Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/352/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1207234809 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1207234809.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členiek senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a Mgr. Štefana Zelenáka v právnej veci žalobcu: T. U., nar. X.X.XXXX, trvale bytom Y. XX, F., zastúpeného: JUDr. Eva Krchňavá, advokát, Rudlovská cesta 47, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: R. C. FA-BA PROPAG, MINITRANS, s miestom podnikania Hornádska 1, 821 07 Bratislava - Podunajské Biskupice, IČO: 13991809, zastúpenému: JUDr. Boris Žák, advokát, Jašíkova 2, 821 03 Bratislava, o zaplatenie istiny 20.343,49 € s príslušenstvom, a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 42Cb/48/2009-354 zo dňa 01.10.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 42Cb/48/2009-354 zo dňa 01.10.2015 p o t v r d z u j e . Žalovanému s a p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi vo výške 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II ako súdu prvej inštancie č.k. 42Cb/48/2009-354 zo dňa 01.10.2015, ktorý bol napadnutý odvolaním žalobcu, súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu zo dňa 14. 12. 2007, ktorou sa tento domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 612.868,- Sk (20.343,49 eur) ako vrátenia zálohy za nedodané dielo titulom bezdôvodného obohatenia s tým, že o trovách konania rozhodne 30 dní po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením. 2. Súd prvej inštancie posúdil žalobcom uvádzané tvrdenia, týkajúce sa jeho nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia a dospel k záveru, že jeho tvrdenia sú nedôvodné a nedoložené dostatočným dôkazmi. Po vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že medzi právnym predchodcom žalobcu ako objednávateľom a žalovaným ako zhotoviteľom došlo v októbri 2005 k platnému uzatvoreniu ústnej zmluvu o dielo, na základe ktorej žalovaný vykonal a dodal právnemu predchodcovi žalobcu dielo - konštrukcia na baner a spojovací materiál v súlade s fa č. 3001005 a následným dodacím listom č. 3001005 zo dňa 25.10.2005 a dielo konštrukcia na baner, spojovací materiál, nálepky na letáky + lepenie, obvodový rám - konštrukcia na tabulu v súlade s fa č. 3081005 a následným dodacím listom č. 3081005 zo dňa 28.10.2005. Dielo bolo právnemu predchodcovi žalobcu dodané, čo mal súd prvej inštancie za preukázané potvrdenými dodacími listami č. 3001005 zo dňa 25.10.2005 a č. 3081005 zo dňa 28.10.2005, ktoré boli podpísané právnym predchodcom žalobcu C. U. a opatrené pečiatkou právneho predchodcu žalobcu. Túto skutočnosť mal súd prvej inštancie za preukázanú na základe znaleckého posudku znalca R.. K. W., ktorý vo svojom posudku č. 20/2011 zo dňa 21.02.2011 a následným Doplnením č. 1 k znaleckému posudku pod poradovým číslom 51/2012 zo dňa 24.10.2012 jednoznačne uviedol, že sporné podpisy na dodacom liste č. 3001005 zo dňa 25.10.2005 a dodacom liste č. 3081005 zo dňa 28.10.2005 sú pravými podpismi právneho predchodcu žalobcu C. U.. Aj keby neboli dodacie listy opatrené pečiatkou právneho predchodcu žalobcu stačí, že boli podpísané oprávnenou osobou a to objednávateľom, ktorým bol C. U.. V konaní nebolo zo strany žalobcu preukázané a žalovaný túto skutočnosť popiera, že žalovaný mal nielen dielo dodať ale aj namontovať a vybaviť úradné povolenia. Medzi účastníkmi bola uzatvorená ústna zmluva, žalobca pokiaľ tvrdil, že predmetom zmluvy mala byť aj následná montáž a vybavenie administratívnej agendy, musel túto skutočnosť preukázať. Žalobca predložil mailovú korešpondenciu od žalovaného z ktorej malo vyplývať, že predmetom dodania diela malo byť vybavenie povolení, výroba a osadenie bilboardov. Na listinnom doklade však nesedí mailová adresa žalovaného tak ako ju uviedol právny zástupca žalovaného, ktorý uviedol, že žalovaný takúto adresu nikdy nepoužíval, navyše obchodné meno žalovaného je R. C. FA-BA PROPAG MINITRANS a mail mal byť zaslaný z adresy [email protected], čo nie je obchodné meno žalovaného. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní dňa 27.10.2009 uviedla, že v rovnakom čase ako zmluva o dielo, ktorá je predmetom konania, bola uzatvorená ešte ďalšia zmluva, predmetom ktorej bolo dodanie troch rôznych diel. Z mailu zo dňa 19.9.2005, ktorý mal žalovaný zaslať právnemu predchodcovi žalobcu nevyplýva, ktorej zmluvy o dielo sa týka, navyše mail mal byť zaslaný 19.09.2005 právnemu predchodcovi žalobcu a zmluva o dielo, ktorá je predmetom tohto konania bola podľa vyjadrenia žalobcu ako aj žalovaného uzatvorená v októbri 2005, t. j. až po zaslaní mailu. Ani vo faktúrach vystavených žalovaným nie sú uvedené (účtované) položky ako montáž diela a zabezpečenie stavebných povolení. Doklady, ktoré predložila právna zástupkyňa žalobcu a to odpoveď 9 stavebných úradov sú podľa názoru súdu prvej inštancie irelevantné, nakoľko žalovaný nikdy netvrdil a nebolo to ani v konaní preukázané, že mal na starosti vybavenie stavebných povolení a osadenie bilboardov. Taktiež z ničoho nevyplýva a žalobca to v konaní nepreukázal, že cena diela bola stanovená vrátane stavebných povolení a montáže. 3. Podľa názoru súdu prvej inštancie zmluva o dielo uzavretá medzi účastníkmi konania v ústnej forme v októbri 2005 zanikla splnením, t.j. dodaním diela zo strany žalovaného, čo potvrdil právny predchodca žalobcu svojím podpisom na uvedených dodacích listoch. Žalovaný vyrobil dielo a dodal ho právnemu predchodcovi žalobcu, ktorý prevzatie diela potvrdil svojím podpisom na dodacích listoch, čo skonštatoval aj súdny znalec. Právny predchodca žalobcu za vykonané a dodané dielo zaplatil zálohu v celkovej výške 612.868,- Sk, ktorá pokryla cenu diela a žalovaný následne vystavil faktúry, ktoré zodpovedali výške poskytnutej zálohy. Súd prvej inštancie preto neriešil otázku odstúpenia od zmluvy zo strany žalobcu, nakoľko mal za to, že k zániku zmluvy o dielo došlo jej splnením. K odstúpeniu od zmluvy súd prvej inštancie uvádza, že žalobca rozporne uvádzal skutočnosti, ktoré sa týkali odstúpenia. V návrhu uviedol, že C. U. od ústnej zmluvy odstúpil ústnou formou. Túto skutočnosť však svedok C. U. nepotvrdil, naopak uviedol, že od zmluvy neodstúpil. Do spisu žalobca doložil doklad na č. l. 59 zo dňa 08.01.2007, z ktorého vyplýva, že firma VERCAJCH CENTRUM spol. s r.o. odstupuje od zmluvy, kde je navyše uvedená poskytnutá záloha 611.397,10 Sk, ktorá nesedí so žalovanou sumou (612.868,- Sk), ktorá mala byť tiež poskytnutá ako záloha. Na pojednávaní dňa 16.02.2010 žalobca do zápisnice o pojednávaní uviedol, že odstupuje od zmluvy o dielo uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným. 4. V konaní nebolo preukázané, že žalovanému bolo doručené oznámenie o postúpení pohľadávky zo strany postupcu (§ 526 ods. 1 Obč. zák.), súd prvej inštancie má za to, že minimálne doručením žaloby žalovanému sa žalovaný dozvedel, že došlo k postúpeniu pohľadávky z postupcu C. U. na postupníka T. U.. Pohľadávku v konaní vymáha postupník, preto je daná aktívna legitimácia žalobcu a námietku žalovaného o nedostatku aktívnej legitimácie zo strany žalobcu súd prvej inštancie považoval za nedôvodnú. 5. Čo sa týka námietky žalobcu, že žalovaný nedoložil doklady preukazujúce dodanie diela, súd prvej inštancie sa stotožnil s vyjadrením právneho zástupcu žalovaného, že žalovaný nie je povinný viesť účtovnú evidenciu a fotodokumentáciu súvisiacu s odovzdaním diela. Žalovaný v konaní doložil doklad a to potvrdený dodací list a je na žalobcovi, aby v konaní preukázal skutočnosti preukazujúce dôvodnosť podania žaloby, t.j. svojho nároku. Dôkazné bremeno je na žalobcovi a nie na žalovanom. 6. Súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu, že dielo bolo dodané zo strany žalovaného a preto žalobca nemá nárok na vrátenie zálohy - ceny diela titulom bezdôvodného obohatenia, preto námietku premlčania vznesenú zo strany žalovaného neskúmal. 7. Súd zamietol návrhy na doplnenie dokazovania a to kontrolný znalecký posudok, pretože mal za dostatočný znalecký posudok znalca K.. K. W. spolu s jeho Doplnením č. 1. Taktiež podľa názoru súdu prvej inštancie mal znalec dostatok porovnávacieho materiálu pri vypracovaní Doplnenia č. 1 k znaleckému posudku, aby mohol zodpovedať na otázku uloženú súdom prvej inštancie. 8. Súd prvej inštancie zamietol opätovný výsluch žalovaného, nakoľko žalovaný bol ako účastník konania vo veci vypočutý na pojednávaní dňa 27.10.2009, kde uviedol preňho rozhodujúce skutočnosti a výpoveď svedka K.. U. U. zhodnotil súd prvej inštancie ako rozpornú. 9. Preto súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania a cit. zák. ustanovení návrh žalobcu ako nedôvodný zamietol. 10. Žalobca podal poštou dňa 09.11.2015 voči rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie, ktoré došlo do dispozície súdu prvej inštancie dňa 11.11.2015 a ktoré odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm. a) OSP s poukazom na ustanovenie § 221 ods. 1 písm. f) OSP(účastníkovi konania sa odňala možnosť konať pred súdom) a § 221 ods. 1 písm. h) OSP (súd prvej inštancie nesprávne vec posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav) a § 205 ods. 2 písm. c) OSP (súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností). V odôvodnení odvolania žalobca uvádza, že v konaní pred súdom prvej inštancie nespochybňoval odbornosť znalca, ktorý vykonal posúdenie podpisov C. U. na dodacích listoch z 25.10.2015 a 28.10.2015 z hľadiska jeho oprávnenia vykonávať znaleckú činnosť. Žalovaný vo vzťahu k znaleckému posudku po porade so špecialistom z odboru písmoznalectva len námietkami zo dňa 28.07.2014 využil svoje právo vyjadriť sa ku každému vykonanému dôkazu. Sám znalecký posudok k predmetnej otázke vyhotoviť nedal s poukazom na skutočnosť, že tento by sa hodnotil len ako dôkaz listinou a teda by to nebolo hospodárne, keďže v konaní navrhoval kontrolné znalecké dokazovanie. Žalovaný v odvolaní ďalej uvádza, že nakoľko súd prvej inštancie nevykonal kontrolné znalecké dokazovanie iným znalcom a znalca ani nevypočul napriek námietkam žalobcu, týmto postupom súd prvej inštancie odňal žalobcovi právo konať pred súdom. Podľa názoru žalobcu bol súd prvej inštancie povinný v zmysle platnej úpravy § 127 ods. 1 OSP aspoň vypočuť znalca k výhradám žalobcu voči znaleckému posudku. Ďalej namietal v odvolaní skutočnosť, že súd prvej inštancie vyhodnotil výpoveď svedka U. U. ako rozporuplnú a preto na ňu neprihliadol. Žalobca upozorňuje na skutočnosť, že uvedený svedok vo svojej výpovedi pred súdom prvej inštancie dňa 01.10.2015 ešte pred pripomienkou právneho zástupcu žalovaného ohľadne času kedy prišiel žalovaný za svedkom a C. U. s požiadavkou na podpísanie dodacích listov a faktúr z dôvodu daňovej kontroly, sa svedok na otázku právnej zástupkyne žalobcu či prišiel za ním a C. U. žalovaný s predmetnou požiadavkou pred alebo po odovzdaní diela sa tento bez zaváhania vyjadril, že po odovzdaní diela. Podľa žalovaného je logické, že si svedok s odstupom 9 rokov nepamätá presné dátumy, dôležité ale je, že si pamätá časovú postupnosť udalostí. Žalobca súdu prvej inštancie taktiež vytýka, že neprihliadol na skutočnosť, že jeho právny predchodca nie je spoločnosť, ktorá má odbornosť na osadenie bilbordov a teda, že na základe tejto skutočnosti a výpovede svedkov na strane žalobcu mal súd prvej inštancie dospieť k záveru, že predmetom zmluvy o dielo nebolo len zhotovenie bilboardov, ale aj ich montáž a osadenie. Žalobca ďalej namieta, že súdu prvej inštancie malo byť podozrivé, že žalovaný dodal dielo za 8 týždňov od zaplatenia prvej zálohy a 8 dní od zaplatenia druhej zálohy hoci podľa výpovede svedka C. U. malo k zhotoveniu diela dôjsť v lehote pol až trišvrte roka. Uvedené má podľa žalovaného v hodnotení spolu s ostatnými dôkazmi poukazovať na nedôveryhodnosť dodacích listov. Žalobca taktiež namieta skutočnosť, že súd prvej inštancie nevypočul opätovne na jeho návrh žalovaného, kde v tomto vidí porušenie práva na spravodlivý proces a odňatie možnosti konať pred súdom. Namietaný bol aj spôsob akým súd prvej inštancie vyhodnotil dôkaz e-mail zo dňa 19.09.2005, kde súd podľa neho jednostranne prihliadol na vyjadrenie žalovaného ohľadne nesprávnosti e-mailovej adresy kde tým, že ústna zmluva o dielo bola uzatvorená v októbri 2005 a 01.10.2005 bola zložená prvá záloha, predmetný e-mail dokazuje, že rokovania ohľadne uzatvorenia zmluvy o dielo sa odohrali medzi zúčastnenými stranami skôr. Nakoniec žalobca rozporuje názor súdu prvej inštancie, že žalovaný nie je povinný viesť účtovnú dokumentáciu a fotodokumentáciu ohľadne odovzdania diela, kde dôvodí skutočnosťou, že daňové orgány požadujú striktne fotodokumentáciu, že reklamný bilboard bol skutočne vyhotovený, pričom k tomu vyžadujú aj materiálové faktúry a dokumentáciu ohľadne jeho umiestnenia. Taktiež žalovanému podľa žalobcu je známe, že záloha sa má zaúčtovať a preto sa žalovaný snažil pre účely daňovej kontroly od právneho predchodcu žalobcu získať podpis právneho predchodcu žalobcu na potrebné účtovné doklady. Na základe vyššie uvedeného žiada žalobca odvolací súd, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie vo veci. Žalobca si uplatnil trovy odvolacieho konania. 11. Odvolanie bolo súdom prvej inštancie doručené žalovanému dňa 07.12.2015. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril podaním z 09.12.2015. Vo svojom vyjadrení žalovaný žiada rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť a priznať trovy odvolacieho konania. Poukazuje na fakt, že žalobca nevykonal vlastný písmoznalecký posudok hoci mal na jeho vykonanie dosť času. Žalovaný má ďalej za hodnoverne preukázané v doterajšom konaní, že povolenia na výstavbu bilboardov neboli predmetom ústnej zmluvy o dielo. Žalovaný tiež konštatuje, že svedecká výpoveď U. U. je nedôveryhodná na čo súd prvej inštancie upozorňoval už pred jeho výsluchom. E-mail, z 19.09.2015 označuje za fiktívny a upozorňuje na skutočnosť, že matku žalovaného vyhlasoval žalobca za manželku žalovaného. Záverom žalovaný konštatuje, že žalobca v spore neuniesol dôkazné bremeno ohľadne svojich tvrdení. 12. Vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu bolo doručené žalobcovi dňa 16.09.2016 na ktoré tento reagoval vyjadrením zo dňa 18.10.2016, ktoré došlo na súd dňa 21.10.2016 a v ktorom zopakoval žalobca v krátkosti svoje odôvodnenie vo vzťahu k nevykonaniu kontrolného znaleckého posudku z jeho strany a k nedôveryhodnosti svedka U. U. a uvádza názor, že vyjadrenie žalovaného je vyjadrením pre vyjadrenie, ktoré tento podal len preto aby si mohol v odvolacom konaní uplatniť trovy, ktoré žalovanému navrhuje nepriznať, pretože s ohľadom na obsah vyjadrenia nie sú účelne vynaložené na bránenie jeho práva. 13. K vyjadreniu žalobcu sa následne podaním zo dňa 16.11.2016, ktoré došlo súdu dňa 21.11.2016 vyjadril žalovaný v tom zmysle, že trvá na svojom stanovisku uvedenom vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu, pričom toto je dostatočné, pretože sa v ňom stotožnil v celom rozsahu s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie. 14. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo a odvolanie žalobcu bolo podané v rámci účinnosti zákonnej úpravy procesného konania podľa Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb., avšak o odvolaní rozhodoval odvolací súd dňa 20.04.2017, teda už za účinnosti právnej úpravy Civilného sporového poriadku č. 160 /2015 Z.z. (ďalej ako „CSP“) a postupoval tak v súlade s § 470 ods. 1 CSP a § 473 CSP, podľa ktorého sa počnúc účinnosťou CSP, ruší úprava Občianskeho súdneho poriadku 99/1963 Zb. a aj na konania začaté pred účinnosťou CSP, sa počnúc dátumom 01.07.2016, vzťahuje aktuálna procesná úprava CSP. 15. Odvolací súd skúmal, či odvolanie žalovaného spĺňa podmienky prípustnosti odvolania podľa § 355 ods.1 CSP a podľa § 356 CSP a dospel k záveru, že odvolanie proti napadnutému rozsudku je prípustné. Odvolací súd ďalej preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov odvolania, rozsahu odvolania a vrátane konania, ktoré mu predchádzalo (§ 379 CSP a § 380 CSP), nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre posudzovanie napadnutého rozsudku v inom rozsahu, alebo z hľadiska iných odvolacích dôvodov, ako tých ktoré žalovaný v odvolaní uviedol. 16. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd má za to, že nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 CSP, a preto je viazaný skutkovým stavom veci tak ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 CSP. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie i s jeho odôvodnením a v podrobnostiach na neho poukazuje. 17. Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom odvolateľa dodáva: 18. Odvolací súd vo vzťahu k tvrdeniam žalobcu v odvolaní považuje za potrebné zdôrazniť, že pokiaľ žalobca namieta odňatie práva konať pred súdom prvej inštancie z dôvodu nevypočutia znalca súdom prvej inštancie a nevyhotovenia kontrolného znaleckého posudku s poukazom na porušenie vtedy platného ustanovenia § 127 ods. 1 OSP súdom prvej inštancie kde citované ustanovenie žalobcom tvrdený postup súdu prvej inštancie ukladalo ako povinnosť, v zmysle ustálenej judikatúry sa „odňatím možnosti konať pred súdom rozumie taký nežiaduci postup súdu v prejednávanej veci, ktorým súd účastníkovi konania znemožní realizáciu tých práv, ktoré mu priznáva zákon za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.“ Táto vada je významná najmä vtedy, ak súd postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, a tým odňal účastníkovi jeho procesné práva. Aj s ohľadom na citáciu predmetného ustanovenia vtedy platný predpis umožňoval súdu postupovať spôsobom akým postupoval a žalobca v rámci svojej dispozície s konaním mohol predložiť dôkaz napr. iný písmoznalecký posudok, ktorým by svoje procesné postavenie zlepšil avšak neurobil tak. 19. Voči námietke uvedenej v odvolaní žalobcu ohľadne neprihliadnutia na výpoveď svedka K.. U. U. odvolací súd je toho názoru, že pri dôkaze výpoveďou svedka musí súd vyhodnotiť vierohodnosť výpovede s prihliadnutím k tomu, aký má svedok vzťah k účastníkom konania a k prejednávanej veci a aká je jeho rozumová a duševná úroveň, k okolnostiam, ktoré doprevádzali jeho vnímanie skutočnosti, o ktorej vypovedá, vzhľadom k spôsobu reprodukcie týchto skutočností a k správaniu pri výpovedi (presvedčivosť, istota, plynulosť výpovede, ochota odpovedať na otázky a podobne) a k poznatkom získaným na základe hodnotenia iných dôkazov (do akej miery je dôkaz výpoveďou svedka súladný s inými dôkazmi, či im odporuje, prípadne, či sa vzájomne dopĺňajú); celkové posúdenie uvedených hľadísk potom poskytuje záver o pravdivosti či nepravdivosti tvrdených (preukazovaných) skutočností. Odvolací súd je toho názoru, že predmetná výpoveď svedka je rozporuplná, nepresná v základných otázkach prejednávanej veci, a navyše svedok je aj osobne vo vzťahu k žalobcovi ako aj k jeho právnemu predchodcovi a teda súd prvej inštancie vyhodnotil tento dôkaz správne. 20. Pokiaľ žalobca namieta v odvolaní skutočnosť, že žalovaný splnil dielo už za 8 týždňov po uhradení prvej zálohy a za 8 dní po uhradení druhej zálohy, kde potom súd prvej inštancie mal podľa žalobcu správnou logickou úvahou dôjsť k záveru, že dielo nemohlo byť v takej krátkej dobe splnené, nakoľko pôvodne bola doba splnenia diela pol až trištvrte roka, odvolací súd na tieto tvrdenia prihliada ako na novoty v odvolacom konaní, kde žalobca ničím nepreukázal, že dielo je takého charakteru, že toto nie je možné splniť v takejto kratšej lehote, naopak, aj z ohľadom na dokázanú pravosť podpisov C. U., právneho predchodcu žalobcu na dodacích listoch uvedené len potvrdzuje fakt, že predmetom diela nemohlo byť osadenie a povoľovacie konanie vo vzťahu k bilboardom ako tvrdil žalobca. 21. Žalobca taktiež namietal porušenie práva na spravodlivý proces súdom prvej inštancie tým, že nebolo jeho žalobe vyhovené. Odvolací súd s odvolaním sa na judikovaný obsah práva na spravodlivý súdny proces, ktoré spočíva v tom, „že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi Do obsahu práva na spravodlivý súdny proces nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania. V zmysle vyššie uvedeného má odvolací súd za to, že v konaní pred súdom prvej inštancie nedošlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý súdny proces“. 22. Záverom odvolací súd konštatuje, že podľa jeho názoru je postačujúcim účtovným dokladom preukazujúcim dodanie diela dodací list podpísaný žalobcom. 23. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie, bolo potrebné podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdiť ako vecne správny. 24. Odvolací súd rozhodol o potvrdení rozsudku súdu prvej inštancie č.k. 42Cb/48/2009-354 jednohlasne, to znamená 3 hlasmi z 3 členov senátu. 25. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalobca, ktorý bol v odvolacom konaní, tak ako v konaní súdu prvej inštancie úspešný v plnej miere, má nárok na náhradu trov konania vo výške 100%, na základe uvedeného odvolací súd žalovanému náhradu trov odvolacieho konania priznal. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).