Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/143/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208203707 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Posluchová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1208203707.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Romana Huszára v právnej veci žalobkyne: L.. R. C. (A. Ž.),D.. XX.X.XXXX, N. F. X, N., zastúpenej advokátom JUDr. Rastislavom Smieškom, advokátom, so sídlom Záhradnícka 74 1, Bratislava, proti žalovanému: M. Ž., D.. XX.XX.XXXX, N. U.Á. XX, N., zastúpenému advokátom Mgr. Marcelom Drgonom, Jesenského 2, Bratislava, o 11.267,81 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 50C/40/2008-814 zo dňa 11. septembra 2013 takto, r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovaný m á právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava II (ďalej len“ súd prvej inštancie“) zamietol žalobu žalobkyne; uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovanému k rukám advokáta Mgr. Marcela Drgona náhradu trov konania vo výške 3.896,03 eur a povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava II náhradu trov štátu vo výške 1.547,56 eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vychádzal zo zistenia, že strany sporu boli v rozhodnom období manželmi, ich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov bolo zrušené rozhodnutím súdu vzhľadom na podnikateľskú činnosť žalovaného, pričom žalobkyňa podnikateľkou nebola, avšak žalovanému ako bývalému manželovi v podnikaní počas trvania manželstva vypomáhala. Uplatnený nárok žalobkyňa opiera o ust. § 148a ods. 3 Obč. zákonníka, právo ktoré je majetkovej povahy a preto sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej dobe poľa § 101 Obč. zákonníka. Rozsudok o rozvode manželstva nadobudol právoplatnosť dňa 16.02.2005. Všeobecná trojročná premlčacia doba začala plynúť dňom 17.02.2005 a jej posledný deň pripadol na 16.02.2008, ktorý deň bola sobota. Tým že žalobkyňa podala žalobu dňa 18.02.2008 doručením na súd, uplatnila svoje právo včas. Predmetom sporu bolo posúdenie a priznanie žalobkyňou uplatnených 20% z príjmov z podnikania, nakoľko vykonávala spoločne s manželom podnikateľskú činnosť ako spolupracujúca osoba po zrušení BSM. Zo znaleckého posudku za rozhodné obdobie ( 1999 až 2003) mal za preukázané najmä príjmy, výdavky, vklady a výbery, osobnú spotrebu. Znalkyňa skonštatovala, že žalobkyni podľa účtovných podkladov nebol vyplatený podiel na príjmoch vypomáhajúcej osoby za roky 1999 až 2003. Finančné prostriedky, ktoré boli žalobkyni v rokoch 1999 až 2003 vyplatené vo výške 86. 300,- eur boli v účtovníctve zaúčtované ako "osobná spotreba". Na takto zistený skutkový stav aplikoval súd prvej inštancie ust. § 148a ods. 3 Obč. zákonníka a uzavrel, že aj keď žalobkyni nebol v zmysle účtovných dokladov vyplatený 20% podiel na podnikaní žalovaného počas manželstva (tak ako to uvádza znalecký posudok), vzal zreteľ najmä na preukázateľne predložené dôkazy - doklady o výbere finančných čiastok z podnikateľského účtu, z pokladne v hotovosti žalovaného, kde evidentne žalobkyňa po zrušení BSM preberala finančné hotovosti na osobnú spotrebu (napr. v znaleckom posudku č.l. 609 a č.l. 541 podľa výdavkového pokladničného bloku č. v peňažnom denníku 573 dňa 03.11.2000 žalobkyňa prijala od žalovaného - podnikateľa M. Ž. - H. F..U..Z.. sumu 10.000.-Sk, dňa 30.03.1999 z účtu žalovaného č. 2620024088 vybrala sumu 11.500.-Sk a oba tieto účtovné doklady označila "osobná spotreba"). Ďalej vyplýva z tab. č. 13 znaleckého posudku L.. I. U., že žalobkyňa v rokoch 1999 až 2003 mala vyplatenú v hotovosti z pokladne sumu 5.599 eur, výberom hotovosti z ATM prevzala sumu 8.554 eur, výberom hotovosti v banke prijala sumu 40.098 eur, prevodom z účtu žalovaného na jej účet prijala sumu 30.621 eur a vykonala nákup platobnou kartou vo výške 1.400 eur, spolu vo výške 55.681 eur, pričom z takto vykonanej rekapitulácie výdavkov na osobnú spotrebu je zrejmé, že boli to výdavky určené na osobné spotrebovanie. Opak v konaní žalobkyňa nepreukázala. Žalobkyňa v rokoch 1999 až 2003 ako účtovníčka zabezpečovala pre žalovaného účtovné práce, pričom disponovala oprávnením vyberať si príjmy od žalovaného ako podnikateľa, ktoré neviedla v účtovníctve ako podiel na príjmoch spolupracujúcej osoby, ale evidovala tieto doklady vo forme "osobnej spotreby", pričom podľa názoru súdu mohla a mala mať vedomosť o tom, že finančné príjmy od žalovaného podliehajú zdaneniu a majú byť evidované ako podiel na príjmoch spolupracujúcej osoby. Svedčia o tom aj jej daňové priznania za tieto roky, kde konkrétne uviedla, že sa jedná o podiel na podnikaní v pomere 80 : 20 a kde daňovému úradu de facto priznala, že tieto príjmy prijala. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie uzavrel, že žalobkyňa už nemôže od žalovaného žiadať navyše ďalšiu úhradu, i keď by jej z pohľadu účtovníctva prislúchal podiel na príjmoch žalovaného zo zákona. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a žalovanému priznal proti žalobkyni plnú náhradu trov konania - právneho zastúpenia odporcu advokátom v sume 3.896,03 eur. 2. Rozsudok odvolaním v zákonom stanovenej lehote napadla žalobkyňa, vytýkajúc súdu prvej inštancie, že potom ako mu bola vec vrátená na ďalšie konanie sa právnym názorom odvolacieho súdu neriadil, dokonca ho ignoroval. Prvoinštančný súd nariadil znalecké dokazovanie, ale následne z nepochopiteľných dôvodov žalobný nárok ako nedôvodný zamietol. Žalobkyňa sa teda dôvodne domnievala, že nariadením znaleckého dokazovania mal súd prvej inštancie oprávnenosť žalovaného nároku za preukázaný, avšak prekvapivo žalobu zamietol, čím považuje rozhodnutie súdu prvého inštancie za zmätočné. Za podstatný považuje záver znaleckého dokazovania, kde znalec konštatoval, že žalobkyni nebol vyplatený podiel na príjmoch, ako vypomáhajúcej osobe. Akékoľvek iné dohady žalovaného, že žalobkyni bola vyplatená, ako spolupracujúcej osobe iná horibilná suma je nesprávne a zmätočné a tieto tvrdenia žalovaného si nesprávne osvojil aj súd prvej inštancie. Neprehľadným vypočítavaním súm, čím už žalovaný a to v podaní zo dňa 5.6.2009, kde sa raz uvádza suma 58.453.48 € a následne k tomu si platobnou kartou žalobkyňa údajne vybrala vo svoj prospech ďalších 12.511,51 €, ako aj súdom prvej inštancie v zdôvodnení rozsudku na 7 strane sa uvádza zase iná sumu 86.300 €, ktorú si mala žalobkyňa na úkor žalovaného vyplatiť vnáša nejednotnosť. Zároveň ale podporuje fakt, že súd a žalovaný nepracuje s tou istou sumou. Žalobkyňa vyzývala žalovaného, aby predložil relevantný účtovný dôkaz o vyplatení žalovanej sumy ako príjmu spolupracujúcej osoby, doklady, ktoré musia byť riadne zaúčtované. Na preukázanie svojich tvrdení poukázala na § 148 ods. 3 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého pre absenciu písomnej dohody o rozdelení príjmov by mohlo od žalovaného žalobkyňa požadovať polovicu príjmov, požaduje iba 20%. Obrana žalovaného, že žalobkyni boli vyplatené horibilné sumy neobstojí a preto žalovaný neuniesol dôkazné bremeno. Žalovaný vzhľadom na dôkaznú núdzu podal vzájomný návrh, kompenzačnú námietku, ktorou sa súd prvej inštancie mal zaoberal. Vzájomný návrh je obrana žalovaného spočívajúca v uplatnení kompenzačnej námietky, s procesnými úkonmi s ktorými sa mal súd prvej inštancie zaoberať, riadne ich vykonať a vyhodnotiť, čo však nevykonal. Z uvedených dôvodov navrhuje, aby odvolací súd rozsudok prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, alternatívne aby rozhodol tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie. 3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že je pravdou, že súd prvej inštancie najskôr neposúdil opodstatnenosť právneho dôvodu žaloby a nariadil znalecké dokazovanie predčasne. V danom prípade nebol daný právny dôvod a aj bez znaleckého dokazovania muselo byť súdu zrejmé, že obrana žalovaného o tom, že žalobkyňa z jeho podniku ako manželka a spolupracujúca osoba preukázateľne obdržala ďaleko viac ako je ňou vznesený domnelý nárok, je jednoznačne preukázaná z predložených listinných dôkazov. Súd prvej inštancie nárok žalobkyne zamietol na tom skutkovom základe, ktorým nad rámec dôkazov predložených vyplynul práve zo znaleckého dokazovania a to že žalobkyňa od žalovaného počas trvania spoločného manželstva preukázateľne obdržala ďaleko viac ako je ňou v konaní vznesený domnelý nárok a preto tento nemôže byť skutkovo dôvodný. Žalobkyňa vypomáhala žalobcovi pri podnikaní práve ako jeho účtovníčka a pokiaľ teda namieta, že osobné výbery nie sú v účtovníctve, ktoré žalovanému viedla, označené ako výplata podielu spolupracujúcej osobe nemôže byť na ťarchu žalovaného, pretože žalovaný predložil doklady, tak ako ich vyhotovila žalobkyňa a pokiaľ sa žalobkyňa len z formálnej chyby ňou pre žalovaného údajne v zle vedenom účtovníctve domáha akýchkoľvek nárokov s odôvodnením, že za takého účtovníctvo aj tak zodpovedá žalovaný je toto tvrdenie nesprávne, nelogické, nemôže požívať právnu ochranu z dôvodu dobrých mravoch, keďže žaloba je zjavne šikanózna a účelová. V závere vyjadrenia žalovaný uviedol, že nesúhlasí s právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý vyslovil v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení, že na plynutie premlčacej doby na jej skončenie sa v danom prípade použije ust. § 122 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Vznesený domnelý nárok žalobkyne sa podľa jeho názoru premlčal 17. 2. 2008, aj keď išlo o nedeľu a nie až nasledujúci pracovný deň. Napriek pochybeniam súdu prvej inštancie považuje rozhodnutie za vecne správne. 4. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k odvolaniu uviedla, že sa pridržiava skutkových tvrdení, ktoré uviedla vo svojom odvolaní a žiadal aby odvolací súd rozhodol v zmysle jej odvolacieho petitu. Zdôraznila, že neobstojí námietka premlčania vznesená žalovaným a ohradila sa voči tvrdeniam žalovaného, že jej nároky nemôžu požívať žiadnu ochranu, keďže jej žaloba je nedôvodná a šikanózna. 5. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku platného a účinného od 1.7.2016 / ďalej len „C.s.p.“/ ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 6. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie C.s.p. preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379, 380 ods. 1 C.s.p. v napadnutom rozsahu ( výrok vo veci samej, výrok o trovách konania) bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. 7. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 387 ods. 2. dáva odvolaciemu súdu možnosť, v prípade, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia možnosť obmedziť sa v zdôvodnení rozhodnutia len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 8. V preskúmavanej veci rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle § 220 C.s.p., pretože súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania a stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijatý záver o zamietnutí žaloby o vyplatenie 20% podielu z príjmu z podnikania žalovaného počas manželstva žalobkyni dostatočne a zrozumiteľne vysvetlil a odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku dalo odpoveď na skutkovo a právne relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd nemá čo uviesť, pretože by iba zopakoval správnosť skutkových a na jeho podklade správne prijatých právnych záverov prvostupňového súdu ( § 387 ods. 2 C.s.p.). 9. Žalobkyňa v odvolaní namieta zmätočnosť rozhodnutia prvoinštančného súdu, ktorý nariadil znalecké dokazovanie, ale následne podľa názoru odvolateľky z nepochopiteľných dôvodov žalobný nárok ako nedôvodný zamietol. Odvolací súd nemôže akceptovať prezentovanú odvolaciu námietku a priznať jej očakávanú váhu, pretože i keď z rozhodnutia súdu prvej inštancie explicitne nevyplýva, že nárok žalobkyne čo do základu je daný, zdôvodnenie napadnutého rozhodnutia, ktorému predchádzalo nariadené znalecké dokazovanie rozhodne nevnáša žiadne pochybnosti o tom, že nárok čo do základu považoval súd prvej inštancie za oprávnený. Nedôvodnosť žaloby súd prvej inštancie totiž nezaložil na nesplnení podmienok predpokladaných v ust. § 148a ods. 3 Obč. zák., ale žalobu zamietol na základe výsledkov znaleckého dokazovania. Tomuto záveru predsa nasvedčuje úvaha súdu prvej inštancie, že ..“ aj keď žalobkyni nebol v zmysle účtovných dokladov vyplatený 20% podiel na podnikaní žalovaného počas manželstva“ a na inom mieste uvádza ..“ i keď by jej z pohľadu účtovníctva prislúchal podiel na príjmoch žalovaného zo zákona“. Až na základe výsledkov znaleckého dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobkyňa z účtu manžela-podnikateľa uskutočnila výbery pre „osobnú spotrebu“ vo výške, ktorá presahuje podiel z podnikania, okolnosť ktorú žalobkyňa žiadnym spôsobom nespochybnila, ani v odvolacom konaní v tomto smere žiadnymi relevantnými okolnosťami nedôvodila. 9.1. Žalobkyňa nielen v odvolaní, ale počas celého konania dôvodnosť žaloby odvodzuje od preukázateľného faktu, že po zrušení bezpodielového spoluvlastníctva manželov vykonával manžel - podnikateľ s pomocou žalobkyne, ktorá nebola podnikateľom podnikateľskú činnosť a nebol jej vyplatený podiel na príjmoch z podnikania manžela, ako vypomáhajúcej osobe v zmysle § 148a os. 3 Obč.zák., teda pridŕža sa striktne znenia cit. ust., interpretáciu ktorú však súd prvej inštancie vzhľadom na konkrétne okolnosti daného prípadu nepovažoval za správnu. Prvoinštančný súd pri rozhodovaní o uplatnenom nároku prihliadol na okolnosti, že ..“ žalobkyňa v rokoch 1999 až 2003 ako účtovníčka zabezpečovala pre žalovaného účtovné práce, pričom disponovala oprávnením vyberať si príjmy od žalovaného ako podnikateľa, ktoré neviedla v účtovníctve ako podiel na príjmoch spolupracujúcej osoby, ale evidovala tieto doklady vo forme "osobnej spotreby", pričom podľa názoru súdu mohla a mala mať vedomosť o tom, že finančné príjmy od žalovaného podliehajú zdaneniu a majú byť evidované ako podiel na príjmoch spolupracujúcej osoby. Svedčia o tom aj jej daňové priznania za tieto roky, kde konkrétne uviedla, že sa jedná o podiel na podnikaní v pomere 80 : 20 a kde daňovému úradu de facto priznala, že tieto príjmy prijala“. Zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje, že záver ktorý si sudca urobí o preukázaných skutočnostiach vzhľadom na získané poznatky je vecou vnútorného sudcovho presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu, pričom hodnotenie dôkazov je zložitý myšlienkový proces, ktorého podstatou sú tak čiastkovo ako aj komplexné závery sudcu o relevantnosti poznatkov získaných vykonaním dôkazov. Žalobkyňou namietané odvolacie dôvody boli vyhodnotené odvolacím súdom ako bezvýznamné, keďže prvoinštančnému súdu nemožno vyčítať hodnotenie dôkazov v rozpore s pravidlami logického myslenia a v rozpore s právami a oprávnenými záujmami strán sporu. Nemožno tolerovať formalistický postup, ktorým sa za použitia sofistikovanej argumentácie odôvodňuje zrejmá nespravodlivosť. Všeobecný súd nie je absolútne viazaný doslovným znením zákona, ale sa od neho môže a musí odchýliť, pokiaľ to vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z princípov, ktoré majú svoj základ v ústavne konformnom právnom poriadku ako významovom celku. Povinnosť súdov vyhľadávať právo neznamená len vyhľadávať priame a výslovné pokyny v zákonnom texte, ale tiež povinnosť zisťovať a formulovať, čo je konkrétnym právom aj tam, kde ide o interpretáciu abstraktných noriem a ústavných zásad.(nález Ústavného súdu ČR z 13. marca 2013, sp. zn. IV. ÚS 1241/12) 10.Žalobkyňa vo svojom odvolaní pre prípad, že odvolací súd potvrdí napadnutý rozsudok, žiadala, aby odvolací súd pripustil voči svojmu rozhodnutiu dovolanie, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. S poukazom na vyššie citovaný § 470 ods. 1 C.s.p. platí tento zákon, ktorý nadobudol účinnosť dňa 1.7.2016, aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, zákonodarca teda ustanovil tzv. okamžitú aplikabilitu Civilného sporového poriadku i na už prebiehajúce konania. 10.1.Prípustnosť dovolania je v Civilnom sporovom poriadku upravená zásadne odlišne od právnej úpravy v Občianskom súdom poriadku účinnom do 30.6.2016. V § 419 a nasl. C.s.p. sú vymedzené podmienky, za splnenia ktorých je prípustné dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu. Civilný sporový poriadok neumožňuje odvolaciemu súdu rozhodnúť o prípustnosti dovolania proti svojmu potvrdzujúcemu rozsudku tak, ako to bolo ustanovené § 238 ods. 3 O.s.p., keďže toto ustanovenie nemá ekvivalent v C.s.p. a preto odvolací súd nemohol rozhodnúť o žiadosti žalobkyne, keď prípustnosť dovolania proti tomuto rozsudku sa riadi výlučne kritériami uvedenými v § 419 a nasl. C.s.p.. 11. O náhrade trov odvolacieho konania a dovolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 453 ods. 3 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. Nakoľko odvolací súd odvolaniu žalobkyne nevyhovel a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, mal žalovaný v odvolacom konaní plný úspech a vznikol mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 12.Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p. ).