Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/47/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1203897907 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Posluchová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1203897907.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Romana Huszára v právnej veci žalobcu: Lesy SR, š.p. Banská Bystrica, Odštepný závod Šaštín, Pri rybníku 1301, Šaštín - Stráže, IČO: 36 038 351, zast. Advokátska kancelária MAJLING & NINČÁK, s.r.o., Palárikova 14, Bratislava, IČO : 35 960 728 proti žalovanému: X.. W.Í. V., S.. XX.XX.XXXX, M. Z. Č.. XX, Z., o zaplatenie 1.641,61 eur (49.455 Sk) s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k.18 C/132/2003-200 zo dňa 25. júna 2014 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 547,20 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,03 % zo sumy 547,20 eur od 06.02.2000 za každý deň omeškania až do zaplatenia, všetko do 3 dní; vo zvyšku žalobu zamietol a rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Vychádzal zo zistenia, že žalobca predal žalovanému kúpnou zmluvou zo dňa 16.11.1992 areál, vrátane pozemku pod stavbou maštale, avšak samotná maštaľ predmetom kúpy nebola, pričom maštaľ bola v pôvodnej nájomnej zmluve zo dňa 15.09.1992 označená ako stajňa o celkovej výmere 160,7 m2 s dohodnutým ročným nájmom vo výške 16.485,- Sk ročne pri splatnosti 05. februára príslušného roka. Tieto skutočnosti vyplývajú z rozsudku OS Bratislava III, č.k. V-2-7C 201/95-194 zo dňa 19.02.2001, zo znaleckého posudku súdneho znalca Ing. Viliama Antala, z LV č. XXX Katastrálneho úradu v Bratislava, správa katastra Malacky. "Prešetrenie súčasného stavu pridelenia súpisného čísla" vydaného starostom obce H. Ľ. A. vypovedalo, že obci Lozorno dňa 03.07.2000 žalobca doručil žiadosť o pridelenie súp. č. na objekt maštale s geometrickým plánom a kolaudačným rozhodnutím. Obec na objekt maštale parc. č. XXXX/X dňa 11.07.2000 vydala listinu o určení súp. č. XXX. Obec Lozorno dňa 07.12.2000 na základe žiadosti X. A. vydala listinu o pridelení súp. č. XXX na stavbu rod. domu, parč. č. XXXX/X, zrubu parc. č. XXXX/XX a garáže parc. č. XXXX/X. Na základe upozornenia Katastrálneho úradu v Bratislave, Správa katastra X. zo dňa 26.11.2002, že súp. č. XXX je pridelené na viaceré stavby rozdielnych vlastníkov, vykonala obec Lozorno zmenu a objektu maštale parc. č. XXXX/X pridelili súp. č. XXX. Svedok Ľ. A., bývalý starosta obce Lozorno k potvrdeniu zo dňa 21.03.2003 uviedol, že si v tom období myslel (r. 2003), že v areáli, ktorý je asi 3 km od zastavanej časti obce, v lese, už žalobca nemá žiaden majetok. Upresnil, že areál bol oplotený a obec vydala potvrdenie na žiadosť X. A., s ktorom žalovaný žil v spoločnej domácnosti, riadne šetrenie sa robilo vtedy, keď obec vydávala rozhodnutie, avšak keď vydávala potvrdenie, vychádzalo sa z miestnej znalosti. Prvoinštančný súd mal jednoznačne preukázané z trestného spisu, že maštaľ bola zbúraná v presne nezistenom čase od zač. roka 2001 do apríla 2001. Žalobca nepreukázal konkrétny čas zbúrania stavby, preto súd prvej inštancie ustálil, že stavba maštale existovala do konca r. 2000. Tvrdenie žalovaného, že stavba zanikla naopak skôr, teda v r. 1998-1999 nebolo jednoznačne preukázané, keďže potvrdenie obce Lozorno zo dňa 21.03.2003 o zbúraní maštale bolo súdom vyhodnotené ako nedôveryhodné. Vychádzal zo svedeckej výpovede svedka A.. Z. "." uvedeného potvrdenia po obsahovej stránke prvoinštančný súd uviedol, že potvrdenie starosta A. podpísal bez podkladov o predchádzajúcom riadnom šetrení, bez znalosti veci, nezodpovedalo skutočnému stavu veci, naviac s chybou, ktorá sa týkala súpisného číslo. Výpoveď svedkyne X. A. vyhodnotil ako účelovú, pretože potvrdila, že sa so žalovaným pozná a svedok A. pred súdom vypovedal, že svedkyňa so žalovaným žila v spoločnej domácnosti, naviac, pre rozhodnutie súdu nemala žiaden význam, pretože obsah potvrdenia o zbúraní maštale v r. 1998-1999 vydaného obcou Lozorno dňa 21.03.2003 je dokladom právne irelevantným. Na základe vykonaného dokazovania a aplikáciou ust. § § 663; § 671 ods. 1; § 680 ods. 1, 2 a 3 ; § 121 ods. 3 a § 517 ods. 2 Obč. zák. súd prvej inštancie priznal žalobcovi nájomné za užívanie maštale za r. 2000 vo výške 547,20 eur (16.485 Sk). Keďže zničením prenajatej veci nájomná zmluva zaniká (§ 680 ods. 1 OZ) nárok v časti, v ktorej sa žalobca domáhal nájomného za r. 2001, 2002 zamietol ako nedôvodný. Žalovaný sa s plnením dostal do omeškania, preto žalobcovi priznal úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti nájomného za r. 2000, teda od 06.02.2000 v uplatnenej výške 0,03 % denne (10,95 % ročne) viazaný návrhom žalobcu, hoci v čase, keď sa žalovaný dostal do omeškania bol úrok z omeškania v zmysle nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. 17,6 % ročne. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže obe procesné strany mali v konaní čiastočný úspech. 2. Rozsudok vo vyhovujúcej časti odvolaním napadol žalovaný, vytýkajúc súdu prvej inštancie, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalobca nepreukázal, že v čase, kedy si uplatňoval nájomné existoval predmet nájmu - maštaľ, bol aj spôsobilý užívania podľa nájomnej zmluvy a žalovaný ho užíval. Dôkazy predkladané žalobcom sú nepresvedčivé a zmätočné, pričom sám dokazuje vyšetrovacím spisom, že stavba maštale bola odstránená v presne nezistenom čase od začiatku roku 2001. Súd spochybnil tvrdenia a listiny predložené žalovanou o neexistencii maštale vykonané starostom obce H. a naopak vydané listiny v prospech žalobcu posúdil ako správne a pravdivé, hoci celú výpoveď starostu spochybňujú. Stavba bola odstránená v rokoch 1998 až 1999, ale žalobca to zistil až v roku 2001 a podal trestné oznámenie. Z uvedených dôvodov považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za nesprávne a žiada, aby odvolací súd žalobu zamietol. 3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že námietka žalovaného ohľadom neexistencie predmetu nájmu v roku 2001 resp. odstránenia stavby ako predmetu nájmu v danom roku neodporuje rozhodnutiu prvoinštančného súdu, keďže súd prvej inštancie priznal nájomné iba za rok 2000 a nájomné za rok 2001 a 2002 zamietol ako nedôvodný s odôvodnením že zničením prenajatej veci nájomná zmluva zaniká s odkazom na ust. § 68 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd sa právne stotožnil s tvrdením žalovaného, že stavba maštale v roku 2001 neexistovala. Kedy bola stavba odstránená nezistila ani polícia, dátum odstránenia polície definovala ako presne nezistený čas od začiatku roku 2001 do apríla 2001. Tento výsledok vyšetrovania odporuje tvrdeniam žalovaného a jeho snahe odporovať nároku žalobcu na úhradu nájomného za rok 2000. Základným menovateľom námietok a tvrdení žalovaného je popretie existencie predmetu nájmu stavby maštale v roku 2000. Námietky žalovaného boli počas súdneho konania preukázané ako neopodstatnené, svedectvo ich dokazovaní predpojaté a účelové, v dôsledku čoho navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a priznal náhradu trov odvolacieho konania. 4. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok platného a účinného od 1.7.2016 ( ďalej len „C.s.p.“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 5. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie C.s.p. preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 6. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 387 ods. 2 dáva odvolaciemu súdu možnosť, v prípade, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa v odôvodnení obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 7. V preskúmavanej veci rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle § 220 C.s.p., pretože súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, rozsiahlym spôsobom opísal priebeh konania a stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijatý záver o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi nájomné za r. 2000 vo výške 547,20 eur dostatočne a zrozumiteľne vysvetlil, rovnako ako aj zamietajúcu časť uplatneného nároku. Odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku dalo odpoveď na skutkovo a právne relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, keď v dostatočnom rozsahu zodpovedalo, prečo bolo žalobe čiastočne vyhovené. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd nemá čo uviesť, pretože by iba zopakoval správnosť skutkových a na jeho podklade správne prijatých právnych záverov súdu prvej inštancie ( § 387 ods. 2 C.s.p.). 8. Námietka žalovaného spočívajúca v tvrdení, že žalobca nepreukázal, že v čase, kedy si uplatňoval nájomné existoval predmet nájmu - maštaľ, nie je skutočnosťou novou, keďže bola predmetom posúdenia súdom prvej inštancie, teda žalovaný neargumentuje vôbec žiadnymi novými skutočnosťami a dôkazmi v zmysle §366 C.s.p. (§ 205a O.s.p.) s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal. Samotná skutočnosť, že žalovaný sa nestotožňuje s právnymi závermi súdu prvej inštancie, nemôže viesť k záveru o ich zjavnej neodôvodnenosti a neznamená ani oprávnenie odvolacieho súdu nahradiť správne právne názory súdu prvej inštancie jeho vlastnými, len preto, že nezodpovedajú predstavám žalovaného o tom, ako má súd vo veci rozhodnúť. Prvoinštančný súd podstatnú skutkovú okolnosť pre uplatnenie nároku - existenciu maštale riadne vyčerpávajúcim spôsobom tak po stránke skutkovej ako aj právnej zdôvodnil s tým, že priznal nájomné iba za rok 2000, keď správne súd prvej inštancie vychádzal z relevantného dokladu - uznesenia ČVS: OÚV-417/2002To zo dňa 25.04.2003 v odôvodnení ktorom vyšetrovateľ konštatuje, že budova spornej maštale bola z pozemku odstránená v presne nezistenom čase od začiatku r. 2001 do apríla r. 2001. Správne potom súd prvej inštancie priznal iba nájomné za rok 2000 a nájomné za rok 2001 a 2002 nepriznal s odôvodnením že zničením prenajatej veci nájomná zmluva zaniká s odkazom na ust. § 68 ods. 1 Občianskeho zákonníka, so záverom ktorým sa stotožňuje v celom rozsahu aj odvolací súd. Tvrdenie žalovaného, že stavba bola odstránená v rokoch 1998 až 1999 nebolo hodnoverne preukázané. Žalovaným prezentované dôkazy- výpoveď svedkyne A. správne vyhodnotil súd prvej inštancie ako účelovú. Rovnako aj potvrdenie starostu obce Lozorno zo dňa 21.03.2003 správne súd prvej inštancie hodnotil vo vzájomnej súvislosti s výpoveďou svedka - starostu obce p. A., ktorý uviedol že potvrdenie podpísal bez podkladov o predchádzajúcom riadnom šetrení, bez znalosti veci, ktoré nezodpovedalo skutočnému stavu veci. Ak teda nepriznal týmto dôkazom očakávanú váhu, svoj postoj a úvahu akou bol vedený zrozumiteľným spôsobom vysvetlil, záver ktorý považuje odvolací súd za správny, v dôsledku čoho odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti podľa § 387 ods.1 a 2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil. 9. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 , v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. Nakoľko odvolací súd odvolaniu žalovaného nevyhovel a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, mal žalobca v odvolacom konaní plný úspech a vznikol mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 10. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).