Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/208/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1117218567 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1117218567.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a JUDr. Andrei Haitovej v právnej veci žalobcu SIGNATURES, s.r.o., Sklenárova 40, Bratislava, IČO: 46 636 587, práv. zast. ŠÁŠIK&Partners, s.r.o., advokátska kancelária, Sokolská 18, Bratislava, IČO: 36 860 069, proti žalovanému 1/ Tatra banka, a.s., Hodžovo nám. 3, Bratislava, IČO: 00 686 930, žalovanému 2/ MA ADVISORS, s.r.o., Moyzesova 50, Košice, IČO: 47 467 304, o nariadenie neodkladného opatrenia a o odvolaní žalovaného 1/ proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č. k. 30Cb/63/2017-49 zo dňa 10.8.2017, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č. k. 30Cb/63/2017-49 zo dňa 10.8.2017 m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému 1/ z a m i e t a a voči žalovanému 2/ napadnuté uznesenie z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e . Žalovanému 1/ priznáva nárok na náhradu trov konania o nariadení neodkladného opatrenia. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol tak, že nariadil neodkladné opatrenie ktorým zakázal žalovanému 1/ a žalovanému 2/ nakladať s nehnuteľnosťami, robiť akékoľvek zmeny v katastri nehnuteľností, zakladať, scudzovať nehnuteľnosti a robiť iné právne úkony a to až do rozhodnutia súdu, vo veci samej, a to nehnuteľností bytu č. X-X.X zapísaného na Liste vlastníctva č.XXXX v okrese O. H., obci O., časť W. Q., kat. ú. W. Q. 1. bytový priestor č. X-X.X o výmere 128,46 m2, nachádzajúci sa na 5.poschodí bytového domu J. XA, so súpisným číslom XXXX, ktorý sa nachádza v Bratislave na ul. J. XA, postaveného na pozemku registra „C“ s parc. č. XXXX/X, spoluvlastnícky podiel 1/1, 2. spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu súpisné číslo XXXX o veľkosti podielu 12846/303900, spoluvlastnícky podiel na pozemkoch registra „C“ s parc. č. XXXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 472 m2 , s parc. č. XXXX/X druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 34 m2, s parc. č. XXXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 24 m2 , s parc. č. XXXX/X druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 15 m2, o veľkosti podielu 12846/303900, spojený s vlastníctvom uvedeného bytu č. X-X.X, 3. spoluvlastnícky podiel vo výške 1/13: a) ku garáži č. 1 o výmere 360,97 m2 nachádzajúcej sa v suteréne bytového domu J. XA so súpisným číslom XXXX, ktorý sa nachádza v O. na ul. J. XA , číslo vchodu J. XA, postaveného na pozemkoch registra „C“ s parc. č. XXXX/1, ktorý zodpovedá konkrétne určenej časti označenej ako parkovacie státie č. 14 ( garáž č. 1), b) k spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu súpisné číslo XXXX , nachádzajúci sa v O. na ul. J. XA, číslo vchodu J. XA o veľkosti podielu 36069/303900, spojený so spoluvlastníctvom garáže č. 1 a k spoluvlastníckemu podielu na pozemkoch registra „C“ s parc. XXXX/ X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 472 m2, s parc. č. XXXX/X druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 34 m2, s parc. č. XXXX/X druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 24 m2, s parc. č. XXXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 15 m2, o veľkosti podielu 36069/303900., spojený so spoluvlastníctvom garáže č. 1. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia v plnom rozsahu. 2. Žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že žalobca ako komitent uzatvoril dňa 13.10.2015 s vtedy ešte existujúcou o spoločnosťou jobjob s.r.o., so sídlom v O. na Vinohradníckej 3 , IČO: 43 867 472, ako komisionárom, písomnú komisionársku zmluvu, ktorej predmetom bolo obstaranie prostriedkov a kúpa bytu v Bratislave na J. XA, bytu č. X-X.X, zapísaného na Liste vlastníctva č.XXXX v obci O., Q..Č.. W. Q., S.. Ú.. W. Q., bytový priestor č. X-X.X o výmere XXX,XX Q., nachádzajúci sa na 5.poschodí bytového domu J. XA, so súpisným číslom XXXX. Spoločnosť jobjob, s.r.o., sa ako komisionár v zmluve zaviazala, že pre komitenta, si na vlastný účet obstará bankový úver a kúpi pre neho vyššie uvedenú nehnuteľnosť ( byt ) s tým, že po jeho získaní prenechá komitentovi užívacie práva vlastníka aj s právom účasti na domových schôdzach a právom hlasovania a tiež právo na určenie, kto môže byt užívať a ako fyzická osoba, sa tam prihlásiť k trvalému pobytu alebo v prípade právnickej osoby, zriadiť si tam sídlo (bod 1.1 a 1.2 zmluvy). Podľa bodu 4/ ( bodu 1.4.3.4) zmluvy komisionár zodpovedal, okrem iného, tiež za to, c) že neurobil ani neurobí žiadne úkony, ktoré budú mať, prípadne by mohli mať za následok prevod alebo prechod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam alebo ich častiam, vrátane vzniku niektorých práv uvedených v bode 4 písm. a) tejto zmluvy v prospech tretej osoby, okrem prevodu na podklade tejto zmluvy, d) že sa zmluvne nezaviazal ani nezaviaže zriadiť k nehnuteľnostiam alebo ich častiam akékoľvek práva tretích osôb v budúcnosti, f) že neuzatvoril ani neuzatvorí žiadnu zmluvu, nevydá žiadne prehlásenie ani súhlas , na základe ktorých by sa mohla tretia osoba domáhať práva nájmu , prevodu nehnuteľnosti , exekúcie , dražby alebo iného užívania nehnuteľnosti alebo ich časti, k) že nezaviaže nehnuteľnosť akýmikoľvek záväzkami, vecnými bremenami, ručením a i. bez písomného súhlasu komitenta a to ani inými vlastnými aktivitami netýkajúcimi sa predmetnej nehnuteľnosti. Žalobca zistil, že komisionár zmluvne dohodnuté podmienky nedodržal a bez upozornenia komitenta a jeho vedomia, že predmetná nehnuteľnosť sa ide zaťažiť po uzavretí komisionárskej zmluvy, podpísal záložnú zmluvu s Tatra bankou a.s., na základe ktorej bolo zriadené k predmetnému bytu záložné právo. Uvedená skutočnosť vyplýva z čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. 8314, z ktorého je tiež zrejmé, že v dôsledku porušenia povinností zo strany komisionára došlo v priebehu roka 2016 aj k ďalším obmedzeniam na nehnuteľnosti a to na základe zriadenia exekučného záložného práva v prospech spoločnosti GM FIN s.r.o. Bratislava, Heura services s.r.o. Bratislava a Inšpektorátu práce Bratislava. Po zistení týchto skutočností sa žalobca obrátil na komisionára a snažil sa s ním tieto záležitosti riešiť, ale zistil, že spoločnosť jobjob s.r.o. už právne neexistuje, pretože došlo k jej zrušeniu a následnému zlúčeniu so spoločnosťou MA ADVISORS s.r.o. z Košíc, ku ktorému malo podľa vedomostí žalobcu dôjsť dňa 12.12.2016 na Notárskom úrade notára Mgr. B. S. v Košiciach, kde bola spísaná notárska zápisnica č. N 3384/2016, Nz 54755/2016 a na ktorej základe došlo k zlúčeniu obchodných spoločností jobjob, s.r.o., Bratislava Vinohradnícka 3, IČO: 43 867 472 so spoločnosťou MA ADVISOR s.r.o., Košice Moyzesova 50, IČO: 47 467 304. Pred svojím zlúčením so spoločnosťou MA ADVISORS s.r.o. mala byť podľa vyjadrenia žalobcu spoločnosť jobjob s.r.o. za veľmi podozrivých okolností zrušená - bez likvidácie, k čomu malo dôjsť na valnom zhromaždení tejto spoločnosti v jej sídle vo Veľkom Blahove dňa 12.12.2016 o 9,00 hod.. Väčšinovým spoločníkom v obchodnej spoločnosti jobjob s.r.o. bolo Podnikateľské združenie, so sídlom 841 02 Bratislava Saratovská ul. 6/B IČO: 42 175 658 ( ktorého obchodný podiel predstavoval v danej spoločnosti celkom 99,35 % ) a ktoré o konaní valného zhromaždenia spoločnosti jobjob s.r.o. dňa 12.12.2016 vo Veľkom Blahove nevedelo a preto sa na tomto ani nemohlo zúčastniť. Podľa výpisu z registra občianskych združení vedenom na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky bol v tomto čase predsedom Podnikateľského združenia - Q. W., ktorý sa na valnom zhromaždení spoločnosti jobjob s.r.o. osobne nezúčastnil a ani nikoho nepoveril tým, aby na tomto zastupoval Podnikateľské združenie. Zo zadovážených podkladov k tomuto valnému zhromaždeniu žalobca zistil, že za Podnikateľské združenie sa mal na tomto valnom zhromaždení zúčastniť X. Q., bytom Kráľovičove Kračany 131, ktorý však nebol na jeho zastupovanie splnomocnený a už vonkoncom nie oprávnený na prijatie takých závažných rozhodnutí, akými boli zrušenie spoločnosti a jej zlúčenie s košickou firmou. K účasti na tomto valnom zhromaždení pomohlo X. Q. aj ním sfalšované čestné prehlásenie, v ktorom za spoločnosť jobjob s.r.o. nepravdivo vyhlásil, že má oprávnenie konať za Podnikateľské združenie. Podľa vyjadrenia žalobcu mali byť sfalšované podklady o konaní valného zhromaždenia a zrušení spoločnosti následne použité k jej zlúčeniu so spoločnosťou MA ADVISORS s.r.o. a zápisu týchto skutočností v Obchodnom registri Okresného súdu Košice 1 v odd. Sro vo vl. č. 3395/V, k čomu došlo dňa 22.12.2016. Týmto dňom došlo tiež k dobrovoľnému výmazu spoločnosti jobjob s.r.o. v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava 1 v odd. Sro vl. č. 49810/B. Legitimita všetkých úkonov, ktoré súviseli s podvodným uskutočnením valného zhromaždenia v spoločnosti jobjob s.r.o. a viedli k zlúčeniu tejto spoločnosti s košickou firmou MA ADVISORS s.r.o., bola zo strany Podnikateľského združenia ako väčšinového spoločníka a majiteľa zrušenej spoločnosti jobjob s.r.o. už v predchádzajúcom období právne spochybnená. Podnikateľské združenie považuje všetky tieto úkony za absolútne neplatné a domáha sa ich zrušenia súdnou cestou a to na základe žaloby, ktorú v tejto veci podalo ešte dňa 20. 1. 2017 na Okresný súd Bratislava 1, kde je táto vec vedená pod č. k. 31 Cb 6/2017. Okrem toho, Podnikateľské združenie podalo na Okresný súd Bratislava 1 tiež návrh na zosúladenie zápisu s faktickým právnym stavom, ktorým sa domáha, aby došlo k zrušeniu a anulovaniu poslednej zmeny zápisu v obchodnom registri, ktorým sa uskutočnil dobrovoľný výmaz spoločnosti jobjob s.r.o. z obchodného registra. Na samotného X. Q., ktorý toto všetko zorganizoval a podieľal sa na vytvorení podmienok k neoprávnenému prevodu obchodnej spoločnosti jojjob s.r.o. ( a rovnako aj ďalšej spoločnosti SLOVTHERM s.r.o.) na neznámu košickú firmu, došlo dňa 28. marca 2017 k podaniu trestného oznámenia na Generálnu prokuratúru Slov. republiky. Žalobca má z uvedeného dôvodu dôležitý záujem na tom, aby sa pôvodné právne pomery v spoločnosti jobjob s.r.o. obnovili a došlo k narovnaniu vzťahov, ktoré týmto utrpeli a boli postihnuté. Z tohto dôvodu vstúpi do prebiehajúcich súdnych konaní a podnikne všetky potrebné právne kroky na to, aby sa obnovil pôvodný právny stav. Nemení to nič na tom, že nepoctivé správanie X. Q., ako predstaviteľa spoločnosti jobjob s.r.o., doviedlo žalobcu do situácie, že objektívne hrozí, že dôjde k zmareniu naplnenia účelu komisionárskej zmluvy, ktorú mal uzavretú so spoločnosťou jobjob s.r.o. na sedem rokov s tým, že po uplynutí tejto doby, dôjde prevodu vlastníctva k bytu na žalobcu a definitívnemu finančnému vysporiadaniu. K tomuto objektívne nemusí nikdy dôjsť, pokiaľ k náprave a odstráneniu vzniknutého protiprávneho stavu nedôjde a tento sa bude ešte viac prehlbovať. Môže tomu definitívne zabrániť uskutočnenie výkonu zriadeného záložného práva k predmetnému bytu, ktoré si podľa zistenia žalobcu (a výpisu z listu vlastníctva č. 8314 ) začala realizovať Tatra banka, a.s. Bratislava. Žalobca má dôvodne za to, že prípadné uskutočnenie výkonu záložného práva, by viedlo k nezvratnému poškodeniu jeho práv, ktoré mu z uzavretej zmluvy k tomuto bytu vyplývajú a ich obnovenie by nebolo možné ani budúcim výkonom exekúcie (325 ods. 1 CSP). Z tohto dôvodu žalobca v súlade s bodom 1.3 komisionárskej zmluvy žiada o poskytnutie právnej ochrany, ktorým by bolo neodkladné opatrenie, ktoré by zabránilo nakladaniu s bytom na Leškovej 3A, ku ktorému má žalobca uzavretú platnú komisionársku zmluvu z r. 2015 a ktorý na jej základe aj v súčasnosti nerušene užíva. Neodkladné opatrenie navrhuje prijať na dobu do rozhodnutia súdu, vo veci samej, ktorým bude posúdenie platnosti zriadenia záložného práva, ku ktorému došlo v rozpore s uzavretou komisionárskou zmluvou po dohode medzi Tatra bankou a.s., Bratislava a spoločnosťou jobjob s.r.o. resp. v súčasnosti jej právnym nástupcom MA ADVISORS s.r.o.. 3. Súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia preskúmal a po vyhodnotení skutočností a tvrdení obsiahnutých v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v nadväznosti na obsah všetkých listín predložených žalobcom a s poukazom na ust. § 324 a nasl. C.s.p. dospel k záveru, že návrh je dôvodný. V odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Základnou podmienkou neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Zároveň sa musia uviesť rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a uvedenie skutočností, ktoré osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a pripojenie listín, na ktoré sa žalobca odvoláva. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Neodkladné opatrenie má opodstatnenie tam, kde v konkrétnom prípade je odôvodnená obava, že jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila právna pozícia žalobcu v danom právnom vzťahu. Predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia nie je spoľahlivé preukázanie samotného nároku, ale postačuje, ak je osvedčený nárok, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Podmienkou pre jeho vydanie je aspoň osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo účastníka ohrozené. Pred nariadením predbežného opatrenia nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci a pri ich zisťovaní nemusí byť dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Musia byť však osvedčené základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je tu bezprostredné nebezpečenstvo vzniku ujmy. Nevyhnutnosť predbežnej úpravy pomerov strán a splnenie podmienok pre vydanie predbežného opatrenia je podľa názoru konajúceho súdu odôvodnené reálnymi obavami, nakoľko tak ako vyplýva z predložených listinných dôkazov, na byte ktorý je predmetom Komisionárskej zmluvy zo dňa 13.10.2015, je okrem iných zriadené i záložné právo v prospech Tatra banka, a.s., IČO: 00 686 930. V zmysle článku 1. bod 1.3. komisionárskej zmluvy je žalobca oprávnený obrátiť sa na súd alebo iné orgány pre vyriešenie sporov alebo iných problémov týkajúcich sa nehnuteľnosti, ak je to potrebné. Ďalej podľa článku 5. bod 6. sa zmluva uzatvára najmenej na sedem rokov, pričom ak komitent nepožiada o jej ukončenie, má sa za to, že sa prolonguje o jeden rok od dátumu, kedy vychádza jej ukončenie. V článku 2. Bod 2.2 komisionárskej zmluvy sa si zmluvné strany dohodli cenu nehnuteľnosti pri jej prevode na žalobcu ako aj odmenu komisionára. Žalobcovi v zmysle článku 4. Bod 3. má žalobca prednostné právo na odkúpenie predmetného bytu. Žalobca byt na základe Komisionárskej zmluvy riadne užíva, pričom toto jeho právo môže byť objektívne zmarené v prípade realizácie záložného práva zo strany žalovaného v I. rade, t.j. Tatra banka, a.s., či už formou dražby alebo inou formou určenou v záložnej zmluve a je preto dôvodné sa domnievať, že navrátenie do pôvodného stavu by nebolo možné resp. spojené so značnými ťažkosťami. 4. Žalobca uzatvoril Komisionársku zmluvu zo dňa 13.10.2015 so spoločnosťou jobjob s.r.o., ktorá bola dňa 22.12.2016 vymazaná z obchodného registra a jej právnym nástupcom sa v dôsledku zlúčenia stala spoločnosť MA ADVISORS s.r.o.. K zlúčeniu spoločnosti jobjob s. r. o. so spoločnosťou MA ADVISORS s.r.o. malo dôjsť na základe Zmluvy o zlúčení spísanej vo forme notárskej zápisnice zo dňa 12.12.2016 N 3384/2016, Nz 54755/2016 a mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti jobjob s.r.o., na ktorom sa malo rozhodnúť o zrušení spoločnosti jobjob s. r. o. a schválení zmluvy o zlúčení a to za účasti spoločníkov X. Q. a spoločníka Podnikateľské združenie, Saratovská 6/B, Bratislava, v mene ktorého konal X. Q., pričom X. Q. nebol osobou oprávnenou konať v mene spoločníka Podnikateľské združenie vychádzajúc z výpisu MV SR zo zoznamu občianskych združení, ale Q. W.. Z obsahu zapožičaného spisu tunajšieho súdu 31Cb 6/2017, na ktorý poukázal žalobca v podanom neodkladnom opatrení, vyplýva, že Podnikateľské združenie, konajúce prostredníctvom Q. W. sa domáha určenia absolútnej neplatnosti právneho úkonu, a to rozhodnutia mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti jobjob s.r.o. prijatého dňa 12.12.2016, čestného vyhlásenia spoločnosti jobjob s.r.o. zo dňa 12.12.2016, notárskej zápisnice zo dňa 12.12.2016 N 3384/2016, Nz 54755/2016 ako aj neplatnosti Zmluvy o zlúčení zo dňa 12.12.2016, nakoľko neboli vykonané oprávnenou osobou. Žalobca preto žiadal nariadiť neodkladné opatrenie do rozhodnutia súdu vo veci samej, ktorej predmetom bude posúdenie platnosti zriadenia záložného práva medzi žalovaným v I. a II. rade v rozpore s uzatvorenou komisionárskou zmluvou. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že vyššie uvedené podmienky, ktoré musia byť pre nariadenie neodkladného opatrenia dané, sú v predmetnej veci splnené, z uvedeného dôvodu rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokoch tohto rozhodnutia. 5. Proti uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný 1/. V odvolaní uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným 1/ neexistuje právny vzťah. V čase podpisu komisionárskej zmluvy spoločnosť jobjob, s.r.o. nebola vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Osobou, ktorá zriadila záložné právo v prospech žalovaného 1/ bola spoločnosť GM FIN s.r.o. a teda v prípade podania žaloby o určenie neplatnosti zriadenia záložného práva nie je žalobca aktívne legitimovaný a nemá ani naliehavý právny záujem na danom určení. Potreba dočasne úpravy pomerov strán na základe navrhnutého neodkladného opatrenia nie je podľa jeho názoru daná. Žalovaný 1/ nie je zmluvnou stranou komisionárskej zmluvy a nie je preto daný ani právny vzťah medzi žalovaným 1/ a žalobcom. Začatím výkonu záložného práva nie sú dotknuté práva žalobcu a tieto práva nie sú dotknuté ani samotnou dražbou. Žalovaný 1/ je toho názoru, že navrhovaným neodkladným opatrením nie je možné dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha. Podľa názoru žalovaného 1/ je výroková časť napadnutého uznesenia zaťažená takými vadami, že neodkladné opatrenie by nemohlo byť exekučne vykonateľné lebo zákaz nakladať s nehnuteľnosťami, zakladať ich a scudzovať bol uložený žalovanému 1/, ktorý nie je ich vlastníkom a preto povinnosti ním uložené nie sú vo vzťahu k žalovanému 1/ materiálne vykonateľné. Podľa názoru žalovaného 1/ uvedeným neodkladným opatrením dochádza k neprimeranému zásahu do práv žalovaného 1/, pretože súd prvej inštancie síce predpokladá, že bude prebiehať konanie vo veci samej, pričom žalobcovi lehotu na podanie žaloby neurčil a neurčil aká žaloba má byť podaná. 6. K odvolaniu žalovaného 1/ sa podaním zo dňa 9.10.2017 vyjadril žalobca v tom zmysle, že podľa jeho názoru je aktívne legitimovaným na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého nariadenie nemôže byť obmedzené len okruhom strán konania a prichádza do úvahy voči všetkým, voči ktorým je potrebné uložiť niektoré z obmedzení a to v záujme okamžitej úpravy pomerov a možnosti predídenia tomu, aby prípadná exekúcia bola ohrozená. V súčasnosti reálne hrozí, že k naplneniu účelu komisionárskej zmluvy nikdy nedôjde a žalobca príde aj o svoju investíciu do predmetného bytu a to aj napriek tomu, že dohodnuté podmienky zmluvy riadne plnil. Konanie spoločníka a konateľa spoločnosti jobjob s.r.o. X. Q. má kriminálnu povahu a je v súčasnosti predmetom vyšetrovania zo strany orgánov činných v trestnom konaní a tiež predmetnom viacerých súdnych konaní na Okresnom súde Bratislava I. Tieto boli začaté z iniciatívy Podnikateľského združenia, ktoré sa svojimi návrhmi domáha zapísania údajov spoločnosti jobjob s.r.o. v obchodnom registri a tiež vyslovenia neplatnosti úkonov, ktoré viedli k zrušeniu spoločnosti jobjob s.r.o. a k jej následnému zlúčeniu spoločnosti a faktickému zániku. Za daných okolností nepovažuje žalobca za právne možné, aby nelegálne získanie predmetného bytu mohlo oprávňovať žalovaného 2/, ako súčasného nástupcu zrušenej spoločnosti jobjob s.r.o. alebo žalovaného 1/, aby s bytom mohli riadne a zákonne nakladať a tento speňažiť na dobrovoľnej dražbe za účelom uspokojenia svojich finančných nárokov. Podľa názoru žalobcu nie sú dané zákonné dôvody, aby žalovaný 1/ realizoval výkon záložného práva. Podľa názoru žalobcu je potrebné nariadiť neodkladné opatrenie, aby bolo žalovanému 1/ zabránené ďalej postupovať pri výkone záložného práva a to na nevyhnutne potrebný čas, pričom speňaženie predmetného bytu by mohlo viesť k vážnym následkom a škodám, ktoré by boli nenapraviteľné a navždy by znemožnilo budúce narovnanie vzťahov medzi veriteľmi a spoločnosťou jobjob, s.r.o., u ktorej možno dôvodne predpokladať, že dôjde k jej obnoveniu a jej výmaz v obchodnom registri bude zrušený. 7. Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380 ods. 1, C.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1, C.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie nie je vecne správne. Podľa § 388 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. Podľa § 324 ods. 1, C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa § 325 ods. 1, C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 326 ods. 1, C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20170501> uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 8. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil skutkový stav a dôvodnosť podaného návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Odvolací súd je toho názoru, že aj na základe odvolania žalovaného žalobca 1/ v súlade s § 325 ods. 1, C.s.p. neosvedčili potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami. Zmyslom neodkladného opatrenia je aj tá skutočnosť, že v prípade jeho nariadenia sa má zabezpečiť taký stav, bez nariadenia ktorého by tento nebolo možné dosiahnuť v prípade úspechu žalobcu v konaní vo veci samej. Medzi navrhovaným neodkladným opatrením a požadovaným rozhodnutím vo veci samej musí byť vecná súvislosť. Znamená to, že vzťah, ktorý sa má neodkladným opatrením bezodkladne upraviť, bude s konečnou platnosťou v danom prípade vyriešený v konaní o veci samej. Neodkladné opatrenie je inštitút procesného práva, ktorý môže byť súdom nariadený iba z dôvodov v zákone uvedených majúcich za cieľ dočasnú úpravu pomerov strán sporu, ak sa vyžaduje ich dočasná úprava alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Totožne ako v konaní o nariadení predbežného opatrenia (pôvodne ust. § 75 O.s.p., právna úprava účinná do 30.06.2016) musí byť v návrhu na jeho nariadenie aspoň osvedčenie danosti práva (nároku) bez pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy, pričom zásadne neprejudikovanie práva a záujmy strán sporu sú riešené v konaní o veci samej. V komplexe teda platí, že nariadenie predbežného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí, že sú tu právne vzťahy medzi stranami sporu, ak tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ak táto dočasná úprava je potrebná, aby sa v daných právnych vzťahoch nevytvoril nenávratný stav a ak sa neprimeraným spôsobom nezasiahne do právnych vzťahov medzi stranami konania, keď povinná strana sporu nemôže byť na právach obmedzená spôsobom neprimeraným povahe veci. Súd prvej inštancie vo výroku napadnutého uznesenia uviedol, že zakazuje žalovanému 1/ a 2/ nakladať s nehnuteľnosťami, robiť akékoľvek zmeny v katastri nehnuteľností, zakladať, scudzovať nehnuteľnosti a robiť iné právne úkony a to až do rozhodnutia súdu, vo veci samej ale neuviedol konkrétne do rozhodnutia ktorej veci a ktorého konania má byť neodkladné opatrenie platné a záväzné napriek tomu, že z návrhu je zrejmé, že na okresnom súde Bratislava I je vedených viacero konaní týkajúcich sa strán alebo predmetnej nehnuteľnosti. Podľa názoru odvolacieho súdu je takto nariadené neodkladné opatrenie nevykonateľné pretože nie je zrejmé dokedy má upravovať vzájomné vzťahy medzi stranami. 9. Čo sa týka samotnej povinnosti uloženej žalovanému 1/ je odvolací súd toho názoru, že tieto sa týkajú obmedzenie dispozičných oprávnení vlastníka nehnuteľnosti. Žalovaný 1/ nie je vlastníkom predmetných nehnuteľností ale je v postavení záložného veriteľa konajúceho na základe ustanovení záložnej zmluvy. Záložný veriteľ v súlade s § 151a a nasl. Obč. zák. je oprávnený uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len „záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená. Zákon splnomocňuje záložného veriteľa predať záloh v mene záložcu, je oprávnený predať vec, ktorej nie je vlastníkom a nadobúdateľ nadobúda vec s takým istým účinkom akoby ju nadobudol od vlastníka. Pri realizácii záložného práva záložný veriteľ postupuje ako osoba splnomocnená vlastníkom ale odlišná od vlastníka. Podľa názoru odvolacie súdu nie je možné záložnému veriteľovi uložiť povinnosti ktoré je možné uložiť len vlastníkovi. Napadnutým uznesením boli teda žalovanému 1/ uložené povinnosti ktorých nie je nositeľom. Žalovaný 1/ nemôže predmetnú nehnuteľnosť scudziť, založiť, robiť zmeny v katastri nehnuteľností. Je oprávnený robiť len úkony týkajúce sa realizácie záložného práva a to podať návrh na dobrovoľnú dražbu a vyznačiť začatie realizácie záložného práva v katastri nehnuteľností. Ide však o úkony odlišné od úkonov uvedených v napadnutom uznesení. Na základe oboznámenia sa s obsahom spisu a posúdením dôvodov podaného návrhu ako aj odvolania žalovaného 1/ a vyjadrenia žalobcu k odvolaniu dospel odvolací súd k názoru, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil nárok ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana ale nesprávne posúdil rozsah a obsah povinností ktoré boli napadnutým uznesením uložené žalovanému 1/. Žalovanému 1/ boli uložené povinností ktorých nie je hmotnoprávnym nositeľom. Uvedený návrh nie je teda voči žalovanému 1/ dôvodný. Podľa názoru odvolacieho súdu má žalobca možnosť inými právnymi úkonmi, procesnými postupmi a opatreniami dosiahnuť želaný výsledok t.j. oddialiť realizáciu záložného práva. Na základe vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 C.s.p. zmenil tak, že voči žalovanému 1/ návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 10. Čo sa týka žalovaného 2/ odvolací súd z výpisu z obchodného registra zistil, že žalovaný 2/ bol ku dňu 19.10.2017 vymazaný z obchodného registra (ex offo výmaz) bez likvidácie a bez právneho nástupcu. Podľa § 61 C.s.p. procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. Podľa § 62 C.s.p. ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví. Podľa § 64 C.s.p. ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví. 11. Vzhľadom na tú skutočnosť, že žalovaný 2/ bol ku dňu 19.10.2017 vymazaný z obchodného registra, stratil procesnú subjektivitu a preto odvolací súd napadnuté uznesenie v časti týkajúcej sa žalovaného 2/ v súlade s § 389 ods. 1, pís. d, C.s.p. zrušil a konanie v súlade s § 64 C.s.p. zastavil. 12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1, C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1, C.s.p. a s poukazom na § 255 ods. 1, C.s.p., tak, že priznal úspešnému žalovanému 1/ nárok na náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti tomuto uzneseniu dovolanie nie je prípustné.