Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/497/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208209503 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1208209503.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a sudcov Mgr. Barbory Bartekovej a JUDr. Martina Murgaša, v spore žalobcu: O. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, N. N., zastúpeného JUDr. Alenou Babišovou, advokátkou, Pestovateľská 2682/18, Banská Bystrica, proti žalovanému: Letisko M. R. Štefánika - Airport Bratislava, a.s. (BTS), so sídlom Letisko M. R. Štefánika, Bratislava, IČO: 35 884 916, o náhradu mzdy, o odvolaní žalovaného proti doplňujúcemu rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 31.01.2014, č. k. 14C/107/2008-278 r o z h o d o l : Odvolací súd doplňujúci rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 31.01.2014, č. k. 14C/107/2008-278, z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým doplňujúcim rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy vo výške 42.171,66 eur a trovy právneho zastúpenia v sume 3.760,84 eur. Druhým výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh v sume 2.631,50 eur. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že zmeňujúcim rozsudkom Krajského súdu Bratislava zo dňa 12.02.2013, č. k. 14Co/204/2012-217, 14Co/205/ 2012-217, bolo právoplatne určené, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalobcovi listom žalovaného zo dňa 11.09.2009 je neplatné. Doplňujúci rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 08.02.2012, č. k. 14C/107/2009-196, ktorým bol zamietnutý návrh žalobcu o náhradu mzdy, bol uvedeným rozsudkom odvolacieho súdu zrušený a vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Na pojednávaní dňa 31.01.2014 súd pripustil zmenu petitu tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy vo výške 42.171,66 eur. 3. Z vykonaných listinných dôkazov mal súd prvej inštancie za preukázané, že priemerná hrubá mesačná mzda žalobcu vypočítaná z 2. štvrťroka 2007 bola 18.939,- Sk, t.j. 628,66 eur a priemerná hrubá hodinová mzda na pracovnoprávne účely bola 116,19 Sk (3,8568 eur). Žalobcov príjem podľa daňových priznaní bol za rok 2007 v sume 143.380,- Sk, za rok 2008 v sume 26.292,- Sk, za rok 2009 v sume 2.167,56 eur, za rok 2010 v sume 1.661,04 eur, za rok 2011 v sume 3.653,05 eur a za rok 2012 v sume 3.206,32 eur. 4. Uplatnený nárok na náhradu mzdy súd prvej inštancie posudzoval podľa § 79 ods. 1 a 2 Zákonníka práce. Pri svojom rozhodnutí prihliadal najmä na to, či žalobca bol v tomto čase zamestnaný u iného zamestnávateľa, aké práce tu vykonával, a aký zárobok dosiahol alebo z akého dôvodu sa do práce nezapojil. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca mal záujem pracovať, zriadil si živnosť, avšak jeho zárobok za jednotlivé roky 2007 - 2012 nedosiahol ani hranicu životného minima. Preto neprihliadol na námietku žalovaného nepriznať žalobcovi mzdu nad 12 mesiacov. Súd vzhľadom na to priznal žalobcovi celý uplatnený nárok na náhradu mzdy za obdobie od 19.09.2007 až do 21.04.2013. 5. Rozsudok bol doručený právnej zástupkyni žalobcu dňa 17.03.2014 a žalovanému dňa 18.03.2014. 6. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote, dňa 02.04.2014, odvolanie žalovaný. Namietol, že ako účastníkovi konania sa mu postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam vo veci a že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že na pojednávaní dňa 16.12.2013 vzniesol námietku premlčania nároku žalobcu na náhradu mzdy, ktorý nebol uplatnený súčasne s podaním návrhu, ale až značnú dobu neskôr. Námietka bola vznesená z dôvodu, že jednotlivé náhrady mzdy za daný mesiac sa premlčujú podľa toho, kedy u nich nastala splatnosť. Súd prvej inštancie sa so vznesenou námietkou premlčania v odôvodnení rozhodnutia vôbec nevyporiadal, čím bolo porušené právo na súdnu ochranu, zahŕňajúce právo na spravodlivý súdny proces. Súčasťou tohto práva je právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Zároveň súd nedostatočne odôvodnil aj svoje posúdenie prijateľnosti priznania náhrady mzdy v maximálnej výške, za dobu takmer šiestich rokov. Žalobca v predmetnom období mal príjem, súd v odôvodnení iba skonštatoval, že došlo k jeho poklesu, avšak nebral do úvahy dôvody poklesu príjmu, a či tento pokles nemohol zapríčiniť sám žalobca. Podľa žalovaného nebol preukázaný záujem žalobcu pracovať, iba predloženie živnostenského oprávnenia nepreukazuje záujem o prácu. Ďalej žalovaný poukázal na neúmernú dĺžku súdneho konania, ku ktorej svojimi podaniami účelovo prispieval i žalobca, za účelom možnosti priznania čo najvyššej výšky náhrady mzdy. Žalovaný poukázal aj na fakt, že súd prvej inštancie neaplikoval právnu normu účinnú v rozhodnom období. V odôvodnení súd prvej inštancie konštatoval, že „ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje deväť mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci deväť mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy zamestnancovi vôbec nepriznať“. Takáto právna úprava platila iba do 31.08.2007, a teda v rozhodnej dobe (12.09.2007) už bolo v účinnosti znenie, v ktorom bolo uvedené obdobie 12 mesiacov. Rozsudok súdu prvej inštancie tak vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Na základe uvedených dôvodov žalovaný žiadal odvolací súd, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. 7. Odvolanie bolo doručené právnej zástupkyni žalobcu dňa 23.04.2014. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 25.04.2014 žiadal odvolací súd, aby napadnutý rozsudok potvrdil a priznal žalobcovi trovy prvostupňového a odvolacieho konania. Žalobca s dôvodmi odvolania nesúhlasil, mal za to, že súd riadne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Námietku premlčania považoval za bezpredmetnú. Žalobca si uplatnil neplatnosť skončenia pracovného pomeru návrhom zo dňa 12.10.2007 a počas plynutia premlčacej doby podaním zo dňa 05.02.2009 a 18.08.2010 navrhol pripustenie rozšírenia žalobného návrhu o náhradu mzdy. Z toho vyplýva, že nárok bol uplatnený včas. Súd správne neprihliadol ani na námietku náhrady mzdy nad 12 mesiacov, nakoľko z predložených dôkazov mal za preukázané, že žalobca mal záujem pracovať, zriadil si živnosť, ale z daňových priznaní za r. 2007-2012 bolo zrejmé, že jeho zárobok nedosahoval ani hranicu životného minima. Snahu umelo predlžovať súdne konania jednoznačne odmietol, nakoľko po okamžitom skončení pracovného pomeru oznámil žalovanému, že trvá na zamestnávaní, čiže nemal vôbec záujem sa súdiť. Žalovaný odmietol žalobcu ďalej zamestnávať, ktorému potom neostávala iná možnosť, ako chrániť svoje záujmy súdnou cestou. Žalobca sa zúčastňoval na všetkých pojednávaniach, v termínoch reagoval na výzvy súdu a všetky svoje vyjadrenia a dôkazy predkladal včas. Žalobca mal teda záujem o rozhodnutie v čo najkratšom čase. 8. Spis s opravným prostriedkom žalovaného bol dňa 25.07.2014 predložený odvolaciemu súdu. 9. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu bolo dňa 04.08.2014 doručené žalovanému, ktorý naň už písomne nereagoval. 10. V priebehu odvolacieho konania vstúpil do platnosti zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, účinný od 01.07.2016 (ďalej len CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 11. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné. 12. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel v celom rozsahu. Priznal žalobcovi náhradu mzdy za celé obdobie viac ako päť a pol roka, t.j. od podania žiadosti o pokračovanie v zamestnávaní až po opätovné zamestnanie žalobcu. Priznanie náhrady mzdy za tak dlhé obdobie súd prvej inštancie odôvodnil jedinou vetou o tom, že žalobca mal záujem pracovať, že si zriadil živnosť, a zárobok z podnikania nedosiahol ani hranicu životného minima. Vznesenou námietkou premlčania sa v odôvodnení rozhodnutia nezaoberal vôbec. 13. Z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky o práve na spravodlivý súdny proces vyplýva, že jeho súčasťou je aj právo na riadne odôvodnenie rozsudku. Odôvodnenie rozsudku nemusí byť obsiahle, nemusí dávať odpovede na úplne všetky námietky, ktoré boli v konaní uplatnené, musí však dávať odpovede na tie námietky, ktoré sú pre rozhodnutie zásadné. Žalovaný musí vedieť, prečo v spore nebol ani čiastočne úspešný. 14. Ak je námietka premlčania dôvodná, má to za následok, že premlčané právo nie je možné v súdnom konaní priznať. Z toho vyplýva, že otázka premlčania je dôležitá pre rozhodnutie. Ak sa súd prvej inštancie námietkou premlčania vôbec nezaoberal, už to samo o sebe je porušením práva na spravodlivý proces. 15. Z ustanovenia § 79 ods. 2 Zákonníka práce vyplýva, že náhradu mzdy nepresahujúcu 12 mesiacov musí súd pri neplatnom skončení pracovného pomeru priznať vždy. 16. Žalovaný však na pojednávaní dňa 16.12.2013 nesúhlasil s priznaním náhrady mzdy za celé obdobie požadované žalobcom a uviedol, že súd by mu nemal priznať náhradu mzdy presahujúcu 12 mesiacov. Žalovaný teda v zmysle § 79 ods. 2 Zákonníka práce riadne požiadal súd, aby mu nebola uložená povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov. Na základe toho súd prvej inštancie mohol náhradu mzdy za ďalšie obdobie buď priznať v celom rozsahu, nepriznať vôbec alebo ju mohol primerane znížiť. Musel sa teda žiadosťou žalovaného zaoberať. 17. Podľa judikatúry (napr. V 7/1985) pri rozhodovaní o žiadosti zamestnávateľa súd zohľadňuje, či bol zamestnanec medzi tým zamestnaný inde, okolnosti, za ktorých svoj zárobok dosahoval, napr. či vykonával práce zodpovedajúce svojej kvalifikácii. 18. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že prihliadol najmä na to, či bol žalobca zamestnaný u iného zamestnávateľa, aké práce tu vykonával, aký zárobok dosiahol alebo z akého dôvodu sa do práce nezapojil. Z dôkazov dospel k záveru, že žalobca mal záujem pracovať, keďže si zriadil živnosť, ale pri podnikaní jeho zárobok nedosiahol ani hranicu životného minima. Východisková úvaha súdu prvej inštancie bola síce správna, zodpovedajúca judikatúre súdov, ale samotné odôvodnenie rozhodnutia o priznanie nároku na náhradu mzdy za ďalšie štyri a pol roka je úplne nedostatočné a nespĺňa zákonné požiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku. 19. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie nie je zrejmé, akou úvahou dospel k záveru, že žalobca mal záujem pracovať. Vzhľadom na dosahovaný minimálny príjem z podnikania bolo namieste žiadať od žalobcu vysvetlenie, prečo si nehľadal prácu, v ktorej by dosiahol zárobok zodpovedajúcu jeho vzdelaniu (ukončené štúdium na Technickej univerzite Zvolen), zdravotnému stavu a veku. 20. Predložené dôkazy - daňové priznania za rok 2007-2012, ani nenasvedčujú záujmu žalobcu trvalo pracovať. Súd prvej inštancie iné skutočnosti na podporu takého záveru v rozsudku nekonštatoval. Pokiaľ ide o skutkový stav, súd prvej inštancie sa obmedzil len na uvedenie, aký bol žalobcov priemerný zárobok v rozhodnom období u žalovaného a aké príjmy mal v jednotlivých rokoch po okamžitom skončení pracovného pomeru. Žalobca však neuviedol žiadne konkrétne tvrdenia alebo dôkazy, z ktorých by sa dalo spoľahlivo prísť k záveru, že počas celého obdobia rokov 2007-2012 mal záujem pracovať. Podľa odvolacieho súdu napr. nie je zrejmé, či sa žalobca skutočne snažil hľadať prácu v čase, kedy bola píla, na ktorej pracoval iba v letnej sezóne, zatvorená alebo sa venoval len sokoliarstvu. 21. Na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že je opodstatnená námietka žalovaného, že rozsudok súdu prvej inštancie nie je riadne odôvodnený, a tým mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Súd prvej inštancie totižto ani náležite neodôvodnil, prečo nevyhovel žiadosti žalovaného, aby žalobcovi nepriznal alebo aspoň neznížil náhradu mzdy za obdobie prevyšujúce 12 mesiacov. 22. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení vôbec nevysporiadal s námietkou premlčania a so žiadosťou o nepriznanie náhrady mzdy sa vysporiadal nedostatočne, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s ust. § 389 ods. 1 písm. b), CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 23. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude vec znovu posúdiť, t. z. či je alebo nie je dôvodná námietka premlčania, a či je žiadosť žalovaného na nepriznanie náhrady mzdy opodstatnená. V rámci toho súd najmä vyhodnotí, či s prihliadnutím na vzdelanie žalobcu je sezónna práca na píle a venovanie sa sokoliarstvu možné považovať za skutočný záujem pracovať, či je alebo nie je potrebné pri posudzovaní žiadosti žalovaného brať do úvahy príjem dosiahnutý pri podnikaní, či dlhé časové obdobie, niekoľkonásobne presahujúce dobu jedného roka, za ktoré sa má náhrada mzdy poskytnúť, sa má alebo nemá zohľadniť pri priznaní náhrady, ak áno, v akom rozsahu, a následne svoje rozhodnutie riadne odôvodniť v súlade s § 220 ods. 2 CSP. 24. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne i o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP). 25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh (§ 428 CSP).