Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/600/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1207211616 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1207211616.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci žalobcu: Rímskokatolícka cirkev, Farnosť Boldog, so sídlom Boldog 109, Boldog, IČO: 34015752, zastúpeného MAPLE & FISH, s. r. o., advokátska kancelária so sídlom Rajská 15/A, Bratislava, proti žalovanému: Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdková 36, Bratislava, IČO: 17335345, o vydanie nehnuteľných vecí, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 25. apríla 2013, č. k. 4C 737/2008 - 277, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť vydať a navrátiť žalobcovi vlastníctvo k nehnuteľnostiam špecifikovaným vo výroku rozsudku a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť náhradu trov konania a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 10 860,74 eur, na účet právneho zástupcu žalobcu. Rozhodol tak podľa § 2 ods. 1, 2, § 3 ods. 1, 2, § 5 ods. 1, 3 zákona č. 161/2005 Z. z. o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam, cirkvám a náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam, keď vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že dňa 27. 4. 2006 boli žalovanému doručené dve výzvy na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam v zmysle zákona č. 161/2005 Z. z., pričom prvou výzvou zo dňa 21. 4. 2006 žalobca ako oprávnená osoba vyzval žalovaného ako povinnú osobu podľa §5 ods. 1 citovaného zákona na navrátenie vlastníctva k nehnuteľnostiam pôvodne zapísaných a vedených v pozemkovoknižných vložkách č. XXX, PK vložka č. XXX, katastrálne územie B., X. V. Č.. XXX, V. X. V. Č.. XXX, katastrálne územie B., PK vložka č. XXX, PK vložka č. XXX, katastrálne územie J., PK vložka č. XXX, katastrálne územie J.. Z výzvy vyplýva, že nehnuteľnosti zapísané v uvedených pozemkovoknižných vložkách prešli do vlastníctva štátu alebo obce a boli zapísané v predmetných pozemkovoknižných vložkách na základe dôvodu uvedeného v § 3 citovaného zákona, čo osvedčuje zápis v časti B v pripojených pozemkovoknižných vložkách, ktoré sú verejnými listinami, resp. v dokumentoch, ktoré naň odkazujú. Vo výzve je tiež uvedené, že Rímskokatolícka cirkev, farnosť B. je právnym nástupcom po pôvodných vlastníkoch nehnuteľnosti, ktorí sú zapísaní v uvedených pozemkových knihách, resp. pozemkovoknižných vložkách. Rímskokatolícka cirkev, farnosť B. bola zriadená v zmysle zákona č. 308/1991 Z. z. a v zmysle Kódexu kanonického práva (CIC) kanónov 115, § 1, 2, 3. Druhou výzvou zo dňa 24. 4. 2006 vyzval žalobcu žalovaného na navrátenie vlastníctva k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v katastrálnom území B. T. J., ktoré tvoria poľnohospodársku pôdu, hospodárske budovy a iné stavby patriace k pôvodnej hospodárskej usadlosti a išlo o nehnuteľnosti evidované na PK vložke č. XXX, parc. XXX/X katastrálne územie B., na PK vložke č. XXX, parc. č. XXX/X, parc. č. XXX/X, parc. č. XXX/X, parc. č. XXX/X katastrálne územie B. a nehnuteľnosti zapísané na PK vložka č. XXX, parc. č. XXX, parc. č. XXX, parc. č. XXX, parc. č. XXXX, parc. č. XXXX, parc. č. XXXX, parc. č. XXX, katastrálne územie J.. Z uznesenia konferencie biskupov zo dňa 14. 9. 1995 zistil, že konferencia biskupov Slovenska na svojom riadnom plenárnom zasadnutí vydala toto rozhodnutie: "Nehnuteľnosti, ktoré sú zapísané na rímskokatolícku cirkev bez uvedenia farnosti alebo biskupstva, sú vedené na rímskokatolícke školy, sirotince, zrušené rády, spolky a iné cirkevné organizácie, patria do vlastníctva tohto biskupstva, na území, ktorého sa nachádzajú. Týmto konferencia biskupov Slovenska stanovuje právne nástupníctvo po zaniknutých alebo zrušených spoločenstvách. Takýto postup je stanovený aj k veciam hnuteľným. Biskupstvá k nim vykonávajú všetky svoje práva a povinnosti spojené s vlastníctvom." Z PK vložky č. XXX, A.. Ú.. B. zistil, že parc. č. XXX/ X a parc. č. XXX, ku ktorým vlastníctvo bolo pôvodne zapísané v prospech Rímskokatolíckej cirkvi, farnosť B., prešli v rozhodnom období na štát tak, ako to vyplýva zo zápisu pod poradovým č. 2 - došlo 5. septembra 1950, na parcely AI.3, E1, parc. č. X, T. XXX, podľa návrhu Okresného národného výboru v Senci, poznamenáva sa prevedenie výkupu podľa ods. 2 § 10 zákona č. 46/48 Zb. Ďalej zo zápisu pod poradovým č. 3, vyplýva, že došlo 8. septembra 1950, na parcely AI.3, XXX/X podľa návrhu Okresného národného výboru v Senci, poznamenáva sa prevedenie výkupu podľa ods. 2 § 10 zákona č. 46/48 Zb. Z PK vložky č. XXX A.. Ú.I.. B. zistil, že spoluvlastnícky podiel 4/24-iny k celku z parc. č. XXXX, spoluvlastnícky podiel 6/24 z celku, z parc. č. XXX/X, spoluvlastnícky podiel 1/4-ina k celku, z parciel: parc. č. XXX/X, parc. č. XXX/X, parc. č. XXX/X, parc. č. XXX/X, parc. č. XXX/X, parc. č. XXX/X boli pôvodne zapísané v prospech H. základniny rímskokatolíckej cirkvi v B., v podiele 4/16 právnym titulom kúpy. Parc. č. XXX/X prešla v rozhodnom období na štát, tak ako to vyplýva zo zápisu pod poradovým č. 24 - došlo 5. apríla 1950, na 1/4-iny H. základniny rímskokatolíckej cirkvi z nehnuteľnosti A.I.8, parc. č. XXX/X podľa návrhu Okresného národného výboru v Senci poznamenáva sa prevedenie výkupu podľa ods. 2 § 10 zákona 46/48 Zb. Následne boli parcely parc. č. XXX/X, X.. Č.. XXX/X, X.. Č.. XXX/X, X.. Č.. XXX/X, X.. Č.. XXX/X, X.. Č.. XXX/X H. L. X. V. XXX. I. X. V. XXX A.. Ú.. B. I., že spoluvlastnícky podiel 12/48 k celku z parciel: parc. č. XXX/X, parc. č. XXX/X, parc.č. XXX/X, parc. č. XXX/X, parc. č. XXX/X, parc. č. XXX/X boli pôvodne zapísané v prospech H. I. rímskokatolíckej cirkvi v kat. úz. F. B.. X.. Č.. XXX/X a parc. č. XXX/X prešli do vlastníctva štátu, tak ako to vyplýva zo zápisu pod poradovým č. 9 - došlo 5. septembra 1950, na 1/4 H. I. X. B. I. X. Č.. XXX/X, XXX/X podľa návrhu Okresného národného výboru v Senci, poznamenáva sa prevedenie výkupu podľa ods. 2 § 10 zákona č. 46/48 Zb. Následne bola parc. č. XXX/X odčlenená z PK vložky č. XXX do PK vložky č. XXX. Z PK vložky č. XXX zistil, že ako podielový spoluvlastník predmetnej parcely v spoluvlastníckom podiele 4/16 bola zapísaná Rímskokatolícka cirkev F.T. B. a podľa zápisu pod poradovým č. 3 - došlo 15. decembra 1959, na 4/16 Rímskokatolícka cirkev F. B. B2/A1 podľa § 3 vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva č. 158/59 Ú.v. vkladá sa vlastnícke právo pre Československý štát v správe poľnohospodárskeho odboru rady ONV v Senci 4/16. Z PK vložky č. XXX A.. Ú.. J. zistil, že vlastníctvo k parc. č. XXX, parc. č. XXX, X.. Č.. XXXX, X.. Č.. XXXX, X.. Č.. XXXX, X.. Č.. XXX boli pôvodne zapísané v prospech Rímskokatolícka cirkevná obec v obci J., ako nescudziteľná základnina pod riadením príslušného cirkevného orgánu, výnosy ktorej sa vynakladajú na rímskokatolícku školu, resp. kostol a v rozhodnom období prešli na štát, tak ako to vyplýva zo zápisu pod poradovým č. 2 - došlo 7. septembra 1950, na nehnuteľnosti A.II.2/1 - 5 parc. č. XXX, parc. č. XXX, parc. č. XXX, parc. č. XXXX, parc. č. XXXX, parc. č. XXXX, podľa návrhu Okresného národného výboru v Senci, poznamenáva sa prevedenie výkupu podľa ods. 2 § 10 zákona č. 46/48 Zb. Z PK vložky č. XXX boli následne odčlenené parc. č. XXX, X.. Č.. XXX. X.. Č.. XXXX, X.. Č.. XXXX, X.. Č.. XXXX, X.. Č.. XXX L. X. V. Č.. XXX. Z PK vložky č. XXX zistil, že zo zápisu pod poradovým č. 4 - došlo 15. marca 1960 podľa návrhu odboru poľnohospodárstva Rady ONV v Senci a podľa § 3 vyhlášky č. 158/59 Ú.v. zapisujú sa nehnuteľnosti X.. Č.. XXX, X.. Č.. XXX, X.. Č.. XXXX, X.. Č.. XXXX, X.. Č.. XXXX, X.. Č.. XXX pre Československý štát poľnohospodársky odbor rady ONV v Senci. Z PK vložky č. XXX ďalej zistil, že parc. č. XXX prešla v rozhodnom na štát, tak ako to vyplýva zo zápisu pod poradovým č. 3 - došlo 7. septembra 1950, na nehnuteľnosti A.I.1 podľa návrhu Okresného národného výboru v Senci, poznamenáva sa prevedenie výkupu podľa ods. 2§ 10 zákona č. 46/48 Zb. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že jednotlivé parcely, ktorých vydania sa žalobca domáha, boli pôvodne zapísané v prospech právneho predchodcu žalobcu, keď v danej dobe zápisy v pozemkovoknižných vložkách v prospech Rímskokatolíckej cirkvi neboli jednotné, v tom čase neexistoval žiaden právny predpis, ktorý by upravoval alebo zjednocoval tieto zápisy, a preto i keď zápisy v pozemkovoknižných znejú na Rímskokatolícku cirkev obec v obci J., alebo Rímskokatolícku cirkev v B., ustálil, že vlastníkom nehnuteľnosti je rímskokatolícka cirkev a je jej výlučným právom určiť, ktorý jej útvar s vlastnou právnou subjektivitou bude vlastníkom konkrétnych nehnuteľností a z toho titulu bude vykonávať všetky práva s tým spojené. Poukázal aj na prípis konferencie biskupov Slovenska zo dňa 12. marca 2002 v zmysle ktorého: "Farnosti sú právnymi nástupcami rímskokatolíckych fondov, školských fondov, fár, kostolov, oltárnictiev, obročí a iných rímskokatolíckych fundácií a základní majúcich podstatu rímskokatolíckej cirkvi vlastnú. Prechádza na ne všetok hnuteľný ako aj nehnuteľný majetok zapísaný v pozemkovej knihe alebo v katastri nehnuteľností." Ďalej mal za preukázané, že všetky parcely, ktorých vydania sa žalobca domáha, prešli v rozhodnom období na štát a to buď s poukazom na § 3 ods. 1 písmeno c/ alebo písmeno h/ zákona č. 161/2005 Z. z., a teda bol naplnený reštitučný dôvod pre ich vydanie. Uviedol, že z ustanovenia § 4 ods. 1 citovaného zákona, je zrejmé, že povinnou osobou je právnická osoba, ktorá spravuje nehnuteľnosti vo vlastníctve Slovenskej republiky a v danom prípade je preto pasívne vecne legitimovaný subjekt - Slovenský pozemkový fond. Písomné výzvy na navrátenie vlastníctva doručené žalovanému dňa 27. apríla 2006 posúdil ako dostatočné, jasné, určité, vzťahujúce sa k nehnuteľnostiam, ktorých vydania sa žalobca domáha, pretože v nich boli uvedené jednotlivé pozemkovoknižné vložky, na ktorých boli predmetné nehnuteľnosti pôvodné zapísané a taktiež katastrálne územie, ku ktorým sa pozemkovoknižné vložky vzťahovali. Vzhľadom na to vyhodnotil tieto výzvy ako zodpovedajúce ustanoveniu § 5 ods. 1 citovaného zákona, pričom vychádzal z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. značky 4Cdo 247/2009 a nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky I ÚS 206/2010, v zmysle ktorých je potrebné výzvu oprávnenej osoby posúdiť s vyššou mierou tolerancie než je v občianskoprávnych vzťahoch obvyklé, a to ako neformálny úkon písomnej povahy, z ktorého má byť zrejmé, kto ho robí, komu je adresovaný a čoho sa týka. Zohľadnil aj aktuálny stav nehnuteľností, ktorý zachytávajú dva geometrické plány, a to geometrický plán č. XXXX/ XX, vyhotovený Mgr. Richardom Zimanom, autorizačne overeným Ing. Irenou Holgusovou, úradne overeným Správou katastra v Senci dňa 2. 10. 2012, ktorý slúži na obnovenie častí pôvodných parciel XXX/X T. XXX/X, pričom sa vytvorili nové parcely, a to parc. č. XXX/XX T. X.. Č.. XXX/XX a tieto parcely zohľadňujú aktuálny skutkový stav, t. j. vyčleňujú časti jednotlivých parciel, ktoré nemôžu byť v zmysle zákona č. 161/2005 Z. z. predmetom vydania a geometrický plán č. XXXX/XX, vyhotoveným Mgr. Richardom Zimanom, autorizačne overeným Ing. Irenou Holgusovou, úradne overeným Správou katastra v Senci dňa 30. 6. 2011, ktorý slúži na obnovenie časti pôvodnej parcely č. XXX/X a celej pôvodnej parcely č. XXX/X, pričom sa vytvorili nové parcely, a to parc. č. XXX/XX, parc. č. XXX/XX a parc. č. XXX/XX, ktoré zohľadňujú aktuálny skutkový stav, t. j. geometrickým plánom sa vyčlenili časti jednotlivých parciel, ktoré nemôžu byť v zmysle zákona č. 161/2005 Z. z. predmetom vydania, pričom oba geometrické plány sú neoddeliteľnou súčasťou rozsudku. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 Os. p. a podľa úspechu žalobcu v konaní. 2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalovaný, a to v časti uloženia mu povinnosti vydať a navrátiť žalobcovi vlastníctvo k nehnuteľnostiam: spoluvlastnícky podiel 4/24-iny k celku z pozemku z parc. č. XXX/X, druh pozemku orná pôda o výmere 6934 m2, vedenej v registri "C" KN vytvorenej z pozemku z parc. č. XXX/X, druh pozemku orná pôda o výmere 6974 m2 vedenej na LV č. XXX, pôvodne vedenej v pozemkovoknižnej vložke č. XXX pre kat. úz. B. (F. B.), spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/4-iny k celku z pozemku z parc. č. XXX/X, druh pozemku: orná pôda o výmere 7380 m2, vedenej v registri "E" KN vedenej na LV č. XX, pôvodne vedenej ako pozemok z parc. č. XXX/X, druh pozemku roľa o výmere 7 380 m2 vedenej v pozemkovoknižnej vložke č. XXX a od roku 1932 v pozemkovoknižnej vložke č. XXX v kat. úz. B. (F. B.), spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/4-ina k celku z pozemku z parc. č. XXX/X, druh pozemku orná pôda o výmere 3690 m2, vednej v registri "E" KN na LV č. XX, pôvodne vedenej ako pozemok s parc. č. XXX/X, druh pozemku roľa o výmere 3690 m2 vedené v pozemkovoknižnej vložke XXX a od roku 1932 v pozemkovoknižnej vložke č. XXX V. A.. Ú.. B. (F. B.), spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/4-ina k celku z pozemku s parc. č. XXX/X, druh pozemku: orná pôda o výmere 6014 m2, vedenej v registri "E" KN na LV č. XX, pôvodne vedenej ako pozemok s parc. č. XXX/X, druh pozemku roľa o výmere 6014 m2 vedenej v pozemkovoknižnej vložke XXX a od roku 1932 v pozemkovoknižnej vložke č. XXX v kat. úz. B. (F. B.), spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/4-ina k celku z pozemku s parc. č. XXX/X, druh pozemku: orná pôda o výmere 3007 m2, vedenej v registri "E" KN na LV č. XX, pôvodne vedenej ako pozemok s parc. č. XXX/X, druh pozemku roľa o výmere 3007 m2 vedenej v pozemkovoknižnej vložke XXX a od roku 1932 v pozemkovoknižnej vložke č. XXX v kat. úz. B. (F. B.), spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/4-ina k celku z pozemku s parc. č. XXX/X, druh pozemku: orná pôda o výmere 3690 m2, vedenej v registri "E" KN na LV č.XXX, pôvodne vedenej ako pozemok s parc. č. XXX/X, druh pozemku roľa o výmere 3690 m2 vedenej v pozemkovoknižnej vložke č. XXX a od roku 1932 v pozemkovoknižnej vložke č. XXX a od roku 1959 v pozemkovoknižnej vložke č. XXX v kat. úz. B. (F. B.), spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/4-ina k celku z pozemku s parc. č. XXX/X, druh pozemku: orná pôda o výmere 3003 m2, vedenej v registri "E" KN na LV č.XXX, pôvodne vedenej ako pozemok s parc. č. XXX/X, druh pozemku roľa o výmere 3003 m2 vedenej v pozemkovoknižnej vložke XXX a od roku XXXX v pozemkovoknižnej vložke č. XXX a od roku 1959 v pozemkovoknižnej vložke č. XXX V. A.. Ú.. B. (F. B.), v ktorej časti namietal nesprávne právne posúdenie aktívnej legitimácie žalobcu súdom prvej inštancie a v časti uloženia mu povinnosti vydať a navrátiť žalobcovi vlastníctvo k nehnuteľnostiam: parcela registra "C" s parc. č. XXX/XX. druh pozemku: orná pôda o celkovej výmere 2633 m2, vyhotovená geometrickým plánom č. XXXX/XX zo dňa 14. 6. 2011 vyhotoveným Mgr. Richardom Zimanom, autorizačne overeným Ing. Irenou Holbusovou, autorizovaným geodetom a kartografom dňa 14. 6. 2011 a úradne overeným Správou katastra Senec dňa 30. 6. 2011 pod č. XXX/XXXX pre A.. Ú.. B., H.C. B., okres Senec, parcela vytvorená z parcely registra "E" KN s parc. č. XXX/X, druh pozemku orná pôda o výmere 4212 m2, vedenej na LV č. XXX, pôvodne vedenej v pozemkovoknižnej vložke č. XXX a od roku 1959 v pozemkovoknižnej vložke č. XXX V. A.. Ú.. B. (F. B.) T. X.. Č.. XXX/X, druh pozemku: roľa o výmere 34549 m2, parcela registra "C" s parc. č. XXX/XX, druh pozemku: orná pôda o celkovej výmere 1242 m2, vyhotovená geometrickým plánom č. 1003/11 zo dňa 14. 6. 2011 vyhotoveným Mgr. Richardom Zimanom, autorizačne overeným Ing. Irenou Holbusovou, autorizovaným geodetom a kartografom dňa 14. 6. 2011 a úradne overeným Správou katastra Senec dňa 30. 6. 2011 pod č. 867/2011 pre kat. úz. B., obec B., okres Senec, parcela vytvorená z parcely registra "E" KN s parc. č. XXX/X, druh pozemku: orná pôda o výmere 4212 m2 vedenej na LV č. XXX, pôvodne vedenej v pozemkovoknižnej vložke č. XXX a od roku 1959 v pozemkovoknižnej vložke č. XXX v kat. úz. B.E. (F. B.) T. X.. Č.. XXX/X, druh pozemku: roľa o výmere 34549 m2, parcela registra "C" s parc. č. XXX/XX, druh pozemku: orná pôda o celkovej výmere 13083 m2, vyhotovená geometrickým plánom č. XXXX/XX zo dňa 14. 6. 2011 vyhotoveným Mgr. Richardom Zimanom, autorizačne overeným Ing. Irenou Holbusovou, autorizovaným geodetom a kartografom dňa 14. 6. 2011 a úradne overeným Správou katastra Senec dňa 30. 6. 2011 pod č. XXX/XXXX pre kat. úz. B., H. B., okres Senec, parcela vytvorená z parcely registra "E" KN s parc. č. XXX/X, druh pozemku orná pôda o výmere 13083 m2 vedenej na LV č. XXX, pôvodne vedenej v pozemkovoknižnej vložke č. XXX a od roku 1959 v pozemkovoknižnej vložke č. XXX V. A.. Ú.. B. (F. B.) T. X.. Č.. XXX/X, druh pozemku: roľa o výmere 34549 m2, parcela registra "E" s parc. č. 694, druh pozemku: orná pôda o výmere 6567 m2, kat. úz. B., Správou katastra Senec na LV č. XXX, pôvodne parc. č. XXX, druh pozemku: roľa o výmere 6567 m2, vedená v pozemkovoknižnej vložke č. XXX a od roku 1959 v pozemkovoknižnej vložke č. XXX V. A.. Ú.. B., spoluvlastnícky podiel o veľkosti 6/24-ín k celku z pozemku s parc. č. XXX/XX, druh pozemku: orná pôda o výmere 6913 m2, parcela registra "C" KN vytvorenej geometrickým plánom č. XXXX/X zo dňa 13. 9. 2012 vyhotoveným Mgr. Richardom Zimanom, autorizačne overeným geodetom a kartografom dňa 13. 9. 2012 a úradne overeným Správou katastra Senec dňa 2. 10. 2012 pod č. XXXX/XXXX pre kat. úz. B., H. B., okres Senec, parcela vytvorená z parcely registra "E" KN s parc. č. XXX/X, druh pozemku orná pôda o výmere 6974 m2 vedenej na LV č. XXX, pôvodne vedenej v pozemkovoknižnej vložke č. XXX a od roku 1959 v pozemkovoknižnej vložke č. XXX V. A.. Ú.. B. (F. B.) ako parc. č. XXX/X, druh pozemku: roľa o výmere 6974 m2, v ktorej časti namietal nesplnenie ani minimálnych požiadaviek pre výzvu oprávnenej osoby na vydanie a na vrátenie nehnuteľností v zmysle zákona č. 161/2005 Z. z. V napadnutej časti žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu zamietnuť a priznať mu náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania. Pokiaľ ide o aktívnu legitimáciu žalobcu vo vzťahu k nehnuteľnostiam špecifikovaným v odvolaní, poukázal na to, že podľa zápisov v pozemkovoknižnej vložke vlastníkom nehnuteľností je H.H. I. rímskokatolíckej cirkvi v B. (pozemkovoknižná vlžka č. XXX) alebo H. I. C. J.. A.. V. F. B. (pozemkovoknižná vložka č. XXX) a z ustanovenia § 2 ods. 2 zákona č. 161/2005, vyplýva, že oprávnenou osobou je tá osoba, ktorej svedčalo vlastnícke právo k nehnuteľnosti a namietal, že vzhľadom na to, že pôvodní vlastníci už neexistujú, je potrebné skúmať právne nástupníctvo uvedených subjektov s prihliadnutím na cirkevnoprávne predpisy. Namietal, že v danom prípade uznesenie konferencie biskupov Slovenska zo dňa 14. 9. 1995 jasne stanovuje právne nástupníctvo po zaniknutých a zrušených spoločenstvách a vyplýva z neho právne nástupníctvo Bratislavskej arcidiecézy, a nie farnosti B.. Podľa jeho názoru je potrebné vychádzať z predmetného uznesenia konferencie biskupov Slovenska, pretože má vyššiu právnu silu ako prípis konferencie biskupov Slovenska. Ďalej namietal, že v danom prípade neboli splnené ani judikatúrou ustálené minimálne požiadavky na výzvu oprávnenej osoby na vydanie a navrátenie nehnuteľností špecifikovaných v jeho odvolaní, keď tieto nehnuteľnosti boli v čase, keď ich žalobca žiadal vydať, zapísané v pozemkovoknižných vložkách, ktoré uvedené vo výzve neboli. Pozemky s parc. č. XXX/X T. XXX boli zapísané v pozemkovoknižnej vložke č. XXX T. X. Q. X.. Č.. XXX/ X V. V.A. Č.. XXX. Žalobca mal podľa jeho názoru, kedy žiadal o vydanie nehnuteľností, označiť tieto nehnuteľnosti v súlade s uvedenými zápismi. Nie je povinnosťou žalovaného a nemožno od neho ani spravodlivo očakávať, aby na seba preberal povinnosť identifikovať žiadané nehnuteľnosti. Žalobca si nesplnil svoju povinnosť napriek tomu, že mu v tom nebránili žiadne objektívne prekážky, mal k dispozícii pozemkovoknižnú vložku, z ktorej vyplývala skutočnosť zápisu do inej pozemkovoknižnej vložky, ktorú ak by nemal k dispozícii, mohol ako pôvodný vlastník nahliadnuť do zbierky listín katastra nehnuteľností a oboznámiť sa s ňou. Opomenutie tohto nedostatku pri uplatnení práva na vydanie nehnuteľností by bolo podľa jeho názoru neodôvodneným zvýhodňovaním žalovaného, a to najmä vzhľadom na skutočnosť, že uvedenie čísla pozemkovoknižnej vložky je jeden z dvoch údajov, na základe ktorých bol žalovaný povinný identifikovať žiadané nehnuteľnosti. 3. Žalobca vo svojom vyjadrení navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Namietal, že v danom prípade je nesporné, že pôvodným vlastníkom nehnuteľností zapísaných v pozemkovoknižnú vložke č. XXX T. XXX pre A.. Ú.. B. (F. B.) bol cirkevný subjekt a tento majetok bol cirkevným majetkom. S poukazom na § 2 ods. 2 reštitučného zákona namietal, že je útvarom Rímskokatolíckej cirkvi, ktorá je štátom registrovanou cirkvou, má vlastnú právnu subjektivitu a je právnym nástupcom po pôvodných vlastníkoch predmetných parciel. Uviedol, že svoju aktívnu legitimáciu preukázal potvrdením Ministerstva kultúry SR, ktoré je ústredným orgánom štátnej správy pre vzťahy s cirkvami a náboženskými spoločnosťami a taktiež potvrdením Rímskokatolíckej cirkvi, Bratislavskej arcidiecézy, do pôsobnosti ktorej ako farnosť spadá, a ktorá nemôže byť vecne aktívne legitimovaným subjektom, keď sama potvrdila, že vo vzťahu k týmto nehnuteľnostiam je oprávnenou osobou žalobca. Poukázal na právo Rímskokatolíckej cirkvi na území SR spravovať svoje vnútorné záležitosti a rozhodovať o výkone vlastníckeho práva k cirkevnému majetku, ako aj záväzok Slovenskej republiky akceptovať cirkevné subjekty a ich právnu subjektivitu, ktoré sú zakotvené v Základnej zmluve uzavretej medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou, ktorá je uverejnená v oznámení Ministerstva zahraničných vecí SR č. 326/2001 Z. z. (články 1 až 3), Ústave SR (čl. 24 ods. 3), zákone č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkvi a náboženských spoločností (§ 5 ods. 2). Poukázal aj na judikatúru Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu v obdobných veciach, v ktorých vyslovili právny názor, že rozhodnutie o tom, ktorý cirkevný subjekt s vlastnou právnou subjektivitou bude vlastníkom cirkevného majetku a vykonávať práva s tým spojené, vrátane uplatnenia reštitučného nároku a zastupovanie v reštitučnom konaní, je vnútornou záležitosťou rímskokatolíckej cirkvi. Ďalej uviedol, že jeho reštitučná výzva bola dostatočná, určitá a zrozumiteľná a v súlade s reštitučným zákonom, keď v nej označil nehnuteľnosti podľa pozemkovoknižných vložiek, v ktorej boli vedené v čase ich poštátnenia. S poukazom na znenie výzvy doručenej žalovanému dňa 27. 4. 2006 namietal, že z predmetnej výzvy vyplýva, že sa domáhal nehnuteľností, ktoré boli pôvodne, t. j. pred poštátnením uvedené vo vyššie označených pozemkovoknižných vložkách a prešli do vlastníctva štátu z dôvodu uvedenom v § 3 reštitučného zákona, o čom svedčí zápis v časti B predmetných pozemkovoknižných vložiek, a vo vzťahu ku ktorým je žalobca právnym nástupcom po pôvodných vlastníkoch uvedených v jednotlivých pozemkovoknižných vložkách. Podľa jeho názoru nebolo potrebné vo výzve uviesť pozemkovoknižné vložky č. XXX T. XXX, keď parcely v nich zapísané už neboli vedené v prospech cirkevných subjektov, ktorých je on právnym nástupcom, ale v prospech štátu a uvedenie týchto pozemkovoknižných vložiek vo výzve by mohlo byť dokonca mätúce, pretože by nebolo pravdivé tvrdenie vo výzve, že žalobca je právnym nástupcom po vlastníkovi uvedenému v týchto pozemkovoknižných vložkách, ktorým bol v tom čase už štát. Poukázal aj na to, že v pozemkovoknižných vložkách znejúcich v prospech pôvodných vlastníkov je aj údaj o tom, ktoré parcely boli poštátnené a do akej pozemkovoknižnej vložky boli po poštátnení odpísané. 4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu namietal, že nie je na ľubovôli ktoréhokoľvek útvaru cirkvi určiť, ktorá cirkevná osoba sa bude považovať za vlastníka a vykonávať práva vlastníka, ale toto cirkev právne upravuje, pričom poukázal na kanón č. 1256 Kódexu kanonického práva, podľa ktorého: "Vlastníctvo majetkov pod najvyššou autoritou Rímskeho veľkňaza patrí tej právnickej osobe, ktorá tieto majetky zákonne nadobudla. Zotrval na svojom tvrdení, že právny nástupca pôvodných vlastníkov predmetných nehnuteľností je určený uznesením konferencie biskupov zo dňa 14. 9. 1995 a týmto právnym nástupcom je Bratislavská arcidiecéza. Zotrval aj na námietke, že k nehnuteľnostiam zapísaným v pozemkovoknižných vložkách č. XXX T. XXX nebola splnená podmienka skoršieho uplatnenia výzvou v zmysle § 5 zákona č. 161/2005 Z. z. a právo žalobcu na navrátenie vlastníctva týchto nehnuteľností zaniklo, pretože v čase, keď mu bola doručená výzva žalobca, nemohol dostatočne identifikovať predmet uplatneného nároku, vo výzve sa nenachádzali čísla pozemkovoknižných vložiek, v ktorých boli zapísané nehnuteľností, ktorých vydania sa žalobca neskôr domáhal žalobou. Uviedol, že označenie nehnuteľností parcelnými číslami výzva neobsahuje. V čase, keď mu bola doručená výzva žalobcu, nemohol žiadané nehnuteľnosti dostatočne identifikovať, pretože tieto už neboli súčasťou pôvodných pozemkovoknižných vložiek, na ktoré žalobca odkazoval ale nových vložiek, do ktorých boli prepísané. Nemal dôvod domnievať sa, že žalobca žiadal vydať aj nehnuteľnosti, ktoré neboli zapísané v označených pozemkovoknižných vložkách. 5. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zotrval na svojich tvrdeniach uvedených vo svojom predchádzajúcom vyjadrení a namietal, že spĺňa zákonom stanovené predpoklady oprávnenej osoby v zmysle § 2 ods. 2 reštitučného zákona, v zmysle ktorého oprávnenou osobou je nielen cirkev ako celok, ale aj jej útvary, ktoré majú právnu subjektivitu. Pokiaľ ide o potvrdenia Ministerstva kultúry SR a Rímskokatolíckej cirkvi, Bratislavskej arcidiecézy uviedol, že tieto boli vydané oprávnenými subjektmi, obdobné potvrdenia sú dokladované aj v iných konaniach, predmetom ktorých je reštitučný nárok a doposiaľ takéto potvrdenia neboli spochybnené ani Najvyšším súdom SR alebo Ústavným súdom SR. Uviedol, že arcidiecéza je vo vzťahu k farnosti nadriadenou autoritou a je oprávnená rozhodovať o zriadení, zmene, zrušení farnosti, ako aj o úprave vlastníckych práv farnosti, čo vyplýva z príslušných kanónov Kódexu kanonického práva z roku 1983. Ďalej uviedol, že tvrdenie, že prípis konferencie biskupov Slovenska má nižšiu právnu silu ako uznesenie konferencie biskupov Slovenska, je čisto subjektívny názor žalovaného, ktorý nie je ničím podložený a zdôraznil, že predmetný prípis konferencie biskupov Slovenska z 12. marca 2002 nie je v rozpore s uznesením konferencie biskupov Slovenska, ale je s ním v súlade a dopĺňa ho. Za nedôvodné považoval aj námietky týkajúce sa nedostatočných náležitostí reštitučnej výzvy, opätovne poukázal na obsah jeho výzvy doručenej žalovanému dňa 27. 4. 2006 a namietal, že nehnuteľnosti, ktorých vydania sa domáhal, a ktoré boli po poštátnení vedené v pozemkovoknižných vložkách č. XXX T. XXX, boli pôvodne zapísané v pozemkovoknižných iných vložkách č. XXX, XXX, XXX, XXX V. A.. Ú.. B. a v pozemkovoknižných vložkách č. XXX, XXX, XXX V. A.. Ú.. J. a tieto pôvodné pozemkovoknižné vložky označil vo výzve, a teda nemohlo dôjsť k zániku práva. 6. Odvolací súd; s poukazom na § 470 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") účinného od 1. 7. 2016; preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti a v medziach odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti je vecne správny. 7. V prejednávanej veci súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na zistenie skutočností potrebných pre posúdenie dôvodnosti žaloby žalobcu, ktorou sa proti žalovanému domáhal vydania a navrátenia nehnuteľností, ako aj na posúdenie opodstatnenosti tvrdení, ktoré uviedol žalovaný na svoju obranu, zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s ustanovením § 132 O.s.p. (191 CSP) dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe následne vyvodil aj správne právne závery, že žalobca je v konaní o vydanie a navrátenie predmetných nehnuteľností aktívne vecne legitimovaný, žalovaný je v danom prípade pasívne vecne legitimovaný subjekt, výzva žalobcu ako osoby oprávnenej na vydanie a navrátenie predmetných nehnuteľností je dostatočne jasná, určitá, vzťahuje sa k predmetným nehnuteľnostiam a zodpovedá ustanoveniu § 5 ods. 1 zákona č. 161/2005 Z. z. a taktiež sú dané reštitučné dôvody v zmysle § 3 ods. 1 písmeno c/, resp. písmeno h/ zákona č. 161/2005 Z.z. pre vydanie predmetných nehnuteľností. S uvedenými závermi súdu prvej inštancie, ako aj odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, majúci všetky zákonom stanovené náležitosti v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p. (§ 220 ods. 2 CSP), sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil. 8. Z ustanovenia § 2 ods. 2 zákona č. 161/2005 Z. z. vyplýva, že oprávnenou osobou je registrovaná cirkev a náboženská spoločnosť so sídlom na území Slovenskej republiky vrátane ich útvarov, ktoré majú právnu subjektivitu, ktorých nehnuteľná vec prešla do vlastníctva štátu v rozhodnom období, spôsobom uvedeným v ustanovení § 3 citovaného zákona. V súlade s uvedeným ustanovením súd prvej inštancie pri posudzovaní aktívnej legitimácie žalobcu v konaní vychádzal zo zápisov vlastníctva predmetných nehnuteľností v predložených pozemkovoknižných vložkách a správne dospel k záveru, že v prospech právneho predchodcu žalobcu boli zapísané aj nehnuteľnosti: spoluvlastnícky podiel 4/24-iny k celku s parc. č. XXX/XX, druh pozemku: orná pôda o celkovej výmere 6934 m2, vytvorenej z parc. č. XXX/X, druh pozemku orná pôda o výmere 6974 m2, pôvodne vedenej v pozemkovoknižnej vložke č. XXX V. A.. Ú.. B. (F. B.), spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/4-ina k celku s parc. č. XXX/X, druh pozemku: orná pôda o výmere 7380 m2, spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/4-ina k celku s parc. č. XXX/X, druh pozemku: orná pôda o výmere 3690 m2, spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/4-ina k celku s parc. č. 317/1, druh pozemku: orná pôda o výmere 6014 m2, spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/4-ina k celku s parc. č. XXX/X, druh pozemku: orná pôda o výmere 3007 m2, spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/4-ina k celku z parc. č. XXX/X, druh pozemku: orná pôda o výmere 3690 m2, spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/4-ina k celku s parc. č. XXX/X, druh pozemku: orná pôda o výmere 3003 m2, všetkých pôvodne vedených v pozemkovoknižnej vložke XXX a od roku 1932 v pozemkovoknižnej vložke č. XXX V. A.. Ú. B. (F. B.), v ktorých pozemkovoknižných vložkách je ako vlastník predmetných nehnuteľností zapísaná H. I. J.C. C. V. B. T. H. I. C. J.. A.. V. F. B., po ktorých právne nástupníctvo žalobcu vyvodil z prípisu konferencie biskupov Slovenska zo dňa 12. marca 2002 v zmysle ktorého: "Farnosti sú právnymi nástupcami rímskokatolíckych fondov, školských fondov, fár, kostolov, oltárnictiev, obročí a iných Rímskokatolíckej cirkvi patriacich fundácií a základnín majúcich podstatu Rímskokatolíckej cirkvi vlastnú. Prechádza na ne všetok hnuteľný ako aj nehnuteľný majetok zapísaný v pozemkovej knihe alebo v katastri nehnuteľností". Nedôvodne žalovaný namieta, že pri skúmaní právneho nástupníctva uvedených subjektov je potrebné vychádzať z uznesenia konferencie biskupov Slovenska zo dňa 14. 9. 1995, z ktorého vyplýva právne nástupníctvo Bratislavskej arcidiecézy, pretože uvedené uznesenie konferencie biskupov Slovenska má vyššiu právnu silu, ako prípis konferencie biskupov Slovenska. Konferencia biskupov Slovenska i keď uznesením zo dňa 14. 9. 1995 stanovila právne nástupníctvo biskupstiev po zaniknutých alebo zrušených spoločenstvách, následne dňa 12. marca 2002 potvrdila právne nástupníctvo farností po rímskokatolíckych fondoch, školských fondoch, fár, kostolov, oltárnictiev, obročí a iných rímskokatolíckej cirkvi patriacich fundácií a základnín majúcich podstatu rímskokatolíckej cirkvi vlastnú. Uvedený prípis konferencie biskupov Slovenska zo dňa 12. marca 2002 spolu s potvrdením Ministerstva kultúry SR zo dňa 21. júna 2012, podľa ktorého právnym subjektom s právom nástupníctva vo vlastníctve predmetných nehnuteľností je žalobca, a taktiež spolu s potvrdením Rímskokatolíckej cirkvi, Bratislavská arcidiecéza; ktorá podľa názoru žalovaného má byť právnym nástupcom pôvodných vlastníkov predmetných nehnuteľností, avšak sama sa vyjadrila, že právnym subjektom s právom nástupníctva vo vlastníctve týchto nehnuteľností je žalobca; bola v konaní dostatočne preukázaná vecná aktívna legitimácia žalobca, a to na základe prípisu konferencie biskupov Slovenska zo dňa 12. 3. 2002, a nie určením právneho nástupníctva Ministerstvom kultúry SR alebo Bratislavskej arcidiecézy, ktorých oprávnenie na určovanie právneho nástupníctva po zaniknutých cirkevných spoločenstvách žalovaný namietal, keď Ministerstvo kultúry SR, a ani Bratislavská arcidiecéza nerozhodovali o určení právneho nástupcu, ale zhodne potvrdili právne nástupníctvo žalobcu, a to v súlade s prípisom konferencie biskupov Slovenska zo dňa 12. 3. 2002. 9. Odvolací súd ďalej dospel k záveru, že nedôvodná je aj námietka žalovaného, že nebola splnená podmienka uplatnenia výzvou v zmysle § 5 zákona č. 161/2005 Z. z. práva žalobcu na navrátenie vlastníctva k nehnuteľnostiam: parcela registra "C", parc. č. 232/19, druh pozemku: orná pôda o celkovej výmere 2633 m2, vytvorená geometrickým plánom č. XXXX/XX zo dňa 14. 6. 2011 vyhotoveným Mgr. Richardom Zimanom, vytvorená z parcely registra "E" KN s parc. č. XXX/X, druh pozemku: orná pôda o celkovej výmere 4212 m2 pôvodne vedenej v pozemkovoknižnej vložke č. XXX T. H. J. XXXX v pozemkovoknižnej vložke č. XXX V. A.. Ú.I.. B. (F. B.) ako parc. č. XXX/X, druh pozemku: roľa o výmere 34549 m2; parcela registra "C" s parc. č. XXX/XX, druh pozemku: orná pôda o celkovej výmere 1242 m2, vytvorená geometrickým plánom č. XXXX/ XX zo dňa 14. 6. 2011 vyhotoveným Mgr. Richardom Zimanom, vytvorená z parcely registra "E" KN s parc. č. XXX/X, druh pozemku: orná pôda o výmere 4212 m2, pôvodne vedenej v pozemkovoknižnej vložke č. XXX T. H. J. XXXX v pozemkovoknižnej vložke č. XXX V. A.. Ú.. B. (F. B.) T. X.. Č.. XXX/X, druh pozemku: roľa o výmere 34549 m2; parcela registra "C" s parc. č. XXX/XX, druh pozemku: orná pôda o celkovej výmere 13083 m2, vytvorená geometrickým plánom č. XXXX/XX zo dňa 14. 6. 2011 vyhotoveným Mgr. Richardom Zimanom, vytvorená z parcely registra "E" s parc. č. XXX/X, druh pozemku: orná pôda o výmere 13083 m2, pôvodne vedenej v pozemkovoknižnej vložke č. XXX a od roku 1959 v pozemkovoknižnej vložke č. XXX v A.. Ú.. B. (F. B.) T. X.. Č.. XXX/X, druh pozemku: roľa o výmere 34549 m2; parcela registra "E" s parc. č. XXX, druh pozemku: orná pôda o výmere 6567 m2, vedená v pozemkovoknižnej vložke č.XXX a od roku 1959 v pozemkovoknižnej vložke č. XXX V. A.. Ú.. B.; spoluvlastnícky podiel o veľkosti 6/24-ín k celku z pozemku s parc.č. XXX/XX, druh pozemku: orná pôda o výmere 6913 m2, parcela registra "C" KN, vytvorenej geometrickým plánom č. XXXX/X zo dňa 13. 9. 2012 vyhotoveným Mgr. Richardom Zimanom, vytvorená z parcely registra "E" KN s parc. č. XXX/X, druh pozemku: orná pôda o celkovej výmere 6974 m2, pôvodne vedenej v pozemkovoknižnej vložke č. XXX a od roku 1959 v pozemkovoknižnej vložke č. XXX V. A.. Ú.. B. (F. B.) T. X.. Č.. XXX/X, druh pozemku: roľa o celkovej výmere 6974 m2. Splnenie tejto zákonom stanovenej podmienky pre vydanie nehnuteľností a navrátenie vlastníctva k nim súd prvej inštancie posudzoval v súlade s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR, z ktorej vyplýva len požiadavka minimálnej konkretizácie nehnuteľností, ku ktorým si oprávnená osoba uplatnila reštitučný nárok, ktorú požiadavku možno považovať za splnenú označením nehnuteľností, ku ktorým si oprávnená osoba uplatnila reštitučný nárok, a to aj len odkazom na konkrétne pozemkovoknižné vložky v konkrétnom katastrálnom území. Vzhľadom na to, že uvedené nehnuteľnosti boli pôvodne vedené v pozemkovoknižnej vložke č. XXX T. Č.. XXX a od roku 1959 v pozemkovoknižných vložkách č. XXX T. XXX, pričom žalobca vo výzve okrem konkrétneho katastrálneho územia uviedol aj pozemkovoknižné vložky č. XXX T. Č.. XXX s tým, že uviedol, že v nich boli nehnuteľnosti navrátenia vlastníctva ktorých sa domáha, pôvodne vedené, je takéto označenie nehnuteľností postačujúce pre riadne uplatnenie práva na navrátenie vlastníctva k nehnuteľnostiam. Súd prvej inštancie sa s touto námietkou žalovaného v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dostatočne vysporiadal a náležite odôvodnil, z akých dôvodov túto námietku žalovaného posúdil ako nedôvodnú, keď konštatoval, že výzvy z hľadiska špecifikácie nehnuteľností sa vzťahujú k nehnuteľnostiam, ktorých vydania sa žalobca domáha a taktiež tieto výzvy vyhodnotil z hľadiska ustálenej judikatúry ako zodpovedajúce ustanoveniu § 5 ods. 1 zákona č. 161/2005 Z. z., s ktorým odôvodnením sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil. Námietku žalovaného, že nevedel dostatočne identifikovať predmet uplatneného nároku, posúdil odvolací súd ako účelovú aj vzhľadom na to, že ďalšie nehnuteľnosti, ktorých navrátenie a vydanie si žalobca uplatnil taktiež už v čase výzvy oprávnenej osoby, boli vedené na listoch vlastníctva, a preto pri identifikácii týchto nehnuteľností zápisom v pozemkovoknižných vložkách postačuje uvedenie pozemkovoknižnej vložky, obsahujúcej zápis predmetných nehnuteľností, pričom nie je rozhodujúce, či v tejto pozemkovoknižnej vložke boli zapísané aj v čase výzvy. 10. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že obsah odvolania žalovaného nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej časti z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. 11. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 12. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobca, ktorý mal úspech v odvolacom konaní, má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu 13. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).