Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/195/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1206224822 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1206224822.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a sudcov JUDr. Dariny Kuchtovej a Mgr. Barbory Bartekovej v právnej veci žalobkyne: W. U., X. T. XX, L., zastúpená: JUDr. Ján Havlát, advokát, AK HAVLÁT & PARTNERS, so sídlom Rudnayovo nám. 1, Bratislava proti žalovaným: X. T. Z., U. XX, X., X. Z. G., W. XXX, W., pôvodne za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej v 2. rade: Slovenská kancelária poisťovateľov, v zastúpení Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad č. 4, Bratislava, o náhradu škody, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 20.6.2012, č.k. 50C/221/2006-281, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 20.6.2012, č.k. 50C/221/2006-281 v časti, ktorou bol zamietnutý nárok žalobkyne voči žalovaným v 1. a 2. rade na zaplatenie sumy 1 653,45 eur ako náhrady za stratu na zárobku a sumy 385,04 eur ako náhrady škody na veciach p o t v r d z u j e . II. Vo zvyšnej časti, do nároku na zaplatenie náhrady za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia, rozsudok z r u š u j e, a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie žalobný návrh zamietol, žalobkyňu zaviazal zaplatiť žalovanému v 1. rade sumu vo výške 298,74 eur, žalovanému v 2. rade sumu vo výške 298,74 eur, a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal. 2. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil § 106 ods. 1 a 2, § 420 ods. 1, § 427 ods. 2, § 442 ods. 1, § 444, § 446 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) a § 1 ods. 1, § 4 ods. 1, § 7 vyhlášky ministerstiev zdravotníctva a spravodlivosti, Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia a Ústrednej rady odborov č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia (ďalej len „Vyhláška“). Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou zo dňa 10.10.2006 domáhala voči žalovaným v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne úhrady sumy 76.857,19 eur titulom odškodnenia bolestného, sumy 91.117,30 eur titulom odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia (ďalej len SSU), sumy 1.653,45 eur titulom straty na zárobku, sumy 385,04 eur titulom náhrady škody na veciach a náhrady trov súdneho konania. Nároky odôvodnila tým, že dňa 29.12.2000 ju žalovaný v 1. rade zrazil motorovým vozidlom na prechode pre chodcov, čím jej spôsobil škodu na zdraví. Prevádzateľom motorového vozidla bola žalovaná v 2. rade. Žalovaný v 1. rade žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu, že nie je v spore pasívne legitimovaný, nakoľko dňa 29.12.2000 predmetné motorové vozidlo viedol na požiadanie žalovanej v 2. rade, ktorú mal viezť na pracovné stretnutie do Nitry. Žalovaná v 2. rade uznala nárok žalobkyne, žiadala však výšku škody určiť znaleckým dokazovaním. Zároveň žiadala, aby súd prvej inštancie pripustil na jej strane vstup vedľajšieho účastníka - Slovenskú kanceláriu poisťovateľov, v zastúpení Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s.. Uznesením zo dňa 10.10.2007, č.k. 50C/221/2006-59 súd prvej inštancie vstup vedľajšieho účastníka pripustil. 3. Po vykonanom dokazovaní mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaný v 1. rade bol rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 04.07.2006 sp. zn. 3To/205/05, uznaný vinným, že dňa 29.12.2000 v čase 06.40 hod. v Pezinku na ceste II/503 v km 40/400 pri Pinelovej nemocnici viedol osobné motorové vozidlo zn. P. C., Q.: T., pričom neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim schopnostiam, povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré mohol predvídať. Následkom toho na prechode pre chodcov zrazil chodkyne W. U. (žalobkyňu), ktorej spôsobil viaceré vážne zranenia s doteraz trvajúcou dobou liečenia; a T. T., ktorej spôsobil zranenia, ktorým po prevoze do nemocnice podľahla. Uvedeným rozsudkom bola žalobkyňa odkázaná ako poškodená na náhradu škody na konanie vo veciach občiansko-právnych. Z posudku o bolestnom a SSU zo dňa 1.2.2002 vyhotoveného T.. T. J., T.. X. P., T.. Y. V. - ortopédmi FN v Bratislave, mal súd za preukázané, že SSU žalobkyne bolo ohodnotené po jeho zvýšení na dvojnásobok t.j. na 3.050 bodov, a bolestné po jeho zvýšení na dvojnásobok t.j. na 2.270 bodov. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne, a.s., o strate na zárobku počas PN súd prvej inštancie zistil, že žalobkyňa bola PN od 29.12.2000 do 31.12.2001 a celkovo jej bolo vyplatených na nemocenských dávkach 2.342,16 eur, a od 1.1.2002 do 8.6.2002 vo výške 1.021,70 eur. Titulom kompenzácie straty na zárobku a bolestného prispievala žalovaná v 2. rade žalobkyni sumou 165,97 eur mesačne počnúc septembrom 2002 do momentu skončenia trestného konania, t.j. do 4.7.2006. Zo znaleckého dokazovania súd prvej inštancie zistil, že v porovnaní so stavom po dopravnej nehode došlo k zlepšeniu zdravotného stavu žalobkyne. Trvalé následky spočívajú v jazvách na oboch stranách oboch kolien, na brade na ľavom nosnom krídle a medzi obočím, na pravom ramene a pleci, nad lonovou kosťou vľavo a po operácii močového mechúra. Prognózu zdravotného stavu žalobkyne budú zhoršovať degeneratívne zmeny v oblasti drieňovej chrbtice a kolenných zhybov. V súčasnosti trpí žalobkyňa 0 až 1 stupňom bolesti a bolesť po dopravnej nehode nemožno považovať za mučivú. Po nehode bola žalobkyňa viackrát hospitalizovaná z dôvodu posttraumatickej stresovej poruchy a organického psychosyndrómu, a napriek adekvátnej komplexnej psychiatrickej liečbe nedošlo k úplnej úprave stavu. 4. Vedľajší účastník namietol uplatnené nároky v časti bolestného a psychických porúch sťaženia spoločenského uplatnenia ako premlčané, škodu na veciach neuznal, náhradu za stratu na zárobku počas PN ustálil a vo zvyšku návrh žiadal zamietnuť ako nedôvodný pre absenciu naplnenia podmienok pojmu "dôvody osobitného zreteľa". 5. Súd prvej inštancie sa stotožnil s argumentáciou vedľajšieho účastníka, keď podľa posudku T.. S. by prináležalo žalobkyni bolestné za 1 140 bodov, čo pri hodnote 1,99 eur (60,- Sk) za 1 bod činí sumu 2.270,46.-eur. V časti uplatneného nároku na náhradu škody za bolestné však súd prvej inštancie prihliadol na námietku premlčania. Podľa § 106 ods. 2 OZ skúmal plynutie subjektívnej lehoty, pretože objektívna premlčacia lehota pri práve na náhradu škody spôsobenej na zdraví neplatí. Posudok o bolestnom bol vypracovaný dňa 18.3.2004 a je zrejmé, že o jeho obsahu sa žalobkyňa dozvedela už počas trestného konania, keď si uplatnila v tomto konaní žalovanú sumu. Rozsudok bol vyhlásený dňa 4.7.2004. Žaloba bola podaná až dňa 10.10.2006. Premlčacia lehota uplynula dňa 29.9.2006. Neskorší posudok o SSU nemá vplyv na plynutie premlčacej lehoty pri náhrade za bolestné. 6. V súvislosti s náhradou za SSU určenej na základe počtu bodov v lekárskom posudku, súd prvej inštancie uviedol, že táto predstavuje jednorazové odškodnenie za nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho osobných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. Súd nespochybnil pocity úzkosti, psychickú traumu a bolesti žalobkyne, ale vyhodnotil, že preukázaná intenzita následkov nezodpovedá prípadu hodného osobitného zreteľa, ako to vymedzuje ustanovenie § 7 Vyhlášky. Podľa názoru súdu nebolo preukázané, že žalobkyňa má obmedzenú resp., žeby stratila úplne schopnosť akokoľvek sa zapájať do jednotlivých oblastí života, žeby bola odkázaná na pomoc inej osoby alebo nebola schopná sama vykonávať ani základné životné potreby. Hodnotenie za SSU vyčíslené znalcom T.. S. v znaleckom posudku z roku 2009 považoval súd prvej inštancie za správne a s ohľadom na zdravotný stav žalobkyne za smerodajné. Znalec vyčíslil SSU v počte 1.008,35 bodov v sume 2.008,26 eur. Súd konštatoval, že uplatnený nárok na náhradu za stratu na zárobku počas PN mal byť správne vyčíslený na sumu 1.108,-eur. Náhradu za škodu na veciach súd prvej inštancie žalobkyni nepriznal, nakoľko žalobkyňa v konaní jej výšku nepreukázala. Žalobkyni by tak celkovo prislúchala náhrada škody v sume 3.116,40.-eur (2.008,26 eur + 1.108,-eur), Nakoľko však žalovaná v 2. rade žalobkyni poukázala za čas od 9/2002 do 7/2006 sumu 7.800,-eur, súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“). Žalovaným v 1. a 2. rade priznal náhradu za trovy konania spočívajúce v zaplatenom preddavku na znalecké dokazovanie. Vedľajšiemu účastníkovi trovy nepriznal, nakoľko si ich neuplatnil. 7. Proti tomuto rozhodnutiu v celom rozsahu podala žalobkyňa v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie zo dňa 22.8.2012. Namietla, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa jej názoru je nepreskúmateľné. Arbitrárnosť napadnutého rozsudku spočíva v tom, že súd neustálil, kto za škodu spôsobenú žalobkyni dopravnou nehodou vlastne zodpovedá. Tvrdenia a právna argumentácia žalobkyne boli založené na tom, že ani prípadná zodpovednosť prevádzateľa dopravného prostriedku za škodu spôsobenú prevádzkou podľa § 427 a nasl. OZ nevylučuje súbežnú (solidárnu) zodpovednosť vodiča tohto dopravného prostriedku, ktorý škodu spôsobil pri tej istej škodovej udalosti zavineným porušením právnej povinnosti. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentuje akákoľvek zmienka o tom, ako sa súd s touto otázkou vysporiadal. Obrana žalovaného v 1. rade prezentovaná v konaní iba žalovanou v 2. rade, resp. vedľajším účastníkom na strane žalovanej v 2.rade, nemôže obstáť, pretože je účelová a založená na nepravdivom tvrdení žalovanej v 2. rade. Toto tvrdenie nebolo v konaní nielenže preukázané, ale z listín, ktoré boli v konaní vykonané ako dôkaz jednoznačne vyplýva pravý opak. Žalovaný v 1. rade bol živnostník, a teda nemohol byť v žiadnom pracovnom (alebo obdobnom) pomere vo vzťahu k žalovanej v 2. rade. Odhliadnuc od uvedeného, žalovaný v 1. rade ani netvrdil, že by nebol zodpovedný za škodu, ktorá je predmetom žalobou uplatneného nároku. Vychádzajúc z toho, že povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno sú základnými atribútmi sporového konania, odvodzovala žalobkyňa záver, že absolútnu pasivitu žalovaného v 1. rade nemôže v tomto smere nahradiť ani neadekvátna aktivita vedľajšieho účastníka na strane žalovanej v 2. rade. Žalovaný v 1. rade okrem iného uzavrel so žalobkyňou dohodu dňa 29.9.2002, prostredníctvom ktorej deklaroval a uznal, že za škodu zodpovedá aj on. V tejto súvislosti poukázala aj na aplikáciu zásady viazanosti výrokom právoplatného rozsudku súdu v trestnom konaní, z ktorého je jednoznačne zrejmé zavinenie žalovaného v 1. rade, a to bez ďalšieho spoluzavinenia. Rovnako z dôvodu arbitrárnosti rozsudku nie je možné podľa názoru žalobkyne identifikovať, ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že premlčacia doba uplynula dňa 29.9.2006. V trestnom konaní si žalobkyňa riadne nárok na náhradu škody voči žalovanému v 1. rade uplatnila, v dôsledku čoho tak počas trvania trestného konania, premlčacia doba neplynula. Žalovaná v 2. rade uznala nárok uplatnený žalobou (písomne podaním zo dňa 26.6.2007, osobne na pojednávaní dňa 10.10.2007). Odhliadnuc od toho, že takého uznanie nároku v súlade s § 558 OZ neguje námietku premlčania uplatnenú v konaní, podľa jej názoru samo uznanie nároku vytvorilo predpoklady na vydanie rozsudku pre uznanie. Opätovne poukázala na neopodstatnenosť námietky premlčania. Ako poškodená si žalobkyňa v trestnom konaní riadne nárok na náhradu škody trestným činom uplatnila, čím sa plynutie premlčacej doby zastavilo. Predpokladom začatia plynutia premlčacej doby vo vzťahu k právu na náhradu škody je podmienené vedomosťou o škode a súčasne vedomosťou o tom, kto za škodu zodpovedá. Z hľadiska vedomosti o škode, samotnú premlčaciu dobu a rozdielny začiatok jej behu má právo na odškodnenie bolesti, samostatnú dobu právo na odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Čo sa týka vedomosti o tom, kto za škodu zodpovedná, prvýkrát sa žalobkyňa mohla efektívne dozvedieť o zodpovednosti aj na strane žalovanej v 2. rade až pri preštudovaní spisu po skončení vyšetrovania. V skutočnosti sa o tomto dozvedela až na hlavnom pojednávaní. Ani počas tohto výsluchu žalovaná v 2. rade netvrdila, že žalovaný v 1. rade bol jej zamestnancom, resp. že pre ňu pracoval na dohodu. Písomné uznanie nároku žalovanou v 2. rade dňa 26.6.2007 malo za právny následok, že tento záväzok v uvedený deň trval. Žalobkyňa mala za to, že vykonaným dokazovaním boli preukázané predpoklady na primerané zvýšenie čiastky odškodnenia, minimálne v prípade sťaženia spoločenského uplatnenia, keď zo záverov znaleckého posudku možno vyvodiť, že prípad žalobkyne je prípadom osobitného zreteľa. Prvoinštančný súd nezobral do úvahy, že pre správne určenie výšky odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia je nevyhnutné najskôr zistiť, aké mal poškodený predpoklady pre svoje uplatnenie v živote a v spoločnosti pred vznikom škody, a aké po vzniku škodovej udalosti. Zo záverov znaleckého dokazovania jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa je obmedzená v ďalšom živote a vo svojom uplatnení v živote. Ťažkosti preukázateľne negatívne ovplyvňujú jej partnerský a rodinný život, jej schopnosť uplatniť sa v rodinnom, politickom, kultúrnom a spoločenskom živote je preukázateľne znížená. Žalobkyňa z týchto dôvodov navrhla odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Súčasne si uplatnila náhradu trov odvolacieho konania. 8. Žalovaní v 1. a 2. rade nevyužili prostriedky procesne obrany a k odvolaniu žalobkyne sa žiadnym spôsobom v stanovenej lehote nevyjadrili. 9. Vedľajší účastník na strane žalovanej v 2. rade sa k odvolaniu žalobkyne vyjadril podaním zo dňa 26.2.2013. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne a navrhol odvolaciemu súdu, aby toto potvrdil. Uviedol, že žalobkyňa na podporu svojich tvrdení nenavrhla vykonať žiadne dôkazy, len trvala na nárokoch podľa pôvodnej žaloby. Napriek tomu, že v konaní bolo preukázané, že žalovaná v 2. rade poskytla žalobkyni náhradu vo výške 7.800,57 eur, žalobkyňa sa žiadnym spôsobom s touto poskytnutou náhradou a uplatneným nárokom nevysporiadala. V súvislosti s bolestným a SSU uviedol, že ide o dva samostatné nároky, ktoré zo strany žalobkyne neboli zdôvodnené. Nebolo možné určiť, na akom základe k týmto sumám žalobkyňa dospela a v tomto smere žiadne dokazovanie nenavrhla. Pokiaľ ide o vytrpené bolesti, žalobkyňa v konaní nepreukázala žiadnu okolnosť, pre ktorú by bolo možné nárok považovať za hodný osobitného zreteľa. V čase pred nehodou žalobkyňa pracovala ako upratovačka, v súčasnosti vykonáva prácu ekonómky. Nie je uznaná za čiastočne invalidnú, ani invalidnú, je schopná pracovať. Nemá dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a jej telesné a duševné schopnosti sú dostatočné na vykonávanie sústavného zamestnania bez osobitne uľahčených pracovných podmienok, a nemá značne sťažené všeobecné životné podmienky. Po nehode sa vydala, má dieťa, uplatnila sa teda i v rodičovskej oblasti. Nepreukázala žiadnu mimoriadnu aktivitu, ktorú by pred úrazom vykonávala na vysokej úrovni. V súvislosti s výškou odškodnenia je na mieste aj skúmanie spoluviny žalobkyne na vzniknutej škode na zdraví. V neposlednom rade vyjadril svoj nesúhlas, že zo strany žalovanej v 2. rade malo dôjsť k uznaniu pohľadávky, nakoľko táto žiadala výšku odškodnenia preskúmať znaleckým dokazovaním. V priebehu konania vzniesla námietku premlčania, ktorú následne súd prvej inštancie správne vyhodnotil a návrh ako premlčaný voči nej zamietol. 10. V priebehu odvolacieho konania vstúpil do platnosti zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, účinný od 1.7.2016, (ďalej len CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Krajský súd preto prejednal odvolanie žalobkyne ako súd odvolací podľa § 34 CSP, v napadnutom rozsahu podľa § 380 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP. 11. Nový procesný predpis neprevzal do svojej úpravy inštitút vedľajšieho účastníka v zmysle § 93 OSP. Podľa 81 CSP sa môže zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na výsledku sporu, tzv. intervenient. Z predmetu sporu vyplýva, že pôvodný vedľajší účastník na strane žalovanej v 2. rade by takúto podmienku spĺňal. Na to, aby mohol byť účastníkom konania v pozícii intervenienta by však musel urobiť samostatný procesný úkon a vstúpiť do konania po 1.7.2016. Keďže tak neurobil, odvolací súd s ním po uvedenom dátume v odvolacom konaní nepokračoval. 12. Po preskúmaní výsledkov dokazovania na súde prvej inštancie, odôvodnenia napadnutého rozsudku a odvolacích námietok žalobkyne, odvolací súd zistil, že odvolanie je čiastočne dôvodné. 13. Žalobkyňa síce odvolaním napadla celý rozsudok súdu prvej inštancie, ale v odvolaní neuviedla žiadne námietky do časti zamietajúceho výroku, ktorý súvisel so žalovaným nárokom na náhradu straty na zárobku v sume 1 108,- Eur a na náhradu škody na veciach v sume 385,04 Eur. Súd prvej inštancie vyhodnotil ako dôvodný nárok na zaplatenie straty na zárobku v sume 1.108,- eur, ale túto časť žaloby zamietol s poukazom na to, že žalovaná v 2. rade jej už dobrovoľne poukázala sumu 7.800,- eur. Nárok na náhradu škody 385,04 eur súd zamietol z dôvodu, že žalobkyňa nepreukázala v konaní ich výšku. Odvolací súd pre absenciu odvolacích námietok v tomto smere nemal žiadny dôvod spochybňovať správnosť záverov súdu prvej inštancie a v tejto časti napadnutý rozsudok potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny. 14. Vo vzťahu k nároku na náhradu bolestného, ktoré si žalobkyňa uplatnila v sume 76.857,19 eur a znalec MUDr. Q. S. ho ohodnotil na 1 140 bodov, t.j. 2 270,- eur (68.400,- Sk), súd žalobu zamietol pre premlčanie tohto nároku s poukazom na § 106 ods. 1 OZ. Konštatoval, že o posudku o bolestnom zo dňa 18.3.2004 sa žalobkyňa dozvedela najneskôr v priebehu trestného konania, kde si tento nárok uplatnila, pričom rozsudok bol vyhlásený dňa 4.7.2004. Žalobu na súd však žalobkyňa podala až 10.10.2006, po uplynutí dvojročnej premlčacej lehoty, ktorá podľa názoru súdu uplynula 29.9.2006. Súd prvej inštancie sa však nevyporiadal s tým, že žalobkyňa si nárok na náhradu škody z tohto právneho titulu riadne uplatnila už v trestnom konaní, čím sa zastavilo plynutie premlčacích lehôt. V trestnom konaní žalobkyňa ako poškodená osoba podávala aj odvolanie. Premlčacia lehota začala opätovne plynúť po právoplatnom skončení trestného konania. K vznesenej námietke premlčania žalobkyňa ďalej uplatnila aj obranu, že v priebehu konania žalovaná v 2. rade čo do základu žalovaný nárok žalobkyne písomne uznala podaním doručeným súdu dňa 29.6.2007 a ústne na pojednávaní dňa 10.10.2007. Nastali tak účinky podľa § 558 OZ, že dlh v tomto čase trval, ak žalovaná v 2. rade vedela o jeho premlčaní. Navyše nebolo sporné, že žalovaný v 1. rade uzavrel so žalobkyňou dohodu dňa 29.9.2002, prostredníctvom ktorej deklaroval a uznal, že za škodu zodpovedá aj on. 15. Vo vzťahu k nároku na náhradu SSU si žalobkyňa uplatnila čiastku 91.117,- Eur. Z. T.. S. vyčíslil SSU na 1008,35 bodu v sume 2.008,26 eur (60.501,- Sk), s čím sa súd prvej inštancie stotožnil a vyhodnotil jeho závery za smerodajné. Vôbec sa však nevyporiadal so závermi znalkyne z odboru psychiatrie MUDr. O. N., ktorá v posudku konštatovala u žalobkyne zníženú schopnosť uplatniť sa v rôznych oblastiach života s tým, že k úplnej úprave psychického stavu žalobkyne nedošlo ani po adekvátnej a komplexnej psychiatrickej liečbe a preto odporučila zvýšiť SSU podľa § 6 a 7 zák. č. 32/1965 Zb. . 16. Je dôvodná aj odvolacia námietka, že súd sa mal primárne vyporiadať z akého právneho titulu zodpovedajú žalovaní v 1. a 2. rade solidárne, resp. každý samostatne za vznik škody na zdraví žalobkyne spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Súd žiadnym spôsobom nereagoval ani na obranu žalovaného v 1. rade, že vo veci nie je pasívne legitimovaný s poukazom na § 420 ods. 2 OZ, pretože motorové vozidlo riadil v rámci poverenia, ktoré mu dala žalovaná v 2. rade za účelom splnenia pracovnej úlohy. Absentuje aj vyhodnotenie, na ktorý z uplatnených nárokov súd započítal už uhradenú sumu žalovanou v 2. rade vo výške 7.800,- eur; teda, do akej miery táto suma kompenzuje uplatnený dôvodný nárok žalobkyne na náhradu bolestného, SSU alebo straty na zárobku. 17. Vzhľadom skutočnosti uvedené v bodoch 14. až 16. odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa nevyporiadal s podstatnými tvrdeniami žalobkyne, ktorými preukazovala dôvodnosť podanej žaloby vo vzťahu k obom žalovaným. Došlo tak k porušeniu práv žalobkyne v takej miere, že jej bolo odňaté právo na spravodlivý proces, pričom takéto nedostatky nie je možné napraviť v rámci prieskumného odvolacieho konania. Odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP rozsudok zrušil v napadnutej časti čo do nároku žalobkyne na zaplatenie náhrady za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia, a vec v tejto časti vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V ďalšom konaní sa súd prvej inštancie riadne vyporiada so všetkými tvrdeniami žalobkyne v naznačenom smere, na ich preverenie podľa potreby doplní dokazovanie; následne opätovne rozhodne v merite veci a svoje skutkové a právne závery vo veci riadne a dostatočne jasne odôvodní. 18. Podľa § 396 ods. 3 CSP v novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania za prvostupňové aj odvolacie konanie. 19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( dovolacie dôvody ) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh (§ 428 CSP).