Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/432/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1202899790 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1202899790.7 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára členiek senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci žalobcov: 1./ N. Ď., B.. X., Y.. XX.X.XXXX, E. M. XXXX/X, Ž., 2./ G. X., Y.. XX.XX.XXXX, E. R. XXX/XX, C. I., 3./ N. R., Y.. X.X.XXXX, E. V. XXX/XXX, J., 4./ B. R., Y.. X.X.XXXX, E. N. XXXX/X, C. Y. G., 5./ H. R., B.. R.Á., Y.. XX.XX.XXXX, E. P. XXXX/XX, C. Y. G.es, 6./ Ľ. X., B.. R.B., Y.. XX.XX.XXXX, E. Y.. Ľ.. X. XXXX/X, Ž., 7./ G. Š., B.. R., Y.. X.X.XXXX, E. N.. C.. L. Č.. XX, E., žalobcovia 1./,2./,6./,7./ zastúpení JUDr. Helenou Hledíkovou, advokátkou v Bratislave, Matúšova 56/A proti žalovaným: 1./ Q.. W. Č., Y.. X.X.XXXX, E. K. XX, E., 2./ A. Č., Y.. XX.X.XXXX, E. K. XX, E., obaja zastúpení KUTAN & PARTNERS s.r.o., Bratislava, Rajská 15/A, IČO : 36 861 308, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, na odvolanie žalovaných 1./, 2./ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 22. mája 2009 č.k. 14C 272/2002 - 184, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z m e ň u j e tak, že žalobu z a m i e t a . Žalovaní 1./,2./ majú voči žalobcom 1./,2./,3./,4./,5./,6./,7./ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým ( v poradí druhým) rozsudkom súd prvej inštancie určil, že kúpna zmluva uzatvorená medzi pôvodnou žalobkyňou H. N., Y.. XX.XX.XXXX, P.. XX.X.XXXX ( ďalej len „žalobkyňa“) a žalovanými 1/ a 2/ s dátumom podpísania žalobkyňou 16. júla 2002, ktorej predmetom bol prevod: a/ vlastníctva bytu č. X nachádzajúceho sa na Q.. I. bytového domu, súp.č. XXX, Z. Y. Č.. X G. E. - N. Č. B., k.ú. Y., zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX pre obec Bratislava, k.ú. Y., na katastrálnom úrade Bratislava - Správa katastra Bratislava II, b/ spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a príslušenstve vo výške XXX/XXXXX v súčasnosti zapísaný vo výške XXXX/XXXXXX, na základe ktorej bol povolený vklad vlastníctva pod č. G.-XXXX/XX P. XX. W. XXXX, je neplatná. Žalovaným zároveň uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni trovy konania v sume 5.430,26 € v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že žalobkyňa preukázala naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. na požadovanom určení, nakoľko sa nemohla domôcť svojho práva a prinavrátenia vlastníctva k predmetnému bytu iným spôsobom, ako podanou žalobou. Z vykonaného dokazovania, predovšetkým zo znaleckého posudku N.. Q. A.É., ako aj výpovedí svedkov, mal za preukázané, že v čase, keď žalobkyňa právny úkon robila, bola v duševnej poruche, a preto nebola schopná rozpoznať význam svojho konania. Na základe uvedeného dospel k záveru, že posudzovaná kúpna zmluva je v zmysle § 38 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka neplatná. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. 2. Uvedený rozsudok napadli v zákonnej lehote odvolaním žalovaní 1./, 2./, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Vytýkali súdu prvej inštancie, že nevyhovel ich návrhu, aby v konaní boli vypočutí svedkovia Š. B. A. J. Š., ktorí osobne poznajú žalobkyňu a môžu tak vypovedať o jej správaní v relevantnom období. Nevykonaním uvedeného dôkazu prvoinštančný súd nezistil riadne skutkový stav a dospel tak k nesprávnym zisteniam. V odôvodnení svojho rozhodnutia v rozpore s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. neuviedol, prečo nevykonal navrhnuté dôkazy svedeckými výpoveďami, čím zaťažil svoje rozhodnutie vadou spočívajúcou v porušení všeobecných procesných princípov - vadou konania v zmysle ust. § 237 písm. f/ O.s.p. Súčasne tým postupoval v rozpore s čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 Ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd. Súd prvej inštancie sa vo svojom rozhodnutí nevysporiadal s celou svedeckou výpoveďou N. B. - o tom, že so žalobkyňou viedol jednania ohľadom odkúpenia bytu, uviedol dokonca konkrétne podmienky, ktoré mali byť medzi nimi predbežne neformálne predrokované. Uvedená svedecká výpoveď preukazuje, že žalobkyňa mala dlhodobejšie vôľu byt previesť, bola v stave uvedomiť si obsah a účinky právneho úkonu kúpnej zmluvy, že nešlo len o impulzívny prejav jej vôle. Žalovaní 1/, 2/ v konaní uplatnili zásadné výhrady voči znaleckému posudku z dôvodu jeho neurčitosti, neprimeranej stručnosti a celkovej zmätočnosti. V posudku chýbajú úvahy znalca o tom, ako dospel k vyslovenému záveru, nie sú jasné odborné metódy, akými sa dopracoval k svojim záverom, hodnotenie duševnej choroby, jej genéza a vývoj v čase, dôsledky, akými ochorenie zasahuje do bežného života človeka, ovplyvňuje jeho vôľové schopnosti, úsudok, či sú prítomné trvale, kontinuálne a pod. Zjavný je aj rozpor medzi záverom znaleckého posudku a výpoveďou znalca na pojednávaní dňa 10. 1. 2007, kedy znalec pripustil možnosť rozdielu v časovom faktore - medzi obdobím, kedy žalobkyňa žila sama a rokom 2002. Naopak v závere znaleckého posudku znalec uviedol, že žalobkyňa trpela v r. 2002 pokročilým stupňom duševnej choroby. Žalovaní 1./, 2./ v odvolaní poukazovali na to, že pre neplatnosť právneho úkonu na základe ust. § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka nestačí len ustálenie, že žalobkyňa trpela duševnou poruchou, musí ísť o takú duševnú poruchu a takej intenzity, ktorá robí konajúcu osobu pre daný konkrétny právny úkon neschopnou a zároveň musí byť bezpečne ustálené, že v relevantnom čase vôľové prejavy konajúcej osoby boli duševnou poruchou deformované. Žalovaní 1./, 2./ vo svojom odvolaní ďalej pripomenuli závery uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 7. 2. 2008 č.k. 9Co 170/07 - 150, ktorým odvolací súd zrušil v poradí prvý rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie, keď v ňom uložil prvoinštančnému súdu vysporiadať sa v novom rozhodnutí aj so špecifickými námietkami strán sporu, avšak ich vyjadrenia k jednotlivým dôkazom neboli zahrnuté do odôvodnenia, keď súd sa s nimi nezaoberal. Odvolací súd tiež uložil súdu prvej inštancie skúmať naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p., vykonať vo veci dokazovanie a jeho výsledky náležite zhodnotiť. Po vrátení veci súd prvej inštancie nariadil pojednávanie, kde však len zopakoval dokazovanie výsluchom strán sporu a iné dokazovanie nevykonal, čím sa odchýlil od právneho názoru odvolacieho súdu. Súd prvej inštancie v podstate neodôvodnil, v čom spočíva naliehavý právny záujem žalobkyne na požadovanom určení - nevysporiadal sa s konkurenciou žalobného petitu na plnenie so žalobným petitom na určenie. 3. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaných 1./,2./ písomne nevyjadrila. 4. Krajský súd v Bratislave (odvolací súd) na odvolanie žalovaných 1./, 2./ rozsudkom z 8. apríla 2010 sp.zn. 9Co 378/2009 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej potvrdil a v časti trov konania ho zmenil tak, že žalovaným uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni trovy prvostupňového konania v sume 3.864,20 € k rukám jej právnej zástupkyne v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Náhradu trov odvolacieho konania žalobkyni nepriznal. Uviedol, že žalobkyňa mala naliehavý právny záujem na uplatňovanom určení, a to aj keď sa nedomáhala priamo určenia vlastníckeho práva k dotknutej nehnuteľnosti. Vyslovil, že právne postavenie žalobkyne bolo neisté, keď táto napadala platnosť uzatvorenej zmluvy o predaji nehnuteľnosti, považovala sa za jej vlastníčku, pričom táto je v katastri nehnuteľností zapísaná ako vlastníctvo žalovaných. Bol toho názoru, že vzhľadom na zmenu právnej úpravy (§ 34 ods. 2 katastrálneho zákona) sa žalobkyňa nemusela za účelom dosiahnutia zmeny zápisu vlastníckych pomerov v katastri voči žalovaným domáhať určenia vlastníctva, nakoľko ju mohla dosiahnuť aj podanou žalobou, keďže predmetné rozhodnutie súdu by bolo záväzné pre všetky osoby, ktoré boli účastníkmi napádaného právneho úkonu. Pokiaľ žalovaní vytýkali súdu prvej inštancie, že nevykonal nimi navrhovaný dôkaz - vypočutím svedkov Š. B. A. J. Š. - odvolací súd vyhodnotil jeho vykonanie za nadbytočné. Mal za to, že vzhľadom na znalecký posudok by svedecké výpovede uvedených svedkov nemali podstatný vplyv na celkový záver o schopnosti žalobkyne rozpoznať význam svojho konania v čase uzatvárania predmetnej zmluvy. Výhrady žalovaných voči znaleckému posudku a jeho záverom vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené. Znalec totiž dospel k jednoznačnému záveru, že žalobkyňa trpela už v roku 2002 pokročilým stupňom duševnej choroby, a to organickou demenciou zmiešanej genézy, pričom v dôsledku tohto ochorenia nebola schopná pri podpisovaní kúpnej zmluvy pochopiť význam svojho konania a z tohto právneho úkonu pre ňu vyplývajúce následky. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd konštatoval, že súd prvej inštancie správne vzal závery znaleckého posudku za základ svojho právneho posúdenia veci a napadnutý rozsudok vo veci samej ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.). Zmeňujúci výrok týkajúci sa trov prvoinštančného konania odvolací súd odôvodnil počítacou chybou súdu prvej inštancie. Náhradu trov odvolacieho konania žalobkyni nepriznal, nakoľko si ju neuplatnila. 5. Uznesením z 10. augusta 2011 č.k. 14C 272/2002-261 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava II zo 16. mája 2012 č.k. 14C 272/2002-273 súd prvej inštancie zaviazal v zmysle § 148 ods. 1 O.s.p. žalovaných 1./,2./ k povinnosti zaplatiť spoločne a nerozdielne štátu na účet súdu prvej inštancie trovy konania v sume 278,82€, do troch dní od právoplatnosti uznesenie. 6. Na základe dovolania žalovaných 1./, 2./ Najvyšší súd SR ako súd dovolací Uznesením č.k. 1 Cdo 162/2012-279 zo dňa 20.mája 2015 rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 8. apríla 2010 sp.zn. 9Co 378/2009, ako aj uznesenie Okresného súdu Bratislava II z 10. augusta 2011 č.k. 14C 272/2002-261 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava II zo 16. mája 2012 č.k. 14C 272/2002-273 a vec vracia Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa H. N. XX. X. XXXX P.. Napriek tejto skutočnosti odvolací súd 8. apríla 2010 vo veci rozhodol. Ide tak o nedostatok podmienky konania, ktorá má za následok vydanie zmätočného rozhodnutia, ktoré treba vždy zrušiť. Z tohto dôvodu Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zrušil rozsudok odvolacieho súdu a v súlade s ustanovením § 242 ods. 2 písm. b/ O.s.p. aj nadväzujúce rozhodnutie týkajúce sa trov konania, a to uznesenie Okresného súdu Bratislava II z 10. augusta 2011 č.k. 14C 272/2002-261 v spojení s opravným uznesením tohto súdu zo 16. mája 2012 č.k. 14C 272/2002-273 a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1 a 4 O.s.p.). 7. Po vrátení veci dovolacím súdom odvolací súd zistil, že už aj v záhlaví Uznesenia Najvyššieho súdu SR k. 1 Cdo 162/2012-279 označené právne nástupníčky po zomrelej žalobkyni H. N. boli v čase rozhodnutia dovolacieho súdu mŕtve, keď A. X., Y. E. I., C. I. P. Z. X.XX.XXXX A. N. R., Y. E., Ľ.. Š. XXXX/XX R. Y. N. P. Z. X.X.XXXX. 7.1. Odvolací súd následne zistil, že univerzálnymi nástupcami po zomrelej Anne Fabiánovej sa stali jej dcéra N. Ď., B.. X., Y.. XX.X.XXXX, E. M. XXXX/X, Ž.; C. G. X., Y.. XX.XX.XXXX, E. R.Ľ. XXX/XX, C. I.; po Z. H. R., B.. X., Y.. X.X.XXXX, P. XX.X.XXXX, K. C. N. R., Y.. X.X.XXXX, E. V. XXX/XXX, J.; C. B. R.ak, Y.. X.X.XXXX, E. N. XXXX/X, C. Y. G.; Z. H. R., B.. R., Y.. XX.XX.XXXX, E. P. XXXX/XX, C. Y. G.. M. Y. po N. R.Á. C. C. K. Z. Ľ. X., B.. R., Y.. XX.XX.XXXX, E. Y.. Ľ.. X. XXXX/X, Ž.; Z. G. Š., B.. R., Y.. X.X.XXXX, E. N.. C.. L. Č.. XX, E.. Odvolací súd v zmysle § 107 O.s.p. platného a účinného do 30.6.2016 pokračoval v konaní na strane žalobcu zo žalobcami 1./ až 7./. 8. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok platného a účinného od 1.7.2016 / ďalej len „C.s.p.“/ ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 9. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preskúmal a prejednal vec v napadnutom rozsahu podľa § 380 ods. 1 C.s.p. na odvolacom pojednávaní v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p., poukazom na ustanovenie § 180 v spojení s § 378 ods. 1 C.s.p. konal a rozhodol v neprítomnosti zástupcu žalobcov 3./,4./,5./, ktorí doručenie predvolania na odvolacie pojednávania mali riadne doručené svoju neúčasť neospravedlnili, keď právna zástupkyňa žalobcov 1./,2./,6./,7./ uviedla, že zastupuje v konaní aj žalobcov 3./,4./,5./ avšak riadnu plnú moc na zastupovanie v konaní nepredložila. Za splnenia procesných podmienok odvolací súd doplnil dokazovanie v zmysle § 204 C.s.p. a § 384 ods. 2 C.s.p. čítaním listinných dôkazov - LV č. 2246 zo dňa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je treba v zmysle § 388 C.s.p. zmeniť. 10. Ako už bolo uvedené predmetom konania, je žaloba, ktorou s žalobcovia 1./ až 7./ ako právny nástupcovia po pôvodnej žalobkyni H. N., Y.. XX.XX.XXXX, P.. XX.X.XXXX domáhajú určenia, že kúpna zmluva uzatvorená medzi pôvodnou žalobkyňou H. N., Y.. XX.XX.XXXX, P.. XX.X.XXXX a žalovanými 1/ a 2/ s dátumom podpísania žalobkyňou 16. júla 2002, ktorej predmetom bol prevod: a/ vlastníctva bytu č. X nachádzajúceho sa na Q.. I. bytového domu, súp.č. XXX, Z. Y. Č.. X G. E. - N. Č. B., k.ú. Y., zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX pre obec Bratislava, k.ú. Y., na katastrálnom úrade Bratislava - Správa katastra Bratislava II, b/ spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a príslušenstve vo výške XXX/XXXXX v súčasnosti zapísaný vo výške XXXX/XXXXXX, na základe ktorej bol povolený vklad vlastníctva pod č. G.-XXXX/XX z 24. októbra 2002, je neplatná. 11. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu a doplnení dokazovania zistil, že od rozhodnutia súdu prvej inštancie ( napadnutý rozsudok zo dňa 22.5.2009 ) došlo k podstatným zmenám, keď pôvodná žalobkyňa H. N.Č. P. Z. XX.X.XXXX. a zomreli aj jej právny nástupcovia A. X., P. Z.A. X.XX.XXXX A. N. R., P. Z. X.X.XXXX. Univerzálnymi nástupcami po zomrelej Anne Fabiánovej sa stali žalobcovia 1./,2./,3./,4./,5./ a univerzálnymi nástupcami po N. R. sa stali žalobcovia 6./,7./. Rovnako odvolací súd zistil, že vlastníkom bytu a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, ktorý bol predmetom kúpnej zmluvy, ktorej neplatnosti sa žalobcovia domáhajú je podľa LV č. XXXX K. Q.. B. A., Y.. XX.XX.XXXX A. A., B.. X., Y.. X.X.XXXX, E. L. XXX, E. v spoluvlastníckom podiele 1/1, keď vlastníctvo k predmetnému bytu nadobudli na základe Kúpnej zmluvy G. XXXX/XX zo dňa 3.5.2012. 12. Odvolací súd vzhľadom na nové skutočnosti, ktoré nastali po rozhodnutí súdu prvej inštancie ako aj vzhľadom na doplnenie dokazovania, skúmal či v čase rozhodovania odvolacieho súdu je s poukazom na § 217 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 378 ods. 1 C.s.p. naliehavý právny záujem na určovacej žalobe podľa § 137 písm. c) C.s.p. keď v zmysle citovaného ustanovenia žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, (ktorý podľa Civilného sporového poriadku nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu). 12.1. Na odvolacom pojednávaní právna zástupkyňa žalobcov 1./,2./,6./,7./ odôvodňovala naliehavý právny záujem na určení neplatnosti kúpnej zmluvy tým, že tento bol daný v čase rozhodnutia súdu prvej inštancii v roku 2009 ako aj v čase rozhodnutia odvolacieho súdu v roku 2010 s poukazom na zmenu ustanovenia § 34 ods. 2 Katastrálneho zákona č. 162/1995 Z.z. v znení účinnom od 15.10.2008, ktorá zmena právnej úpravy umožňovala záznamom pri určení neplatnosti kúpnej zmluvy navrátiť stav ako bol právny úkon uzavretý. Na základe určenia neplatnosti kúpnej zmluvy budú žalobcovia 1./ až 7./ určení za vlastníkov bytu a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, resp. za vlastníkov budú určené N. R. A. A. X., ktoré sa stali vlastníkmi bytu a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu na základe rozhodnutia o dedičstve sp. zn. 4 D 106/2011 a ktoré predmetný byt previedli na súčasného vlastníka. 12.2. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti určovacej žaloby, musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba predstavuje vhodne (účinne a správne zvolený) procesný nástroj ochrany žalobcovho práva, ktorým sa môže dosiahnuť. Najvyšší súd už v rozhodnutí sp. zn. 1 Cdo 91/2006 konštatoval, že nedostatok naliehavého právneho záujmu „predstavuje samostatný a prvoradý dôvod, pre ktorý určovacia žaloba nemôže obstáť a ktorý sám osebe a bez ďalšieho vedie k zamietnutiu návrhu“ (podobné závery vyjadril najvyšší súd tiež v rozhodnutiach sp. zn. 3 Cdo 240/2006, 1 Cdo 13/2010, 3 Cdo 56/2011, 1 Cdo 324/2014, 3 Cdo 887/2015, 5 Cdo 345/2015, 8 Cdo 26/2016). Aj ústavný súd zaujal názor, podľa ktorého ak všeobecný súd dospeje k záveru, že naliehavý právny záujem nie je daný, vecnou stránkou podanej určovacej žaloby sa ďalej nezaoberá (II. ÚS 137/08). 12.3. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené dospel k záveru, že žalobcovia 1./ až 7./ nepreukázali naliehavý právny záujem v zmysle § 137 písm. c/ C.s.p. v čase rozhodovania odvolacieho súdu ( pozri aj Rozsudok NS SR z 28. septembra 2016 sp. zn. 5 Cdo 548/ 2015). Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti kúpnej zmluvy by prichádzal do úvahy len v prípade ak by pôvodná žalobkyňa H. N. aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu žila ( tak ako to skonštatoval odvolací súd vo svojom prvom rozsudku č.k. 9 Co 378/2009-216) a súčasne, že by (spolu) vlastníkmi bytu a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu boli žalovaní 1./,2./. Za súčasnej zmenenej situácie, sa určením neplatnosti kúpnej zmluvy s poukazom na ustanovenie § 34 ods. 2 Katastrálneho zákona č. 162/1995 Z.z. v znení účinnom od 15.10.2008 neodstráni spornosť alebo neistota práva, keďže vlastníkmi bytu sa nemôže stať na základe takého rozhodnutia H. N.Č. ani jej nástupcovia N. R. A. A. X., keďže tieto smrťou stratili spôsobilosť mať práva a povinnosti. 12.4. Odvolací súd má zato, že za tejto situácie žalobcovia 1./ až 7./ neuplatnili svoj nárok správne. Nárok žalobcov vždy musí vychádzať z hmotného práva. Je preto opodstatnené poukázať na rozsudok NS SR sp. zn. 3 MCdo 4/2013 zo dňa 31.03.2014 zverejnený Zbierke stanovísk NS a súdov SR 1/2015, v zmysle ktorého, ak nebol zachovaný postup upravený ustanoveniami § 175a až § 175zd O.s.p., nemožno ho obchádzať žalobou, ktorou sa právny nástupca poručiteľa domáha určenia, že je (spolu)vlastníkom veci patriacej do dedičstva resp. určením neplatnosti právneho úkonu. Pokiaľ nie je právoplatným rozhodnutím dedičského súdu potvrdené, že v dôsledku dedenia dedič nadobudol vec, resp. jej spoluvlastnícky podiel, nemôže sa dedič domáhať ochrany svojho vlastníctva žalobou o určenie vlastníctva, resp. určenia neplatnosti právneho úkonu. Takýto dedič je aktívne legitimovaný len na podanie žaloby o určenie, že vec (jej spoluvlastnícky podiel) patrí do dedičstva po poručiteľovi, keď otázka určenia neplatnosti právneho úkonu sa bude v tomto konaní riešiť ako otázka predbežná. Súdna prax / pozri rozhodnutia NS SR sp. zn. 3 Cdo 154/2010, 3 Cdo 105/2013, 4 Cdo 247/2011 / teda akceptuje žaloby, ktorými sa dedič domáha určenia, že tá - ktorá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, avšak výlučne za účasti dedičov (zákonných aj závetných), ktorých v tomto sporovom konaní je potrebné považovať za nerozlučných spoločníkov v zmysle ustanovenia § 77 ods. 1 C.s.p., vystupujúcich buď na strane žalobcov / aktívna legitimácia / , alebo žalovaných, popri súčasnom vlastníkovi spornej nehnuteľnosti / pasívna legitimácia/. 12.5. Odvolací súd vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že žalobcovia 1./ až 7./ v odvolacom konaní nepreukázali naliehavý právny záujem určovacej žaloby ako nevyhnutného procesného predpokladu pre úspešné uplatnenie žalovaného nároku, keďže určovací návrh v danom prípade nie je nástrojom prevencie a dosiahnutia právnej istoty na strane žalobcov 1./ až 7./ nesmeruje k odstránenie konkrétnej spornosti žalobcami uplatneného práva, ale naopak smeruje k narušeniu právnej istoty súčasného vlastníka nehnuteľnosti. 13. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 O.s.p. zmenil tak, že žalobu zamietol pre nedostatok naliehavého právneho záujmu a z tohto dôvodu sa vecnou stránkou podanej určovacej žaloby ani ďalej nezaoberal. 14. O náhrade trov celého konania ( prvoinštančného, odvolacieho, dovolacieho ) rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1,2 , v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. Nakoľko odvolací súd odvolaniu žalovaných 1./,2./ vyhovel a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietol, mali žalovaní 1./,2./ v konaní plný úspech a vznikol im voči žalobcom 1./,2./,3./,4./,5./,6./,7./ nárok na náhradu trov celého konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania ako aj o náhrade trov konania štátu v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého inštancie, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého inštancie, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého inštancie( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).