Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/306/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209212237 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1209212237.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Janky Richterovej a JUDr. Milana Chalupku v právnej veci žalobkyne: Q. I., B.. XX.XX.XXXX, X. P. X., X. T. XX, zast. Mgr. Petrou Jurčovou, advokátkou v Bratislave, Pribinova 25, proti žalovanému: I. S., B.. XX.XX.XXXX, X. P. X., L.S. XX, zast. JUDr. Evou Vodovou, advokátkou v Bratislave, Wilsonova 4, o zaplatenie 14.937,26 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 11. októbra 2016, č.k. 13C/203/2009-308 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa táto domáhala uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobkyni sumu 14.937,26 eur s príslušenstvom titulom nevrátenej pôžičky (poskytnutej žalovanému v sume 450.000,- Sk dňa 15.07.2008), súčasne žalovanému priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu, ktoré budú vyčíslené samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. 2. Žalobkyňa žalobu odôvodňovala tým, že dňa 15.07.2008 odovzdala žalovanému hotovosť v sume 450.000,- Sk, zmluvné strany si v písomnej zmluve dohodli úrok 5 % ročne a lehotu splatnosti do 15.07.2009. Žalovaný v dohodnutej lehote pôžičku nevrátil a nereagoval ani na jej výzvy. 3. Žalovaný svoju obranu v spore založil na tvrdení, že nikdy žalobkyňu nepožiadal o poskytnutie pôžičky, neuzavrel s ňou nikdy žiadnu zmluvu o pôžičke a ani od nej neprevzal žiadne finančné prostriedky, ktoré by mali byť predmetom pôžičky pre neho ako fyzickú osobu. V minulosti pri spoločnom podnikaní ho žalobkyňa požiadala, aby opatril niekoľko hárkov čistého papiera jeho vlastnoručným podpisom, čo aj urobil. Svoju požiadavku vtedy žalobkyňa odôvodnila tým, že niektoré úkony vykonané v mene spoločnosti vyžadujú podpisy obidvoch resp. všetkých konateľov spoločnosti, napríklad pri úverových a iných zmluvách uzavieraných s bankovými ústavmi a poisťovacími spoločnosťami. Koncom roka 2008 sa so žalobkyňou nezhodli na otázkach obchodného vedenia spoločnosti, ich nezhody vyústili v hlboký konflikt, v dôsledku čoho žalobkyňa previedla svoju majetkovú účasť v spoločnosti a zanikla jej funkcia konateľa spoločnosti. Po prevzatí platobného rozkazu si uvedomil, že žalobkyni zostali čisté hárky (prázdne nevyplnené strany papiera) opatrené jeho podpisom, ktoré mu nevrátila a ani ho neinformovala, kedy a na aké účely podpísané hárky použila. Zmluva o pôžičke datovaná 17.08.2009 predložená žalobkyňou v prílohe jej žaloby je fingovaná, čo je zrejmé zo skutočnosti, že text zmluvy je nahustený do hornej polovice strany a písaný drobným písmom tak, aby podpis dlžníka bol umiestnený pod text zmluvy. Okrem tohto usporiadania textu zmluvy je neštandardné a nezodpovedá bežnému vypracovaniu akejkoľvek zmluvy. Keďže zmluvu o pôžičke so žalobkyňou nikdy neuzavrel a nepodpísal, má za to, že protiprávne zneužila jednu stranu ním podpísaného listu, ktorý jej opatril svojim podpisom na to, aby konala v mene spoločnosti. Do hárku vložila text Zmluvy o pôžičke s cieľom vytvoriť fiktívnu zmluvu, na základe ktorej by bol povinný poskytnúť peňažné plnenie, ktoré nedosiahla pri rokovaniach o odpredaji jej obchodného podielu. Žiadal preto žalobu ako nedôvodnú a neopodstatnenú zamietnuť. 4. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 06.02.2014, č.k. 13C/203/2009-220 (v poradí prvým) žalobu žalobkyne zamietol. Konštatoval, že žalobkyňa neuniesla v konaní dôkazné bremeno a nepreukázala, že ňou tvrdená pôžička bola žalovanému poskytnutá. Kľúčový dôkaz, ktorý žalobkyňa k žalobe pripojila, a to zmluvu o pôžičke, žalobkyňa potom, ako súd rozhodol o vykonaní znaleckého dokazovania vo veci postupu vyhotovenia tejto listiny, znehodnotila, touto zmluvou manipulovala tak, že prostredníctvom znaleckého dokazovania už nie je možné preukázať postup vyhotovenia tejto listiny a teda hlavne ona nemôže preukázať, že táto zmluva o pôžičke bola vyhotovená korektne, t. j. tak, že najprv bol napísaný text zmluvy a potom bol pripojený podpis žalovaného. Uvedenou manipuláciou s týmto kľúčovým dôkazom zo strany žalobkyne sa preto nedali jednoznačne potvrdiť skutočnosti, ktoré táto tvrdila, že predložená listina bola vyhotovená napísaním textu zmluvy na hárok papiera tak, ako to tvrdí v žalobe, pričom následne mala byť podpísaná žalovaným. 5. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 5Co/525/2014-261, zo dňa 12.04.2016 rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 06.02.2014 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že pre dostatočné objasnenie veci je potrebné vypočuť ďalších svedkov - H. H. L. H. Q. D. X. a svedka U. O., ktorý vo svojom čestnom vyhlásení potvrdil, že bol osobne prítomný pri tom, keď na jar roku 2008 žalovaný odovzdal žalobkyni tri ním podpísané prázdne hárky papiera. Svedeckou výpoveďou bude potrebné ustáliť, kde sa podpisy žalovaného na hárkoch nachádzali. 6. Po doplnení dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala, že ňou tvrdená pôžička bola žalovanou poskytnutá žalovanému. Okrem Zmluvy o pôžičke, a originálu listiny bez dátumu s vyjadrením súhlasu a podpisom žalovaného, o ktoré žalobkyňa opierala svoj nárok, neprodukovala žiadne ďalšie dôkazy preukazujúce, že skutočne dňa 15.07.2008 odovzdala žalovanému titulom pôžičky hotovosť 450.000,- Sk. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť sporovej strany za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej i v takom prípade, kedy určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci nemohla byť preukázaná. Rozsah dôkazného bremena, teda okruh skutočností, ktoré konkrétne musí strana konania preukázať, zásadne určuje hmotnoprávna norma, teda právny predpis, ktorý je na sporný vzťah aplikovaný. Z toho tiež vyplýva, kto je nositeľom dôkazného bremena, t. j. ktoré skutočnosti je každá zo strán povinná preukázať. Záver o tom, že strana konania neuniesla dôkazné bremeno možno urobiť len vtedy, ak súd riadne a úplne vykonal všetky dôkazy, ktoré strana označila na preukázanie svojho tvrdenia. Z hmotnoprávnej úpravy vyplýva, že k uzavretiu zmluvy o pôžičke dochádza na základe zmluvy, podľa ktorej veriteľ poskytne peniaze dlžníkovi, ktorý sa zaviaže vrátiť ich po uplynutí dohodnutej doby. V prípade sporu o zaplatenie dlhu z pôžičky má preto žalobca (veriteľ) dôkazné bremeno preukázať tvrdenie, že so žalovaným (dlžníkom) uzavrel zmluvu o pôžičke a že na jej základe mu reálne poskytol finančné plnenie, ktoré sa dlžník zaviazal v dohodnutej dobe vrátiť. V danom prípade žalobkyňa označila a predložila na preukázanie svojho tvrdenia dôkaz predloženou Zmluvou o pôžičke, pričom žalovaný sa bránil, že uvedenú zmluvu nepodpísal, že si žiadnu finančnú čiastku od žalobkyne nepožičal a že podpis na zmluve bol vyhotovený predtým na bianko listinu, ako na ňu bol vytlačený text pôžičky. Súd na základe vykonaného dokazovania zaujal názor, že v prípade, ak strana poprie pravosť, resp. správnosť súkromnej listiny, tak platí, že účastník, ktorý túto listinu predložil ako dôkaz, má dôkaznú povinnosť a dôkazné bremeno preukázať pravosť tejto listiny. Žalobkyňa toto dôkazné bremeno neuniesla, lebo svedeckou výpoveďou svedka U. O. bolo preukázané, že žalobkyňa disponovala tromi čistými hárkami s podpismi žalovaného, tieto boli na každom hárku v rôznej úrovni, čo potvrdilo obranu žalovaného, že zmluva o pôžičke bola vyhotovená za pomoci týchto hárkov, nakoľko po ukončení spolupráce so žalobkyňou, táto mu ani jeden z bianko podpísaných hárkov nevrátila, ani mu nepreukázala, na čo ich použila. S poukazom na zistené skutočnosti súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol. 7. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP a priznal žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, nárok na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia proti neúspešnej žalobkyni s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku. 8. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa namietajúc, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, tiež neodstránil rozpory vo výpovediach žalovaného. Žalobkyňa preukazovala v konaní od jeho začiatku svoj nárok dvoma listinnými dôkazmi, voči druhému z nich - súhlasné stanovisko žalovaného s jeho podpisom - súd v odôvodnení žiadne výhrady nemal, žalovaný tiež nespochybnil, že ide o jeho vlastnoručný písomný prejav. Súd prihliadol pri hodnotení dôkazov v predchádzajúcom rozsudku na čestné vyhlásenie U. O., ktoré bolo súdu predložené až štyri a pol roka od podaného odporu. Žalovaný takúto obranu nezvolil na žiadnom z predchádzajúcich pojednávaní, z výpovede svedka navyše vyplýva priateľský vzťah svedka a žalovaného. Z výpovede svedka ako termín údajného odovzdania prázdnych papierov s podpisom žalovaného je uvádzaný február 2008, sám žalovaný tvrdil, že tieto mal žalobkyni poskytnúť pred 15.07.2008. Ďalší rozpor predstavuje tvrdenie žalovaného, že podpisuje listiny vždy na spodnej časti, pričom svedok túto skutočnosť poprel, keď uviedol, že žalovaný sa mal podpísať v troch rôznych úrovniach na prázdne papiere. Je pritom nepravdepodobné, že žalobkyňa by vyžadovala od žalovaného podpis v strede listiny, čím by sama seba limitovala pri vtesnaní textu pred podpis, pričom obdobné formálne listiny vzhľadom na ich záhlavie a text obsahujú podpis až v spodnej časti. Súdu prvej inštancie vyčítala, že prieťahmi z dôvodu prerozdeľovania spisov umožnil žalovanému produkovať dôkazy, ktoré nikdy predtým nespomenul, súčasne v rozsudku vo vzťahu voči žalobkyni konštatuje, že práve ona neprodukovala ďalšie dôkazy, ktorými by svoj nárok preukázala. V danom prípade zo spoločenskej zmluvy ako aj z výpisu z obchodného registra je zrejmé, že každý z konateľov Slovakia Group s.r.o. koná samostatne, čím je vyvrátené tvrdenie, že žalovaná potrebovala listiny s podpismi oboch konateľov. Napokon žalobkyňa doplnila, že súd mal k dispozícii jednoznačný dôkaz - zmluvu o pôžičke z 15.07.2008, ktorá listina bola spôsobilá analýzy, žalobkyňa ani dodatočnou dotlačou svojho textu nezapríčinila nemožnosť preskúmania tohto listinného dôkazu. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie buď zmenil a žalobe vyhovel, prípadne rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 9. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa ako kľúčový dôkaz predložila súdu zmluvu o pôžičke, ktorý po tom, čo žalovaný uviedol, že túto nikdy predtým nevidel, a teda ani nepodpísal, žalobkyňa zásadným spôsobom zmanipulovala a znehodnotila dotlačou ďalšieho textu, v dôsledku čoho sa jej preukaznosť ako dôkazného prostriedku v ďalšom konaní stala nulová. Ďalšia listina bez dátumu s údajným vyjadrením súhlasu žalovaného sa objavila až po vyše troch rokoch od podania žaloby a až potom, ako vznikla situácia dôkaznej núdze na strane žalobkyne. Žalovaný od začiatku konania tvrdil, že žiadny záväzok voči žalobkyni nemá, nikdy si od nej žiadne finančné prostriedky nepožičal. Pokiaľ žalobkyňa vytýka súdu, že tento konštatoval na jej strane neprodukovanie ďalších dôkazov, nejde o umelé vytváranie ďalších dôkazov, ale o obyčajné preukázanie svojich tvrdení, ktoré sa žalobkyni dosiahnuť nepodarilo. Zmluvu o pôžičke, ako už bolo uvedené, žalobkyňa svojvoľne upravila, čím znehodnotila jej dôkaznú silu, ďalší dôkaz (údajné uznanie dlhu) neobsahuje zákonom predpísané náležitosti a nie je z neho zrejmý ani dátum jeho vystavenia. Tvrdenia žalobkyne o zmanipulovaní a produkovaní dôkazov výpoveďou svedka O. považoval za účelové. Čo sa týka údajných rozporov vo výpovedi svedka a žalovaného, ohľadom času odovzdania bianco papierov s podpismi žalovaného sa výpovede žalovaného a svedka zhodujú, čo sa týka umiestnenia podpisu na listine na spodku, žalovaný uvádzal, že listiny podpisuje vždy pod textom. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol žalovaný, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. 10. V ďalšom vyjadrení z 25.04.2017 žalobkyňa namietala nepreskúmateľnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý primerane nevysvetlil rozpory medzi skoršími a neskoršími výpoveďami žalovaného, a nevyhodnotil ostatné dôkazy predložené žalobkyňou, ani to, prečo na tieto neprihliadol. 11. Žalovaný v písomnom vyjadrení z 22.05.5017 považoval námietky žalobkyne za vyjadrenie jej nespokojnosti ako v konaní neúspešnej strany, poukázal na to, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov. Podľa žalovaného súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil riadne. 12. Odvolací súd prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne dôvodné nie je. 13. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, z výsledkov vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver a svoje rozhodnutie i dostatočným spôsobom odôvodnil. 14. Ak chce byť žalobca v spore úspešný, musí v žalobe uviesť skutočnosti odôvodňujúce ním uplatňovaný nárok voči žalovanému. O týchto skutočnostiach je povinný poskytnúť tzv. plný dôkaz. To je výraz, ktorým právna teória označuje dôkaznú situáciu, kedy procesná strana v plnej miere, bez akýchkoľvek pochybností preukáže svoje skutkové tvrdenie a súd je povinný z týchto skutočností pri svojom rozhodnutí vychádzať. To isté platí aj pre žalovaného ohľadom skutkových tvrdení, ktoré vznesie v rámci obrany voči žalobnému návrhu a ktoré odôvodňujú ním uplatnenú námietku. Uplatnenie námietky žalovaného treba odlišovať od jeho obrany založenej na predložení protidôkazu. Za protidôkaz právna teória považuje dôkaz, ktorý vyvracia, resp. spochybňuje tvrdenia protistrany, na základe ktorých zakladá svoj nárok. 15. V civilnom procese platí princíp voľného hodnotenia dôkazov, závisí od hodnotenia súdu, či žalobca poskytol plný dôkaz o skutočnostiach, na ktorých zakladá svoj nárok, alebo či žalovaný poskytol plný dôkaz o skutočnostiach, zakladajúcich námietku. To isté platí aj pri hodnotení protidôkazu, pričom sa uplatňuje pravidlo, že ak jedna strana v dôsledku predloženia protidôkazu úspešne vyvráti alebo spochybní tvrdenie protistrany, nemôže súd považovať takéto tvrdenie vo svojom rozhodnutí za dokázané. 16. V danom prípade žalobkyňa tvrdila, že sumu 450.000,- Sk požičala žalovanému dňa 15.07.2008 z dôvodu údajných finančných problémov žalovaného, peniaze žalovanému odovzdala v hotovosti, bez prítomnosti ďalších osôb, v kancelárii na L.S. XX P. X., kde v ten deň strany mali podpísať i písomnú zmluvu o pôžičke, ktorej znenie pripravila žalobkyňa. Žalovaný od začiatku konania (odpor proti platobnému rozkazu) založil svoju procesnú obranu na tvrdení, že so žalobkyňou nikdy žiadnu zmluvu o pôžičke neuzavrel, žiadne peniaze od nej neprevzal, zmluva o pôžičke je fingovaná, keď žalovaný odovzdal žalobkyni niekoľko hárkov čistého papiera opatrených jeho vlastnoručným podpisom, ktoré mu žalobkyňa nevrátila ani ho neinformovala, kedy a na aké účely podpísané hárky použila. Obsahom čestného vyhlásenia U. O. z 22.10.2012, resp. obsahom svedeckej výpovede tohto z 11.10.2016 bolo tvrdenie žalobkyne, že nikdy od žalovaného žiadne hárky bez textu, opatrené len vlastnoručným podpisom žalovaného, neprevzala, v spojení s ostatnými výsledkami vykonaného dokazovania (žalovaný mal v rozhodnom čase dostatok vlastných prostriedkov na účte v banke) spochybnené, resp. vyvrátené. Rovnako tak bolo preukázané tvrdenie žalovaného, že text zmluvy o pôžičke z 15.07.2008 je nahustený do hornej polovice strany a písaný drobným písmom tak, aby podpisy (i podpis dlžníka) boli umiestnené pod textom zmluvy, usporiadanie textu zmluvy nezodpovedá spôsobu vypracovaniu obdobných zmlúv o pôžičke, ktorými žalovaný ako veriteľ požičal v období roku 2006 finančné prostriedky v rôznych výškach dlžníkovi Slovakia Group s.r.o., v mene ktorého zmluvy (č.l. 283 až 289 spisu) podpisovala žalobkyňa. Zo všetkého vyššie uvedeného sa tak skutočne javí, že text písomnej zmluvy o pôžičke bol na hárok opatrený podpisom žalovaného dotlačený neskôr. Ďalšia listina bez dátumu s údajným vyjadrením súhlasu žalovaného s vrátením pôžičky (č.l. 204 spisu) je evidentne odstrihnutá spodná časť hárku papiera, kde text žalobkyne sa nachádza v ľavej časti, súhlas a podpis žalovaného sa nenachádza pod textom, ale na boku a nad textom, čo opäť evokuje možnosť, že pôvodne sa na väčšej listine mohol nachádzať iný text nad podpisom žalovaného. Pochybnosti vzbudzuje aj tvrdenie žalobkyne, že tento listinný dôkaz vznikol v decembri 2008, kedy prevádzala svoj obchodný podiel, pričom pôžička 450.000,- Sk bola splatná až 15.07.2009. 17. Z vyššie uvedeného vyplýva, že tvrdenia žalobkyne, o ktoré opierala svoj nárok, neboli bez pochybností preukázané, súd prvej inštancie preto správne konštatoval, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala, že ňou tvrdená pôžička bola skutočne poskytnutá žalovanému, z ktorého dôvodu neostalo odvolaciemu súdu než napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP z hľadiska jeho vecnej správnosti, stotožňujúc sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v zmysle § 387 ods. 2 CSP. 18. Pokiaľ odvolateľka namietala nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, poukazuje odvolací súd na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), neznamená ani právo na to, aby bolo súdom rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnym názorom (I. ÚS 50/04), nepatrí sem ani právo účastníka dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby sa súd riadil výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov predkladaných účastníkom (II. ÚS 3/97). Pokiaľ ide o obsah odôvodnenia súdneho rozhodnutia, súd nemusí v ňom dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie s podstatným významom pre vec, a stačí, ak dostatočne objasňuje skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzalo do všetkých podrobností. Odôvodnenie rozhodnutia, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ veci, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03). V napadnutom rozhodnutí sa súd prvej inštancie dostatočne vyporiadal so všetkými skutočnosťami a námietkami strán konania, ktoré mali podstatný vplyv na rozhodnutie vo veci. 19. Odvolací súd žalovanému, ktorý v odvolacom konaní dosiahol plný úspech, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (§ 396 ods. 1, v spojení s § 255 ods. 1 CSP). 20. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).