Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/177/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1117219424 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Břoušková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1117219424.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Břouškovej a členiek senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Kriškovej v právnej veci žalobcu TEZAS, spol. s r.o., Nábrežie sv. Metoda 125/19, Prievidza, IČO: 36 011 185, proti žalovanému Tatra banka, a.s., Hodžovo námestie 3, Bratislava 1, IČO: 00 686 930, o určenie povinnosti a o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I, č.k. 33 Cb 113/2017-14 zo dňa 7.8.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I, č.k. 33 Cb 113/2017-14 zo dňa 7.8.2017 potvrdzuje. Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, doručený súdu dňa 25.7.2017 a o trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania. 2. V odôvodnení uviedol, že návrhom doručeným súdu dňa 25.7.2017 sa žalobca domáhal vydania neodkladného opatrenia, ktorým by uložil žalovanému povinnosť zdržať sa vykonávania exekučných zrážok z finančných prostriedkov účelovej rezervy na účte žalobcu B. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Vo veci samej sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného nevykonávať zrážky z finančných prostriedkov účelovej rezervy vedených na účte žalobcu B. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. 3. Uvedeného sa žalobca domáha z dôvodu, že od 1.1.2002 do 31.7.2013 bol prevádzkovateľom Skládky TKO W. - W.. V zmysle § 22 a nasl. zákona 223/2001 Z.z. je prevádzkovateľ skládky povinný vytvárať počas prevádzky skládky odpadov účelovú finančnú rezervu, ktorej prostriedky nemôžu byť postihnuté výkonom rozhodnutia ani exekúciou podľa osobitných predpisov. Voči žalobcovi sú vedené exekučné konania, a to spôsobom vykonania exekúcie prikázaním finančných prostriedkov z účtu B. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedenom u žalovaného, pričom žalovaný viackrát povolil stiahnutie finančných prostriedkov účelovej rezervy z tohto účtu v prospech vedených exekúcií. Žalobca ho viackrát ústne aj písomne informoval, že predmetné prostriedky nie je možné postihnúť exekúciou, napriek tomu žalovaný exekučné zrážky pripustil. Potrebu vydania neodkladného opatrenia žalobca odôvodňuje tým, že je tu dôvodná hrozba, že žalovaný bude vo svojom konaní pokračovať. 4. Súd prvej inštancie poukázal na ustanovenie § 324 ods. 1 C.s.p., § 324 ods. 3, § 325 ods. 1, 2 C.s.p. ako aj na ustanovenie § 326 ods. 1 C.s.p., na § 328 ods. 1 C.s.p., ďalej na ustanovenie § 329 ods. 1 C.s.p., § 334 C.s.p., § 341 ods. 1 C.s.p.. 5. Po oboznámení sa so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako aj po oboznámení sa s predloženými listinnými dôkazmi dospel súd prvej inštancie k záveru, že v danom prípade nie je možné návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť. Uviedol, že inštitút neodkladného opatrenia, zabezpečovacieho opatrenia nahradil a doplnil doterajšie predbežné opatrenie v zmysle § 74 a nasl. O.s.p.. Zdôraznil, že zmyslom neodkladného opatrenia je dočasná úprava pomerov účastníkov konania, pričom musí byť poskytnutá ochrana tomu, kto o nariadenie neodkladného opatrenia žiada, ako aj tomu, voči ktorému neodkladné opatrenie smeruje. Podstatným znakom neodkladných opatrení je ich provizórnosť, dočasnosť potreby procesnej ochrany či úpravy pomerov strán s cieľom umožniť ničím nerušené judikovanie vo veci samej. Zákonnou podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia je súlad obsahu rozhodnutia s ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Súd prvej inštancie poukázal na to, že je povinný skúmať, či nariadením neodkladného opatrenia alebo jeho účinkami nedochádza k porušovaniu alebo obchádzaniu právnych predpisov. Svojím návrhom žalobca žiadal súd o vydanie neodkladného opatrenia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zdržať sa vykonávania exekučných zrážok z účtu žalobcu. Súd konštatoval, že po preskúmaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dospel k záveru, že návrhu nie je možné vyhovieť z dôvodu, že nie je preukázané, že by existujúci stav medzi účastníkmi vyžadoval neodkladnú úpravu pomerov strán sporu. Súd zdôraznil, že povinnosťou žalobcu, ktorý sa domáha vydania neodkladného opatrenia je nielen tvrdiť, ale aj osvedčiť skutočnosti, z ktorých súd vyvodí záver o potrebe a opodstatnenosti neodkladného opatrenia. 6. Po preskúmaní žalobcom predložených podkladov súd dospel k záveru, že žalobca podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia prípustnosť a opodstatnenosť jeho nariadenia neosvedčil. V konaní neosvedčil nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ale najmä účel neodkladného opatrenia a potreby ochrany porušeného práva a nebolo osvedčené, že by k porušeniu práv zo strany žalovaného došlo. Teda žiadnym relevantným spôsobom neosvedčil, že namietané porušenie práva je dôvodné. 7. Osvedčenie podľa názoru súdu prvej inštancie znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa jeho názoru je potrebné iba osvedčiť, aké všetky okolnosti prípadu sa javia súdu ako nanajvýš pravdepodobné, preukazujúce opodstatnenosť neodkladného opatrenia. Podstatným znakom neodkladných opatrení je ich provizórnosť, dočasnosť potreby procesnej ochrany či úpravy pomerov strán s cieľom umožniť ničím nerušené judikovanie vo veci samej. Nakoľko však žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že žalovaný vykonáva exekučné zrážky z účtu, má súd zato, že žalobca neosvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán sporu, a preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 8. Proti tomuto uzneseniu sa v zákonnej lehote odvolal žalobca. Poukázal na skutočnosť, že v zmysle § 24 ods. 15 zák. č. 79/2015 Z.z. o odpadoch a o zmenách a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov, účinné od 1.1.2016, prostriedky tvoriace účelovú finančnú rezervu nemôžu byť postihované výkonom rozhodnutia na exekúcie podľa osobitných predpisov. Voči žalobcovi sú vedené exekučné konania, a to spôsobom vykonávania exekúcie, prikázaním finančných prostriedkov z uvedeného účtu, pričom žalovaný viackrát povolil stiahnutie finančných prostriedkov účelovej rezervy z tohto účtu v prospech vedených exekúcií. Preukázal to výpismi z účtu žalobcu. Žalovaný bol zo strany žalobcu viackrát ústne aj písomne informovaný o tom, že na predmetnom účte sú vedené finančné prostriedky účelovej rezervy, ktoré nemôže v zmysle vyššie uvedeného zákonného ustanovenia postihnúť exekúciou. Poukázal tiež na to, že aj napriek tomu žalovaný upozornenia zo strany žalovaného neakceptoval a exekučné zrážky pripustil. Žalovaný listom zo dňa 22.11.2016 oznámil žalobcovi, že žiadosti žalobcu o ochranu finančných prostriedkov účelom rezervy na tomto účte nevyhovuje. Na uvedenom účte je aktuálny zostatok 52.889,30 Eur a z toho disponibilný zostatok len 17.731,85 Eur. Z tohto je zrejmé, že žalovaný postihuje aj naďalej účet č. B. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX exekučnými titulmi, celkom vo výške až 35.157,45 Eur, čím môže zapríčiniť problém pri ďalšej údržbe a monitorovaní skládky komunálnych odpadov, na ktorej monitorovanie majú byť finančné prostriedky využité. 9. Žalobca predpokladá, že listinné dôkazy, a to výpisy z účtu žalobcu preukazujúce vykonávanie exekučných zrážok z účtu žalobcu boli prílohou žaloby. Možné je však pripustiť, že chybou na strane žalobcu neboli tieto listinné dôkazy pripojené k žalobe a odoslané spolu so žalobou na poštovú prepravu, a z toho dôvodu ich pripojil k podanému odvolaniu. Uviedol, že z výpisov z účtu žalobcu vedeného u žalovaného je zrejmé, že žalovaný aj napriek upozorneniu žalobcu vykonáva exekučné zrážky z účtu žalobcu, pričom exekúcia na finančné účelové rezervy je neprípustná. Týmto je odôvodnená potreba neodkladnej úpravy pomerov strán sporu ako aj reálne existujúce nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, keďže je nepochybné, že žalovaný bude aj naďalej exekučné zrážky vykonávať. Poukázal na to, že súčasťou prílohy je aj odpoveď odborníčky V.. C. (MŽP v BA - odbor odpadového hospodárstva) zo dňa 16.1.2013 zn. 3532/2013-3.3 na žiadosť o sprístupnenie informácií, ktorá hovorí o prednosti použitia finančných prostriedkov účelovej finančnej rezervy na monitorovanie skládky, pred záujmom tretích osôb. 10. Na základe vyššie uvedených skutočností má zato, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie prostriedky, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Na základe vyššie uvedených skutočností žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalovaný je povinný zdržať sa vykonávania exekučných zrážok z finančných prostriedkov účelovej rezervy vedený na účte žalobcu č. B. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX u žalovaného. 11. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Poukázal na skutočnosť, že posúdenie či konkrétne prostriedky podliehajú exekúcii, nie je vecou, ktorá by mala byť rozhodnutá v tomto konaní. Procesný priestor na predmetné rozhodnutie je v rámci príslušného vykonávacieho konania (rozhodovanie o vylúčení z exekúcie, resp. rozhodovanie o zastavení exekúcie v časti, v ktorej postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené alebo nepodliehajú exekúcii). 12. Banka je viazaná vykonateľnými rozhodnutiami vydanými v týchto konaniach. Nie je oprávnená ani povinná posudzovať a rozhodovať o tom, na aký predmet je prípustné viesť exekúcie. Zodpovednosť za postihnutie konkrétneho prípadu je na exekučnom orgáne. Na základe uvedeného žiadal toto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. 13. Krajský súd ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 14. Je nesporné, že žalobca žalobou doručenou súdu dňa 25.7.2015 žiadal, aby súd vydal rozsudok, ktorým žalovaný bude zaviazaný nevykonávať exekučné zrážky z finančných prostriedkov účelovej rezervy, vedených na účte žalobcu B. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX u žalovaného a zároveň žiadal, aby bolo vydané neodkladné opatrenie, ktorým by žalovanému bola uložená povinnosť zdržať sa vykonávania exekučných zrážok z finančných prostriedkov účelovej rezervy vedených na účte žalobcu č. B. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX u žalovaného. 15. Krajský súd poukazuje na ustanovenie § 324 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. C.s.p., podľa ktorého pred začatím konania, počas konania aj po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 16. Podľa § 324 ods. 3 C.s.p. neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 17. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 18. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 C.s.p. uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 19. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p. ak súd nepostupoval podľa § 327 nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 20. Podľa ustanovenia § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 21. Z obsahu spisu je nesporné, že v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie žalobca žiadnym listinnými dôkazmi neosvedčil, že by zo strany žalovaného boli vykonávané zrážky z vyššie uvedeného účtu žalobcu na základe exekúcie a že by bola potreba neodkladnej úpravy pomerov strán sporu, a preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 22. Je nesporné, že žalovaný v rámci odvolacieho konania doložil súdu rozhodnutie Slovenskej inšpekcie životného prostredia ako aj výpisy z účtov, ktorými deklaroval zostatok na uvedenom účte a pohyby na predmetnom účte. 23. Civilný sporový poriadok ustanovuje v rámci inštitútu neodkladného opatrenia osobitné procesné pravidlo, podľa ktorého je pre rozhodnutie relevantný stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Z hľadiska rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia to možno odvodiť aj z primeranej aplikácie § 217 ods. 1 v nadväznosti na § 234 ods. 2 C.s.p.. Súd prvej inštancie je teda viazaný skutkovým aj právnym stavom v čase vydania svojho rozhodnutia, pričom musí zohľadniť aj zmeny, ku ktorým došlo od podania návrhu. Dôvodne podaný návrh preto môže zamietnuť pre dodatočnú následnú absenciu zákonných dôvodov na nariadenie neodkladného opatrenia v čase vydania uznesenia a naopak. 24. Osobitný význam má § 329 ods. 2 C.s.p. pre odvolacie konanie. Preskúmavaním vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia o návrhoch na nariadenie neodkladného opatrenia je aj pre odvolací súd relevantný stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. To neznamená, že nemôže zopakovať alebo doplniť dokazovanie v zmysle § 384 C.s.p.. Vylúčené je však to, aby svoje rozhodnutie založil na skutočnostiach, ktoré nastali až po vydaní napadnutého uznesenia; na tieto skutočnosti odvolací súd neprihliada. Je nesporné, že podľa výpisov z účtu žalovaného ku dňu 5.9.2017 bol zostatok na predmetnom účte 17.731,85 Eur a v období od 6.8.2017 do 4.9.2017 na predmetnom účte bola zadržaná čiastka 35.157,45 Eur. Z uvedeného vývoja zostatkov je zrejmé, že k zrazeniu čiastky 35.157,45 Eur došlo v období medzi 6.8.2017 a 4.9.2017, t.j. po rozhodnutí vo veci samej súdom prvej inštancie, keďže tento zamietol návrh na vydanie neodkladného opatrenia dňa 7.8.2017. Navyše odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom žalovaného, že pokiaľ nie je dôvod na exekúcie a pokiaľ sú finančné prostriedky vedené na uvedenom účte žalovaného vylúčené z exekúcie, je potrebné tieto skutočnosti riešiť v rámci exekučného konania a podaním návrhu na zastavenie exekúcie v časti, ktorá postihuje vec alebo práv, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii, alebo podanie návrhu na vylúčenie z týchto finančných prostriedkov z exekúcie. 25. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom žalovaného, že zodpovednosť za postihnutie konkrétneho predmetu exekúcie je na exekučnom orgáne. 26. Svojím návrhom žalobca žiada súd o vydanie neodkladného opatrenia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zdržať sa vykonávania exekučných zrážok z účtu žalobcu. Je však nesporné, že v danom prípade bol vydaný exekučný titul a že žalovaný vykonáva zrážky na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu. Súd má zato, že nie je preukázané, že by existujúci stav medzi účastníkmi vyžadoval neodkladnú úpravu pomerov strán sporu. Aj odvolací súd, súhlasne ako súd prvej inštancie zdôrazňuje, že povinnosťou žalobcu, ktorý sa domáha vydania neodkladného opatrenia nie je len tvrdiť, ale aj osvedčiť skutočnosti, z ktorých súd vyvodí závery o potrebe a opodstatnenosti nariadenia navrhovaného opatrenia. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 a 2 C.s.p.. Náhradu trov odvolacieho konania by bol priznal súd žalovanému, pokiaľ by mu trovy odvolacieho konania vznikli. 27. Toto rozhodnutie bolo prijaté členmi senátu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).