Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/418/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209205454 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1209205454.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov JUDr. Alexandry Hanusovej a JUDr. Ing. Maria Dubaňa v právnej veci žalobcu: X. V., Š. na Y. XXX, zastúpeného advokátkou JUDr. Ivanou Remšíkovou, Surovovova 8, Pezinok, proti žalovanému: Generali Poisťovňa, a.s., Lamačská cesta 3/A, Bratislava, o zaplatenie 69.650,31 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 50C/199/2009-363, zo dňa 11.4.2014, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania 4.212 eur. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou, doručenou súdu 21.4.2009, domáhal zaplatenia sumy 169.650,31 eura (správne zrejme 69.650,31 eura) s príslušenstvom titulom nevyplatenia poistného plnenia. Žalobu odôvodnil tým, že na základe leasingovej zmluvy č. R. z 26.3.2007 žalobca ako leasingový nájomca vzal do užívania ojazdené nákladné vozidlo F. E. XX.XXX 8x4, VIN: U., ktorého vlastníkom sa stala leasingová spoločnosť ČSOB Leasing, a.s. Súčasťou dojednanej leasingovej zmluvy bolo havarijné ako aj povinné zmluvné poistenie vozidla spoločnosťou Česká poisťovňa - Slovensko, a.s.; práva a povinnosti po jej zániku prešli v celom rozsahu na žalovaného. Po tom, čo neznámy páchateľ 3.5.2008 odcudzil predmetné vozidlo, mu žalovaný odmietol plniť s odôvodnením, že mu neboli odovzdané všetky kľúče od vozidla a že poistná udalosť nebola nahlásená do 15 dní od jej vzniku. Zo znalecky určenej hodnoty vozidla (87.062,89 eura), si žalobca v zmysle poistnej zmluvy odpočítal 10 % ako dohodnutú spoluúčasť a 10 % krátenie za opomenutie (neskoré hlásenie poistnej udalosti) a tak si proti žalovanému uplatnil nárok na úhradu sumy 69.650,31 eura. 2. Súd prvej inštancie konštatoval, že v predmetnom konaní nebolo medzi stranami sporné, že 26.3.2007 uzatvoril žalobca ako leasingový nájomca so spoločnosťou ČSOB Leasing, a.s. leasingovú zmluvu, predmetom ktorej bolo nákladné motorové vozidlo zn. F., typ E. XX.XXX 8x4, VIN: U. a že v ten istý deň bola uzatvorená kúpna zmluva medzi ČSOB Leasing, a.s. ako kupujúcim a T. W. TRUCK - TRANS - TRADE ako predávajúcim za účasti žalobcu ako leasingového nájomcu. Kúpnu cenu 3.510.500,- Sk poukázal predávajúcemu kupujúci a predmet leasingu prevzal na základe odovzdávacieho protokolu priamo od predávajúceho žalobca. Z protokolu o prevzatí predmetného motorového vozidla mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca 26.3.2007 uvedené motorové vozidlo prevzal spolu s 2 ks kľúčov od vozidla, bez kľúčov od mechanického zabezpečenia, bez kľúčov od imobilizéra a ovládača k alarmu. Ďalej mal za preukázané, že 26.3.2007 bola súčasne uzatvorená poistná zmluva medzi žalobcom ako poisteným - poistníkom a Českou poisťovňou - Slovensko, a.s. (právnym predchodcom žalovaného), podľa ktorej bola dohodnutá spoluúčasť 10 % a žalobca ako poistník súhlasil s vinkulovaním plnenia po dobu trvania leasingovej zmluvy v prospech ČSOB Leasing, a.s. Ďalšou nespornou skutočnosťou bolo, že 3.5.2008 došlo ku krádeži vozidla, ktorú žalobca síce oznámil polícii, ale poistnú udalosť žalovanému nahlásil až v septembri 2008 (4 mesiace po vzniku škody). Žalovaný odmietol leasingovému prenajímateľovi - ČSOB Leasing, a.s. plniť a ukončil škodovú udalosť bez poskytnutia poistného plnenia s poukazom na to, že škodová udalosť mu nebola včas nahlásená a že neboli protokolárne odovzdané všetky kľúče od vozidla. 3. Vykonaným dokazovaním mal ďalej súd prvej inštancie za preukázané, že spolu s poistnou zmluvou, leasingovou zmluvou, kúpnou zmluvou bol žalobca oboznámený, že nedeliteľnou súčasťou týchto zmlúv sú poistné podmienky, ako všeobecné poistné podmienky pre havarijné poistenie motorových vozidiel VPP HAV 06 (ďalej len „VPP HAV 06“) a všeobecné zmluvné podmienky pre finančný leasing (ďalej len „VZPFL“). 4. Súd prvej inštancie považoval za potrebné vysporiadať sa predovšetkým s námietkou aktívnej legitimácie žalobcu odôvodnenou tým, že vlastníkom motorového vozidla bola leasingová spoločnosť ČSOB Leasing, a.s. a že poistné plnenie bolo vinkulované v prospech leasingovej spoločnosti. V tejto súvislosti poukázal na § 806 Obč. zák., podľa ktorého z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje. Zo znenia § 797 ods. 1 Obč. zák. vyvodil, že síce právo na plnenie má v zásade vlastník veci (...ten, na ktorého majetok...sa poistenie vzťahuje), avšak zo slov „pokiaľ nie je v tomto zákone alebo poistných podmienkach ustanovené inak“ zároveň vyplýva zmocnenie zákonodarcu v inom zákonnom ustanovení, alebo v poistných podmienkach, upraviť danú vec odlišne. Táto odlišnosť je daná v § 815 ods. 1 citovaného zákona (...poistenie sa môže vzťahovať na majetok iného, než toho, kto poistnú zmluvu uzavrel...) a tiež v samotnej poistnej zmluve, kde je uvedená vinkulácia poistného plnenia a jej podmienky. Podľa názoru súdu prvej inštancie, keďže zanikol zmluvný vzťah medzi leasingovou spoločnosťou a žalobcom, dňom skončenia zmluvného vzťahu medzi žalobcom a leasingovou spoločnosťou, právo na vyplatenie poistného plnenia prešlo na poisteného, teda na žalobcu. 5. K samotnému odmietnutiu poistného plnenia žalovaným poukázal na prevažne dispozitívny charakter ustanovení Občianskeho zákonníka. Vyvodil z neho, že v rámci zmluvnej autonómie si subjekty môžu občianskoprávne vzťahy a ich obsah usporiadať slobodne, odlišne aj od úpravy obsiahnutej v Občianskom zákonníku, pokiaľ to zákon výslovne nezakazuje, alebo pokiaľ z povahy príslušného zákonného ustanovovania nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť. Predovšetkým teda platí to, čo si subjekty dohodli. V danom prípade sa podľa názoru súdu prvej inštancie strany neodchýlili svojimi zmluvnými dojednaniami od tých ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré majú kogentnú povahu, preto ich súd považoval za platné. Nestotožnil sa preto s tvrdením žalobcu, že § 799 ods. 2 Obč. zák. má kogentný charakter a stotožnil sa s výkladom, uvádzaným žalovaným, že treba rozlišovať medzi vedomým porušením povinností a úmyselným porušením povinností. Za vedomé porušenie povinností tak možno považovať, ak ten, komu je povinnosť uložená, túto povinnosť nesplnil, hoci ju poznal alebo musel poznať, a nesplnil ju napriek tomu, že z okolností prípadu vyplýva, že ju splniť mohol (nejde vždy o úmysel). Ak teda žalobca uzatvoril so žalovaným poistnú zmluvu, bol oboznámený, aké povinnosti mu vyplývajú v prípade, ak nastane poistná udalosť a aké sankcie preňho nastúpia, ak si uvedené povinnosti nesplní. Ak žalobca ako poistený porušil povinnosti uvedené v bode 1 čl. VIII týchto VPP HAV 06, má poisťovateľ právo znížiť poistné plnenie alebo odmietnuť poistné plnenie podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť (čl. X bod 15 VPP HAV 06). Súd prvej inštancie mal za to, že z obsahu uvedeného ustanovenia VPP HAV 06, ktoré tvorili prílohu poistnej zmluvy a s ktorými mal žalobca možnosť sa oboznámiť, jednoznačne vyplýva, že poisťovateľ si vymienil právo odmietnuť poistné plnenie za škodu spôsobenú krádežou poisteného vozidla predložením všetkých kľúčov od vozidla dodávaných výrobcom, nielen odovzdaných predávajúcim kupujúcemu po uzavretí kúpnej zmluvy. Z výpovede svedka T. W. mal súd prvej inštancie za preukázané, že svedok žalobcovi k vyššie uvedenému vozidlu ako predajca (nie výrobca) neodovzdal všetky kľúče, vrátane zabezpečovacieho zariadenia. V prípade, že si žalobca kúpil poistené motorové vozidlo iba s jedným kľúčom od predávajúceho, znášal riziko, že v prípade krádeže poisteného vozidla, (keďže žalobca mal možnosť oboznámiť sa s VPP HAV 06 pri uzatváraní poistnej zmluvy) poisťovateľ bude mať v zmysle príslušných článkov VPP HAV 06 právo znížiť/odmietnuť poistné plnenie. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že na poisteného sa vzťahuje čl. X bod 15 VPP HAV 06, podľa ktorého ak poistený porušil povinnosti uvedené v čl. XIII ods. 1 týchto VPP HAV 06, žalovaný ako poisťovateľ má právo odmietnuť poistné plnenie, keďže porušenie týchto viacerých povinností malo vplyv na vznik poistnej udalosti (krádež motorového vozidla). Na základe vyššie uvedeného súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého úspešný žalovaný má nárok na náhradu trov konania 4.212 eur, ktoré predstavujú zaplatený súdny poplatok za odpor 4.179 eur a za odvolanie proti vydaniu predbežného opatrenia 33 eur. 6. Proti rozsudku podal žalobca odvolanie a žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Súdu prvej inštancie vytkol nesprávne právne posúdenie charakteru § 799 ods. 3 Obč. zák. ako dispozitívneho, z čoho vyvodil oprávnenie žalovaného úplne odmietnuť poistné plnenie. Jeho pochybenie videl tiež v tom, že vôbec nevykonal dokazovanie zamerané na preukázanie skutočností, či porušenie povinností žalobcom muselo mať podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu jej následkov. V konaní sa nezaoberal a v odôvodnení rozsudku nevysporiadal s otázkou primeranosti postupu žalovaného, t.j. či a z akých dôvodov považuje odmietnutie plnenia za primerané rozsahu porušenia povinností žalobcu, teda ak aj žalovaný mal právo znížiť poistné plnenie až na nulu, či toto zníženie bolo primerané porušeniu povinnosti žalobcu a ak nie, aké zníženie by primerané bolo. 7. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie (str. 11 rozsudku) k otázke charakteru § 799 ods. 3 Obč. zák., ktorý posúdil ako dispozitívny, od ktorého sa žalovaný mal právo odchýliť tak, ako to urobil v čl. X ods. 15 VPP - vrátane odmietnutia poistného plnenia. Nespochybňoval dispozitívny charakter § 799 ods. 2, v konaní však považoval za podstatnú otázku charakteru § 799 ods. 3, ktorý považuje za kogentný (Občiansky zákonník - Veľký komentár, H., I., Eurokódex 2011). Podľa jeho názoru sankcia za porušenie povinností poisteného, spočívajúca v práve poisťovateľa znížiť plnenie z poistnej zmluvy, môže nastúpiť len v prípade, ak sú splnené zákonné predpoklady v zmysle § 799 ods. 3 Obč. zák., z ktorých prvým je vedomé porušenie povinností poisteného. Vzhľadom na to, že počas trvania poistného vzťahu neobdržal VPP žalovaného (tieto mu boli doručené až počas súdneho sporu) mal za to, že okamžitým nahlásením odcudzenia vozidla polícii a leasingovej spoločnosti (prostredníctvom ktorej bolo tiež dojednávané havarijné poistenie vozidla) si splnil všetky oznamovacie povinnosti vo vzťahu k poistnej udalosti. Nepopieral a je si vedomý toho, že porušil povinnosť včasného nahlásenia poistnej udalosti, no odmietnutie poistného plnenia v plnom rozsahu považuje za absolútne neprimerané rozsahu porušenia. Za primerané zníženie vzhľadom na omeškanie s nahlásením poistnej udalosti poisťovni považoval zníženie o 10 %. K nesplneniu povinnosti odovzdať všetky kľúče od vozidla uviedol, že z listinných dôkazov založených v spise bolo jednoznačné, že odovzdal 1 ks kľúč od kabíny a 1 ks od domiešavača, čo boli jediné kľúče, ktoré mu boli predávajúcim odovzdané. Nikdy neprevzal iné ako uvedené kľúče a logicky teda nemohol poisťovateľovi vydať viac kľúčov než sám mal. Uviedol, že túto skutočnosť potvrdil aj samotný predajca vozidla - p. W. T. v prípise z 4.11.2008, ako aj svojou výpoveďou z 28.2.2014. 8. V podanom odvolaní žalobca ďalej namietal, že nebol naplnený ani druhý zo zákonných predpokladov pre zníženie poistného plnenia v zmysle § 799 ods. 3 Obč. zák., teda, že porušenie povinností malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu jej následkov. Vyslovil presvedčenie, že včasným nahlásením poistnej udalosti žalovanému by nebolo došlo k iným následkom, nakoľko po vozidle začali pátrať orgány činné v trestnom konaní okamžite po poistnej udalosti na základe nahláseného trestného oznámenia (v deň krádeže vozidla, 3.5.2008) pričom toto pátranie bolo až do r. 2010 bezúspešné. 9. Súdu prvej inštancie vytýkal, že v odôvodnení rozsudku a v celom prvoinštančnom konaní sa nijako nezaoberal otázkou príčinnej súvislosti medzi porušením povinností a vznikom poistnej udalosti (zväčšením rozsahu jej následkov). Vychádzal z toho, že dôkazné bremeno o existencii uvedených skutočností nesie žalovaný ako poisťovateľ, ktorý ak ich zistí, je oprávnený poistné plnenie primerane znížiť (v rozsahu, v akom malo porušenie povinností poisteným podstatný vplyv na vznik alebo zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti). Zdôraznil, že žalovaný odmietol plniť (resp. znížil poistné plnenie o 100 %), pričom počas celého konania nijako nepreukázal, či poistná udalosť nastala v dôsledku porušenia povinností žalobcu, alebo či a ako toto porušenie podstatným spôsobom zväčšilo rozsah následkov poistnej udalosti. Pokiaľ žalovaný dospel k záveru, že dôvodom zníženia poistného plnenia je nevrátenie dvoch kľúčov od spínacej skrinky motora, toto jeho tvrdenie je účelové a nemá nijakú oporu v zákone ani v ustanoveniach poistnej zmluvy či poistných podmienok žalovaného. Žiadne z ustanovení VPP žalovaného totiž neukladalo žalobcovi povinnosť dať si po kúpe vozidla vymeniť na ňom zámok a takisto žiadne ustanovenie mu neukladalo povinnosť odovzdať poisťovateľovi 2 ks kľúčov od vozidla. Podľa jeho názoru by pritom bolo v hrubom rozpore s požiadavkou právnej istoty a z nej vyplývajúcej potreby predvídateľnosti právnych vzťahov (vrátane následkov porušenia právnych povinností) keby poisťovňa mohla svojvoľne znižovať poistné plnenia z iných ako zákonných, resp. zmluvných dôvodov, t.j. pre porušenie iných ako zákonom alebo poistnými podmienkami/zmluvou stanovených povinností. Žalobca zároveň poukázal na výpoveď svedka - p. T. W. z 28.2.2014, v ktorej ako predajca vozidla potvrdil, že žalobca s vozidlom pri jeho kúpe obdržal iba jeden kľúč od spínacej skrinky motora (od kabíny) a druhý odovzdaný kľúč bol od domiešavača. Duplikáty kľúča robiť nedával. Ani žalovaný ani leasingová spoločnosť sa pri uzatváraní zmlúv so žalobcom touto skutočnosťou nezaoberali a v nijakom ustanovení poistných/leasingových podmienok ani v zmluve samotnej mu neuložili povinnosť dať si vyrobiť druhý kľúč, príp. dať si vymeniť zámok na vozidle. 10. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny; s jeho odôvodnením sa v celom rozsahu stotožnil. Postup, ktorým ukončil likvidáciu poistnej udalosti bez poskytnutia poistného plnenia, považoval za odôvodnený a oprávnený. Uviedol, že tento postup prijal z dôvodu závažného porušenia VPP HAV 06, konkrétne čl. VIII bod 1 písm. e) a písm. m). Okrem týchto porušení má žalovaný za to, že žalobca porušil aj ďalšie ustanovenia poistnej zmluvy, a to konkrétne čl. VIII bod 1 písm. c). Žalobca totiž po krádeži poisteného vozidla neodovzdal žalovanému všetky kľúče od vozidla dodávané výrobcom. Žalovaný zdôraznil skutočnosť, že zo žalobcom doložených dokladov žalovaný pri vstupe do poistného vzťahu nemohol vedieť, že dva kľúče, ktoré sú uvedené v preberacom protokole, sú dva rôzne kľúče, takže nie je možné v tomto smere prenášať zodpovednosť na žalovaného. Žalobca bol riadne oboznámený s podmienkami poistenia, vrátane podmienok pre krátenie poistného plnenia, a z tohto dôvodu jeho obrana uvedená v odvolaní nemôže obstáť. Z hľadiska prevencie je podľa názoru žalovaného logické a rozumné od priemerného človeka požadovať, aby si vozidlo, od ktorého má s najväčšou pravdepodobnosťou kľúč aj nejaká iná osoba, zabezpečil proti krádeži výmenou zámku. Žalobca musel vedieť, že v prípade, kedy sa k autu dodávajú dva kľúče od spínacej skrinky, a on dostáva iba jeden, je vysoký predpoklad, že môže dôjsť ku krádeži tohto vozidla, a to práve preto, že druhým kľúčom disponuje neznáma osoba. Pre toto vážne zanedbanie prevenčnej povinnosti nie je spravodlivé od poisťovateľa požadovať, aby v takomto prípade poskytol žalobcovi poistné plnenie. K poukazu na § 793 Obč. zák., podľa ktorého je žalobca ako poistník povinný poskytnúť žalovanému ako poisťovateľovi všetky dôležité informácie, ktoré môžu mať vplyv na uzavretie poistnej zmluvy, uviedol, že vychádzal práve z preberacieho protokolu, ktorý bol doložený spolu s kúpnou zmluvou, kde je uvedený počet kľúčov 2, a mal za to, že táto informácia je pravdivá, nemal dôvod a ani povinnosť skúmať pravdivosť tohto údaju. V takom prípade podľa žalovaného nie je ale možné porušenie povinnosti dávať na ťarchu žalovaného, ktorý z dokladov predložených žalobcom pri vstupe do poistenia nemohol vedieť, že žalobca disponuje iba jedným kľúčom od spínacej skrinky. Žalovaný uvádza, že s vyššie uvedenou argumentáciou korešponduje aj odôvodnenie rozsudku Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 24C/152/2012. 11. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. 12. V predmetnom spore si žalobca uplatnil právo na poistné plnenie na základe Poistnej zmluvy pre havarijné poistenie motorových vozidiel po tom, čo došlo dňa 3.5.2008 k poistnej udalosti (krádež poisteného motorového vozidla). Všeobecná právna úprava poistenia ako právneho pomeru založeného poistnou zmluvou zaväzuje poistiteľa, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená, poskytnúť poistencovi v dojednanom rozsahu plnenie (§ 788 a nasl. Občianskeho zákonníka). Právna úprava predpokladá, že podrobnejšia úprava práv a povinností účastníkov tohto pomeru bude v konkrétnom prípade obsiahnutá v poistnej zmluve a v poistných podmienkach, tvoriacich jej súčasť. Poistne podmienky pri poistení majetku majú preto konkretizovať a špecifikovať, ktoré veci sa poisťujú, z ktorých poistných udalostí vznikne právo na plnenie a aké sú prípady výluky z poistenia; majú tiež detailnejšie upraviť rozsah a splatnosť poistného plnenia, dĺžku poistného obdobia, výšku poistného, spôsob jeho platenia a čas platnosti poistnej zmluvy. Poistenie tak predstavuje určitý spôsob zabezpečenia proti následkom vyvolaným skutočnosťou, charakterizovanou poistným nebezpečenstvom či poistným rizikom. Obsahom poistenia majetku je jeho ochrana pre prípad, kedy dôjde k zníženiu či strate hodnoty poistenej veci v dôsledku poistnej udalosti. 13. Žalobca v odvolaní namietal, že súd prvého stupňa sa v odôvodnení rozhodnutia dostatočne nevyporiadal s jeho argumentáciou v konaní, že žalovaný nemal právo odmietnuť poistné plnenie, mal právo ho iba primerane znížiť v prípade, ak sú naplnené zákonné predpoklady zníženia podľa ustanovenia § 799 ods. 3 Obč. zák. Podľa neho ustanovenie § 799 ods. 3 Obč. zák. má s ohľadom na ustanovenia § 2 ods. 3 Obč. zák. kogentný charakter, k čomu poukázal na judikatúru, rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27.1.2011 č.k. 1 Cdo 152/2009 (založený v spise ako č.l. 240 - 248) a rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 29.3.2005 č.k. 33 Odo 1202/2003, na odborný výklad (Občiansky zákonník - Veľký komentár, H., I., Eurokódex) a výklad ustanovenia § 799 ods. 3 Obč. zák. Národnou bankou Slovenska, ktorý zaujala k danej veci a žalobca ho pripojil k svojmu podaniu z 18.2.2014 (č.l. 311 - 312), v ktorom bolo poukázané na ďalší odborný výklad tohto ustanovenia Občianskeho zákonníka (Komentár k Občianskemu zákonníku, M., P.). 14. Povinnosti poisteného, vyplývajúce z uzavretej poistnej zmluvy, upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 799. Zákon v tomto ustanovení ukladá poistenému povinnosti, ktoré má plniť počas existencie záväzkového právneho vzťahu, a to najmä po vzniku poistnej udalosti. Poistenému zákon ukladá dodržiavať počas platnosti poistnej zmluvy povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo zákona (napr. informačná povinnosť podľa § 793 ods.1 Obč. zák.) a ďalej povinnosti, ktoré mu vyplývajú z poistnej zmluvy alebo poistných podmienok. Ide najmä o povinnosť dodržiavať prevenčné opatrenia, aby k poistnej udalosti nedošlo, resp. aby rozsah jej následkov bol čo najmenší (napr. § 809, § 810, § 820 a § 826 Obč. zák.). Pre obsah poistného vzťahu má zásadný význam vznik poistnej udalosti, nakoľko v majetkovej sfére poisteného vznikne určitá finančná potreba, ktorú je poistiteľ povinný uspokojiť. V súlade s tým zákon, ako aj poistné podmienky ukladajú poistenému konkrétne povinnosti, ktoré v súhrne možno označiť ako informačnú, prevenčnú a súčinnostnú povinnosť. Okrem týchto povinností ďalšie povinnosti môžu poistenému vyplývať z poistných podmienok pre daný druh poistenia a z poistnej zmluvy. V odseku 3 ustanovenia § 799 je zakotvená sankcia v prípade, že poistený poruší jednak všeobecné povinnosti, ktoré mu ukladá zákon, poistná zmluva alebo poistné podmienky poistiteľa, a jednak povinnosti, ktoré mu vyplývajú z § 799 ods. 2 Obč. zák. po vzniku poistnej udalosti. Dôsledky, ktoré zákon spája s porušením stanovených alebo dohodnutých povinností, nastávajú len vtedy, ak sú splnené obe zákonom predpokladané podmienky, a to 1/ ak poistený (prípadne iná osoba, ktorá má právo na plnenie poistiteľa) porušil tieto povinnosti vedome a 2/ tieto povinnosti (povinnosť) majú podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti, resp. zväčšenie rozsahu jej následkov. Splnenie podmienok na zníženie poistného plnenia musí preukázať poistiteľ. Pokiaľ zistí vyššie uvedené okolnosti, je oprávnený poistné plnenie znížiť, a to v rozsahu, v akom malo porušenie povinností poisteným podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu jej následkov. Do úvahy prichádza len primerané zníženie poistného plnenia, a nie jeho odmietnutie, pričom právo na zníženie poistného plnenia môže poistiteľ uplatniť len pred vyplatením poistného plnenia (porovnaj napr. J. H., Občiansky zákonník, Komentár, vysvetlivky, str. 912 a nasl.). Tento názor vyslovil NS SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 1 Cdo 152/2009, zo dňa 27.1.2011, na ktorý sa odvoláva aj žalobca vo svojom odvolaní. 15. Podľa záverov Najvyššieho súdu SR v uvedenom rozhodnutí niet pochýb o tom, že k primárnym povinnostiam poisteného patrí povinnosť zachovávať všetko to, čo bolo dohodnuté alebo určené a povinnosť poskytovať súčinnosť. Je logické, že rozsah týchto povinností vyplýva buď priamo zo zákona, prípadne z poistných podmienok, pokiaľ sú súčasťou poistnej zmluvy. Okrem toto má i povinnosť zachovávať všetko, k čomu sa zaviazal v zmluve. Pre prípad kolízie medzi povinnosťami zo zákona na strane jednej a zo zmluvy na druhej strane, je treba rešpektovať kogentnú alebo dispozitívnu povahu príslušných ustanovení a z tohto hľadiska hodnotiť právnu relevanciu. Záväzné východiská pre posudzovanie zníženia poistného plnenie zo strany poistiteľa, aby podľa závažnosti a vplyvu porušenia konkrétnej povinnosti (poisteným) mohol korigovať výšku poistného plnenia, upravuje § 799 ods. 3 Obč. zák., ktoré má povahu normy kogentnej. Uvedené ustanovenie slúži na ochranu poisťovateľa, ale súčasne aj poisteného tým, že poistné plnenie umožňuje znížiť len v prípade, ak porušenie povinnosti bolo vedomé a súčasne malo podstatný vplyv na poistnú udalosť, resp. na zväčšenie rozsahu jej následkov. V rámci podstatného vplyvu dáva možnosť posudzovať rozsah miery tohto vplyvu na vznik poistnej udalosti, resp. jej následkov. Z povahy tohto ustanovenia vyplýva, že ak vedomé porušenie povinnosti nemalo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti, krátenie poistného je vylúčené. 16. Odvolací súd poukazuje na jednoznačný názor NS SR, že zákon nevylučuje dohodu o znížení plnenia z poistnej zmluvy v prípade porušenia povinností vyplývajúcich z poistenému z § 799 ods. 1, 2 Obč. zák., táto dohoda však musí byť v súlade s odsekom 3, pretože je ustanovením kogentným. Sankcia v podobe zníženia poistného plnenia nastupuje len za predpokladu splnenia oboch zákonných podmienok súčasne. Zároveň treba uviesť, že § 799 ods. 3 Obč. zák. v sporovom konaní prenáša dôkazné bremeno preukázať, že poistený vedome porušil povinnosti vyplývajúce mu z § 799 ods. 1, 2 Obč. zák. a že tieto mali podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti na poistiteľa, čo však žalovaný v danom prípade nepreukazoval. 17. Na uvedenom základe odvolací súd považoval za relevantné odvolacie dôvody žalobcu, že súd prvej inštancie sa vôbec nevyporiadal s jeho argumentáciou, že poisťovateľ nemôže poistné plnenie pre nesplnenie niektorej z povinnosti poisteným dohodnutej v poistnej zmluve alebo stanovenej vo všeobecných poistných podmienkach poisťovateľa znížiť tak, že mu poistné plnenie nevyplatí, s ohľadom na ustanovenie § 799 ods. 3 Obč. zák. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku síce toto ustanovenie Občianskeho zákonníka citoval, ale neuviedol, či a ako ho na danú vec aplikoval. Z odôvodnenia možno len vyvodiť (súd prvej inštancie výslovne neuviedol), že mal za to, že nárok žalobcu na poistné plnenie vznikol, keďže došlo ku krádeži poisteného vozidla. Za tejto situácie bolo podľa odvolacieho súdu potrebné, aby daný stav posúdil aj podľa ustanovenia § 799 ods. 3 Obč. zák., podľa ktorého len vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 a také, ktoré malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, oprávňuje poistiteľa plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť; konkrétne posúdiť najmä súlad úpravy čl. X bod 15 VPP HAV 06 s § 799 ods. 3 Obč. zák. a následne vplyv neodovzdania všetkých kľúčov od vozidla dodávaných jeho výrobcom na vznik poistnej udalosti. Pokiaľ sa súd prvej inštancie nevysporiadal s týmito otázkami, je jeho záver, že žalovaný mal právo odmietnuť navrhovateľovi vyplatiť poistné plnenie, neodôvodnený a nepreskúmateľný. Keďže však súd prvej inštancie dispozitívny charakter právnej úpravy Občianskeho zákonníka vztiahol aj na jeho § 799 ods. 3, vec aj nesprávne právne posúdil. Dôsledne nezhodnotil všetky právne významné skutočnosti dôležité pre rozhodnutie vo veci samej, nevysporiadal sa s rozhodujúcimi argumentmi žalobcu. Súd prvej inštancie tým znemožnil stranám, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a nakoľko uvedený nedostatok nemožno napraviť ani v konaní pred odvolacím súdom, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. zrušil a podľa § 391 ods. 1 O.s.p. vrátil vec na ďalšie konanie. 18. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní opätovne posúdi dôvodnosť nároku žalobcu na poistné plnenie a bude povinný riadiť sa vyššie uvedeným právnym názorom odvolacieho súdu, týkajúcim sa kogentnosti ustanovenia § 797 ods. 3 Obč. zák. a nemožnosti úplne odmietnuť poistné plnenie, ktorým je v zmysle § 391 ods. 2 C.s.p. viazaný. Vec opätovne prejedná na pojednávaní, na základe vykonaných dôkazov ustáli skutkový stav potrebný pre svoje rozhodnutie, ktoré bude vo vzťahu k zistenému skutkovému stavu preskúmateľné, vysporiada sa s odvolacími námietkami žalobcu a po opätovnom rozhodnutí sporu svoje závery o skutkových zisteniach a právnom posúdení veci odôvodní spôsobom zodpovedajúcim § 220 ods. 2 C.s.p. 19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).