Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/421/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1202898779 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Posluchová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1202898779.5 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Magdalény Florekovej, v právnej veci žalobcov: 1/ Letisko M. R. Štefánika - Airport Bratislava, a.s., (BTS), Letisko M. R. Štefánika, Bratislava, IČO : 35 884 916, žalobcu 2/ Slovenská republika zast. Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Nám. slobody 6, Bratislava, IČO: 30 416 094, proti žalovanej: M. U., Z.. XX.XX. XXXX R.. X. F. XXXX/XX, E. F., zastúpená splnomocnencom Bohumilom Čiderom, Mallého 16, Skalica, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, na odvolanie žalobcov i žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 14C/14/2002-220 zo dňa 16. marca 2011, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z m e ň u j e tak, že u r č u j e , že výlučným vlastníkom pozemkov parcelné číslo XXXXX/XXX, druh pozemku: zastavané plochy, o výmere 228 m2, parcelné číslo XXXXX/XXX, druh pozemku: orná pôda, o celkovej výmere 753 m2, ktoré sú vyznačené na geometrickom pláne č. XX/XXXX (stav podľa registra C KN), vypracovanom dňa 05.08.2005 D.. P. F., autorizovaným kartografom a geodetom a úradne overeným dňa 11.11.2005 Správou katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu, ktorý je súčasťou tohto rozsudku je žalobca 2./. Odvolací súd žalobu žalobcu 1./ z a m i e t a . Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie č.k.14 C 14/2002-251 zo dňa 16.1.2012 p o t v r d z u j e. Žalobca 2./ má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalovaná má voči žalobcovi 1./ nárok na náhradu trov v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že žalobca 1/ je výlučným vlastníkom pozemkov parcelné číslo XXXXX/XXX, druh pozemku: zastavané plochy, o výmere 228 m2, parcelné číslo XXXXX/ XXX, druh pozemku: orná pôda, o celkovej výmere 753 m2, ktoré sú vyznačené na geometrickom pláne č. XX/XXXX (stav podľa registra C KN), vypracovanom dňa 05.08.2005 D.. P. F., autorizovaným kartografom a geodetom a úradne overeným dňa 11.11.2004 Správou katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 1/ trovy konania v sume 1.032,16 € na účet jeho právneho zástupcu vedený v UniCredit Bank Slovakia, a.s., č. ú. XXXXXXXXXX/ XXXX a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobu žalobcu 2/ zamietol. Žalovanej právo na náhradu trov konania voči žalobcovi 2/ nepriznal. Osobitne súd prvej inštancie v zdôvodnení rozhodnutia vzhľadom na žalobcami uplatnený petit podal právny výklad k eventuálnemu petitu, ktorý obsahuje návrh na prisúdenie jedného nároku, a ak by toto nebolo možné, návrh na peňažnú náhradu, pričom diferencoval alternatívny petit, ktorý obsahuje právo voľby pre žalovaného ako sa zbaví svojho záväzku a petit s alternatívnym splnomocnením, ktorý obsahuje vyhlásenie žalobcu, že namiesto požadovaného plnenia je ochotný na zánik záväzku prijať aj iné plnenie. Návrh žalobcu 2/ ktorý sa domáha určenia svojho vlastníckeho práva k tým istým nehnuteľnostiam ako žalobca 1/ tak v žiadnom prípade nie je možné považovať za petit eventuálny a nie je možné ho takto v súdnom konaní ani posudzovať. 1.1. Vychádzal zo zistenia, že Československý štát zastúpený Československou správou dopravných letísk v Bratislave ako kupujúci a K. I. J.. I. uzatvorili zmluvu zo dňa 24.02.1976, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - časti pozemku parc. č. XXXXX/X role Zweibrunnenfeld o výmere 750 m2 ako súčasť novovytvorenej parc. č. XXXXX/X a časť o výmere 232 m2 ako súčasť novovytvorenej parc. č. XXXXX/X. Vykupované časti nehnuteľností boli vymedzené geometrickým plánom a výkazom plôch, ktorý bol vyhotovený Ústavom geodézie a kartografie pre kraj Juhomoravský v Brne. Kúpna cena bola dohodnutá v sume 392,80 Kčs. Z výkazu podstatných údajov kúpnych zmlúv vyplýva, že bola K. I. vyplatená kúpna cena v sume 392,80 Kčs dňa 19.03.1976. Na základe hospodárskej zmluvy uzavretej medzi Československými aerolíniami letisko Ruzyně a Obvodným národným výborom Bratislava 2 bolo zistené, že právo hospodárenia k nehnuteľnostiam - pozemkom v kat. území Trnávka vymedzené výkazom výmer sa prevádza na obvodný národný výbor Bratislava 2. Podľa výkazu výmer, ktorý tvoril súčasť uvedenej zmluvy medzi tieto pozemky patrila aj časť nehnuteľnosti odkúpená na základe kúpnej zmluvy zo dňa 24.02.1976. Z výpisu z LV č. XXXX vyplýva, že v katastri nehnuteľností je ako vlastníčka nehnuteľnosti pozemku parc. č. XXXXX/X, o výmere 2309 m2, nachádzajúceho sa v kat. úz. K.Á. evidovaná žalovaná. Zo zriaďovacej listiny vyplýva, že Ministerstvo dopravy, spojov a verejných prác ako zriaďovateľ zriadil ku dňu 16.03.1994 príspevkovú organizáciu Slovenskú správu letísk. V súlade s touto zriaďovacou listinou sa Slovenská správa letísk stala správcom majetku, ktorý mala v čase zriadenia v správe. Z rozhodnutia ministra dopravy pôšt a telekomunikácií č. 57 zo dňa 20.04.2004 vyplýva, že na základe tohto rozhodnutia došlo k vyňatiu účtovne oddelenej organizačnej jednotky Slovenskej správy letísk - letiska M.R. Štefánika Bratislava z majetku štátu a vloženiu majetku tohto štátu do akciovej spoločnosti - Letisko M.R. Štefánika - Airport Bratislava, a.s. (BTS). 1.2. Na svoje rozhodnutie aplikoval ust. § 8 ods. 2 a §11 Hospodárskeho zákonníka; § 868 Občianskeho zákonníka; § 14 ods. 1 a 2; § 15 ods. 1 zák. č. 47/1969 Zb. o cenách stavieb v osobnom vlastníctve a o náhradách pri vyvlastnení nehnuteľnosti za pozemky alebo ich časti v dôsledku čoho konštatoval, že v čase uzavretia zmluvy mali pozemkovoknižné zápisy iba evidenčný a registračný význam, nemali však konštitutívny charakter. Prevodu vlastníckeho práva nedochádzalo tak, ako je tomu v súčasnosti až na základe vkladu tohto práva do katastra nehnuteľností, ale priamo na základe zmluvy. V prípade, ak nadobúdal nehnuteľnosť do svojho vlastníctva štát, právny poriadok nevyžadoval pre nadobudnutia účinnosti ani jej registráciu štátnym notárstvom, ale takáto zmluva nadobudla účinnosť priamo jej uzavretím. Z uvedeného je zrejmé, že predmetná zmluva spĺňala všetky náležitosti vyžadované právnym poriadkom platným a účinným v čase jej uzavretia pre prevod vlastníctva nehnuteľností z osobného vlastníctva občanov do socialistického spoločenského vlastníctva štátu. Táto zmluva bola spôsobilá a zároveň i spôsobila prevod vlastníckeho práva z pôvodnej vlastníčky na štát, ktorý sa stal vlastníkom predmetných pozemkov. Tento majetok štátu sa následne nachádzal v správe Československej správy dopravných letísk a neskôr Slovenskej správy letísk. K zmene vlastníka predmetných pozemkov došlo až pri vzniku žalobcu 1/, keďže tieto pozemky boli súčasťou nepeňažného vkladu štátu ako akcionára do akciovej spoločnosti Letisko M. R. Štefánika - Airport Bratislava, a.s., (BTS). 1.3. Žalovaná namietala neplatnosť zmluvy z dôvodu, že K. I. ako predávajúca uzatvorila túto zmluvu pod nátlakom a za nevýhodných podmienok, tvrdenie ktoré nebolo v konaní preukázané. Žalovaná vo svojom čestnom prehlásení, ktoré spísala dňa 01.10.1999 uviedla, že jej matka Terézia Zárecká jej opakovane spomínala so slzami v očiach, že bola tlačená do nevýhodného odpredaja pozemkov, o ktorých teraz prebieha správne konanie na Okresnom úrade Bratislava III. Žalovanej sa mala je matka sťažovať, že jej bolo hrozené, že ak nepristúpi k odpredaju pozemkov, tak jej ich štát vyvlastní bez náhrady. Táto skutočnosť je však v rozpore s výpoveďou vykonanou pre Okresným súdom v Liptovskom Mikuláši dňa 10.09.2008 kde uviedla, že sa nevie vyjadriť k okolnostiam uzatvorenia predmetnej kúpnej zmluvy, ako aj ku skutočnosti či jej matke bola kúpna cena vyplatená a nevedela uviesť ani ako jej matka s predmetnými nehnuteľnosťami nakladala. Počas celého konania žalovaná neprodukovala žiadne dôkazy, ktoré by jej tvrdenia o nátlaku vyvíjanom na jej matku pri uzavieraní zmluvy preukazovali. 1.4. Ďalším dôvodom neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 24.02.1976 mala byť skutočnosť, že predávajúcej Terézii Záreckej nebola za predmet kúpy nikdy vyplatená kúpna cena. Nezaplatenie kúpnej ceny však nemá tak, v súčasnosti, ako aj v dobe uzavretia zmluvy za následok zánik kúpnej zmluvy. Prípadné nezaplatenie kúpnej ceny teda nemalo žiaden vplyv na existenciu vlastníckeho práva štátu k predmetnej nehnuteľnosti. Taktiež námietka, podľa ktorej kúpna cena určená zmluvou bola stanovená v rozpore s právnymi predpismi je nedôvodná. V čase uzatvorenia predmetnej kúpnej zmluvy sa v prípade ak bola akákoľvek nehnuteľnosť vykupovaná z osobného vlastníctva občanov do vlastníctva štátu, cena stanovovala sumami, ktoré boli pevne určené vyhláškou Slovenského cenového úradu a Ministra financií Slovenskej socialistickej republiky č. 47/1969 Zb. Podľa vyhlášky cena pozemkov nachádzajúcich sa mimo zastavanej časti obce predstavovala sumu 0,40 Kčs za 1m2. Predmetné pozemky sa v čase, kedy došlo k ich výkupu, nachádzali mimo intravilánu obce, nikdy neboli určené na stavbu rekreačných chát alebo zriadenie záhradiek a ani na nich záhradkárska osada nikdy nebola zriadená. V čase uzavretia kúpnej zmluvy možné určiť inú kúpnu cenu, ako bola cena, ktorá bola v tejto zmluve aj skutočne určená. 1.5. Na základe vyššie uvedeného súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca 1/ preukázal existenciu svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a žalobu žalobcu 2/ ako nedôvodnú zamietol. 1.6. O náhrade trov konania žalobcu 1/ rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. 2. Súd prvej inštancie opravným uznesením č.k.14 C 14/2002-251 zo dňa 16.1.2012 opravil číslo konania rozsudku Okresného súdu Bratislava II, uvedené vo výrokovej časti v bode a) Uznesenia Okresného súdu Bratislava II č. k. : 14C/14/2002 - 247 zo dňa 04.10.2011, ktoré číslo konania má správne znieť : "č. k. 14C/14/2002 - 220" s odkazom na ust. § 164 O.s.p. keďže v písomnom vyhotovení hore uvedeného uznesenia došlo k zrejmej nesprávnosti vo výrokovej časti v bode a), kde bolo nesprávne uvedené číslo konania, ako číslo konania 45C/62/2007 - 220, namiesto správneho č. k. 14C/14/2002 - 220. 3. Rozsudok odvolaním v zákonom stanovenej lehote napadli žalobcovia a to z dôvodu chýbajúceho geometrického plánu č. 20/2005 vypracovaného dňa 5.8.2005 D.. P. F., ktorý s poukazom na ust. § 58 ods. 4 Spravovacieho a Kancelárskeho poriadku má byť neoddeliteľnou prílohou predmetného rozhodnutia, keďže v dôsledku súdneho rozhodnutia vzniká medzi pozemkami nová hranica, ktorá doteraz nie je evidenčne v mapových podkladoch zachytená, treba vyhodnotiť znalecký plán, majúci náležitosti geometrického plánu, ktorý bude súčasťou vyneseného rozsudku. Osobitne namietol zamietajúcu časť rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým žalobu žalobcu 2/ zamietol. V uvedenom prípade sa jedná o náhradný petit, ktorého predmetnom bolo určenie vlastníckeho práva k vymedzenej nehnuteľnosti. Poukázal na R 52/1999 v zmysle ktorého, ak súd zistí, že dôvodným je primárny návrh na nepeňažné plnenie, tomuto návrhu vyhovuje, ale o druhom náhradnom petite nerozhoduje. V danej veci súd prvej inštancie vyhovel primárnemu petitu t.j., že žalobca 1/ je vlastníkom nehnuteľnosti a nemal rozhodovať o zamietnutí náhradného petitu. Z meritórneho hľadiska je právne posúdenie súdu prvej inštancie vecne správne. Namietol zmätočnosť napadnutého rozsudku v časti výroku o náhrade trov konania, keď nepriznal žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi 1/ v súvislosti s rozhodnutím o zamietnutí žaloby navrhovateľa 2/. Žalovanému ani nemohol vzniknúť nárok na náhradu trov konania. Z uvedených dôvodov navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 4. Rozsudok odvolaním v zákonom stanovenej lehote napadla žalovaná dôvodiac, že žalobca nebol nikdy vlastníkom nehnuteľnosti, parc. č. XXXXX/XXXX o výmere 228 m2 ani parc. č. XXXXX/XXX o výmere 753 m2, pretože žalobca nikdy neuhradil údajnú kúpnu sumu 392,80 Kčs, K. I. právnej predchodkyni žalovanej. Súd prvej inštancie nevzal do úvahy zák. č. 125/1996 zo dňa 27.3.1996 o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického režimu. Žalobca nemohol byť v dobrej viere, že je vlastníkom predmetných nehnuteľností, keď od roku 1993 až do roku 2008 každoročne prenajímal žalované pozemky od Evy Gajdošovej, všetky listinné dôkazy nájomných zmlúv na rok 1993 až 2008 predloží žalobkyňa odvolacieho súdu na pojednávaní. Na základe Hospodárskej zmluvy č. ČSA 121- POZ-S-32/89 medzi Československé aerolínie Letisko Ruzine Praha 6 alebo Národným obvodným výborom Bratislava 2, Tomášikova 20, Bratislava, ktorou ku dňu 1.5.1989 bolo od K. I. vykúpené naviac o 750 m2 podľa kúpnej zmluvy č. XXXX/XXX/XX v rozpore s geometrickým plánom č. XXX/XX vyhotoveným v roku 1967 Geodéziou Národný podnik Brno. 5. Žalovaná odvolaním napadla aj opravné uznesenie z dôvodu nesprávneho postupu súdu prvej inštancie, keďže ani opravné uznesenie neobsahuje zákonom predpísané náležitosti, teda poučenie v zmysle § 374 ods. 4 O.s.p. o možnosti podania odvolania vždy proti rozhodnutiu súdneho úradníka justičného čakateľa. Z uvedených dôvodov navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne, alternatívne zruší rozsudok súdu prvej inštancie a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 6. Žalobcovia k odvolaniu žalovanej uviedli, že žalovaná podala odvolanie voči celému rozsudku, avšak v časti ktorou bola žaloba voči žalobcovi 2/ zamietnutá ide o odvolanie podané neoprávnenou osobou, v dôsledku čoho je potrebné toto odvolanie odmietnuť. Pokiaľ žalovaná namieta právne posúdenie, že súd prvej inštancie neaplikoval zák. č. 125/1996, nebol žiaden dôvod na to, aby súd prvej inštancie aplikoval na zistený skutkový stav tento právny predpis. Čo sa týka Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/124/2003 závery tohto rozsudku nie sú použiteľné na prejednávanú právnu vec, keďže kúpnou zmluvou žalobcovia nadobudli pozemok do socialistického vlastníctva, a k nadobudnutiu vlastníctva sa nevyžadovala registrácia vtedajším štátnym notárstvom. Pokiaľ vytýka žalovaná súdu prvej inštancie nesprávne skutkové zistenie, ohľadom úhrady kúpnej ceny, poukázali na výpoveď samotnej žalovanej, ktorá uviedla, že sa nevie vyjadriť k okolnostiam uzatváranej kúpnej zmluvy, ani k tomu, či jej matka kúpnu cenu dostala. Naviac skutkové zistenia nemá vplyv na prevod vlastníckeho práva, keďže v zmluve nebola dojednaná výhrada vlastníckeho práva v zmysle ktorého by platila, že až po zaplatení úplnej kúpnej ceny dochádza k prevodu vlastníctva na nadobúdateľa. Nad rámec uvedených úvah v tomto vyjadrení žalobca sa vyjadril k otázke aktívnej legitimácie žalobcu 1/. V čase vykonania nepeňažného vkladu do letiskovej spoločnosti nebola sporná parcela zapísaná ako vlastníctvo štátu v evidencií katastra nehnuteľností, hoci Slovenská správa letísk evidovala túto parcelu vo svojej evidencií. V dôsledku týchto skutočností i v dôsledku toho, že sa viedol súdny spor o určenie vlastníckeho práva, nemohla byť táto parcela uvedená v súpise nehnuteľností, avšak aj bez toho svedčí aktívna legitimácia žalobcovi 1/. Predmetom nepeňažného vkladu do majetku letiskovej spoločnosti neboli samostatné hnuteľné, nehnuteľné veci, pohľadávky, ale časť podniku, pričom pre časť podniku platia inak ustanovenia týkajúce sa podniku samotného. V zmysle § 5 Obchodného zákonníka podniku patria také aktíva, ktoré nemá zaevidované v účtovných knihách a teda súčasťou podniku sú aj pozemky, ktoré mu síce v zmysle verejných listín patria, avšak nie sú zapísané v účtovnej evidencií, resp. v katastri nehnuteľností, postačuje, aby boli splnené dve zákonné podmienky a to, že pozemok patrí podnikateľovi a slúži na prevádzkovanie podniku. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Co/105/2010 z 21.6.2011, v ktorom odvolací súd zaujal názor, že pozemky nemuseli byť uvedené v znaleckom posudku pri vzniku letiskovej spoločnosti ani v súpise nehnuteľnosti, keďže predmetom nepeňažného vkladu bola časť podniku Slovenskej správy letísk tvoriaca Letisko Košice. Z pojmu podniku ako hromadnej veci je potom možné vyvodiť, že predmetom prevodu sú nielen aktíva, ktoré sú popísané v súpise majetku, ale aj také veci a práva, ktoré sú vo vlastníctve štátu, avšak toto vlastnícke právo nie je deklarované v katastri nehnuteľností, pretože sa vedie spor o vlastnícke právo. 7. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379, 380 ods. 1 C.s.p. v celom rozsahu na základe odvolania žalobcu 2/ a žalovanej proti rozsudku, ako aj na základe odvolania žalovanej proti uzneseniu, bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť, keďže súd prvej inštancie zo zisteného skutkového stavu vyvodil nesprávny právny záver a uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. 8. V súdenej veci sa žalobca 1/ domáha určenia, že je výlučným vlastníkom sporných nehnuteľností, eventuálne, že výlučným vlastníkom týchto nehnuteľností je Slovenská republika, ktorých správcom je Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácii SR ( v súčasnosti Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky). Súd prvej inštancie vyhovel žalobe žalobcu 1/, určil, že výlučným vlastníkom sporných nehnuteľností je žalobca 1/ a žalobu voči žalobcovi 2/ zamietol, so záverom ktorým sa žalobca 1/ a 2/ nestotožnili a prostredníctvom právneho zástupcu napadli odvolaním rozsudok v celom rozsahu, t.j. aj vo vyhovujúcej časti, z dôvodu chýbajúceho geometrického plánu č. 20/2005 vypracovaného dňa 5.8.2005 D.. P. F., ktorý s poukazom na ust. § 58 ods. 4 Spravovacieho a Kancelárskeho poriadku má byť neoddeliteľnou prílohou predmetného rozhodnutia. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prípisom zo dňa 30.01. 2015 (č.l. 283) vrátil súdu prvej inštancie spis bez meritórneho rozhodnutia za účelom dodržania postupu v zmysle § 58 ods. 4 vyhlášky č. 543/2005 Z.z. O Spravovacom a kancelárskom poriadku. Súd prvej inštancie inštruovaný odvolacím súdom predvolal strany sporu, resp. ich zástupcov a odovzdal im písomné vyhotovenie rozsudku pevne spojené s geometrickým plánom vypracovaným D.. P. F. zo dňa 02.08. 2005, keďže sa nejedná o opravné uznesenie a stranám sporu neplynie ďalšia lehota na podanie odvolania, v dôsledku čoho odpadol žalobcom 1/ prezentovaný odvolací dôvod. Keďže neplynie ďalšia lehota na podanie odvolania nebolo potrebné sa ani zaoberať odvolaním žalovanej zo dňa 31.08. 2015 proti rozsudku ku ktorému bol pripojený Geometrický plán. 8.1. Z procesného hľadiska za správny považuje odvolací súd postup súdu prvej inštancie, ktorý osobitným výrokom zamietol žalobu žalobcu 2/. Žalobca 2/ napadol rozhodnutie v zamietajúcej časti, keď považoval tento výrok za nadbytočný, keďže predmetom konania je eventuálny petit. Odvolací súd v zhode so záverom súdu prvej inštancie konštatuje, že žalobou uplatnený petit nie je možné považovať za petit eventuálny, pretože eventuálny petit síce prichádza do úvahy v žalobách znejúcich na nepeňažné plnenie, napr. aj v žalobách vlastníckych, avšak iba za situácie, ak by nebolo možné pre neexistenciu vec vydať, vtedy možno žiadať od žalovaného plnenie v peniazoch, o aký prípad sa v súdenej veci nejedná. Uplatnené žalobné petity z procesného hľadiska predstavujú dve samostatné žaloby, keďže sa každý zo žalobcov osobitne domáha určenia vlastníckeho práva vo svoj prospech, vychádzajúc z iných skutkových okolností, preto správne postupoval súd prvej inštancie, keď potom, čo považoval žaloba žalobcu 1/ za dôvodnú, ďalším výrokom zamietol žalobu žalobcu 2/. 9. Odvolací súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie mal za preukázané, že na základe kúpnej zmluvy zo dňa 24.02.1976 (č.l. 5) Československý štát zastúpený Československou správou dopravných letísk v Bratislave nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam časti pozemku parc. č. XXXXX/X role Zweibrunnenfeld o výmere 750 m2 ako súčasť novovytvorenej parc. č. XXXXX/2 a časť o výmere 232 m2 ako súčasť novovytvorenej parc. č. XXXXX/X H. K. I. J.. I.. Žalovaná v konaní pred súdom prvej inštancie namietala platnosť uvedenej zmluvy a to najmä z dôvodu, že Terézia Zárecká ako predávajúca uzatvorila túto zmluvu pod nátlakom a za nevýhodných podmienok, a že zo strany kupujúceho nikdy nedošlo k zaplateniu dohodnutej kúpnej ceny, na námietkach ktorých zotrvala aj v odvolacom konaní. Súd prvej inštancie sa vyčerpávajúcim a správnym spôsobom vypriadal s uvedenými námietkami, so záverom ktorým sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje, keď skonštatoval, že má za jednoznačne preukázané, že kúpna cena bola dňa 19.03.1976 Terézii Záreckej vyplatená, okolnosť ktorá vyplýva z Výkazu podstatných údajov kúpnych zmlúv (č.l.98) a naviac, ani prípadné nezaplatenie kúpnej ceny zo strany kupujúceho by nespôsobilo neplatnosť kúpnej zmluvy. Rovnako bezdôvodná je námietka žalovanej o neplatnosti kúpnej zmluvy, keď žalovaná neprodukovala žiadne dôkazy, ktoré by jej tvrdenia o nátlaku vyvíjanom na jej matku pri uzavieraní zmluvy preukazovali. Na platnosť kúpnej zmluvy nebola potrebná ani registrácie štátnym notárstvom, pretože ak nadobúdal nehnuteľnosť do vlastníctva štát, právny poriadok nevyžadoval pre nadobudnutie účinnosti ani jej registráciu štátnym notárstvom, ale takáto zmluva nadobudla účinnosť priamo jej uzavretím. Za nenáležitú je nutné považovať obranu žalovanej prezentovanú v odvolaní, že súd prvej inštancie nevzal do úvahy zák. č. 125/1996 Zb. zo dňa 27.3.1996 o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického režimu, keď tento právny režim je pre daný prípad neaplikovateľný. Identicky bezpredmetná je aj odvolacia námietka žalovanej, o absencii dobrej viery žalobcu, keďže žalobca 2/ neodvodzoval vlastníctvo od vydržania sporných nehnuteľností, ale titulom nadobudnutia vlastníctva je riadna kúpna zmluva. 9. 1. Pokiaľ teda súd prvej inštancie dospel k záveru, že kúpna zmluva zo dňa 24.02. 1976 na základe ktorej nadobudol Československý štát nehnuteľnosti do vlastníctva je v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka platná, považuje odvolací súd tento záver za vecne správny. Podľa čl. 2 ústavného zákona č. 541/1992 Zb. o delení majetku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky medzi Českú republiku a Slovenskú republiku a jeho prechode na Českú republiku a Slovenskú republiku Majetkom Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky ku dňu 1.1.1993, teda ku dňu vzniku samostatnej Slovenskej republiky, bol vlastníkom sporných nehnuteľností Československý štát (neskôr na Českú a Slovenskú Federatívnu Republiku), a to bez ohľadu na to, ktorý subjekt mal tento majetok v správe. V konaní nebolo preukázané, že by od roku 1976 bolo vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam prevedené zo štátu na iný subjekt. Ku dňu 1.1.1993 sa teda v zmysle vyššie citovaného ústavného zákona č. 541/1992 Zb., stala vlastníkom sporných nehnuteľností Slovenská republika, keďže išlo o nehnuteľnosti nachádzajúce sa na území SR v mene ktorej koná Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky podľa § 8 ods. 1 zák. č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v platnom znení a preto je podľa názoru odvolacieho súdu žaloba o určenie vlastníckeho práva žalobcu 2/ s odkazom na ust. § 126 Obč. zák. dôvodná a nedôvodná je žaloba žalobcu 1/ z dôvodu neunesenia jeho dôkazného bremena. 10. Podľa § 132 ods. 1 C.s.p. ( § 79 ods. 1 O.s.p.) v žalobe sa okrem všeobecných náležitosti podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. V zmysle cit. ust. strana sporu má v prvom rade povinnosť tvrdenia na ktorú nadväzuje a s ktorou súvisí povinnosť označiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia a že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. 11. Podľa § 5 ods. 1 zák.č. 136/2004 Z. z. o letiskových spoločnostiach na založenie letiskovej spoločnosti sa použije majetok štátu, ktorý ministerstvo rozhodnutím vyjme ku dňu vzniku letiskovej spoločnosti z majetku štátu v správe Slovenskej správy letísk. Súhlas na použitie majetku štátu podľa osobitného zákona sa nevyžaduje. 12. Podľa § 5 ods. 2 cit. zák. predmetom nepeňažného vkladu do letiskovej spoločnosti je účtovne oddelená vnútorná organizačná jednotka Slovenskej správy letísk, vymedzená rozhodnutím ministra, ktorá sa na účely tohto zákona považuje za časť podniku podľa osobitného zákona (ďalej len „časť podniku Slovenskej správy letísk“); ustanovenie § 12 ods. 1 tým nie je dotknuté. Ustanovenia osobitného zákona o predaji podniku sa nepoužijú. 13. Podľa § 7 ods. 2 cit.zák. vlastnícke právo k nepeňažnému vkladu prechádza na letiskovú spoločnosť dňom jej vzniku. Podkladom na vykonanie záznamu o prechode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ktorý tvorí prílohu k zakladateľskej listine. Ku dňu vzniku spoločnosti je zakladateľ povinný odovzdať a letisková spoločnosť je povinná prevziať veci zahrnuté do nepeňažného vkladu. O odovzdaní a prevzatí sa spíše zápisnica podpísaná oboma stranami. Ustanovenia osobitného zákona o vklade spoločníka sa nepoužijú. 14. Podľa § 34 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklopom licitátora na verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Záznamom sa zapisuje i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich záložných práv rozhodujúcom na ich uspokojenie. 15. Podľa § 42 ods. ods. 2 katastrálneho zákona zmluva, verejná listina alebo iná listina obsahujú označenie a) účastníkov práv k nehnuteľnostiam; ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné číslo, ak ho má pridelené, prípadne iné identifikačné údaje; b) právneho úkonu a jeho predmet, miesto a čas právneho úkonu; c) nehnuteľnosti podľa katastrálneho územia, pozemku podľa parcelného čísla evidovaného v súbore popisných informácií, pozemku evidovaného ako parcela registra „C“ alebo parcela registra „E“, druhu pozemku a výmery pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je stavba postavená, čísla bytu alebo nebytového priestoru, čísla poschodia, čísla vchodu a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku, prípadne na priľahlom pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je dom postavený; ak je nehnuteľnosť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov, uvádza sa i podiel vyjadrený zlomkom k celku. 16. Žalobca 1/ dôvodnosť žaloby o určenie, že je výlučným vlastníkom sporných nehnuteľností založil na tvrdení, že zo zriaďovacej listiny vyplýva, že Ministerstvo dopravy, spojov a verejných prác ako zriaďovateľ zriadil ku dňu 16.03.1994 príspevkovú organizáciu Slovenskú správu letísk. V súlade s touto zriaďovacou listinou sa Slovenská správa letísk stala správcom majetku, ktorý mala v čase zriadenia v správe. Z Rozhodnutia ministra dopravy pôšt a telekomunikácií č. 57 zo dňa 20.04.2004 o vyňatí časti majetku zo správy príspevkovej organizácie Slovenská správa letísk ( ďalej len „ Rozhodnutia ministra“) vyplýva, že na základe tohto rozhodnutia došlo k vyňatiu účtovne oddelenej organizačnej jednotky Slovenskej správy letísk - letiska M.R. Štefánika Bratislava z majetku štátu a vloženiu majetku tohto štátu do akciovej spoločnosti - Letisko M.R. Štefánika - Airport Bratislava, a.s. (BTS) argumentáciu ktorú si súd prvej inštancie osvojil v celom rozsahu a na podklade týchto tvrdení určil, že žalobca 1/ je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, avšak bez toho, aby mal tieto tvrdenia za dôkazne podložené. Zo žiadnych listinných dôkazov ktoré tvoria obsah spisu totiž nevyplýva, že sporné nehnuteľnosti boli ku dňu vzniku žalobcu 1/ v správe Slovenskej správy letísk, a že by boli tieto sporné nehnuteľnosti aj súčasťou nepeňažného vkladu štátu do majetku žalobcu1/. Súd prvej inštancie sa uspokojil iba s odkazom na Rozhodnutie ministra, avšak tento jediný dôkaz, ktorý považoval súd prvej inštancie za kľúčový podľa názoru odvolacieho súdu dostatočne nepotvrdil pravdivosť skutkových tvrdení žalobcu 1/ a preto žalobca 1/ musí niesť nepriaznivé následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov. 16.1. Z vyššie cit. zák. ust. nesporne vyplýva, že na základe Rozhodnutia ministra bez ďalšieho nebolo možné nadobudnúť vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam žalobcom 1/, pretože podkladom na vykonanie záznamu o prechode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ktorý tvorí predmet nepeňažného vkladu do akciovej spoločnosti. Uvedenému záveru nasvedčuje aj bod II. citovaného Rozhodnutia ministra, ktorým bolo uložené generálnemu riaditeľovi príspevkovej organizácie Slovenská správa letísk so sídlom v Bratislave vykonať ku dňu predchádzajúcemu vzniku akciovej spoločnosti Letisko M.R. Štefánika - Airport Bratislava a.s. mimoriadnu účtovnú závierku, ktorá bude overená audítorom a doložená súpisom hnuteľného a nehnuteľného majetku, majetkových práva, záväzkov, pohľadávok a zásob, tvoriacim predmet nepeňažného vkladu do akciovej spoločnosti. O odovzdaní a prevzatí veci zahrnutých do nepeňažného vkladu sa v zmysle § 7 ods. 2 zák.č. 136/2004 spíše zápisnica podpísaná oboma stranami. 16.2. Žalobca 1/ iba tvrdil, že sa stal vlastníkom sporných nehnuteľností v súlade so zákonom č. 136/2004 Z. z. ku dňu jeho vzniku, teda k 5.5.2004, a podľa Rozhodnutia ministra, mala byť do majetku žalobcu 1/ vložená časť majetku štátu, ktorá bola v správe Slovenskej správy letísk, avšak zo žiadneho z dokladov založených do spisu nevyplýva, nielen to, že by sporné pozemky boli ku dňu vzniku žalobcu 1/ v správe Slovenskej správy letísk, ale rovnako tak absentuje akýkoľvek dôkaz, že tieto sporné nehnuteľnosti boli súčasťou nepeňažného vkladu štátu do majetku žalobcu 1/ v dôsledku čoho považuje odvolací súd vlastníctvo žalobcu 1/ k sporným nehnuteľnostiam za nepreukázané na rozdiel od nesporne preukázaného vlastníctva štátu t.j. žalobcu 2./ k sporným nehnuteľnostiam. Výpoveď žalobcu 1/ o nadobudnutí vlastníctva ku sporným nehnuteľnostiam spočíva v nepodloženom tvrdení, a nepodložené tvrdenia sú pre súd neakceptovateľné , pretože by súd pri rozhodovaní nevychádzal z hodnotenia dôkazov, na princípe ktorom stojí súdne konanie, ale takéto rozhodnutie by zaťažil prejavom svojvôle ( nález ÚS zo dňa 16.6. 2003 sp.zn. 283/2000). 16.3. Pre úplnosť potreby vysporiadania sa s námietkami žalobcov odvolací súd uvádza, že právny zástupca žalobcov v odvolaní poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 3 Cdo/105/2010 zo dňa 21. júna. Právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v ich rozhodnutiach nemajú v právnom poriadku Slovenskej republiky charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky. Rozdielnosť právnych názorov súdov v skutkovo rovnakých alebo podobných veciach a zjednocovanie judikatúry všeobecných súdov je riešená a upravená zákonom č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (§ 8 ods. 3, § 20 ods. 1 písm. b/, § 21, § 22 a § 23 ods. 1 písm. b/). V záujme zachovania princípov právnej istoty a tiež predvídateľnosti súdnych rozhodnutí je žiaduce, aby všeobecné súdy rešpektovali príslušnú judikatúru najvyššieho súdu, ktorá bola v zákonom stanovenej procedúre publikovaná v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Povinnosťou všeobecných súdov však rozhodne nie je reagovať na akékoľvek rozhodnutie iného súdu, či iného senátu toho istého súdu, existencia odlišnej rozhodovacej činnosti je totiž síce nežiaduca, ale až do ustálenia rozhodovacej praxe súdov v určitých prípadoch nie je vylúčené, že súbežne budú popri sebe stáť aj rozhodnutia, ktoré k riešeniu určitej otázky alebo problematiky nepristupujú úplne identicky. 17. Keďže rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 C.s.p., zmenil tak, že určil že výlučným vlastníkom nehnuteľnosti ktoré sú identifikované vo výrokovej časti rozhodnutia je žalobca 2./ a žalobu žalobcu 1/ ako nedôvodnú zamietol. 18. Súd prvej inštancie opravným uznesením č.k.14 C 14/2002-251 zo dňa 16.1.2012 opravil výrokovú časť Uznesenia Okresného súdu Bratislava II č. k. : 14C/14/2002 - 247 zo dňa 04.10.2011 v bode a) ktoré obsahovalo číslo rozsudku, s tým, že číslo konania v bode a) má správne znieť : "č. k. 14C/14/2002 - 220" s odkazom na ust. § 164 O.s.p.. Týmto opravným uznesením súd prvej inštancie vzniknuté pochybenie vo svojom rozhodnutí správne odstránil, keďže išlo o zrejmú chybu v písaní. Žalovaná namietala, že opravné uznesenie neobsahuje správne poučenie o možnosti podať opravný prostriedok. Opravné uznesenie bolo vydané za účinnosti O.s.p. podľa ktorého svojou povahou patrilo medzi uznesenie proti ktorému zákon pripúšťal podať opravný prostriedok, keďže v zmysle § 201 O.s.p. to zákon nevylučoval. Takého správne poučenie aj odvolaním napadnuté opravné uznesenie obsahuje, v dôsledku čoho je odvolacia námietka bezpredmetná. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesie súdu prvej inštancie ako vecne správne v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 19. O náhrade trov celého konania ( prvoinštančného, odvolacieho) rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1,2 , v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. Nakoľko odvolací súd na základe odvolania žalobcu 2/ a žalovanej napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil priznal vzhľadom na plný úspech žalobcovi 2/ voči žalovanej a rovnako vzhľadom plný úspech žalovanej ako úspešnej strane sporu voči žalobcovi 1/ nárok na náhradu trov celého konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).