Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/156/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208204983 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Pekarčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1208204983.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a členiek senátu JUDr. Andrey Haitovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v právnej veci žalobcu: B & R Company, s.r.o., so sídlom Galandova 2, Bratislava, IČO: 36 780 049, zast. JUDr. Pavol Malich, advokát, Dunajská 25, Bratislava, proti žalovanému: Shopping Palace Bratislava, v.o.s., so sídlom Cesta na Senec 2/ A, Bratislava, IČO: 31 370 519, zast. Mgr. Boris Lisý, advokát, Klariská 7, Bratislava, o zaplatenie 210.163,98 eur s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 23Cb/308/2008-471 zo dňa 11.3.2015 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. 23Cb/308/2008-471 zo dňa 11.3.2015 p o t v r d z u j e . Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému vo výške 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 210.163,98 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 13% ročne od 14.8.2006 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobou zo dňa 6.3.2008 sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 210.163,98 eur spolu s úrokmi z omeškania a trovami konania titulom neuhradenia protihodnoty toho, o čo sa zvýšila hodnota predmetu nájmu, po skončení nájomného vzťahu. 2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu spoločnosť PIŠTEK KNIHY, s.r.o. (ďalej len ako „právny predchodca žalobcu“ alebo „spol. PIŠTEK KNIHY, s.r.o.“) ako nájomca uzavrela dňa 9.12.2004 so žalovaným (v tom čase pod obchodným menom a právnou formou Shopping Center Bratislava, spol. s r.o.) ako prenajímateľom Zmluvu o nájme nebytových priestorov (ďalej len ako „Zmluva o nájme“). V zmysle zmluvy o nájme žalovaný prenechal právnemu predchodcovi žalobcu do užívania priestory označené ako SP, časť N.-XX a W., spolu o výmere 1.129,15m2, nachádzajúce sa v hale III obchodného centra „SORAVIA“ v Bratislave (ďalej ako „predmet nájmu“). V zmysle Technickej príručky, ktorá bola neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o nájme, bola spol. PIŠTEK KNIHY, s.r.o. povinná pred začatím užívania predmetu nájmu na dohodnutý účel vykonať všetky nevyhnutné stavebné úpravy na predmete nájmu. Spoločnosť PIŠTEK KNIHY, s.r.o. so súhlasom prenajímateľa vykonala na predmete nájmu nutné stavebné úpravy spočívajúce v stavebnom dokončení prenajatých priestorov (zhotovenie sadrokartónových priečok, zábradlí, úprava schodiska, maliarske práce, inštalácia meračov médií), úprave podláh, stien, vytvorení zázemia pre zamestnancov, montáži osvetlenia (inštalácia svietidiel, zhotovenie elektroinštalácie), vybudovaní zdravotechniky (sociálne zariadenia) a vzduchotechniky (inštalovanie vykurovania, chladenia a klimatizácie), (ďalej len ako „stavebné úpravy“ alebo „adaptačné práce“). Dňa 14.7.2005 došlo k ukončeniu nájomného vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným v dôsledku písomnej výpovede nájmu zo strany žalovaného pre neplatenie nájomného. Vzhľadom k tomu, že v priebehu nájomného vzťahu v dôsledku uvedených stavebných úprav, ktoré boli vykonané so súhlasom prenajímateľa, došlo k zhodnoteniu predmetu nájmu, a žalovaný sa zmluvou o nájme nezaviazal na náhradu nákladov spojených s vykonaním stavebných úprav, je žalovaný v zmysle § 667 ods. 1 štvrtá veta Občianskeho zákonníka povinný uhradiť protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota predmetu nájmu. Hodnota stavebných úprav vykonaných právnym predchodcom žalobcu bola určená znaleckým posudkom č. 62/2005 vypracovaným T.. B. G., znalcom v odbore stavebníctvo dňa 16.8.2005, na sumu vo výške 218.488,60 eur (6.582.187,80 Sk). Po zohľadnení amortizácie stavebných úprav ich hodnota predstavuje sumu 210.163,98 eur (6.331.400,- Sk), čo podľa názoru žalobcu predstavuje protihodnotu zhodnotenia predmetu nájmu, ktorú je povinný zaplatiť žalovaný. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej dňa 17.7.2007 medzi správcom konkurznej podstaty úpadcu spol. PIŠTEK KNIHY, s.r.o. ako postupcom a T.. Z. O.E., sa veriteľom z pohľadávky voči žalovanému stal T.. Z.P. O., ktorý ju následne zmluvou postúpil na žalobcu. 3. Dňa 8.7.2008 vydal súd platobný rozkaz č.k. 33Rob/458/2008-87, voči ktorému podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor. 4. Žalovaný v odpore uviedol, že pohľadávku žalobcu, ktorú mal nadobudnúť postúpením považuje v celom rozsahu za neoprávnenú. Neexistuje žiadny relevantný dôvod k úhrade tejto sumy. Poukázal na skutočnosť, že právny predchodca žalobcu na základe nájomnej zmluvy zo dňa 9.12.2004, účinnej od 1.1.2005, nevykonal žiadne stavebné úpravy na predmete nájmu, ale len pokračoval v užívaní prenajatých nebytových priestorov v tzv. priamom nájomnom vzťahu, teda ako nájomca. Do 31.12.2004 totiž právny predchodca užíval predmetné nebytové priestory ako len podnájomca na základe písomnej zmluvy o podnájme nebytových priestorov, ktorú uzavrel dňa 1.11.2004 so spoločnosťou SORAVIA PALACE, spol. s r.o. ako nájomcom, pričom žalovaný bol prenajímateľom a vlastníkom celej nehnuteľnosti. Podľa bodu 2.8.9. Podnájomnej zmluvy sa právny predchodca žalobcu zaviazal vykonané adaptačné práce po ich dokončení zdokumentovať vo forme projektovej dokumentácie a v lehote 14 dní ich zároveň bezodplatne previesť, odovzdať do vlastníctva žalovaného ako prenajímateľa. Zároveň aj v bode 12.2 nájomnej zmluvy, v ktorom je upravený postup pri skončení nájmu, bolo zmluvnými stranami dohodnuté, že všetky súčasti a zariadenia nachádzajúce sa v predmete nájmu, okrem tých, ktoré je možné odstrániť resp. demontovať bez poškodenia stavby a bez obmedzenia funkčnosti predmetu nájmu, prenechá nájomca podľa výberu prenajímateľa bezodplatne v predmete nájmu. Tieto zmluvné ustanovenia určujú špeciálny režim pre vysporiadanie investícií vynaložených na tzv. adaptačné práce vykonané nájomcom, a tým vylučujú aplikáciu § 667 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z týchto dôvodov považuje nárok žalobcu na zaplatenie protihodnoty toho, o čo sa zvýšila hodnota predmetu nájmu, za neopodstatnený a žiadal, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol. 5. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 23Cb/308/2008-384 zo dňa 26.6.2012, ktorým žalobu ako neopodstatnenú zamietol. Voči rozsudku podal odvolanie žalobca, o ktorom rozhodol Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 1Cob/417/2012-408 zo dňa 21.11.2013 tak, že rozsudok prvostupňového súdu zrušil, a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie s tým, že v novom konaní bude potrebné doplniť dokazovanie posúdením žalobcom predloženej zmluvy o budúcej zmluve o podnájme nebytových priestorov zo dňa 28.1.2004 a po vyhodnotení následkov uzatvorenia tejto zmluvy z hľadiska danosti právneho dôvodu plnenia podľa ust. § 667 ods. 1 Občianskeho zákonníka súd prvého stupňa v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu predmetnú vec právne posúdi podľa tých právnych noriem, ktoré na žalobcom tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú. 6. Po vrátení veci odvolacím súdom súd opätovne vec prejednal. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, najmä žalobou, odporom, znaleckým posudkom č. 62/2005 vypracovaným T.. B. G., písomnou korešpondenciou účastníkov, písomnými vyjadreniami účastníkov, zmluvou o nájme nebytových priestorov, zmluvou o podnájme nebytových priestorov, prednesom právnych zástupcov účastníkov, výsluchom svedkov Q. B., T.. E. O., M.. O. A., T.. Ľ. G., M. Š., T.. L. I., B.. P. Q., T.. P. H., Q. K., ako aj ďalšími dôkazmi založenými v spise a zistil tento skutkový stav: 7. Zmluvou o uzavretí budúcej zmluvy o podnájme nebytových priestorov zo dňa 28.1.2004 uzatvorenou medzi spol. SORAVIA PALACE, spol. s r.o. IČO: 35 841 290, so sídlom v Bratislave ako budúcim nájomcom a právnym predchodcom žalobcu ako budúcim podnájomcom sa nájomca zaviazal najneskôr do 31.8.2004 uzavrieť s prenajímateľom zmluvu o podnájme nebytových priestorov v znení obsiahnutom v prílohe č. 1 zmluvy. Podľa bodu 3.4. zmluvy súčasťou zmluvy bola príloha č. 1, obsahujúca znenie budúcej nájomnej zmluvy. 8. Zmluvou o podnájme nebytových priestorov zo dňa 1.11.2004 uzavretou medzi spoločnosťou SORAVIA PALACE, spol. s r.o. a právnym predchodcom žalobcu ako nájomcom (ďalej ako „podnájomná zmluva“) sa prenajímateľ zaviazal prenechať do nájmu nájomcovi nebytový priestor, označený ako SP, časť E-01 a G03, o výmere 1.129,15m2, nachádzajúci sa v hale III obchodného centra „SORAVIA“ na P. a A. ulici v K.. V zmluve sa zmluvné strany dohodli, že predmet nájmu bude odovzdaný nájomcovi ako „hrubá stavba“, s prípojkami na inžinierske siete, pričom nájomca bol v zmysle bodu 2.8. zmluvy oprávnený vykonať na predmete nájmu príslušné adaptačné práce, nevyhnutné pre užívanie predmetu nájmu na dohodnutý účel, ktorým bol maloobchodný predaj kníh, iných tlačovín a doplnkového darčekového tovaru. 9. Podľa článku 2.8. podnájomnej zmluvy, po prevzatí predmetu nájmu, protokolom podľa bodu 2.7. zmluvy, je nájomca oprávnený vykonať na predmete nájmu príslušné adaptačné práce, nevyhnutné pre užívanie predmetu nájmu na dohodnutý účel, po predchádzajúcom technickom odsúhlasení s prenajímateľom a v súlade s technickou príručkou. 10. Podľa článku 2.8.1. druhá veta (ako aj článku 8.9.) podnájomnej zmluvy, nájomca je povinný do dokončení akýchkoľvek adaptačných prác tieto zdokumentovať vo forme projektovej dokumentácie a v lehote 14 dní po ich dokončení ich bezodplatne previesť do vlastníctva prenajímateľa, pokiaľ sa zmluvné strany nedohodnú v jednotlivom prípade inak. 11. Zmluvou o nájme nebytových priestorov zo dňa 9.12.2004 uzatvorenou medzi žalovaným ako prenajímateľom a právnym predchodcom žalobcu ako nájomcom (ďalej ako „nájomná zmluva) sa prenajímateľ zaviazal prenechať predmet nájmu špecifikovaný tak ako v zmluve o podnájme nájomcovi, a nájomca sa zaviazal za užívanie nebytových priestorov na dohodnutý účel platiť prenajímateľovi nájomné. 12. Podľa článku 12.2. nájomnej zmluvy, pri skončení nájomného vzťahu je nájomca povinný odovzdať predmet nájmu prenajímateľovi vyčistený, pozametaný so všetkými kľúčmi a v riadnom technickom stave. Nájomca je pritom povinný odstrániť zariadenia, ktoré nie sú súčasťou predmetu nájmu a sú v jeho vlastníctve, resp. oprávnenej držbe, ktoré je možné demontovať bez poškodenia stavby, v ktorej sa predmet nájmu nachádza a bez obmedzenia funkčnosti samotného predmetu nájmu. Všetky ostatné zariadenia, ktoré nie sú súčasťou predmetu nájmu, prenechá nájomca úplne alebo čiastočne podľa výberu prenajímateľa, podľa osobitnej dohody, bezodplatne v predmetu nájmu, alebo ich nájomca odstráni na vlastné náklady za účelom uvedenia predmetu nájmu do pôvodného stavu, t.j. stavu v čase prevzatia predmetu nájmu do užívania podľa tejto zmluvy. 13. Pred začatím užívania predmetu nájmu na dohodnutý účel, bol právnemu predchodcovi žalobcu odovzdaný nebytový priestor ako holopriestor. Právny predchodca žalobcu bol v zmysle zmluvných dojednaní povinný vybudovať z holopriestoru, ktorý mu bol odovzdaný, kompletnú predajnú jednotku, a to do kolaudácie obchodného centra. Za týmto účelom právny predchodca žalobcu vykonal stavebné úpravy, resp. adaptačné práce ako úpravy podláh, zhodnotenie krytiny schodov, nerezového zábradlia, svietidiel, sadrokartónových priečok, obkladov a malieb, kanalizácie a vodovodov, vzduchotechniky, elektromontážnych prác, rolovacích bezpečnostných dverí, zabezpečenie stavby energiami, pričom tieto práce právny predchodca žalobcu vykonával na svoje náklady. Ako vyplýva z faktúr vystavených zhotoviteľmi stavebných úprav, ktoré boli založené do spisu, všetky práce boli realizované v čase od septembra 2004 do novembra 2004. 14. Nájomný vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným zanikol na základe písomnej výpovede danej žalovaným, doručenej dňa 14. 6.2005. K zániku nájomného vzťahu došlo po uplynutí jednomesačnej výpovednej lehote, dňa 14.7.2005. 15. V zmysle znaleckého posudku č. 62/2005 vypracovaného T.. B. G., znalcom v odbore stavebníctvo zo dňa 16.8.2005, bola hodnota stavebných úprav vykonaných právnym predchodcom žalobcu v prenajatých priestoroch vo výške 218.488,61 eur (6.582.187,80 Sk). Doplnkom k znaleckému posudku č. 75/2007 bola hodnota stavebných úprav po zohľadnení ich amortizácie určená na sumu 210.163,98 eur. 16. Uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 2.12.2005, sp.zn. 2K 86/2005 bol na majetok právneho predchodcu žalobcu, vyhlásený konkurz. Správca konkurznej podstaty úpadcu do konkurznej podstaty zahrnul aj pohľadávku voči žalovanému vzniknutú titulom vloženia finančných investícií do prenajatých nebytových priestorov, ocenenú znaleckým posudkom č. 62/2005 vypracovaným znalcom T.. B. G. na sumu 218.488,60 eur. Zmluvou o postúpení predmetnej pohľadávky ju správca konkurznej podstaty postúpil na T.. Z. O., ktorý ju následne postúpil na žalobcu. 17. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že právny predchodca žalobcu vykonal stavebné úpravy v nebytovom priestore, ktorý bol predmetom zmluvy o nájme uzavretej medzi účastníkmi, a nebolo sporné, že týmito stavebnými úpravami došlo k zhodnoteniu prenajatého nebytového priestoru. Spornou nebola ani skutočnosť, že k vykonaniu stavebných úprav došlo so súhlasom žalovaného. 18. Medzi stranami sporu bolo sporné, či žalobca má nárok na vydanie vložených investícií ako aj výška tohto nároku. Na tieto skutočnosti súd zameral dokazovanie. 19. Právny zástupca žalobcu v priebehu konania zotrval na svojej právnej argumentácií. Svoj žalobný návrh oprel o skutočnosť, že právny predchodca žalobcu zhodnotil nebytové priestory, čím žalovaný získal majetkový prospech. Poukázal na to, že predmetné priestory neboli odovzdané do nájmu nájomcovi v súlade s Občianskym zákonníkom. Nájomca tieto priestory prevzal ako holopriestor a musel vykonať rozsiahle stavebné úpravy, aby mohli slúžiť účelu dohodnutému v zmluve o nájme. Tieto stavebné úpravy vykonal na svoje náklady právny predchodca žalobcu ako tzv. adaptačné práce. Podľa názoru žalobcu sú ustanovenia zmlúv, ktoré pojednávajú o bezodplatnom prevode stavebných úprav do vlastníctva žalovaného, absolútne neplatné z dôvodu, že nikto sa nemôže vopred vzdať svojich práv. Po ukončení nájomného vzťahu žalovaný tento priestor naďalej užíval, a to buď sám alebo ho prenajímal tretím osobám. Na základe uvedených skutočností a s poukazom na ust. § 667 ods. 1 posl. veta OZ má žalobca za to, že boli splnené podmienky vzniku nároku žalobcu na uhradenie protihodnoty toho, o čo sa zvýšila hodnota predmetu nájmu. 20. Právny zástupca žalovaného zotrval na právnom názore, že zmluvné dojednanie v bode 8.9 čl. II podnájomnej zmluvy zo dňa 1.11.2004 nie je v rozpore s ustanoveniami zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov. Z tohto dôvodu nie je daná dôvodnosť aplikácie § 667 Občianskeho zákonníka. Žalovaný je toho názoru, že na jeho strane nedošlo k vzniku bezdôvodného obohatenia o sumu vložených investícií, a nešlo ani o vzdanie sa práva zo strany právneho predchodcu žalobcu. Pôvodná podnájomná zmluva zo dňa 1.11.2004 zanikla a bola nahradená zmluvou o nájme zo dňa 9.12.2004 účinnou od 1.1.2005. V čase účinnosti zmluvy o nájme, teda od 1.1.2005 do skončenia nájmu právny predchodca žalobcu žiadne stavebné úpravy nevykonal, preto ust. § 667 OZ nie je možné aplikovať na skončenie podnájmu, ku ktorému došlo k 31.12.2004. Pokiaľ ide o výšku žalovanej pohľadávky má žalovaný za to, že sumár nákladov, ktoré mal právny predchodca žalobcu vynaložiť na vykonanie stavebných úprav nie je totožný, a nerovná sa protihodnote toho, o čo sa zvýšila hodnota veci. 21. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise, vyjadreniami zástupcov žalobcu, žalovaného, výsluchom svedkov M.. Q. B., T.. E. O., M.. O. A., T.. Ľ. G., M. Š., T.. L. I., B.. P. Q., T.. P. H., T.. Q. K., znaleckým posudkom č. 62/2005 vypracovaného T.. B. G., znalcom v odbore stavebníctvo zo dňa 16.8.2005, poukázal na § 1 Obchodného zákonníka, § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka, § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 116/90 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, § 5 ods. 1 zákona č. 116/90 Zb., § 13 zákona č. 116/90 Zb., § 3 Občianskeho zákonníka, § 667 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 39 Občianskeho zákonníka a uviedol, že žalovaná pohľadávka predstavuje sumu uvedenú v znaleckom posudku č. 62/2005 zo dňa 16.8.2005, znení jeho doplnku č. 75/2007 zo dňa 29.10.2007, vyhotovenom na základe objednávky právneho predchodcu žalobcu znalcom v odbore stavebníctvo T.. B. G.. Uplatňovaný nárok žalobcu vo výške 210.163,98 eur znalec vyčíslil ako výšku všetkých nákladov vynaložených právnym predchodcom žalobcu na komplexné stavebné úpravy v prenajatom priestore patriacom žalovanému, po odrátaní ich amortizácie ku dňu 14.7.2005 (deň, ku ktorému bol vypracovaný doplnok znaleckého posudku). Z obsahu znaleckého posudku a záverečnej rekapitulácie (čl. 69 súdneho spisu) vyplýva, že znalec konštatoval vykonanie prác a dodávok materiálu (podlahy CEMBEX materiál, zahladenie betónovej dosky, zhotovenie podlahy, zjednocovací náter, nerezové zábradlie, podlahová krytina schodov, svietidlá, meranie ÚK, chlad, SV, elektro, sadrokartónové priečky, obklad, maľby, dvere, kanalizácia, vodovod, vzduchotechnika, elektromontážne práce, rolovacie bezpečnostné mreže, zabezpečenie stavby energiami) v celkovej výške 218.488,60 eur, čo predstavuje súhrn vyfakturovaného materiálu a vykonaných prác na predmete nájmu. Po odrátaní ich amortizácie, znalec sumu investícií vložených právnym predchodcom žalobcu do prenajatého priestoru vyčíslil na sumu 210.163,98 eur. 22. Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že žalobca stavebné úpravy na nebytovom priestore (predmete nájmu) vykonával v období od septembra 2004 do novembra 2004, čo vyplýva zo znaleckého posudku č. 62/2005 zo dňa 16.8.2005, ktorého súčasťou sú faktúry preukazujúce nákup materiálu ako aj vykonávanie stavebných úprav dodávateľskými spoločnosťami. Ako vyplýva z vystavených faktúr a v nich uvedenom dátume zdaniteľného plnenia stavebné úpravy, vrátane materiálu potrebného na ich vykonanie, boli realizované v mesiacoch september /október 2004, teda za trvania zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy o podnájme nebytových priestorov zo dňa 28.1.2004 uzatvorenej medzi spol. SORAVIA PALACE, spol. s r.o. ako budúcim nájomcom a právnym predchodcom žalobcu ako budúcim podnájomcom. 23. Súd prvej inštancie ustálil, že stavebné práce boli právnym predchodcom žalobcu vykonané po uzavretí uvedenej zmluvy o budúcej zmluve a v tomto ohľade skúmal súd prvej inštancie aj danosť právneho plnenia podľa ust. § 667 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie vyhodnotil následky uzatvorenia zmluvy o budúcej zmluve o podnájme nebytových priestorov zo dňa 28.1.2004 a dospel k záveru, že právny dôvod plnenia podľa § 667 ods. 1 Občianskeho zákonníka je daný a to z týchto dôvodov: 24. K vykonaniu stavebných úprav na predmete nájmu došlo za účinnosti zmluvy o uzatvorení budúcej zmluvy o podnájme nebytových priestorov. Zmluvné strany mali postavenie podnikateľov a budúci prenajímaný priestor mal charakter nebytového priestoru. 25. Pokiaľ ide o argumentáciou žalovaného, že vzťahy účastníkov je potrebné posudzovať podľa zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení účinnom od 1.7.2004, ktorý osobitne upravuje v § 5 ods. 1 otázku charakteru prenajímaného priestoru, súd uvádza, že aplikácia ust. zák. č. 116/1990 Zb. na predmetný podnájomný a neskôr nájomný vzťah v konaní nebola sporná. Podľa uvedeného zákonného ustanovenia možno na základe dohody zmluvných strán odovzdať nebytový priestor nájomcovi v stave, ktorý nie je spôsobilý na dohovorené alebo obvyklé užívanie. Tak tomu bolo aj v prejednávanej veci, kedy bol právnemu predchodcovi žalobcu na základe odlišných zmluvných dojednaní odovzdaný tzv. holopriestor, teda priestor nespôsobilý na dohovorené užívanie, podnikateľskú činnosť právneho predchodcu žalobcu. Uvedená skutočnosť v konaní ani nebola sporná. 26. Súd konštatuje, že § 5 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. rieši len možnosť odovzdania predmetu nájmu v stave nespôsobilom na dohovorené užívanie na základe dohody zmluvných strán. Citované ustanovenie zákona však neupravuje a žiadnym spôsobom nerieši úhradu nákladov spojených so stavebnými úpravami na veci, ktorá bola prevzatá v stave nespôsobilom na riadne užívanie, ako sa to mylne domnieva žalovaný. 27. Takáto dohoda uzavretá podľa § 5 ods. 1 zák. č. 116/1990 Zb. sa vychádzajúc z gramatického a logického výkladu tohto ustanovenia dotýka len charakteru (stavu) odovzdávaného priestoru. Náhradu nákladov, resp. nárok na protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci, dané ustanovenie nerieši. Preto podľa názoru súdu neobstojí argumentácia žalovaného, že vzhľadom na odlišnú dohodu, akú má na mysli zákon č. 116/1990 Zb. bol prenajímateľ oprávnený odovzdať holopriestory a nájomca bol povinný si tieto priestory upraviť na vlastné náklady a vlastné nebezpečenstvo. Tieto argumenty žalovaného súd v prejednávanej veci vyhodnotil ako irelevantné. 28. Nakoľko spôsob úhrady nákladov spojených so zmenami na nebytovom priestore nie je upravený v zákone č. 116/1990 Zb. ako v zákone špeciálnom, na vzťahy zákonom neupravené, je z tohto dôvodu potrebné použiť všeobecný zákon, a to zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. 29. Právny vzťah účastníkov konania v čase vykonávania stavebných prác smeroval k budúcemu uzatvoreniu nájomnej, resp. podnájomnej zmluvy. V danej veci (v čase existencie budúcej zmluvy) išlo medzi zmluvnými stranami o právny vzťah, ktorý sa obsahovo, t.j. právami a povinnosti najviac približuje nájomnému vzťahu. 30. Súd prvej inštancie dospel k názoru, že v danom prípade je dôvodné použiť analógiu zákona v zmysle ust. § 853 Občianskeho zákonníka a na právny vzťah strán sporu v čase existencie zmluvy o budúcej zmluve a v čase vykonávania stavebných úprav analogicky aplikovať ustanovenia o nájomnej zmluve, keďže v tomto čase právny vzťah strán sporu smeroval k uzatvoreniu nájomnej zmluvy a fakticky budúci predmet bol už užívaný právnym predchodcom žalobcu a bol mu daný do užívania v zmysle zákona č. 116/90 Zb. V prejednávanej veci je preto nárok uplatnený žalobcom potrebné posudzovať v zmysle ust. § 667 ods. 1 posledná veta Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak prenajímateľ dal súhlas so zmenou, ale nezaviazal sa na úhradu nákladov, môže nájomca požiadať po skončení nájmu o protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci. Pokiaľ ide o obranu žalovaného, že v podnájomnej zmluve a nájomnej zmluve sa zmluvné strany dohodli, že po dokončení prác právny predchodca žalobcu tieto bezodkladne prevedie do vlastníctva žalovaného, čo sa aj udialo, tak žalobca právo na akúkoľvek náhradu nemá, súd túto obranu žalovaného vyhodnotil ako nedôvodnú. Podľa názoru súdu prvej inštancie cieľom žalovaného, ktorý vypracovával jednotlivé zmluvy bolo vylúčiť aplikáciu ust. § 667 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Tiež súd prvej inštancie skonštatoval, že podľa jeho názoru žalovaný ako stavebník jednak presunul realizáciu značnej časti výstavby obchodného domu „SORAVIA“ na budúcich nájomníkov resp. podnájomníkov a jednak tým, že si zmluvne zabezpečil bezodplatný prevod vlastníckeho práva k zhotoveným veciam, v rozpore s dobrými mravmi a s poctivým obchodným stykom, podstatne znížil vlastné investície do tohto projektu. 31. Súd dospel k záveru, že nárok na zaplatenie toho, o čo bol predmet nájmu zhodnotený vykonanými stavebnými úpravami je opodstatnený aj napriek zmluvným ustanoveniam o bezplatnom prevode vlastníckeho práva na žalovaného, nakoľko sa týmito ustanoveniami právny predchodca vopred vzdal práv, ktoré mohli vzniknúť v budúcnosti, a to práva podľa § 667 ods. 1 posledná veta Občianskeho zákonníka, t.j. práva na protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci. Tieto zmluvné dojednania (konkrétne čl. 12.2. nájomnej zmluvy, čl. 2.8.1., čl. 8.9. podnájomnej zmluvy) súd preto vyhodnotil ako neplatné podľa § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka a súčasne ich považuje za dohodu v rozpore s dobrými mravmi. 32. Podľa názoru súdu dohoda zakladajúca povinnosť nájomcu po dokončení akýchkoľvek adaptačných prác (stavebných úprav) tieto v lehote 14 dní bezodplatne previesť do vlastníctva prenajímateľa, je aj v rozpore s dobrými mravmi. Takého dojednanie súd nemôže akceptovať, nakoľko bez akéhokoľvek opodstatnenia vedie k neodôvodnenému majetkovému prospechu žalovaného spočívajúcom v tom, že žalovaný si podstatným spôsobom znížil svoje investičné náklady na vybudovanie a prevádzkovanie obchodného centra tým, že nájomca bol zmluvne zaviazaný predmet nájmu vybudovať z holopriestoru na užívaniaschopnú prevádzku a po skončení nájmu zmluvné ustanovenia neumožňujú nájomcovi žiadať od prenajímateľa protihodnotu veci, o čo sa zvýšila hodnota predmetu nájmu. Zároveň ani dojednaná výška nájomného za užívanie predmetu nájmu v podstatnej miere nezohľadňovala vložené investície do stavebných úprav vykonaných nájomcom. Žalovaný v prejednávanej veci nepochybným spôsobom nepreukázal, že výška nájomného bola určená v nižšej ako obvyklej výške v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na spôsob užívania predmetu nájmu na účel prevádzky kníhkupectva a s ohľadom na sumu vložených investícii do predmetu nájmu. Predmetné zmluvné dojednania sú preto v rozpore aj so všeobecne uznávanými pravidlami v spoločenskom poriadku a v rozpore s § 574 ods. 2 Obč. zák., a preto ich súd považuje v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka za absolútne neplatné. 33. Z uvedeného dôvodu súd základ nároku uplatneného žalobcom vyhodnotil ako opodstatnený. 34. Pokiaľ ide o výšku žalobou uplatnenej pohľadávky, súd ju vzhliadol ako v plnom rozsahu dôvodnú a opodstatnenú, pričom vychádzal z faktúr vystavených za stavebné úpravy na predmete nájmu a zo znaleckého posudku č. 62/2005 s jeho doplnkom č. 75/2007 vypracovaného znalcom z odboru: Stavebníctvo, odvetvie: Odhad hodnoty nehnuteľností, odhad hodnoty stavebných prác T.. B. G., ktorý hodnotu vložených investícií po zohľadnení primeranej amortizácie určil na sumu 210.163,98 eur. Znalec vykonal obhliadku priestoru dňa 6.7.2005, pričom zároveň vyhotovil fotodokumentáciu stavebných úprav. Tvrdenia žalovaného, že znalec vychádzal len z fotodokumentácie bez ohliadky na mieste samom sú preto nedôvodné. 35. Znalec vychádzal z aktuálneho stavu predmetu priestoru v danom čase, ktorý bol predmetom nájmu. 36. Výsluch znalca T.. B. G. súd nevykonal, nakoľko jeho výsluch vzhľadom na zistený skutkový a právny stav nepovažoval za potrebný pre rozhodnutie vo veci. 37. Čo sa týka namietanej faktúry č. 40006 zo dňa 13.9.2004, splatnej dňa 9.9.2004 vystavenej zhotoviteľom BETAFLOOR spol. s r.o. objednávateľovi Ing. PIŠTEK TOMÁŠ - FREDIE, IČO: 17 526 990, W. X, K. v sume 1.283,77 eur (38.675,- Sk) za skutočne realizované práce na Shoping Park Soravia III Bratislava, súd túto faktúru vzhliadol ako dôvodne uplatnenú. Práce, za ktoré bola faktúra vystavená znalec po vykonaní faktickej ohliadky predmetu nájmu uznal ako vložené investície a práce reálne vykonané na predmete nájmu. Dohoda účastníkov nevylučuje, aby práce objednala a uhradila osoba odlišná od žalobcu, ktorá si u žalobcu následne uplatnila ich finančnú náhradu. 38. Súd sa nestotožnil ani s námietkami žalovaného k faktúre č. 302/04 vystavenej dodávateľom MONTY, s.r.o., na sumu 4.200.000,- Sk. Fakturovaná suma predstavuje práce vykonané na predmete, ktoré sú položkovite uvedené v súpise (výkaze výmer) tvoriacom prílohu tejto faktúry. 39. Vzhľadom na uvedené súd vzhliadol nárok žalobcu čo do základu ako aj výšky ako dôvodný, a preto žalobe v časti istiny ako opodstatnenej vyhovel. 40. Spolu so žalovanou istinou súd priznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania, ktoré si žalobca uplatnil v súlade so zákonom vo výške 13% ročne z dlžnej sumy, a to od 14.8.2006, t.j. odo dňa nasledujúceho po uplynutí piatich dní určených na zaplatenie dlžnej sumy v predžalobnej výzve žalovanému, ktorá bola doručená žalovanému dňa 8.8.2006. 41. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. 42. Proti uvedenému rozsudku sa v zákonom stanovenej lehote odvolal žalovaný, ktorý s rozhodnutím súdu prvej inštancie v celom rozsahu nesúhlasí. 43. V odvolaní žalovaný namieta nedostatok vecnej aktívnej legitimácie na strane žalobcu, keď poukazuje na skutočnosť, že dňa 28.1.2004 bola medzi spoločnosťou SORAVIA PALACE spol. s r.o., IČO: 35 841 290, sídlo Cesta na Senec 2/A, 821 04 Bratislava, zápis vedený OR Okresného súdu Bratislava I, odd. Sro, vl. č. XXXXX/B (ďalej len „SORAVIA PALACE“ alebo „budúci nájomca“) a fyzickou osobou, podnikateľom: Ing. Tomáš Pištek - FREDDIE, IČO: 17 526990, miesto podnikania W. X, XXX XX K., zápis v ŽR Okresného úradu Bratislava pod č. XXX-XXXX (ďalej len „Ing. Pištek - FREDDIE“ alebo „budúci podnájomca“) uzavretá zmluva o uzavretí budúcej zmluvy o podnájme nebytových priestorov, podľa ktorej sa Ing. Pištek - FREDDIE, ako samostatný právny subjekt dohodol so spoločnosťou SORAVIA PALACE na podmienkach uzavretia budúcej zmluvy o podnájme. 44. Ing. Pištek - FREDDIE bol tým právnym subjektom, ktorý mal podľa zmluvných dohovorov založených ZoZ (konkr. najmä podľa jej Prílohy č. 1 a „subprílohy“ k nej - tzv. Technickej príručky) schválené všetky jednotlivé projekty adaptačných prác, ako aj celkovú projektovú dokumentáciu, slúžiacu potom aj k samotnej kolaudácii nebytového priestoru s názvom prevádzky „Pištek knihy“, ktorá sa konala dňa 12.11.2004. 45. To, že k uzavretiu zamýšľanej (budúcej) zmluvy o podnájme nebytových priestorov medzi SORAVIA PALACE ako nájomcom a Ing. Pištek - FREDDIE ako podnájomcom napokon nedošlo nemení nič na tom, že Ing. Pištek - FREDDIE bol v tej dobe samostatným subjektom, vstupujúcim do právnych vzťahov so SORAVIA PALACE, ako aj jej zmluvnými partnermi, najmä v súvislosti s výkonom adaptačným prác a teda nebol/nemohol byť vo vzťahu k tretím osobám zároveň aj právnym predchodcom v tej dobe fungujúcej (a samostatne komunikujúcej) obchodnej spoločnosti PIŠTEK KNIHY, s.r.o., IČO: 35 885 939, K. X, XXX XX K. a to napriek tomu, že pri týchto dvoch samostatných subjektoch práva vystupovala „navonok“ tá istá osoba (T.. E. O.), čo napokon spôsobovalo isté problémy rozlíšiť ich pri bežnej, napr. ústnej komunikácii, atď. 46. Dňa 1.11.2004 bola potom medzi SORAVIA PALACE ako nájomcom a Pištek knihy s.r.o. ako podnájomcom uzavretá zmluva o podnájme nebytových priestorov (ďalej len „PZN“) a dňa 9.12.2004 medzi žalovaným ako prenajímateľom a Pištek knihy s.r.o. ako nájomcom zmluva o nájme nebytových priestorov - obe tieto zmluvy, ale mali napriek istým spoločným „parametrom“ vo vzťahu k ZoZ aj viaceré právne významné odlišnosti (v každom jednom prípade odlišné zmluvné strany, odlišný právny režim) takého rozsahu, že v prípade ZoZ sa nemohlo jednať o právne nástupníctvo vo vzťahu či už k PNZ, alebo NZ. Kolaudácia obchodného centra resp. prevádzky „Pištek knihy“ prebehla v prvej polovici novembra 2004, takže na strane Pištek knihy s.r.o. neexistovala reálna šanca také rozsiahle adaptácie vykonať - z vyššie uvedených dôvodov má žalovaný za to, že žalobca nemá aktívnu legitimáciu na podanie žaloby. 47. Žalovaný namieta, že správca konkurznej podstaty právneho predchodcu žalobcu, teda spoločnosti Pištek knihy s.r.o. nebol oprávnený postúpiť pohľadávku, ktorú si proti žalovanému žalobca v tomto súdnom spore uplatňuje a teda žalobca sa nikdy nestal jej veriteľom. Podľa dohody zmluvných strán vyjadrenej v NZ, konkrétne v ods. 5.13 účastníci tejto zmluvy vylúčili možnosť postúpenia pohľadávky nájomcu voči prenajímateľovi. Žalovaný zastáva názor, že ani súd formou opatrenia nemôže udeliť súhlas s postúpením pohľadávky, ak je jej postúpenie vylúčené zo zákona. V dôsledku uvedených skutočností pokladá postúpenie pohľadávky, ktorú si proti žalovanému žalobca v tomto súdnom spore uplatňuje za neplatné a žalobca z toho dôvodu nemá aktívnu legitimáciu na podanie žaloby. 48. Žalovaný tiež namieta pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného. Uvádza, že žalovaný, ktorý nie je a nebol účastníkom zmluvy o budúcej podnájomnej zmluve (počas ktorej T.. E. O. realizoval sporné investície) a ani podnájomnej zmluvy, nie je od počiatku pasívne legitimovaný v tomto súdnom spore. Podnájomná zmluva (a samozrejme ani zmluva o budúcej podnájomnej zmluve) nezakladá vzťah medzi prenajímateľom a podnájomcom (poukazuje napr. na rozsudku NS ČR 26 Odo 374/2006, 30 Cdo 1364/2007). 49. Žalovaný k záverom prvoinštančného súdu namieta, že za každých okolností platí, že podmienkou úspešnosti žalobcu pri uplatnení nároku podľa § 667 ods. 1 posledná veta Občianskeho zákonníka musí byť existencia nájomného vzťahu v čase vykonania zmien vo veci. 50. Súd nesprávnym spôsobom konštatoval, že z vykonaného dokazovania vyvodil záver, že v čase platnosti ZoZ mal priestor, v ktorom Ing. Tomáš Pištek - FREDDIE realizoval na vlastné náklady stavebné práce, charakter nebytového priestoru. Z dokazovania predsa vyplynulo, že ku kolaudácii stavby, v ktorej sa priestor nachádzal došlo až neskôr, teda jednalo sa iba o rozostavanú budovu. Nakoľko priestor v tom čase nebol skolaudovaný, nemohol súd uzavrieť, že na vzťah medzi účastníkmi ZoZ (Ing. Pištek - FREDDIE a SORAVIA PALACE s.r.o.) treba aplikovať ustanovenia o nájomnej zmluve k nebytovému priestoru. 51. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že nájomca nie je oprávnený domáhať sa po ukončení nájomného vzťahu toho, o čo sa zvýšila hodnota nehnuteľnosti, ak prenajímateľ udelil súhlas s uskutočnením úprav na prenajatej veci s tým, že nájomca bude uskutočňovať tieto úpravy na vlastné náklady. Ak nájomca takýto záväzok prevzal, je takýto dodatočný výklad špekulatívny a jeho účelom je výlučne získať finančnú výhodu proti druhému účastníkov zmluvy v rozpore s prejavenou vôľou. Súd prvej inštancie svojim rozhodnutím posúdil takto § 667 ods. 1 posledná veta Občianskeho zákonníka ako kogentné ustanovenie, avšak bez akejkoľvek dostatočnej argumentácie. Zodpovedá bežnej praxi komerčného prenajímania nebytových priestorov, kedy nájomca prevezme na seba časť nákladov stavebnej adaptácie priestorov, spravidla za cenu úľav na nájomnom. 52. Právny predchodca žalobcu nielenže mal znížené nájomné, ale toto ani nikdy neplatil, v dôsledku čoho okrem iného sám a súc si vedomý a vopred upozornený na následky svojho správania, napokon dostal výpoveď z NZ. 53. Ďalej upriamuje pozornosť súdu na tzv. rozvrhové uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.4.2010, sp. zn. 2K 86/2005, v konkurznom konaní spol. PIŠTEK KNIHY, spol. s r.o., kde zo súpisu uspokojených veriteľov, pod položkou 11 je uvedený veriteľ Ing. Tomáš Pištek - FREDDIE, ktorý si uplatnil proti úpadcovi spol. PIŠTEK KNIHY, spol. s r.o., teda právnemu predchodcovi žalobcu pohľadávku vo výške 174.569,26 eur, ktorá bola rozvrhom z výťažku uspokojená v časti - je toho názoru, že táto jeho pohľadávka vznikla práve v dôsledku investícií, ktoré realizoval Ing. Tomáš Pištek - FREDDIE (a teda nie spol. Pištek knihy s.r.o.). 54. Z týchto dôvodov navrhuje odvolaciemu súdu rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť a návrh v celom rozsahu zamietnuť resp. zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. V prípade, že odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí navrhuje založiť možnosť dovolania podľa § 239 ods. 2 písm. a) O.s.p., nakoľko podľa jeho názoru ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného právneho významu. (Dovolací návrh nebol pripojený k odvolaniu). 55. K odvolaniu žalovaného sa písomne dňa 1.12.2015 vyjadril žalobca, ktorý uvádza nasledovné: 56. Dňa 28.1.2004 uzavreli spoločnosť SORAVIA PALACE, spol. s r.o., IČO: 35 841 29 ako budúci nájomca a živnostník (fyzická osoba) Ing. Pištek Tomáš - FREDDIE, IČO: 17 526 990 ako budúci nájomca Zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy o podnájme nebytových priestorov. Zmluvné strany sa zaviazali do určitého času uzavrieť Zmluvu o podnájme nebytových priestorov v znení, ktoré bolo prílohou Zmluvy o budúcej podnájomnej zmluve. Zo Zmluvy o budúcej podnájomnej zmluve nevyplývalo budúcemu podnájomcovi žiadne právo a ani povinnosť vykonať na predmete podnájmu stavebné úpravy. Zo Zmluvy o podnájme nebytových priestorov vyplývalo, že stavebné úpravy (adaptačné práce) sa mali vykonávať až po uzavretí Zmluvy o podnájme nebytových priestorov, a to konkrétne počas trvania tzv. mobilizačnej doby - t.j. počas 1. mesiaca od protokolárneho prevzatia predmetu podnájmu. 57. Dňa 14.9.2004 odovzdala spoločnosť SORAVIA PALACE, spol. s r.o. nebytové priestory do užívania spoločnosti PIŠTEK KNIHY, s.r.o., a to za účelom vykonania tzv. dokončovacích, adaptačných prác na interiéri nebytového priestoru nevyhnutných pre užívanie predmetu (pod)nájmu podľa (pod)nájomnej zmluvy. O tejto skutočnosti bol dňa 14.9.2004 spísaný Protokol z odovzdania/prevzatia nebytových priestorov v Shopping Park Soravia III. 58. Dňa 1.11.2004 uzavreli spoločnosť SORAVIA PALACE, spol. s r.o. ako nájomca a spoločnosť PIŠTEK KNIHY, s.r.o. ako podnájomca Zmluvu o podnájme nebytových priestorov (ďalej len „Podnájomná zmluva“). Podnájomnú zmluvu teda uzavrel na strane podnájomcu iný subjekt ako predpokladala Zmluva o budúcej podnájomnej zmluve, avšak išlo o ten istý subjekt, ktorému boli dňa 14.9.2004 nebytové priestory odovzdané za účelom vykonania adaptačných prác! Z uzavretej Podnájomnej zmluvy vyplývalo, že stavebné úpravy sa mali vykonávať až po uzavretí Podnájomnej zmluvy, a to konkrétne počas trvania tzv. mobilizačnej doby - t.j. počas 1. mesiaca od protokolárneho prevzatia predmetu podnájmu. 59. Dňa 15.11.2004 bolo stavebným úradom vydané kolaudačné rozhodnutie, ktorým sa povolilo užívať stavbu Shopping Park Soravia III. V ten istý deň kolaudačné rozhodnutie nadobudlo aj právoplatnosť. 60. Dňa 9.12.2004 uzavreli spoločnosť SORAVIA PALACE, spol. s r.o. ako nájomca a spoločnosť PIŠTEK KNIHY, s.r.o. ako podnájomca Dohodu o skončení Doby podnájmu podľa Zmluvy o podnájme nebytových priestorov, predmetom ktorej bolo predčasné ukončenie podnájmu podľa Podnájomnej zmluvy ku dňu 31.12.2004. 61. Dňa 9.12.2004 zároveň uzavreli spoločnosť Shopping Center Bratislava, spol. s r.o. ako prenajímateľ a spoločnosť PIŠTEK KNIHY, s.r.o. ako nájomca Zmluva o nájme nebytových priestorov. Nájomný vzťah sa podľa písm. g. na strane 3 Nájomnej zmluvy mal začať až dňa 1.1.2005. Nájomná zmluva tu očividne nadväzovala na Dohodu o skončení Podnájomnej zmluvy. S účinnosťou od 27.4.2006 došlo k zmene obchodného mena a právnej formy žalovaného z pôvodného: Shopping Center Bratislava, spol. s r.o. na nové: Shopping Palace Bratislava, v.o.s. 62. V septembri až v decembri 2004 vykonala spoločnosť PIŠTEK KNIHY, s.r.o. na predmete podnájmu stavebné úpravy (adaptačné práce). Stavebné úpravy sa vykonávali: a) v mesiacoch 9/2014 a 10/2014 len na základe Protokolu z odovzdania nebytových priestorov zo 14.9.2004, keďže spoločnosť PIŠTEK KNIHY, s.r.o. nebola stranou Zmluvy o budúcej podnájomnej zmluve a Podnájomná zmluva ešte nebola v tom čase uzavretá, b) v mesiacoch 11/2014 a 12/2014 na základe Podnájomnej zmluvy z 1.11.2004, keďže podnájom nebytových priestorov trval od 1.11.2004 do 31.12.2004 a od 1.1.2005 sa mal začať nájom tých istých nebytových priestorov (viď vyššie bod 6 tohto článku tohto podania). 63. Dňa 14.7.2005 došlo k predčasnému skončeniu nájmu (vzniknutého na základe Nájomnej zmluvy), a to uplynutím 1 mesačnej výpovednej lehoty podľa bodu 11.3 Nájomnej zmluvy. Dôvodom výpovede bolo neplatenie nájomného zo strany spoločnosti PIŠTEK KNIHY, s.r.o. ako nájomcu. 64. Žalovaný spochybňuje (namieta) aktívnu legitimáciu žalobcu na podanie žalobcu. 65. K námietke žalovaného uvedenej vyššie uvádza nasledovné: 66. Žalobca je toho názoru, že za subjekt, ktorý zhodnotil nebytové priestory je potrebné považovať toho, kto si u subdodávateľ objednal vykonanie stavebných úprav a tieto stavebné úpravy platil. Týmto subjektom je jednoznačne spoločnosť PIŠTEK KNIHY, s.r.o. Táto skutočnosť vyplýva jednak zo znaleckého posudku, z ktorého vyplýva, že práve spoločnosť PIŠTEK KNIHY, s.r.o. si objednala vykonanie stavebných úpravy na nebytových priestoroch kedy uvedené preukazujú ešte aj faktúry založené v súdnom spise na č.l. 341 až 359. Ide o faktúry, ktorými subdodávatelia vykonávajúci stavebné úpravy pre spoločnosť PIŠTEK KNIHY, s.r.o. na základe objednávok fakturovali ceny týchto prác. Z výpisov z účtu v banke a z výdavkových pokladničných dokladov založených v súdnom spise na č.l. 303 až 340 vyplýva, že to bola spoločnosť PIŠTEK KNIHY, s.r.o. kto platil za stavebné úpravy. Žalobca je toho názoru, že práve uzavretie podnájomnej zmluvy so spoločnosťou PIŠTEK KNIHY, s.r.o. bolo vyjadrením toho, že tak žalovaný ako prenajímateľ ako spoločnosť SORAVIA PALACE s.r.o. ako nájomca považovali spoločnosť PIŠTEK KNIHY, s.r.o. (podnájomcu) za subjekt, ktorý vykonal zhodnotenie predmetných nebytových priestorov. V tejto súvislosti poukazuje na protokol z odovzdania nebytových priestorov zo dňa 14.9.2004, z ktorého nepochybne vyplýva, že spoločnosť SORAVIA PALACE spol. s r.o. odovzdala nebytové priestory, ktoré mali byť predmetom podnájmu do užívania spoločnosti PIŠTEK KNIHY, s.r.o. a to za účelom vykonania adaptačným prác. Spomínaný Protokol z odovzdania nebytových priestorov zo dňa 14.9.2004 nebol v konaní pred súdom prvej inštancie založený medzi dôkazmi, nakoľko medzi stranami sporu nebolo sporné to, že stavebné úpravy na nebytových priestoroch vykonala práve spoločnosť PIŠTEK KNIHY, s.r.o. Túto skutočnosť začal žalovaný spochybňovať až v podanom odvolaní. Námietku žalovaného, že žalobca nemá aktívnu legitimáciu na podanie žaloby je podľa jeho názoru nedôvodná, ničím nepreukázaná. 67. K nemožnosti postúpenia pohľadávky na základe dohody upravenej v bode 5.13 nájomnej zmluvy, podľa ktorej sa spoločnosť PIŠTEK KNIHY, s.r.o. ako nájomca zaviazal nepostúpiť svoju peňažnú pohľadávku voči žalovanému ako prenajímateľovi žalobca uvádza, že konkurz spoločnosti PIŠTEK KNIHY, s.r.o. sa spravoval zákonom č. 328/1991 Z.z. Cieľom konkurzu je dosiahnuť pomerné uspokojenie veriteľov z dlžníkovho majetku. Tento cieľ sa realizuje speňažením majetku dlžníka, kedy súčasťou konkurznej podstaty sú aj pohľadávky dlžníka voči tretím osobám. Konkurzná podstata sa speňažuje spôsobom upraveným v § 27 zákona č. 328/91 Z.z. Ak by súd akceptoval právny názor žalovaného o nepostupiteľnosti danej pohľadávky z dôvodu uzatvorenej dohody, správca konkurznej podstaty úpadcu PIŠTEK KNIHY, s.r.o. by nemohol speňažiť predmetnú žalovanú pohľadávku voči žalovanému, čím by sa zmarilo dosiahnutie cieľa konkurzu a správcovi by nezostávalo nič iné, len si túto pohľadávku vymáhať súdnou cestou. Tým by sa neúmerne predlžovalo trvanie konkurzu. Podľa názoru žalobcu ust. § 525 ods. 2 OZ o zmluvnej nemožnosti, resp. zákaze, či obmedzení postúpenia pohľadávky by sa podľa názoru žalobcu nemalo aplikovať v konkurze. Zákon č. 328/91 Z.z. je v tomto kontexte potrebné interpretovať ako lex specialis vo vzťahu k Občianskemu zákonníku ako lex generalis, ktorý vylučuje aplikáciu § 525 ods. 2 OZ. Na záver k tejto námietke žalobca zdôrazňuje, že žalovaná pohľadávka bola postúpená počas konkurzu zo súhlasom súdu a za podmienok určených schôdzou konkurzných veriteľov. 68. Právny názor a tomu zodpovedajúca súdna prax o tom, že zmluvné ustanovenia neumožňujúce postúpiť pohľadávku dlžníka by sa nemali aplikovať v konkurze našli svoje vyjadrenie aj v § 55 (nového) zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, podľa ktorého „zmluvné dojednania zakazujúce úpadcovi postúpenie jeho pohľadávok alebo zakazujúce postúpenie pohľadávok, ktoré vznikli voči úpadcovi pred vyhlásením konkurzu sú počas konkurzu neúčinné a správca ako aj veriteľ môžu tieto pohľadávky postúpiť na iné osoby“. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že námietka žalovaného, že žalobca nemá aktívnu legitimáciu na podanie žaloby je nedôvodná. 69. Žalovaný v podanom odvolaní spochybňuje aj pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného a to z dôvodu, že podľa názoru žalovaného tento nebol stranou zmluvy o budúcej podnájomnej zmluve a ani podnájomnej zmluvy. K tejto námietke žalobca uvádza, že stavebné úpravy, adaptačné práce na nebytových priestoroch vo vlastníctve žalovaného boli vykonávané spoločnosťou PIŠTEK KNIHY, s.r.o. v mesiacoch 9/2004 až 12/2004, pričom v mesiacoch v 9/2004 a 10/2004 boli vykonávané na základe Protokolu z odovzdania nebytových priestorov zo dňa 14.9.2004 a v mesiaci 11/2004 a 12/2004 na základe podnájomnej zmluvy zo dňa 1.11.2004. Žalobca v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že podľa jeho názoru žalovaný nepriamo naznačuje, že pasívne legitimovaným by tu mala byť skôr spoločnosť Soravia Palace, spol. s r.o. ako nájomca a nie žalovaný ako prenajímateľ. Tento názor žalovaného žalobca nepovažuje za správny a to z dôvodu, že je nepochybné, že vykonaním stavebných úprav na nebytových priestoroch, ktoré sa mali stať najprv predmetom podnájmu a potom nájmu došlo k ich zhodnoteniu. Vykonaním stavebných úprav sa totiž nebytové priestory uviedli zo stavu hrubej stavby do stavu spôsobilého na dohovorené užívanie. Keďže vlastníkom týchto nebytových priestorov bol žalovaný, tak práve žalovaný bol príjemcom plnenia, spočívajúceho v zhodnotení jeho nebytových priestorov na základe adaptačných prác. Stavebné úpravy boli vykonané so súhlasom a v súlade s požiadavkami tak spoločnosti Soravia Palace s.r.o. ako aj žalovaného, inak by so spoločnosťou PIŠTEK KNIHY, s.r.o. neuzavreli podnájomnú zmluvu a neskôr nájomnú zmluvu. V tejto súvislosti poukazuje aj na výpoveď svedkyne M.. Q. B., svedka T.. Ľ. G., svedka T.. L. I. ako i T.. Q. K.. Žalovaný využíval stavebné úpravy, t.j. výsledok adaptačných prác vykonaných spoločnosťou PIŠTEK KNIHY, s.r.o. aj potom ako ukončil nájomný vzťah so spoločnosťou PIŠTEK KNIHY, s.r.o., predmet nájmu bol následne prenajatý spoločnosti Dráčik, s.r.o., neskôr disco klubu a potom ho využívalo centrum Shopping Palace na rôzne kultúrne a detské aktivity a to všetko bez vykonania ďalších úprav predmetu prenájmu. V súvislosti s touto skutočnosťou poukazuje na výpoveď svedka M.. O. A., svedka M. Š., svedka T.. L. I.. Žalovaný po ukončení nájomného vzťahu bránil spoločnosti PIŠTEK KNIHY, s.r.o. vo vstupe do predmetu nájmu, aby predmet nájmu nemohol vypratať a nemohol si z neho odniesť veci. K tejto tvrdenej skutočnosti poukazuje na žiadosť o sprístupnenie prenajatého priestoru zo dňa 7.7.2005, 19.7.2005, ďalej na výpoveď svedka M. Š.. 70. Spoločnosť Soravia Palace spol. s r.o. nemala z vykonania stavebných úprav na predmetných nebytových priestoroch vo vlastníctve žalovaného žiaden prospech. Jediným subjektom, ktorý tu mal majetkový prospech bol práve žalovaný, nakoľko ich vykonaním sa zhodnotili nebytové priestory v jeho vlastníctve. Z týchto dôvodov sa preto žalobca domáha zaplatenia peňažnej náhrady za zhodnotenie nebytových priestorov vo vlastníctve žalovaného a má za to, že žalovaný je v danom prípade pasívne legitimovaný v tomto spore. 71. Poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30 Cdo 4047/2007 zo dňa 10.3.2009, ktorého právna veta znie: „vynaložením investic do cizí nemovitosti bez právního důvodu vzniká vlastníku bezdůvodné obohacení k okamžiku, kdy ke zhodnocení došlo, tedy kdy se majetkový stav vlastníka zvýšil o hodnotu odpovídajíci zvýšení hodnoty věci. Prospěch z plnění bez právního důvodu (§ 451 odst. 1 a 2 obč. zák.) vzniká přijetím tohoto plnění a již v tomto okamžiku také vzniká příjemci tohoto plnění peněžitý dluh. Nárok na náhradu za zhodnocení nemovitosti vzniká vůči tomu, kdo ji vlastnil v době, kdy k tomuto zhodnocení došlo“. Vychádzajúc zo záverov uvedeného rozhodnutia v prípade zhodnotenia cudzej nehnuteľnosti je príjemcom tohto plnenia, a teda pasívne legitimovaný vlastník dotknutej nehnuteľnosti s tým, že ak toto zhodnotenie cudzej nehnuteľnosti uskutočnil nájomca, tak potom voči vlastníkovi nehnuteľnosti má nároky podľa § 667 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V prípade, že zhodnotenie vykonal podnájomca, tak potom voči vlastníkovi nehnuteľnosti má nároky podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ. V prípade, že zhodnotenie vykonal iný subjekt ani nájomca ani podnájomca, tak voči vlastníkovi nehnuteľnosti má nárok podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ. Z uvedeného teda vyplýva, že námietka žalovaného v súvislosti s nedostatkom pasívnej legitimácie je nedôvodná. Jedinou spornou otázkou je to, ako sa má právne kvalifikovať žalovaná pohľadávka. Žalovaný namieta nesprávne právne posúdenie žalovanej pohľadávky. Stavebné úpravy v priestoroch vo vlastníctve žalovaného boli vykonávane spoločnosťou PIŠTEK KNIHY, s.r.o. a nie fyzickou osobou Ing. Pištek Tomáš - FREDDIE. Tieto práce boli vykonávané v mesiacoch 9/2004 a 10/2004 na základe protokolu z odovzdania nebytových priestorov zo dňa 14.9.2004 a v mesiacoch 11/2004 a 12/2004 na základe podnájomnej zmluvy zo dňa 1.11.2004. Neboli nikdy vykonávané na základe zmluvy o budúcej podnájomnej zmluve. Je pravdou, že priestory vo vlastníctve žalovaného mali do 15.11.2004 povahu priestorov rozostavanej stavby. Vždy však išlo o nehnuteľnosti - nebytové priestory, či už skolaudované alebo neskolaudované vo vlastníctve žalovaného a jedine on mal z ich zhodnotenia prospech. V súvislosti s právnou kvalifikáciou žalovanej pohľadávky podľa názoru žalobcu prichádzajú do úvahy dve právne kvalifikácie a to nasledovné. 72. Primárne žalobca kvalifikoval žalovanú pohľadávku ako nárok na peňažnú protihodnotu podľa štvrtej, poslednej vety § 667 ods. 1 OZ. Sekundárne žalobca pripustil, že žalovanú pohľadávku je možné kvalifikovať ako nárok na peňažnú náhradu za bezdôvodné obohatenie podľa § 451 OZ v spojení s § 458 ods. 1 OZ. Pri nároku podľa § 451 a nasl. OZ vzniká však nárok na peňažnú náhradu za bezdôvodné obohatenie už v okamihu, kedy došlo k zhodnoteniu cudzej nehnuteľnosti vykonaním stavebných úprav a výška peňažnej náhrady sa rovná zvýšeniu hodnoty nehnuteľnosti k tomuto okamihu. Pri nároku podľa poslednej vety § 667 ods. 1 OZ vzniká nárok na peňažnú protihodnotu až v okamihu kedy došlo k skončeniu nájmu a výška peňažnej hodnoty sa rovná k zvýšeniu hodnoty nehnuteľnosti k tomuto okamihu, kedy má nájomca nárok na túto peňažnú protihodnotu až po skončení nájmu a po znížení (amortizácii) tejto hodnoty. Žalobca je toho názoru, že právna kvalifikácia žalovanej pohľadávky, ku ktorej sa priklonil súd prvej inštancie je správna a v predmetnom prípade vhodnejšia. Podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie musel na daný prípad aplikovať § 667 ods. 1 OZ posledná veta na základe analógie legis, keďže toto zákonné ustanovenie upravovalo vzťahy, ktoré sa obsahom a účelom najviac podobali vzťahom medzi žalovaným a spoločnosťou PIŠTEK KNIHY, s.r.o. 73. Žalovaný vo svojom odvolaní spochybňuje nesprávne právne a skutkové závery súdu prvej inštancie. Namieta, že nájomca nie je oprávnený domáhať sa po skončení nájmu protihodnoty toho, o čo sa zvýšila hodnota nehnuteľnosti, ak prenajímateľ udelil súhlas s uskutočnením úprav s tým, že nájomca ich bude uskutočňovať na vlastné náklady ďalej, že ust. § 667 ods. 1 OZ je dispozitívnym ustanovením, teda je možné sa od neho odchýliť a následne, že tiež zodpovedá bežnej praxi komerčného prenajímania nebytových priestorov, že nájomca prevezme na seba časť nákladov stavebnej adaptácie priestorov spravidla za cenu úľav na nájomnom a že teda z výpovedi svedkov vyplynulo, že investície sa premietli do výšky nájomného. K uvedenému žalobca uvádza nasledovné: 74. Podstata sporu spočíva v tom, že právny predchodca žalobcu investoval do nebytových priestorov vo vlastníctve žalovaného ako vyplýva zo znaleckého posudku cca 218.488,61 eur, čím zhodnotil nebytové priestory po odpočítaní amortizácie o 210.163,98 eur. Namiesto predpokladanej 10 ročnej doby nájmu užívala predmetné nebytové priestory uvedená spoločnosť len približne 8,5 mesiaca. Žalovaný tvrdí, že predmetné stavebné úpravy si je napriek tomu oprávnený ponechať a to bezodplatne, bez povinnosti poskytnúť peňažnú náhradu za zhodnotenie nebytových priestorov. Žalobca má za to, že pokiaľ došlo k zhodnoteniu nebytových priestorov, má nárok na zaplatenie peňažnej náhrady za uvedené zhodnotenie a ustanovenia podnájomnej zmluvy (bod 2.8.1, 8.6, 8.9, 12.2) a nájomnej zmluvy (bod 8.6, 8.9 a 12.2), na ktoré sa žalovaný odvoláva považuje za neplatné pre ich rozpor s dobrými mravmi resp. zásadou poctivého obchodného styku, pretože by mohli predstavovať vzdanie sa práva vopred. S uvedeným názorom sa stotožnil aj súd prvej inštancie. Stavebné úpravy boli v mesiacoch 9/2004 a 10/2004 vykonané na základe Protokolu z odovzdania nebytových priestorov zo dňa 14.9.2004 a v mesiacoch 11/2004 a 12/2004 na základe podnájomnej zmluvy zo dňa 1.11.2004. Z uvedeného je teda zrejmé, že stavebné úpravy neboli vykonávané na základe nájomnej zmluvy a preto sa na ne nemôžu vzťahovať body 8.6, 8.9 a 12.2 nájomnej zmluvy, ale len právna úprava obsiahnutá v zákone. Uvedené ustanovenia nájomnej zmluvy by sa totiž mohli týkať zmien predmetu nájmu vykonaných po uzavretí nájomnej zmluvy. Žalobca ďalej poukazuje na skutočnosť, že podstatná časť stavebných úprav bola vykonaná v mesiacoch 9/2004 a 10/2004 a bola vykonávaná pred uzavretím podnájomnej zmluvy zo dňa 1.11.2004 na základe Protokolu z odovzdania zo dňa 14.9.2004. K prevodu stavebných prác zo spoločnosti PIŠTEK KNIHY, s.r.o. ako podnájomcu na spoločnosť Soravia Palace s.r.o. ako nájomcu nikdy nedošlo, nájomca si toto právo ani nikdy neuplatnil. Stavebné úpravy sa stali súčasťou nebytových priestorov a jedine žalovaný z nich mal prospech. Podnájomný vzťah trval len dva mesiace. Je úplne zjavné, že ustanovenia v bodoch 2.8.1, 2.6 a 2.9 podnájomnej zmluvy sú v rozpore s dobrými mravmi resp. zásadou poctivého obchodného styku, pretože ako podnájomcovi ukladali, aby na spoločnosť Soravia Palace spol. s r.o. ako nájomcu previedla de facto darovala stavebné úpravy v hodnote 218.488,61 eur a to len za dva mesiace trvania podnájmu. Je to očividná nerovnosť, nerovnováha v právach subjektov, ktorá nemá žiadne ekonomické ani racionálne opodstatnenie. Žalovaný v konaní nepreukázal a nikdy netvrdil, že by z pozície prenajímateľa spoločnosti Soravia Palace, spol. s r.o. ako nájomcovi poskytol nejakú kompenzáciu za to, že mu zabezpečila zhodnotenie jeho nebytových priestorov prostredníctvom spoločnosti PIŠTEK KNIHY, s.r.o. ako podnájomcu. Podnájomná zmluva bola dojednaná tak, ako by podnájom mal trvať 10 rokov a vôbec neriešila situáciu, že v skutočnosti môže podnájom trvať len dva mesiace. 75. Žalovaný sa v odvolaní usiluje vyvolať dojem, že prenesenie nákladov na výstavbu nebytových priestorov na právneho predchodcu žalobcu bola premietnutá do tzv. úľav na nájomnom vo forme zľavy na nájomnom. Uvedené tvrdenie, však žalobca považuje za zavádzajúce a nesprávne a to z dôvodu, že v predmetnej veci viacerí svedkovia sa vyjadrovali k otázke určenia výšky nájomného a iba jediný svedok vypovedal v tom zmysle, že výška investície do nebytových priestorov sa premietla do nižšieho nájomného. Bola to svedkyňa M.. Q. B.. Z výpovede tejto svedkyne však vyplýva, že svedkyňa najprv dala do súvisu veľkosť podlahovej plochy predmetu nájmu s výškou nájomného za m2 a to v tom zmysle, že čím väčší je predmet nájmu tým nižšia je jednotková cena nájmu. V podstate tu hovorila o množstevnej zľave. V zapätí, ale svedkyňa dala do súvisu výšku investícii a jednotkovej ceny nájmu za m2 a to v tom zmysle, že čím vyššia je investícia nájomcu tým nižšia je jednotková cena nájomného. Naopak zo svedeckej výpovede T.. E. O. vyplynulo, že medzi výškou investície nájomcu a výškou nájomného nebol žiadny súvis. Taktiež zo svedeckej výpovede T.. Ľ. G. vyplynulo, že výška nájmu závisela od veľkosti podlahovej plochy v tom zmysle, že čím väčší je predmet nájmu tým nižšia je jednotková cena nájmu. Žalovaný teda na podporu svojho tvrdenia o tom, že výška investície spoločnosti do spoločnosti PIŠTEK KNIHY, s.r.o. do nebytových priestorov sa premietla do nájomného nepredložil žiadne listinné dôkazy. V súvislosti s výškou nájomného žalobca poukázal na zmluvu o budúcej podnájomnej zmluve zo dňa 28.1.2004, konkrétne v bode I. na strane 3 jej Prílohy č. 1 obsahujúcej znenie zmluvy o podnájme nebytových priestorov, ktorá sa mala uzavrieť bolo dohodnuté základné nájomne vo výške 13,10 eur za m2 a dodatkové nájomné. Rovnaké základné a dodatkové nájomné, t.j. z tej istej výške bolo dohodnuté aj v bode 5.1 podnájomnej zmluvy zo dňa 1.11.2004 a v bode 5.1 nájomnej zmluvy zo dňa 9.12.2004 to znamená, že výška nájomného bola stabilizovaná už od 28.1.2004 a neskôr sa nemenila. 28.1.2004, však právny predchodca žalobcu ešte nevedel akú peňažnú sumu investuje do stavebných úprav nebytových priestoroch a v tom čase nebola vyhotovená ani len projektová dokumentácia pre stavebné úpravy. Samotná projektová dokumentácia pre stavebné úpravy bola vypracovaná postupne (v auguste 2008) a podliehala k schváleniu architektom žalovaného. Ak nájomné bolo dohodnuté už 28.1.2004 a neskôr sa už nemenilo, pričom 28.1.2004 sa ešte objektívne nemohlo vedieť aké finančné prostriedky budú vynaložené na stavebné úpravy znamená to, že výška nájomného bola dohodnutá bez ohľadu na investíciu stavebných úprav nebytových priestoroch. Uvedené teda vyvracia opačné tvrdenie žalovaného a súčasne svedkyne M.. Q. B., ktorá vo svedeckej výpovedi vypovedala, že výška investície spoločnosti PIŠTEK KNIHY, s.r.o. do nebytových priestorov žalovaného sa premietla do nižšieho nájomného. 76. Pokiaľ žalovaný poukázal na rozsudok NS ČR sp. zn. 28 Cdo 3497/2006 žalobca uvádza, že nie je mu zrejmé na základe čoho Najvyšší súd ČR dospel k záveru, že ak sa v zmluve použije výraz „na své náklady“ tak „tímto ujednáním smluvní strany současne vyloučily možnost nájemce domáhat se po ukončení nájemního vztahu toho, o co se zvýšila hodnota předmětné nemovitosti ve smyslu § 667 Občianskeho zákonníka“. Takýto výklad je zjavne nelogický, nedôsledný a neodôvodnený. Najvyšší súd ČR nijako nevysvetlil, prečo sa priklonil k takémuto výkladu, keď dikcia zmluvy korešpondovala so zákonným ustanovením. Má za to, že ust. § 667 ods. 1 Občianskeho zákonníka je ako celok koncipovaný ako kogentné ustanovenie, ktoré nepripúšťa, aby sa účastníci nájomnej zmluvy dohodli inak. Je v ňom, ale obsiahnutá jedna výnimka, dispozitívne ustanovenie a síce v tretej vete tohto zákonného ustanovenia sa nachádza slovné spojenie „ak zmluva neurčuje inak“. Táto výnimka, dispozitívne ustanovenie sa nevzťahuje na celý ods. 1, ale len na druhú a tretiu vetu tohto ods. 1 a umožňuje účastníkom nájomnej zmluvy výhradne len to, aby si odchýlne stanovili okamih, kedy je prenajímateľ povinný uhradiť náklady spojené so zmenou veci, inak platí, že je povinný uhradiť až po skončení nájmu a po odpočítaní znehodnotenia zmien. Toto ustanovenie sa však podľa názoru žalobcu nevzťahuje na štvrtú poslednú vetu § 667 ods. 1 OZ, z povahy ktorej jednoznačne vyplýva, že sa nemožno od neho odchýliť. 77. V súvislosti s trestným oznámením proti T.. E. O. žalobca uvádza, že uvedené trestné oznámenie bolo odmietnuté, T.. E. O. nebol trestné stíhaný. Nie je zrejmé, čo podaným trestným oznámením chcel žalovaný preukázať. Skutočnosť, že spoločnosť PIŠTEK KNIHY, s.r.o zhodnotila nebytové priestory vo vlastníctve žalobcu nie je sporná, sporné je to či jej vznikol nárok na peňažnú náhradu za toto zhodnotenie. Má za to, že uvedený dôkaz mal žalovaný uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie a preto by na tento nemal odvolací súd prihliadať. 78. Žalobca ďalej uvádza, že spoločnosť PIŠTEK KNIHY, s.r.o. podľa údajov v obchodnom registri vznikla 13.5.2004 a jej základné imanie bolo 200.000,- Sk. V priebehu mesiacoch 9/2004 až 12/2004 zhodnotila nebytové priestory vo vlastníctve žalovaného formou vykonania stavebných úprav, ktorých hodnotu stanovil súdny znalec na sumu 218.488,61 eur. Je úplne zrejmé, že na to, aby spoločnosť so základným imaním 200.000,- Sk mohla vykonať stavebné úpravy v hodnote 6.582.187,80 Sk musel jej niekto požičať finančné prostriedky. Touto osobou bol konateľ a jediný spoločník tejto spoločnosti T.. E. O. a tak aj vznikla predmetná pohľadávka na základe pôžičky, ktorú si následne uplatnil v konkurze. Na uvedenom postupe podľa názoru žalobcu nie je nič podozrivé ani špekulatívne. Z existencie uvedenej pohľadávky nevyplýva ani to, že stavebné úpravy vykonával T.. E. O. ako súdu podsúva žalovaný. Stavebné úpravy objednala a platila spoločnosť PIŠTEK KNIHY, s.r.o. z prostriedkov, ktoré jej požičal jej konateľ a jediný spoločník. Je pravdou, že žalovaná pohľadávka predstavovala najhodnotnejšiu časť majetku spoločnosti PIŠTEK KNIHY, s.r.o., ale žalovaný ju odmietol zaplatiť čím znížil sumu získanú speňažením konkurznej podstaty a správca ju musel ako rizikovú speňažiť postúpením pohľadávky. 79. Žalobca má za to, že súd prvej inštancie rozhodol vo veci vecne správne a preto žiada rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a súčasne si uplatňuje náhradu trov odvolacieho konania. 80. K vyjadreniu odvolaniu žalobcu sa písomne dňa 10.10.2016 vyjadril žalovaný, v ktorom uvádza nasledovné: 81. Záver žalobcu je nesprávny, pretože najmä nekorešponduje s vykonanými dôkazmi. Pán O. osobne na strane druhej od začiatku roka 2004, teda od uzavretia ZOBZ, vzájomne rokovali, odsúhlasovali postupy a technické detaily a uskutočňovali sa tzv. kontrolné dni s ohľadom na postup stavby. Zmluvnou stranou ZOBZ bol pán O., spoločnosť PIŠTEK KNIHY, s.r.o. ešte neexistovala. Ich vôľou bolo teda, aby práve pán O. (nie PIŠTEK KNIHY, s.r.o.) vykonal adaptačné práce, spoločnosť PIŠTEK KNIHY, s.r.o. vznikla až 13.5.2004 a ako platiteľ DPH bola zaregistrovaná až počnúc 1.9.2004. Je evidentné, že práve po registrácií spoločnosti PIŠTEK KNIHY, s.r.o. ako platiteľa DPH začala táto spoločnosť objednávať služby a práce, objednané pánom O. v auguste 2004, kým neskoršie práce boli už zrejme objednávané pod hlavičkou PIŠTEK KNIHY, s.r.o. Takýto postup zo strany pána O. však nebol ani zo strany SORAVIA PALACE, spol. s r.o. ani žalovaného nijako odsúhlasovaný. 82. Nepravdivé je aj tvrdenie žalobcu o tom, že tým, že adaptačné práce neboli údajne vykonávané na podklade ZOBZ, nemal pán O., prípadne PIŠTEK KNIHY, s.r.o. v tomto smere žiadne povinnosti či práva, najmä nie povinnosť vykonať samotné adaptačné práce. Žalovaný poukazuje na Protokol z odovzdania (Odovzdávací protokol), ktorý obsahuje Prílohu č. 1 zakotvujúcu súpis záväzkov nájomcu a prenajímateľa. Práve tento dokument zakotvuje rozsah práv a povinností rozhodujúcich pri vykonávaní adaptačných prác. Navyše podkladom pre podmienky vykonávania adaptačných prác boli prílohy k ZOBZ obsahujúce o.i. znenie budúcej podnájomnej zmluvy a takisto technické špecifikácie. 83. K rozsahu záväzkov podľa ZOBZ, a teda tvrdeniu žalobcu o neexistencií práva, resp. povinnosti pána O. vykonať adaptačné úpravy, si dovoľuje upriamiť pozornosť súdu na to, že z listinných dôkazov predložených samotným žalobcom je evidentné, že okrem ZOBZ bol k tejto uzavretý aj dodatok č. 1 ku ZOBZ. List z 21.10.2004 obsahuje pripomienky k návrhu Podnájomnej zmluvy pred jej uzavretím takým spôsobom, že porovnáva návrh Podnájomnej zmluvy so znením uzavretej ZOZ. Je teda otázne, prečo žalobca, ktorý ako hlavný odvolací dôvod vo svojom odvolaní žalobcu dňa 6.8.2012 predložil „novoobjavenú“ ZOBZ, súčasne nepredložil túto v jej platnom znení, teda vrátane dodatku č. 1 alebo túto okolnosť prinajmenšom nevysvetlil? 84. List z 21.10.2004 je ďalej svedectvom o tom, že to bol práve pán O. a nie PIŠTEK KNIHY, s.r.o. hoci svoj list formuloval pod hlavičkou PIŠTEK KNIHY, s.r.o., ktorý komentoval novú Podnájomnú zmluvu, pretože iba on, pán O., ako zmluvná strana ZOBZ porovnával ZOBZ, súc ňou viazaný ZOBZ, s návrhom Podnájomnej zmluvy. 85. K odovzdaniu priestorov nedošlo dňa 14.9.2004. Samotný Odovzdávací protokol, t.j. „Protokol z odovzdania / prevzatia nebytových priestorov v Shopping Park Soravia III“, bol vyhotovený / dopĺňaný viacerými osobami postupne. 86. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že priestory boli žalovaným odovzdané výlučne spoločnosti PIŠTEK KNIHY, s.r.o., ktorá nie je zmluvnou stranou ZOBZ, uvádzame, že Odovzdávací protokol nie je podpísaný ani zástupcom Soravia Palace, spol. s r.o. ani zástupcom žalovaného. Vyhotovili ho hlavní dodávatelia stavby nákupného centra. Žalobca v konaní nepreukázal, že by tieto subjekty boli oprávnené formálne v mene budúceho nájomcu podľa ZOBZ alebo dokonca v mene žalovaného (!) odovzdať priestory pánovi O. alebo spoločnosti PIŠTEK KNIHY, s.r.o. za účelom vykonania adaptačných prác. 87. Rovnako je nesprávny záver, že priestor bol odovzdaný subjektu, ktorý nebol stranou ZOBZ, čím chce žalobca vytvoriť dojem, že odovzdanie sa viaže výlučne k Podnájomnej zmluve a s dovtedy dosiahnutými dohodami medzi pánom O. a Soravia Palace, spol. s r.o. a najmä so ZOBZ nemá nič spoločné. Na Odovzdávacom protokole je síce pečiatka spoločnosti PIŠTEK KNIHY, s.r.o. a aj v úvode je táto spoločnosť označená, avšak samotný Odovzdávací protokol ako aj pán O. vo svojej svedeckej výpovedi v súvislosti s odovzdaním priestorov výslovne odkazujú na ZOBZ, tzn. na právny vzťah založený medzi pánom O. a Soravia Palace, spol. s r.o. Pán O. bol síce v tom čase už konateľom spoločnosti PIŠTEK KNIHY, s.r.o., avšak ak by konal za túto spoločnosť, nemohol by sa dovolávať ZOBZ, ktorej zmluvnou stranou táto spoločnosť nebola a od ktorej sa teraz snaží dištancovať. 88. Nie je možné dodatočne začať tvrdiť, že priestory boli odovzdané spoločnosti PIŠTEK KNIHY, s.r.o. bez akéhokoľvek vzťahu k pánovi O. a ZOBZ, a že vôľou Soravia Palace, spol. s r.o. alebo dokonca žalovaného bolo v čase odovzdania priestorov a v čase realizácie adaptačných práv vstúpiť do zmluvného vzťahu s novozaloženou spoločnosťou PIŠTEK KNIHY, s.r.o. 89. Skutočnosť, že kým podľa ZOBZ malo k uzavretiu Podnájomnej zmluvy dôjsť s pánom Pištekom, uzavrela Podnájomnú zmluvu napokon namiesto pána O. spoločnosť PIŠTEK KNIHY, s.r.o., bolo iba výsledkom dodatočného zohľadnenia žiadosti pána O., ktorý si medzičasom túto spoločnosť založil, pán O. pripomienkoval návrh Podnájomnej zmluvy pred jej uzavretím prostredníctvom Listu z 21.10.2004, keďže sa v ňom odvolával práve na ZOBZ. Ak by sa pri Podnájomnej zmluve malo jednať o „úplne iný subjekt“, ako tvrdí žalobca, nemohol by sa tento subjekt odvolávať na ZOBZ, teda na zmluvu, ktorej nebol účastníkom. 90. Je nesporné, že Odovzdávací protokol nemá žiaden vzťah s Podnájomnou zmluvou, ale naopak viaže sa výlučne k ZOBZ. 91. Pokiaľ ide o ďalšie tvrdenie žalobcu, že vôľou strán bolo realizovať adaptačné práce iba počas tzv. mobilizačnej doby, ktorá mala plynúť až po uzavretí Podnájomnej zmluvy počas jedného mesiaca, pokladá takýto výklad Podnájomnej zmluvy za nesprávny. Podľa bodov 2.8, 2.8.1 a 2.9 Podnájomnej zmluvy sa zmluvné strany iba dohodli na tom, že po prevzatí predmetu nájmu je nájomca oprávnený vykonávať adaptačné práce. Ak boli prv vykonávané adaptačné práce pánom O., tieto Podnájomná zmluva nijako nerieši a teda ani nevylučuje. Ak malo byť vôľou strán, aby adaptačné práce vykonávala PIŠTEK KNIHY, s.r.o. ako tvrdí žalobca, prečo by potom zadával projektovú dokumentáciu, nechával si odsúhlasovať projekty a začal objednávať stavebné práce pán O.? Počas obdobia jedného mesiaca od uzavretia Podnájomnej zmluvy malo teda ísť už iba o dokončenie vykonávaných prác v určenom termíne a následná povinnosť otvoriť prevádzku pre verejnosť. Nebolo technicky možné, aby spoločnosť PIŠTEK KNIHY, s.r.o. všetky potrebné adaptačné práce v priestore zrealizovala počas tak krátkej doby, teda počas jedného mesiaca. 92. Z uvedeného vyplýva nepravdivosť tvrdenia žalobcu o tom, že vôľou strán malo byť, aby adaptačné práce vykonával výlučne subjekt uzatvárajúci Podnájomnú zmluvu, t.j. PIŠTEK KNIHY, s.r.o., a to výlučne počas jedného mesiaca po uzavretí Podnájomnej zmluvy. 93. V súvislosti s kolaudačným rozhodnutím upriamuje pozornosť súdu na skutočnosť, že nebytové priestory boli podľa prílohy rozhodnutia obsahujúcej súpis predajní označené ako „Pištek - FREDDIE“, čo zodpovedá dovtedajšiemu označovaniu týchto priestorov v projektovej dokumentácií podľa jeho obchodného mena ako živnostníka. 94. Popri otázke, komu boli priestory odovzdané, však opomína žalobca zodpovedanie rovnako dôležitej otázky, a to určenie subjektu, ktorý predkladal návrhy stavebných prác, t.j. projektovú dokumentáciu, na schválenie. Touto osobou bol vždy výlučne pán O.. Svedčí o tom technická dokumentácia, na ktorú sa pán O. podpisoval ako „investor“. 95. Pán O. síce začal počnúc septembrom vystupovať stále častejšie pod firmou PIŠTEK KNIHY, s.r.o., avšak táto skutočnosť nemala vplyv na pánom O. dovtedy prevzaté záväzky a jeho zmluvné vzťahy. Žalobca nepredložil dosiaľ žiaden dôkaz, že PIŠTEK KNIHY, s.r.o. predložila akýkoľvek návrh adaptačných prác a tieto by boli voči PIŠTEK KNIHY, s.r.o. aj schválené. 96. Žalovaný zastáva názor, že nie je rozhodujúce, že PIŠTEK KNIHY, s.r.o. si objednávala a platila za stavebné práce. Naopak, pre posúdenie prípadného nároku je potrebné v prvom rade vziať do úvahy existujúce zmluvné vzťahy a určiť subjekty, ktoré tieto zmluvné vzťahy založili. 97. Ustanovenie § 27 ods. 3 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní a ani žiadne iné ustanovenie tohto predpisu neobsahuje právnu normu, ktorá pre prípad speňaženia podstaty postúpením / predajom pohľadávky úpadcu vylučovala aplikáciu § 525 ods. 2 Obč. z., alebo ktorá zakotvovala výnimku zo zásad postupiteľnosti pohľadávok v občianskom práve. Udelenie súhlasu / schválenia súdom tu nevyvoláva účinky akéhosi „požehnania“ tomuto právnemu úkonu, ktorý súc neplatný vzhľadom na dohodu medzi veriteľom a dlžníkom o vylúčení postúpenia sa takto stáva platný. Ak by takéto účinky malo vyvolať, muselo by to byť právnym predpisom vyslovene upravené. 98. Vo vzťahu k samotnej postupiteľnosti pohľadávky je súhlas konkurzného súdu právne bezvýznamný, čo má za následok, že tým nie je nijako dotknutá prípadná neplatnosť právneho úkonu, na základe ktorého bola pohľadávka postúpená. 99. Zastáva názor, že žalobca sa nestal veriteľom žalovanej pohľadávky, nakoľko postúpenie tejto pohľadávky odporuje zákonu. 100. Žalobcove tvrdenia o majetkovom obohatení žalovaného pokladá žalovaný za nepravdy, ktoré sa neopierajú o žiadne dôkazy. Predpokladom priznania nároku na vrátenie bezdôvodného obohatenia je absencia právneho dôvodu, čo v danom prípade, s ohľadom na existenciu ZOBZ neprichádza do úvahy. Rozsah bezdôvodného obohatenia je navyše potrebné skúmať vždy s ohľadom na všetky okolnosti a nie je možné ho izolovať iba na súčet faktúr za vložené investície. Žalobca by preto titulom vrátenia bezdôvodného obohatenia nemohol požadovať to, čo do priestorov bolo investované, ale iba to, o čo sa týmito investíciami hodnota nehnuteľnosti zvýšila. Takýto nárok však žalobca niky neuplatnil! 101. Žalovaný vyjadruje svoj zásadný nesúhlas s tvrdením tak žalobcu ako žiaľ i s ničím nepodloženým tvrdením prvoinštančného súdu o tom, že žalovaný mal „nedovolene preniesť náklady na výstavbu obchodného centra na tretie osoby“. Nikto z uvedených ani len nevysvetlil, v čom má byť dohoda týkajúca sa nákladov prípravy budúceho nebytového priestoru „nedovolená“. 102. Rovnako žalovaný vyjadruje svoj zásadný nesúhlas s tvrdeniami žalobcu ako i súdu prvej inštancie o nerovnosti a nerovnováhe vzájomných práv. 103. Pán O., a aj PIŠTEK KNIHY, s.r.o., vstúpili do zmluvných vzťahov dobrovoľne, svoju vôľu prejavili vo forme písomných zmlúv, a mali možnosť, a aj tak učinili, návrhy zmluvných dokumentov pripomienkovať a dotvárať ich obsah. Svoje vzájomné práva a záväzky teda počas trvania týchto vzťahov dobre poznali a ani ich nespochybňovali. Ak následne, potom ako podnikanie jedného z obchodných partnerov stroskotá a ohlási, že nie je schopný plniť si svoje záväzky, začne tento partner tvrdiť, že práva a povinnosti podľa doterajších zmlúv sú v nepomere, nerovnováhe, výrazne nespravodlivé, a z uvedených „dôvodov“ nielenže nehodlá svoje nesplnené záväzky dodatočne splniť, ale dokonca začne uplatňovať finančné nároky, ktoré nemajú oporu v dosiaľ prejavenej vôli a ktorých jediným cieľom je v lepšom prípade sanovanie stroskotaného podnikania a v horšom vlastné obohatenie na úkor iného, práve takéto konanie žalobcu treba podľa jeho názoru pokladať za konanie v rozpore s dobrými mravmi. 104. Žalovaný poukazuje okrem iného napr. na svedeckú výpoveď pani B., ktorá potvrdila, že „adaptačné práce sa odzrkadlili v nájomnom, ktoré bolo prepočtom pána O., ktorý si započítal svoje investície, zobral do úvahy zisk a takto sa dohodou stanovilo nájomne“. Pán O. vo svojej výpovedi síce tvrdí opak, avšak dovoľujeme si vysloviť názor, že pán O. si veci prinajmenšom už dobre nepamätal, nakoľko je málo predstaviteľné, aby budúci nájomca dohodol výšku nájomného bez toho, aby poznal výšku svojej budúcej investície do prenajímaných priestorov, ku ktorej sa podľa vlastnej výpovede dobrovoľne zaviazal. 105. V bode 6 si žalobca všíma a spochybňuje výpovede niektorých svedkov, napr. je podľa jeho názoru výpoveď svedkyne M.. Q. B. nedôveryhodná, pretože je príliš „vágna, všeobecná, nekonkrétna“. Cituje výpoveď pani B., ktorú ako svedkyňu pokladá za najdôležitejšiu, nakoľko práve ona mala na starosti uzatváranie zmlúv „dohodnutá výška nájmu odzrkadľovala, že je to obrovský priestor, do ktorého sa musí investovať. Priestor mu bol odovzdaný ako hrubá stavba“. Pán O. mal zrealizovať po odsúhlasení projektovej dokumentácie určité práce. My sme mu odovzdali priestor pod schodmi a zabudovanými eskalátormi. Pán O. mal nájomné nižšie ako ostatní nájomníci, ktorí mali k dispozícii menšie plochy. Tým sa zohľadňovalo, že bude mať vyššie vstupné investície“. Vo vzťahu k otázke žalobcu či došlo k prevodu adaptačných prác do majetku žalovaného podľa 2.8.1 zmluvy sa vyjadrila „Z nášho pohľadu áno, a to zabudovaním do predmetu nájmu. Pán O. inú dohodu nepožadoval“. 106. Znalec v závere svojho posudku uviedol, že hodnota vložených investícií zistená pri obhliadke a v zmysle zaplatených faktúr a súpisov prác je 6.582.187,80 Sk. Žiadna z príloh Znaleckého posudku však nepreukazuje skutočné zaplatenie objednaných prác alebo služieb. Faktúry toho dokladom nie sú. Niektoré sú opatrené pečiatkami o zaúčtovaní v účtovníctve, avšak ani toto nepokladá za dôkaz o úhrade. Záver znalca o tom, že za práce boli aj skutočne uhradené teda nemá reálny podklad. 107. Podľa názoru žalovaného je zrejmé, že Znalecký posudok bol urobený neobjektívne a na „objednávku“. Prvoinštančný súd sa dosiaľ podrobnému odôvodneniu výšky uplatňovaného nároku, ako ani viackrát prezentovaným výhradám zo strany žalovaného vo vzťahu k Znaleckému posudku niky nevenoval. 108. Dňa 21.11.2013 vydal Krajský súd v Bratislave uznesenie, ktorým prvoinštančný rozsudok zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Bratislava II na ďalšie konanie. 109. Podľa uznesenia krajského súdu odvolací súd pokladá záver prvoinštančného súdu, že nárok žalobcu nie je možné oprieť o § 667 ods. 1 Obč. z., iba za predčasný, a to z dôvodu, že prvoinštančný súd nezohľadnil, že pred Podnájomnou a Nájomnou zmluvou bola uzavretá ZOBZ. 110. Odvolací súd nevyslovil záver vo svojom zrušovacom uznesení, že nárok žalobcu je oprávnený a je úlohou prvoinštančného súdu už iba rozhodnúť s ohľadom na posúdenie zmluvy o budúcej zmluve, či sa opiera buď o § 667 ods. 1 posledná veta alebo podľa § 451 Obč. z., keď sám tento dôkaz nevykonal. 111. Žalobca dňa 18.11.2016 podal vyjadrenie k podaniu žalovaného, týkajúceho sa vyjadrenia žalobcu k odvolaniu žalovaného, adresované krajskému súdu, v ktorom uvádza nasledovné vyjadrenie. 112. Žalovaný tvrdí vo Vyjadrení, že údajne opieral žalobca svoje (prvé) odvolanie vo veci o Zmluvu o budúcej podnájomnej zmluve, akoby toto bol jediný dôvod. V skutočnosti však, ako je evidentné aj z citovanej časti odvolania žalobcu, žalobca argumentoval celým priebehom zmluvných vzťahov so žalobcom, resp. jeho právnym predchodcom, nielen jednou zmluvou. 113. Zo zmluvy o budúcej podnájomnej zmluvy nevyplývalo budúcemu podnájomcovi žiadne právo a ani povinnosť vykonať na predmete podnájmu stavebné úpravy. 114. Žalovaný vo vyjadrení odkazuje na nové skutkové okolnosti a dôkazy, ktoré neboli dosiaľ predmetom dokazovania, resp. ku ktorým sa strany v doterajšom priebehu konania nevyjadrovali. Žalovaný argumentuje listom T.. O. zo dňa 21.10.2004. 115. Dňa 14.9.2004 odovzdala spoločnosť SORAVIA PALACE, spol. s r.o. nebytové priestory do užívania spoločnosti PIŠTEK KNIHY, s.r.o., a to za účelom vykonania tzv. dokončovacích, adaptačných prác. O tejto skutočnosti bol dňa 14.9.2004 spísaný Protokol z odovzdania / prevzatia nebytových priestorov. 116. Zotrváva na tvrdení, že nebytové priestory, ktoré mali byť predmetom podnájmu v zmysle Zmluvy o budúcej podnájomnej zmluve z 28.1.2014, boli odovzdané dňa 14.9.2004 subjektu, ktorý ani nebol stranou (účastníkom) Zmluvy o budúcej podnájomnej zmluve, a za účelom vykonania adaptačných prác, ktoré boli v rozpore so Zmluvou o budúcej podnájomnej zmluve. 117. Dňa 1.11.2004 uzavreli spoločnosť SORAVIA PALACE, spol. s r.o. ako nájomca a spoločnosť PIŠTEK KNIHY, s.r.o. ako podnájomca Zmluvu o podnájme nebytových priestorov. 118. Žalovaný sa snaží túto skutočnosť spochybniť odkazom na údajnú (ústnu) dohodu medzi Soravia Palace, spol. s r.o. a T.. O., hoci žalovaný hovorí iba o výsledku dodatočného zohľadnenia žiadosti pána O., ktorý si medzičasom túto spoločnosť založil. 119. Žalobca, na rozdiel od žalovaného, preukázal jednoznačne (listinné dôkazy), kedy T.. O. konal ako samostatná fyzická osoba, resp. fyzická osoba - podnikateľ, a kedy konal v prospech spoločnosti PIŠTEK KNIHY, s.r.o. Vo všetkých úkonoch pre spoločnosť PIŠTEK KNIHY, s.r.o. boli úkony T.. O. schválené spoločnosťou, čo dokladá úhrada stavebných prác či iných výdavkov. 120. Dňa 9.12.2004 uzavreli spoločnosť SORAVIA PALACE, spol. s r.o. ako nájomca a spoločnosť PIŠTEK KNIHY, s.r.o. ako podnájomca Dohodu o skončení Doby podnájmu podľa Zmluvy o podnájme nebytových priestorov („Dohoda o skončení Podnájomnej zmluvy“). Dňa 9.12.2004 zároveň uzavreli spoločnosť Shopping Center Bratislava, spol. s r.o. ako prenajímateľ a spoločnosť PIŠTEK KNIHY, s.r.o. ako nájomca Zmluvu o nájme nebytových priestorov. Žalobca nepopiera prítomnosť T.. O. v rámci rokovaní o Dohode o skončení Podnájomnej zmluvy, resp. Nájomnej zmluvy, avšak ako štatutárny orgán spoločnosti PIŠTEK KNIHY, s.r.o., t.j. samostatnej právnickej osoby. 121. Vo vzťahu k objednávke rôznych projektových dokumentácií a príprave návrhu stavebných úprav, tu rovnako uvádza, že je bežné a štandardné, ak tieto zabezpečuje konkrétna fyzická osoba na základe poverenia právnickej osoby. Žalovaný opomína listinné doklady, týkajúce sa úhrady nákladov, ktoré predložil žalobca a z ktorých vyplývajú jednoznačne úhrady spoločnosti PIŠTEK KNIHY, s.r.o. Vyššie sme sa vyjadrili už k otázke preberania nebytových priestorov zo strany spoločnosti PIŠTEK KNIHY, s.r.o., pričom by sme chceli zdôrazniť, že táto otázka nebola sporná v priebehu konania, a teda žalobca nemal dôvod sa jej bližšie venovať. 122. Nájomná zmluva nadväzovala na Dohodu o skončení Podnájomnej zmluvy. Od 1.1.2005 sa tak právne postavenie spoločnosti PIŠTEK KNIHY, s.r.o. zmenilo z podnájomcu na nájomcu. 123. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo a odvolanie žalovaného bolo podané v rámci účinnosti zákonnej úpravy procesného konania podľa Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb., avšak o odvolaní rozhodoval odvolací súd dňa 16.2.2017, teda po nadobudnutí účinnosti právnej úpravy Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z. z. (ďalej ako „CSP“) a postupoval tak v súlade s § 470 ods. 1 CSP a § 473 CSP, podľa ktorých sa počnúc účinnosťou CSP ruší úprava Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. a aj na konania začaté pred účinnosťou CSP sa počnúc dátumom 1.7.2016 vzťahuje aktuálna procesná úprava CSP. 124. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov odvolania, rozsahu odvolania a vrátane konania, ktoré mu predchádzalo (§ 379 CSP a § 380 CSP), nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre posudzovanie napadnutého rozsudku v inom rozsahu alebo z hľadiska iných odvolacích dôvodov ako tých, ktoré žalovaný v odvolaní uviedol. 125. Pokiaľ ide o skutkový stav veci v štádiu v akom dospel v dokazovaní súd prvej inštancie k záveru o dôvodnosti podaného návrhu odvolací súd má za to, že skutkový stav bol zistený dostatočne a na základe vykonaných dôkazov dospel súd prvej inštancie k správnym skutkovým zisteniam a súčasne aj k správnym právnym záverom a teda odvolanie žalovaného vyhodnotil odvolací súd za nedôvodné. 126. Podľa ust. 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí ak je vo výroku vecne správne. 127. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 128. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na veľmi podrobné odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré považuje za vecne správne a v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Na zdôraznenie vecnej správnosti odvolací súd uvádza nasledovné: 129. Podľa § 667 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmeny na veci je nájomca oprávnený vykonávať len so súhlasom prenajímateľa. Úhradu nákladov s tým spojených môže nájomca požadovať len v prípade, že sa na to prenajímateľ zaviazal. Ak zmluva neurčuje inak, je oprávnený požadovať úhradu nákladov až po ukončení nájmu po odpočítaní znehodnotenia zmien, ku ktorému v medziobdobí došlo v dôsledku užívania veci. Ak prenajímateľ dal súhlas so zmenou, ale nezaviazal sa na úhradu nákladov, môže nájomca požadovať po skončení nájmu protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci. 130. Teda podľa ust. § 667 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmeny na veci je nájomca oprávnený vykonávať len so súhlasom prenajímateľa. Úhradu nákladov s tým spojených môže nájomca požadovať len v prípade, že sa na to prenajímateľ zaviazal. Ak zmluva neurčuje inak je oprávnený požadovať úhradu nákladov až po ukončení nájmu po odpočítaní znehodnotenia zmien, ku ktorému v medzi období došlo v dôsledku užívania veci. Ak prenajímateľ dal súhlas so zmenou, ale nezaviazal sa na úhradu nákladov, môže nájomca požadovať po skončení nájmu protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci (nájomca tu investoval do veci, ktorá mu nepatrila a o túto hodnotu sa prenajímateľ nepochybne obohatil). Občiansky zákonník v § 667 ods. 1 jasne rozlišuje dve kategórie náhrady toho, čo nájomca vynaložil na úpravu predmetu nájmu. Jednak sú to náklady spojené so zmenou prenajatej veci a jednak je to protihodnota toho o čo sa zvýšila hodnota veci. Žiadny iný inštitút nie je v tomto ustanovení obsiahnutý. 131. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že dohoda zakladajúca povinnosť nájomcu po dokončení akýchkoľvek adaptačných prác, tieto v lehote 14 dní bezodplatne previesť do vlastníctva prenajímateľa je v rozpore s dobrými mravmi a teda takáto dohoda je neplatná, s čím sa stotožnil aj odvolací súd. Súd prvej inštancie sa správne zaoberal otázkou rešpektovania autonómie vôle teda, či sa možno vopred vzdať práva na protihodnotu toho o čo sa zvýšila hodnota prenajatej veci, keď podľa ust. § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti je neplatná. Žalovaný je toho názoru, že takéto dojednanie vyjadruje skutočnú vôľu zmluvných strán dojednať takéto vzdanie sa práva a teda je v súlade so zákonom. V prípade prijatia právneho názoru žalovaného o možnosti takéhoto zmluvného dojednania, takéto dojednanie musí mať spravidla vplyv na rozsah predmetu nájmu a výšku nájomného, avšak takéto skutkové okolnosti v danom prípade preukázané neboli. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že vychádzajúc z príslušných ustanovení zmluvy o podnájme čl. VIII bod 8.6, 8.9 a čl. XII bod 12.2 Zmluvy o podnájme nebytových priestorov, takéto dojednanie nemôže súd akceptovať, nakoľko bez akéhokoľvek opodstatnenia vedie k neodôvodnenému majetkovému prospechu žalovaného, keď nájomca bol zmluvne zaviazaný predmet nájmu vybudovať z holopriestoru na užívaniaschopnú prevádzku a po skončení nájmu, zmluvné ustanovenia neumožňujú nájomcovi žiadať od prenajímateľa protihodnotu veci o čo sa zvýšila hodnota predmetu nájmu. Totožné zmluvné dojednanie bolo aj v uzatvorenej zmluve o nájme nebytových priestorov. Pokiaľ žalovaný tvrdil v priebehu prvoinštančného konania a následne i v odvolacom konaní, že nájom zohľadňoval vložené náklady a investície do adaptačných stavebných úprav táto skutočnosť nebola ničím preukázaná zo strany žalovaného a to (napr. tým spôsobom, že pôvodná výška celkového nájomného za 10 rokov nájmu navrhovaná žalovaným bola X, avšak po zohľadnení investície spoločnosti PIŠTEK KNIHY, s.r.o. vo výške cca Y eur došlo k úprave celkového nájomného za 10 rokov nájmu na sumu X - Y eur, teda výška ročného nájomného by mala predstavovať Z eur). V konaní tiež bolo preukázané, že výška nájomného bola stabilizovaná už od 28.1.2004 a neskôr sa nemenila, teda výška nájomného bola dohodnutá bez ohľadu na investíciu do stavebných úprav v nebytových priestoroch. Nemenej dôležitá skutočnosť je aj tá, že nájomca mal počas celého obdobia nájmu platiť za dané nebytové priestory nájomné, ktoré ako vyplynulo z dokazovania nijako nezohľadňovali vložené investície do adaptačných prác, keďže žalovaný túto skutočnosť ničím nepreukázal. Z týchto dôvodov preto súd prvej inštancie a následne i odvolací súd dospel k záveru, že táto zmluvná úprava obsiahnutá v bodoch 8.6., 8.9 a 12.2 je neplatná pre rozpor s dobrými mravmi a preto je na daný prípad potrebné aplikovať poslednú vetu ust. § 667 ods. 1 Občianskeho zákonníka. 132. Pokiaľ by aj súd pripustil, že ustanovenie bodov 8.6, 8.9 a 12.2 nájomnej zmluvy ako i podnájomnej zmluvy (úprava je totožná) sú platné, je potrebné zdôrazniť, že síce adaptačné práce sa realizovali po predchádzajúcom súhlase prenajímateľa a nájomca bol povinný obstarať tieto adaptačné práce na vlastné náklady, avšak v súlade s bodom 8.9 zmluvy o podnájme (nájomnej zmluvy) nebolo v konaní žiadnym spôsobom preukázané, že po dokončení akýchkoľvek prác, podľa uvedeného článku tieto práce boli zdokumentované vo forme projektovej dokumentácie a v lehote 14 dní po ich dokončení boli bezodplatne prevedené do vlastníctva prenajímateľa. Pokiaľ žalovaný v tejto súvislosti poukázal na svedeckú výpoveď M.. Q. B., ktorá na otázku žalobcu „či došlo k prevodu adaptačných prác do majetku žalovaného podľa bodu 2.8.1 zmluvy“ výlučne uviedla „z nášho pohľadu áno a to zabudovaním do predmetu nájmu“. Takéto tvrdenie, resp. preukázanie bezplatného prevodu vlastníctva nebolo ničím preukázané a nespĺňalo ani požiadavku ustanovenú v zmluvnom dojednaní nájomnej resp. podnájomnej zmluvy. Z uvedeného teda vyplýva, že aj v prípade, že by boli vyhodnotené zmluvné dojednania o bezplatnom prevode vlastníctva k adaptačným prácam na žalovaného, nebol tento prevod v zmysle zmluvných dojednaní preukázaný a teda opätovne by prichádzala do úvahy aplikácia, resp. nároky z ust. § 667 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ by mal súd akceptovať právny názor žalovaného, že vlastníctvo k adaptačným prácam nadobudol automaticky ich zapracovaním do nebytových priestorov vo vlastníctve žalovaného nebola by potrebná takáto zmluvná úprava o bezodplatnom prevedení v stanovenej lehote 14 dní po ich dokončení a to odovzdaním vo forme projektovej dokumentácie tak ako si ich zmluvné strany dojednali. Preto takýto výklad žalovaného je v rozpore so zmluvným dojednaním. 133. Pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní namieta vecnú aktívnu legitimáciu žalobcu túto vyhodnotil odvolací súd za irelevantnú z týchto dôvodov: 134. Z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že spoločnosť PIŠTEK KNIHY s.r.o. bol subjektom, ktorý si objednával vykonanie stavebných úprav (adaptačných prác) na nebytových priestoroch vo vlastníctve žalovaného. Za tieto stavebné úpravy aj uvedená spoločnosť platila (a či v skutočnosti platila je pre posúdenie tohto nároku irelevantné, nakoľko predmetom tohto sporu nie je úhrada faktúr, resp. náhrada škody). Je nepopierateľné, že T.. O. bol prítomný pri rokovaniach o dohode o skončení podnájomnej zmluvy, nájomnej zmluvy, avšak ako štatutárny orgán spoločnosti PIŠTEK KNIHY, s.r.o. t.j. samostatnej právnickej osoby. V prípade objednávok rôznych projektových dokumentácií, príprave návrhov stavebných úprav je bežné, že tieto zabezpečuje konkrétna fyzická osoba na základe poverenia právnickej osoby, ktorá celú činnosť financuje. 135. Je pravdou, že dňa 28.1.2004 uzavreli spoločnosť Soravia Palace spol. s r.o. ako budúci nájomca a živnostník fyzická osoba Ing. Pištek Tomáš - FREDDIE ako budúci podnájomca zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy o podnájme nebytových priestorov. V uvedenom čase ešte spoločnosť PIŠTEK KNIHY, s.r.o. právne neexistovala, keď k vzniku tejto došlo až dňa 13.5.2004. Zo zmluvy o budúcej podnájomnej zmluvy nevyplývalo budúcemu podnájomcovi žiadne právo a povinnosť vykonať na predmete podnájmu nebytových priestorov stavebné úpravy tzv. adaptačné práce. Podnájomnú zmluvu teda uzavrel na strane podnájomcu iný subjekt ako predpokladala zmluva o budúcej podnájomnej zmluve, avšak išlo o ten istý subjekt, ktorému boli dňa 14.9.2004 nebytové priestory odovzdané za účelom vykonania adaptačných prác. O tejto skutočnosti bol dňa 14.9.2004 spísaný protokol z odovzdania a prevzatia nebytových priestorov Shopping Park Soravia III (protokol z odovzdania nebytových priestorov). Z uzavretej podnájomnej zmluvy vyplývalo, že stavebné úpravy predmetu podnájmu sa mali vykonávať až po uzavretí podnájomnej zmluvy a to konkrétne počas trvania, tzv. mobilizačnej doby, t.j. počas prvého mesiaca od protokolárneho prevzatia predmetu podnájmu, čomu mal zodpovedať bod 2.7, 2.8, 2.9 a 5.2.1 podnájomnej zmluvy. V konaní však bolo preukázané, že v mesiacoch 9/2014 a 10/2014 práce vykonávala na základe Protokolu z odovzdania nebytových priestorov zo dňa 14.9.2004 spoločnosť PIŠTEK KNIHY, s.r.o. a v mesiacoch 11/2014 a 12/2014 na základe podnájomnej zmluvy zo dňa 1.11.2004 (keďže podnájom nebytových priestorov trval od 1.11.2004 do 31.12.2004 a od 1.1.2005 sa mal začať nájom tých istých nebytových priestorov). 136. Pokiaľ žalovaný namietal, že protokol z odovzdania nebytových priestorov zo dňa 14.9.2004 nebol v konaní pred súdom prvej inštancie založený medzi dôkazy a že preto na tento dôkaz nie je možné prihliadať v odvolacom konaní, odvolací súd uvádza, že akceptuje predloženie uvedeného dôkazu zo strany žalobcu, nakoľko medzi stranami sporu nebolo sporné pred súdom prvej inštancie, že stavebné úpravy na nebytových priestoroch vykonala spoločnosť PIŠTEK KNIHY, s.r.o. 137. K nemožnosti postúpenia pohľadávky, ktorú namieta žalovaný v podanom odvolaní pre rozpor so zmluvným dojednaním podľa bodu 5.13 nájomnej zmluvy v spojení s § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka odvolací súd uvádza, že názor žalovaného v danom prípade je v rozpore s účelom zákona č. 328/1991 Z.z. o konkurze a vyrovnaní vtedy platnom a to z týchto dôvodov. Zákon č. 328/91 Z.z. je v tomto kontexte potrebné interpretovať ako lex specialis vo vzťahu k Občianskemu zákonníku ako lex generalis, ktorý vylučuje aplikáciu ust. § 525 Občianskeho zákonníka v konkurze a má pred ním prednosť. V prípade akceptácie právneho názoru žalovaného o nepostupiteľnosti pohľadávky v konkurze by znamenalo to, že správca konkurznej podstaty úpadcu by nemohol speňažiť predmetnú žalovanú pohľadávku voči žalovanému, čím by sa marilo dosiahnutie cieľa konkurzu a správca by bol povinný uvedenú pohľadávku vymáhať súdnou cestou, čo by neúmerne predlžovalo trvanie konkurzu. K tomuto právnemu názoru zodpovedá aj ust. § 55 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, ktorý výslovne upravil problematiku zmluvného dojednania zakazujúceho úpadcovi postúpenie jeho pohľadávok a to takto „zmluvné dojednania zakazujúce úpadcovi postúpenie jeho pohľadávok alebo zakazujúce postúpenie pohľadávok, ktoré vznikli voči úpadcovi pred vyhlásením konkurzu, sú počas konkurzu neúčinné a správca ako aj veriteľ môžu tieto pohľadávky postúpiť na iné osoby“. Z vyššie uvedeného preto vyhodnotil odvolací súd námietku žalovaného, že žalobca nemá aktívnu legitimáciu na podanie žaloby za nedôvodnú. 138. K námietke nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného odvolací súd uvádza, že je nepochybné, že vykonaním stavebných úprav na nebytových priestoroch, ktoré sa mali stať najprv predmetom podnájmu a potom nájmu došlo k ich zhodnoteniu. Vykonaním stavebných úprav sa totiž nebytové priestory uviedli zo stavu hrubej stavby do stavu spôsobilého na dohovorené užívanie. Žalovaný bol príjemcom plnenia spočívajúceho v zhodnotení jeho nebytových priestorov prostredníctvom adaptačných prác. Stavebné úpravy boli vykonané so súhlasom a v súlade s požiadavkami tak spoločnosti Soravia Palace spol. s r.o. ako aj žalovaného, v opačnom prípade by nebola uzatvorená podnájomná zmluva, neskôr nájomná zmluva so spoločnosťou PIŠTEK KNIHY, s.r.o. Žalovaný užíval a využíval stavebné úpravy, výsledok adaptačných prác vykonaných spoločnosťou PIŠTEK KNIHY, s.r.o. aj potom ako bol s uvedenou spoločnosťou ukončený nájomný vzťah. Spoločnosť Soravia Palace spol. s r.o. nemala z vykonania stavebných úprav na predmetných nebytových priestoroch vo vlastníctve žalovaného žiadny prospech a jediným subjektom, ktorý tu mal z vykonania stavebných úprav majetkový prospech bol práve žalovaný, nakoľko ich vykonaním sa zhodnotili nebytové priestory v jeho vlastníctve. 139. Pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní namieta použitie nesprávneho ustanovenia právneho predpisu a poukaz na analogické použitie ustanovení zákona, v tejto súvislosti odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne poukázal na ust. § 853 Občianskeho zákonníka, ktorý zakotvuje princíp, ktorý umožňuje pre občianskoprávne vzťahy, ktoré nie sú osobitne upravené Občianskym zákonníkom alebo iným občianskoprávnym predpisom riadiť tými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú právne vzťahy obsahom a účelom im najbližšie. Možnosť použitia analógie zákona vychádza z toho, že Občiansky zákonník umožňuje účastníkom občianskoprávnych vzťahoch sa od jeho ustanovení odchýliť. 140. Je pravdou, že priestory vo vlastníctve žalovaného, na ktorých sa vykonávali stavebné úpravy (adaptačné práce) mali do 15.11.2004 (deň právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia) povahu priestorov rozostavanej stavby a až ich skolaudovaním nadobudli v súlade s § 1 písm. a) zákona č. 116/90 Zb. povahu nebytových priestorov. Vždy išlo o nehnuteľnosti (nebytové priestory), či už skolaudované alebo neskolaudované vo vlastníctve žalovaného a jedine on mal zo zhodnotenia prospech. Ust. § 667 ods. 1 OZ sa vzťahuje na akékoľvek zhodnotenie cudzej nehnuteľnosti, bez ohľadu na to, či ide o byty, nebytové priestory alebo na iné nehnuteľnosti. Odvolací súd má za to, že nakoľko stavebné úpravy boli vykonávané pred začatím doby nájmu podľa nájomnej zmluvy, t.j. pred 1.1.2005 resp. pred uzavretím nájomnej zmluvy, t.j. pred 9.12.2004 bolo správne, pokiaľ súd prvej inštancie aplikoval ust. § 667 ods. 1 OZ jeho poslednú vetu na predmetný prípad na základe analógie legis, keďže toto zákonné ustanovenie upravovalo vzťahy, ktoré sa obsahom a účelom najviac podobali vzťahom medzi žalovaným a spoločnosťou PIŠTEK KNIHY, s.r.o. Tento záver podľa názoru odvolacieho súdu podporuje aj tá skutočnosť, že jednotlivé adaptačné práce sa vykonávali v priebehu niekoľkých mesiacov za účinnosti niekoľkých záväzkovo-právnych vzťahov, avšak tak ako už bolo vyššie uvedené, vždy išlo o nehnuteľnosti, ktoré boli zhodnocované v prospech žalovaného. 141. Pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní v závere namietal špekulatívnosť podanej žaloby v súvislosti s prebiehajúcim súdnym konaním a s uplatnením pohľadávky v konkurznom konaní T.. E. O. ako investíciou, ktoré mal on realizovať, odvolací súd má za to, že táto skutočnosť zo strany žalovaného nie je ničím preukázaná, teda špekulatívnosť takéhoto postupu, keď žalobca uviedol, že spoločnosť PIŠTEK KNIHY, s.r.o. vznikla zápisom do obchodného registra dňa 13.5.2004, pričom základné imanie predstavovalo sumu 200.000,- Sk. Na adaptačné práce uvedená spoločnosť nemala dostatok finančných prostriedkov a pre prípad, aby mohla vykonať stavebné úpravy požičala si finančné prostriedky od T.. E. O. ako konateľa resp. jediného spoločníka tejto spoločnosti. Uvedený postup však nie je v rozpore so zákonom a bez ďalšieho takýto postup nie je možné označiť za špekulatívny. Uvedená skutočnosť tiež sama o sebe nepreukazuje žalovaným tvrdenú skutočnosť, že stavebné úpravy vykonával práve T.. E. O. ako fyzická osoba podnikateľ. 142. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je rozsahom a odvolacími dôvodmi viazaný (§ 379, § 380 CSP) a vzhľadom k tomu, že žalovaný v podanom odvolaní neuviedol žiadne ďalšie skutočnosti, s ktorými by sa dostatočným spôsobom nevysporiadal súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí preto odvolací súd z dôvodov, ktoré uviedol súd prvej inštancie ako i z hore uvedených dôvodov rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil. 143. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 CSP. 144. Pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní žiadal odvolací súd pripustiť dovolanie podľa § 239 ods. 2 písm. a) O.s.p. odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že s účinnosťou od 1.7.2016 došlo k zmene právnej úpravy inštitútu dovolania a preto o tomto návrhu žalovaného odvolací po zmene právnej úpravy nerozhoduje. 145. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).