Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/706/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1207235023 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Král ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1207235023.14 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Krála a sudcov JUDr. Martina Murgaša a JUDr. Zuzany Kučerovej, v právnej veci žalobcov: 1/ Letisko M. R. Štefánika - Airport Bratislava, a.s., Letisko M. R. Štefánika, Bratislava, 2/ Slovenská republika - Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, Námestie Slobody č. 6, Bratislava proti žalovanej: W. Ď.Č., I.. XX.XX.XXXX, Z. M. U.. Č.. XX, Z., zast. advokátom JUDr. Samuelom Baránikom, Podjavorinskej 7, Bratislava, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, na odvolanie žalobcu 1/ a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II z 28. mája 2014, č. k. 50C/330/2007-341 a na odvolanie žalobcu 1/ proti dopĺňaciemu rozsudku tohto súdu z 11. augusta 2014, č. k. 50C/330/2007-358, takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa m e n í tak, že žaloba sa z a m i e t a . Napadnutý dopĺňací rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e . Žalovaná má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že žalobca 2/ je spoluvlastníkom vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu X/XX B. - B.. Č.. XXXXX/XXX, druh pozemku: zastavané plochy nádvoria o celkovej výmere XXX W., F. B.. Č.. XXXXX/XXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o celkovej výmere XXXX W., tak ako sú vyznačené v geometrickom pláne Č.. XX/XXXX (M. podľa L. H. N.) vypracovanom dňa 10.03.2004 R.. V. W., autorizovaným kartografom a geodetom a úradne overeným dňa 01.04.2004 Správou katastra pre K. W. M. Z., ktorý tvorí prílohu tohto rozsudku, nachádzajúcim sa v kat. úz. G., T. Z., W. Č. L. O. T. Z. R. a žalobcovi 2/ nepriznal náhradu trov konania. Dňa 11.08.2014 súd prvej inštancie vyhlásil doplňujúci rozsudok, ktorým pôvodný rozsudok doplnil o výrok, že žalobu vo zvyšku zamieta. 2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalobca 1/ sa pôvodne svojou žalobou domáhal určenia, že žalobca 1/ je vo vzťahu k žalovaným 1/ a 2/ (pôvodne žalovanou 1/ bola K. G., I.. XX.XX.XXXX) spoluvlastníkom vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu X/X B. B.. Č.. XXXXX/ XXX - zastavané plochy a nádvoria, vo výmere XXX W., tak ako je vyznačený na geometrickom pláne č. XX/XXXX (stav podľa registra H. N.) vypracovaným dňa 10.03.2004 R.. V. W. a úradne overeným dňa 01.04.2004 Správou katastra pre K. W. M. Z., ktorý bude prílohou rozsudku, nachádzajúci sa v katastrálnom území G., T. Z. - W. Č. L., O. T. Z. R., a zároveň určenia, že žalobca 1/ je vo vzťahu k žalovaným 1/ a 2/ spoluvlastníkom vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu X/X B. B.. Č.. XXXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXXX W. tak ako je vyznačený na priloženom geometrickom pláne č. XX/XXXX (M. podľa L. H. N.) vypracovanom dňa 10.03.2004 R.. V. W. a úradne overeným dňa 01.04.2004 Správou katastra pre K. W. M. Z., ktorý bude prílohou rozsudku, nachádzajúci sa v katastrálnom území G., T. Z. - W. Č. L., O. T. Z. R.. V žalobe poukázal na to, že rozhodnutím ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií SR Č.. XX, E. XX.XX.XXXX došlo k vyňatiu časti podniku Letisko M. R. Štefánika v Bratislave v správe Slovenskej správy letísk za účelom založenia akciovej spoločnosti Letisko M.R. Štefánika - Airport Bratislava, a.s. a týmto rozhodnutím jediného akcionára Slovenskej republiky formou notárskej zápisnice č. N 153/2003, Nz 35011/2004 bola založená súkromná akciová spoločnosť, a to vložením nepeňažného vkladu do tejto spoločnosti i dotknutej nehnuteľnosti - pozemku parc. č. XXXXX - orná pôda vo výmere XXX W. O. N.. Ú.E.. G. S. O. B.. O.. Č.. XXXX, v súčasnosti registrovanej na LV č. XXXX F. B. L. "., vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu X/X (pozemok č. 1) a časť pozemku, par. č.XXXXX - orná pôda vo výmere XXXX W. O. N.. Ú.. G. evidovanej v pzkn. vl. č. XXXX, v súčasnosti registrovanej na LV č. XXXX F. B. L. ". vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu X/X, pričom časť pozemku bola vymedzená geometrickým plánom vyhotoveným Ústavom geodézie a kartografie Z., Č.. E.. XXX/XX, E. XX.XX.XXXX, výmera ktorého sa stala súčasťou S. B. XXXX/X. Celková veľkosť pôvodnej parcely predstavovala výmeru X XXX W., z ktorej časť parcely vymedzená geometrickým plánom vo výmere X XXX W. bola vykúpená vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu X/X (pozemok č. 2). Uvedené pozemky č. 1 a č. 2 nadobudol právny predchodca žalobcu 1/ Československý štát, zastúpený Československými aerolíniami vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu X/X na základe kúpnej zmluvy č. j. XX/XX-B.-XX od právnych predchodcov žalovaných 1/ a 2/. V zmysle geometrického plánu č. z. XXX/XX, E. XX.XX.XXXX sa uvedené pozemky č. 1 a č. 2 stali súčasťou novovytvorenej parcely č. XXXX/X presne identifikovanej v tomto geometrickom pláne. V procese identifikácie zložiek nepeňažného vkladu žalobca 1/ zistil, že v registri ". W. určeného operátu sú na LV č. XXXX zapísaní ako podieloví spoluvlastníci pozemku č. 1 a č. 2 žalovaní 1/, 2/ a to každý vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu X/X. Na tento nesúlad upozornil žalobcu 1/ R.. V. W., ktorý vypracovával geometrické plány za účelom majetko-právneho usporiadania areálu letiska M. R. Štefánika. Žalobca 1/ uvádzal, že žalovaní, resp. ich právni predchodcovia nie sú spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností, keďže ich právni predchodcovia na základe kúpnej zmluvy previedli vlastníctvo k týmto pozemkom na právneho predchodcu žalobcu 1/, t. j. na Československý štát, ktorý nadobudol vlastnícke právo k týmto pozemkom dňom podpisu uvedenej na kúpnej zmluve, keďže táto nepodliehala registrácii na bývalom štátnom notárstve vzhľadom na ust. § 134, v spojení s ust. § 507a Obč. zák. Keďže vlastnícke právo nadobúdal Československý štát na základe kúpnej zmluvy, registrácia na štátnom notárstve nebola potrebná. Následne boli pozemky č. 1 a č. 2 vložené ako nepeňažný vklad do majetku žalobcu 1/. Podľa geometrického plánu č. XX/XXXX, vyhotovenom R.. V. W. z 10.03.2004 pozemok č. 1 má nové parc. č. XXXXX/XXX O. O. XXX W. - zastavané plochy a nádvoria a pozemok č. 2 má nové parc. č. XXXXX/ XXX O. O. X XXX W. - zastavané plochy a nádvoria. Súd prvej inštancie uznesením z 05.05.2008, č. k. 50C/330/2007-49 odmietol návrh žalobcu 1/ na pripustenie vstupu Slovenskej republiky - Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR do konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalobcu. Odvolací súd uznesením z 30.10.2008, č. k. 4Co/195/08-71 vstup tohto vedľajšieho účastníka na strane žalobcu pripustil. Keďže žalobca 1/ uzavrel so žalovanou 1/ mimosúdnu dohodu a vzal žalobu voči nej späť, súd prvej inštancie uznesením z 09.09.2009, č. k. 50C/330/2007-101 konanie voči žalovanej 1/ zastavil. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 07.11.2009. Následne súd prvej inštancie uznesením z 13.01.2010, č. k. 50C/330/2007-249 pripustil, aby z konania vystúpil vedľajší účastník Slovenská republika - Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR (v súčasnosti Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR) a súčasne pripustil jeho vstup do konania v procesnom postavení žalobcu 2/. Na pojednávaní konanom dňa 13.01.2010 súd prvej inštancie uznesením pripustil zmenu petitu tak, že predmetom konania je určenie, že žalobca 1/ je vo vzťahu k žalovanej 2/ spoluvlastníkom vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu X/X B. B.. Č.. XXXXX/XXX - zastavané plochy nádvoria vo výmere XXX W., tak ako je vyznačený v geometrickom pláne č. XX/XXXX vypracovanom dňa 10.03.2004 R.. V. W. a úradne overeným dňa 01.04.2004 Správou katastra pre K. W. M. Z., ktorý bude prílohou rozsudku, nachádzajúci sa v kat. úz. G., T. Z., W. Č. L., T. Z. R. a určenie, že žalobca 1/ je vo vzťahu k žalovanej 2/ spoluvlastníkom vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu X/X pozemku parc. č. XXXXX/ XXX - zastavané plochy nádvoria vo výmere X XXX W., tak ako je vyznačený v geometrickom pláne č. XX/XXXX vypracovanom dňa 10.03.2004 R.. V. W. a úradne overeným dňa 01.04.2004 Správou katastra pre K. W. M. Z., ktorý bude prílohou rozsudku, nachádzajúci sa v kat. úz. G., T. Z., W. Č. L., T. Z. R. alebo určenie, že vo vzťahu k žalovanej 2/ je spoluvlastníkom vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu X/X B. B.. Č.. XXXXX/XXX - zastavané plochy nádvoria vo výmere XXX W., tak ako je vyznačený v geometrickom pláne č. XX/XXXX, ktorý bude prílohou rozsudku, nachádzajúci sa v kat. úz. G.Á., Š. - Slovenská L. a správu vykonáva Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR, ďalej určenie, že vo vzťahu k žalovanej 2/ je spoluvlastníkom vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu X/ X B. B.. Č.. XXXXX/XXX - zastavané plochy nádvoria vo výmere X XXX W., tak, ako je vyznačený v geometrickom pláne č. XX/XXXX, ktorý bude prílohou rozsudku, nachádzajúci sa v kat. úz. G.Á., T. Z., W. Č. L., T. Z. R. , Š. - Slovenská L. a správu vykonáva Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR. Následne súd prvej inštancie uznesením z 18.03.2014, č. k. 50C/330/2007-327 z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby v dôsledku správneho matematického prepočtu spoluvlastníckeho podielu konanie v časti spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti X/XX k vyššie uvedeným pozemkom zastavil. Žalovaná poukazovala na to, že je dedičkou po zosnulom J. Z. spolu so svojou sestrou (pôvodnou žalovanou 1/) a to podľa Osvedčenia o dedičstve OS Bratislava III sp. zn. D 105/94, D not 23/94. V dedičskom konaní vydané osvedčenie o dedičstve deklaruje nadobudnutie jej vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam ku dňu smrti poručiteľa, t. j. ku dňu XX.XX.XXXX. Následne pozemky v kat. úz. G. žalovaná prenajala Poľnohospodárskemu družstvu O. s účinnosťou od 01.01.1995 do 31.12.1997 a od 01.01.1998 do 31.12.2018. Žalobu žiadala zamietnuť aj z dôvodu, že nedošlo k platnému prevodu vlastníckeho práva na žalobcu 1/, resp. žalobcu 2/, ani na žiadneho jeho právneho predchodcu, pretože kúpna zmluva z roku 1986 je absolútne neplatným právnym úkonom, pričom o absolútnej neplatnosti tejto zmluvy rozhodol OS Bratislava II rozsudkom č. k. 17C/174/2010-163, pričom v rozsudku súd konštatoval, že predmetná kúpna zmluva nespĺňala náležitosti podľa § 46 ods.2 Obč. zák. Uvedené rozhodnutie zatiaľ nie je právoplatné. Spochybnila aktívnu legitimáciu žalobcov v tomto konaní, pretože súdu nepreukázali, že do súpisu v zakladateľskej listine boli zahrnuté aj sporné nehnuteľnosti. Žalovaná poukázala na to, že kúpna zmluva z roku XXXX nebola schválená podľa § 2 ods. 2 vyhl. 90/1984 o správe národného majetku účinnej v čase uzavretia zmluvy z roku XXXX, pričom táto vyhláška podmieňovala platnosť a účinnosť právneho úkonu, ktorým nadobúdajú vlastníctvo štátne organizácie od občanov schválením so strany federálneho ministerstva dopravy ako nadriadeného orgánu štátnej organizácie československé aerolínie, ktorá v mene štátu ako tzv. štátna organizácia tento právny úkon uzatvárala. Žalovaná mala za to, že práve pre absenciu tohto schvaľovacieho procesu nepredložil právny predchodca žalobcov túto kúpnu zmluvu na zápis do evidencie nehnuteľnosti v roku XXXX a domáha sa zápisu vlastníctva vo svoj prospech až teraz s odstupom 28 rokov. Žalobca 1/ odvodzoval svoju aktívnu vecnú legitimáciu v tomto konaní, ako aj spoluvlastnícke právo k predmetným pozemkom od legitimácie a vlastníckeho práva pôvodného vlastníka týchto nehnuteľností, t. j. štátu (na základe Kúpnej zmluvy č. j. XX/XX-B.-XX), pričom správu nehnuteľností vykonávala Slovenská správa letísk. Poukázal na to, že právni predchodcovia žalobcov a právni predchodcovia žalovanej uzavreli dňa XX.XX.XXXX kúpnu zmluvu č. j. XX/XX-B.-XX, na základe ktorej právny predchodca žalobcov - Československý štát, zast. Československými aerolíniami kúpil predmetné pozemky pre potreby letiska Bratislava - Ivanka a tieto sa stali súčasťou novovytvorenej parcely parc. č. XXXXX/X ako súčasť vzletovej pristávacej dráhy. Dňom podpisu tejto kúpnej zmluvy nadobudol Československý štát i vlastnícke právo k týmto pozemkom, pretože zmluva nepodliehala registrácii na bývalom štátnom notárstve. Tento záver podľa neho vyplýva z ust. § 134 ods. 2 Obč. zák., v spojení s ust. § 507a Obč. zák. Súčasne podľa Inštrukcie Ministerstva spravodlivosti a Ministerstva poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva z 19.05.1964, č. 297/64-MS-OK a č. j. 61-516-MZ-práv., publ. pod č. 8/1964 SIS, ktorou sa vydáva Smernica o postupe pri registrácii zmlúv u štátneho notárstva a pri udeľovaní súhlasu k prevodom a nájmom niektorých druhov nehnuteľností okresnými národnými výbormi registrácia nebola potrebná, pretože nehnuteľnosti boli prevádzané do socialistického a nie súkromného vlastníctva. V tomto smere poukazoval na platnú judikatúru Najvyššieho súdu ČR (sp. zn. 22Cdo/91/2000, 22Cdo/562/2001). Uviedol, že ak by aj bola predmetná kúpna zmluva neplatná, žalobca 1/ by nadobudol svoje spoluvlastnícke právo k týmto pozemkom vydržaním, keďže sporné pozemky má (resp. v minulosti jeho právni predchodcovia mali) v oprávnenej držbe. Predmetné pozemky odo dňa uzavretia kúpnej zmluvy užíval výlučne žalobca 1/, resp. jeho právny predchodca a keďže ide o pozemky v oplotenom areáli vzletovej pristávacej dráhy, neprichádzalo do úvahy užívanie na iné účely. V ďalšom poukázal na skutočnosť, že predmetné pozemky sú prioritným infraštruktúrnym majetkom, ktorý môže byť len vo vlastníctve štátu, resp. letiskovej spoločnosti. Rozhodnutím ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií SR č. 57 z 20.04.2004 vydaným v súvislosti s ust. § 5 ods. 1 zák. č. 136/2004 Z. z. došlo k vyňatiu vymedzenej časti podniku Letisko Bratislava (v správe Slovenskej správy letísk) a táto časť - účtovne oddelená vnútorná organizačná jednotka Slovenskej správy letísk, bola predmetom nepeňažného vkladu štátu ako jediného zakladateľa vloženého do novozaloženej letiskovej spoločnosti Letisko M. R. Štefánika - Airport Bratislava, a.s. (BTS) podľa Notárskej zápisnice č. N 153/2004, Nz 35011/2004 z 26.04.2004. Sporné pozemky boli súčasťou nepeňažného vkladu do majetku žalobcu 1/, čo preukazuje znalecký posudok vyhotovený na účely ohodnotenia nepeňažného vkladu. Vo veci novozaloženej letiskovej spoločnosti Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR vydalo dňa 28.06.2004 pod spis. zn. 1403/M-2004 stanovisko, ktoré sa týkalo prechodu vlastníckeho práva na akciové spoločnosti Letisko M.R. Štefánika - Airport Bratislava, a.s. a Letisko Košice, a.s., ktoré znie takto: „Predmetom nepeňažného vkladu bola účtovne oddelená vnútorná organizačná jednotka Slovenskej správy letísk vymedzená predmetným rozhodnutím ministra, t. j. hmotný a nehmotný majetok, vlastnícke práva k nehnuteľnostiam z listín, rozhodnutí a zo zmlúv uzatvorených Slovenskou správou letísk a jej právnymi predchodcami v územnom obvode letiska M. R. Štefánika Bratislava a územnom obvode Letisko Košice od 31.07.1945 do dňa predchádzajúceho dňu vzniku akciovej spoločnosti (aj tie, ktoré nie sú zaevidované v katastri nehnuteľností)..." Žalobca 1/ tak nadobudol predmetné pozemky ako súčasť nepeňažného vkladu podľa zák. č. 136/2004 Z. z. a to formou vkladu časti podniku, pričom pri vklade časti podniku sa aplikuje ust. § 446 Obch. zák., ktoré umožňuje nadobudnúť vlastnícke právo aj od nevlastníka. Dôsledkom toho je skutočnosť, že v prípade, ak by súd prisvedčil námietkam žalovanej o nevyhnutnosti registrácie kúpnej zmluvy, resp. iným dôvodom spôsobujúcim neplatnosť kúpnej zmluvy, žalobcovi 1/ by aj v takom prípade svedčilo spoluvlastnícke právo, keďže bol dobromyseľný. V tejto súvislosti poukázal i na rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 21.06.2011, č. k. 3Co 105/2010-853, ktorým tento súd priznal vlastnícke právo letiskovej spoločnosti Letisko Košice - Airport Košice, a.s. k nehnuteľnostiam, aj keď tieto neboli uvedené v súpise majetku. Prioritne tak podielovým spoluvlastníkom pozemkov je žalobca 1/, a pre prípad, že sa s týmto súd nestotožní, je ním žalobca 2/ titulom nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu na základe Kúpnej zmluvy č. j. XX/XX-B.-XX, E. XX.XX.XXXX. Žalobca 2/ sa stotožnil so žalobcom 1/ a uviedol, že na základe rozhodnutia ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií SR č. 57 z 20.04.2004 v súlade s § 5 ods. 1 zák. č. 136/2004 Z. z. došlo k vyňatiu vymedzenej časti podniku Letisko Bratislava (dovtedy v správe Slovenskej správy letísk) a táto časť, t. j. účtovne oddelená vnútorná organizačná jednotka Slovenskej správy letísk, bola predmetnom nepeňažného vkladu štátu do majetku novozaloženej letiskovej spoločnosti Letisko M. R. Štefánika- Airport Bratislava, a.s. (žalobcu 1/), pričom sporné pozemky boli súčasťou nepeňažného vkladu. Vo veci novozaloženej letiskovej spoločnosti vydalo Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky dňa 28.06.2004, pod sp. zn. 1403/ M-2004 stanovisko, ktoré sa týkalo prechodu vlastníckeho práva aj na akciovú spoločnosť žalobcu 1/. V stanovisku sa okrem iného uvádza, že predmetom nepeňažného vkladu bola účtovne oddelená vnútorná organizačná jednotka Slovenskej správy letísk vymedzená predmetným rozhodnutím ministra, t.j. hmotný aj nehmotný majetok, vlastnícke práva k nehnuteľnostiam z listín, rozhodnutí a zo zmlúv uzatvorených Slovenskou správou letísk a jej právnymi predchodcami v územnom obvode letiska M. R. Štefánika Bratislava od 31.07.1945 do dňa predchádzajúceho deň vzniku akciovej spoločnosti. Rozhodnutím ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č. 44 zo dňa 24.03.2010 o zmene súpisu nehnuteľností tvoriacich nepeňažný vklad do letiskovej spoločnosti žalobcu 1/ sa doplnil pôvodný súpis nehnuteľností z 26.04.2004 tvoriaci nepeňažný vklad do letiskovej spoločnosti žalobcu 1/. Doplnené pozemky, medzi ktorými boli aj sporné pozemky, boli súčasťou vymedzenej časti podniku Slovenskej správy letísk predstavujúcej Letisko M. R. Štefánika v Bratislave, ale v čase vykonania nepeňažného vkladu neboli zapísané v evidencii katastra nehnuteľností ako vlastníctvo štátu v správe Slovenskej správy letísk. Poukázal na závery rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach vo veci vedenej pod sp. zn. 3Co/105/2010, ktorý potvrdila aj Generálna prokuratúra SR ako i Ústavný súd SR, z ktorých vyplýva, že v súpise nehnuteľností nemuseli byť uvedené všetky pozemky tvoriace súčasť podniku, postačovalo len to, aby tieto pozemky prináležali k časti tvoriacej Letisko M. R. Štefánika v Bratislave. To, že sporné pozemky prináležali k časti tvoriacej Letisko M. R. Štefánika v Bratislave počas konania žalobcovia preukázali, keďže sporné pozemky sú od začiatku výstavby letiska v 50. rokoch 20. storočia súčasťou vzletovej a pristávacej dráhy a nachádzajú sa v oplotenom areáli Letiska M. R. Štefánika v Bratislave. Tvrdenia žalovanej o neplatnosti a neúčinnosti kúpnej zmluvy, ktorú uzavrel právny predchodca žalovanej a z ktorej žalobcovia odôvodňujú prechod vlastníckeho práva sporných pozemkov na Československý štát, považuje za účelové. Kúpnu zmluvu uzavrela F. Z. dobrovoľne, vážne, slobodne na znak čoho ju podpísala. Podpis bol overený W. I. O. O. Z. - O.. Zmluva bola uzavretá dňa XX.XX.XXXX a následne vyplatená kúpna cena. Samotná predávajúca ani jej syn J. Z., ani ďalšia z dedičov K. G. nikdy nenamietali neplatnosť predmetnej kúpnej zmluvy. Neplatnosť a neúčinnosť predmetnej kúpnej zmluvy je namietaná po vyše 20 rokoch od jej uzavretia, aj to iba jednou z dedičiek, a to až v súvislosti s uplatňovaním si vlastníckeho práva štátu a žalobcu 1/ k sporným pozemkom. Takýto výkon práva žalovanou je podľa žalobcu 2/ v rozpore s dobrými mravmi a narúša princíp právnej istoty. Neobstoja ani námietky žalovanej vo vzťahu k neregistrovaniu predmetnej kúpnej zmluvy, pretože podľa čl. II ods. 9 inštrukcie Ministerstva spravodlivosti a Ministerstva poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva z 19.05.1964, č. 297/64-MS -OK a č. j. 61-516-MZ-práv., publ. pod č. 8/1964 SIS, ktorou sa vydala Smernica o postupe pri registrácií zmlúv u štátneho notárstva a pri udeľovaní súhlasu k prevodu a nájmom niektorých druhov nehnuteľností okresnými národnými výbormi zmluvy o prevode nehnuteľností do socialistického spoločenského vlastníctva, napr. štátu nepodliehali registrácii ani súhlasu okresného národného výboru. Z tohto dôvodu preto ani predmetná kúpna zmluva, ktorou sa prevádzalo vlastnícke právo do socialistického spoločenského vlastníctva nepodliehala registrácii. V tejto súvislosti žalobca 2/ poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo/91/2000 a sp. zn. 22Cdo/562/2001. K argumentácii žalovanej, že kúpna zmluva nebola schválená podľa § 2 ods. 2 vyhl. č. 90/1984 Zb., pričom táto vyhláška podmieňuje platnosť a účinnosť právneho úkonu, ktorým nadobúdajú vlastníctvo štátne organizácie od občanov schválením zo strany priamo nadriadeného orgánu, žalobca 2/ uviedol, že ust. § 1 ods. 2 tejto vyhlášky vylučuje jej použitie v prípade, ak sa jedná o nadobúdanie vecí od občanov, ktoré sú predmetnom činnosti štátnej organizácie. Predmetná kúpna zmluva je tak platným právnym úkonom a v prípade, ak by sa súd nestotožnil s nadobudnutím vlastníckeho práva Československým štátom na základe tejto kúpnej zmluvy, má za to, že predmetné pozemky boli vydržané. Sporné pozemky žalobca 1/, resp. jeho právni predchodcovia fakticky užívali odo dňa podpisu predmetnej kúpnej zmluvy (19.08.1986) a do dnešných dní ich žalobca 1/ užíva. Tieto mal žalobca 1/ v nepretržitej držbe po dobu podstatne dlhšiu ako vyžaduje ust. § 134 ods. 1 Obč. zák., t. j. dobu 10 rokov. Súd prvej inštancie z geometrického plánu vyhotoveného Ústavom geodézie a kartografie Z. Č.. E.. XXX/XX E. XX.XX.XXXX zistil, že parc. č. XXXXX/X bola v správe Správy dopravných letíšť a podľa identifikácie parciel pzkn. vl. č. XXXX B.. Č.. XXXXX - L., B.. Č.. XXXXX/X O. O. XXX W. užívala Slovenská správa letísk a parc. č. XXXXX/X - T. B. O. O. X XXX W. U. O. Č. B. O. a časť parc. č. XXXXX/X - T. B. O. O. X XXX W. užívala Slovenská správa letísk. Dňa XX.XX.XXXX uzavreli F. Z., L.. B. a jej syn J. Z. ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľností zapísaných v pzkn. vl. č. XXXX, N.. Ú.. Z. a to časť z pzkn. parc. č. XXXXX O. O.W. X XXX W. a pzkn. vl. parc. č. XXXXX O. O. XXX W., spolu X XXX W. - s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu X/ X-X/X, kúpnu zmluvu č. j. XX/XX-B.-XXX, ktorou predali svoje spoluvlastnícke podiely na predmetných nehnuteľnostiach Československému štátu zastúpenému Československými aerolíniami, a to F. Z. vo veľkosti XXX W. F. J. Z. vo veľkosti XXX W., M. XXX W.. J. Z. nadobudol svoj spoluvlastnícky podiel dedením po otcovi V.Á. Z., zomr. dňa XX.XX.XXXX (dedičské konanie sp. zn. D 2834/74). Podľa čl. II tejto zmluvy nehnuteľnosti boli zabraté pre potreby letiska Bratislava - Ivanka a vyčlenené geometrickým plánom vyhotoveným Ústavom geodézie a kartografie Z. č. zák. 500/07 zo 17.05.1967 a overeným Správou geodézie a kartografie - Stredisko geodézie Bratislava - mesto dňa 13.12.1984, podľa ktorého sa stali súčasťou novoutvorenej EN parc. č. XXXXX/X. Podľa čl. III tejto zmluvy za predanú nehnuteľnosť zaplatili kupujúci predávajúcim kúpnu cenu 368,80 Kčs. Túto kúpnu zmluvu podpísali predávajúci, ktorých podpisy boli úradne overené W. I. O. Z. - O. dňa 21.04.1986. Podľa osvedčenia o dedičstve po neb. J. Z. č. k. D 105/94, D not 23/94 sa dedičmi zo zákona stali W. Z. F. K. G., ktoré po ňom nadobudli na základe dohody nehnuteľnosti v kat. úz. Z., B.. O.. Č.. XXXX, B.. Č.. XXXXX - L. O. O. XXX W. kat. úz. G. F. B.. Č.. XXXXX - L. X XXX W. N.. Ú.. G., Č. B.. Č.. XXXXX/X, Č. B.. Č.. XXXXX/X, Z. XX/a na V. Z. O. X/X vedené, poručiteľom titulom D 2834/74-23 nadobudnuté, každá O. X/X-R., t. j. v pomere k celku v X/XX-R.. W. Z. (žalovaná) zmluvou o nájme č. X/XX/XXXX E. XX.XX.XXXX prenajala PD O. poľnohospodársku pôdu vo výmere 0,8884 ha na čas od 01.01.1998 do 31.12.2018. Podľa LV č. XXXX parc. registra ". žalovaná je zapísaná ako vlastník nehnuteľnosti v časti Z. B.. Č.. XXXXX O. O. X XXX W. - orná pôda vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu X/XX (X/XX) titulom dedenia D 105/94, Dnot 23/94. Dňa 03.06.2009 K. G.Á. a Letisko M. R. Štefánika - Airport Bratislava, a.s. uzavreli Dohodu o odstránení duplicitného vlastníctva, ktorej predmetom bolo vyporiadanie duplicitného vlastníctva (parc. č. XXXXX identická s parc. č. XXXXX/XXX O. O.Ý. X XXX W. - zastavané plochy a nádvoria a parc. č. XXXXX identická s parc. č. XXXXX/XXX O. O. XXX W., zastavané plochy a nádvoria) v prospech Letiska M. R. Štefánika - Airport Bratislava, a.s.. Predmetná dohoda bola zavkladovaná dňa 26.06.2009, pod O.- XXXXX/XX. Podľa súčasného LV č. XXXX je ako vlastník nehnuteľnosti parc. č. XXXXX/XXX O. O. X XXX W. - zastavané plochy a nádvoria a parc. č. XXXXX/XXX O. O. XXX W. - zastavané plochy a nádvoria zapísaná žalovaná v podiele X/XX titulom dedenia a žalobca 1/ v podiele X/XX titulom vyššie uvedenej Dohody na odstránenie duplicitného vlastníctva. Okresný súd Bratislava II rozsudkom 03.05.2012, č. k. 17C/174/2010-163 (doposiaľ neprávoplatným) určil, že spoluvlastnícky podiel vo veľkosti X/X na B. B.. Č.. XXXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere X XXX W. F. B. B.. Č.. XXXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX W. evidovaný na LV č. XXXX patrí do dedičstva po zosnulej F. Z., L.. B., zomr. dňa XX.XX.XXXX. V predmetnom rozhodnutí OS Bratislava II vyslovil neplatnosť kúpnej zmluvy z XX.XX.XXXX uzavretej medzi F. Z., L.. B. a jej synom J. Z. ako predávajúcimi a Československým štátom, zastúpeným Československými aerolíniami ako kupujúcim, predmetom ktorej boli žalované nehnuteľnosti, keď dospel k záveru, že predmetná zmluva neobsahovala formálne náležitosti vyžadované v ust. § 46 ods. 2 Obč. zák., pretože bola uzavretá dňa XX.XX.XXXX a geometrický plán č. XXX/XX, na ktorý sa účastníci v zmluve odvolávali, bol vypracovaný dňa 17.05.1967, ale nebol prílohou tejto zmluvy. Z Rozhodnutia ministra dopravy, pôšt a telekomunikácii č. 57 z 20.04.2004 o vyňatí časti majetku zo správy príspevkovej organizácie Slovenská správa letísk vyplynulo, že minister vyňal ku dňu vzniku žalobcu 1/ z majetku štátu v správe Slovenskej správy letísk účtovne oddelenú, vnútornú organizačnú jednotku - letisko M. R. Štefánika, ktorá má povahu časti podniku. Tento majetok bol predmetom nepeňažného vkladu do akciovej spoločnosti - žalobcu 1/, ktorého hodnota mala byť určená znaleckým posudkom vypracovaným ku dňu založenia žalobcu 1/. Z čl. VII Notárskej zápisnice N 153/2004, NZ 35011/2004 vyplynulo, že zakladateľ - Slovenská republika sa zaväzuje splatiť celé základné imanie, a to vložením nepeňažného vkladu do spoločnosti, ktorého predmetom je účtovne oddelená vnútorná organizačná jednotka Slovenskej správy letísk vymedzená Rozhodnutím ministra dopravy, pôšt a telekomunikácii SR č. 57 zo dňa 20.04.2004. Súčasťou nepeňažného vkladu je prioritný infraštruktúrny majetok. Hodnota nepeňažného vkladu zakladateľa je určená znaleckým posudkom č. XX - XXXX E. XX.XX.XXXX. Hodnotu nepeňažného vkladu znalecký posudok určil vo výške 7.505.940.000,- Sk. V znaleckom posudku je osobitne určená hodnota prioritného infraštruktúrneho majetku, ktorého znalecké ohodnotenie predstavuje výšku 2.871.259.208,- Sk. Zo Stanoviska Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR z 28.06.2004 vyplynulo, že Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR založilo dve akciové spoločnosti, a to Letisko M. R. Štefánika - Airport Bratislava, a. s. (BTS) a Letisko Košice - Airport Košice, a. s. Na ich založenie sa použil majetok štátu, ktorý Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR vyňalo rozhodnutiami č. 57 a 58 z 20.04.2004 z majetku štátu v správe Slovenskej správy letísk. Predmetom nepeňažného vkladu bola účtovne oddelená vnútorná organizačná jednotka Slovenskej správy letísk, vymedzená predmetným rozhodnutím ministerstva, t. j. hmotný a nehmotný majetok, vlastnícke práva k nehnuteľnostiam z listín, rozhodnutí a zo zmlúv uzatvorených Slovenskou správou letísk a jej právnymi predchodcami v územnom obvode letiska M.R. Štefánika. Vlastnícke právo k celému nepeňažnému vkladu prechádza na akciovú spoločnosť dňom jej vzniku. Z prílohy znaleckého posudku č. XXX/XXXX vypracovaného znaleckou organizáciou Výskumným ústavom riadenia hodnoty podniku a súdneho inžinierstva, a.s. za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty majetku a cudzích zdrojov k dátumu vzniku spoločnosti v zmysle vyhl. č. 492/2004 Z. z. súd prvej inštancie zistil, že pozemok označený na LV č. XXXX F. B.. Č.. XXXXX/X W. O. XX XXX W. Z.- ostatné plochy. Z prehlásenia žalobcu 1/ z 28.05.2009 vyplynulo, že sporné nehnuteľnosti v tomto konaní slúžia výlučne leteckej prevádzke ako predpolie vzletovej pristávacej dráhy (O. XX-XX) bez možnosti iného využitia. Stavba predpolia O. XX-XX bola zahájená 01.04.1963, pričom tieto pozemky boli rozhodnutím č. j. B. XXX/ XXXX E. XX.XX.XXXX vyňaté z poľnohospodárskeho pôdneho fondu na "ostatné plochy". Do roku 1962 predmetné pozemky užívalo JRD O.. Zvyšná časť pozemku parc. č. XXXXX M. O. X XXX W. je situovaná mimo areál Letiska M. R. Štefánika v užívaní PD O.. 3. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že dôvodná je iba žaloba žalobcu 2/. Súd prvej inštancie poukázal na to, že predmetom konania bolo určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, kde ako vlastník časti nehnuteľností parc. č. XXXXX/XXX O. O. X XXX W. - zastavané plochy a nádvoria a parc. č. XXXXX/XXX O. O. XXX W. - zastavané plochy a nádvoria je zapísaná žalovaná v podiele X/XX (X/XX) titulom dedenia podľa osvedčenia o dedičstve D 105/94, D not 23/94, ktorá je súčasne evidovaná na LV č. XXXX a ku ktorým najmä žalobca 1/ odvodzoval svoje vlastnícke právo titulom kúpy týchto nehnuteľností, resp. titulom vydržania. Súd prvej inštancie zaujal stanovisko, že žalobcovia majú naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pretože ich právne postavenie je neisté a túto neistotu nie je možné odstrániť inak, než vlastníckou žalobou. Za spornú v konaní považoval skutočnosť, či kúpna zmluva uzavretá medzi právnymi predchodcami žalovanej a Československým štátom je absolútne neplatným právnym úkonom, a či žalobcovia mohli sporné nehnuteľnosti vydržať. K namietanej registrácii kúpnej zmluvy z XX.XX.XXXX súd prvej inštancie uviedol, že ust. § 134 Obč. zák. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy upravoval registráciu prevodu nehnuteľnosti zmluvou, ale s výnimkou nadobúdania do socialistického vlastníctva. Pri aplikácii tohto ustanovenia registrácia zmluvy ako predpoklad prevodu vlastníctva k poľnohospodárskemu pozemku bola nutná len pri jeho nadobudnutí do súkromného vlastníctva, a nie pri nadobudnutí do socialistického vlastníctva. Navyše ust. § 507a Obč. zák. po novele vykonanej zákonom. č. 131/1982 Zb. upravil v prechodných ustanoveniach pravidlo povinnosti registrácie zmlúv s prihliadnutím na nemožnosť retroaktivity pri zápisoch. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie ustálil, že registrácia zmlúv štátnym notárstvom pri nadobúdaní nehnuteľností do socialistického vlastníctva nebola potrebná. Zmena, ktorá nastala účinnosťou zákona č. 265/1992 Zb. sa vzťahovala výlučne na prípady, kedy registrácia zmluvy bola potrebná, ale do dňa účinnosti daného zákona nebola vykonaná. V danej veci išlo o opačný prípad, t. j. registrácia zmluvy nebola potrebná, a teda nebol potrebný ani dodatočný zápis (registrácia) tejto zmluvy vkladom podľa tohto zákona. K namietanej neplatnosti a neurčitosti kúpnej zmluvy z dôvodu, že geometrický plán z roku 1967 nebol jej neoddeliteľnou súčasťou, a teda že kúpna zmluva nespĺňala náležitosť technickej jednoty listiny, súd prvej inštancie uviedol, že geometrický plán je len grafickým znázornením nehnuteľností, ktoré vzniknú ich rozdelením, zlúčením, prípadne zmenou tvaru a vyjadruje stav nehnuteľností a práv viažucich sa k nehnuteľnostiam pred zmenou a po zmene s uvedením doterajších a nových parcelných čísel, výmer, druhov pozemkov a ďalších údajov. V danej veci geometrickým plánom z roku 1967 sporné pozemky č. 1 a č. 2 sa stali súčasťou novovytvorenej parcely č. XXXX/X a tento geometrický plán bol overený katastrálnym úradom - Správou geodézie a kartografie Bratislava- mesto dňa 13.12.1984, čo vyplýva z čl. II. kúpnej zmluvy z XX.XX.XXXX. Súd prvej inštancie s odkazom na závery rozsudku Najvyššieho súdu ČR zo 16.11.2004, sp. zn. 22Cdo/356/2004 dospel k záveru, že predmet kúpy bol v predmetnej kúpnej zmluve dostatočne určito vymedzený. Poukázal na to, že v kúpnej zmluve boli uvedené konkrétne časti (výmery) z pozemkov vo vlastníctve predávajúcich (parcela, číslo, výmera, podiel) a tiež zmluva obsahovala odkaz na overený geometrický plán, na ktorom boli tieto časti parciel vyznačené. Hoci nemal v konaní jednoznačne preukázané, že uvedený geometrický plán bol aj prílohou zmluvy a že kúpna zmluva bola pevne spojená s týmto geometrickým plánom, vyslovil záver, že uvedená skutočnosť by mohla spôsobovať neplatnosť tejto kúpnej zmluvy pre jej rozpor s § 46 ods. 2 Obč. zák. (R 69/2001), ale v prípadne neplatnosti kúpnej zmluvy prichádzalo do úvahy vydržanie vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam. Súd prvej inštancie sa stotožnil so žalovanou, že predmetná kúpna zmluva nenadobudla účinnosť z dôvodu, že podľa vyhl. č. 90/1984 Zb. účinnej v čase jej uzavretia nebol daný k jej uzavretiu súhlas nadriadeného orgánu. Predmetná kúpna zmluva je tak bez súhlasu nadriadeného orgánu neúčinná, keď síce ust. § 1 ods. 2 tejto vyhlášky vylučuje nadobúdanie vecí od iných socialistických organizácií než štátnych a od občanov, ale v ust. § 2 ods. 2 a ust. § 3 ods. 2 pripúšťa výnimku. Napriek neúčinnosti predmetnej kúpnej zmluvy mal súd prvej inštancie za to, že vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam svedčí žalobcovi 2/ titulom vydržania. Uviedol, že sporné nehnuteľnosti boli do dňa vzniku žalobcu 1/, t. j. do 05.05.2004 vo vlastníctve štátu a v správe a užívaní Slovenskej správy letísk. Skutočnosť, že letiská a ich areál, t. j. pozemky spravovala do roku 2004 Slovenská správa letísk, nebola sporná ani medzi účastníkmi konania. V roku 2004 sa Slovenská správa letísk pretransformovala na letiskové akciové spoločnosti, pričom jednou z týchto letiskových spoločností je aj žalobca 1/. K námietke žalovanej, že žalobca 1/ v konaní nepreukázal, že pozemky boli vnesené do jeho majetku, súd prvej inštancie uviedol, že na založenie letiskovej spoločnosti sa v zmysle zákona použije majetok štátu, ktorý Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR rozhodnutím vyjme ku dňu vzniku letiskovej spoločnosti z majetku štátu v správe Slovenskej správy letísk. Predmetom nepeňažného vkladu do letiskovej spoločnosti bola účtovne oddelená vnútorná organizačná jednotka Slovenskej správy letísk vymedzená rozhodnutím Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR. V danej veci minister dňa 20.04.2004 rozhodol o vyňatí časti majetku zo správy Slovenskej správy letísk, t. j. o vyňatí účtovne oddelenej, vnútornej organizačnej jednotky - letiska M. R. Štefánika, ktorá mala povahu časti podniku a ktorá bola predmetom nepeňažného vkladu do letiskovej spoločnosti - žalobcu 1/. Z predložených listinných dôkazov však vyplynulo, že podľa geometrického plánu vypracovaného R.. V. W. Č.. XX/XXXX (č. l. 157) časť právnych vzťahov k pôvodnej parcele XXXXX je uvedená na LV č. XXXX a časť na LV v pzkn. vl. č. XXXX, pričom podľa znaleckého posudku č. XXX-XXXX, kde podkladom pre vypracovanie tohto posudku bol LV č. XXXX pre N.. Ú.. G. (č. l. 233 a č. l. 234) sa par. č. XXXXX/XXX F. B.. Č.. XXXX/XXX v hodnotenom majetku nenachádza. Z tohto dôvodu sa súd prvej inštancie nestotožnil so žalobcom 1/, že predmetom nepeňažného vkladu do jeho majetku bolo celé letisko M. R. Štefánika v Bratislave. Zo žiadnych dokladov predložených žalobcami jednoznačne nevyplývalo, že by sporné pozemky boli ku dňu vzniku žalobcu 1/ súčasťou nepeňažného vkladu štátu do jeho majetku. Naopak, z identifikácie sporných parciel podľa geometrického plánu vyhotoveného Ústavom geodézie a kartografie Z., Č.. E.. XXX/XX, zo XX.XX.XXXX mal súd prvej inštancie preukázané, že parc. č. XXXXX/X bola v správe Správy dopravných letíšť (parc. č. XXXXX/X O. O. XXX W. užívala Slovenská správa letísk a parc. č. XXXXX/X - T. B. O. O. X XXX W., užívalo v časti PD O. a časť parc. č. XXXXX/X - T. B. O. O.W. X XXX W. užívala Slovenská správa letísk). Z uvedeného dôvodu nemohol žalobca 1/ sporné nehnuteľnosti vydržať. Naopak, bol to žalobca 2/, ktorý predmetné pozemky, resp. sporné spoluvlastnícke podiely vydržal do svojho vlastníctva. Tieto boli v užívaní správy letísk odo dňa uzavretia kúpnej zmluvy z XX.XX.XXXX a táto držba trvá nepretržite až do súčasnosti. Preto súd prvej inštancie za prvý deň plynutia vydržacej doby, t. j. prvý deň oprávnenej, nepretržitej a dobromyseľnej držby žalobcu 2/, určil deň XX.XX.XXXX. Dobromyseľnosť štátu (žalobcu 2/) bola daná tým, že dňa XX.XX.XXXX uzavrel kúpnu zmluvu ohľadom sporných nehnuteľností, a teda bol dobromyseľný v tom, že mu tieto nehnuteľnosti patria. Žalovaná nepredložila žiadny dôkaz o tom, že by ona alebo jej právni predchodcovia uplatnili vlastnícke právo k spornému pozemku. Žalobca 2/ tak bol dobromyseľný, keďže jeho vlastnícke právo nebolo pred podaním žaloby na súd nijako spochybnené. Zákonná desaťročná vydržacia lehota pre vydržanie nehnuteľnosti už uplynula. V konaní bolo preukázané, že žalovaná sporný pozemok neužíva a jej právni predchodcovia s kúpnou zmluvou súhlasili a že v čase predaja sporných pozemkov boli tieto nehnuteľnosti zabraté pre potreby letiska Bratislava Ivánka. Pokiaľ žalovaná tvrdila, že sporné pozemky prenajímala, táto skutočnosť nebola preukázaná, pretože zo zmluvy o nájme nevyplýva, či sporné pozemky boli súčasťou prenajatej pôdy v prospech PD O.. Splnenie podmienok pre vydržanie vlastníckeho práva k dotknutým pozemkom žalobcom 2/ súd prvej inštancie posudzoval podľa právnej úpravy účinnej od 01.01.1992. Oprávnená držba predpokladá, že držiteľ je v dobrej viere, že mu vec alebo právo patrí, a že je v tejto dobrej viere so zreteľom na všetky okolnosti. Dobrá viera spočíva v presvedčení držiteľa, že je vlastníkom veci, ktorú drží. Dobrá viera musí byť podložená konkrétnymi okolnosťami, z ktorých možno usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa je opodstatnené. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery sú spravidla okolnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia práva a svedčiace o poctivosti nadobudnutia, teda tzv. titul uchopenia držby (napr. existencia zmluvy, ktorá je pre určitú vadu neplatná). Držiteľ musí byť v dobrej viere, že je tu taký právny titul, ktorý podľa platného práva má za následok prevod vlastníctva. Oprávnená držba sa nemôže zakladať na takom omyle držiteľa, ktorému sa mohol pri normálnej opatrnosti vyhnúť. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu od každého vyžadovať. Ospravedlniteľný môže byť omyl skutkový a výnimočne aj omyl právny. Právny omyl spočíva v neznalosti alebo neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych dôsledkov právnych skutočností. Dobromyseľný je držiteľ napríklad i vtedy, ak vec nadobudol na základe zmluvy alebo rozhodnutia, ktoré však sú neplatné, a nevedel to. V danej veci si štát mal byť vedomý toho, aké náležitosti mala mať platná zmluva o prevode nehnuteľnosti. Napriek tomu, že kúpna zmluva mala právne vady (nebola pevne spojená s geometrickým plánom, čo mohlo spôsobovať jej neplatnosť pre rozpor s § 46 ods. 2 Obč. zák., absentoval súhlas nadriadeného orgánu podľa § 3 ods. 2 vyhl. č. 90/1984 Zb.), súd prvej inštancie dospel k záveru, že táto skutočnosť nemá vplyv na dobromyseľnosť štátu do takej miery, aby podmienka dobromyseľnosti nebola splnená a ba teda držba nevyústila do vydržania. Keďže priamo zo zákona (napr. aj zo zák. č. 22/1964 Sb. o evidencii nehnuteľností) nevyplýva, že zmluva o prevode nehnuteľností musí byť pevne spojená s geometrickým plánom (v praxi ide o vadu, ktorú je možné odstrániť vo vkladovom konaní), nemožno podľa názoru súdu prvej inštancie jednoznačne usudzovať, že takýto právny úkon je neplatný pre neurčitosť. Pokiaľ ide o neúčinnosť kúpnej zmluvy podľa § 3 ods. 2 vyhl. č. 90/1984 Zb., súd prvej inštancie so zreteľom na poslednú vetu tohto ustanovenia, podľa ktorej „orgány oprávnené schvaľovať odplatné prevody vecí môžu stanoviť, v ktorých prípadoch nie je potrebné ich schválenie“, mal za to, že nemožno jednoznačne vyvrátiť ani potvrdiť, či sa štát mohol výnimočne vyhnúť právnemu omylu. Uvedenú kúpnu zmluvu považoval síce za neúčinný, ale platný právny úkon. Z tohto potom vyvodil, že držba štátu bola oprávnená a dobromyseľná. Pokiaľ ide o vydržaciu dobu, súd prvej inštancie uviedol, že oprávnený držiteľ, ktorý mal vec v oprávnenej držbe ku dňu 01.01.1992 (aj keď to bol štát), si mohol započítať do vydržacej doby aj dobu, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe pred 01.01.1992. V danom prípade mal štát predmetné pozemky v oprávnenej držbe od roku 1986 nepretržite, pričom nebolo preukázané, že by ku dňu 01.01.1992 niekto jeho vlastnícke právo spochybnil, a teda že by štát prestal byť dobromyseľný. V konaní nebolo rovnako preukázané ani to, že by sa ktorýkoľvek zo žalobcov dozvedel o tom, že k predmetným pozemkom si uplatňuje pred rokom 2004 vlastnícke právo iná osoba. Je preto zrejmé, že k tomuto dátumu, uplynula štátu vydržacia doba potrebná na vydržanie nehnuteľností. Keďže štát splnil všetky podmienky vydržania nehnuteľností (hoci by aj bola kúpna zmluva z XX.XX.XXXX neplatná), stal sa vlastníkom predmetných nehnuteľností vydržaním. Vlastnícke právo žalobcu 1/ k predmetným pozemkom nebolo jednoznačne preukázané. Z týchto dôvodov súd žalobe žalobcu 2/ vyhovel a vo zvyšku, teda pokiaľ ide o žalobu žalobcu 1/, žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. 4. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca 1/. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že za spoluvlastníka dotknutých nehnuteľností určí žalobcu 1/. Uviedol, že mu je známe stanovisko Najvyššieho súdu SR z 03.10.2001, sp. zn. Cpj 33/01, ale závery tohto stanoviska považuje za prekonané. Má za to, že geometrický plán nemusí vždy tvoriť neoddeliteľnú súčasť kúpnej zmluvy, čo vyplýva aj z § 30 ods. 5 katastrálneho zákona. V tomto smere poukázal aj na nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 340/2012-62. Uviedol, že kúpna zmluva nebola v čase jej uzavretia evidovaná v evidencii nehnuteľností z toho dôvodu, že neboli majetkovoprávne vysporiadané všetky diely geometrického plánu (Q. Č.. XXX-XX, E. XX.XX.XXXX vyhotovený ústavom geodézie a kartografie Z.), ale tento geometrický plán bol už zapísaný v evidencii nehnuteľností. Zdôraznil, že podpisy na kúpnej zmluve boli riadne overené, žalovaná ich v priebehu celého konania nespochybnila a nebolo tiež sporné, že právnym predchodcom žalovanej bola vyplatená kúpna cena za pozemky. Nesprávnym právnym posúdením veci je podľa žalobcu 1/ záver súdu prvej inštancie o neplatnosti kúpnej zmluvy z dôvodu nepripojenia geometrického plánu k nej. Pre prípad, že by sa súd z vyššie uvedeným nestotožnil, žalobca 1 /má za to, že pozemky vydržal do svojho vlastníctva. V tomto smere uviedol, že je právnym nástupcom Slovenskej republiky - Slovenskej správy letísk, ako aj jej právnych predchodcov; do novely Občianskeho zákonníka vykonanej zákonom č. 509/1991 Zb. účinnej od 01.01.1992 štát nemohol nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním; počnúc novelou Občianskeho zákonníka vykonanou zákonom č. 509/1991 Zb. účinnou od 01.01.1992 sa i štát stal spôsobilým subjektom vydržania. Žalobca 1/ nezdieľa právny názor, že vadou kúpnej zmluvy ako nadobúdacieho titulu preukazujúceho oprávnenosť držby by mohlo byť nespojenie geometrického plánu s predmetnou zmluvou, ktorá vada mohla spôsobovať neplatnosť zmluvy pre rozpor s § 46 ods. 2 Obč. zák. a tiež sa nestotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, ktorý vyhodnotil predmetnú kúpnu zmluvu ako neúčinnú z dôvodu absencie súhlasu nadriadeného orgánu. Žalobca 1/ má za to, že všetky predpoklady vydržania boli v tomto prípade splnené. Už právny predchodca žalobcu 1/, v danom čase Slovenská republika zastúpená Slovenskou správou letísk, si mohol vo vzťahu k sporným pozemkom započítať 10 ročnú dobu svojej oprávnenej držby i oprávnenú držbu svojich právnych predchodcov. Slovenská republika zastúpená Slovenskou správou letísk nerušene užívala sporné pozemky až do 04.05.2004, keďže dňom 05.05.2004 sa tieto stali majetkom letiskovej spoločnosti v dôsledku vloženia časti podniku do novozaloženej spoločnosti BTS (žalobcu 1/). Žalobca 1/ užíva sporné pozemky nepretržite od 05.05.2004 na výkon svojej podnikateľskej činnosti. Svoju aktívnu legitimáciu v spore odvodzuje od legitimácie pôvodného vlastníka predmetných nehnuteľností, t. j. štátu - Slovenskej republiky, ktorých správu vykonávalo Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR. Rozhodnutím ministra č. 57 sa z majetku štátu v správe slovenskej správy letísk ku dňu vzniku akciovej spoločnosti Letisko M. R. Štefánika - Airport Bratislava - a.s. (BTS) vyňala účtovne oddelená, vnútorná organizačná jednotka - letisko M.R. Štefánika Bratislava, ktorá mala povahu časti podniku. Táto organizačná jednotka bola následne predmetom nepeňažného vkladu do akciovej spoločnosti Letisko M.R. Štefánika - Airport Bratislava , a.s. (BTS), ktorej hodnota bola určená znaleckým posudkom č. XXX/XXXX, vypracovaným k dátumu vzniku akciovej spoločnosti a na ktorého vyhotovenie sa odvolávalo rozhodnutie ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií SR č. 57 zo dňa 20.04.2004. Žalobca 1/ bol teda založený rozhodnutím jediného zakladateľa - štátu, v mene ktorého konalo ministerstvo, pojatým do zakladateľskej listiny vyhotovenej vo forme notárskej zápisnice N 153/2004, Nz 35011/2004 a vznikol ku dňu 05.05.2004 zápisom do obchodného registra. Žalobca 1/ v odvolaní zdôraznil, že predmetom nepeňažného vkladu do majetku žalobcu 1/ ako obchodnej spoločnosti neboli samostatné hnuteľné veci, nehnuteľné veci a pohľadávky a pod., ale časť podniku. Pre časť podniku platia inak ustanovenia týkajúce sa podniku samotného, ibaže právna úprava výslovne ustanovuje inak. Podnik, resp. jeho časť je vecou hromadnou. Predmetom nepeňažného vkladu do obchodnej spoločnosti žalobcu 1/ boli, okrem iného, aj v konaní dotknuté pozemky a to právnym titulom kúpnej zmluvy, ktorej podkladom bol vykupovací geometrický plán. K podniku totiž prináležia aj také aktíva, ktoré podnikateľ nemá zaevidované v účtovných knihách. Postačuje, aby pozemok patril podnikateľovi a súčasne slúžil na prevádzkovanie podniku alebo vzhľadom na svoju povahu, má tomuto účelu slúžiť. Vo vzťahu k sporným pozemkom boli ku dňu založenia žalobcu 1/ ako letiskovej spoločnosti a i k dnešnému dňu splnené obe tieto podmienky. Cieľom zakladateľa bolo previesť všetky zložky prináležiace časti podniku tvoriacej letisko M.R. Štefánika Bratislava na novovzniknutú letiskovú spoločnosť. V tomto smere i ministerstvo vydalo za účelom eliminácie rizík, alebo pochybností o predmete nepeňažného vkladu do obchodnej spoločnosti žalobcu 1/ stanovisko pod sp. zn. 1403/M-2004 k prechodu vlastníckeho práva na akciové spoločnosti letisko M.R. Štefánika -Airport Bratislava, a.s. (BTS) a letisko Košice, a.s. z 28.06.2004 z obsahu ktorého vyplýva, že „predmetom nepeňažného vkladu bola účtovne oddelená vnútorná organizačná jednotka Slovenskej správy letísk vymedzená predmetným rozhodnutím ministra, t. j. hmotný a nehmotný majetok, vlastnícke práva k nehnuteľnostiam z listín, rozhodnutí a zo zmlúv uzavretých Slovenskou správou letísk a jej právnymi predchodcami v územnom obvode letiska M.R. Štefánika Bratislava a v územnom obvode letiska Košice od 31.07.1945 do dňa predchádzajúceho vzniku akciovej spoločnosti (aj tie, ktoré nie sú zaevidované v katastri nehnuteľností)....“ Aktívna legitimácia žalobcu 1/ vo vzťahu k majetku, ktorý bol predmetom nepeňažného vkladu, bola potvrdená aj rozhodnutím Najvyššieho súdu SR z 28.02.2008 v konaní o určenie vlastníckeho práva vedenom pod sp. zn. 3Cdo/251/2006 týkajúcom sa letiskovej spoločnosti Letisko M.R. Štefánika - Airport Bratislava -a.s. (BTS). V ďalšom žalobca 1/ vytkol súdu prvej inštancie nesprávne vyhodnotenie znaleckého posudku č. XXX-XXXX. V tomto ohľade uviedol, že sporné pozemky parc. č. XXXXX/XXX F. B.. Č.. XXXXX/ XXX vznikli oddelením pozemkov na základe geometrického plánu R.. V. W. Č.. XX/XXXX za účelom identifikácie a obnovenia právneho stavu pôvodných parciel pzkn. parc. č. XXXXX F. XXXXX, ktoré boli dovtedy podľa geometrického plánu GP č. XXX-XX E. XX.XX.XXXX súčasťou parc. H. N. Č.. XXXXX/X a tento v čase založenia žalobcu 1/ nebol zapísaný v súbore informácií katastra nehnuteľností. Sporné pozemky - parc. č. XXXXX/XXX F. B.. Č.. XXXXX/XXX v tom čase právne neexistovali a preto nemohli byť menovite uvedené v znaleckom posudku XXX- XXXX. Aj napriek tejto skutočnosti zo znaleckého posudku č. XXX - XXXX vyplýva, že v ňom bol ocenený pozemok parc. č. H. N. XXXXX/ X O. O. XX XXX W., ktorého súčasťou boli sporné PK parcely č. XXXXX F. XXXXX (XXXXX O. O. X XXX W. F. B.. Č.. XXXXX O. O. XXX W.), ktoré boli následne geometrickým plánom č. XX/XXXX vypracovaným R.. V. W. identifikované ako parcely registra H. N. Č.. XXXXX/XXX O. O. X XXX W. a parc. č. XXXXX/XXX O. O. XXX W.. V ďalšom sa žalobca 1/ nestotožnil s právnym posúdením otázky neúčinnosti kúpnej zmluvy z dôvodu absencie súhlasu nadriadeného orgánu podľa § 3 ods. 2 vyhl. č. 90/1984 Zb. Podľa neho je kúpna zmluva platným a účinným právnym úkonom, pretože ust. § 1 ods. 2 cit. vyhlášky vylučuje jej použitie pri nadobúdaní vecí od občanov, ktoré je predmetom činnosti štátnej organizácie a teda vylučuje jej použitie v prejednávanej veci. Navyše podľa § 3 ods. 2 tejto vyhlášky orgány oprávnené schvaľovať odplatné prevody vecí môžu ustanoviť, v ktorých prípadoch nie je potrebné ich schválenie. Vzhľadom na to nie je možné nikdy s istotou rozhodnúť, že kúpna zmluva mala byť pre svoju účinnosť chválená priamo nadriadeným orgánom. Napokon žalobca 1/ namietol, že súd prvej inštancie neinformoval o začatí konania príslušnú okresnú prokuratúru (§ 35 ods. 4 O.s.p.). 5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie aj žalovaná. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne. Poukázala na to, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil otázku zaplatenia kúpnej ceny, keď zo žiadneho dôkazu vykonaného v konaní nevyplýva jej zaplatenie kupujúcimi. Rovnako nebolo v konaní preukázané, že geometrický plán č. XXX/XX, E. XX.XX.XXXX bol súčasťou alebo prílohou zmluvy z XX.XX.XXXX a že by predmet prevodu bol dostatočne určitý, resp. že by bolo objektívne jasné, aká nehnuteľnosť bola prevedená. Práve naopak geometrický plán č. XXX/XX, zo XX.XX.XXXX je chaotický, dodatočne menený, preškrtaný, a nie je z neho objektívne jasné, aká časť pôvodných pozemkovoknižných parciel mala byť prevedená. Žalobcovia nepreukázali súvislosť medzi geometrickým plánom č. XXX/XX a geometrickým plánom, na ktorý sa odvoláva petit výroku súdneho rozhodnutia (geometrický plán č. XX/XXXX, E. XX.XX.XXXX). Je pritom zrejmé, že oba tieto plány vychádzajú z tých istých pozemkovoknižných nehnuteľností, ale nie je zrejmé, či v totožných častiach, pretože sa mali oddeľovať iba určité časti (diely) z pôvodných pzkn. parciel. Súd prvej inštancie neprihliadol na skutočnosť, že na základe dedičského rozhodnutia sp. zn. D 105/94, D not 23/94 si žalovaná riadne uplatnila nárok na prejednanie týchto nehnuteľností v dedičskom konaní, pričom podklady na prejednanie zasielala notárovi správa katastra a následne tieto podklady notár prevzal do rozhodnutia o dedičstve. Spomenuté rozhodnutie o dedičstve bolo následne zapísané do katastra nehnuteľností - štátom vedenej verejnej a hodnovernej evidencie. Je preto zrejmé, že uplatnením v dedičskom konaní, ako aj zápisom na list vlastníctva a následným prenajatím poľnohospodárskemu družstvu Vajnory sa žalovaná správala k týmto nehnuteľnostiam ako vlastník, pričom vôbec netušila, že časť jej vlastníctva je v areáli letiska. Súd prvej inštancie nesprávne zamieňa užívanie pozemku s vykonávaním spoluvlastníckeho práva. Pokiaľ by mal žalobca 2/ nadobudnúť vlastníctvo vydržaním, nie je jeho povinnosťou preukázať vykonávanie vlastníckeho práva k celej veci, ale dobromyseľné vykonávanie spoluvlastníckeho práva. Je nesporné, že od ostatných spoluvlastníkov podiely vykúpené neboli. Ak bol štát dobromyseľný, že je menšinovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností, mal preukázať, že vykonával svoje spoluvlastnícke právo na rokovaniach o hospodárení so spoločnou vecou podľa § 139 ods. 2 Obč. zák. Žalovaná bola v kontakte s niektorými z ostatných spoluvlastníkov predmetných pozemkov a preto má vedomosť o tom, že žalobca 1/ s nimi nikdy nerokovali o hospodárení so spoločnou vecou, nehlasoval ako menšinový spoluvlastník na takých rokovaniach, nežiadal väčšinových spoluvlastníkov, aby rozhodli podľa § 139 ods. 2 Obč. zák. o hospodárení so spoločnou vecou. Žalobca 1/ teda nikdy nevykonával k pozemkom spoluvlastnícke právo, a preto nemohol nadobudnúť spoluvlastnícky podiel do vlastníctva vydržaním. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že platnosť a účinnosť kúpnej zmluvy z XX.XX.XXXX nebola naplnená. Štát nemohol byť v danom prípade dobromyseľný a nepostupoval s obvyklou mierou opatrnosti, pretože zmluva z roku XXXX sa odvoláva na v tom čase už 19 - ročný geometrický plán, ktorý bol menený, preškrtávaný a ako celok nejasný, zmluva z roku XXXX nemala ako prílohu, ani neoddeliteľnú súčasť, geometrický plán, podľa ktorého malo dôjsť k rozčleňovaniu pozemkov, nebolo preukázané, že by štát ako kupujúci uhradil kúpnu cenu, kupujúci si nesplnil svoju povinnosť a nepredložil zmluvu na schválenie nadriadenému orgánu podľa vyhl. č. 90/1984 Zb., čím zmluva nenadobudla účinnosť, kupujúci zmluvu nepredložil k zápisu do evidencie nehnuteľností, čo mu ukladal § 4 ods. 3 zák. č. 22/1964 Zb. v lehote do 60 dní odo dňa vzniku vzťahu podliehajúcemu zápisu do evidencie nehnuteľností. Je teda zrejmé, že štát si nepočínal s obvyklou mierou opatrnosti a tým nemohla byť daná jeho dobromyseľnosť. Žalovaná ďalej v odvolaní poukázala na to, že ospravedlniteľným omylom, ktorý by mohol zakladať dobromyseľnosť, nie je omyl právny, ale iba omyl skutkový. Právny omyl spočíva v neznalosti alebo v neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych dôsledkov právnych skutočností. Pokiaľ sa teda štát spoliehal, že podpisom zmluvy bez určitého predmetu, pripojeného geometrického plánu a jej založením „ad acta“ zmluva bez ďalšieho nadobudne platnosť a účinnosť, ide o hrubú neznalosť všeobecne záväzných právnych predpisov (Občianskeho zákonníka, vyhlášky č. 90/1984 Zb., zákona č. 22/1964 Zb.) zo strany štátu, ktorá nemohla založiť jeho dobromyseľnosť. V závere odvolania žalovaná poukázala na ust. § 47 ods. 3 Obč. zák., podľa ktorého ak sa do troch rokov od uzavretia zmluvy nepodal návrh na rozhodnutie podľa odsekov 1 a 2 platí, že účastníci od zmluvy odstúpili s tým, že toto ustanovenie bolo do Občianskeho zákonníka zavedené novelou č. 509/1991 Zb. účinnou od 01.01.1992, pričom podľa § 868 Obč. zák. sa vzťahuje aj na právne vzťahy vzniknuté pred 01.01.1992. 6. Žalobca 1/ vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej zotrval na svojej argumentácii obsiahnutej v ním podanom odvolaní. Ohľadom otázky zaplatenia kúpnej ceny doplnil, že jej zaplatenie bolo preukázané dôkazom - „Majetkovoprávne usporiadanie pozemkov letiska Bratislava - Ivanka - predpolie O. XX - poukázanie peňažných náhrad za vykúpené pozemky“, z ktorého vyplýva, že kúpna cena bola riadne vyplatená právnym predchodcom žalovanej. V ďalšom poukázal na to, že žalovaná, ani jej právni predchodcovia sa nikdy nesprávali ako vlastníci predmetných pozemkov a samotné dedenie pozemkov nie je možné vzhľadom na charakter prejednávanej veci považovať za výkon vlastníckeho práva. Naopak, štát sa správal ako vlastník, a vykonával fakticky panstvo nad vecou, pričom sporné pozemky vložil ako nepeňažný vklad do majetku letiskovej spoločnosti a preto ich jediným legitímnym vlastníkom je žalobca 1/. 7. Žalobca 2/ vo vyjadrení k odvolaniam žalobcu 1/ a žalovanej navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. 8. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolaní (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolania na pojednávaní dňa 19.04.2017, na ktorom oboznámil strany sporu s obsahom napadnutého rozsudku, odvolania žalobcu 1/ a žalovanej, vyjadrenia žalobcu 1/ k odvolaniu žalovanej, vyjadrenia žalobcu 2/ k odvolaniam žalobcu 1/ a žalovanej a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie treba zmeniť. 9. V prejednávanej veci žalobcovia 1/, 2/ odvodzovali svoje vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu na žalovaných nehnuteľnostiach titulom kúpnej zmluvy z XX.XX.XXXX uzavretej medzi F. Z., L.. B. a jej synom J. Z. (právni predchodcovia žalovanej) a Československým štátom zastúpeným Československými aerolíniami (právny predchodca žalobcu 2/), resp. vydržaním predmetných spoluvlastníckych podielov (pokiaľ ide o žalobcu 2/) a ich následným vkladom (ako nepeňažný vklad) do majetku žalobcu 1/. Z tohto dôvodu bolo v prvom rade potrebné zaoberať sa otázkou platnosti a účinnosti tohto nadobúdacieho právneho titulu (kúpnej zmluvy). Súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozsudku jednoznačne k otázke platnosti tejto kúpnej zmluvy nevyjadril. Uviedol, že predmet kúpy bol síce v zmluve vymedzený dostatočne určito, keďže v kúpnej zmluve boli uvedené konkrétne časti - výmery z pozemkov vo vlastníctve predávajúcich - parcela, číslo, výmera, podiel - a zmluva obsahovala odkaz na overený geometrický plán, na ktorom boli tieto časti parciel vyznačené, ale nemal preukázané, že geometrický plán bol prílohou tejto zmluvy. Preto vyslovil záver, že uvedená skutočnosť mohla spôsobiť neplatnosť tejto kúpnej zmluvy pre jej rozpor s § 46 ods. 2 Obč. zák. (stanovisko Najvyššieho súdu SR z 03.10.2001, sp. zn. Cpj 33/01, R 69/2001). K otázke účinnosti kúpnej zmluvy uviedol, že táto nenadobudla účinnosť, pretože podľa vyhl. č. 90/1984 Zb. účinnej od 01.01.1985 do 01.07.1988 nebol daný k jej uzavretiu súhlas nadriadeného orgánu. Napriek uvedenému (možnej neplatnosti kúpnej zmluvy a jej neúčinnosti) mal súd prvej inštancie za to, že predmetné spoluvlastnícke podiely na žalovaných nehnuteľnostiach vydržal do svojho vlastníctva žalobca 2/. Odvolací súd, na rozdiel od súdu prvej inštancie považuje predmetnú kúpnu zmluvu za platný právny úkon. Súd prvej inštancie v zhode so žalovanou považovali predmetnú kúpnu zmluvu za neplatný právny úkon odvolávajúc sa na stanovisko Najvyššieho súdu SR z 03.10.2001, sp. zn. Cpj 33/2001, podľa ktorého sa pre platnosť zmluvy o prevode nehnuteľnosti napísanej na viac ako jednom liste vyžaduje také spojenie jednotlivých hárkov, aby tieto tvorili technicky (nie vôľovo, či obsahovo) nedeliteľný celok, teda jednu listinu a to už pred podpísaním zmluvy; požiadavku zákonnej technickej jednoty viacerých listín nespĺňa prejav vôle účastníkov zmluvy, hoci aj výslovne vyjadrený v zmluve rešpektovať ust. § 46 ods. 2 Obč. zák., ale bez patričného pevného spojenia (zošitia) jednotlivých listín (hárkov), napr. kovovou sponou a pod. Žalobcovia už pred prvoinštančným súdom poukazovali aj na iné rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30Cdo/3382/2007 a Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sž-o-KS 55/2006 uverejnené aj v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 3 z roku 2008 pod poradovým číslom 32, ktoré ponímajú technickú jednotu zmluvy o prevode nehnuteľností odlišne a to tak, že nie je podmienkou platnosti právneho úkonu, ale iba podmienkou katastrálneho konania, na odstránenie ktorej má byť účastník vyzvaný v konaní. Odvolací súd poukazuje na to, že otázku technickej jednoty zmluvy o prevode nehnuteľností a jej vplyv na platnosť právneho úkonu riešil aj Ústavný súd SR v náleze sp. zn. IV. ÚS 15/2014, z 28.04.2014, v ktorom poukázal na rozdielne názory Najvyššieho súdu SR na platnosť zmluvy o prevode nehnuteľností v prípade chýbajúcej technickej jednoty zmluvy obsiahnuté v stanovisku občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu sp. zn. Cpj 33/01, prijatého dňa 03.10.2001, v rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 3Sž-o-KS 55/2006, z 05.10.2006 (R 32/2008), v uznesení najvyššieho súdu sp. zn. 6Cdo/64/11 a v rozsudkoch najvyššieho súdu sp. zn. 3Sžo/64/2010 a 1Sžr/68/2011, ktoré znamenajú posun v interpretácii vplyvu požiadavky technickej jednoty listiny o prevode nehnuteľnosti na neplatnosť kúpnej zmluvy najvyšším súdom a vyslovil, že z ústavného hľadiska požiadavky právnej istoty a preferencie platnosti právnych úkonov je nevyhnutné, aby o neplatnosti právneho úkonu nerozhodovali okolnosti, ktoré zákon neuvádza ako dôvody neplatnosti. Súdy majú pri posudzovaní neplatnosti právnych úkonov zohľadniť aj zmysel a účel právnej úpravy, ktorá s určitým nedostatkom právneho úkonu spája právny následok v podobe jeho neplatnosti. Požiadavky na písomnú formu právneho úkonu (alebo sprísnenú písomnú formu) nie sú samoúčelné. Pri posudzovaní platnosti právneho úkonu s ohľadom na splnenie písomnej formy v zmysle § 46 ods. 2 druhej vety Obč. zák. musí byť zohľadnený aj účel tejto normy (zvýrazňovacia funkcia dôležitých právnych úkonov, preukaznosť, trvalosť a spôsobilosť archivácie predmetných právnych úkonov ich účastníkmi, ako aj orgánmi verejnej správy, obmedzenie rizika pozmeňovania obsahu listiny a pod.). Ústavný súd dospel k záveru, že účel ust. § 46 ods. 2 druhej vety Obč. zák. nebol spochybnený, ak súčasťou zmluvy o prevode nehnuteľnosti nebol aj geometrický plán označujúci novovytvorenú prevádzanú parcelu, ak už tento geometrický plán bol autorizovaný a uložený orgánom správy katastra, jeho obsah bol dostatočne preukázateľný, bez možnosti vplyvu účastníkov na jeho obsah a bol iba priložený k návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. V prejednávanej veci aplikácia tohto nálezu ústavného súdu znamená, že aj v prípade, že kúpna zmluva v čase jej podpisu netvorila technickú jednotu s geometrickým plánom vyhotoveným Ústavom geodézie a kartografie Z. Č.. E.. XXX/ XX, E. XX.XX.XXXX overeným Správou geodézie a kartografie - Stredisko geodézie Bratislava - mesto dňa 13.12.1984, nemalo to vplyv na platnosť kúpnej zmluvy z dôvodu, že ust. § 46 ods. 2 Obč. zák. účinné v čase jej uzavretia takýto následok s chýbajúcou technickou jednotou zmluvy nespájalo. Nie je teda správny právny názor súdu prvej inštancie, že predmetná kúpna zmluva je neplatným právnym úkonom. Na druhej strane je odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie v tom, že predmetná kúpna zmluva nenadobudla účinnosť pre absenciu jej schválenia nadriadeným orgánom podľa vyhl. č. 90/1984 Zb. o správe majetku štátu účinnej od 01.01.1985 do 01.07.1988. Cit. vyhláška upravuje podmienky nadobúdania vecí zmluvou do štátneho socialistického vlastníctva, správu národného majetku štátnymi organizáciami, výkon správy národného majetku organizačnými jednotkami štátnych organizácií, ktoré vystupujú v hospodárskych vzťahoch vo svojom mene a nakladanie s pohľadávkami a inými majetkovými právami štátnych organizácií (§ 1 ods. 1). Z negatívneho vymedzenia predmetu jej úpravy vyplýva, že sa nevzťahuje na nadobúdanie vecí od iných socialistických organizácií než štátnych, od občanov a iných organizácií než socialistických, ktoré je predmetom činnosti štátnej organizácie, na prevody správy a prevody vlastníctva národného majetku, ku ktorým dochádza pri obvyklom hospodárení, ďalej na prevody vecí určených na osobnú spotrebu do vlastníctva občanov (napr. predaj v obchode, poskytovanie liekov, školských potrieb) a na požičiavanie spotrebných predmetov občanom štátnymi organizáciami na to určenými, na prenechávanie bytov a miestností v domoch spravovaných organizáciami na osobné užívanie občanom, na prenechávanie vecí v národnom majetku do dočasného užívania občanom podľa osobitných predpisov, na požičiavanie spotrebných predmetov, ktoré boli na tento účel určené (napr. knihy, predmety na pestovanie športu) a na poskytovanie osobných ochranných pracovných prostriedkov a iných vecí organizáciami podľa osobitných predpisov (§ 1 ods. 2, 3). V prejednávanej veci predmetom prevodu podľa kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX boli nehnuteľnosti vo vlastníctve fyzických osôb (občanov), ktoré sa zmluvne prevádzali do štátneho socialistického vlastníctva (Československý štát bol zastúpený štátnou organizáciou Československými aerolíniami, Praha) a teda právna úprava cit. vyhlášky by sa vo všeobecnosti (§ 1 ods. 2) na tento prevod nevzťahovala s výnimkou, ak by išlo o prevod podľa § 2 ods. 2 vyhlášky. Ust. § 2 ods. 2 vyhlášky možno totiž považovať za ustanovenie lex specialis vo vzťahu k ustanoveniu § 1 ods. 2 tejto vyhlášky, ktoré umožňovalo jej aplikáciu aj na nadobúdanie vecí do štátneho vlastníctva zmluvou od občanov a iných organizácií než socialistických. Za socialistické organizácie sa pritom považovali štátne, družstevné a spoločenské organizácie, ako aj iné organizácie, činnosť ktorých prispievala k rozvoju socialistických vzťahov (§ 18 Obč. zák.). Podľa § 2 ods. 2 vyhlášky č. 90/1984 Zb. mohli štátne organizácie len výnimočne nadobúdať veci do štátneho vlastníctva aj od občanov a iných organizácií než socialistických, ak boli splnené nasledovné podmienky: 1/ kúpna cena bola dohodnutá v súlade s vtedy platnými cenovými predpismi, 2/ nemožnosť nadobudnúť veci od socialistických organizácii, 3/ nevyhnutnosť potreby na plnenie určených úloh. Zároveň platilo, že štátne organizácie nemohli takto nadobúdať od občanov a iných organizácií než socialistických do štátneho vlastníctva rodinné domčeky, stavby na individuálnu rekreáciu a byty v osobnom vlastníctve na ubytovanie a rekreáciu svojich pracovníkov. Na účinnosť zmluvy o nadobúdaní vlastníctva podľa § 2 ods. 2 cit. vyhlášky potrebovali štátne organizácie schválenie priamo nadriadeného orgánu, národný výbor schválenie národného výboru najbližšie vyššieho stupňa. Orgány oprávnené schvaľovať odplatné prevody vecí mohli ustanoviť, v ktorých prípadoch nebolo potrebné ich schválenie (§ 3 ods. 2 vyhlášky). Schválenie podľa odsekov 1 a 2 nebolo potrebné, ak veci nadobúdal ústredný orgán štátnej správy alebo krajský národný výbor, Národný výbor hlavného mesta Prahy a Národný výbor hlavného mesta SSR Bratislavy (§ 3 ods. 4 Vyhlášky). V danej veci žalované spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach od občanov (právnych predchodcov žalovanej) nadobudol Československý štát zastúpený Československými aerolíniami, a teda išlo o odplatný prevod na štátnu organizáciu. Z týchto dôvodov sa na účinnosť kúpnej zmluvy podľa § 3 ods. 2 vyhl. č. 90/1984 Zb. vyžadovalo schválenie priamo nadriadeného orgánu, ktorým bolo vtedajšie Federálne Ministerstvo dopravy ČSSR, pretože nehnuteľnosti nenadobúdal ústredný orgán štátnej správy, krajský národný výbor, Národný výbor hlavného mesta Prahy ani Národný výbor hlavného mesta SSR Bratislavy (§ 3 ods. 4 Vyhlášky). Takéto schválenie kúpnej zmluvy nadriadeným orgánom nebolo preukázané. V konaní ďalej nebolo preukázané ani to, že by orgán oprávnený schvaľovať tento odplatný prevod (vtedajšie Federálne Ministerstvo dopravy ČSSR) ustanovil, že takéto schválenie pre nadobudnutie účinnosti kúpnej zmluvy nebolo potrebné. Pre naplnenie ust. § 3 ods. 2 druhá veta vyhl. č. 90/1984 Zb. sa vyžadovalo, aby orgán oprávnený schvaľovať odplatné prevody na štátnu organizáciu vydal stanovisko (rozhodnutie, akt a pod.), v ktorom by jasne deklaroval svoju vôľu nevyžadovať schválenie odplatného prevodu vecí od občana na štátnu organizáciu. Samotná nečinnosť tohto orgánu nemôže byť interpretovaná tak, že tento orgán schválenie nevyžadoval. Ust. § 3 ods. 2 druhá vetu vyhl. č. 90/1984 Zb. bolo podľa odvolacieho súdu potrebné vykladať tak, že ak odplatný prevod vecí od občanov nemal podliehať schváleniu nadriadeného orgánu, musela byť táto skutočnosť jasne deklarovaná týmto nadriadeným orgánom. Samotná nečinnosť tohto orgánu nie je o tom dôkazom. Žalobcovia v konaní nepreukázali, že by vtedajšie Federálne Ministerstvo dopravy ČSSR ako nadriadený orgán Československým aerolíniám rozhodlo o tom, že na účinnosť predmetnej kúpnej zmluvy nebol potrebný jeho súhlas, resp. že by k predmetnej kúpnej zmluve zaujalo akékoľvek stanovisko. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že predmetná kúpna zmluva spĺňala všetky náležitosti vyžadované ust. § 2 ods. 2 vyhl. č. 90/1984 Zb. keď kúpna cena bola dohodnutá v súlade s vtedy platnými cenovými predpismi (§ 14 ods. 3 vyhl. č. 129/1984 Zb.), prevádzané spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach nemohli byť nadobudnuté od inej socialistickej organizácie, keďže boli vo vlastníctve právnych predchodcov žalovanej a napokon prevádzané nehnuteľnosti boli vykúpené pre potreby výstavby letiskovej dráhy, t. j. boli potrebné na plnenie určených úloh štátnej organizácie Československých aerolínií. Z vyššie uvedených dôvodov ani odvolací súd nepovažoval predmetnú kúpnu zmluvu za účinnú, keďže prevod žalovaných spoluvlastníckych podielov na štát nebol schválený nadriadeným orgánom. 10. V ďalšom sa odvolací súd zaoberal otázkou možného nadobudnutia žalovaných nehnuteľností vydržaním žalobcom 2/. Odvolací súd poukazuje na to, že Občiansky zákonník možnosť nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním zaviedol až novelou vykonanou zákonom č. 131/1982 Zb. účinnou od 1. apríla 1983. Rozsah subjektov vydržania bol však obmedzený (vydržanie bolo obmedzené na občanov) a rovnako bol obmedzený aj rozsah predmetov vydržania, keď nebolo možné vydržať vlastnícke právo najmä k pozemkom. Novelou Občianskeho zákonníka vykonanou zákonom č. 509/1991 Zb. účinnou od 1. januára 1992 boli tieto obmedzenia odstránené. V súvislosti s vydržaním vlastníckeho práva k pozemku predmetná novela umožnila započítanie nepretržitej držby vykonávanej aj pred 1. januárom 1992. Ak držiteľ pozemku, t. j. ten, kto s pozemkom nakladal ako s vlastným, spĺňal k 1. januáru 1992 podmienku nepretržitej držby trvajúcej po dobu desať rokov a zároveň bol držiteľom oprávneným, teda bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu pozemok patrí, nadobudol k tomuto dňu vlastnícke právo k pozemku vydržaním. Aj keď súd prvej inštancie v preskúmavanej veci správne právne posúdil dôsledky zmeny právnej úpravy v otázke možnosti nadobudnutia vlastníckeho práva k pozemku vydržaním k 1. januáru 1992, s jeho právnym záverom o splnení jedného zo základných predpokladov vydržania (dobromyseľnej držby), sa nemožno stotožniť. Podľa § 134 ods. 1 a 2 Obč. zák. oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (§ 125 Obč. zák.). Podľa § 129 ods. 1 Obč. zák. držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. Podľa § 130 ods. 1 Obč. zák. ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. Cit. ust. § 134 ods. 1 a 2 Obč. zák. upravuje vydržanie ako osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Ide o nadobudnutie vlastníckeho práva na základe inej skutočnosti ustanovenej zákonom. Vydržanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku kvalifikovanej držby veci, vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná „so zreteľom na všetky okolnosti“. V prípade, že zmluva je neplatná (neúčinná) pre vadu, o ktorej nemohol nadobúdateľ pri zachovaní obvyklej opatrnosti vedieť, alebo ak tu výnimočne „nadobúdací“ titul vôbec nie je a nadobúdateľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že tu takýto titul je, stane sa nadobúdateľ veci jej oprávneným držiteľom a pri splnení ďalších podmienok ju vydrží. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym. Okrem spôsobilého predmetu vydržania a spôsobilého subjektu vydržania základnými predpokladmi vydržania sú oprávnená držba a nepretržitosť tejto oprávnenej držby počas celej zákonom ustanovenej doby. V zmysle § 129 ods. 1 a § 130 ods. 1 Obč. zák. oprávneným držiteľom je ten, kto nakladá s vecou ako s vlastnou a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí. Dobromyseľnosť teda znamená, že držiteľ je ohľadne existencie svojho práva v omyle. Posúdenie, či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne, a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) účastníka, a treba vždy brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. O dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať. Omyl môže byť nielen skutkový, ale aj právny. Právny omyl spočíva v neznalosti alebo v neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych dôsledkov právnych skutočností. Vzhľadom na všeobecne uznávanú zásadu ignorantia iuris non excusat (neznalosť zákona neospravedlňuje) nie je neospravedlniteľný právny omyl držiteľa vychádzajúci z neznalosti jednoznačne formulovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka platného v dobe, kedy sa držiteľ ujal držby. Len výnimočne možno takýto omyl ospravedlniť, a to v prípadoch, keď znenie zákona je nejasné a pripúšťa rôzny výklad. Pokiaľ v preskúmavanej veci sa žalobca 2/ ujal v roku XXXX držby pozemkov na základe zmluvy o ich prevode, ktorá nebola schválená nadriadeným orgánom, hoci v tom čase platný právny predpis (vyhl. č. 90/1984 Zb.) takéto schválenie vyžadoval, nemohol byť so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že je ich vlastníkom, aj keď subjektívne mohol byť o svojom vlastníctve presvedčený. Požiadavka, aby zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnej veci z občanov na štátne organizácie boli schválené nadriadeným orgánom tejto štátnej organizácie, bola vo vyhl. č. 90/1984 Zb. o správe majetku štátu účinnej od 01.01.1985 do 01.07.1988, upravená celkom jasne v ust. § 3 ods. 2 cit. vyhlášky tak, že „na účinnosť zmluvy o nadobúdaní vlastníctva podľa § 2 ods. 2 (t. j. od občanov) potrebujú štátne organizácie schválenie priamo nadriadeného orgánu, národný výbor schválenie národného výboru najbližšie vyššieho stupňa. Orgány oprávnené schvaľovať odplatné prevody vecí môžu ustanoviť, v ktorých prípadoch nie je potrebné ich schválenie“. Držba nehnuteľností opierajúca sa o neúčinnú kúpnu zmluvu nemôže viesť k vydržaniu nehnuteľnosti. V preskúmavanej veci žalobca 2/ nepreukázal, že so zreteľom na všetky okolnosti bol dobromyseľný, predovšetkým nepreukázal riadny vstup do držby. Samotné dlhodobé užívanie nehnuteľností, ani ich nerušené užívanie pre dobromyseľnosť nepostačuje. Je potrebné si uvedomiť, že podmienku schválenia zmluvy o prevode nehnuteľností od občanov na štátne organizácie nadriadeným orgánom (t. j. podmienku účinnosti zmluvy o prevode) si stanovil právnym predpisom sám štát, a teda bolo predovšetkým na ňom, aby túto podmienku dodržal. Nemožno teda hovoriť o tom, že štát konal v ospravedlniteľnom právnom omyle. Z uvedeného dôvodu mal odvolací súd za to, že žalobca 2/ nesplnil jeden zo zákonných predpokladov vydržania - dobromyseľnosť držby. Vzhľadom k tomu nemohol ako nevlastník predmetné nehnuteľnosti s poukazom na zásadu „ nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet (nikto nemôže previesť na iného viac práv ako sám má) ani vložiť ako nepeňažný vklad v roku 2004 do spoločnosti žalobcu 1/. Žalobca 1/ rovnako nemohol predmetné nehnuteľnosti vydržať do svojho vlastníctva, pretože nebol dobromyseľný po zákonom stanovenú dobu (10 rokov), keďže od vkladu týchto nehnuteľností do jeho majetku (2004) do podania žaloby na súd (2007) uplynuli len 3 roky. Žalobca 1/ si nemohol ani započítať držbu svojho právneho predchodcu (žalobcu 2/), nakoľko tento nebol v držbe dobromyseľný (započítať si možno iba dobromyseľnú držbu právneho predchodcu). 11. Z týchto dôvodov odvolaciemu súdu nezostalo iné, než podľa § 388 C.s.p. zmeniť napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a žalobu zamietnuť. 12. Napadnutým dopĺňacím rozsudkom súd prvej inštancie žalobu vo zvyšku zamietol (správne mal zamietnuť žalobu žalobcu 1/) a žalobcovi 2/ nepriznal náhradu trov konania. 13. V odôvodnení napadnutého dopĺňacieho rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že rozsudkom zo 28.05.2014, č. k. 50C/330/2007-347 vyhovel žalobe žalobca 2/, pričom vo výroku uvedeného rozsudku nerozhodol o žalobe žalobcu 1/, hoci v odôvodnení skonštatoval, že žalobe žalobcu 1/ nevyhovel pre nedostatok preukázania vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam. Preto súd prvej inštancie postupoval v zmysle § 166 ods. 1 O.s.p. a napadnutým dopĺňacím rozsudkom doplnil výrok rozsudku zo dňa 28.05.2014, č. k. 50C/330/2007-347 tak, ako je to uvedené vyššie. 14. Proti tomuto dopĺňaciemu rozsudku podal odvolanie žalobca 1/. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z 28.05.2014, č. k. 50C/330/2007-341 v znení doplňujúceho rozsudku zo dňa 11.08.2014, č. k. 50C/330/2007-358 zmenil tak, že za spoluvlastníka dotknutých nehnuteľností určí žalobcu 1/ a vo zvyšku žalobu zamietne. Podané odvolanie odôvodnil totožnou argumentáciou, akú uviedol už v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie z 28.05.2014, č. k. 50C/330/2007-341. 15. Žalovaný 2/ vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa s odvolaním žalobcu 1/ proti doplňujúcemu rozsudku stotožňuje. 16. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý dopĺňací rozsudok, prejednal odvolanie na pojednávaní a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 17. Súd prvej inštancie vo výroku rozsudku z 28.05.2014, č. k. 50C/330/2007- 341 opomenul rozhodnúť o žalobe žalobcu 1/, keďže vo výroku absentuje uvedenie, že žaloba žalobcu 1/ sa zamieta. Pritom z odôvodnenia uvedeného rozsudku celkom jasne vyplýva, že súd prvej inštancie žalobu žalobcu 1/ zamietol. Súd prvej inštancie teda nerozhodol o časti predmetu konania a vzhľadom na to postupoval správne, keď toto pochybenie odstránil dopĺňacím rozsudkom v zmysle § 166 O.s.p. 18. Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil napadnutý dopĺňací rozsudok ako vecne správny. 19. O trovách prvoinštančného a odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. a úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2, v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p.). 20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).