Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/434/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208200829 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1208200829.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Blanky Malichovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci navrhovateľky: M. C.K., nar. X. X. XXXX, bytom K. W. B. Č.. XX, zastúpená V. C., bytom K. W. B. Č.. XX proti odporcovi: M.R. C., nar. XX. X. XXXX, bytom K. W. B. Č.. XXX, o určenie výživného, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 14.11.2012, č. k. 8C/8/2008-74 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava II zo dňa 21. 5. 2013, č.k. 8C/5/2008-86, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa vo výroku o bežnom výživnom p o t v r d z u j e. Vo výroku o zročnom výživnom sa mení tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke zročné výživné za obdobie september 2008 až február 2017 vo výške 12.757,06 eur, a to do 60 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal odporcu prispievať na výživu navrhovateľky sumou 135 eur mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, počnúc septembrom 2008, zročné výživné vo výške 5.887,06 eur povolil odporcovi splácať v mesačných splátkach po 150 eur spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok a navrhovateľke právo na náhradu trov konania nepriznal. 2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 62 ods. 1 až 5, § 65 ods. 3, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 a § 77 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine (ďalej len „Zákon o rodine„) a vecne dôvodnosťou podanej žaloby a vecne tým, že vykonaným dokazovaním mal dostatočne preukázané, že zlý zdravotný stav navrhovateľky, rodičia ktorej sú rozvedení a ona žije s matkou a mladšou sestrou v prenájme v K. W. B., jej neumožňuje nájsť si vhodnú prácu. Navrhovateľka v dôsledku svojich stále sa zhoršujúcich zdravotných ťažkostí nie je objektívne schopná živiť sa sama, a preto zákonná vyživovacia povinnosť rodičov k nej dosiaľ trvá. Navrhovateľka poberá invalidný dôchodok 133 eur mesačne, čo je však suma nepostačujúca na uspokojenie ani len jej základných, bežných potrieb, iný príjem nemá a pre nepriaznivú ekonomickú situáciu v spojení s jej zdravotným stavom nie je pravdepodobné ani jej umiestnenie na pracovnom trhu. Súd prvej inštancie poukázal na to, že všetky navrhovateľkou uvedené výdavky vyčíslené na sumu 318,33 eur, ktoré nepokrýva invalidný dôchodok, hradí jej matka, s ktorou žije v spoločnej domácnosti a odporca sa na uspokojovaní jej potrieb nepodieľa od septembra 2009. Dovtedy na jej výživu prispieval dobrovoľne sumou 66,39 eur (2.000,-Sk), čo prvoinštančný súd zhodne s názorom navrhovateľky nepovažoval za dostatočné plnenie zohľadniac i to, že na výživu svojej ďalšej maloletej dcéry prispieval sumou 99,58 eur (3.000,-Sk) mesačne. Súd prvej inštancie zdôraznil, že navrhovateľka okrem bežných výdavkov (ktoré sú v porovnaní s maloletými vyššie) má aj ďalšie výdavky na lieky (prípadne zdravotné pomôcky) v sume 30 eur mesačne a na každoročný kúpeľný pobyt v sume 300 eur. 3. Z doložených potvrdení zamestnávateľov odporcu prvoinštančný súd zistil, že v roku 2009 bol jeho čistý mesačný príjem 509,86 eur, v roku 2010 pracoval šesť mesiacov s čistým mesačným príjmom vo výške 352,95 eur, za rok 2011 to bolo 296,70 eur a v roku 2012 bol zistený jeho čistý mesačný príjem v objeme 297,21 eur. Na ďalšiu vyživovaciu povinnosť, mladšiu sestru navrhovateľky, odporca prispieval vo výške 100 eur mesačne. Prvoinštančný súd uviedol, že popri priorite zabezpečiť prostriedky pre zdravotne handicapovanú navrhovateľku s výrazným obmedzením uplatnenia na pracovnom trhu, ho viedol k rozhodnutiu aj rozsah majetkovej sféry odporcu, do ktorej patrí 1/2 nehnuteľnosti - rodinného domu, ktorý odporca užíva sám a je ponúkaný na predaj za 232.360 eur. Z výťažku z predaja by tak bol schopný uspokojiť svoje bytové potreby a aj výživné pre obe dcéry. Poukázal aj na zmenu jeho príjmových pomerov v podobe mierneho zvýšenia od poslednej úpravy, z 268,87 eur brutto. Na námietku odporcu, že nie je v jeho schopnostiach a možnostiach zabezpečiť výživné v požadovanej výške súd prvej inštancie zdôraznil, že podieľať sa na výžive dieťaťa je povinnosťou každého rodiča, a to povinnosťou prioritnou, ktorej je nutné prispôsobiť svoje schopnosti a možnosti minimálne do miery uspokojenia základných potrieb rodiča. S poukazom na uvedené sa súd stotožnil s navrhovanou výškou výživného, a navrhovateľke právo na výživné v navrhnutej výške priznal. 4. Zročné výživné v sume 5.887,06 eur za obdobie 50-tich mesiacov od septembra 2008 do októbra 2012, so započítaním plnenia odporcu po podaní žaloby v sume 862,94 eur (13 mesiacov po 66,38 eur/mesačne), povolil odporcovi splácať spolu s bežným výživným v mesačných splátkach po 150 eur. 5. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že navrhovateľke právo na náhradu trov konania nepriznal vzhľadom na skutočnosť, že jej ako úspešnej účastníčke žiadne trovy nevznikli. 6. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie odporca z dôvodov nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie, čo malo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, uviedol, že súd prvej inštancie nepostupoval dôsledne, nevykonal dôsledne dokazovanie, skutkový stav nezistil objektívne a to malo za následok nesprávne právne posúdenie veci a následne nesprávne rozhodnutie. Poukázal na to, že svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť si riadne plnil až do času, keď sa dozvedel, že navrhovateľka si voči nemu uplatnila výživné v uvedenej výške t.j. do začiatku marca 2008, a to prostredníctvom jej matky, ktorej pred skončením rozvodového konania, ale aj po jeho skončení platil sumu 5000,- Sk mesačne ako výživné na ich obidve deti, ktoré boli po rozvode zverené do výchovy jeho bývalej manželke. Od času, keď sa dozvedel o podanom návrhu, platil priamo navrhovateľke sumu 2000,- Sk až do roku 2009, kedy ukončila školu. K navrhovateľkou požadovanej sume uviedol, že za súčasnej situácie je pre neho nereálna, nakoľko po odčítaní nákladov na bývanie, uspokojovanie základných životných potrieb a úhrady výživného na maloletú dcéru, nie je schopný prispievať na potreby navrhovateľky v ňou požadovanej výške. Do pozornosti dal názor súdu vyslovený v odôvodnení rozsudku, že podieľať sa na výžive dieťaťa je prioritnou povinnosťou každého rodiča, teda aj bývalej manželky, pričom tejto povinnosti je nutné prispôsobiť svoje schopnosti a možnosti a poukázal aj na to, že v dôsledku prehlbujúcej sa finančnej krízy môže ľahko na určitý čas stratiť svoj príjem a nebude ani v súčasnom rozsahu môcť uspokojovať svoje základne životné potreby a potreby svojich detí. Nie je v jeho možnostiach zabezpečiť si ešte ďalšie pracovné príležitosti ani zmeniť súčasného zamestnávateľa. Ďalej odporca poznamenal, že ak aj navrhovateľke zdravotný stav nedovoľuje výkon každého zamestnania, má možnosť pracovať v obmedzenom režime, čo je dôvod, aby súd i na jeho strane prihliadal na jeho zárobkové možnosti ako aj hospodársku krízu a obmedzený trh práce. Súd by mal podľa odporcu zohľadniť aj skutočnosť, že dcéry s bývalou manželkou opustili spoločnú domácnosť dobrovoľne, manželka sa účelovo odsťahovala, aby preukázala potrebu zvýšenia vyživovacej povinnosti, na chod rodinného domu neprispieva a tak odporca musí všetky peniaze investovať do prevádzky domu, aby nedošlo k jeho zanedbaniu. K svojim finančným pomerom odporca uviedol, že zarába 290 eur mesačne, na dcéru M. platí 100 eur mesačne, na plyn vynakladá 214 eur, na energie 40 eur a na rozhlas a televíziu 4,64 eur mesačne, ďalej spláca mesačne pôžičku vo výške 173 eur, ktorú si v roku 2009 zobral na prestavbu rodinného domu. Keďže jeho príjem na úhradu uvedených nákladov nepostačuje, brat mu požičiava 250 eur mesačne s tým, že peniaze mu vráti po predaji rodinného domu. 7. Súdu prvej inštancie odporca vytkol, že nevyhodnotil majetkové pomery oboch rodičov spravodlivo, pretože on nemá také pracovné a finančné možnosti ako matka navrhovateľky. Súd podľa neho len skonštatoval hmotnú núdzu navrhovateľky, ale neoveril si reálne podmienky v akých žije, neuviedol ani prečo nevykonal ďalšie dôkazy, z ktorých by sa preukázali majetkové pomery aj druhého rodiča, poukázal na to, že majetkové pomery matky navrhovateľky sú niekoľkonásobne vyššie ako jeho. Matka každoročne s deťmi trávi dovolenky v Egypte, Grécku a takmer pravidelne v Tunise, v súčasnej dobe vlastní nový automobil KIA Sportage, ktorý vyhrala a ktorý bol aj dôvodom, že odišla z bytu svojej sestry, u ktorej dovtedy bývala. Odporca uviedol, že on auto nevlastní a nikdy nebol ani na žiadnej dovolenke. Ďalej poukázal na to, že matka s dcérami opustila rodinný dom s plochou cca 120m2 a s poschodím o rozlohe ďalších 60m2, v ktorom sa podieľala na prevádzke sumou 120 eur, teraz žije v prenajatom rodinnom dome s výškou nájmu 400 eur. Takúto svojvôľu vytvárania neúmerných nákladov nemôže akceptovať ani súd. Navyše matka navrhovateľky aj s dcérami by mohla bývať aj v 2-izbovom byte, ktorý je prázdny a vlastní ho jej matka. V ďalšom súdu prvej inštancie vytkol, že poukazuje len na hmotnú núdzu navrhovateľky a príjem otca, ale nikde nie je zmienka o majetkoch matky navrhovateľky, príp. o nákladoch a výdavkoch za lieky odporcu, nikoho nezaujímalo z čoho žije. Pozornosť zameral aj na to, že podľa súdneho rozhodnutia navrhovateľka poberá invalidný dôchodok vo výške 133 eur pričom matka si plní vyživovaciu povinnosť zrejmé tiež v sume 135 eur a odporca má prispievať sumou ďalších 135 eur z čoho vyplýva, že navrhovateľka by mesačne mala dostávať viac ako 400 eur. Záverom zdôraznil, že napadnuté rozhodnutie súdu je preňho ekonomicky likvidačné a objektívne nereálne, pretože z jeho príjmu mu žiadna banka úver na výživu neposkytne. Rodinný dom v dohľadnej dobe nepredajú a naviac navrhovateľka z tohto domu odísť nemusela. Z uvedených dôvodov žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo rozhodnutím odvolacieho súdu tento zmeniť. 8. K odvolaniu odporcu sa vyjadrila navrhovateľka, ktorá nesúhlasila s jeho tvrdením o nesprávnom právnom posúdení veci a neobjektívne zistenom skutkovom stave, v dôsledku nevykonania riadneho dokazovania. Vyslovila názor, že súd prvej inštancie postupoval presne v intenciách uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 6Co/68/09-25 zo dňa 19.3.2009, ktorého právnym názorom sa riadil. Odporca ani na opakované výzvy súdu nepredložil žiadne ďalšie dôkazy a konajúci súd sa podrobne zaoberal jeho námietkami. Poukázala na to, že poslednú úhradu výživného vykonal dňa 17.8.2009 a od toho času si vyživovaciu povinnosť neplní vôbec a k odsťahovaniu zo spoločnej domácnosti ich prinútil tiež svojím správaním, nakoľko napriek tomu, že matka platila polovicu nákladov na prevádzku domu, sústavne znižoval vykurovaciu teplotu, v dome bola jednoducho zima, čo spôsobovalo vznik plesní, s negatívnym dopadom na zdravotný stav navrhovateľky a keď matka teplotu zvýšila, zo strany odporcu dochádzalo k hádkam a vyhrážkam. Ďalšou nepríjemnou skutočnosťou bolo, že vedome a úmyselne robil veľké rozdiely medzi ňou a jej mladšou sestrou, ktorej kupoval darčeky k sviatkom, na Vianoce, čo v jej prípade nikdy neurobil, a k takémuto správaniu donútil aj svoju matku. Dokonca nebola pozvaná ani na svadbu svojej sesternice, ktorej sa mohla zúčastniť len jej mladšia sestra. Takéto správanie vnímala ako psychické týranie, zatracovanie a odmietanie chorej osoby a na druhej strane vedomé preferovanie zdravej dcéry, s dopadom aj na vzťah medzi nimi. Aj to boli dôvody, pre ktoré sa presťahovali do domu matkinej sestry, ale keďže v ňom bývali tri generácie a dochádzalo často aj k zbytočným sporom, rozhodli sa aj za cenu zvýšených nákladov osamostatniť. Navrhovateľka uviedla, že výživné žiadala ešte v čase vedenia spoločnej domácnosti s odporcom a po odsťahovaní sa o jeho zvýšenie nepožiadala, a tak tvrdenie odporcu o umelom navyšovaní nákladov považuje za účelové. K odporcom tvrdenej nevyhnutnosti udržiavať 6-izbový a celo podpivničený dom s rozlohou cca 180 m2 uviedla, že matka otcovi navrhla, aby si od nej odkúpil jej polovicu za 80.000 eur čo on odmietol s tým, že nemá peniaze a neakceptoval ani návrh matky, že mu ona vyplatí 80.000 eur a ak dom predá za cenu vyššiu ako 160.000 eur, polovicu z rozdielu získanej sumy mu doplatí. Aj túto ponuku odporca odmietol. Navrhovateľka poukázala na to, že v prípade nezvládania financovania tohto rodinného domu má odporca možnosť odsťahovať sa k svojej matke, ktorá žije v 4-izbovom rodinnom dome (s veľmi dobrou možnosťou jeho prípadnej prestavby) len so slobodným bratom odporcu. Záverom zdôraznila, že matka vždy niesla celé bremeno starostlivosti o ňu aj o jej sestru, mala snahu ju vždy zobrať aj na dovolenku, aby rozvodom rodičov ona aj sestra čo najmenej trpeli. Zdôraznila, že odporca ani vo svojom odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. 9. V ďalšom podaní navrhovateľka uviedla, že od vyhlásenia rozsudku Okresného súdu Bratislava II sa na jej zdravotnom stave nič nezmenilo, tento má tendenciu sa zhoršovať, je poberateľkou čiastočného invalidného dôchodku v sume 147 eur mesačne a nakoľko je dlhodobo nezamestnaná, je aj jej jediným príjmom. Absolvuje pravidelné vyšetrenia a kontroly u lekárov s odporúčaním na kúpeľnú liečbu a trikrát do týždňa navštevuje denný stacionár MOST v Bratislave, pričom náklady iba na dopravu do stacionára bez stravy predstavujú sumu 55 eur mesačne. Ozrejmila, že náklady na bývanie spojené s prenájmom znáša jej matka v sume 385 eur mesačne a uhrádza aj jej ostatné náklady. Matka je od 1.6.2016 zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie na ÚPSVaR Pezinok a v čase vyhlásenia rozsudku Okresného súdu Bratislava II až do 31.3.2015 pracovala v spoločnosti LOOMIS SK, a.s. na Vajnorskej ul. 140 v Bratislave, s hrubou mzdou vo výške 696 eur mesačne. Od 1.4.2015 do 31.5.2015 bola zamestnaná na Y. Ú. v K. W. B. s mesačným príjmom 590,50 eur brutto a v období od 1.6.2015 do 31.5.2016 bola zamestnaná v spoločnosti Allianz SP a.s. Dostojevského rad č. 4, Bratislava s hrubým mesačným príjmom 700 eur. Ďalej navrhovateľka uviedla, že o finančnej a majetkovej situácii odporcu nemá informácie. Prostredníctvom svojej matky dala do pozornosti, že v období od júna 2016 nastala na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 1.12.2016 zmena vo výške jej invalidného dôchodku o sumu 4 euro a celková výška jej dôchodku je od 1.1.2017, 152 eur mesačne. Matka navrhovateľky doplnila, že od 1.7. 2016 do 30.9.2016 bola zamestnaná v spoločnosti CHS Trade s.r.o. Ipeľská 11, Bratislava a od 1.10.2016 je opäť zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie na ÚPSVaR v Pezinku. 10. Odvolací preskúmal vec v rozsahu odporcom podaného odvolania (§ 65, § 66 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, ďalej len „C.m.p.“), s nariadením odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“ v spojení s ust. § 2 ods. 1 C.m.p.) a po doplnení dokazovania potrebného pre zistenie skutočného stavu veci (§ 68 C.m.p.) dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné. 11. V zmysle uvedeného odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval v konaní a pri rozhodovaní v zmysle ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30. 6. 2016. O odvolaní rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zák. č. 161/2015 Z.z., pričom nebol viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 63 C.m.p.) ani odvolacími dôvodmi uvedenými v odvolaní odporcu (§ 66 C.m.p.), len rozsahom podaného odvolania (§ 65 C.m.p.). 12. Vychádzajúc z odvolania odporcu namietajúceho nesprávne skutkové závery prvoinštančného súdu (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.), odvolací súd uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov) by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Podľa ust. § 191 C.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten- ktorý dôkaz hodnotiť; uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov a len vo výnimočných prípadoch zákon súdu ukladá určité obmedzenia pri hodnotení dôkazov (napr. § 192, § 193, § 194 C.s.p.). Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v § 220 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého má súd uviesť, čoho sa navrhovateľ podaním domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadrila druhá strana, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd má povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V prejednávanej veci, súd prvej inštancie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci vykonaným dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň aj správne ustanovenia zákona a svoje rozhodnutie aj dostatočne odôvodnil. Z odôvodnenia rozhodnutia spĺňajúceho zákonné náležitosti predpísané v § 220 ods. 2 C.s.p. presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti a s hodnotiacou väzbou k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový nález súdu, t.j. jednoznačný a nepochybný záver o tom, že navrhovateľka ako osoba ťažko zdravotne postihnutá, diskvalifikovaná na trhu práce, je s výživou odkázaná na aktívnu podporu svojich rodičov, zo strany matky personifikovanou do jej osobnej a mimo invalidného dôchodku navrhovateľky aj finančnej starostlivosti o navrhovateľku a zo strany otca relevantným finančným prispievaním. Z vykonaného dokazovania bolo v konaní jednoznačne preukázané, že odporca si svoju vyživovaciu povinnosť bezdôvodne prestal plniť už v septembri 2009, čo vytvorilo nepochybný základ pre rozhodnutie súdu vyhovením návrhu navrhovateľky a zaviazaním odporcu na platenie výživného v uvedenej miere. 13. K ďalšiemu odvolaciemu dôvodu, že napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C. s. p.) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom konajúci prvostupňový súd zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, namietaná vada konania nebola odvolacím súdom zistená. 14. Podľa § 1 C.m.p. podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone. 15. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p. na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 16. Podľa § 395 ods. 1 C.m.p. ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 17. Podľa § 395 ods. 2 C.m.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 18. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 19. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 20. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 21. Podľa ods. 4 tohto ustanovenia pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 22. Podľa ods. 5 tohto ustanovenia výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 23. Podľa § 65 ods. 3 Zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh. 24. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 25. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. 26. Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. 27. V záujme dôsledného vysporiadania sa s odvolacími námietkami odporcu a zistenia možných zmien skutkového stavu v období od rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd nariadil pojednávanie vo veci, na ktorom vypočul odporcu a navrhovateľku prostredníctvom jej zástupkyne - matky. Odporca na pojednávaní odvolacieho súdu zotrval na dôvodoch svojho odvolania a uviedol, že v období do apríla 2015 bol zamestnaný u p. K., s priemerným mesačným príjmom cca 300 eur, kedy platil výživné na mladšiu dcéru vo výške 100 eur mesačne a za toto obdobie navrhol upraviť výživné na navrhovateľku na sumu 80 eur mesačne. Uviedol, že výživné na mladšiu dcéru platil ešte do polovice roku 2016, kedy ukončila školu a nakoľko začala ďalej študovať, v decembri 2016 jej začal uhrádzať výživné vo výške 50 eur mesačne. Na navrhovateľku výživným od septembra 2009 neprispieval a jeho výšku navrhol určiť na sumu 100 eur mesačne, a to od apríla 2015 až do súčasnosti. Do svojich bežných mesačných výdavkov zahrnul 206 eur na inkaso, 30 eur za plyn, 30 eur za internet, 26 eur za elektrinu, 216 eur na splátky úverov a 150 eur na splácanie pôžičky bratovi. Uviedol, že závažné zdravotné problémy vyžadujúce si dlhodobú práceneschopnosť nemá, má ale bežné výdavky súvisiace so zubami, zdravotné problémy s krkom a ďalšie výdavky súvisiace so zabezpečením stravy a výdavky súvisiace s dochádzaním do Bratislavy. Navrhovateľka na výške výživného, uplatnenej v návrhu zotrvala s poukazom na objem jej mesačných nákladov 320 eur, ktoré nepokrývajú náklady na nutné liečebné pobyty, na ktoré jej štát, z dôvodu skomplikovania jej zlého zdravotného stavu ďalšou diagnózou - epilepsiou, neprispieva. Od rozvodu manželstva rodičov, všetky jej výdavky hradí matka s tým, že navrhovateľka má práve pre diagnostikovanú epilepsiu obmedzené možnosti uplatnenia na trhu práce, a to aj v chránených dielňach, nakoľko musí byť pod stálym dozorom. Navrhovateľka v posledných troch rokoch navštevuje denný stacionár v Bratislave, v ktorom pobyt stojí 50 centov denne a výdavky na cestovné má cca 55 eur mesačne. Matka navrhovateľky je od 1.6.2016 nezamestnaná a do pozornosti dala, že odporca zostal bývať v ich dome, ktorý je už v súčasnosti v podielovom spoluvlastníctve a napríklad predaj ktorého by mu mohol zabezpečiť dostatok finančných prostriedkov na platenie výživného. Poukázala na to, že odporca v priebehu roka 2016 prestal platiť výživné aj na mladšiu dcéru, ale v januári si všimla na účte sumu 100 eur, ktorá bola poukázaná odporcom so správou „výživné M.na a M.T.“. 28. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Dosiahnutie plnoletosti dieťaťa preto ešte nemusí automaticky znamenať zánik vyživovacej povinnosti. Rozhodujúcimi kritériami na posúdenie toho, či je dieťa schopné samo sa živiť, sú napr. jeho zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu a podobne. V zásade možno povedať, že dieťa je schopné samo sa živiť vtedy, ak je schopné samostatne uspokojovať svoje potreby a vtedy vyživovacia povinnosť rodičov zaniká. Môže však vzniknúť situácia, keď dieťa nebude schopné samo sa živiť, napr. v prípade jeho invalidity. Keďže invalidný dôchodok má zabezpečiť príjem pri poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, je predpoklad, že svoje potreby bude dieťa môcť uspokojovať prostredníctvom tohto invalidného dôchodku. To, či pôjde o dostatočný príjem na uspokojenie všetkých jeho potrieb, aj vzhľadom na jeho zdravotné postihnutie, posudzuje až súd. V prejednávanom prípade, vychádzajúc z výsledkov dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie a doplneného pred odvolacím súdom, je bez akejkoľvek pochybnosti, že navrhovateľka počas celého posudzovaného obdobia (t.j. v období od septembra 2008 do súčasnosti) sa z dôvodu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu nebola schopná sa sama živiť a bola a je v postavení plnoletého dieťaťa odkázaného na výživu rodičov. V tejto súvislosti je treba zdôrazniť, že dávky navrhovateľke priznaného čiastočného invalidného dôchodku (priznaného jej k 13.4.2008 v sume 129,60 eur a každoročne valorizovaného až na sumu 152 eur mesačne k 1.1.2017), pri nemožnosti navrhovateľky sa čo i len čiastočne zaradiť do aktívneho výkonu práce v pracovnom, alebo obdobnom pomere, nepostačoval a nepostačuje na uspokojovanie ani jej najzákladnejších životných potrieb. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania (vrátane predložených lekárskych správ) a i z poznatkov získaných odvolacím súdom v priebehu pojednávania nariadeného na prejednanie odvolania podaného odporcom je treba uviesť i to, že miera možného zaradenia sa navrhovateľky do pracovného procesu v budúcnosti sa javí ako nanajvýš nepravdepodobná, a to zrejme ani za osobitne uľahčených podmienok. 29. Samotné výživné predstavuje náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb dieťaťa odkázaného na výživné je rôzny, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tohto dieťaťa, spôsob prípravy na jeho budúce povolanie a pod.. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 65 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine, súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby dieťaťa, ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, pri zachovaní práva dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Ust. § 77 ods.1 Zákona o rodine zabezpečuje určovanie výživného v prípade, ak jeden z rodičov prestane plniť svoju vyživovaciu povinnosť a je dôvod určiť výživné súdnym rozhodnutím. 30. V prejednávanej veci súd prvej inštancie po komplexnom posúdení schopností, možností a majetkových pomerov navrhovateľky i oboch jej rodičov, ich nevyhnutných výdavkov, ako aj odôvodnených potrieb navrhovateľky, zaviazal odporcu povinnosťou platiť od mesiaca september 2008 navrhovateľke výživné vo výške 135 eur mesačne. Pri svojom rozhodovaní postupoval správne, keď nezohľadňoval len skutočné zárobkové (majetkové) pomery rodičov, ale aj ich reálne zárobkové a majetkové pomery dané ich zdravotným stavom, vekom, kvalifikáciou, pracovnými skúsenosťami atď. Povinnosť odporcu, ktorý na navrhovateľku do septembra 2009 prispieval sumou 66,39 eur (2.000,- Sk) odôvodnil na jednej strane jeho prispievaním na maloletú dcéru sumou 99,58 eur mesačne, teda sumou vyššou ako na zdravotne handicapovanú navrhovateľku, s výrazným obmedzením uplatnenia na pracovnom trhu, vlastníctvom 1 nehnuteľnosti, ktorú užíva sám a na strane druhej neustále sa zhoršujúcim zdravotným stavom navrhovateľky, objektívne neschopnej samostatne sa živiť, s jej jediným príjmom - invalidným dôchodkom vo výške 133 eur mesačne, ktorý nepostačuje ani na uspokojenie jej základných potrieb a výdavkov, ktoré vyčíslila na sumu 318,33 eur mesačne, ďalšími výdavkami vo výške 30 eur mesačne a každoročným kúpeľným pobytom v sume 300 eur ročne, ktoré jej nad rámec invalidného dôchodku hradí matka. 31. Základnou podmienkou určenia výživného na dieťa (aj plnoletého, odkázaného na výživu rodičov), je vyhodnotenie jeho odôvodnených nákladov predstavujúcich všetky náklady, potrebné na uspokojenie jeho potrieb. Medzi tie základné patrí bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské a študijné potreby a náklady, preprava, poplatky za záujmovú činnosť, prípadne ďalšie, veku a bežným potrebám zodpovedajúce náklady na život kultúrneho človeka. Odvolací súd v súlade so súdom prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, podľa ktorých navrhovateľka po predčasnom ukončení nadstavbového štúdia ku dňu 31.8.2009 pre jeho nezvládnutie zo zdravotných dôvodov (kardiologické a endokrinologické problémy, alergia na prach, roztoče, perie, astma, epilepsia a problémy psychického charakteru), ktoré eliminovali aj jej umiestnenie na trhu práce, dokonca aj v chránených dielňach - skolioza chrbtice, brániaca jej v dlhodobejšom státí, ostala plne odkázaná na finančnú podporu rodičov. Navrhovateľke bol ku dňu 13.4.2011 so spätnou platnosťou odo dňa 13.4.2008 priznaný invalidný dôchodok v sume 129,60 eur, ktorý je jej odo dňa 1.1.2017 poskytovaný vo výške 152 eur (z dôvodu jeho každoročnej valorizácie). Navrhovateľka svoje mesačné náklady vyčíslila pri podaní návrhu na sumu 318,33 eur, z ktorých časť nepokrytú dôchodkom v plnej miere supluje matka, osobne sa starajúca o navrhovateľku. 32. Z dokazovania vykonaného pred odvolacím súdom vyplýva, že matka navrhovateľky bola v období od vyhlásenia rozsudku súdom prvej inštancie až do 31.3.2015 zamestnaná v spoločnosti Loomis Sk, a.s., Bratislava, s priemernou hrubou mesačnou mzdou vo výške 696 eur. Z potvrdení o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti predložených navrhovateľkou odvolací súd zistil priemerný mesačný príjem jej matky bol za rok 2014 vo výške 534,35 eur, za rok 2015 v sume 657,86 eur a za rok 2016 v sume 785,17 eur. Z potvrdení odporcu o príjme, odvolací súd zistil jeho priemerný čistý mesačný príjem za obdobie február 2009 až marec 2010 v sume 490,55 eur u zamestnávateľa V. K. - B..Y..V..V.., K. W. B., za obdobie október 2010 až apríl 2015 v sume 299,88 eur u zamestnávateľa V. K., K.Á. W. B., za obdobie apríl - máj 2015 v spoločnosti Carcoustics Slovakia Senec, s.r.o. v sume 464,64 eur, za mesiac máj 2015 v spoločnosti XEDAS, s.r.o. Bratislava v sume 762,25 eur, za obdobie jún 2015 až september 2015 u zamestnávateľa ROKO, a.s. Bratislava v sume 659,65 eur a u zamestnávateľa XEDAS, s.r.o. Bratislava za obdobie október 2015 až január 2017 v sume 748,15 eur. Svoje náklady odporca vyčíslil vo výške 642,98 eur mesačne, vrátane pôžičky splácanej svojmu bratovi vo výške 150 eur mesačne a úveru splácanému Slovenskej sporiteľni, a.s. vo výške 148,98 eur mesačne. K posledným dvom uvádzaným nákladom, odvolací súd dáva do pozornosti kogentné znenie ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine odcitované v časti právneho posúdenia, podľa ktorého výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Z uvedeného potom vyplýva, že ak odporca argumentuje splátkami pôžičky, ktorú si v roku 2009 zobral na prestavbu rodinného domu, tieto sú pre rozhodovanie súdu o výživnom irelevantné, nakoľko základnou odporcovou povinnosťou vyplývajúcou mu z postavenia rodiča je plnenie vyživovacej povinnosti a až po jej riadnom splnení, tzn. vo výške pokrývajúcej minimálne v nadpolovičnej výške náklady na výživu odkázaného dieťaťa, aj keď dospelého, je na mieste konzumovanie iných nákladov povinného rodiča. Navyše samotný odporca tvrdil, že dom, v súčasnosti v jeho podielovom spoluvlastníctve s matkou navrhovateľky, spĺňa všetky potrebné kritéria na jeho obývanie a matka s navrhovateľkou nemali dôvod ho opúšťať, potom potreba jeho rekonštrukcie vyznieva prekvapivo, nedôveryhodne a účelovo, najmä ak matka navrhovateľky predniesla v tomto smere odporcovi podľa názoru odvolacieho súdu veľmi korektný návrh na vysporiadanie vlastníckych vzťahov k tejto nehnuteľnosti, ktorý by odporcovi poskytol priestor na zabezpečenie vlastného, finančne nie tak náročného bývania, odbremenil ho od nákladov vynakladaných na viac a zabezpečil mu dostatočné majetkové portfólio na plnenie si vyživovacej povinnosti voči navrhovateľke, ako i potlačenie jeho prezentovaných obáv z budúcej možnej straty zamestnania v dôsledku finančnej krízy, na ktorý argument vo svojom odvolaní kládol opakovane dôraz. Navyše odvolací súd považuje v odporcom prezentovanej a i potvrdeniami o zárobku doloženej finančnej situácii, za minimálne nadštandardné, obývanie rodinného domu o celkovej ploche 180 m2 jednou osobou, ktorá ako tvrdí, je pri plnení svojich základných mesačných potrieb odkázaná na pôžičku od svojho brata vo výške 250 eur mesačne. Takéto správanie odvolací súd považuje za nielen neštandardné ale i účelové a vysoko nezodpovedné. V súvislosti so samotnou pôžičkou od brata, odvolací súd poukazuje na nezachovanú líniu tvrdení odporcu, keď na jednej strane poukázal na ich dohodu, že pôžičku mu vráti po predaji rodinného domu, pochádzajúceho z bezpodielového spoluvlastníctva odporcu a matky navrhovateľky a na strane druhej predložením Čestného vyhlásenia zo dňa 14.6.2016, podľa ktorého, s dôrazom na upozornenie správnych orgánov na následky nepravdivého čestného vyhlásenia podľa § 39 zákona číslo 71/1967 Zb. o správnom konaní a zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, brat odporcu prehlasuje, že odporca mu od 1.7.2015, spláca pôžičku, ktorú mu poskytoval v sume 250 eur mesačne, v mesačných splátkach v sume 150 eur. 33. Ako odvolací súd už vyššie odprezentoval, každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Jednou z foriem je aj osobná starostlivosť, prejavujúca sa poskytovaním vecných plnení ako je bývanie, strava, nákup ošatenia, zdravotná starostlivosť a pod., ktorú navrhovateľke poskytuje matka, vrátane jej sprievodu na množstvo lekárskych vyšetrení podstupovaných navrhovateľkou, so všetkými nákladmi s tým spojenými, až po nesporne na zdravotný (ako fyzický tak aj psychický) stav navrhovateľky, pozitívne pôsobiace pobyty pri mori. Druhou, čo ale odporca opomína, je vodiaca zásada na strane povinného rodiča, ktorou je miera jeho schopností, za ktoré možno považovať nie jeho skutočné, resp. ním deklarované príjmy ale jeho reálne možnosti zabezpečenia príjmu a majetkové pomery, vrátane vlastníctva nehnuteľností. Vychádzajúc z aktuálnej právnej teórie, dokonca rodič, ktorý sa osobne nestará o dieťa, by sa mal podieľať na jeho nákladoch v miere vyššej, než zodpovedá jednej polovici preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa. To znamená, že takou mierou by sa mal podieľať na nákladoch vynaložených matkou nielen na bežné potreby navrhovateľky, ale aj na dovolenky, kúpeľné pobyty navrhovateľky atď., čo potom neguje akceptovateľnosť odporcových námietok o možnostiach matky, poskytujúcej navrhovateľke a jej sestre pobyty pri mori, na čo on nemá dostatok finančných prostriedkov. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že miera schopností a možností, ktoré odporca prekvapivo matke vyčíta, sa do reálnej podoby v prípade vyživovacej povinnosti k navrhovateľke zhmotnila len zo strany matky a naopak samotný odporca túto nielenže neprejavil, ale počas celého konania nevyvrátil (a ani sa o to nepokúsil) ani tvrdenia navrhovateľky o jeho príjme podstatne prevyšujúcom deklarovaný zárobok za obdobie október 2010 až apríl 2015 v sume 299,88 eur u zamestnávateľa V. K., K. W. B., napr. prostredníctvom vykonávaných „ fušiek“ a pod., realite ktorého napovedá i súpis výdavkov predložených odporcom, v už uvedenej výške 642,98 eur a napr. aj zvládanie hradenia nákladov na údržbu rodinného domu, ktorý obýva sám. Zdôrazňuje, že odporca v konaní nepreukázal snahu o zlepšenie svojej finančnej situácie prostredníctvom hľadania si nového zamestnania v období rokov 2010 - 2015, v ktorom dosahoval príjem len vo výške minimálnej mzdy, či plného využívania svojho potenciálu, ako postupu vyplývajúcemu mu priamo z dikcie ustanovení o výživnom Zákona o rodine, ku ktorému ho mala v danej situácii viesť zodpovednosť za plnenie si rodičovskej vyživovacej povinnosti. 34. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že určená výška výživného, ktorú napadol odvolaním odporca, aj podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedá kritériám rozhodným pre určovanie výživného na dieťa uvedených v ust. § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine, t.j. je primeraná ako odôvodneným potrebám plnoletého dieťaťa (ktoré nie je pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav schopné sa samo živiť) a potrebám vyplývajúcim z nutnosti uspokojovania jeho ďalších základných životných potrieb, tak aj v konaní zisteným finančným a majetkovým pomerom na strane odporcu počas obdobia od septembra 2008 do súčasnosti. Je treba uviesť, že pri zohľadnení „podielu“ odporcu na zabezpečovaní základných životných potrieb navrhovateľky nad sumu priznaného čiastočného invalidného dôchodku odvolací súd zohľadnil výnimočnosť daného prípadu, kedy matka navrhovateľky svoju vyživovaciu povinnosť k plnoletému zdravotne postihnutému dieťaťu v priebehu posudzovaného obdobia čiastočne kompenzovala nutnou nepretržitou osobnou starostlivosťou o navrhovateľku . Na základe uvedeného rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o bežnom výživnom, v ktorom zaviazal odporcu prispievať od septembra 2008 na výživu navrhovateľky sumou 135 eur mesačne, vždy do 15- teho dňa v mesiaci vopred, k rukám navrhovateľky, podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne a právne správny potvrdil. 35. Vo výroku o zročnom výživnom postupoval v súlade s ust. § 388 C.s.p. a vzhľadom na skutkový stav existujúci v čase vyhlásenia rozhodnutia odvolacieho súdu, jeho rozhodnutie v tejto časti zmenil a odporcu zaviazal na zaplatenie zročného výživného za obdobie september 2008 až február 2017 (102 mesiacov x 135 eur), po odpočítaní odporcom hradeného výživného za obdobie do septembra 2009 v sume 66,38 eur mesačne (13 mesiacov x 66,38 eur) a poukázaného výživného v sume po 50 eur za december 2016, január a február 2017 (3 mesiace x 50 eur). Na splnenie uloženej povinnosti určil odporcovi v súlade s ust. § 232 ods.3 C.s.p. v spojení s § 2 ods.1 C.m.p. lehotu 60 dní. 36. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 37. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).