Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Cob/219/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208200650 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1208200650.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: Carcoustics Slovakia Senec s.r.o., Diaľničná cesta 2, 903 01 Senec, IČO: 35 881 704, zast.: JUDr. Radovan Repa, advokát, s. r. o., Záhradnícka 16514/60, 821 08 Bratislava, IČO: 36 742 023, proti žalovanému: A. U. - F., Y. J. R. T. XX, XXX XX U., Z.: XX XXX XXX, zast.: JUDr. Pavol Malich, advokát, Dunajská 25, 811 08 Bratislava, o zaplatenie 14.756,49 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 23 Cb/271/2008 - 388 zo dňa 15.04.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 23 Cb/271/2008 - 388 zo dňa 15.04.2014 p o t v r d z u j e . Žalovaný má právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a rozhodol, že žalobca je povinný zaplatiť náhradu trov konania vo výške 3.703,14 eur žalovanému a tiež nahradiť trovy konania štátu vo výške 58,70 eur. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 14.756,49 eur s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Žalobca uvádzal, že k úhrade predmetnej sumy na základe faktúry žalovaného došlo dňa 24.05.2007 omylom, nakoľko žalovaný fakturované práce nevykonal a v čase úhrady už nebol vlastníkom predmetnej pohľadávky, pretože ho listom zo dňa 15.05.2007 vyrozumel o postúpení pohľadávky na postupníka Účtovná a investičná, s.r.o.. 2. Žalovaný sa bránil tým, že pre žalobcu zabezpečoval pomocné a dokončovacie práce pri úprave komponentov do motorových vozidiel a pohľadávka, ktorá je predmetom sporu, mala pôvod v dohode so žalobcom, na základe ktorej žalovaný v čase od 26.10.2006 do 22.12.2006 realizoval pre žalobcu zákazku - dokončovacie práce v priestoroch spoločnosti Volkswagen Slovakia a.s. (ďalej len „VW SK“). V súvislosti s postúpením pohľadávky poukazoval na znenie Dodatku č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok, ktorým sa postupca s postupníkom dohodli, že v prípade, ak žalobca po postúpení pohľadávky túto uhradí žalovanému, je žalovaný oprávnený spravovať prijaté plnenie na svojom účte a na základe výzvy vydať prijaté peňažné prostriedky postupníkovi. Zároveň poukázal na to, že dňa 24.05.2007 uzatvoril s postupníkom ďalšiu Zmluvu o postúpení pohľadávok, ktorej predmetom bolo spätné postúpenie pohľadávky na žalovaného. Preto mal za to, že dňa 24.05.2007, keď mu žalobca uhradil sumu 14.756,49 eur, pohľadávka mu patrila a žalovaný bol opätovne jej vlastníkom. Žalobca spochybnil podpísanie týchto dokumentov v uvedenom čase, poukazoval na skutočnosti, ktoré mali preukazovať ich antidatovanie. 3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania dôvodnosti žaloby. Naopak mal za to, že žalovaný preukázal vykonanie prác, ktoré boli predmetom faktúry č. 2006346. Žalovaný predloženou e-mailovou komunikáciou preukázal, že žalobca si fakturované práce objednal a ako miesto ich realizácie určil areál VW SK. Vypočutí svedkovia, ktorí ako zamestnanci žalovaného vykonávali fakturované práce, zhodne potvrdili, že v rozhodnom období od 26.10.2006 do 22.12.2006 v priestoroch spoločnosti Volkswagen Slovakia pracovali na zákazke pre žalobcu. Žalovaný súdu preukázal, že všetkých zamestnancov, ktorí v čase od 26.10.2006 do 22.12.2006 pracovali vo VW SK na zákazke pre žalobcu, riadne prihlásil na sociálne poistenie a preukázal aj existenciu zamestnaneckého vzťahu založeného Dohodou o vykonaní práce. Dochádzkovými hárkami obsahujúcimi podpis zodpovedných zástupcov žalobcu R.. N. G. R.. I. mal konajúci súd preukázané odpracovanie tam uvedených pracovných zmien a ich odsúhlasenie žalobcom. Konajúci súd skonštatoval, že žalobca v priebehu konania nespochybnil tvrdenie žalovaného, že v rámci obchodnej spolupráce účastníkov komunikoval prevažne s R.. I. G. R.. N., ktorých teda dôvodne považoval za osoby oprávnené s ním za žalobcu konať. 4. Žalobca súdu nepredložil žiadny dôkaz preukazujúci vedomosť žalovaného o tom, že by Z.. Y. I., ktorý za žalobcu dokonca podpísal zmluvu zakladajúcu záväzkový vzťah so žalovaným (pričom existencia zmluvného vzťahu strán, ani platnosť rámcovej zmluvy nebola sporná), alebo R.. N., s ktorým žalovaný bežne komunikoval, nemali kompetenciu objednať u žalovaného sporné práce realizované vo VW SK, alebo podpisovať - verifikovať dochádzkové hárky zamestnancov žalovaného, preukazujúce počet hodín prác vykonaných pre žalobcu, alebo že by žalovaný mal vedomosť o internom pokyne žalobcu, ktorý by uvedené kompetencie R.. I. G. R.. N. obmedzoval. Vyjadrenie spoločnosti VW SK z 15.12.2012, z ktorej vyplýva, že osobám označeným vo výzve súdu neboli vydané povolenia na vstup do areálu VW SK, súd vzhľadom na časový odstup od vykonania prác (práce boli vykonané v roku 2006) a vzhľadom na rozpor tohto vyjadrenia s výpoveďami svedkov a s listinnými dôkazmi založenými v spise, nepovažoval za dôkaz presvedčivo a bez pochybností preukazujúci skutočnosť, že žalovaný fakturované práce v areáli VW SK nevykonal. Napokon konajúci súd uviedol, že vykonanie fakturovaných prác žalovaným v areáli VW SK vyplýva aj z výpovede svedkyne R.. X., ktorá súdu uviedla, že sa osobne pýtala pána I., či práce, ktoré pán U. fakturoval, boli žalobcom objednané a tento tieto skutočnosti potvrdil. 5. V ďalšej spornej otázke dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalovaný v čase prijatia úhrady sumy bol vlastníkom pohľadávky, nakoľko nebolo preukázané platné a účinné prvotné postúpenie pohľadávky zo žalovaného na postupníka. Bez existencie platného postúpenia pohľadávky vyžadujúceho si písomnú zmluvu je neplatné aj každé následné postúpenie resp. spätné postúpenie pohľadávky a je bezpredmetné aj skúmanie pravosti časového rámca vyhotovenia Zmluvy o spätnom postúpení pohľadávky. Konajúci súd preto dospel k záveru, že žalovaný bol nepretržite vlastníkom pohľadávky, ku ktorej sa viaže predmet sporu. 6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca a žiadal, aby ho odvolací súd zmenil, prípadne zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Mal za to, že súd nevyhodnotil dokazovanie správne. Vytkol súdu prvej inštancie, že pokiaľ považoval vyjadrenie spoločnosti VW SK za nepresvedčivé, vzhľadom na časový odstup, tak nie je preskúmateľné, prečo považoval za presvedčivé výpovede svedkov (pracovníkov žalovaného), ktorí mali fakturované práce vykonávať v areáli VW SK v rozhodnej dobe, na dielcoch žalobcu a pre neho. VW SK disponuje potrebným personálnym a materiálnym substrátom, a teda nie je odkázaný pri preverovaní skutočností z minulosti, ktoré sú zaznamenávané, na žiadne osobné spomienky. Práve naopak, výpovede svedkov, ktorí sa majú vyjadriť zhruba 7-8 rokov spätne k relatívne krátkemu obdobiu (október až november 2006) sú bezpochyby nepostačujúce, aby sa dostatočne presvedčivo preukazovali všetky skutočnosti tvoriace súčasť takejto výpovede. Zdôraznil, že spoločnosť VW SK sa vyjadrila pomerne kategoricky, vylučujúc akékoľvek pochybnosti, a z jej vyjadrenia možno mať za presvedčivo preukázané minimálne to, že v rozhodnom období neboli v areáli spoločnosti žiadne osoby žalobcu (s výnimkou dvoch pracovníkov, ktorých účasť nie je z hľadiska prejednávaného sporu rozhodná), žiadne osoby žalovaného a ani priamo pracovníci žalovaného bez uvedenia vzťahu k nejakej firme. Žalovaný pritom založil do spisu listinu - žiadanku o vstup do areálu VW SK, ktorej príjem zo strany VW SK nie je ani potvrdený, listina nie je datovaná. Dochádzková listina, ktorá má potvrdzovať nasadenie pracovníkov žalovaného síce je podpísaná osobou s podpisom podobným podpisu pracovníka žalobcu (R.. I.), ale ako vyplynulo z vykonaného dokazovania a aj samotných výsluchov, žiadny pracovník žalobcu počas prác v areáli VW SK nebol. Rovnako sa v tomto duchu vyjadrila aj svedkyňa R.. X.. Namietal tiež vyhodnotenie e-mailovej komunikácie, pretože túto žalobca považoval za nepresvedčivú, nakoľko sú v nej uvádzaní aj pracovníci iných firiem ako žalobca (žalovaný) VW SK a nedá sa z nej presvedčivo usúdiť, že nie je vytrhnutá z kontextu. 7. Ďalej namietal záver súdu prvej inštancie o tom, že prvotná zmluva o postúpení pohľadávok písomne uzavretá nebola. Uzatvorenie zmluvy potvrdzujú dve obsahovo identické písomnosti účastníkov tejto zmluvy a naviac aj výpovede strán a svedkov. Súd mal preto dospieť k záveru, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky a následne skúmať platnosť spätného postúpenia pohľadávky. Vo vzťahu k tejto zmluve opätovne zdôraznil, že ide o antidatovaný právny úkon a poukázal na odlišné podpisy konateľa spoločnosti Účtovná a investičná, s.r.o. na Dodatku č. 1 k prvotnému postúpeniu pohľadávky a na zmluve o spätnom postúpení pohľadávky, z čoho usudzoval, že spätné postúpenie nie je úkonom spoločnosti Účtovná a investičná, s.r.o.. Zdôraznil, že žalovaný zmaril možnosť preukázať pravosť tohto podpisu tým, že nemá originály žiadnych listín. 8. Napokon žalobca uviedol, že ak by sa v prípade Dodatku č. 1 k prvotnému postúpeniu a zmluvy o spätnom postúpení pohľadávky nejednalo o časovo simulované úkony, tak v čase, kedy plnil žalovanému, tomuto plnil vzhľadom na preukázané prvotné postúpenie pohľadávky bez právneho dôvodu, nakoľko žiadny z uvedených 2 úkonov mu nebol známy, teda nemôžu mať voči nemu žiadne právne účinky. Neskoršie oboznámenie sa s obsahom týchto úkonov (počas konania na súde prvého stupňa) s výrazným časovým odstupom po tom, čo už bezdôvodne splnil žalovanému, nemá vplyv na to, že pokiaľ plnil pohľadávku dňa 24.5.2007 žalovanému, plnil ju bezdôvodne a má nárok na jej vrátenie. 9. K odvolaniu sa vyjadril žalovaný, uviedol, že sporná faktúra bola v sídle žalobcu prijatá a v účtovníctve riadne zaevidovaná. Žalobca však tento svoj záväzok v lehote splatnosti nesplnil, čím sa od daného okamihu až do zaplatenia na úkor žalovaného obohatil. Tým, že si žalobca nesplnil svoj záväzok riadne a včas sa žalovaný ocitol vo vážnych existenčných a prevádzkových ťažkostiach, keďže žalovaný vyčerpal všetky efektívne a dostupné možnosti ako zabezpečiť včasnú úhradu svojej pohľadávky, uzatvoril ako postupca dňa 15.05.2007 Zmluvu o postúpení pohľadávok (ďalej len „Zmluva o postúpení pohľadávok č. 1“) s postupníkom Účtovná a investičná, s.r.o.. V Dodatku č. 1 sa zmluvné strany dohodli na ďalších krokoch, pre prípad, ak by dlžník uhradil po uzavretí Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1 svoj záväzok na účet postupcu. 10. Žalovaný ďalej uviedol, že po uzavretí Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1 ako aj Dodatku č. 1 zvážil všetky svoje vykonané kroky a rozhodol sa, že pre úspešne vymoženie predmetnej pohľadávky nakoniec nie je potrebné, aby pohľadávka bola postúpená na spoločnosť Účtovná a investičná, s.r.o.. Z hľadiska právnej istoty a po porade so svojím právnym zástupcom preto ako postupník a Účtovná a investičná, s.r.o. ako postupca uzavreli dňa 24.05.2007 Zmluvu postúpení pohľadávok. Žalovaný zdôraznil, že k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu nemohlo dôjsť, nakoľko dňa 24.05.2007 bol vlastníkom predmetnej pohľadávky a oprávneným veriteľom žalobcu. 11. Ďalej poukázal na to, že súd nedošiel k záveru o antidatovaní dokumentov, nakoľko takéto závery jednoducho nemal absolútne o čo oprieť. Keďže žiadna simulácia času sa v priebehu konania nepreukázala, ani naznačené falšovanie podpisov, žalobca začal operatívne už v ďalšom priebehu konania tvrdiť, že vlastne žiadne pomocné a dokončovacie práce žalovaný v prospech žalobcu v rozhodnom období a v areáli VW SK nikdy neuskutočnil a obohatil sa teda z tohto dôvodu. Výpovede svedkov - zamestnancov žalovaného v rozhodnom čase boli tak detailné a určité, že aj na veci nezainteresovanému muselo byť jasné, že títo zamestnanci museli svoju činnosť vykonávať v areáli VW SK, pretože ináč by nedokázali po takmer 7 rokoch takto podrobne opisovať svoje pôsobenie v prospech žalovaného v areáli VW SK. Na záver žalovaný uviedol, že je preňho nepochopiteľné, prečo Volkswagen Slovakia, a.s. nepotvrdil účasť zamestnancov žalovaného pri vykonávaní pracovných úloh v areáli VW. 12. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - ďalej len CSP) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, dôvodmi odvolania žalobcu a vyjadrením žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. 13. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalobca neargumentuje žiadnymi novými skutočnosťami a dôkazmi v zmysle § 366 CSP, s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by mali za následok zmenu konajúcim súdom zisteného stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd uvádza nasledovné: 14. Pre posúdenie dôvodnosti žaloby bolo rozhodujúce vysporiadať sa s dvomi hlavnými otázkami, a to či žalovaný vykonal práce, ktoré fakturoval faktúrou č. 2006346 a či v čase prijatia úhrady od žalobcu bol vlastníkom predmetnej pohľadávky. 15. Vo vzťahu k prvej otázke odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie vyhodnotil dôkazy v súlade s ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. 16. Žalobca namietal, že súd považoval vyjadrenie spoločnosti VW SK za nepresvedčivé, nakoľko uvedená spoločnosť nie je odkázaná pri preverovaní skutočností z minulosti, ktoré sú zaznamenávané, na žiadne osobné spomienky. Na druhú stranu spochybňoval výpovede svedkov, z ktorých okrem iných súd prvej inštancie vychádzal pri prijatí záveru o tom, že žalovaný skutočne práce vykonal. Odvolací súd má za to, že konajúci súd dostatočne jasne a zrozumiteľne odôvodnil, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov. Nevnímal ich izolovane, ale vo vzájomnej súvislosti s ďalšími dôkazmi predloženými v konaní, a to okrem iného e-mailovou komunikáciou, ktorá bezpochyby preukazuje, že žalobca si u žalovaného objednal 2 pracovníkov na každú zmenu do VW SK na dokončovanie diela od 26.10.2006 a tiež vzhľadom na evidenciu dochádzky zamestnancov žalovaného v uvedenom období, ktorá bola podpísaná vedúcim. Vykonanie prác potvrdili samotní zamestnanci žalovaného, pričom ich výpoveď bola detailná a súd nemal dôvod pochybovať o ich dôveryhodnosti. Nie je možné brať zreteľ len na vyjadrenie VW SK, z ktorého vyplývalo, že pracovníkom žalovaného, ani priamo žalovanému neboli vydané povolenia na vstup, keď z ďalších dôkazov vyplývalo, že pracovníci v areáli VW SK práce v predmetnom období vykonávali. Tiež treba zdôrazniť, že skutočnosť, že spoločnosť VW SK neeviduje vydanie povolení na vstup pre uvedených pracovníkov, resp. pre žalovaného ešte bez ďalšieho neznamená, že žiadny pracovník žalobcu počas prác v areáli VW SK nebol. Odvolací súd zdôrazňuje, že vykonanie prác tiež bolo preukázané svedeckou výpoveďou R.. X., ktorá konštatovala, že jej R.. I. uviedol, že predmetné práce objednal, boli vykonané v priestoroch VW SK a aj ich kontroloval. Vykonané dôkazy predstavujú uzavretú sústavu, ktorá nepripúšťa iný skutkový záver, ako ten, ku ktorému súd dospel. 17. Ohľadom zmluvy o postúpení pohľadávok, od ktorej závisí postavenie žalovaného ako veriteľa žalobcu, odvolací súd konštatuje, že je správny záver o absolútnej neplatnosti právneho úkonu. V zmysle § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. Obligatórnou podmienkou platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky je zachovanie jej písomnej formy. Osoba, ohľadom ktorej postupca oznámil dlžníkovi postúpenie pohľadávky, teda postupník, je aktívne legitimovaný na vymáhanie pohľadávky voči dlžníkovi, len ak sa skutočne stal majiteľom postupovanej pohľadávky. Nie je potrebné, aby sa strana dovolávala absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie, vzhľadom na to, že absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva ex lege a súd je na ňu povinný prihliadať ex offo, bez ohľadu na to, či sa tejto neplatnosti niekto dovolá. Absolútna neplatnosť je dôsledkom najzávažnejších vád právnych úkonov, ako sú napríklad nedostatok slobodnej vôle, nedostatok vážnej vôle, neurčitosť, nezrozumiteľnosť, nemožnosť splnenia, rozpor obsahu alebo účelu právneho úkonu so zákonom alebo obchádzanie zákona alebo v rozpore s dobrými mravmi nedostatok formy právneho úkonu, ktorú vyžaduje zákon. 18. V danej právnej veci bolo predmetom súdneho konania splnenie dlhu, ohľadom ktorého postupca oznámil dlžníkovi postúpenie pohľadávky. Podľa názoru žalobcu aktívne vecne legitimovaný na vymáhanie pohľadávky mal byť postupník. To však mohlo byť len v prípade, ak by zmluva o postúpení pohľadávky existovala, bola platne uzavretá a na jej základe by skutočne došlo k postúpeniu pohľadávky na postupníka. 19. Keďže vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 15.05.2007 bola uzavretá v písomnej forme, podpísaná konajúcimi osobami, odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že nakoľko nebola zachovaná písomná forma, pričom pri zmluve o postúpení pohľadávky zákon vyžaduje písomnú formu pod následkom absolútnej neplatnosti, nebolo preukázané platné postúpenie predmetnej pohľadávky a žalovaný bol v deň prijatia splatnej pohľadávky z fa č. 2006346, zníženej o dobropis č. 2006352, jej vlastníkom a jej prijatím sa tak nemohol na úkor žalobcu bezdôvodne obohatiť. 20. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny 21. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Úspešnému žalovanému odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania, o ich výške rozhodne súd prvej inštancie. 22. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 23. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. 24. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).