Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/18/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1206217762 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Král ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1206217762.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Krála a sudcov JUDr. Martina Murgaša a JUDr. Zuzany Kučerovej, v právnej veci žalobcu: S. E., A.. XX.XX.XXXX, O. XXX, E. F., zastúpený advokátom JUDr. Petrom Harakálym, AK Mlynská 28 v Košiciach proti žalovaným: 1/ Slovenská správa ciest, Miletičova 19 v Bratislave, 2/ Národná diaľničná spoločnosť, a.s., Dúbravská cesta 14 v Bratislave, 3/ Slovenská republika - v zastúpení Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, Námestie slobody 6 v Bratislave, o náhradu za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II z 21. júna 2016, č. k. 10C/152/2006-736, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovaným 1/, 2/, 3/ sa nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia sumy 64.021,11 eur s príslušenstvom titulom bolestného a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. 2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 05.10.2004 o 19,35 hod. došlo na diaľnici T. Q. O. XX,XXX X. W. k dopravnej nehode osobného motorového vozidla C. I., B.: P. ". A., ktoré riadil žalobca, ktorý jazdil v pravom jazdnom pruhu, pričom mu náhle od stredových zvodidiel vbehla do jazdnej dráhy lesná zver /diviak/, ktorú zrazil prednou časťou vozidla. Následkom zrážky sa vozidlo stalo neovládateľným a zišlo vpravo do priekopy, kde narazilo do protisvahu, pretočilo sa a zostalo stáť v priekope prevrátené na pravom boku proti smeru jazdy. Následkom nárazu do protisvahu bol z vozidla vytrhnutý motor s prevodovkou, ktorý vymrštilo do pravého jazdného pruhu, do ktorého následne pravou prednou časťou narazilo za ním idúce vozidlo, ktoré riadil vodič H. D.. Žalobca si na samotný moment nehody nepamätal. Uviedol, že v ten deň odcestovali z domu asi o 13,00 hod., na diaľnici pri S. si urobili pol hodinovú prestávku a potom ešte prešli pár kilometrov. Prebral sa až v nemocnici. Cestovali do H., kde mal prísľub zamestnania. Pred nehodou viedol normálny život pracujúceho roľníka spolu s manželkou. Venoval sa deťom, mládeži, trénoval ich vo futbale a volejbale. Má tri malé deti, manželka nikde nepracuje. On je teraz invalidný, nemôže pracovať a potrebuje opateru aj pri jednoduchých úkonoch. Poberá invalidný dôchodok, rodina dostáva tzv. rodinný dôchodok. Svedok F. E. (synovec žalobcu) uviedol, že nehoda sa stala tak, že im náhle do cesty vbehol diviak, narazili do neho, zišli do priekopy a prevrátili sa. On v šoku vybehol na diaľnicu, tam uvidel nejakého Slováka, ktorého auto malo kolíziu s motorom z ich auta. Svedok H. D. vo svojej výpovedi uviedol, že sa práve vracal z F. W., keď na diaľnici do niečoho narazil predným kolesom. Zastavil na krajnici a išiel sa pozrieť do čoho narazil. Na ceste ležala prevodovka a pri krajnici stál nejaký mladý muž ktorý mu povedal, že trafili sviňu. Následne uvidel v priekope malé prevrátené auto, vedľa ktorého ležal muž, ktorý stonal. Zavolal mu záchranku, ktorá ho odviezla. Zo záverov Znaleckého posudku č. XX/XXXX N. G.. B. O. vyplynulo, že žalobca bol počas nehodového deja vo vozidle pripútaný bezpečnostným pásom. K tejto spornej otázke bola znalkyňa aj vypočutá, pričom doplnila, že pri kinetickej energii, rýchlosti viac ako 100 km/hod. a krátkej deformačnej zóne vozidla, mohlo dôjsť k tým zraneniam, ktoré utrpel žalobca. Z technického hľadiska je neprijateľné, aby nebol pripútaný, pretože pri zrážke s diviakom by telo vodiča bolo vymrštené, zo spisu však vyplýva, že vodič sa nachádzal v konečnej polohe pri vozidle. Ak by žalobca nebol pripútaný, utrpel by zranenia oveľa väčšieho rozsahu, pretože by jeho hlava narazila na volant, čelné sklo, strechu, a podobne. P.. H. X., znalec z odboru zdravotníctvo, odvetvie chirurgia a traumatológia, v znaleckom posudku č. XX/XXXX konštatoval, že žalobca pri dopravnej nehode utrpel nasledovné zranenia: polytraumatizmus, hemoragicko-traumatický šok, pomliaždenie hrudníka a pľúc, výpotok v pohrudničnej dutine, pomliaždenie srdca, zlomeninu hrudnej kosti so zakrvácaním medzihrudia, zlomeniny rebier 2. - 5. obojstranne v mieste úponu na hrudnú kosť, kompresívnu zlomeninu tela a oblúka 12. hrudného stavca s posunom fragmentov do miechového kanála (Th 12), zlomeninu tela 10. hrudného stavca bez posunu (Th 10), mnohopočetné zlomeniny priečnych a tŕňových výbežkov hrudných a driekových stavcov, komplexnú zlomeninu tvárového skeletu LeFort III, zakrvácanie do retroperitonea - okolo chrbtice, početné rany, odreniny a krvné výrony na hlave a hrudníku. K otázke bezpečnostných pásov znalec uviedol, že u žalobcu neboli zistené zranenia, ktoré sú typické pre nepripútaného vodiča. Pre nepripútaného vodiča sú typické, rozsiahle zranenia hlavy od nárazu na čelné sklo, prípadne palubnú dosku, okrem otrasu mozgu aj vnútrolebečné poranenia rôzneho stupňa, ďalej poranenia prednej plochy hrudníka s mnohopočetnými zlomeninami rebier a poranenia pľúc. Nepripútaný vodič sa nevyhne nárazu kolien do prístrojovej dosky, kedy vznikajú pomliaždeniny, rany, vykĺbenia, zlomeniny, alebo prenesenie nárazu do bedrových kĺbov a panvy s ich následnými zlomeninami. Žalobca utrpel zranenia vo vozidle, pretože pri vypadnutí z vozidla by utrpel aj s tým súvisiace odreniny, spáleniny na rukách, lakťoch a podobne. Vzhľadom na adrenalínovú reakciu organizmu bezprostredne po nehode, mohol žalobca vyjsť z vozidla cez rozbité okno aj sám, pretože končatiny nemal vážne poranené. V Lekárskom posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia vypracovanom P.. U. M. dňa 23.06.2006 bolo stanovené bodové ohodnotenie bolestného vo výške 2.385 bodov a bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 2.220 bodov. 3. Žalobca tvrdil, že žalovaní zanedbali generálnu prevenčnú povinnosť, pretože na inkriminovanom úseku diaľnice neurobili absolútne nič, hoci tam často dochádza ku stretu motorových vozidiel so zverou. Poukázal na to, že v okolitých krajinách sú prijímané účinné opatrenia na eliminovanie týchto stretov, a to najmä tým, že diaľnice sa po celých úsekoch oplocujú. Štatistika dopravnej nehodovosti na úseku S. - W. dlhodobo vykazovala zvýšený počet nehôd zapríčinených vstupom zveri na neoplotenú diaľnicu. Z celkového počtu nehôd na uvedenom úseku diaľnice to bolo 16,43 % v roku 2003, 16,81 % v roku 2004, 16,3 % v roku 2005 17 % v roku 2006. Vbehnutie lesnej zveri na pozemnú komunikáciu je podľa § 12 ods. 1 a 2 vyhl. č. 35/1984 Zb. závadou v zjazdnosti, ktorú bol povinný správca cesty odstrániť, resp. v zmysle § 9 ods. 1 Cestného zákona jej preventívne predísť. Chýbajúce oplotenie nie je možné považovať za stavebný stav diaľnice, za takýto stav je možné považovať len už existujúce oplotenie, ktoré je bezpečnostným a ochranným opatrením v zmysle § 13 ods. 1 citovanej vyhlášky. Zodpovednosť správcu komunikácie by bola vylúčená len vtedy, ak by existujúce oplotenie spôsobilo užívateľom komunikácie škodu, napr. v dôsledku nárazu vozidla do tohto oplotenia ako do pevnej prekážky. 4. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil, že žaloba nie je dôvodná. Vec právne posúdil podľa § 9a ods. 1, 2 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (ďalej len cestný zákon), § 13 ods. 1 vyhl. č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách, § 415, § 420 Občianskeho zákonníka. 5. Súd prvej inštancie poukázal na to, že podľa § 7 ods. 6 zákona č. 639/2004 Z.z. o Národnej diaľničnej spoločnosti dňom vzniku diaľničnej spoločnosti prechádzajú na ňu všetky práva a povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov a z iných právnych vzťahov viažucich sa na činnosť vnútornej organizačnej jednotky Slovenskej správy ciest vkladanej do diaľničnej spoločnosti. Podľa bodu VI. Rozhodnutia ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií č. 179 z 01.12.2004 dňom vzniku Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s., prechádzajú na ňu všetky práva a povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov a iných právnych vzťahov súvisiacich s činnosťou vnútornej organizačnej jednotky Slovenská správa ciest - diaľnice. V STN 73 6101 v bode 11.12 Ochrana proti vstupu zvierat a voľne žijúcich živočíchov na cestné komunikácie a v bode 11.12.1. pri začleňovaní cestnej komunikácie do krajiny treba prihliadať aj na minimálny zásah do územia so stálym výskytom zveri a ostatných voľne žijúcich živočíchov. Tam, kde sa táto podmienka nedá docieliť, a navyše ak sa v miestach stálych prechodov zveri a ostatných voľne žijúcich živočíchov nemôžu situovať prirodzené priechody zveri z jednej strany cestnej komunikácie na druhú (pod mostnými objektmi a pod.) navrhnú sa nové priechody a medzi nimi sa urobia umelé ochranné zábrany na žiaduce usmernenie pohybu zveri a ostatných voľne žijúcich živočíchov. V nevyhnutných prípadoch sa úplne zabráni prechodu zveri a ostatných voľne žijúcich živočíchov (napr. oplotením). Rozsah a spôsob ochrany s využitím miestnych znalostí sa navrhne v spolupráci s príslušnými odbornými orgánmi ochrany životného prostredia. Konštrukčné usporiadanie umelých zábran proti vstupu zveri a ostatných voľne žijúcich živočíchov sa navrhne podľa schválených typových podkladov alebo vzorových listov. Súd prvej inštancie mal za to, že nie je daná zodpovednosť žalovaných za škodu spôsobenú na zdraví žalobcu utrpenou pri dopravnej nehode, ktorá bola zapríčinená stretom jeho vozidla s voľne žijúcou divou zverou /diviakom/ na diaľnici T. Q. X. N. S. T. W.. Uviedol, že cestný zákon je vo vzťahu k ustanoveniu § 420 Občianskeho zákonníka zákonom špeciálnym (lex specialis), a teda len v prípade, ak neexistuje takáto špeciálna úprava, je možné aplikovať príslušnú všeobecnú právnu úpravu. Poukázal na to, že predpokladom zodpovednosti správcu komunikácie (v tomto prípade žalovaného 2/, na ktorého dňom jeho vzniku prešli práva a záväzky z pracovnoprávnych a iných právnych vzťahov zo žalovaného 1/) za škodu podľa § 9a ods. 2 cestného zákona je závada v zjazdnosti komunikácie, ako bezprostredná príčina vzniku škody. Ak príčinou vzniku škody nie je závada v zjazdnosti, teda ak nie je daná zodpovednosť správcu komunikácie za škodu podľa cestného zákona, nie je tým vylúčená jeho prípadná všeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Ak však príčinou vzniku škody je stavebný stav, alebo dopravno-technický stav komunikácie, neprichádza do úvahy zodpovednosť správcu komunikácie za škody nielen podľa cestného zákona, ale ani podľa Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 9a ods. 1 cestného zákona, ktoré je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku špeciálnym ustanovením, v takýchto prípadoch vylučuje vznik nároku na náhradu škody a teda aj vznik zodpovednosti za škodu (rozsudok NS SR pod. sp. zn. 4Cdo/17/2007, z 21.05.2008). Žalobca v konaní tvrdil, že žalovaní porušili všeobecnú prevenčnú povinnosť, keď napriek štatistikám dopravnej nehodovosti na úseku diaľnice, v ktorom prišlo k dopravnej nehode, nezabezpečili diaľnicu zodpovedajúcou výstražnou značkou, alebo oplotením. Chýbajúce dopravné značenie, či chýbajúce oplotenie komunikácie však nie je závadou v zjazdnosti komunikácie, ale je okolnosťou, ktorá vyplýva zo stavebného, resp. dopravno-technického stavu cesty. Podľa výslovného znenia § 13 ods. 1 vyhlášky je stavebným stavom cesty okrem iného aj jej vybavenie dopravnými značkami a zariadeniami, bezpečnostnými a ochrannými zariadeniami, ku ktorým patrí aj oplotenie. Pod vybavením komunikácie ako stavby dopravnými značkami a zariadeniami, ako aj bezpečnostnými a ochrannými zariadeniami, ktoré sú jej súčasťou, treba rozumieť ich použitie na niektorých úsekoch cesty a rovnako tak aj ich nepoužitie na iných úsekoch (cit. rozsudok NS SR, str. 6). Ak potom žalobca poukazoval na to, že súčasťou stavebného stavu diaľnice môže byť len existujúce oplotenie a nie oplotenie, ktoré neexistuje, potom je tento jeho názor celkom nesprávny. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že na predmetnom úseku diaľnice, ktorá bola uvedená do prevádzky v roku 1983 nebolo v rámci projektovania diaľnice navrhnuté jej oplotenie, pretože s oplotením sa uvažovalo len na miestach so stálym prechodom zveri, najmä v blízkosti lesov, či iných porastov, podľa vyššie citovanej STN, pričom miesto, na ktorom došlo k dopravnej nehode je obkolesené poľnohospodárskou pôdou. Je pravdou, že v predmetnom úseku diaľnice prichádza k stretom zvierat s motorovými vozidlami, čo vyplýva z predloženej štatistiky, táto však zahŕňa nielen strety s lesnou, ale aj domácou zverou. Žalobca tiež neuniesol dôkazné bremeno ohľadne skutočnosti, že žalovaní boli na tieto strety orgánmi polície, či poľovných zväzov, alebo iných orgánov upozorňovaní, so žiadosťou o prijatie účinných ochranných opatrení. Súd prvej inštancie k otázke pasívnej vecnej legitimácie uviedol, že táto by prichádzala do úvahy výlučne vo vzťahu k žalovanému 2/. Žalovaný 1/ nie je vo veci pasívne vecne legitimovaný z dôvodu prechodu jeho záväzkov na žalovaného 2/ na základe zákona o národnej diaľničnej spoločnosti. Vecne pasívne legitimovaným nie je ani žalovaný 3/, ktorý s poukazom na špeciálnu právnu úpravu aplikovanú v danej veci nie je a ani nebol správcom predmetnej pozemnej komunikácie , pričom jeho prípadná zodpovednosť podľa všeobecných predpisov, je v danom prípade s poukazom na vyššie citované právne predpisy a ustálenú judikatúru, vylúčená. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie žalobu zamietol. 6. Rozhodnutie o trovách konania si vymienil po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§ 151 ods. 3 O.s.p. účinného do 30.06.2016). 7. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. Uviedol, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie dostatočne neodôvodnil a preto je nepreskúmateľné. V ďalšom poukázal na to, že škoda na zdraví žalobcu vznikla v priamej príčinnej súvislosti s nárazom jeho motorového vozidla do divého zvieraťa nachádzajúceho sa a voľne pohybujúceho sa po ceste. Práve výskyt a pohyb zvieraťa bol priamou bezprostrednou príčinou vzniku škody. Túto skutočnosť žalobca zdôraznil najmä v súvislosti s tým, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zameral výlučne na zdôvodnenie, či príčinou vzniku škody bol stavebný, resp. dopravno-technický stav predmetnej komunikácie. Prítomnosť divého zvieraťa na ceste nie je stavebným ani dopravno- technickým stavom predmetnej komunikácie a ani z neho nevyplýva. Prítomnosť divého zvieraťa na ceste bola jednoznačne závadou v zjazdnosti cestnej komunikácie v zmysle jej definície podľa § 12 ods. 2 vyhlášky č. 35/1984 Zb. Základnou a určujúcou podmienkou zjazdnosti pozemnej komunikácie je podľa § 12 ods. 1 cit. vyhlášky možnosť bezpečnej jazdy po predmetnej pozemnej komunikácii. Stav pozemnej komunikácie, ktorý neumožňuje po tejto komunikácii bezpečnú jazdu, nezodpovedá zjazdnosti pozemnej komunikácie. V danom prípade došlo ku vzniku škody vbehnutím divej zveri na diaľnicu a vytvoreniu okolnosti, ktorá neumožňovala bezpečnú jazdu a teda došlo ku vzniku závady v zjazdnosti. Správca pozemnej komunikácie mal povinnosť vyššie uvedenú závadu v zjazdnosti bez prieťahov odstrániť, resp. povinnosť zabrániť, aby takáto závada v zjazdnosti na pozemnej komunikácii vznikla, nakoľko už samotná možnosť nekontrolovateľného vniknutia divého zvieraťa neumožňovala bezpečnú jazdu po cestnej komunikácii. Uviedol, že pri sledovaní účelu a legitímneho cieľa ust. § 9 ods. 1 cestného zákona je potom potrebné pri jeho aplikácii uplatniť rozširujúci výklad v tom zmysle, že správca komunikácie je povinný nielen odstrániť už existujúcu závadu v zjazdnosti, ale vzniku predmetnej závady v zjazdnosti aj preventívne predísť v prípadoch, ak je zrejmé, že k vzniku týchto závad v zjazdnosti diaľnice frekventovane dochádza. Takýto prístup správcu tohto druhu komunikácie je možné od neho spravodlivo požadovať, a to vzhľadom na účel predmetného ustanovenia ako aj charakter tejto komunikácie. Žalobca naďalej trvá na právnom názore, že chýbajúce oplotenie diaľnice nie je súčasťou stavebného stavu tejto pozemnej komunikácie. Logická analýza ustanovenia § 13 ods. 1 vyhlášky č. 35/1984 Zb. svedčí v prospech toho, že pod stavebným stavom diaľnice sa rozumie existujúce vybavenie komunikácie z hľadiska bezpečnosti dopravy. Teda za stavebný stav diaľnice je možné považovať reálne existujúce bezpečnostné a ochranné zariadenia, ktoré sú na komunikácii, či v jej bezprostrednej blízkosti umiestnené. Nemožno za vybavenie diaľnice, resp. komunikácie považovať zariadenie, ktoré reálne neexistuje a nebolo na komunikácii v jej bezprostrednej blízkosti umiestnené alebo zriadené. Ak na jednej strane má správca komunikácie udržiavať stav komunikácie v súlade s jej účelom, teda aj zabezpečiť bezpečnosť užívania tejto komunikácie, je logické, že za dodržiavanie tejto zákonnej povinnosti nesie aj určitú zodpovednosť. Ak stav komunikácie nezodpovedá účelu a spôsobu jej využívania, nie je možné túto skutočnosť negovať konštrukciou, že ide o stavebný stav komunikácie, pri ktorom je zodpovednosť správcu komunikácie podľa § 9 a ods. 1 cestného zákona vylúčená. Ustanovenie § 9a cestného zákona totiž upravuje len zodpovednosť správcov komunikácii za škodu, ktorá vznikla v dôsledku závady v zjazdnosti komunikácie. Žiadnym spôsobom však nevylučuje zodpovednosť za škodu, ktorá vznikla užívateľom komunikácií, a pri ktorej je zodpovednostný vzťah upravený inými právnymi predpismi. Taktiež nie je na základe úpravy osobitnej zodpovednosti správcu komunikácie za škodu spôsobenú závadou v zjazdnosti cestnej komunikácie podľa § 9 a cestného zákona vylúčená zodpovednosť správcov komunikácie z iného titulu. Je preto možné vyvodiť záver, že aj v prípade, ak by nebola daná zodpovednosť za škodu žalovaných podľa ustanovení cestného zákona (§ 9a), nie je vylúčená ich všeobecná zodpovednosť podľa Občianskeho zákonníka a to z dôvodu porušenia ich povinností. Žalobca už v podanej žalobe poukázal na povinnosť žalovaného 3/ zakotvenú v ustanovení § 3 ods. 3 písm. c) cestného zákona, kedy nepochybne jednou z najdôležitejších potrieb cestnej dopravy a jedným z jej najhlavnejších kritérií, je práve bezpečnosť cestnej dopravy. Napokon v prípade škody, ktorá užívateľom cesty vznikla z jej stavebného stavu alebo z jej povahy, vylučuje ustanovenie § 9 cestného zákona len zodpovednosť správcu komunikácie, nie však iného subjektu, v tomto prípade, napríklad žalovaného 3/. 8. Žalovaný 1/ navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. 9. Žalovaný 2/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. Uviedol, že ustanovenie § 9a ods. 1 cestného zákona výslovne uvádza, že užívatelia diaľnic, ciest alebo miestnych komunikácií nemajú nárok na náhradu škody, ktorá im vznikla zo stavebného stavu alebo dopravno-technického stavu diaľnic, ciest alebo miestnych komunikácií. V zmysle § 13 ods. 1 vyhlášky č. 35/1984 Zb. sa stavebným stavom diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie rozumie ich kvalita, stupeň opotrebenia a povrch, pozdĺžne alebo priečne vlny, hojné výtlky, ktoré nemožno odstrániť bežnou údržbou, nosnosť vozovky, mostov a priepustov a vybavenie komunikácie z hľadiska bezpečnosti dopravy (dopravné značky a zariadenia, bezpečnostné a ochranné zariadenia a pod.). Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/17/2007 pod stavebným stavom diaľnice treba rozumieť i použitie bezpečnostných a ochranných zariadení na niektorých úsekoch cesty a rovnako tak aj ich nepoužitie na iných úsekoch. Ak by bolo tvrdenie žalobcu dôvodné, vznikol by tým judikát, podľa ktorého sú správcovia diaľnic, ciest alebo miestnych komunikácií objektívne zodpovední za akúkoľvek a všetku škodu vzniknutú následkom dopravnej havárie vozidla s divou zverou na ceste, ktorú spravujú. Zavedenie takejto objektívnej zodpovednosti za akúkoľvek škodu vzniknutú kolíziou vozidla s divou zverou je zjavne nad rámec akéhokoľvek spravodlivého právneho očakávania. 10. Žalobca vo svojom písomnom stanovisku k vyjadreniu žalovaného 2/ zotrval na celej svojej právnej argumentácii uvedenej v odvolaní. 11. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 12. Podľa § 12 ods. 1, 2, 3 vyhl. č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách (cestný zákon), zjazdnosť diaľnic, ciest a miestnych komunikácií je taký stav týchto komunikácií, ktorý umožňuje bezpečnú jazdu motorových i nemotorových vozidiel prispôsobenú dopravno-technickému stavu týchto komunikácií, poveternostným podmienkam a ďalším okolnostiam, ktoré môže vodič predvídať. Závady v zjazdnosti diaľnic, ciest a miestnych komunikácií sú také zmeny v zjazdnosti týchto komunikácií spôsobené vonkajšími vplyvmi, ktoré nemôže vodič predvídať ani pri jazde prispôsobenej stavebnému stavu komunikácie, poveternostným podmienkam, vlastnostiam vozidla a nákladu, vlastným schopnostiam a iným zjavným okolnostiam. Závadami v zjazdnosti sú najmä: a) ojedinelé výtlky, výmole a hrbole v inak bezchybnom povrchu súvislého úseku vozovky, nevhodne uložený udržiavací materiál, spadnuté stromy a kamene, poškodené dopravné značky a iné prekážky, ak sa na ne predpísaným spôsobom neupozorňuje, b) znečistenie vozovky, poškodenie vozovky a iné závady spôsobené užívateľmi komunikácie alebo prevádzkovateľmi činností v okolí diaľnic, ciest a miestnych komunikácií, c) ojedinelé miesta s poľadovicou, ktorá vznikla námrazou, zamŕzaním stekajúcej vody na vozovku z okolia alebo vôd stojacich na vozovke v dôsledku zlej funkcie zariadenia na odvodnenie komunikácie. Podľa § 13 ods. 1 vyhl. č. 35/1984 Zb., stavebným stavom diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie sa rozumie ich kvalita, stupeň opotrebenia a povrch, pozdĺžne alebo priečne vlny, hojné výtlky, ktoré nemožno odstrániť bežnou údržbou, nosnosť vozovky, mostov a priepustov a vybavenie komunikácie z hľadiska bezpečnosti dopravy (dopravné značky a zariadenia, bezpečnostné a ochranné zariadenia a pod.). Závadami v zjazdnosti nie sú úseky alebo časti a súčasti diaľnic, ciest a miestnych komunikácií, na ktorých sa nerobí zimná údržba v celej dĺžke a zabezpečujú sa len vopred určené dopravne dôležité miesta (napr. križovatky, veľké stúpania, ostré zákruty, autobusové zastávky a pod.). Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 135/1961 Zb. Závady v zjazdnosti diaľnic, ciest a miestnych komunikácií sú bez prieťahov povinní odstraňovať ich správcovia. Správcovia sú povinní vykonávať pravidelné kontroly bezpečnosti pozemných komunikácií, ktoré sú súčasťou transeurópskej cestnej siete a prieskumy možného vplyvu prác na týchto pozemných komunikáciách na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky. Podľa § 9a ods. 1, 2, zák. č. 135/1961Zb. (cestný zákon), užívatelia diaľnic, ciest alebo miestnych komunikácií nemajú nárok na náhradu škody, ktorá im vznikla zo stavebného stavu alebo dopravno- technického stavu diaľnic, ciest alebo miestnych komunikácií. Správcovia diaľnic, ciest a miestnych komunikácií však zodpovedajú za škody, ktoré vznikli užívateľom týchto komunikácií a ktorých príčinou boli závady v zjazdnosti, okrem prípadu, že preukážu, že nebolo v medziach možností tieto závady odstrániť, ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť. 13. V danej veci žalobca utrpel škodu na zdraví v dôsledku havárie jeho motorového vozidla po strete s divou zverou na úseku diaľnice W. - S.. Kým súd prvej inštancie okolnosť, že tento úsek diaľnice nebol oplotený, ani na ňom nebola umiestnená dopravná značka upozorňujúca na výskyt zveri, posúdil ako stavebný stav cesty, v dôsledku čoho nebola daná zodpovednosť správcu komunikácie (§ 9 a ods. 1 cestného zákona), žalobca, považoval prítomnosť divého zvieraťa na ceste za závadu v zjazdnosti cestnej komunikácie (§ 12 ods. 2 vyhlášky č. 35/1984 Zb.), so zodpovednosťou správcu komunikácie podľa § 9a ods. 2 cestného zákona. 14. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na závery vyslovené v rozhodnutí NS SR sp. zn. 4Cdo/17/2007, ktoré sú použiteľné i na posudzovaný prípad. V zmysle týchto záverov, cestný zákon upravujúci v § 9a ods. 2 zodpovednosť správcu komunikácie za škodu je vo vzťahu k ustanoveniu § 420 (i § 415) Občianskeho zákonníka špeciálnym predpisom. Predpokladom zodpovednosti správcu komunikácie za škodu podľa § 9a ods. 2 cestného zákona je závada v zjazdnosti komunikácie ako príčina vzniku škody. Závadou v zjazdnosti treba rozumieť tak významnú zmenu (zhoršenie) zjazdnosti komunikácie, ktorá je síce odstrániteľná bežnou údržbou, no svojím charakterom sa natoľko vymyká stavebnému stavu a dopravno-technickému stavu pozemnej komunikácie a poveternostným vplyvom, že vodič ani pri obozretnej jazde, rešpektujúcej stav komunikácie či prípadné dôsledky poveternostných vplyvov, nemôže jej výskyt predpokladať a účinne reagovať pri riadení vozidla tak, aby závada neovplyvnila jeho jazdu a nevznikla tým škoda. Ak príčinou škody nie je závada v zjazdnosti, teda ak nie je daná zodpovednosť správcu komunikácie za škodu podľa cestného zákona, nie je tým vylúčená jeho prípadná všeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Ak však príčinou vzniku škody je stavebný stav alebo dopravno-technický stav komunikácie, neprichádza do úvahy zodpovednosť správcu komunikácie za škody nielen podľa cestného zákona, ale ani podľa Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 9a ods. 1 cestného zákona, ktoré je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku tiež špeciálnym ustanovením, totiž v takýchto prípadoch vylučuje vznik nároku na náhradu škody a teda aj vznik zodpovednosti za škodu. 15. V danej veci neosadenie dopravenej značky upozorňujúcej na výskyt zveri, resp. neoplotenie daného úseku diaľnice (ktoré možno považovať za vybavenie komunikácie) predstavuje stavebný stav komunikácie (viď § 13 ods. 1 vyhlášky). Pod vybavením komunikácie ako stavby dopravnými značkami a dopravnými zariadeniami, ktoré sú jej súčasťou, treba rozumieť ich použitie na niektorých úsekoch cesty a rovnako tak aj ich nepoužitie na iných úsekoch (viď závery cit. rozhodnutia). Použitie dopravného značenia závisí aj od poznatkov plynúcich z užívania komunikácie ako je napr. zvýšený výskyt dopravných nehôd, ktoré umožnia záver, že bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky nevyhnutne vyžaduje takéto vybavenie. Uvedené ustanovenie treba vykladať aj v súvislosti s povinnosťou každého účastníka cestnej premávky prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému a dopravno-technickému stavu cesty (§ 3 ods. 2 písm. a) zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení platnom v čase vzniku škody) a v súvislosti s povinnosťou vodiča prispôsobiť rýchlosť jazdy okolnostiam, ktoré možno predvídať (§ 15 ods. 1 toho istého zákona). Tieto povinnosti sú dané bez ohľadu na použitie či nepoužitie dopravného značenia na určitom úseku komunikácie. Keďže nepoužitie dopravného značenia, ani oplotenia nie je závadou v zjazdnosti komunikácie, ale je súčasťou jej stavebného stavu, nebol splnený predpoklad zodpovednosti správcu komunikácie za škodu podľa § 9a ods. 2 cestného zákona. Zároveň však táto okolnosť ako tvrdená príčina vzniku škody vylučuje vznik nároku na náhradu škody v zmysle ustanovenia § 9a ods. 1 cestného zákona a teda aj vznik zodpovednosti žalovaných za škodu. Nakoľko príčinou vzniku škody bol stavebný stav komunikácie (a nie závady v zjazdnosti komunikácie, ani závady v jej udržiavaní v stave zodpovedajúcom účelu, na ktorý bola určená) neprichádza do úvahy zodpovednosť správcu komunikácie za škody nielen podľa cestného zákona (§ 9a ods. 1), ani podľa § 3d ods. 6 tohto zákona, ale ani podľa Občianskeho zákonníka (§ 420, § 415 Občianskeho zákonníka). V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že pokiaľ ide o aplikáciu § 415 Občianskeho zákonníka (tzv. generálna prevencia), ktorý ukladá každému všeobecnú povinnosť počínať si tak, aby svojím konaním nespôsobil škodu na zdraví, na majetku a na iných hodnotách, treba pripomenúť, že použitie tohto ustanovenia prichádza do úvahy len v prípadoch, ak nie je konkrétna právna úprava, ktorá sa vzťahuje na konanie, ktorého protiprávnosť sa posudzuje. V danej veci však zodpovednosť správcu komunikácie podrobne upravuje ust. § 9a ods. 1, 2 cestného zákona, ktorý vylučuje zodpovednosť správcu komunikácie za škody vzniknuté zo stavebného stavu diaľnice vzniknutej užívateľovi diaľnice (čo bol posudzovaný prípad). Zodpovednosť správcu diaľnice je tu daná len v prípadoch, ak škoda vznikla z dôvodu závady v zjazdnosti diaľnice (čo však nie je posudzovaný prípad). Ak je potom zodpovednosť za škodu vylúčená podľa lex specialis (cestného zákona) nemôže byť daná podľa lex generalis (Občianskeho zákonníka). Zodpovednosť nemôže byť daná ani podľa § 3d ods. 6 cestného zákona, keďže v tejto konkrétnej situácii ju vylučuje § 9a ods. 1 cestného zákona. Z týchto dôvodov žalovaný 2/ nemal v spore pasívnu vecnú legitimáciu. 16. Pokiaľ ide o žalovaných 1/, 3/, títo rovnako neboli v spore pasívne vecne legitimovaní. Žalovaný 1/ nebol v spore pasívne vecne legitimovaný z dôvodu prechodu jeho záväzkov na žalovaného 2/, čo napokon v odvolaní nespochybňoval ani samotný žalobca. Pokiaľ ide o žalovaného 3/, tento nebol správcom pozemnej komunikácie. Podľa ust. § 9a cestného zákona ako lex specialis zodpovedným subjektom za škodu v tomto prípade môže byť iba správca komunikácie. Túto zodpovednosť (podľa cestného zákona) nemožno prenášať na iný subjekt. Rovnako u žalovaného 3/ zodpovednosť za škodu nemožno vyvodiť ani podľa § 3 ods. 3 písm. c) cestného zákona, nakoľko v konaní nebola preukázaná potreba zabezpečiť na danom úseku diaľnice stavebno-technické vybavenie v podobe oplotenia komunikácie, resp. osadenia dopravnej značky upozorňujúcej na častý výskyt lesnej zveri. Ako už uviedol súd prvej inštancie, na predmetnom úseku diaľnice, ktorá bola uvedená do prevádzky v roku 1983, nebolo v rámci projektovania diaľnice navrhnuté jej oplotenie, pretože s oplotením sa uvažovalo len na miestach so stálym prechodom zveri, najmä v blízkosti lesov, či iných porastov. Miesto, na ktorom došlo k dopravnej nehode je obkolesené poľnohospodárskou pôdou, a teda nejde o takýto úsek. Je pravdou, že aj v predmetnom úseku diaľnice občas prichádza k stretom zvierat s motorovými vozidlami (z celkového počtu nehôd na uvedenom úseku diaľnice to bolo 16,81 % v roku 2004), táto však zahŕňa nielen strety s lesnou, ale aj domácou zverou. Navyše percentuálne vyjadrenie stretu vozidiel so zverou vo výške 16,81 % nemožno podľa odvolacieho súdu považovať za miesto so stálym (častým) prechodom lesnej zveri. V tomto smere v konaní nebolo ani preukázané, že by boli žalovaní, resp. žalovaný 3/ na tieto strety orgánmi polície, či poľovných zväzov, alebo iných orgánov upozorňovaní, so žiadosťou o prijatie účinných ochranných opatrení. Pri výklade zaujatom žalobcom by muselo dôjsť k oploteniu minimálne všetkých diaľnic v SR po celom ich úseku. 17. Napokon neobstojí argument žalovaného o nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku. Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach konštantne pripomína, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie ( napríklad IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05). Napokon aj Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre uvádza, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú; článok 6 ods. 1 dohovoru však nemožno chápať tak, že vyžaduje podrobnú odpoveď na každý argument, pričom odvolací súd sa pri zamietnutí odvolania môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia rozhodnutia nižšieho súdu (García Ruiz proti Španielsku zo dňa 21. januára 1999, Van de Hurk proti Holandsku zo dňa 19. apríla 1994 ). Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je potrebné posudzovať vždy so zreteľom na konkrétny prípad aj so zreteľom na charakter konania (správne súdnictvo), v ktorom bolo napadnuté rozhodnutie vydané (Ruiz Torija proti španielsku zo dňa 9. decembra 1994). Napadnutý rozsudok je podľa odvolacieho súdu preskúmateľný, pretože obsahuje postačujúce vysvetlenie dôvodov, pre ktoré súd prvej inštancie dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby, rovnako obsahuje ustanovenia právnych prepisov, ktoré súd aplikoval na ním riadne zistený skutkový stav veci a tieto aj náležite interpretoval. Súd prvej inštancie teda venoval náležitú pozornosť nielen zisťovaniu rozhodujúcich skutkových okolností, ale aj vec náležite právne posúdil a svoje rozhodnutie patričným spôsobom odôvodnil. 18. Z týchto dôvodov nezostalo odvolaciemu súdu iné, než napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť podľa § 387 ods. 1 C.s.p. 19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. a ich nárok na náhradu úspešným žalovaným nepriznal, pretože im v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. 20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).