Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/64/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208223289 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1208223289.3 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členov Mgr. Barbory Bartekovej a JUDr. Martina Murgaša v spore žalobkyne: J. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. 4, K., proti žalovanému: M. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. Z., o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č. k. 52C/266/2008-227 zo dňa 28.10.2011, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. 52C/266/2008-227 zo dňa 28.10.2011 p o t v r d z u j e . Žalobkyňa nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím určil, že do bezpodielového spoluvlastníctva bývalých manželov patria finančné prostriedky vo výške XX.XXX,XX eur. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie jej podielu sumu XX.XXX,XX eur, a vo zvyšku návrh zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Účastníkom konania zároveň uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu súdny poplatok za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, každému vo výške XXX,XX eur. 2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa návrhom zo dňa 12.11.2008 domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva bývalých manželov, dôvodiac, že za dobu trvania manželstva so žalovaným kúpnou zmluvou zo dňa 08.11.2004 predali rodinný dom v obci K. A. B., ktorý bol predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Kúpna cena domu vo výške XX.XXX,XX eur (X,XXX.XXX,- Sk) bola poukázaná na účet, ku ktorému mal výhradné dispozičné právo žalovaný. Z predaja domu jej však nevyplatil podiel, a ani sa s ňou nijako inak nevyrovnal. Žiadala preto, aby súd uložil žalovanému povinnosť vyplatiť k jej rukám sumu XX.XXX,XX eur (XXX.XXX,- Sk). 3. Žalovaný žiadal zamietnuť návrh v plnom rozsahu s tým, že kúpna cena bola spotrebovaná na potreby oboch manželov a ku dňu zániku manželstva už žiadny majetok neexistoval. 4. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že manželstvo účastníkov konania bolo právoplatne rozvedené dňa 31.12.2005. Kúpnou zmluvou zo dňa 08.11.2004 účastníci konania predali kupujúcej Q. E. rodinný dom v obci K. A. B., na ulici A., súp. číslo XXX, zapísaný na LV č. XXX, katastrálne územie K. A. B. za dohodnutú kúpnu cenu vo výške XX.XXX,XX eur (X,XXX.XXX,- Sk). Kúpna cena nehnuteľnosti bola kupujúcou Q. E. zložená do bezpečnostnej schránky, v ktorej boli tieto peňažné prostriedky uložené po dobu zrýchleného vkladového konania. V dobe, kedy vkladové konanie prebiehalo, bývalí manželia k peňažným prostriedkom prístup nemali. Dňa 16.11.2004 účastníci konania protokolárne odovzdali nehnuteľnosť kupujúcej Q. E. a svojím podpisom potvrdili prevzatie kúpnej ceny nehnuteľnosti vo výške XX.XXX,XX eur. Peňažné prostriedky boli z bezpečnostnej schránky vybrané a v celosti odovzdané obom bývalým manželom. Žalovaný v rozhodnom období kúpil pre vlastnú potrebu dve osobné motorové vozidlá (K. r. v. XXXX a Z. A. r. v. XXXX) spolu v hodnote XX.XXX,XX eur (XXX.XXX,- Sk), pričom svoje tvrdenie v konaní o tom, že peňažné prostriedky na kúpu áut získal zo zamestnania, nijako a ničím nepreukázal. Z peňažných prostriedkov za predaj domu žalovaný ďalej vyplatil dlh za matkin byt vo výške X.XXX,XX eur (XXX.XXX,- Sk). Žalovaný tak použil na vlastnú potrebu (majetok) peňažné prostriedky z bezpodielového spoluvlastníctva manželov spolu vo výške XX.XXX,XX eur (XXX.XXX,- Sk). Tvrdenie žalovaného, že žalobkyni vyplatil z predaja domu sumu XX.XXX,XX eur (XXX.XXX,- Sk), považoval súd za účelové a nepreukázané. 5. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie tiež za zistené, že z peňazí z predaja domu žalovaný kúpil žalobkyni osobné motorové vozidlo zn. V. G. za cenu XX.XXX,- Sk, ktoré žalobkyňa napísala na svojho brata M. Z.. Žalobkyňa nepreukázala svoje tvrdenie v konaní, že žalovaný v priebehu manželstva predal aj toto osobné motorové vozidlo a peňažné prostriedky si ponechal. Súd tak mal za preukázané, že na oddelený majetok žalobkyne bola zo spoločných peňažných prostriedkov manželov použitá suma X.XXX,XX eur (XX.XXX,- Sk). 6. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil ust. § 143, § 148 ods. 1, § 149 ods. 1, § 150 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“). 7. Vychádzajúc z uvedeného skutkového stavu a citovaných zákonných ustanovení súd prvej inštancie ustálil masu bezpodielového spoluvlastníctva manželov ku dňu zániku manželstva vo výške XX.XXX,XX eur (X,XXX.XXX,- Sk), suma ktorá bola použitá na oddelený majetok oboch manželov. Zostávajúcu časť kúpnej ceny za predaj nehnuteľnosti vo výške XX.XXX,XX eur súd prvej inštancie vylúčil z masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov s tým, že tieto peňažné prostriedky boli spotrebované za trvania manželstva oboma manželmi a ku dňu zániku manželstva už neexistovali. 8. S poukazom na zásadu, že bývalým manželom sa má dostať rovným dielom každému polovica spoločného majetku, dospel tak súd k záveru, že podiel každého z bývalých manželov na majetku v ich bezpodielovom spoluvlastníctve predstavuje sumu vo výške XX.XXX,XX eur (XXX.XXX,- Sk). Nakoľko však žalovaný spotreboval na jeho oddelený majetok sumu spolu vo výške XX.XXX,XX eur (XXX.XXX,- Sk) a žalobkyňa spotrebovala na vlastný oddelený majetok sumu vo výške X.XXX,XX eur (XX.XXX,- Sk), k vyrovnaniu podielov oboch manželov dôjde vyplatením sumy XX.XXX,XX eur (XXX.XXX,- Sk) žalobkyni, ktorú povinnosť uložil žalovanému. 9. Vzhľadom na čiastočný úspech žalobkyne v konaní, o náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 142 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“). 10. O povinnosti každého z účastníkov zaplatiť súdny poplatok vo výške 502,50 eur rozhodol súd prvej inštancie podľa položky 6, písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov (zákona č. 71/1992 Zb.). 11. Proti rozsudku podal žalovaný odvolanie. Namietol, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný a nedostatočne odôvodnený, a súd vec nesprávne právne posúdil. Z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmá skutočnosť, na základe akých úvah dospel súd k záveru, že do sumy spadajúcej do BSM bývalých manželov patrí suma XX.XXX,XX eur. Rovnako skutkové zistenia súdu prvého stupňa nemajú dostatočnú oporu vo vykonanom dokazovaní. Na základe výpovede účastníkov konania je zrejmé, že ide o tvrdenie voči tvrdeniu. To, že žalobkyňa popiera vyplatenie sumy ešte v tom čase v hodnote XXX.XXX,- Sk neznamená, že uniesla dôkazné bremeno. Navyše je diskutabilné, prečo žalobkyňa čakala až takmer do uplynutia 3 ročnej lehoty poskytnutej zákonom na vyporiadanie BSM. Zvláštne vyznieva aj to, že žalobkyňa popiera, že suma za predaný rodinný dom v čase trvania manželstva nebola vyplatená naraz, ale že žalobkyňa bola prítomná pri vyplatení iba hodnoty XXX.XXX,- Sk. Toto jej tvrdenie vyvracia nielen žalovaný, ale i obe svedkyne z realitných kancelárií, ktorí zhodne tvrdia, že suma za nehnuteľnosť bola vyplatená naraz v hotovosti a bola uložená do bezpečnostnej schránky vo VÚB banke a.s. na C. ulici v K.. Nedôveryhodnosť žalobkyne a jej účelové vyjadrenia potvrdzuje aj ten fakt, že jej bola právnou zástupkyňou JUDr. Q. P. vypovedaná plná moc dňa 03.05.2011 z dôvodu narušenia nevyhnutnej dôvery medzi advokátom a klientom. Žalobkyňa nijako nepreukázala, že masa BSM v čase rozvodu manželstva obsahovala žalovanú sumu. Túto skutočnosť tvrdila žalobkyňa, a preto ju aj zaťažovalo dôkazné bremeno. Skutočnosť, že nedošlo k rozdeleniu výťažku predaja nehnuteľnosti mohol rovnako tvrdiť i žalovaný. Čo sa týka žalovaného, ten od začiatku súdneho konania tvrdil, že v čase predaja nehnuteľnosti a vyplatenia kúpnej ceny za ňu existovali od bezpečnostnej schránky dva kľúče, z ktorých jeden mala žalobkyňa. Žalovaný si vybral svoj podiel vo výške XXX.XXX,- Sk a žalobkyňa XXX.XXX,- Sk. Na meno žalobkyne bolo ešte kúpené motorové vozidlo V., ktoré malo hodnotu asi XX.XXX,- Sk. Žalovaný preto považuje návrh žalobkyne na vyporiadanie BSM za ničím nepodložené a účelové špekulácie. Žalovaný kúpil motorové vozidlá za zarobené peniaze, keďže bol v tom čase zamestnaný v spoločnosti Q. parking, s.r.o., kde mal v tom čase veľmi dobré mzdové podmienky. Súd túto skutočnosť neskúmal, a preto možno napadnutý rozsudok považovať za prekvapivý. Motorové vozidlá uvedené v rozhodnutí i s ich kúpnymi cenami značne presahujú sumu, ktorá bola vyplatená za predaj nehnuteľnosti. Je pravdou, že žalovaný vyplatil dlh na matkinom byte vo výške XXX.XXX,- Sk a ten neskôr matka darovala jemu a sestre. Nakoľko si peniaze ešte v tom čase s manželkou rozdelili tak, ako uviedol vyššie, ku dňu rozvodu manželstva neexistovali nijaké spoločné peniaze manželov. Aj táto skutočnosť potvrdzuje to, že návrh zo strany žalobkyne bol podaný účelovo pred uplynutím 3 ročnej lehoty ustanovenej v zákone a presne po 4 rokoch od podpísania kúpnej zmluvy a vyplatenia kúpnej ceny. Žalobkyňa získala v hotovosti XXX.XXX,- Sk a k tomu motorové vozidlo V. v hodnote vyššej ako XX.XXX,- Sk. Žalobkyňa to popiera, ale z toho nemožno ešte vyvodzovať, že sa tak nestalo. Tvrdenie žalovaného súd pokladá za účelové a nepreukázané, pričom mal podľa súdu túto skutočnosť zdokladovať, keďže žalobkyňa prevzatie sumy XXX.XXX,- Sk poprela. V prípade, keď ani žalobkyňa znášajúca povinnosť niesť bremeno dôkazu nie je schopná dokázať akúkoľvek skutočnosť, ktorú tvrdí vo svojom žalobnom návrhu, nie je možné rozhodnúť v neprospech žalovaného. Samotná skutočnosť, že žalobkyňa nijako nešpecifikovala, ako použila peňažné prostriedky vo výške XXX.XXX,- Sk získané predajom nehnuteľnosti ešte nemusí znamenať, že ich nedostala, resp., že jej neboli vyplatené. Tak ako žalobkyňa popiera, že došlo k vyporiadaniu a rozdeleniu výťažku z predaja nehnuteľnosti, tak žalovaný tvrdí, že sa tak stalo a ku dňu zániku manželstva a BSM neexistovala žiadna masa BSM, ktorá by mala byť ešte vyporiadaná. Úvahy súdu tak nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Nie je zrejmé ani to, ako súd dospel k sume XX.XXX,XX eur, ktoré má žalovaný vyplatiť žalobkyni. Vzhľadom na uvedené navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. 12. Žalobkyňa odvolanie proti rozsudku nepodala, ani sa písomne nevyjadrila k odvolaniu, ktoré jej bolo doručené dňa 05.01.2012. Vec s opravným prostriedkom bola predložená odvolaciemu súdu dňa 09.02.2012. 13. Vzhľadom na odstup času od podania odvolania odvolací súd sa pokúsil o uzavretie sporu súdnym zmierom a na prejednanie odvolania nariadil pojednávanie na deň 07.07.2015, na ktoré predvolal strany sporu. Právna zástupkyňa žalovaného (v tom čase bol žalovaný v konaní zastúpený advokátkou JUDr. P.) písomne požiadala o odročenie pojednávania z dôvodu čerpania dovolenky. Zároveň súdu oznámila, že sa jej dlhodobo nedarí skontaktovať s klientom, a preto žiada o poskytnutie času na zistenie jeho pobytu. Odvolací súd tejto žiadosti vyhovel a odročil termín pojednávania na deň 11.08.2015. Právnu zástupkyňu požiadal o zabezpečenie účasti žalovaného na pojednávaní. Vypovedanie plnej moci advokátke žalovaného bolo oznámené odvolaciemu súdu dňa 30.07.2015. Súd preto termín pojednávania zrušil s tým, že vykoná šetrenie, kde sa žalovaný nachádza. Následne zistil, že žalovaný sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody. 14. V priebehu odvolacieho konania vstúpil do platnosti nový procesný predpis - zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, účinný od 01.07.2016 (ďalej len CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Odvolací súd preto odvolanie žalovaného prejednal podľa citovaných ustanovení a po vyhodnotení výsledkov dokazovania na súde prvej inštancie a odvolacích námietok dospel k záveru, že je možné vo veci rozhodnúť aj bez opätovného vypočutia strán sporu, a nie je dôvod napadnutý rozsudok zmeniť alebo zrušiť. Keďže nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, odvolací súd prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania, postupom podľa § 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP a rozsudok vo veci verejne vyhlásil dňa 22.08.2017. 15. Rozsudok súdu prvej inštancie dáva dostatočne jasné a zrozumiteľné odpovede na právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s uplatneným nárokom žalobkyne na vyporiadanie BSM, ako aj s obranou žalovaného. Súd uviedol rozhodujúci skutkový stav, zistený po náležite vykonanom dokazovaní, a vysporiadal sa aj so všetkými, pre vec rozhodujúcimi námietkami žalovaného. Pritom sa odvolal na konkrétne právne predpisy, ktoré správne aplikoval na prejednávaný spor. Zo zisteného skutkového stavu o predaji spoločnej nehnuteľnosti a o vynaložení časti finančných prostriedkov získaných z predaja tejto nehnuteľnosti (t.j. zo spoločného majetku) na oddelený majetok žalobkyne, ale aj žalovaného, vyvodil súd prvej inštancie správny právny záver ohľadne ustálenia masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov ku dňu zániku manželstva vo výške XX.XXX,XX eur, ako aj o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobkyni z titulu úplného finančného vyrovnania BSM sumu XX.XXX,XX eur. Súd prvej inštancie svoj právny záver aj riadnym spôsobom vysvetlil, teda v odôvodnení rozsudku v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. (účinného do 30.06.2016) podal dostatočne zrozumiteľný výklad opodstatnenosti a zákonnosti všetkých výrokov svojho rozhodnutia. S poukazom na § 387 ods. 2 CSP sa s odôvodnením napadnutého rozsudku v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd. 16. K správnym skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť už len nasledovné: Predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov je všetko, čo patrilo do tohto spoluvlastníctva a existovalo v čase jeho zániku, teda ku dňu právoplatnosti rozsudku súdu o rozvode manželstva účastníkov. Základnou zásadou pri vykonaní vyporiadania je, že podiely oboch manželov sú rovnaké. S prihliadnutím na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí, je možné podiely určiť aj iným pomerom. Ďalšou zásadou je, že každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo to, čo zo svojho oddeleného majetku vynaložil na spoločný majetok. Zároveň je každý z manželov povinný uhradiť to, čo sa zo spoločného majetku manželov vynaložilo na jeho oddelený majetok. Pre posúdenie výšky náhrady toho, čo sa zo spoločného majetku manželov vynaložilo na oddelený majetok jedného z nich (a naopak), nie je rozhodujúce, o akú sumu sa jeho majetok investíciami zhodnotil, ale to, aká suma sa na tento účel skutočne vynaložila zo spoločných prostriedkov manželov. Treba tiež zdôrazniť, že tvrdenie skutočností a navrhovanie dôkazov, ktoré ju preukazujú, je zásadne vecou účastníkov konania. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch a ukladá im označiť dôkazy k preukázaniu tvrdenia. Ten ktorý účastník má teda povinnosť tvrdenia (v čase konania pred súdom prvej inštancie podľa § 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 O.s.p.) a povinnosť dôkazu (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Súd prvej inštancie v prejednávanej veci správne ustálil rozsah bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu (t.j. že predmetom vyporiadania BSM sú spoločne nespotrebované finančné prostriedky za predaj nehnuteľnosti), správne vyporiadal BSM podľa zásady rovnosti podielov účastníkov na spoločnom majetku, a správne a odôvodnene rozhodol aj o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni titulom finančného vyrovnania medzi nimi sumu XX.XXX,XX. eur (vzhľadom na výšku, ktorú ten ktorý z manželov vynaložil zo spoločných prostriedkov manželov na svoj oddelený majetok). Neobstojí tvrdenie žalovaného, že napadnutý rozsudok možno považovať za prekvapivý, lebo súd nijako neskúmal skutočnosť, že motorové vozidlá kúpil za zarobené peniaze. V tejto súvislosti opätovne poukazuje odvolací súd na nevyhnutnosť preukázania každého tvrdenia strany sporu, pričom zo strany žalovaného v tomto smere neboli predložené žiadne dôkazné návrhy. Navyše, ako uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku, predmetné dve vozidlá boli kupované krátko po návrate žalovaného z výkonu trestu odňatia slobody a v rozhodnom období žalovaný nebol zamestnaný. Nákup vozidiel teda nemohol financovať z príjmu zo zamestnania. Počas celého konania žalovaný rovnako neuviedol, neoznačil a nepredložil ani jeden dôkaz na preukázanie svojho tvrdenia, že žalobkyni vyplatil z predaja domu sumu XX.XXX,XX eur (XXX.XXX,- Sk). Poukázanie žalovaného na to, že advokátka vypovedala žalobkyni plnú moc z dôvodu narušenia nevyhnutnej dôvery medzi advokátom a klientom, je pre toto konanie irelevantné, a v žiadnom prípade nepotvrdzuje nedôveryhodnosť žalobkyne. Nedôveryhodnosť žalobkyne nemôže vyplývať ani zo skutočnosti, že návrh na vyporiadanie BSM podala na súd až dňa 12.11.2008. Tento návrh bol podaný včas, v zákonnej 3-ročnej lehote, a žalobkyňa jeho podaním len využila svoje zákonné právo. Neobstojí obrana žalovaného, že ku dňu zániku manželstva a BSM neexistovala žiadna masa BSM, ktorá by mala byť ešte vyporiadaná, keďže vykonaným dokazovaním bol preukázaný opak. Ako súd prvej inštancie dospel k výške sumy na vyrovnanie podielu (XX.XXX,XX eur), ktorú má žalovaný vyplatiť žalobkyni, je dostatočne zrejmé už z odôvodnenia rozhodnutia. Z podielu pripadajúceho žalobkyni vo výške XX.XXX,XX eur (XXX.XXX,- Sk), súd odrátal sumu vo výške X.XXX,XX eur (XX.XXX,- Sk), ktorú žalobkyňa spotrebovala na vlastný oddelený majetok. Teda aj v tomto smere súd prvej inštancie dostatočne presvedčivo odôvodnil svoje rozhodnutie. Obsah odvolania žalovaného tak nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie rozhodol o žalobe vecne správne, a rovnako vecne správne rozhodol aj o trovách konania a o povinnosti strán sporu zaplatiť súdny poplatok. 17. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 18. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Aj keď bola žalobkyňa v odvolacom konaní úspešná, odvolací jej nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože jej žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. 19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh (§ 428 CSP).