Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/183/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1206214055 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1206214055.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a sudcov Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Michaely Frimmelovej v právnej veci žalobkyne: H. N., U.. XX.XX.XXXX, R. I. XXX, R., zastúpená advokátom JUDr. Jánom Hlaváčom, so sídlom Ružová 5, Rožňava, proti žalovanému: Slovenský plynárenský priemysel, a.s., Mlynské Nivy 44/a, Bratislava, IČO: 35 815 256, o zaplatenie 426,44 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 19. novembra 2014 č.k. 13C 136/2006-215 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej meritórnej časti týkajúcej sa zamietnutia žaloby p o t v r d z u j e. V súvisiacej časti týkajúcej sa náhrady trov konania pred súdom prvej inštancie napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu tomto rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa proti žalovanému domáhala zaplatenia sumy 12.847,- Sk (426,44 eur) s príslušenstvom titulom nevyplateného podielu na hospodárskom výsledku za rok 2001. Žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 21,24 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet žalobkyne s poznámkou H. N.Ó.. 2. Vychádzal zo žaloby, podľa ktorej bola žalobkyňa u žalovaného v roku 2001 v pracovnom pomere. Právny predchodca žalovaného Slovenský plynárenský priemysel, š.p., uzavrel dňa 15.11.2000 s Plynárenským odborovým zväzom Kolektívnu zmluvu na roky 2001 až 2003, ktorá nadobudla účinnosť dňa 01.01.2001. Žalobkyňa svoj nárok odvodzovala z ust. § 14 tejto kolektívnej zmluvy, podľa ktorého žalovaný zabezpečí v príslušnom roku tvorbu podielov na hospodárskych výsledkoch vo výške tarifnej mzdy dosiahnutej v predchádzajúcom roku s tým, že podiel na hospodárskych výsledkoch bude vyplatený vo výplatnom termíne za mesiac august 2002. 3. Zistil, že dňa 11.12.2001 uzavreli zmluvné strany dodatok č. 3 ku Kolektívnej zmluve, v ktorom sa dohodli, že sa ruší celé ust. § 14 Kolektívnej zmluvy. Tento dodatok nadobudol účinnosť dňa 11.12.2001. Poukázal na Výkaz ziskov a strát žalovaného, podľa ktorého hospodárskym výsledkom žalovaného v roku 2001 bola strata. 4. Z tohto skutkového stavu vyvodil záver, že žaloba žalobkyne nie je dôvodná. Svoje rozhodnutie odôvodnil po právnej stránke podľa ust. § 20 ods. 1, 2 a 3 Zákonníka práce platného a účinného v čase od 01.05.2001 do 01.04.2002 (ďalej len „ZP“), 111 ods. 1 až 4 ZP, § 112 ods.1 až 3 ZP. Vysvetlil, že výplata pohyblivej zložky mzdy závisí na jej priznaní. Ak existuje nárok na jej vyplatenie napríklad v kolektívnej zmluve, stane sa jej vyplatenie zložkou nárokovateľnou. V posudzovanej veci dospel k záveru, že ustanovenie kolektívnej zmluvy a to § 14 "Podiely na hospodárskych výsledkoch" pre rok 2001, bolo v čase podania žaloby zrušené Dodatkom č. 3 ku Kolektívnej zmluve SPP, a.s., dňa 11.12.2001, pričom dodatok za POZ uzavrel a podpísal jeho predseda A. L., ktorý za POZ rovnako uzavrel a podpísal aj Kolektívnu zmluvu na roky 2001 až 2003, všetky jej predchádzajúce dodatky č. 1, 2 ako aj posledný dodatok č. 4 a Kolektívnu zmluvu SPP na roky 2002 až 2003. Ustálil, že nové ustanovenie upravujúce poskytnutie podielov na hospodárskom výsledku za rok 2001 v Kolektívnej zmluve SPP nebolo prijaté, preto sa vyplatenie podielov na hospodárskom výsledku za rok 2001 nemohlo stať nárokovateľnou zložkou mzdy žalobkyne. Dňa 01.04.2002 nadobudla účinnosť nová Kolektívna zmluva SPP na roky 2002 až 2003, ktorou sa ukončila platnosť Kolektívnej zmluvy SPP na roky 2001 až 2003. Dospel však tiež k záveru, že ani z pôvodného ustanovenia § 14 Kolektívnej zmluvy na rok 2001 nevyplýva konkrétny nárok žiadneho zamestnanca, a teda ani žalobkyne na vyplatenie akéhokoľvek podielu na hospodárskom výsledku žalovaného za rok 2001. Uviedol, že v tomto ustanovení kolektívnej zmluvy sa žalovaný iba zaviazal zabezpečiť v príslušnom roku tvorbu podielov na hospodárskych výsledkoch vo výške priemernej tarifnej mzdy dosiahnutej v SPP, š.p. v predchádzajúcom roku. Konkrétny postup vyplatenia podielov mal byť upravený vnútropodnikovým predpisom vopred prerokovaným s POZ, avšak k prijatiu takéhoto vnútropodnikového predpisu nedošlo. Mal potom za to, že z pôvodného ust. § 14 Kolektívnej zmluvy na rok 2001 nevyplýva, za akých konkrétnych podmienok, a ktorým zamestnancom mal byť prípadne podiel na hospodárskom výsledku vyplatený. Z uvedeného vyvodil, že pri absencii úpravy takýchto konkrétnych podmienok, či už v kolektívnej zmluve alebo inom internom predpise žalovaného, vychádzajúc zo znenia § 14 Kolektívnej zmluvy, nemožno konštatovať, že by žalobkyni vznikol nárok na vyplatenie podielu na hospodárskom výsledku žalovaného. Mal tiež za to, že aj v prípade, že by nárok žalobkyne na zaplatenie podielov na hospodárskych výsledkoch za rok 2001 nezanikol uzavretím Dodatku č. 3 ku Kolektívnej zmluve SPP, a.s., pre vyplatenie podielov na hospodárskom výsledku za rok 2001 nebola splnená základná podmienka, keďže žalovaný v roku 2001 nedosiahol kladný hospodársky výsledok, a preto by ani nebol povinný zaplatiť žalobkyni podiel na hospodárskych výsledkoch za rok 2001. V tejto súvislosti vysvetlil, že z hľadiska určenia hospodárskeho výsledku je rozhodujúci Výkaz ziskov a strát v plnom rozsahu k 31.12.2001 predkladaný žalovaným Daňovému úradu a nie výročná správa, ako tvrdila žalobkyňa. S poukazom na tieto závery súd prvej inštancie žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného do 30.06.2016 (ďalej len „OSP“). 5. Proti tomuto rozsudku podala riadne a včas prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie žalobkyňa, domáhajúc sa jeho zmeny (vyhovenia žalobe v celom rozsahu), resp. jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súdu prvej inštancie vytkla, že sa nedostatočne vysporiadal s problematikou ust. § 14 Kolektívnej zmluvy SPP na roky 2001-2003. Podľa Kolektívnej zmluvy podiely na hospodárskom výsledku mali byť vyplácané v príslušnom roku za hospodárske výsledky roku 2000. Označila za nepochopiteľné neakceptovanie vyhlásení signatárov KZ B.. M., B.. F. a A.. L. o okolnostiach uzatvorenia dodatku č. 3. Taktiež dôvodila, že fyzicky boli osadenstvu SPP, a.s. vyplatené odmeny (nie podiely) za rok 2000 v decembri 2001. Právny predchodca žalovaného vykázal za rok 2000 stratu, pričom z tohto dôvodu nárok na podiely zamestnancom nevznikol, v súvislosti s čím súdu prvej inštancie vytkla nevykonanie navrhnutého dokazovania ohľadom výplaty odmien za rok 2000 v decembri 2001. Mala za to, že podľa Zbierky listín registrového súdu žalovaný za rok 2001 vykázal zisk 404 mil. Sk. Podľa jej názoru súd prvej inštancie nedostatočne vyhodnotil listinné dôkazy doložené k veci. 6. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne realizovanom písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 23.02.2015 žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, že znenie dodatku č. 3 je jednoznačné, podpísané oprávnenými osobami, majúc za to, že žalobkyni nevznikol nárok na vyplatenie podielov za rok 2001, nakoľko v tomto období nedosiahol zisk. Vykonanie ďalšieho žalobkyňou navrhnutého dokazovania považoval za nadbytočné s poukazom na skutočnosť, že ani samotná žalobkyňa neuviedla žiaden dôvod neplatnosti dodatku č. 3, keď posúdenie otázky platnosti tohto dodatku je otázkou právnou. Uviedol, že výročná správa SPP sa zostavuje na základe iných finančných ukazovateľov (vypracováva sa konsolidovaná uzávierka) a táto pre posúdenie hospodárskeho výsledku nie je záväzná. Podľa neho za účelom zistenia hospodárskeho výsledku zamestnávateľa k 31.12.2001 je potrebné použiť individuálnu účtovnú uzávierku zamestnávateľa k 31.12.2001, keď z výkazu ziskov a strát vyplýva k 31.12.2001 strata. Napadnutý rozsudok označil za odôvodnený v súlade s ust. § 157 ods. 2 OSP. 7. Žalobkyňa v rámci svojej odvolacej repliky realizovanej prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomným podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 13.10.2017 zotrvala na svojom odvolaní a jeho dôvodoch. 8. Žalovaný v rámci svojej písomnej odvolacej repliky doručenej odvolaciemu súdu dňa 06.11.2017 označil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny, keď podľa jeho názoru ani konanie jeho vydaniu predchádzajúce netrpí žiadnou procesnou vadou. Ak žalobkyňa spochybňuje platnosť dodatku č. 3 Kolektívnej zmluvy, uviedol, že z jeho znenia je jednoznačné, že zmluvné strany sa dohodli na jej zmene tak, že zamestnanci nemajú právo na podiel na hospodárskych výsledkoch žalovaného za rok 2001. Opätovne namietal použitie Výročnej správy pre posúdenie hospodárskeho výsledku spoločnosti, keď z ročnej účtovnej uzávierky vyplýva za rok 2001 strata. Opätovne tiež poukázal na zákonnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. 9. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového priadku (ďalej len „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 10. Podľa § 470 ods. 2 CSP, veta prvá, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 11. Vzhľadom na dikciu príslušného prechodného ustanovenia CSP o priamej a okamžitej aplikabilite nového procesného poriadku účinného od 1.7.2016 (zákon č. 160/2015 Z.z.) podaním odvolania žalobkyne proti preskúmavanému rozsudku tento nenadobudol právoplatnosť a je potrebné ho odvolacím súdom prejednať za použitia príslušných ustanovení CSP a v zmysle nich i o odvolaní rozhodnúť. 12. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 378 ods. 1, § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez pojednávania s poukazom na ust. § 385 ods. 1 CSP a postupom podľa § 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP. Dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie správnym smerom a v rozsahu potrebnom pre posúdenie opodstatnenosti žaloby, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil a na vec aplikoval zodpovedajúce právne normy, ktoré aj správne vyložil. Svoje skutkové a právne závery v napadnutom rozhodnutí aj náležite a podrobne odôvodnil (§ 220 ods. 2 CSP), náležite sa vysporiadal s podstatnými tvrdeniami strán sporu. Odvolací súd sa s jeho právnymi závermi stotožňuje a konštatuje správnosť dôvodov odôvodnenia napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP). V odvolaní uvádzané argumenty nie sú spôsobilé privodiť iný než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver o neexistencii zákonných predpokladov pre vznik uplatneného nároku na podiel žalobkyne na hospodárskom výsledku žalovaného za rok 2001. 13. Ustanovenie § 14 Kolektívnej zmluvy SPP, š.p., (nazvané „Podiely na hospodárskych výsledkoch„), uzavretej na roky 2001 až 2003 stanovuje, že „zamestnávateľ zabezpečí v príslušnom roku tvorbu podielov na hospodárskych výsledkoch vo výške priemernej tarifnej mzdy dosiahnutej v SPP, š.p., v predchádzajúcom roku. Konkrétny postup vyplatenia podielov bude upravený vnútropodnikovým predpisom, vopred prerokovaným s POZ. Termín vyplatenia je stanovený vo výplatnom termíne za mesiac august príslušného roka“. Kolektívna zmluva v tomto znení bola podpísaná dňa 29. mája 2001, za SPP, š.p., jeho generálnym riaditeľom B.. D. L. a za POZ jej predsedom A. L.. Ustanovenia predmetnej kolektívnej zmluvy boli následne menené a dopĺňané dodatkami číslo 2, 3 a 4. Pre posudzovaný prípad bol rozhodujúci dodatok číslo 3. Predmetný dodatok bol prijatý v nasledovnom znení: „V súlade s ustanovením zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní, v znení zmien a doplnkov a časťou I § 4 bod 2 kolektívnej zmluvy SPP, a.s., na roky 2001 až 2003 sa zmluvné strany dohodli na tomto jej dodatku: I § 14 „ Podiely na hospodárskych výsledkoch“ - pre rok 2001 sa ruší celý paragraf. Nasledujúce paragrafy sa prečíslujú na § 14 „ Doplnkové dôchodkové poistenie“ atď.. Tento dodatok je neoddeliteľnou súčasťou kolektívnej zmluvy SPP, a.s., na roky 2001 až 2003 a nadobúda účinnosť dňom jeho podpisu oboma zmluvnými stranami“. Dodatok bol podpísaný dňa 11. decembra 2001 za SPP, a.s., B.. G. M., predsedom predstavenstva SPP, a.s., a generálnym riaditeľom, B.. N. F., členom predstavenstva SPP, a.s., a za POZ jej predsedom A. L.. Predmetný dodatok tak bol riadne podpísaný tak na strane zamestnávateľa ako aj odborovej organizácie, na to oprávnenými osobami. 14. Pokiaľ ide o žalobkyňou namietaný výklad sporného dodatku č. 3, odvolací súd mal v zhode so súdom prvej inštancie za to, že tento zrušil nárok na vyplatenie podielu na hospodárskych výsledkoch žalovaného za rok 2001. K uvedenému záveru bolo možné dospieť výkladom účastníkmi použitého slovného spojenia „ruší sa celý paragraf (14) pre rok 2001“. Ak teda § 14 v jeho znení upravoval „povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť v príslušnom roku tvorbu podielov na hospodárskych výsledkoch vo výške priemernej tarifnej mzdy dosiahnutej v SPP, š.p., v predchádzajúcom roku“, tak jeho zrušenie pre rok 2001 znamená, že v roku 2001 takúto povinnosť zamestnávateľ nemal. Keďže za rok 2001 zamestnávateľ takúto povinnosť nemal, nevznikol zamestnancom ani nárok na jeho vyplatenie vo výplatnom termíne august 2002. Iný výklad by znamenal zmenu resp. doplnenie toho, čo v predmetnom dodatku nebolo vôbec obsiahnuté (prejavené). Je totiž rozdiel medzi zrušením „celého“ paragrafu 14 pre rok 2001 (t.j. dochádza k zrušeniu povinnosti žalovaného vytvoriť podiel a tým aj k zrušeniu oprávnenia domáhať sa jeho vyplatenia vrátane zrušenia jeho splatnosti) a nevyplatením splatného nároku. Ak by mal výklad dodatku smerovať k tomu, že povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť tvorbu podielov sa týkala len roku 2000 resp. že toto ustanovenie bolo časovo ohraničené (obdobie predtým a po tom zostalo nedotknuté) ako argumentovala žalobkyňa, tak by tomu zodpovedala aj jeho formulácia (napr. v znení: „ustanovenie § 14 sa odkladá s účinnosťou na rok 2000“, „povinnosť zamestnávateľa sa nevzťahuje na rok 2000“, „podiely za rok 2000 nebudú zamestnancom vyplácané“, „rušia sa nároky, ktorých splatnosť nastala v roku 2001“, „ďalšie roky nie sú touto úpravou dotknuté“ a pod.). Naopak, účastníkmi zvolenú formuláciu „ruší sa celý paragraf 14 pre rok 2001“ nemožno vykladať inak, ako tak, že pre rok 2001 povinnosť zamestnávateľa vytvoriť tvorbu podielov na hospodárskych výsledkoch vo výške priemernej tarifnej mzdy dosiahnutej u zamestnávateľa za rok 2000 nevznikla. Tým nevznikol ani nárok zamestnancov na ich vyplatenie. Žaloba žalobkyne teda nebola dôvodná. 15. Napokon, výklad žalobkyne (ktorá poukazovala na vyhlásenia signatárov dodatku č. 3) stráca aj svoj zmysel, keďže k podpísaniu dodatku došlo dňa 11.12.2001 a tento by mal podľa jej výkladu platiť len do 31.12.2001, t.j. necelý mesiac, pričom logické by bolo, ak by dodatok platil najmenej jeden rok resp. počas celého roka. Ak by sa dodatok týkal obdobia roku 2000, potom nedáva zmysel, prečo platil len 20 dní v mesiaci december 2001. V tomto mesiaci totiž boli nároky zamestnancov na vyplatenie podielov za rok 2000 po lehote splatnosti (splatnosť nárokov nastala ešte v auguste 2001), a žalovaný bol teda 4 mesiace v omeškaní s ich platením. Ak by potom dodatok slúžil na uznanie takýchto splatných nárokov resp. na ich odpustenie (zánik), nepochybne by sa to odrazilo na slovnej formulácii dodatku (napr. „žalovaný uznáva nároky...“, „žalovaný nie povinný vyplatiť nároky splatné za rok 2000“ a pod.) a nerušil by sa ním celý § 14 pre rok 2001 (t.j. vrátane povinnosti podiely vôbec vytvoriť). Zároveň by sa takýmto dodatkom riešili nároky z minulého obdobia (tie ktoré už vznikli a boli splatné), hoci prostredníctvom dodatkov sa spravidla upravujú vzťahy sporné príp. vzťahy nové, a to s účinkami do budúcna. 16. Za daného stavu sa potom súd prvej inštancie nadbytočne zaoberal existenciou, resp. neexistenciou kladného hospodárskeho výsledku u žalovaného za rok 2001 ako predpokladu pre vyplatenie žalovaného podielu. Odvolací súd tiež súhlasí so závermi súdu prvej inštancie, že ani formulácia samotného § 14 nevykazuje znaky dostatočnej určitosti právneho úkonu v zmysle § 37 Obč. zák., keď okrem povinnosti zamestnávateľa zabezpečiť tvorbu podielov na hospodárskych výsledkoch, ďalšie podrobnosti vzniku tohto nároku (s výnimkou jeho splatnosti) na jeho vyplatenie ponecháva na úpravu vnútropodnikovým predpisom, ktoré u žalovaného neboli prijaté, resp. v konaní neboli predložené. Nie je potom ani jednoznačné, komu takéto nároky vznikli, za akých podmienok majú byť vyplatené, či sa vzťahujú aj na prípady dosiahnutia záporného hospodárskeho výsledku a pod., čo spochybňuje samotnú platnosť citovaného ustanovenia kolektívnej zmluvy pre jeho neurčitosť. 17.Odvolací súd z týchto dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti zamietnutia žaloby vo veci samej ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil. 18. V súvisiacej časti týkajúcej sa náhrady trov konania pred súdom prvej inštancie napadnutý rozsudok zrušil podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP pre jeho nepreskúmateľnosť v tejto časti a s tým súvisiacim porušením práv strán sporu na spravodlivý proces, keď výrok o náhrade trov konania je zmätočný, nakoľko podľa jeho znenia má žalobkyňa zaplatiť žalovanému náhradu trov konania na účet žalobkyne. V uvedenej časti odvolací súd napadnutý rozsudok vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa ust. § 391 ods. 1 CSP, s tým, že súd prvej inštancie opätovne rozhodne o nároku strán sporu na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie (§ 391 ods. 3 CSP). 19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP vzhľadom na plný úspech žalovaného v odvolacom konaní. 20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).