súdom." Primárnym cieľom takejto právnej úpravy je zdržanie sa protiprávneho konania a tým odstránenie závadného stavu. Ustanovenie § 342 CSP len dáva napokon na výber žalovanému, aby namiesto zdržania sa konania uhradil zábezpeku. Okresné aj krajské súdy vo viacerých obvodoch už riešili rovnakú vec (právne aj skutkovo) s totožným žalobcom, pričom za posledné obdobie bol vo všetkých prípadoch návrh žalobcu zamietnutý. Jednalo sa napríklad o rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici vydané v konaní sp. zn. 12Co/248/2017, Krajského súdu v Prešove vydané v konaní sp. zn. 4Cob/8/2015 a Krajského súdu v Bratislave, vydané v konaní sp.zn. 8Cp/180/2017. Krajský súd v Bratislave v spomínanom rozsudku (za úplne identického skutkového stavu) uviedol, že „ s poukazom na vyššie uvedené dospel odvolací súd k záveru, že navrhovaným neodkladným opatrením žalobca nesleduje účel - legitímny cieľ, pre ktorý bola uvedená právna úprava prijatá, a to zamedzenie pokračovania v porušovaní práv duševného vlastníctva a zabezpečenie vymožiteľnosti nárokov vyplývajúcich z porušenia práv duševného vlastníctva, keď zloženia zábezpeky sa možno domáhať popri uložení povinnosti rušiteľovi - žalovanému, zdržať sa pokračovania v protiprávnom konaní, a je potom na žalovanom, ktorú z alternatív si zvolí; teda, či nebude pokračovať v neoprávnenom zasahovaní do práv duševného vlastníctva, ktorým hrozí vznik ďalšej škody alebo inej ujmy alebo v ňom bude pokračovať s tým, že zloží zábezpeku na pokrytie škody alebo inej ujmy, ktorej vznik hrozí pokračovaním v tejto činnosti. Neodkladným opatrením vo veciach práv duševného vlastníctva sa tak má prednostne zamedziť rušiteľovi v pokračovaní konania, ktorým porušuje alebo ohrozuje práva duševného vlastníctva; čím sa súčasne zamedzí aj vzniku ďalšej hroziacej škody alebo inej ujmy; s možnosťou podmienenia pokračovania v tejto činnosti zložením kaucie na zabezpečenie vymožiteľnosti hroziacej škody alebo inej ujmy. Žalobca argumentoval pokračovaním žalovaného v porušovaní autorských práv, avšak uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa porušovania práv sa už nedomáhal, a preto správne konštatoval súd prvej inštancie, že pokiaľ žalobca sleduje neodkladným opatrením odstránenie porušovania autorských práv, toto nemožno navrhovaným neodkladným opatrením dosiahnuť a tvrdené porušovanie autorských práv žalovaným bude aj po nariadení neodkladného opatrenia pokračovať." Obdobne Krajský súd v Banskej Bystrici v uznesení zo dňa 10.08.2017 vydanom v konaní pod sp. zn. XXCo/XXX/XXXX uviedol, že: „Takýto opis rozhodujúcich skutočností nepresvedčil ani odvolací súd o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého cieľom je dosiahnutie ochranného účelu charakteristického pre tento inštitút. Potreba bezodkladnej úpravy pomerov (právnych vzťahov) strán sporu zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Cieľom neodkladného opatrenia je okamžite dočasne vytvoriť stav, kedy k porušovaniu alebo ohrozeniu práv strany, ktorá súdnu ochranu požaduje, nebude dochádzať. Zloženie zábezpeky na náhradu škody, resp. inú ujmu požadované žalobcom tento cieľ nenaplní, keď žalobca sám poukazuje na obavu, že žalovaný bude naďalej zasahovať do autorských práv ich nositeľov používaním audiovizuálnych diel a audiovizuálnych záznamov káblovou retransmisiou. Žalobca nepreukázal ani netvrdil, že uložením povinnosti žalovanému zložiť do úschovy súdu finančnú zábezpeku dôjde k takej úprave pomerov strán sporu, že do skončenia konania vo veci samej nebude dochádzať k vzniku ďalšej škody." Uvedené znamená, že vydanie neodkladného opatrenia je namieste len vtedy, ak porušenie práv dosahuje takú mieru, že je potrebný okamžitý zásah zo strany súdu, aby sa zabránilo v pokračovaní protiprávneho konania porušujúcej strany. Ak sa žalobca v tomto konaní nedomáha zdržania sa protiprávneho konania, ale len zloženia zábezpeky, je otázke, či skutočne tvrdené porušovanie dosahuje takú intenzitu, že je potrebné vydanie neodkladného opatrenia. Vydaním opatrenia o zložení zábezpeky sa totiž dosiahne menšia miera ochrany práv žalobcu, akej by sa mu dostalo, ak by sa žalovaný musel úplne zdržať protiprávneho konania (ak by sa ho žalobca domáhal). Okrem už uvedených skutočností neodôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia žalovaný poukázal aj na skutočnosť, že žalobca v konaní nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu v tomto spore. Žalobca predložil len doklady preukazujúce jeho existenciu a oprávnenie na výkon kolektívnej správy vydané Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky. Avšak nepredložil žiadny zoznam ani doklady, ktoré by preukazovali, koho skutočne združuje, či má oprávnenie na zastupovanie týchto osôb (hoci aj zákonné), či združované osoby sú nositeľmi práv kolektívnej ochrany podľa § 146 autorského zákona, a či sú autormi diela audiovizuálneho diela resp. disponujú inými autorskými právami (majetkové práva). Žalovaný má za to, že ak sa žalobca chce domáhať ochrany práv jeho členov v zmysle autorského zákona, musí preukázať, kto sú jeho členovia. Následne musí preukázať, že mu tieto osoby udelili oprávnenie na zastupovanie resp. že ma na zastupovanie zákonné splnomocnenie. A záverom musí dokumentovať, že tieto osoby sú autormi audiovizuálnych dielov resp. vykonávajú majetkové práva k dielu z iného titulu a sú oprávnenými nositeľmi kolektívnej ochrany. Pre úplnosť tiež uviedli, že ak členovia žalobcu odvodzujú svoje práva od § 86 autorského zákona, je nutné preukázať, že získali od autorov písomný súhlas na vyhotovenie originálu audiovizuálneho diela a dohodli sa s nimi na odmene za vytvorenie audiovizuálneho diela a na odmene alebo spôsobe jej určenia osobitne za každé jednotlivé použitie audiovizuálneho diela. Žiadna z týchto skutočností však v konaní preukázaná nebola a to ani uvedeným potrebných skutočností ani predložených príslušných dôkazov. Preto má žalovaný za to, že žalobca nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu v spore a teda nie sú splnené procesné podmienky. Žalobca v konaní rovnako nepreukázal pasívnu legitimáciu žalovaného. V podanom návrhu na vydanie neodkladného opatrenia uviedol len, že žalovaný je držiteľom oprávnenia na prevádzkovanie káblovej retransmisie č. TKR/349 so zverejneným počtom prípojok: 15 332 a nespornosť prevádzkovania káblovej retransmisie preukazuje ponukou služieb na internetovej stránke žalovaného. V podaní však neuviedol, vysielaním ktorého audiovizuálneho diela porušil žalovaný práva žalobcu a jeho členov, ani kedy malo byť toto dielo vysielané. Rovnako nepredložil dôkazy, že žalovaný takého audiovizuálne dielo skutočne odvysielal. V konaní teda nebolo preukázané použitie žiadneho audiovizuálneho diela žalovaným, ktoré by následne zakladalo práva žalobcu na úhradu uplatňovanej odmeny. Žalovaný v rámci svojho odvolania uviedol, že má riadne platne uzatvorenú hromadnú licenčnú zmluvu účinnú od 01.07.2017 so spoločnosťami U., I., C. H. U., ktorej predmetom je úprava práv a povinností zmluvných strán v súvislosti s vysporiadaním majetkových práv ku všetkým predmetom ochrany (vrátane audiovizuálnych diel podľa čl. I bodu 8 tejto zmluvy) v súvislosti s ich káblovou retransmisiou uskutočňovanou žalovaným. V zmysle tejto zmluvy riadne uhrádza aj príslušné odmeny. Nakoľko, žalobca nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu a nepredložil zoznam svojich členov, ani neuviedol konkrétne audiovizuálne diela, ktorých vysielaním sa žalovaný mal dopustiť porušenia jeho práv, nie je možné v konaní ani ustáliť, či skutočne členovia žalobcu majú autorské práva k odvysielanému autorskému dielu a s tým súvisiaci nárok na odmenu. S ohľadom na uvedené má žalovaný za za to, že nie sú dané zákonom stanovené dôvody na vydanie neodkladného opatrenia, nakoľko neexistujú také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali bezodkladnú potrebu zmeny pomerov strán. Uvedené potvrdzuje aj niekoľko vyššie uvedených rozhodnutí krajských súdov (Krajský súd v Bratislave v uznesení vydanom v konaní pod sp. zn. XCo/XXX/XXXX, Krajský súd v Bratislave v uznesení vydanom v konaní pod sp. zn. XCo/XXX/XXXX, Krajský súd v Banskej Bystrici v uznesení vydanom v konaní pod sp. zn. XXCo/XXX/XXXX, Krajský súd v Prešove v uznesení vydanom v konaní pod sp. zn. XCob/X/XXXX a Krajský súd v Bratislave v uznesení vydanom v konaní pod sp.zn. XCp/ XXX/XXXX), ktoré riešili skutkovo aj právne zhodnú vec s rovnakým žalobcom a v každom jednom prípade zamietli návrh na vydanie neodkladného opatrenia. Rovnako sa žalovaný domnieva, že v tomto prípade nie sú splnené ani procesné podmienky, nakoľko absentuje aktívna legitimácia žalobcu a pasívna legitimácia žalovaného. Žiada preto Krajský súd v Bratislave, aby vydal rozhodnutie, ktorým potvrdí rozsudok Okresného súdu Bratislava I. vydaný dňa 19.06.2017 v konaní sp. zn. XXCa/X/XXXX a zaviaže žalovaného k úhrade trov konania a právneho zastúpenia v plnom rozsahu, ktoré si žalovaný uplatní v zmysle príslušných právnych predpisov. 8. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2015/160/>), po zistení, že odvolanie žalobcu bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/>), oprávnenou osobou - stranou v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/ >) , proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/>), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 a § 363 CSP <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2015/160/>) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. a), b) e), f ), CSP , preskúmal napadnuté uznesenie viazaný rozsahom odvolania ( § 379 CSP ) a dôvodmi odvolania (§ 380 CSP ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a uznesenie súdu prvej inštancie bude potrebné ako vecne a právne správne potvrdiť ( 387 ods.1, 2 CSP) . 9. Podľa § 324 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len „C.s.p.“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 10. Podľa § 324 ods. 2 C.s.p. neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 11. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 12. Podľa § 325 ods. 2 C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená. 13. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 14. Podľa § 326 ods. 2 C.s.p. k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 15. Podľa § 327 C.s.p. ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú. 16. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p. ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 17. Podľa § 328 ods. 2 C.s.p. o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. 18. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 19. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 20. Podľa § 342 ods. 1 CSP, navrhovateľ neodkladného opatrenia môže navrhnúť, aby ten, kto ohrozuje alebo porušuje právo duševného vlastníctva, mohol namiesto zdržania sa takého konania zložiť zábezpeku do úschovy súdu na náhradu škody alebo inej ujmy vzniknutej ohrozovaním alebo porušovaním práva duševného vlastníctva. O výške zábezpeky rozhodne súd uznesením, v ktorom určí výšku zábezpeky, ako aj lehotu, v ktorej je potrebné zábezpeku zložiť. 21. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že žalobca požadujúci nariadenie neodkladného opatrenia musí (pokiaľ chce byť v konaní o neodkladnom opatrení úspešný) osvedčiť svoj nárok voči žalovanému, ako aj potrebu dočasnej úpravy pomerov, t.j. naliehavosť situácie alebo obavu z ohrozenia výkonu rozhodnutia. 22. Odvolací súd má za to, že žalobca, ako organizácia kolektívnej správy autorských práv odôvodňoval potrebu nariadenia neodkladného opatrenia tým, že činnosťou žalovaného ako prevádzkovateľa káblovej retransmisie uskutočňujúceho verejný prenos audiovizuálnych diel káblovou retransmisiou bez toho, aby mal vysporiadané práva podľa autorského zákona s nositeľmi práv, ktorých žalobca zastupuje vzniká škoda v podobe neuhradených odmien a primeraných odmien autorov a producentov zastúpených žalobcom, navyše žalovaný je nečinný pri uzatvorení hromadnej licenčnej zmluvy, ktorej návrh mu žalobca predložil a reálne vzniká ďalšia škoda. Mal za to, že ide o pokračujúcu nezákonnú činnosť žalovaného a existuje reálna hrozba, že v nej bude pokračovať, a preto je potrebné, aby bolo nariadené požadované neodkladné opatrenie s tým, že vo veci samej sa bude domáhať náhrady škody za rok 2016 a prvý štvrťrok 2017 v sume 45.276,45 €, vzniknutej nezákonným používaním predmetov autorskej ochrany žalovaným. 23. Odvolací súd má za to, že v danej veci nie je možné aplikovať ustanovenie § 342 ods. 1 CSP, podľa ktorého navrhovateľ neodkladného opatrenia môže navrhnúť, aby ten, kto ohrozuje alebo porušuje právo duševného vlastníctva, mohol namiesto zdržania sa takého konania zložiť zábezpeku do úschovy súdu na náhradu škody alebo inej ujmy vzniknutej ohrozovaním alebo porušovaním práva duševného vlastníctva, a to práve z dôvodu, že v danom prípade nedochádza k porušovaniu alebo ohrozeniu práv duševného vlastníctva. Inak povedané, tak ako žalobca sám tvrdí žalovaný šíri autorské diela v súlade s platnou licenciou, avšak neplatí za ich šírenie poplatky a súčasne z jeho strany nedošlo k uzavretiu hromadnej licenčnej zmluvy so žalobcom. Inými slovami žalovaný porušuje zákon v dôsledku čoho žalobcovi má vzniknúť škoda. Uvedené konanie však nie je porušovanie ani ohrozovania práv duševného vlastníctva, nakoľko o takéto konanie by mohlo ísť iba v prípade, že by žalovaný šíril autorské diela neoprávnene (bez platne udelenej licencie), avšak táto situácia tu podľa vyjadrení sporových strán nenastala. Dané ustanovenie § 342 ods. 1 Civilného sporového poriadku sa teda nevzťahuje na prípady, kedy dochádza k legálnemu šíreniu autorských diel, avšak ten kto šíri autorské diela za ich šírenie neplatí príslušné poplatky v zmysle zákona, nakoľko v tomto prípade vzniká iba dlh, prípadne dlžná suma, ktorá sama o sebe nemôže zakladať dôvod na vydanie neodkladného opatrenia. Ani samotná existencia dlhu sama o sebe nemôže byť dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia. Takýmto dôvodom môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť zmarený. Takýmto konaním je však možné považovať len také reálne a konkrétne konanie žalovaného, ktoré nielenže vedie k znižovaniu hodnoty majetku, ale aj konanie, ktoré výraznou mierou negatívne ovplyvňuje majetkové pomery žalovaného, pričom nebezpečenstvo zmarenia výkonu rozhodnutia musí byť reálne a musí bezprostredne hroziť, čo však v danom prípade nebolo v konaní pred súdom prvej inštancie ani pred odvolacím súdom preukázané a ani tvrdené. 24. Odvolací súd v súvislosti so zložením finančných prostriedkov do úschovy súdu udáva, že navrhovaný petit v časti uloženia finančnej sumy do úschovy súdu musí byť osvedčený v tom, že veci alebo peniaze, ktoré majú byť predmetom úschovy, má táto osoba - žalovaný fakticky u seba. V opačnom prípade by bola súdom uložená povinnosť nevykonateľná. Žalobca v konaní neosvedčil, že žalovaný disponuje peňažnou sumou vo výške 45.276,45 €, ktorej uloženia do úschovy sa domáha (v tomto smere nepredložil žiaden dôkaz). Odvolací súd v tejto súvislosti konštatuje, že v prípade neosvedčenia tejto skutočnosti, nie je možné žalovanému takúto povinnosť uložiť, pretože by rozhodnutie súdu bolo nevykonateľné. 25. Vzhľadom na vyššie uvedené a s poukazom na osvedčenie, či tu existuje resp. neexistuje nebezpečenstvo reálnej a bezprostredne hroziacej ujmy, nakoľko dôvod dočasnej úpravy pomerov pri opise daného skutkového stavu neobstojí, odvolací súd konštatuje, že žalobca v predmetnej veci okrem vyššie uvedeného neosvedčil a nepreukázal potrebu okamžitého zásahu zo strany súdu, a preto absentuje (a aj v čase rozhodovania súdu prvej inštancie absentovalo) nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ktorého existencia a trvanie je základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia. Keďže pre nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné splnenie všetkých predpokladov t.j. aj preukázanie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, ktoré tu musí reálne hroziť, je nepochybné, že táto podmienka splnená nie. Takéto nariadenie neodkladného opatrenia nemôže obstáť ani z dôvodu „opatrnosti“ , nakoľko výnimočnosť jeho nariadenia musí byť podložená konkrétnymi a relevantnými okolnosťami každého jednotlivého prípadu. 26. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody, odvolací dospel k záveru, že v danom prípade za tohto skutkového stavu nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok pre vydanie navrhovaného neodkladného opatrenia, a preto napadnuté uznesenie, ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako vecne a právne správne potvrdil ( § 387 ods. 1 C.s.p). 27. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).