Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/501/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1207211628 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1207211628.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a sudcov Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Michaely Frimmelovej v právnej veci žalobcov: 1/ L.. A. C., 2/ L.. S. G., obaja bytom Š. XX, N., proti žalovanej: B. C., N. O. XX, N., o ochranu osobnosti, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 8. novembra 2013 č.k. 8C 81/2007-343 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa povinnosti žalovanej napísať do troch dní od právoplatnosti rozsudku na emailovú adresu T..sk ospravedlnenie, s tým, že povinnosť ospravedlniť sa jej bola uložená rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, ako aj v časti týkajúcej sa náhrady trov konania, p o t v r d z u j e. V napadnutej časti týkajúcej sa povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ nemajetkovú ujmu vo výške po 100 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalobu žalobcov v tejto časti z a m i e t a. Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť do troch dní od právoplatnosti rozsudku napísať na emailovú adresu T..sk text nasledujúceho znenia: „W. XX.XX.XXXX Z. V. N. O. L.. A. C. R. na S. I.-O. V. T..sk H., S. G. Z. X. S. Z.Í. P. L.. A. C., D. Č. Z. H. M. Z. L. Ž., Č. Z. D. V. D. R. W. M. A. na P. P., V. V. A. na P. P. L.. S. G.Č.. H. Z. L.. A. C. V. L.. S. G. za X. písomnosti P..“ „A. P. Z. O. N. X. F. Okresného Z. N. L..“ 2. Napadnutým rozsudkom ďalej žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobcovi 1/ a rovnako aj žalobkyni 2/ nemajetkovú ujmu každému zaplatením sumy po 100 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu žalobcov, ktorou sa domáhali i uloženia povinnosti žalovanej v budúcnosti sa zdržať zasielania všetkých svojich písomných prejavov, najmä listov, sms správ, e-mailov, adresovaným žalobcom 1/ a 2/ ako aj na pracovisko žalobcov 1/ a 2/, t.j. tohto času do sídla spoločnosti DITEC, a.s., Plynárenská 7/c, Bratislava, zamietol. Napadnutým rozsudkom zamietol i žalobu žalobcov na zaplatenie nemajetkovej ujmy v požadovanej výške po 25.000,- Sk nad priznanú sumu po 100 eur a zamietol vzájomnú žalobu žalovanej, ktorou sa proti žalobcom domáhala, aby súd prvej inštancie žalobcom uložil povinnosť, že nebudú psychicky, citovo, finančne a materiálne vydierať syna Richarda, žalobca sa bude k synovi správať ako sa na dokonalého otca sluší a patrí, bude so synom tráviť čas tak, ako to bolo pred rokom 2004, bude akceptovať synove prosby a túžby. Ak bude treba riešiť nejaký problém ohľadom syna, a to po všetkých stránkach, tak žalobca bude daný problém riešiť tak, aby sa synovi čo najlepšie pomohlo. E-mailom, aj telefonicky si podáme informácie medzi sebou, prestane sa mu vyhrážať po všetkých stránkach a bude komunikovať bez slov ako „páľ do riti, neotravuj, choď do predele“ a pod. Ak budú obaja dodržiavať stanovenú dohodu a nebudú synovi psychicky a inak ubližovať, mne sa vyhrážať po rôznych stránkach a nebudú synovi psychicky a inak ubližovať, tak nikdy odo mňa neuvidia žiadnu korešpondenciu, sms. S. G. je povinná sa A. C. písomne ospravedlniť, a to najmä za negatívne skutky, ktoré v danom období spáchala voči nemu a písomne prisľúbila, že nebude zabraňovať Richardovi, aby sa so svojim otcom pravidelne stretával v mieste bydliska alebo na neutrálnej pôde, chodil na výlety, akcie a pod. Zároveň je povinná nahradiť Richardovi nemajetkovú ujmu zaplatením 100.000,- Sk v lehote do 1 mesiaca od právoplatnosti rozsudku, nebude zabraňovať a zaberať miesto Richardovi, keď bude alebo má byť so svojim otcom, bude podporovať ich vzájomné stretnutia. Žalobca je povinný synovi Richardovi nahradiť nemajetkovú ujmu zaplatením sumy 300.000,- Sk v lehote do 1 mesiaca od právoplatnosti rozsudku“. 3. Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov (aktuálne strana sporu) nemá právo na náhradu trov konania. 4. Rozhodol tak právne vec posúdiac poukazom na ust. čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 10 uvedeného Dohovoru, čl. 19 ods. 1 a ž 3 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 26 ods. 1, 2 a 4 Ústavy SR, § 11 a § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď po vykonanom dokazovaní zistil, že manželstvo žalobcu 1/ a žalovanej bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 31.12.2005, žalovaná od roku 2005 obťažuje žalobcov a ich blízkych zasielaním urážlivých a hanlivých listov prostredníctvom pošty na adresu žalobcov a SMS správ prostredníctvom mobilného telefónu, zasielaním urážlivých a hanlivých listov prostredníctvom pošty a e-mailu na pracovisko žalobcov, zasielaním urážlivých a hanlivých listov prostredníctvom pošty matke žalobkyne 2/. Uvedené vyplynulo súdu prvej inštancie z doloženej otvorenej pohľadničnej korešpondencie adresovanej žalobcom do miesta bydliska a zamestnania a z elektronickej pošty, s poukazom na list žalovanej zo dňa 22.2.2007 adresovaný firme Ditec, a.s., ku ktorému žalovaná uviedla, že hľadala pomoc a doteraz ju hľadá, nakoľko mala nepravidelný príjem pri nestálej práci, neistotu, partner ju a vlastného syna opustil kvôli vydatej kolegyni, ktorá ho zlákala a všetok čas venoval jej synovi, finančne ho dotoval, vozil ho do školy, na dovolenky, na krúžky, zobral všetky financie a prestal sa starať o vlastné dieťa. Poukázal na výpoveď svedkyne S. N., matky žalobkyne 2/, podľa ktorej je i ona asi päť rokov adresátom otvorenej korešpondencie od žalovanej, v ktorej sa vulgárne vyjadruje o žalobkyni 2/. Vychádzal i zo svedeckej výpovede C. Z., kolegyne žalobcov, ktorá po roku 2005 zaregistrovala prichádzajúce písomnosti od žalovanej obsahujúce nepekné veci týkajúce s žalobcov. Žalovaná chodila do firmy žalobcov i osobne. Reakcia pracovného kolektívu bola nepríjemná. Poukázal i na výpoveď svedkyne L. W., matky žalovanej, podľa ktorej zlom v manželstve žalovanej nastal po strate dieťaťa počas gravidity, až napokon jej manželstvo bolo rozvedené, ktorý rozvod vnuk zle znášal. 5. Po vyhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru o čiastočnej dôvodnosti žaloby žalobcov, keď zdôraznil, že žalobcovia identifikovali predmet konania ako právo na súkromie, ktorého ochrana zahŕňa širokú ochranu intímnej sféry, vnútorného myšlienkového alebo citového života človeka, jeho život v rodine, vo vzťahu k inej osobe, s ktorou je v úzkom citovom, priateľskom alebo obdobnom vzťahu. Mal za to, že ide o základné osobnostné právo, pretože zásahy do práva na meno, prejavy osobnej povahy či telesnú integritu sa zväčša bezprostredne týkajú vnútornej, intímnej sféry fyzickej osoby, ktorá je chránená všeobecne. Uviedol, že o porušenie práva na ochranu osobného súkromia ide aj v tých prípadoch, keď ide o pravdivé tvrdenia zasahujúce do intímnej sféry fyzickej osoby. Konštatoval, že v prípade, ak dôjde k neoprávnenému zásahu do osobnostného práva, má fyzická osoba možnosť ochrany žalobou na upustene od neoprávnených zásahov, na odstránenie následkov už uskutočnených zásahov a na poskytnutie primeraného zadosťučinenia, ktoré môže mať aj formu majetkového plnenia. Poukázal na tvrdenie žalobcov, že k zásahu do ich práva na súkromie došlo jednak otvorenou korešpondenciou žalovanej na pohľadniciach a korešpondenčných lístkoch adresovaných im a tretím osobám a listom odoslaným elektronickou poštou na pracovisko žalobcov jej pracovníkom, keď k dispozícii mal kópie tejto korešpondencie, pričom z listu zaslaného elektronicky dňa 22.2.2007 pracovníkom spoločnosti DITEC, a.s. mal za zrejmé, že takéto zásahy obsahuje, keď žalovaná v ňom píše, že syn žalobcu má zdravotné problémy a on mu odmieta pomôcť, píše o žalobcovom príjme a materiálnych výhodách a jeho lakomosti a chamtivosti, egoizme žalobkyne 2/ a jej materiálnom zabezpečení, detailoch intímneho vzťahu so žalobkyňou a ich spoločného života, vzťahu k synovi a synovho vzťahu k žalobkyni a spoločnému dieťaťu žalobcov, ku skutkovým okolnostiam rodinného života žalobkyne s uvedením rodinného stavu. Uviedol, že v obsahu otvorenej korešpondencie potom oslovuje žalobcov „vydatá matka s milencom“, píše o ich vzťahu a o ich „pošmyknutom decku“, o psychickom týraní a ubližovaní synovi, žalobcovej „G.“, žalobkyninej gravidite, detailoch zo súkromia. Veľká časť korešpondencie je venovaná hodnoteniu a konkrétnym skutkovým okolnostiam vzťahu žalobcu so synom, keď otvorená korešpondencia bola zasielaná poväčšine na adresu pracoviska žalobcov. 6. Súd prvej inštancie mal za to, že právo na súkromie spočíva v práve fyzickej osoby samostatne sa rozhodnúť podľa vlastného uváženia, či a v akom rozsahu majú byť skutočnosti z jej súkromného života sprístupnené iným alebo zverejnené. O porušenie práva na ochranu súkromia ide nielen v prípade neoprávneného získavania vedomostí a poznatkov o súkromí fyzickej osoby, ale aj v prípade neoprávneného rozširovania týchto poznatkov a vedomostí (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 137/2008). Mal za zrejmé, že obsah tvrdených zásahov sprístupňuje skutočnosti zo súkromného života žalobcov, pričom vzhľadom na príslušnú judikatúru mal za irelevantné, či ide o skutočnosti pravdivé, nepravdivé alebo difamujúce, pretože v prípade neoprávneného zásahu do práva na súkromie nevzniká žalobcom procesná povinnosť preukazovať difamujúci charakter zásahu (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 137/2008). Poukázal i na slobodu prejavu žalovanej, ktorá legitímnosť zásahu dôvodila jej záujmom o starostlivosť a potreby maloletého syna, ktorý dôvod však súd prvej inštancie v kontexte jeho výkonu neuznal za legitímny, nakoľko obsah napadnutých zásahov nesledoval konštruktívny cieľ či už mierou kritiky žalobcov alebo ich adresovaním tretím osobám - pracovnému kolektívu obchodnej spoločnosti DITEC, a. s. Vychádzal i zo zdravotných záznamov maloletého syna zdôrazňujúcich psychologický aspekt jeho fyziologických problémov, keď už v správe z hospitalizácie zo dňa 30.09.2004 lekár konštatuje, že u chlapca je prítomná intrapsychická tenzia, úzkosť a plačlivosť. Vzájomná väzba matky a dieťaťa je neprimerane tesná, matka je úzkostlivo ochraňujúca a povoľujúca. Podľa lekárskych správ po hospitalizácii v apríli 2005 bolesť hlavy s tenznou zložkou a podľa klinického psychológa je v rodine aktuálny vzťahový konflikt a s ním súvisiace domáce napätie pôsobiace ako stresogénny faktor, s tým, že zdravotné problémy dieťaťa sú psychologicky vysvetliteľné. Takisto po operačnom zákroku počas hospitalizácie v máji 2005 diagnostikovaný skrytý depresívny syndróm a možný psychogénny podiel na ťažkostiach pacienta, v máji 2005 syn vyťažený OOPZ Petržalka - juh ku skutku napadnutia matky otcom, v decembri 2005 je podľa liečebného pedagóga nevyhnutné neriešenie sporov medzi rodičmi cez dieťa. Po hospitalizácii v roku 2006 lekár diagnostikuje bolesť hlavy, brucha a vracanie ako psychogénne podmienené, klinický psychológ odporúča pre rodičov vyhnúť sa vzájomnej komunikácii, skôr využiť sprostredkovateľa. Mal za to, že výsledkom odignorovania týchto odporúčaní je potom pomerne smutné čítanie vzájomnej komunikácie otca so synom, kde syn disponuje na 12-ročné dieťa obdivuhodnými informáciami a používa pritom asi ne náhodou matkine pojmy „čudná rodina!“ a „detsko“. Preto v januári 2008 psychológ musí konštatovať, že vnútorné napätie vyvolávané dlhotrvajúcim nedorozumením (až bojovnosťou) rodičov stojí dieťa veľa životných síl. Konštatuje, že má málo životnej energie, málo sily na seba-rozvoj, s čím súvisí vnútorný nepokoj. Dieťa potrebuje bezpečné azylové prostredie, v ktorom si z existujúceho pokoja a porozumenia bude dobíjať energiu, kde sa bude cítiť pokojne. Cieľom je, aby svoje prežívanie cítil ako zmysluplné. Potrebuje jasnú orientáciu a nie dvojkoľajné vedenie. Je nevyhnutné, aby v záujme fyzického a duševného zdravia dieťaťa začali rodičia spolupracovať. Mal teda za preukázané, že do osobnostných práva žalobcov zasahujúci spôsob komunikácie zvolený žalovanou neviedol k zlepšeniu psychickej pohody dieťaťa, ba práve naopak. Vyhodnotil, že zásah bol kontraproduktívny a teda nelegitímny, neoprávnený a až cynický. 7. Súd prvej inštancie konštatoval, že pri neoprávnenom zásahu do osobnostných práv má dotknutá fyzická osoba právo domáhať sa na súde upustenia od neoprávnených zásahov, odstránenia následkov neoprávnených zásahov a poskytnutia primeraného zadosťučinenia, keď v predmetnom prípade žalobcovia uplatnili prvý a tretí spôsob satisfakcie. Pokiaľ ide o upustenie od neoprávnených zásahov, považoval žalobu za nedôvodnú, keď žalobcovia podľa názoru súdu prvej inštancie uplatnili nárok nemajúci oporu v zákone, nakoľko neformulovali zastavenie ďalšieho rušenia výkonu práva na súkromie neoprávnenými zásahmi, ale zákaz žalovanej obracať sa na nich s akýmkoľvek písomným prejavom, teda aj vrátane oprávnených zásahov či komunikácie bez potenciálu zasiahnuť do ich osobnostných práv. 8. Pokiaľ ide o satisfakčnú žalobu o poskytnutie primeraného zadosťučinenia uviedol, že má ísť o morálne imateriálne zadosťučinenie, keď spôsob zadosťučinenia navrhnutý žalobcami vo forme ospravedlnenia prostredníctvom listu doručeného na elektronickú adresu zamestnávateľa žalobcov mal za úmerný spôsobu zásahu. Ohľadom poskytnutia náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch poukázal na to, že zákon pre jej priznanie ustanovuje jedinú podmienku, ktorá je splnená, ak nemateriálne zadosťučinenie sa nezdá postačujúce. V danom prípade mal za podstatné, že zásah bol objektívne spôsobilý privodiť žalobcom ujmu, a to závažnú, preto opodstatňuje aj materiálnu satisfakciu, a to jednak sofistikovanosťou zásahu - elektronickou poštou spolupracovníkom žalobcov, ktorí ich osobne poznajú, podporenou ešte osobnou návštevou obchodnej spoločnosti s verbalizovaním skutočností z osobného života, pričom o intenzite tohto zásahu podľa súdu prvej inštancie svedčia aj dve výzvy generálneho riaditeľa a podpredsedu predstavenstva DITEC, a.s. z 02.04.2007 a z 12.05.2008 (druhá z nich rok po podaní žaloby), s následkom kariérneho postihu žalobcu 1/. Prihliadol na obdobie, množstvo a intenzitu miery obťažovania zásahmi, na čom nič nezmenilo ani predmetné konanie, keď posledná elektronická pošta na adresu zamestnávateľa je z novembra 2011. Spôsob komunikácie žalovanej označil za nezmenený v prístupe k chráneným osobnostným právam žalobcov. Na druhej strane uplatnenú výšku materiálneho zadosťučinenia nepovažoval súd prvej inštancie za dôvodnú, nakoľko charakter zásahu nebol spôsobilý osloviť širšiu verejnosť, preto vo zvyšku uplatneného nároku v časti nemajetkovej ujmy žalobu zamietol. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovia sú životnými partnermi a spolupracovníkmi, priznal im rovnakú mieru zadosťučinenia. 9. Vzájomnú žalobu žalovanej súd prvej inštancie zamietol vzhľadom na dovŕšenie plnoletosti syna a s tým súvisiacu stratu jej aktívnej legitimácie. 10. Ohľadom náhrady trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 2 OSP a vzhľadom na čiastočný úspech oboch procesných strán v konaní rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo. 11. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná odvolanie riadne a včas v rozsahu, v ktorom jej bola uložená povinnosť zaslať elektronickou poštou na adresu zamestnávateľa žalobcov ospravedlnenie a povinnosť zaplatiť im obom náhradu nemajetkovej ujmy po 100 eur a v tomto rozsahu ho žiadala zmeniť a žalobu žalobcov v tomto rozsahu zamietnuť. Uviedla, že o súkromnom a intímnom živote žalobcov sa dozvedela od viacerých zamestnancov spoločnosti DITEC, a.s., ktorí o ich vzťahu vedeli. Na adresu zamestnávateľa sa obrátila z dôvodu, že žalobca 1/ jej neposielal výživné na syna a bola v hmotnej núdzi. Žiadala o poskytnutie pomoci. Vzhľadom na uvedené podľa jej názoru žalobcovia žiadnu ujmu neutrpeli, keď žalobca 1/ podľa jej vedomostí kariérne postihnutý nebol a žalobkyňa 2/ je taktiež naďalej zamestnancom tejto spoločnosti. Písomnú korešpondenciu označila za jediný možný spôsob jej obrany. Poukázala na poskytovanie finančnej podpory žalobcom 1/ novej rodine na úkor syna Richarda, na skutočnosť, že prvé dieťa pochádzajúce z jej manželstva so žalobcom 1/ zomrelo krátko po pôrode, po narodení syna Richarda bola dvakrát na interrupcii na základe požiadavky žalobcu 1/, ako aj na svoj nízky mesačný príjem z dôvodu povolania učiteľky. 12. Žalobcovia 1/, 2/ v rámci vyjadrenia k odvolaniu žalovanej žiadali rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu ako vecne správny potvrdiť majúc za to, že tvrdenia žalovanej v odvolaní sú účelové, nepravdivé, majúce povahu jej úvah a sú nesúvisiace s predmetom konania. 13. Žalovaná vo svojej duplike k podanej replike žalobcov konštatovala svoje zotrvanie na predchádzajúcich písomných a ústnych vyjadreniach a navrhla rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zrušiť. Poukázala na nesplnene si dôkaznej povinnosti žalobcov o ich ujme. Uviedla, že so žalobcami neudržiava žiaden kontakt. 14. Žalobcovia v duplike na vyjadrenie žalovanej opätovne označili tvrdenia žalovanej za účelové a nepravdivé, s tým, že syn Richard žije s nimi od roku 2014 v spoločnej domácnosti. Rozsudok súdu prvej inštancie žiadali v napadnutom rozsahu potvrdiť. 15. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového priadku (ďalej len „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 16. Podľa § 470 ods. 2 CSP, veta prvá, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 17. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) viazaný rozsudkom a dôvodmi odvolania prejednal vec podľa § 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP a § 381 CSP bez pojednávania s poukazom na ust. § 385 ods. 1 CSP a postupom podľa § 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP. Dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je čiastočne dôvodné. 18. Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa povinnosti žalovanej zaslať žalobcom na e-mailovú adresu ich zamestnávateľa ospravedlnenie za e-mailový list zo dňa 22.02.2007 súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie správnym smerom a v rozsahu potrebnom z hľadiska skutočností potrebných pre posúdenie tejto časti uplatneného nároku, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil a na vec aplikoval zodpovedajúce práve normy, ktoré aj správne vyložil. Svoje skutkové a právne závery v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 220 ods. 2 CSP), náležite sa vysporiadal s podstatnými tvrdeniami strán sporu, z ktorého dôvodu sa odvolací súd s jeho právnymi závermi stotožňuje a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP). Odôvodnenie napadnutého rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce, preto si nežiada ani doplniť dôvody na zdôraznenie jeho správnosti, nakoľko by došlo len k opakovaniu vecných a právnych záverov súdu prvej inštancie. V odvolaní uvádzané argumenty nie sú spôsobilé privodiť iný než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver o dôvodnosti tejto časti uplatneného nároku vzhľadom na dokazovaním zistený neoprávnený zásah žalovanej do osobnostných práv žalobcov uvedeným e-mailovým listom a o dôvodnosti nemateriálnej satisfakcie za tento neoprávnený zásah, ktorý sa odvolaciemu súdu zhodne so závermi súdu prvej inštancie javí ako primeraný relevantnému zásahu. 19. Všeobecne je osobnostné právo označované ako nehmotná hodnota ľudskej osobnosti v jej fyzickej a psychicko-morálnej jednote, patriace každej fyzickej osobe. Právo na spravodlivú súdnu ochranu patrí k základným právam každej fyzickej osoby, preto sú súdy nielen oprávnené, ale aj povinné poskytnúť pri splnení zákonných podmienok právnu ochranu. Zodpovednosť za neoprávnený zásah je založená na objektívnom princípe, čo znamená, že sa nevyžaduje zavinenie žalovanej ako pôvodcu neoprávneného zásahu. Zodpovednosť žalovanej preto nemôže byť vylúčená ani tzv. ospravedlniteľným omylom, napr. že konala v dobrej viere, že na rušenie osobnostných práv žalobcov má v záujme maloletého syna nárok a oprávnenie. Spôsobom korešpondencie žalovanej na adresu zamestnávateľa žalobcov narušila žalovaná intímnu sféru žalobcov spôsobom, ktorý je možno označiť ako neoprávnený zásah do ich práva na ochranu súkromia. Žalobcovia nie sú verejne činné osoby, ktoré by mali povinnosť strpieť zverejňovanie z ich súkromia verejnosti, i keď nie širokej. Nie sú povinní skladať účty iným o spôsobe vedenia svojho rodinného či intímneho života a dôvod uvádzaný žalovanou, a to ochrana záujmov maloletého syna, konanie žalovanej nelegitimizuje. Sloboda slova a prejavu ako právo žalovanej nie je bezbrehá a neznamená zbavenie sa zodpovednosti za jeho nekorektnú realizáciu. Súd prvej inštancie v tomto smere správne a zákonným spôsobom posúdil nevyváženosť proti sebe stojacich práv strán sporu a správne vyhodnotil, že realizácia práva žalovanej na slobodu prejavu a slova nebola primeraná ochrane osobnostných práv žalobcov. Realizovanie práva na slobodu prejavu a slova nemôže byť uskutočňované bez akýchkoľvek hraníc a limitov, nakoľko v opačnom prípade by sa z realizácie práva stalo bezprávie. 20. Iný názor však odvolací sú zaujal vo vzťahu k súdom prvej inštancie uloženej povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcom náhradu nemajetkovej ujmy každému po 100 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 21. Satisfakčná žaloba sleduje priznanie satisfakcie fyzickej osobe, ktorej osobnostné právo bolo porušené, keď je potrebné rozlišovať satisfakciu morálnu (§ 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a finančnú satisfakciu (odsek 2), ktorú možno priznať za splnenia zákonných predpokladov, ktorými sú zistenie, že morálna satisfakcia sa nejaví postačujúca a najmä ak bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti. 22. Súd prvej inštancie síce v tomto smere správne posudzoval, či priznané morálne zadosťučinenie vo forme elektronického ospravedlnenia na adresu zamestnávateľa žalobcov je vzhľadom k závažnosti zásahu žalovanej do ich osobnostných práv postačujúce, avšak odvolací súd po preskúmaní obsahu spisového materiálu dospel k záveru o dostatočnosti priznaného nemateriálneho zadosťučinenia vzhľadom na rozsah rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým bolo žalobe vyhovené. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť ospravedlniť sa žalobcom za jeden e-mail žalovanej adresovaný na elektronickú adresu zamestnávateľa žalobcov dňa 22.07.2007, vo zvyšku bola žaloba žalobcov zamietnutá. Vzhľadom na rozsah, intenzitu, dĺžku trvania a spôsobilosť zásahu znevážiť žalobcov práve týmto e-mailom vo vzťahu k širokej verejnosti potom sa odvolaciemu súdu zadosťučinenie vo forme nemateriálnej javí ako dostatočné a rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti podľa § 388 CSP zmenil tak, že žalobu žalobcov v časti priznania materiálnej náhrady za nemajetkovú ujmu zamietol, nakoľko neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie alebo zrušenie v tejto časti. Prihliadol pritom i na čl. 3 Základných princípov zákona č. 160/2015 Z.z., podľa ktorého každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva zákon, s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené. Takýmito hodnotami sú v danom prípade manželstvo a rodina a rovnako i stabilné prostredie rodiny pre dieťa, chránené čl. 1, 2 a 3 základných zásad Zákona o rodine (zákon č. 36/2005 Z.z., ďalej len „ZoR“) a vzájomné práva a povinnosti manželov upravené v ust. § 18 ZoR. Nerešpektovanie týchto spoločensky a zákonne chránených hodnôt žalobcami potom podľa odvolacieho súdu nemôže mať za následok nimi požadovanú súdnu ochranu. 23. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej s povinnosti žalovanej zaslať žalobcom na e-mailovú adresu ich zamestnávateľa ospravedlnenie a v časti týkajúcej sa náhrady trov konania ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady nemajetkovej ujmy žalobcov žalovanou rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil a žalobu v tejto časti zamietol, keďže neboli splnené podmienky pre jeho potvrdenie a ani zrušenie v tejto časti. 24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 2 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP vzhľadom na čiastočný úspech oboch strán sporu v odvolacom konaní. 25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).