Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/309/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208212675 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Posluchová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1208212675.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci žalobcu: O. T., A.. XX.XX.XXXX, W. D. XX/XX, F.ť, proti žalovanému: Profi Credit Slovakia s.r.o., so sídlom Mliekarenská 10, Bratislava, IČO: 35 792 752, zast.: AK, JUDr. Cviková s.r.o., Kubániho 16, Bratislava, o určenie neplatnosti revolvingovej zmluvy, zrušenie rozhodcovského rozsudku a vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 5 576,88 € (168 009,- Sk), na odvolania žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 16. decembra 2013 č. k. 45C/154/2008-250 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa určenia, neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXX-XXXXX zo dňa 30.10.2003 p o t v r d z u j e. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa určenia, neplatnosti dohody o uznaní dlhu č. XXXXX so splátkovým kalendárom zo dňa 24.7.2005, z m e ň u j e tak, že žalobu v tejto časti z a m i e t a. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti týkajúcej sa vydania bezdôvodného obohatenia z m e ň u j e tak žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 840,- € s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 840,- € od 17.3.2008 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej napadnutej zamietajúcej časti týkajúcej sa vydania bezdôvodného obohatenia rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žiadna zo strán konania nemá nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom určil, že zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXX-XXXXX zo dňa 30.10.2003 a dohoda o uznaní dlhu č. XXXXX so splátkovým kalendárom zo dňa 24.7.2005 medzi dlžníkom O. T., A.. XX.XX.XXXX, W. D. XX/XX F. a veriteľom Profi Credit Slovakia, s.r.o., Mliekarenská 10, Bratislava, IČO: 35 792 752 sú neplatné. Vo zvyšku žalobu zamietol. O trovách konania sa vyhradil rozhodnúť po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 34, § 37 ods. 1, § 40 ods. 3, § 101, § 103, § 107 ods. 1, 2 a 3, § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, § 80 písm. c/ O.s.p., § 25 ods. 1, § 41 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. Na základe vykonaného dokazovania zistil, že dňa 30.10.2003 uzavreli žalobca a žalovaný zmluvu o revolvingovej pôžičke č. 35488-12486. V zmysle predmetnej zmluvy žalovaný poskytol žalobcovi finančné prostriedky vo výške 6 174,- € (186 012,- Sk). Dňa 30.10.2003 bol podpísaný menom žalobcu splátkový kalendár. Z Dohody o uznaní dlhu č. XXXXX so splátkovým kalendárom zo dňa 24.7.2005 súd prvej inštancie zistil, že žalobca uznal svoj dlh voči žalovanému vo výške 3 601,93 € (108 512,- Sk), zmluvnú pokutu vo výške 3 137,12 € (94 509,- Sk) a súdny poplatok vo výške 49,79 € (1 500,- Sk). Rozhodcovským rozsudkom sp. zn. RK-306/05/GR zo dňa 16.9.2005 boli žalobca a jeho manželka zaviazaní spoločne a nerozdielne k povinnosti zaplatiť žalovanému sumu 6 739,06 € (203 021,- Sk) spolu so 6 % ročným úrokom od 23.6.2005 až do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 24.76 € (746,- Sk) a náhradu trov konania vo výške 49 79 € (1 500,- Sk). Rozhodcovský rozsudok sa stal právoplatným dňa 13.10.2005 a vykonateľným dňa 17.10.2005. Zo znaleckého posudku č. 34/2011 vypracovaného znalcom Martinom Nitrianskym, znalcom z odboru písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo vyhodnotenom v konaní ako listinný dôkaz, súd zistil, že na Zmluve o revolvingovom úvere zo dňa 30.10.2003, na splátkovom kalendári zo dňa 30.10.2003 a na pokyne pre klientov k úhrade pôžičky, jednoznačne nie je pisateľom sporných podpisov O. T.. Na predbežnom hodnotení žiadateľa o úver zo dňa 23.10.2003 a na žiadosti o poskytnutie pôžičky zo dňa 22.10.2003 s vysokou pravdepodobnosťou nie je pisateľom sporných podpisov O. T.. Na návrhu na určenie neplatnosti právneho úkonu zo dňa 18.06.2008 je jednoznačne pisateľom sporných podpisov O. T.. 3. Svedok O. T. P.. vo svojej výpovedi uviedol, že potom čo dostal oznámenie o zásielke ju išiel vyzdvihnúť na poštu. Obálku neotvoril, nakoľko bol na nej označený niekto koho ani nepoznal. Nerozoznal úradnú zásielku od obyčajnej a keďže mu to nič nehovorilo zásielku zahodil a nevenoval tomu pozornosť. So žalobcom - jeho otcom - majú rovnaké meno a občas sa im stalo, že mu boli doručené jeho zásielky. Vtedy si neuvedomil, že by daná zásielka mohla patriť žalobcovi. Svedok ďalej uviedol, že bol doma prítomný keď došli za rodičmi ľudia od žalovaného, celý mesiac nasledujúci sa rodičia hádali, otec (žalobca) vyčítal mame, ako mohla bez jeho vedomia narábať so spoločnými financiami. O existencii pôžičky sa podľa neho otec dozvedel niekedy v roku 2005-6. Z výpovede svedkyne Y. T. - manželky žalobcu - súd prvej inštancie zistil, že cestou inzercie hľadala niekoho, kto by jej poskytol pôžičku na podnikanie. Začala si ju vybavovať prostredníctvom žalovaného, ktorý jej poradil, že by bolo ľahšie získať zamestnaneckú pôžičku. Žalobca vedel, že si chce zobrať pôžičku na podnikanie, ale bol v tom, že bude v tomto vzťahu vystupovať len ako ručiteľ. Za tým účelom dal u svojho zamestnávateľa vystaviť potvrdenie o výške pracovného príjmu zamestnanca. Svedkyňa podpísala všetky žiadosti, podklady, úverovú zmluvu, ktorú si prečítala ale nepamätá si to presne, je to už osem rokov. Pôžička bola schválená, peniaze došli na účet a ona ju splácala. V roku 2005 sa dostala do omeškania, navštívil ich zástupca žalovaného a spísal splátkový kalendár. Ten podpisoval žalobca ktorý s ním súhlasil. Splátky žalobcovi strhávali zo mzdy, no dlžoba sa navyšovala, nakoľko im nabiehali zmluvné úroky, pokuty a rozhodli sa to riešiť prostredníctvom súdu. O osobe žalobcu sa vyjadrila ako o človeku, ktorý robí opačné veci, bežne sa zle vyjadruje, najprv niečo povie a potom rozmýšľa. Po poslednom pojednávaní chcel napraviť čo pokazil a tak napísal list. Všetky listiny súvisiace s predmetnou pôžičkou podpisovala ona aj za manžela. Požičala si jeho občiansky preukaz. Zástupcovi žalovaného pri podpise zmluvy nevadilo, že ju podpisuje za žalobcu ona, nechýbalo mu žiadne splnomocnenie. Žalobca sa dozvedel o týchto pôžičkách v roku 2005, kedy prišli od žalovaného dvaja páni, ktorí ich bežne kontaktovali telefonicky a žiadali podpísať splátkový kalendár. On zobral pôžičku na seba, že ju zaplatí. Žalobu nepodali hneď z dôvodu, že mali záujem predmetnú pôžičku splácať, ale tým, že sa to neustále navyšovalo o pokuty a úroky nevedeli už vzniknutú situáciu inak riešiť. 4. Svedok Ľ. P. vo svojej výpovedi uviedol, že u žalovaného pracuje ako externý spolupracovník od roku 2005. Jeho úlohou je nakontaktovať klientov a zabezpečiť splácanie nezaplatených dlhov. Na tento konkrétny prípad si vzhľadom aj na časový odstup až tak nepamätá, vie že prípad prebral v roku 2005, pričom sa uskutočnila jedna návšteva, mohlo ich byť aj viacej. Prípad sa riešil ako ostatné - klient sa nakontaktoval v mieste bydliska a bolo mu vysvetlené, že vzniknutý dlh možno splatiť buď jednorázovo alebo prostredníctvom splátkového kalendára, čo je však drahšia alternatíva. Pred osobnou návštevou nezvykne klientom telefonovať, spravidla vykonajú návštevu bez ohlásenia, no nie je si istý či v tomto prípade bol žalobca doma prítomný. Vedomosť o tom, kto podpisoval zmluvu o pôžičke nemal. Pri dohode o uznaní dlhu bola dlžná suma 6 174,46 € (186 012,- Sk), avšak konečný záväzok bol ku dňu 24.7.2005 vo výške 6 788,85 € (204 521,- Sk) spolu so zmluvnými pokutami a rozhodcovským poplatkom. Keby bola táto suma uhradená do 3 dní neprišlo by k zrážkam zo mzdy a nebola by započítaná zmluvná pokuta vo výške 1 697,20 € (51 130,- Sk). Nakoľko sa žalobca vyjadril, že nie je schopný sumu jednorázovo splatiť, podpísala sa dohoda o zrážkach zo mzdy pričom konečný zostatok bol v sume 8 486,05 € (255 651,- Sk). Ak by bola suma 6 788,85 € (204 521,- Sk) zaplatená do troch dní, nikdy by nezasielali dohodu o zrážkach zo mzdy zamestnávateľovi aj keď bola podpísaná. Pri podpisovaní tejto dohody sa žalobcovi nijak nevyhrážal a nevyvíjal na neho žiadny nátlak. Z výpovede svedka H. X. prvoinštančný súd zistil, že pracuje u žalovaného ako inkasný pracovník od roku 2005. Žalobca bol jeden z prvých prípadov, ktoré riešil a uzavreli s ním dohodu o uznaní dlhu so splátkovým kalendárom. Celé stretnutie prebiehalo štandardne, klientom bolo všetko ozrejmené a vysvetlené, pri podpise bola asi aj žalobcova manželka a vymenili si telefónne čísla pre prípad riešenia budúcich problémov. Žalobca sa správal kľudne nemal žiadne pripomienky ani výhrady k dohode. V prípade, že by dlžník namietal pravosť podpisu na zmluve o pôžičke, určite by mu nedali podpísať takúto dohodu. 5. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žaloba je v časti určenia neplatnosti Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXX-XXXXX zo dňa 30.10.2003, dohody o uznaní dlhu č. XXXXX so splátkovým kalendárom zo dňa 24.7.2005, dôvodná. Existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení (§ 80 písm. c/ O.s.p.) skúma súd zo zákona v každom štádiu konania, a to z úradnej povinnosti. Nepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu vedie bez ďalšieho k zamietnutiu určovacej žaloby. Naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak by bez určenia v tomto prípade neplatnosti a neúčinnosti právnych úkonov bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa jeho právne postavenie bez tohto určenia stalo neistým. Z uvedeného teda vyplýva, že naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý iným právnym prostriedkom nemožno odstrániť. Naliehavý právny záujem teda súvisí s vyriešením otázky, či sa konkrétnou žalobou môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom postavení. Existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení môže byť daná aj vtedy, keď určenie existencie práva alebo právneho vzťahu, o ktoré v konaní ide, priaznivo (prípadne nepriaznivo) ovplyvní právne postavenie žalobcu voči žalovanému. Toto priaznivé (nepriaznivé) ovplyvnenie môže spočívať nielen v odstránení spornosti, či neistoty žalobcovho právneho postavenia voči žalovanému (samozrejme vo vzťahu k predmetu sporu), ale aj v založení možnosti uplatnenia (voči žalovanému) vlastného (zo zákona, prípadne zo záväzkového vzťahu) vynútiteľného práva k predmetu určenia. S poukazom na uvedené mal prvoinštančný súd za to, že na určení neplatnosti právnych úkonov existuje naliehavý právny záujem, vzhľadom na neisté postavenie žalobcu vo vzťahu k žalovanému a jeho aktuálny právny stav objektívnej neistoty (možnosť žalovaného uplatňovať si naďalej svoje nároky z predmetnej zmluvy). 6. Pokiaľ išlo o určenie neplatnosti Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXX-XXXXX zo dňa 30.10.2003 uzatvorenej medzi dlžníkom O. T., A.. XX.XX.XXXX, W. D. XX/XX, F. a veriteľom Profi Credit Slovakia s.r.o., Mliekárenská 10, Bratislava, IČO: 35792752, súd prvej inštancie mal za to, že tento žalobcom uplatnený návrh je dôvodný. V konaní o určenie neplatnosti zmluvy prvoinštančný súd preskúmal zmluvu zo všetkých hľadísk, na ktoré Občiansky zákonník viaže všeobecnú platnosť právnych úkonov (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka), vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalobcu, svedkov a oboznámil sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva bez ďalšieho zo zákona a hľadí sa naň, ako keby nebol urobený, táto neplatnosť nemôže byť zhojená dodatočným schválením a nemôže sa konvalidovať ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. Pri posudzovaní dôvodov neplatnosti právneho úkonu je potrebné rozlišovať medzi dôvodmi neplatnosti, ktoré musia byť stranami tvrdené (napr. nedostatok slobody, vážnosti, rozpor s dobrými mravmi, prípadne omyl) a ostatnými, ku ktorým súd prihliada z úradnej povinnosti (nedostatok formy, neurčitosť, nespôsobilosť subjektu zmluvu uzavrieť, rozpor so zákonom a pod.). Z vykonaného dokazovania a to najmä z výpovede žalobcu, výsluchu svedkov Y. T. Y. O. T. P.., ako i vzhľadom na záver znaleckého posudku, ktorý bol v konaní vyhodnotený ako listinný dôkaz, súd mal za preukázané, že sporná revolvingová zmluva nebola žalobcom nikdy podpísaná a žalobca teda nemal možnosť sa bez ďalšieho oboznámiť s jej obsahom. Tento právny úkon za žalobcu urobila jeho manželka ako neoprávnená osoba, bez jeho vedomia alebo plnomocenstva a teda nemohol vzniknúť žiadny platný záväzkový vzťah o žalovaným. Pri tomto právnom úkone absentuje prejav vôle žalobcu. Z absolútne neplatného právneho úkonu nemôžu nastať právne následky dodatočným schválením (ratihabíciou), ani odpadnutím vady prejavu vôle (konvalidáciou) resp. konsenzuálnym súhlasom. Na túto neplatnosť súd prihliada aj bez návrhu z úradnej povinnosti. Rovnako súd prvej inštancie prihliadal na dohodu o uznaní dlhu a dohodu so splátkovým kalendárom, keďže tento právny úkon nemožno konvalidovať a teda premeniť pôvodne neplatný právny úkon na platný, nakoľko v čase kedy bol urobený nemal zákonné náležitosti. 7. Konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku č. k. RK-306/05GR zo dňa 16.9.2005 bolo začaté po uplynutí zákonnej lehoty na podanie odvolania a bez uplatnenia dôvodov taxatívne vypočítaných v zákone č. 244/2002 Z. z. Vzhľadom na zmeškanie prekluzívnej lehoty na podanie návrhu podľa § 40 zákona o rozhodcovskom konaní, neuplatnenie žiadneho zákonného dôvodu pre podanie takéhoto návrhu v stanovenej lehote, súd prvej inštancie žalobu v tejto časti zamietol. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca sa o existencii rozhodcovského rozsudku dozvedel najneskôr dňa 3.11.2008 na pojednávaní, nakoľko nebolo možné zistiť, kedy a či vôbec bol rozhodcovský rozsudok doručený žalobcovi. Žaloba na zrušenie rozhodcovského rozsudku bola podaná na prvoinštančný súd až dňa 26.2.2009 t.j. po uplynutí prekluzívnej lehoty. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal aj na právoplatné rozhodnutie Okresného súdu Piešťany č. k. 6Er 3838/2008-160 zo dňa 24.5.2012 v zmysle ktorého súd exekúciu vedenú súdnym exekútorom Mgr. Drahomírom Kriváňom pod EX 676/08 na základe poverenia Okresného súdu Piešťany zo dňa 15.12.2008, č. 5204*005692 zastavil. V odôvodnení rozhodnutia súd okrem iného uviedol, že rozhodcovský súd svoju právomoc odvodil od absolútne neplatnej rozhodcovskej doložky, nemohol teda predmetnú vec prejednať a ani vydať rozhodcovský rozsudok, ktorý by bol exekučným titulom, ako to už obdobne judikoval Najvyšší súd SR v uznesení zo dňa 13.10.2011, sp. zn. 3Cdo 146/2011. 8. V časti vydania bezdôvodného obohatenia súd prvej inštancie odôvodnil zamietnutie žaloby úspešne uplatnenou námietkou premlčania žalovaným. K zmene návrhu rozšírením o ďalšie nároky došlo až dňa 28.3.2011, pričom takéto rozšírenie nemá spätné účinky. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia bolo teda uplatnené až dňa 28.3.2011. Medzi uzavretím dohody o uznaní dlhu a podaním návrhu uplynuli tri roky počas ktorých žalobca nijakým spôsobom nenamietal uzavretie zmluvy, žalovaný teda o nepodpísaní predmetnej zmluvy žalobcom nemal žiadnu vedomosť a teda tvrdenie o úmyselnom bezdôvodnom obohatení zo strany žalovaného neobstojí. Úmysel žalovaného bezdôvodne sa obohatiť na úkor žalobcu, žalobca v konaní nijako nepreukázal, v tomto smere neprodukoval žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Posledná úhrada bola pripísaná na účet žalovaného dňa 17.3.2008, a teda premlčacia doba na vydanie tejto úhrady ako bezdôvodného obohatenia uplynula dňom 17.3.2010. Žalobca si toto právo neuplatnil včas. 9. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca a to proti výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia. Žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobe v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 5 558,42 € vyhovie alebo aby rozsudok v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Vytkol súdu prvej inštancie, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V súdenej veci nebolo sporné, že žalobca zaplatil žalovanému celkovo 8 911,07 €, čo je o 5 576,88 € viac, ako mu žalovaný reálne poskytol v sume 3 334,20 € titulom domnelej neplatnej úverovej zmluvy. Sumu prevyšujúcu reálne prijaté peniaze žalobca kvalifikoval ako bezdôvodné obohatenie. 10. Súd prvej inštancie podľa názoru žalobcu nesprávne posúdil okamih začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby a objektívnej premlčacej doby podľa § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Pri čiastkových mesačných plneniach vo forme splátok úrokov a rôznych pokút (domnelého) úveru, ktoré žalobca postupne poskytoval žalovanému, sa začiatok plynutia subjektívnych premlčacích dôb nezhoduje s uskutočnením týchto plnení. Žalobca plnil žalovanému, pretože ako nikým nepoučený laik v oblasti práva pokladal úverovú zmluvu za platnú. Žalobcovo konanie smerom navonok, ktoré osvedčuje jeho vnútorný stav vedomia, celkom vylučuje záver, že by žalobca subjektívne pokladal jednotlivé splátky, úroky a rôzne pokuty úveru za plnenie bez právneho dôvodu. Práve naopak, žalobca plnil aj nad rámec toho, čo reálne prevzal od žalovaného, pretože sa cítil platne zmluvne zaviazaný voči žalovanému. Tento aspekt ušiel pozornosti súdu na škodu spravodlivého posúdenia veci. V súdenej veci mohlo dôjsť k začatiu plynutia subjektívnej premlčacej doby najskôr vyhlásením rozsudku v časti, v ktorej bol žalobca úspešný (na úseku neplatnosti úverovej zmluvy). Samotným podaním určovacej žaloby sa ešte nijako neodstránila neistota žalobcovho postavenia, až do vyhlásenia rozsudku nebolo žalobcovi zrejmé, či sa žalovaný na jeho úkor obohatil alebo nie. Žalobca až do vyhlásenia rozsudku nemal právnym poriadkom vyžadovanú subjektívnu vedomosť o tom, či na plnenie žalovanému bol alebo nebol právny dôvod, a teda či na úkor žalobcu došlo alebo nedošlo k bezdôvodnému obohateniu. 11. Pokiaľ išlo o objektívnu premlčaciu lehotu, ušla pozornosti súdu prvej inštancie tá časť výpovede svedkyne Y. T., podľa ktorej zástupcovi žalovaného pri podpise úverovej zmluvy nevadilo, že úverovú zmluvu podpisuje svedkyňa namiesto žalobcu a že zástupcovi žalovaného nechýbalo žiadne plnomocenstvo, ktorým by svedkyňa osvedčila pred žalovaným oprávnenie konať v menej a na účet žalobcu pri uzavretí úverovej zmluvy. Z svedeckej výpovede žalovanej je zrejmé, že žalovaný už od začiatku tohto prípadu mal vedomosť o právnej vade úverovej zmluvy, ktorá spočívala v tom, že podpis na úverovej zmluve nebol skutočným podpisom žalobcu. Žalovaný sa uspokojil s podpisom neoprávnenej osoby aj napriek tomu, že manželia sa mohli vzájomne zastúpiť iba v bežných veciach. Vzatie úveru rozhodne nie je bežnou vecou. Z výpovede svedkyne žalobca vyvodil, že žalovaný v zjavnom úmysle profitovať na splátkach, úrokoch a rôznych pokutách (domnelého) úveru vedome a úmyselne akceptoval protiprávny stav ohľadne evidentných vád pri podpise úverovej zmluvy. Žalovaný vedome, úmyselne a dlhodobo prijímal od žalobcu splátky, úroky a rôzne pokuty (domnelého úveru), aj napriek vedomosti, že žalobca v skutočnosti nie je úverovým dlžníkom voči žalovanému a prijímaním týchto splátok sa žalovaný bezdôvodne obohacuje, pretože prijíma plnenie, na ktoré niet právneho dôvodu. Záver súdu prvej inštancie o tom, že žalovaný nemal o nepodpísaní úverovej zmluvy žalobcom žiadnu vedomosť, je v rozpore s tým, čo vyšlo najavo pri svedeckom dokazovaní. Na tomto nesprávnom závere súd budoval úvahu, ktorá viedla k neúspechu žalobcu v napadnutej časti rozsudku. Túto vecnú nesprávnosť záverov súdu treba korigovať v odvolacom konaní. V súdenej veci treba aplikovať osobitnú desaťročnú objektívnu premlčaciu dobu, ktorá začala plynúť a plynie samostatne vo vzťahu ku každému čiastkovému plneniu, ktoré žalobca poskytol žalovanému nad rámec toho, čo žalobca od žalovaného reálne prevzal. 12. V závere svojho odvolania žalobca navrhol pripustenie dovolania pre prípad, že by odvolací súd mal v úmysle potvrdiť rozsudok v žalobcom napadnutej časti. 13. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie i žalovaný a to v časti, ktorou súd prvej inštancie určil, že zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXX-XXXXX zo dňa 30.10.2003 a dohoda o uznaní dlhu č. XXXXX so splátkovým kalendárom zo dňa 24.7.2005 medzi dlžníkom O. T., A.. XX.XX.XXXX, W. D. XX/XX F. a veriteľom Profi Credit Slovakia, s.r.o., Mliekarenská 10, Bratislava, IČO: 35 792 752 je neplatná. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že žalobu zamietne alebo aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal posúdenie otázky existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Jeho existencia sa vždy odvíja od konkrétnych skutkových okolností a vzhľadom na výrokovú časť rozsudku, voči ktorej toto odvolanie smeruje, je teda podstatné aj určiť, či sú dané dôvody naliehavého právneho záujmu samostatne ohľadom zmluvy o revolvingovej pôžičke a samostatne ohľadom dohody o uznaní dlhu. V časti určenia neplatnosti dohody o uznaní dlhu je sporné, ako môže mať žalovaný naliehavý právny záujem na určení niečoho, voči čomu sa môže brániť iným spôsobom - námietkou vyplývajúcou z § 558 Občianskeho zákonníka. 14. Svoje odvolanie, pokiaľ namietal voči určeniu neplatnosti zmluvy o revolvingovej pôžičke, odôvodnil tým, že súd sa nedostatočne vysporiadal s námietkami žalovaného smerujúcimi voči relevantnosti výpovede svedkov T. Y. T. P.. či znaleckému posudku. Postup, kedy sa súd nevyporiada s argumentmi strany týkajúcimi sa dôkazov, skutočností a otázok, ktoré sú relevantné pre rozhodnutie vo veci samej, je v zmysle judikatúry považovaný za odňatie možnosti konať pred súdom. Žalovanému nie je z rozsudku zrejmé, ako a či vôbec súd vyhodnotil jeho námietky voči znaleckému posudku a voči výpovedi svedkyne T. Y. T. P.. Pokiaľ súd prvej inštancie oprel svoje skutkové závery o tom, že podpis žalobcu na zmluve nie je jeho pravým, o znalecký posudok vypracovaný znalcom P. A., potom sa mal relevantne vysporiadať aj s námietkami voči tomuto listinnému dôkazu. Znalec, ani súd sa nezaoberali otázkou možnej účelovosti pri výbere tzv. komparatívnych podpisov. Dané podpisy mala vyberať osoba, ktorá tvrdila, že podpis na zmluve sfalšovala ona. Ak by bolo jej tvrdenie obsiahnuté v čestnom vyhlásení o falšovaní podpisu pravdivé, potom je reálne možné, že ňou uskutočnený výber podpisov pre znalca bol manipulatívny a hrubo skresľujúci a že to malo podstatný vplyv. Výber podpisov totiž určila osoba, ktorá sa priznala k podvodnému konaniu, čo relevantnosť samotného listinného dôkazu spochybňuje samo o sebe. Porovnávacie podpisy, ktoré boli komparované so spornými podpismi, ani neboli vyhotovené v období, kedy došlo k podpisu samotnej zmluvy o revolvingovej pôžičke. Tieto skutočnosti postačujú na to, aby znalecký posudok nebol považovaný za relevantný dôkaz. Aj samotný obsah znaleckého posudku vykazuje závažné nedostatky. Znalec bez akýchkoľvek problémov či vyjadrenia porovnával sporné podpisy z roku 2003 s podpismi z rokov 1994, 1995, 1997 či dokonca 1985. Nezmieňuje sa pritom ani o fakte, či napríklad predložené porovnávacie podpisy skutočne patria jednej a tej istej osobe (žalobcovi), čo sa dnes považuje za štandardnú súčasť písmoznaleckých posudkov. V znaleckom posudku nie je uvedený žiaden postup, ktorý by umožnil posúdiť postup znalca vo vzťahu k jeho záverom uvedeným v tabuľkovej časti. Záver posudku je bez akejkoľvek opory v jeho predchádzajúcom obsahu. Výpoveď svedkyne Danihelovej nie je objektívne možné považovať za vierohodnú, nie len s ohľadom na príbuzenský pomer k žalobcovi, finančnú motiváciu, ale aj vzhľadom na skutočnosť, že daná osoba sama sa mala dopustiť protiprávneho konania. Pochybnou je i výpoveď svedka T. P.., nie len vzhľadom na rodinný pomer, ale aj vzhľadom na to, že tvrdenia svedka uvedené vo výpovedi zo dňa 28.3.2011, sú uvedené už v podaní žalobcu doručenom súdu dňa 26.2.2009. Účastníkom okolností, kedy zmluva vznikla, nikdy nebol a jeho vyjadrenia nemajú ani len váhu svedectva z počutia. Z napadnutého rozsudku tiež nevyplýva, prečo prvoinštančný súd nevyhodnotil výpovede svedkov P. Y. X.. Tí sa totiž vyjadrovali k tomu, či žalobca pred nimi spochybňoval podpísanie samotnej zmluvy. Žalobca pred nimi nič také netvrdil. Dané svedecké výpovede sa jednoznačne týkali platnosti zmluvy s súd sa mal nimi zaoberať. Súd nezvážil ani také okolnosti, ako bolo to, že žalobca znášal vykonávanie zrážok zo mzdy pre úhradu pohľadávky zo zmluvy, ktorú neuzavrel, danú skutočnosť začal sporovať až asi 6 rokov po vzniku danej zmluvy. Vzhľadom k uvedenému žalovaný tvrdí, že v konaní nebolo nepochybne preukázané, že podpis žalobcu na zmluve nebol jeho, preto v tejto časti rozsudok nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. 15. Pokiaľ išlo o neplatnosť dohody o uznaní dlhu, z napadnutého rozsudku nie je možné vyvodiť žiadny právne relevantný dôvod jej neplatnosti. Ak by aj v teoretickej rovine bolo pripustené, že žalobca samotnú zmluvu nepodpísal, potom to ešte nespôsobuje neplatnosť dohody o uznaní dlhu. Z § 558 Občianskeho zákonníka vyplýva, že uznanie dlhu, ktorý v čase uznania netrval, zakladá len námietku neexistencie dlhu. Danú námietku je možné použiť voči zákonom upravenej nevyvrátiteľnej domnienke podľa § 558 Občianskeho zákonníka. Uznanie nedlhu nespôsobuje neplatnosť dohody o uznaní. Proti tomu, že žaloba Dohodu o uznaní dlhu podpísal, nebolo v konaní nič namietané, preto posúdenie neplatnosti dohody nebolo ani možné založiť na rovnakých dôvodoch, pre ktoré by samotná zmluva o revolvingovej pôžičke mala byť neplatnou. Na určení neplatnosti Dohody o uznaní dlhu naliehavý právny záujem nebol. 16. Žalobca, ani žalovaný, sa vzájomne k svojim odvolaniam nevyjadrili. 17. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok účinného od 1.7.2016 (ďalej len „C.s.p.“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 18. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preskúmal a prejednal vec v napadnutom rozsahu podľa § 380 ods. 1 C.s.p. na odvolacom pojednávaní v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. zopakoval dokazovanie v zmysle § 204 C.s.p. a § 384 ods. 1 C.s.p. čítaním listinných dôkazov Zmluvou o revolvingovom úvere č. XXXXX-XXXXX zo dňa 30.10.2003, Dohodou o uznaní dlhu č. XXXXX so splátkovým kalendárom zo dňa 24.7.2005, Rozhodcovským rozsudkom č.k. RK-306/05/ GR zo dňa 16.9.2005, Znaleckým posudkom č. 34/2011 vypracovaným znalcom P. A., Obsahom rozhodcovského spisu rozhodcu U.. L. H.: RK-306/05/GR a dospel k záveru, že odvolania žalobcu i žalovaného sú čiastočne dôvodné. 18. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. S poukazom na citované ustanovenie odvolací súd posudzoval správnosť napadnutého rozsudku s ohľadom na právnu úpravu civilného sporového konania účinnú v čase jeho vyhlásenia (16.12.2013), t.j. podľa Občianskeho súdneho poriadku. 19. Podľa § 80 písm. c/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. 20. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. 21. Podľa § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. 22. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. 23. Podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé. 24. Podľa § 40a Občianskeho zákonníka ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá. 25. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. 26. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. 27. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. 28. Podľa § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať. 29. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. 30. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 31. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. 32. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 33. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa voči žalovanému domáhal určenia neplatnosti zmluvy o revolvingovej pôžičke č. XXXXX-XXXXX zo dňa 30.10.2003, určenia neplatnosti dohoda o uznaní dlhu č. XXXXX so splátkovým kalendárom zo dňa 24.7.2005, určenia neplatnosti rozhodcovského rozsudku sp. zn. RK-306/05/Gr zo dňa 16.9.2005 a vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 5 558,42 €. Rozsudok súdu prvej inštancie v časti, ktorou zamietol žalobu pokiaľ išlo o určenie neplatnosti rozhodcovského rozsudku sp. zn. RK-306/05/Gr zo dňa 16.9.2005 žiadnym odvolaním napadnutý nebol a v tejto časti nadobudol právoplatnosť. 34. Odvolací súd predovšetkým považoval za potrebné zaujať stanovisko k žalovaným namietanej existencii prekážky rozhodnutej veci. Hoci predmetnú námietku vzniesol žalovaný ešte v konaní na súde prvej inštancie a v odvolací ňou neargumentoval, na danosť prekážky rei iudicata by musel súd prihliadať i z úradnej povinnosti. V súdenej veci rozhodol o nároku žalovaného voči žalobcovi na zaplatenie dlžnej sumy zo zmluvy o úvere č. XXXXX-XXXXX zo dňa 30.10.2003 rozhodol rozhodcovský súd rozhodcom U.. L. H.. Predmetné rozhodnutie, pokiaľ by išlo o platný právny akt, by bránilo súdu rozhodnúť o neplatnosti predmetnej zmluvy o revolvingovej pôžičke, ako i o vydaní bezdôvodného obohatenia. „Rozhodnutie“ rozhodcovského súdu vydané bez toho, aby rozhodcovský súd mal vo veci právomoc konať na základe platnej rozhodcovskej zmluvy, však nemôže mať účinky vykonateľného rozhodnutia, išlo by iba o tzv. paakt - porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 146/2011. Prekážka rozhodnutej veci by preto v konaní nebola daná. S prihliadnutím na skutočnosť, že žalobca neuzavrel ani samotnú zmluvu o revolvingovej pôžičke č. XXXXX-XXXXX zo dňa 30.10.2003 (tento záver odvolací súd odôvodní v nasledovných častiach rozsudku), zjavne nemohlo medzi ním a žalovaným dôjsť ani k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy. Právomoc rozhodcovského súdu rozhodovať o nárokoch medzi stranami sporu preto nikdy nebola založená a akékoľvek rozhodcovské rozhodnutie má povahu nulitného právneho aktu. 35. Odvolací súd sa následne v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. zaoberal danosťou naliehavého právneho záujmu žalobcu na určení neplatnosti zmluvy o revolvingovej pôžičke č. XXXXX-XXXXX zo dňa 30.10.2003, a určení neplatnosti dohody o uznaní dlhu č. XXXXX so splátkovým kalendárom zo dňa 24.7.2005. Ako žalovaný správne uviedol vo svojom odvolaní, naliehavý právny záujem je potrebné posudzovať osobitne vo vzťahu ku každému s uplatnených určovacích nárokov. 36. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti určovacej žaloby, musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov (ide najmä o prípady, v ktorých sa určením, či tu právny vzťah alebo právo je či nie je, vytvorí pevný základ pre právne vzťahy účastníkom sporu a predíde sa návrhu na plnenie). Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná popieraním existencie práva žalovaným, teda je tu stav, že právo resp. právny vzťah medzi stranami je sporný; jestvuje ohrozenie práva či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia žalobcu, ktorý nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom; záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu predpokladá teda posúdenie, či podaný určovací návrh je procesne prípustným nástrojom ochrany jeho práva a či snáď spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné konanie. Naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení treba skúmať predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním žaloby a konečný zmysel navrhovaného rozhodnutia. Otázky týkajúce sa posúdenia naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti zmluvy, právneho úkonu a pod., sú teda doterajšou judikatúrou dostatočne riešené a judikatúra je v tomto smere ustálená, pričom odvolací súd nemá dôvod ani v prejednávanej veci sa od nej odkloniť (por. napr. aj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 110/2009, 3 Cdo 204/2005, 4 M Cdo 24/2008, 5 Cdo 191/2008, 6 Cdo 192/2010). Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972). 37. Pokiaľ ide o existenciu naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti zmluvy o revolvingovej pôžičke č. XXXXX-XXXXX zo dňa 30.10.2003, v tomto prípade odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že tento je daný. Pre komplexné posúdenie otázky existencie naliehavého právneho záujmu je potrebné zdôrazniť, že pokiaľ by skutočne došlo k uzavretiu zmluvy medzi žalobcom a žalovaným, išlo by zmluvu spotrebiteľskú, nakoľko má povahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov. V tejto súvislosti je potrebné v súlade s ustálenou judikatúrou (porovnaj rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1Co/27/2013 alebo 15Co/339/2015) zohľadňovať skutočnosť, že spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované na základe neplatnej spotrebiteľskej zmluvy. Nie je pritom podstatné, či došlo či už zo strany spotrebiteľa alebo dodávateľa k uplatneniu práva na plnenie. Spotrebiteľ má právo, aby nebol obťažovaný hrozbou uplatnenie účinkov neplatnej zmluvy, ktorej neplatnosť nebola autoritatívnym rozhodnutím súdu určená. Zmyslom určovacej žaloby je nadobudnutie právnej istoty spotrebiteľa vo vzťahu k plneniam poskytovaným dodávateľovi. 38. Z danosti naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti zmluvy o revolvingovej pôžičke č. XXXXX-XXXXX zo dňa 30.10.2003 však nemožno automaticky vyvodiť i naliehavý právny záujem na určení neplatnosti iných právnych úkonov, hoci súvisiacich s predmetnou zmluvou. Z tohto dôvodu sa odvolací súd osobitne zaoberal existenciou naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti dohody o uznaní dlhu č. XXXXX so splátkovým kalendárom zo dňa 24.7.2005, pričom dospel odlišne od súdu prvej inštancie k záveru, že žalobca na takomto určení nemá naliehavý právny záujem. V teoretickej rovine nie je vylúčené, že za určitých okolností môže byť daný naliehavý právny záujem i na určení neplatnosti dohody o uznaní dlhu, jeho existenciu je potrebné vždy posudzovať vzhľadom na žalobcom sledovaný účel podania žaloby. V súdenej veci je zrejmé, že účelom konania iniciovaného žalobcom je vyhnúť sa plneniu z neplatnej zmluvy. Samotné uznanie dlhu pritom žalobcu k žiadnemu plneniu nezaväzuje. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Uznanie dlhu teda zakladá vyvrátiteľnú domnienku o tom, že dlh v čase jeho uznania trval (resp. jestvoval). Ak dôjde k uznaniu neexistujúceho dlhu, táto skutočnosť nezakladá neplatnosť samotného úkonu uznania dlhu. Dlžník má aj napriek uznaniu dlhu možnosť preukázať neexistenciu dlhu. Významom uznania dlhu je, že dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu neexistencii dlhu zaťažuje dlžníka. Veriteľ nemusí preukazovať, že dlh v čase uznania existoval. V tomto prípade môže žalobca (ako dlžník v zmysle uznania dlhu) úspešne vyvrátiť existenciu vyvrátiteľnej domnienky o existencii dlhu v čase jeho uznania. Z hľadiska dosiahnutia účelu sledovaného žalobcom preto vyslovenie neplatnosti uznania dlhu nemá význam. Nakoľko naliehavý právny záujem nie je daný tam, kde žalobca môže účinne uplatniť na ochranu svojho práva iné prostriedky, odvolací súd musí konštatovať, že žalobca na určení neplatnosti dohody o uznaní dlhu č. XXXXX so splátkovým kalendárom zo dňa 24.7.2005 nemá naliehavý právny záujem. 39. Na základe uvedených skutočností preto odvolací súd v zmysle § 388 C.s.p. zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa určenia neplatnosti dohody o uznaní dlhu č. XXXXX so splátkovým kalendárom zo dňa 24.7.2005 tak, že žalobu v tejto časti zamietol. 40. Nakoľko na určení neplatnosti zmluvy o revolvingovej pôžičke č. XXXXX-XXXXX zo dňa 30.10.2003 má žalobca nepochybne naliehavý právny záujem, zaoberal sa ďalej odvolací súd okolnosťami uzavretia tejto zmluvy, pričom rovnako ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že predmetná zmluva nie je platným právnym úkonom. 41. Nevyhnutným predpokladom pre platný vznik právneho úkony, ktorým je i predmetná zmluva je slobodný a vážny prejav vôle účastníka tohto právneho úkonu. V predmetnom prípade by na platný vznik zmluvy bolo potrebné, aby žalobca s jej obsahom prejavil súhlas, ktorý by potvrdil svojim podpisom, vzhľadom na skutočnosť, že predmetná zmluva bola uzatváraná v písomnej forme. Podpis zmluvy inou osobou než tou, ktorá je označená ako konajúci, resp. absencia podpisu konajúceho, nemá za následok platný vznik zmluvy. 42. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne a plne v súlade s § 132 O.s.p. (v znení účinnom do 30.6.2016) vyhodnotil dôkazy prezentované žalobcom v konaní za účelom preukázania skutočnosti, že predmetnú zmluvu nepodpísal a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Zo znaleckého posudku č. 34/2001 vypracovaného znalcom z odboru písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo, P. A., na ktorý odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie prihliadal ako na listinný dôkaz, vyplýva, že podpis na zmluve o revolvingovej pôžičke č. XXXXX-XXXXX zo dňa 30.10.2003 nepatrí žalobcovi. Znalec sa v predmetnom znaleckom posudku riadne vysporiadal s tým, ktorý materiál je sporný a ktorý je porovnávací. V rámci porovnávacieho materiálu disponoval znalec 16 dokumentmi, ktoré nesporne boli podpísané žalobcom, pričom išlo o dokumenty tak úradnej ako i súkromnej povahy z rokov 1985 až 2005, pričom obdobiu vzniku sporného podpisu na zmluve zhruba zodpovedalo 5 dokumentov podpísaných v rokoch 2001 až 2005. Podľa názoru odvolacieho súdu, vychádzajúc zo skúsenosti so znaleckým dokazovaním v obdobných prípadoch, je uvedený rozsah porovnávacieho materiálu z hľadiska kvantity i kvality (z hľadiska kvality ide najmä o skutočnosť, že porovnávací materiál obsahuje podpisy predchádzajúce vzniku sporného podpisu i podpis z neskoršieho obdobia a taktiež podpisy zodpovedajúce časom svojho vzniku času vzniku sporného podpisu) postačujúci, pričom nedostatky v tomto smere nesignalizoval ani samotný znalec. Zo znaleckého posudku vyplýva, že sporný i porovnávací materiál bol zabezpečený objednávateľom, uvedené však bez ďalšieho nepredstavuje prekážku, pre ktorú by nebolo možné znalcom pravosť podpisu preskúmať, pričom výhrady voči poskytnutému materiálu nemal ani znalec. Znalec riadne v posudku špecifikoval použité znalecké metódy a spôsob, akým dospel k záveru. Hoci znalecký posudok predložený žalobcom možno v konaní posudzovať iba ako listinný dôkaz, znalec bol pri jeho vyhotovení povinný postupovať v súlade s platnými právnymi predpismi a dospieť k objektívnemu záveru nezávisle od zadávateľa znaleckého posudku. Pokiaľ ide o samotný záver znaleckého posudku, súd nie je kompetentný posudzovať ho z odbornej stránky, z laického pohľadu sa môže súd iba zaoberať posúdením skutočnosti, či má záver podklad v samotnom posudku, v ktorom musí znalec riadne opísať svoj postup a akékoľvek relevantné skutočnosti zistené v priebehu znaleckého dokazovania. Uvedené náležitosti predmetný znalecký posudok vykazuje. 43. Odvolací súd síce akceptuje argumentáciu žalovaného v tom smere, že nemožno vychádzať len zo samotných svedeckých výpovedí svedkov T. Y. T. ml. vzhľadom na ich príbuzenský vzťah so žalobcom (manželka a syn žalobcu) a prinajmenšom v prípade svedkyne T. i na možný finančný dosah na ňu. Tieto výpovede, ktoré potvrdzujú záver o tom, že pisateľom podpisu na spornej zmluve bola svedkyňa Danihelová a nie žalobca, však majú len podporný význam k rozhodujúcemu dôkazu, ktorým je znalecký posudok i keď jeho vypracovanie bolo zadané stranou sporu. 44. Výpovede svedkov P. Y. X. neboli spôsobilé potvrdiť ani vyvrátiť záver o tom, či bol žalobca pisateľom sporného podpisu. Menovaní neboli pri podpisovaní zmluvy prítomní. Skutočnosť, že počas komunikácie svedkov P.B. Y. X. žalobca nenamietal pravosť podpisu na spornej zmluve, nepreukazuje, že podpis mu patril. Záver o pravosti predmetného podpisu by bol v rozpore s predloženým znaleckým posudkom, pričom skutočnosť, že žalobca nemal voči pravosti podpisu námietky, sa nevymyká z kontextu celkového správania sa žalobcu, ktorý si zjavne nebol plne vedomý právnych následkov spojených so skutočnosťou, že podpis na zmluve nie je jeho. 45. Žalovaný okrem svojich domnienok nepriamych dôkazov v podobe výpovedí svedkov P. Y. X. neprodukoval v konaní žiadne dôkazy, ktoré by boli spôsobené privodiť iný záver, než ten o nepravosti podpisu na spornej zmluve a tým i neplatnosti zmluvy ako takej. 46. Na základe vykonaného dokazovanie je možné prijať záver, že žalobca nejakým spôsobom neprejavil svoju vôľu smerujúcu k vzniku právneho úkonu - zmluvy o revolvingovej pôžičke č. XXXXX-XXXXX zo dňa 30.10.2003, keď podpis na predmetnej zmluve žalobcovi nepatrí. Predmetná zmluva je preto absolútne neplatným právnym úkonom (§ 40a Občianskeho zákonníka), na ktorý treba hľadieť ako na neexistujúci od začiatku a z ktorého pre jeho účastníkov nevznikli žiadne práva alebo povinnosti. 47. Na základe vyššie uvedených skutočností, keď nepochybne žalobca má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o revolvingovej pôžičke č. XXXXX-XXXXX zo dňa 30.10.2003, pričom v konaní bolo preukázané, že žalobca predmetnú zmluvu nepodpísal, t.j. neprejavil vôľu byť ňou viazaný, odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa určenia neplatnosti zmluvy o revolvingovej pôžičke č. XXXXX-XXXXX zo dňa 30.10.2003 potvrdil. 48. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 26.2.2009 žalobca rozšíril svoju žalobu i o nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 5 576,88 € (168 009,- Sk). Predmetná suma predstavuje rozdiel medzi čiastkou 3 334,19 €, ktorú žalovaný reálne žalobcovi poskytol na základe neplatnej zmluvy o revolvingovej pôžičke č. XXXXX-XXXXX zo dňa 30.10.2003 a čiastkou 8 911,07 €, ktorú žalovaný žalobcovi zaplatil. 49. Výška vzájomných plnení na základe neplatnej zmluvy medzi stranami nebola sporná. Žalovaný však v priebehu konania vzniesol námietku premlčania nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia. V súdenej veci vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie plnením žalobcu z neplatného právneho úkonu v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. S poukazom na § 40a Občianskeho zákonníka je predmetná zmluva o revolvingovej pôžičke č. XXXXX-XXXXX zo dňa 30.10.2003 absolútne neplatným právnym úkonom, t.j. neplatným od začiatku. Občiansky zákonník v § 107 ustanovuje osobitnú premlčaciu lehotu pre právo na vydanie bezdôvodného obohatenia. Subjektívna dvojročná premlčacia lehota začína plynúť v deň, kedy sa ten, na koho úrok bezdôvodné obohatenie vzniklo, dozvedel že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Vedomosť o uvedených skutočnostiach nadobudne oprávnený subjekt vtedy, keď sa mu stanú známymi konkrétne skutkové okolnosti spočívajúce v tom, že vzniklo bezdôvodné obohatenie a že sa na jeho úkor obohatil určitý subjekt. Nevyžaduje sa, aby oprávnený subjekt vedel správne právne kvalifikovať svoje plnenie ako bezdôvodné obohatenie, stačí, že vedel o tom, že plní na základe neplatnej zmluvy konkrétnemu subjektu. V posudzovanej veci niet pochýb, že žalobca mal od začiatku subjektívnu vedomosť, že so žalovaným žiadnu zmluvu neuzavrel, preto nemal ani dôvod na akékoľvek plnenia žalovanému. Rozhodujúce skutkové okolnosti zakladajúce začatie plynutia subjektívnej premlčacej lehoty, boli žalobcovi v čase jednotlivých plnení známe. 50. Objektívna premlčacia lehota v zmysle § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka začína plynúť bez ohľadu na subjektívnu vedomosť oprávneného v deň, kedy k bezdôvodnému obohateniu došlo. Táto lehote je trojročná, s výnimkou prípadu, kedy k bezdôvodnému obohateniu došlo úmyselne, a kedy je desaťročná. Odvolací súd má za to, že zástupcovi žalovaného muselo byť pri uzatváraní zmluvy s osobou odlišnou, než je žalobca, zrejmé, že takýmto spôsobom nevznikne platná zmluva a akékoľvek plnenie na jej základe bude mať povahu bezdôvodného obohatenia. Preto sa na takto úmyselne získané bezdôvodné obohatenie vzťahuje dlhšia - desaťročná objektívna premlčacia lehota. Nárok sa však považuje za premlčaný i v prípade, kedy uplynula iba subjektívna premlčacia lehota, pričom objektívna stále plynie. Uvedené vyplýva z logického i jazykového výkladu ustanovenia § 107 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ by sa nárok nemohol premlčať skôr uplynutím objektívnej premlčacej lehoty, nebolo by vôbec potrebné ustanovovať v zákone i subjektívnu premlčaciu lehotu. 51. Na plynutie premlčacej lehoty nemá vplyv rozhodnutie súdu o určení neplatnosti zmluvy. Takéto rozhodnutie má iba deklaratórny charakter, absolútna neplatnosť zmluvy účinkuje od počiatku a nezávisle od toho, či vo veci rozhoduje súd. 52. Žalobca spolu zaplatil žalovanému sumu 8 911,07 € v 37 čiastkových plneniach medzi 18.11.2003 a 17.3.2008. Plynutie premlčacej lehoty je potrebné posudzovať samostatne vo vzťahu ku každej splátke. Žalobca si uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podaním doručeným súdu dňa 26.2.2009. V tejto súvislosti odvolací poznamenáva, že dátumom uplatnenia nároku treba rozumieť deň, kedy bol príslušný úkon doručený súdu bez ohľadu na to, kedy bolo rozhodnuté o zmene petitu. Dvojročná subjektívna premlčacia lehota v prípade každého plnenia začala plynúť dňom jeho poskytnutia. Jednotlivé plnenia, ktoré žalobca žalovanému poukázal pred 26.2.2007, teda viac než dva roky pred uplatnením si predmetného nároku na súde, boli v čase jeho uplatnenia už premlčané. Z podrobného rozpisu jednotlivých úhrad žalobcu (č. l. 43 spisu) vyplýva, že v období po 26.2.2007 žalobca poukázal žalovanému štyri platby a to dve platby dňa 31.7.2007, obe vo výške 7 102,- Sk, ďalšiu platbu dňa 14.12.2007 v sume 7 102,- Sk a poslednú platbu dňa 17.3.2008 v sume 4 000,- Sk; spolu 25 306,- Sk, t.j. 840,- €. Všetky ostatné plnenia žalobcu poukázané od 18.11.2003 do 22.12.2006 boli v čase uplatnenia nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia už premlčané a súd ich nemohol žalobcovi vzhľadom na čiastočne dôvodne uplatnenú námietku premlčania žalovaným priznať. 53. Súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď zamietol celý nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenie s poukazom na jeho celkové premlčanie. V časti 840,- € nárok žalobcu premlčaný nebol. Na základe uvedených skutočností v zmysle § 388 C.s.p. odvolací súd zmenil zamietajúci výrok súdu prvej inštancie tak, že uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 840,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne odo dňa 17.3.2008 až do zaplatenia a vo zvyšnej napadnutej zamietajúcej časti týkajúcej sa vydania bezdôvodného obohatenia rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 54.O úroku z omeškania odvolací súd rozhodol v súlade s 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Nakoľko žalovaný vôbec nebol oprávnený plnenia žalovaného nad rámec istiny úveru prijať, pričom zo strany žalovaného išlo o úmyselne získané bezdôvodné obohatenie, žalobca by mal nárok na úrok z omeškania už odo dňa úhrady jednotlivých plnení. Súd mu však nemohol priznať viac, než sám žiadal, preto žalovaného zaviazal uhradiť žalobcovi úrok z omeškania odo dňa 17.3.2008 (t.j. v deň posledného čiastkového plnenia) tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, keď výška úroku bola stanovená v zmysle § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. platného a účinného do 31.12.2008. 55. Žalobca vo svojom odvolaní pre prípad jeho neúspechu žiadal, aby odvolací súd pripustil možnosť podať dovolanie proti svojmu rozhodnutiu, vzhľadom na to, že podľa žalovaného išlo o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. S poukazom na vyššie citovaný § 470 ods. 1 C.s.p. platí tento zákon, ktorý nadobudol účinnosť dňa 1.7.2016, aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, zákonodarca teda ustanovil tzv. okamžitú aplikabilitu Civilného sporového poriadku i na už prebiehajúce konania. Prípustnosť dovolania je v Civilnom sporovom poriadku upravená zásadne odlišne od právnej úpravy v Občianskom súdom poriadku účinnom do 30.6.2016. V § 419 a nasl. C.s.p. sú vymedzené podmienky, za splnenia ktorých je prípustné dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu. Civilný sporový poriadok neumožňuje odvolaciemu súdu rozhodnúť o prípustnosti dovolania proti svojmu potvrdzujúcemu rozsudku tak, ako to bolo ustanovené § 238 ods. 3 O.s.p. Odvolací súd preto nemohol rozhodnúť o žiadosti žalobcu, keď prípustnosť dovolania proti tomuto rozsudku sa riadi výlučne kritériami uvedenými v § 419 a nasl. C.s.p.. 56. O náhrade trov konania, vrátane trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1, ods. 2 a § 262 ods. 1 C.s.p.. Žalobca i žalovaný mali v konaní čiastočný úspech, preto odvolací súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. S poukazom na uvedené nebude potrebné, aby súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, rozhodol o výške náhrady trov konania podľa § 262 ods. 1 C.s.p. 57. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).