Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/335/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209216378 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Břoušková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1209216378.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsednícky senátu JUDr. Ľubice Břouškovej a členiek senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Kriškovej v právnej veci žalobcu VZT MONT, a.s., so sídlom Opatovská cesta 10, 040 01 Košice, IČO: 36 572 063, zastúpeného: JUDr. Vladimírom Kucharčíkom, advokátom, so sídlom Štefánikova 40, 040 01 Košice, proti žalovanému VBC Real spol. s r.o., so sídlom Mlynské Nivy 54, 821 05 Bratislava, IČO: 43 911 463, zastúpenému: AK MS s.r.o., so sídlom Galandova 3, 811 06 Bratislava, IČO: 47 237 767, pre zaplatenie 18.878,87 eur s príslušenstvom a o vzájomnom návrhu žalovaného o zaplatenie 2.929,63 eur, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 42Cb/122/2010-422 zo dňa 14.4.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 42Cb/122/2010-422 zo dňa 14.4.2016 potvrdzuje. Žalobcovi sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o výške trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 18.878,87 eur spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,1 % denne zo sumy 18.878,87 eur od 6.5.2009 do zaplatenia, najviac však do výšky 21.808,50 eur a s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 18.878,87 eur od 6.5.2009 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd vzájomný návrh žalovaného zamietol a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu iných trov konania vo výške 1.545,50 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku ako aj trov právneho zastúpenia vo výške 8.239,83 eur na účet právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa podaným návrhom doručeným súdu dňa 2.10.2009 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 18.878,87 eur s príslušenstvom a na náhradu trov konania titulom neuhradenia faktúry za vykonané práce na základe zmluvy o dielo č. XX/XXXX (ďalej len zmluvy) a Dodatku č. 1 k zmluve uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 11.6.2008. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že vykonal pre žalovaného práce - dodávku a montáž vzduchotechniky na stavbe „P. W. J. H. B. S..“ Následne žalobca vystavil žalovanému Súpis vykonaných prác a dodávok č. XX/XX/XXXX s bližšie špecifikovaným použitým materiálom, ktorý žalovaný podpísal a potvrdil svojím podpisom, že práce a dodávky uvedené v tomto súpise zodpovedajú objemu skutočne vykonaných prác a dodávok za fakturačné obdobie. Žalovaný prevzal dielo dňa 1.4.2009 na základe Protokolu o odovzdaní a prevzatí diela. Žalobca vystavil dňa 31.3.2009 faktúru č. XXXXXX so splatnosťou dňa 5.5.2009 na sumu 18.878,87 eur, ktorú žalovaný neuhradil. V článku VII. bod 7.2 zmluvné pokuty a bonusy zmluvy si účastníci dohodli zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania s úhradou faktúry, najviac však do výšky 10 % celkovej ceny diela, ktorá bola dohodnutá vo výške 224.781,92 eur a vyfakturovaná vo výške 218.085,01 eur. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný odpor. V odpore žalovaný uviedol, že nárok žalobcu neuznáva. Uviedol, že žalobca realizoval pre žalovaného subdodávku na stavbe P. W. J. H. B. S., išlo o dodávku a montáž vzduchotechniky. Žalovaný subdodávku prevzal dňa 1.4.2009. V zmysle čl. IV. bod 4.1 predmetnej zmluvy sa žalobca zaviazal dielo odovzdať v termíne 30.9.2008. Žalobca bol teda ku dňu protokolárneho odovzdania diela v omeškaní s jeho odovzdaním za obdobie od 30.9.2008 do 1.4.2009 po dobu 182 dní. V zmysle čl. VII. bod 7.1 zmluvy si účastníci pre tento prípad dohodli zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania s odovzdaním diela. Preto je v zmysle cit. článku žalobca ako dodávateľ povinný zaplatiť žalovanému zmluvnú pokutu v úhrnnej výške 21.808,50 eur titulom zmluvnej pokuty. Žalovaný preto vyfakturoval žalobcovi faktúrou č. XXXXXX zo dňa 28.12.2009 splatnou 11.1.2010 zmluvnú pokutu vo výške 21.808,50 eur, ktorú však žalobca nezaplatil. Vzhľadom na uvedené žalovaný v zmysle ust. § 98 O.s.p. uplatňuje kompenzačnú námietku v rozsahu v akom sa jeho pohľadávka kryje s pohľadávkou žalobcu uplatnenou v podanom návrhu, v prevyšujúcej časti si žalovaný uplatňuje svoju pohľadávku vzájomným návrhom. Preto navrhol, aby súd po vykonanom dokazovaní vo veci samej zamietol žalobu v celom rozsahu ako vecne nedôvodnú. Na základe návrhu žalobcu doručeného súdu dňa 30.7.2010 súd uznesením zo dňa 20.9.2010 pripustil zmenu petitu v znení, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 18.878,87 eur spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,1 % denne zo sumy 18.878,87 eur od 6.5.2009 do zaplatenia, najviac však do výšky 21.808,50 eur a s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 18.878,87 eur od 6.5.2009 do zaplatenia a náhradu trov konania. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise, prednesom právnych zástupcov účastníkov konania, výsluchom konateľa žalovaného a výsluchom svedkov X. J., H.. H. V.Á., H.. Q. Š., B. E., X. B., W. Q., H.. U. Z. a zistil nasledovný skutkový stav: Medzi účastníkmi konania bola dňa 11.6.2008 uzatvorená zmluva o dielo (ďalej len zmluva), predmetom ktorej bola dodávka a montáž zariadení pre vetranie a klimatizáciu priestorov P. W. J.H. E. H. B. S.. Súčasťou montáže je aj vykonanie komplexných skúšok a zaškolenia obsluhy (čl. III. bod 3.2 zmluvy druhá veta). Objednávateľom bol v zmluve označený žalovaný a zhotoviteľom žalobca. Podľa čl. IV. bod 4.1 zmluvy malo byť zahájenie montáže zariadení najneskôr do 10 dní od nadobudnutia účinnosti zmluvy a ukončenie montáže do 20.9.2008. Ukončenie diela malo byť do 30.9.2008. Podľa bodu 4.2 čl. IV. zmluvy dodržanie času plnenia zo strany zhotoviteľa (žalobcu) je závislé od riadneho a včasného spolupôsobenia objednávateľa (žalovaného) tak, ako je dohodnuté v tejto zmluve. Podľa čl. VI. bod 6.3 zmluvy (platobné podmienky) podkladom pre vypracovanie faktúry bude súpis skutočne vykonaných prác a dodávok predložený zhotoviteľom do 25. dňa v príslušnom mesiaci a odsúhlasený objednávateľom do 3 dní po predložení. Ak budú zo strany objednávateľa konštatované nedostatky v súpise vykonaných prác, môže ich vrátiť zhotoviteľovi k prepracovaniu. Fakturácia môže nasledovať až po preukázateľnom odstránení týchto nedostatkov. Podľa čl. VII. bod 7.1 zmluvy v prípade nedodržania termínu plnenia v bode 4.1 zmluvy zavineného zhotoviteľom môže objednávateľ požadovať od zhotoviteľa pokutu vo výške 0,1 % z celkovej ceny diela za každý deň omeškania, najviac však do výšky 10 % z celkovej ceny diela. Podľa čl. VII. bod 7.2 zmluvy v prípade omeškania s platením faktúr môže zhotoviteľ požadovať od objednávateľa zaplatiť pokutu vo výške 0,1 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania, najviac však do výšky 10 % z celkovej ceny diela. Podľa čl. VIII. (zmluvné podmienky) bod 8.2 je objednávateľ povinný odovzdať stavenisko tak, aby zhotoviteľ mohol na ňom začať práce v súlade s RPD (realizačná projektová dokumentácia) a podmienkami zmluvy. Podľa bodu 8.5 objednávateľ zabezpečí pre zhotoviteľa možnosť napojenia na odber elektrickej energie a úžitkovej vody. Náklad spotrebovaných energií hradí objednávateľ. Podľa čl. VIII. bod 8.8 zhotoviteľ vykoná v rámci skúšobnej prevádzky komplexné vyskúšanie v najskoršom možnom čase. Žalobca vykonal dielo v zmysle zmluvy a vystavil žalovanému faktúru č. 903001 na sumu 18.878,87 eur dňa 31.3.2009 so splatnosťou dňa 5.5.2009, ktorú žalovaný neuhradil. Ako príloha k faktúre bol predložený súpis vykonaných prác a dodávok č. XX/XX/XXXX zo dňa 30.3.2009 (č.l. 14), kde objednávateľ potvrdil podpisom a pečiatkou, že práce a dodávky uvedené v tomto súpise zodpovedajú objemu skutočne vykonaných prác a dodávok za fakturačné obdobie. Súčasťou súpisu bola aj príloha č. 1 (č.l. 15), ktorá obsahovala presný rozpis prác a dodávok na diele s uvedením poskytnutej zľavy zo strany žalobcu vo výške 3.057,- eur. Dielo ako také bolo odovzdané dňa 1.4.2009 na základe písomného protokolu o odovzdaní a prevzatí diela, ktorý bol podpísaný tak objednávateľom ako aj zhotoviteľom dňa 1.4.2009. Žalobca listom zo dňa 7.10.2008 oznámil žalovanému, že nie je stavebná pripravenosť a z tohto dôvodu nie je objektívne možné dodržať termín odovzdania diela v zmysle zmluvy. S listom doručil žalovanému aj Dodatok č. 2 k zmluve, ktorý mal riešiť posunutie termínu odovzdania diela. Žalovaný však na tento dodatok nereagoval. Žalovaný ani pri podpise súpisu vykonaných prác a dodávok zo dňa 30.3.2009 a protokolu o odovzdaní diela dňa 1.4.2009 nevzniesol žiadnu námietku, že dielo je v omeškaní. Prvá reakcia žalovaného prišla až po doručení upomienok zo strany žalobcu, a to tak, že žalovaný vystavil penalizačnú faktúru zo dňa 28.12.2009 na sumu 21.808,50 eur za omeškanie s odovzdaním diela. To, že dielo bolo odovzdané neskôr, nebola chyba žalobcu ale žalovaného, nakoľko neposkytol žalobcovi súčinnosť, resp. poskytol ju neskôr ako ju mal poskytnúť. Po následnej súčinnosti zo strany žalovaného došlo k realizácii diela zo strany žalobcu. Vo veci bol vypočutý ako svedok X. J., člen predstavenstva žalobcu, ktorý uviedol, že podľa zmluvy mal žalobca nastúpiť na prebratie staveniska dňa 21.6.2008, k odovzdaniu staveniska mohlo dôjsť v tomto termíne. Svedok však zdôraznil, že súčinnosť zo strany žalovaného sa neposkytuje len pri prevzatí staveniska, ale aj počas celej výstavby realizácie diela. Žalobca mal koncom mesiaca september 2008 na stavbe dovezené všetky potrebné komponenty na realizáciu diela, avšak tieto nebolo možné do stavby zabudovať z dôvodu meškania iných prác vykonávaných žalovaným ako vyšším dodávateľom stavby alebo jeho subdodávateľmi. Ako príklad uviedol realizácie podláh, podhľadov, omietok a strešného plášťa. Zo subdodávateľov bola v omeškaní najmä plynoinštalácia a elektroinštalácia. Žalobca mal 12.12.2008 namontované všetky zariadenia na svojich pozíciách, boli na nich vykonané aj funkčné skúšky, čo preukazuje predložený protokol o montáži a funkčných skúškach zo dňa 12.12.2008. Do 12.12.2008 bolo meškanie žalobcu spôsobené aj stavebnými prácami, ktoré neumožňovali montáž vzduchotechniky. Po 12.12.2008 sa čakalo na napojenie plynu a elektrickej energie. Svedok H.. H. V. bol vypočutý cestou dožiadaného súdu (Okresného súdu Košice - okolie) ako technický dozor stavby investora H. S.. Svedok uviedol, že v čase odovzdania stavby a kolaudačného konania nebol dokončený súvisiaci stavebný objekt trafo stanice. S výstavbou plynovej prípojky sa začalo dosť neskoro, predchádzala tomu zdĺhavá byrokracia. Plynová prípojka sa začala robiť niekedy v novembri - decembri (pred zimou). Čo sa týka podláh, tie sa prerábali v skladovej hale, boli tam výhrady kvôli kvalite prevedenej práce, viacmenej estetické veci, avšak spôsobovali poruchy. Prvé podlažie v rámci podláh sa prerábalo. Svedok H.. Q. Š. ako subdodávateľ žalovaného (časti ústredného kúrenia) uviedol, že stavba neprebiehala v súlade s harmonogramom, problémom bolo omeškanie s inštaláciou prívodu plynu k zariadeniam, ktoré prebehlo dňa 12.12.2008. Svedok ďalej uviedol, že nemal počas realizácie diela vytvorené zo strany žalovaného ako vyššieho dodávateľa stavby podmienky pre včasné plnenie harmonogramu v súlade s jeho zmluvou o dielo, pretože žalovaný bol v omeškaní s prípravou plynovej inštalácie pre zariadenia, ktoré boli v jeho dodávke (plynová kotolňa). Svedok musel prispôsobovať jeho časť realizácie diela z dôvodu nedoriešených kolízií inštalovaných zariadení vo vykonávacej projektovej dokumentácii. K nedodržaniu harmonogramu realizácie diela a k sklzu došlo aj z dôvodov, že meškali napr. vnútorné omietky, bez ktorých svedok, resp. jeho pracovníci nemohli osadiť vykurovacie telesá. Žalobca nemal v čase od 6.8.2008 do 27.8.2008 k montážnemu denníku prístup, a preto na zápisy nemohol ihneď reagovať. Zápisy v uvedenom termíne nie sú zo strany žalobcu podpísané. Záznamy o vykonaných prácach v uvedenom období žalobca dopísal až 27.8.2008. Napojenie elektromeru pre objekt sa uskutočnilo 13.11.2008 (č.l. 164 - pracovný príkaz Východoslovenská energetika, a.s.). Napojenie elektrického prúdu na VZT a klimatizačné zariadenia je podmienkou pre dokončenie diela. Napojenie na rozvody plynu prebehlo v 12/2008 a ihneď po tomto napojení žalobca zariadenia M. uviedol do prevádzky a zaškolil obsluhu. Napojenie plynu na klimatizačné zariadenia je podmienkou pre dokončenie diela. Napojenie vykurovania prebehlo v 12/2008 - túto skutočnosť potvrdil aj svedok H.. Q. Š.Ý.. Napojenie vykurovacej vody na VZT zariadenia je podmienkou pre dokončenie diela. Žalovaný sa vyjadril vo veci samej až písomným podaním zo dňa 6.5.2013, kde uviedol, že medzi účastníkmi nie je sporné, že žalobca bol povinný v zmysle zmluvy o dielo ukončiť dielo do 30.9.2008, pričom dielo bolo odovzdané až dňa 1.4.2009. Je teda evidentné, že žalobca bol v omeškaní s ukončením a odovzdaním diela. Zo strany žalovaného bolo riadne a včas poskytované spolupôsobenie počas realizácie diela a žalobca aj napriek tomu nevykonával práce riadne a včas. Po riadnom a včasnom odovzdaní staveniska žalobca nezačal so zhotovením diela včas, nakoľko bol povinný začať montáž diela najneskôr od 21.6.2008, čo nesplnil, a teda už v úplnom začiatku sa omeškal so začatím montáže tak ako sa na to zaviazal v zmluve, nakoľko na montáž VZT nastúpil až 8.7.2008. Jeho omeškanie už s úvodným termínom bol celkovo v trvaní 18 dní, teda už na úplnom začiatku realizácie stavby mal časový sklz, ktorý sa postupne predlžoval jeho nečinnosťou. Z montážneho denníka jednoznačne vyplýva, že žalobca nevykonával práce riadne a súvislo. V termíne od 21.6.2008 do 4.8.2008, teda počas 45 dní žalobca vykonával práce iba počas 17 dní, a to aj napriek tomu, že mu vo vykonávaní prác nebránili žiadne prekážky a zo strany žalovaného bolo poskytnuté spolupôsobenie v plnom rozsahu. Bolo povinnosťou žalobcu, aby zabezpečil vedenie montážneho denníka a robil do neho záznamy. To, že nemohol žalobca od 6.8.2008 do 27.8.2008 robiť záznamy do montážneho denníka, nakoľko nemal k nemu prístup, považuje žalovaný za zavádzajúce, nakoľko montážny denník bol po celú dobu vykonávania diela k dispozícii na stavbe. Vzhľadom k tomu, že v termíne od 5.8.2008 do 27.8.2008 sa v montážnom denníku nachádzajú iba zápisy žalovaného, je evidentné, že žalobca v tomto čase nevykonával žiadne práce a na stavbe nebol prítomný. Ďalej žalovaný uviedol, že výpoveď svedka H.. Q. Š.Z., resp. jeho názor, nakoľko nie je odborník v danej oblasti a vie sa vyjadriť iba k časti diela, ktorú sám vykonával, je preto na zmluvný vzťah založený zmluvou o dielo a povinnosti z neho vyplývajúce, bezpredmetný. K vzneseniu kompenzačnej námietky žalovaný uviedol, že ani zmluva o dielo, ani žiadny právny predpis neustanovujú povinnosť objednávateľa, aby si uplatnil zmluvnú pokutu v určitej lehote, inak mu toto právo zaniká. K argumentom žalobcu týkajúcich sa chýbajúceho prívodu elektrickej energie a plynu žalobca uviedol, že na stavbe bol zabezpečený dostatočný elektrický príkon pre prevedenie skúšok, vzhľadom na to, že na stavbe bola využívaná elektrická energia (tzv. staveniskový prúd). V prípade, ak by bola dôvodom omeškania diela zo strany žalobcu iba dodávka plynu, mohol by žalobca požiadať žalovaného o čiastočné odovzdanie diela, žalobca tak neurobil práve z toho dôvodu, že dôvody omeškania na jeho strane boli viaceré, tak ako žalovaný vyššie uviedol. Žalovaný spochybňuje vykonanie funkčných skúšok, nakoľko v zmysle ustanovenia čl. VIII. bod 8.9 zmluvy mal žalobca povinnosť vyzvať žalovaného na vykonanie funkčných skúšok a výsledok skúšky mal byť v zmysle ust. § 555 Obch. zák. podpísaný oboma zmluvnými stranami, čo žalobca nesplnil. Taktiež žalovaný z dôvodu toho, že bol nútený zabezpečiť odstránenie vád, ktoré aj napriek uplatneným reklamáciám žalobca neodstránil zistil, že zariadenie - chladenie serverovne nebolo nikdy odskúšané, nebolo funkčné ani uvedené do prevádzky. To, že žalobca ani na jednu reklamáciu neprišiel odstrániť vady diela svedčí o tom, že jeho postup v tomto konaní je minimálne v rozpore s poctivým obchodným stykom. K vyjadreniu žalovaného zo dňa 6.5.2013 sa písomne dňa 13.8.2013 vyjadril žalobca. Vo svojom vyjadrení k časovému sklzu 18 dní uviedol, že hneď na začiatku zmluvného vzťahu došlo k jeho porušeniu zo strany žalovaného. Záloha na zariadenia mala byť zaplatená do 7 dní od nadobudnutia účinnosti zmluvy, zaplatená bola až 9.7.2008, t.j. s omeškaním 21 dní. Upozornil na čl. 8.13 zmluvy, podľa ktorého žalobca ako zhotoviteľ bol oprávnený prerušiť práce na stavbe, pokiaľ by objednávateľ (žalovaný) meškal s úhradou faktúr o viac ako 14 dní. Čo sa týka dostupnosti médií - na stavbe bol počas výstavby dostatočne tzv. staveniskový prúd, v tom žalobca súhlasí so žalovaným. VZT a klimatizačné zariadenia sa však nemôžu odskúšavať na provizórnom alebo nedostatočne nadimenzovanom rozvode elektriny alebo plynu. V takom prípade okamžite výrobca zruší záruku na zariadenia. Aj na danej stavbe zariadenia P., M. U. U. protokolárne odskúšavali technici výrobcu. Zariadenia M. dokonca bez privedeného plynu vôbec nefungujú. Čiastočné odovzdanie diela nebolo nikde v zmluve umožnené. Svedok W. Q. vo svojej výpovedi uviedol, že je zamestnaný u žalovaného ako majster manager a v čase realizácie zmluvy o dielo bol technický majster. Mal na starosti preberať výkony práce, stavebný a montážny denník nepodpisoval, denníky viedol p. E. U. V.. B.. Asi mesiac po začatí realizácie prác nastali problémy zo strany žalobcu, svedok volal p. P., ktorý bol projektový manažér za žalobcu, že pracovníci žalobcu neprišli na stavbu, následne prišli po 2-3 dňoch, po týždni. Stavebná pripravenosť bola dobrá, pracovníci žalobcu mohli robiť. Žalobca bol vyzývaný na nastúpenie na realizáciu prác telefonicky zo strany p. B., pána E. a svedka, ktorí kontaktovali p. P.. Od prác žalobcu boli závislí iní subdodávatelia, napr. murári, tesári, sádrokartonisti, maliari. Žalobca nebol závislý na prácach iných subdodávateľov. Stavebný prúd bol na stavbe na každom poschodí, žalobca naň mohol napojiť vetracie jednotky na preskúšanie, bol aj plyn, z revíznej kotolne si mohol žalobca napojiť jednotku a vyskúšať. Kedy bola riadne nainštalovaná elektrická prípojka, k tomu sa svedok nevedel vyjadriť. Taktiež sa nevedel vyjadriť, kedy bol napojený a nainštalovaný plyn do jednotiek, mohlo to byť pred zimou. Žalobca mohol vykonávať svoje práce aj v čase, keď iní subdodávatelia vykonávali práce podľa harmonogramu, napr. omietky, brúsenie podláh. Svedok sa nevedel vyjadriť, či mal žalobca pri vykonávaní diela zabezpečený dostatok materiálu, ani k počtu pracovníkov. Niekedy prišli na stavbu 3 pracovníci žalobcu, niekedy ich prišlo 7. V čase realizácie diela bol na stavenisku stavebný prúd. Po odovzdaní diela sa vyskytli vady v serverovni, nebola tam spustená jednotka a ani náplň nebola funkčná - nebola naplnená. Pred dožiadaným Okresným súdom Košice II bol vypočutý svedok X. B., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že na danú stavbu nastúpil ako stavbyvedúci, ale ako živnostník a nie zamestnanec žalovaného. Nevedel sa vyjadriť, či boli práce na VZT vykonávané v zmysle zmluvy, nakoľko on mal na starosti iné práce, VZT riadil pán E. a pán Q.. Taktiež sa nevedel vyjadriť, či bola zo strany žalovaného riadne a včas poskytnutá súčinnosť v zmysle zmluvy. Na stavbe bol prístupný aj stavebný aj montážny denník, o dopísaní záznamov do stavebného denníka nemal vedomosť. Svedok nemal vedomosť, že by bol žalobca vyzývaný na nastúpenie na realizáciu prác z dôvodu, že je ohrozený termín odovzdania diela. Svedok uviedol, že nečinnosť zo strany žalobcu nemohla brzdiť práce iných subdodávateľov, ak aj nerobili niekoľko dní, nemusela kvôli tomu stáť celá stavba, iné práce mohli byť všetky vykonávané a aj boli, lebo na seba nenadväzovali. K napojeniu plynu uviedol, že v čase, keď svedok odchádzal (november 2008) sa začal realizovať rozvod plynu, ale nevedel sa vyjadriť, kedy boli práce ukončené. V čase odchodu svedka zo stavby nebol na stavbe zavedený trvalý rozvod elektrického prúdu. K platobnej disciplíne žalovaného sa svedok vyjadril, že žalovaný meškal s platbou pre iných subdodávateľov počas realizácie stavby. Svedok však za svoju prácu dostal zaplatené. K výpovediam svedkov sa vyjadril písomne žalovaný podaním zo dňa 3.4.2014, v ktorom uviedol, že svedecké výpovede potvrdili, že žalobca nerealizoval dielo riadne a včas, dokonca, že žalobca nenastúpil na práce, resp. práce určité obdobie vôbec nevykonával aj napriek tomu, že bol na to zo strany žalovaného vyzývaný. Žalobca predložil súdu dňa 30.5.2014 svoje konečné vyjadrenie v právnej veci, v ktorom o.i. uviedol, že listom zo dňa 7.10.2008 požiadal žalovaného o poskytnutie súčinnosti a výslovne uviedol, čo je potrebné urobiť zo strany žalovaného. Protokol o montáži a funkčných skúškach bol podpísaný dňa 13.12.2008 a školenie pracovníkov užívateľa diela bolo vykonané dňa 14.1.2009, teda dielo bolo funkčné už v tom čase, a nie až 1.4.2009, kedy došlo k podpísaniu prevzatia diela. Z výpovede svedkov poukázal na skutočnosti, že H.. H. V. uviedol, že s výstavbou plynovej prípojky sa začalo dosť neskoro, niekedy v novembri - decembri. H.. Q. Š. sa vyjadril, že stavba neprebiehala v súlade s harmonogramom, nakoľko bolo omeškanie s inštaláciou prívodu plynu k zariadeniam, ktoré prebehlo dňa 12.12.2008, žalovaný bol v omeškaní s prípravou plynovej inštalácie pre zariadenia, ktoré boli v ich dodávke (plynová kotolňa), pričom zariadenia časti vykurovania aj časti zariadenia VZT boli závislé na ukončení prívodov zemného plynu, bez privedenia plynovej inštalácie nemohli byť zariadenia plynovej kotolne ani zariadenia VZT vyskúšané a odovzdané žalovanému. X. B. uviedol, že prípadná nečinnosť žalobcu nemohla brzdiť práce iných subdodávateľov, iné práce mohli byť vykonávané a aj boli, lebo na seba nenadväzovali, rozvod plynu sa začal realizovať v novembri 2008. V odovzdávajúcom protokole zo dňa 1.4.2009 žalovaný neuviedol žiadne námietky k vykonaniu diela a nenamietal ani oneskorené odovzdanie diela. V Súpise vykonaných prác a dodávok č. XX/XX/XXXX podpísaný dňa 30.3.2009 žalobca poskytol žalovanému zľavu v sume 3.057,- eur ako kompenzáciu za prípadné vzniknuté komplikácie s termínmi výstavby. Žalobca však neuznáva, aby okrem tejto zľavy mal žalovanému zaplatiť ešte aj zmluvnú pokutu za omeškanie, ktoré nezavinil. Záloha na cenu diela vo výške 80.471,19 eur mala byť uhradená do 7 dní od účinnosti zmluvy (t.j. 11.6.2008 bola účinná) mala byť teda uhradená 18.6.2008, skutočne však bola uhradená žalovaným dňa 9.7.2008 - 21 dní omeškania, hneď na začiatku tu bol prieťah zo strany žalovaného. Ak by sa aj na základe vykonaného dokazovania dospelo k záveru, že v niektorých malých časových úsekoch boli aj zo strany žalobcu určité sklzy v práci, tak je zrejmé, že posunutie termínu dokončenia diela zavinil najmä žalovaný - stavebnou nepripravenosťou, o čom svedčia ako svedecké výpovede, tak aj záznamy v stavebnom denníku. Žalobca by mohol byť eventuálne zodpovedný za omeškanie diela iba v prípade, ak by sa tak stalo výlučne len jeho zavinením. Keďže tomu tak nebolo, nemal by byť zodpovedný za tento stav uložením povinnosti uhradiť zmluvnú pokutu a už vonkoncom nie od 1.10.2008, teda od prvého dňa, od ktorého si ju žalovaný uplatňuje, keďže vtedy ešte vôbec nebolo urobené z jeho strany napojenie na elektrinu, plyn a vykurovanie, čo bolo podmienkou pre dokončenie diela žalobcom. Na základe výzvy súdu sa žalobca podaním zo dňa 24.4.2015 vyjadril najmä k zápisom v montážnom denníku v dňoch 5.8. - 8.8., 11.8. - 15.8., 18.8. - 22.8., 25.8. - 26.8.2008. V podaní uviedol, že zápisy v montážnom denníku neodrážali objektívne skutočný stav a priebeh prác na VZT a klimatizácii na stavbe. Preto ich objektivizoval svojimi zápismi zástupca žalobcu pán P. dňa 27.8.2008. V montážnom denníku sa však v príslušné dni stále uvádzali len požiadavky na posilnenie kapacít, ale nie sú v ňom žiadne záznamy o nepripravenosti stavby. Pracovníci žalobcu na stavbe pracovali podľa možností, aké im stavba poskytovala. Zástupca žalobcu zápisy do montážneho denníka nerobil jednak preto, že denník na stavbe nebol pre neho dostupný (preto nie sú zápisy ani zo strany žalobcu podpísané) a jednak preto, lebo do termínu ukončenia stavby ešte zostávalo dosť času a na stretnutí konateľov oboch zmluvných strán bol žalovaný upozornený na meškanie s prípravou. K stavebnému prúdu na stavbe žalobca uviedol, že je pravdou, že na stavbe bol, ale tento slúžil iba na zabezpečenie elektrického napojenia najmä ručných mechanizmov potrebných pre montáž stavby, pre zabezpečenie provizórneho osvetlenia, pohon stavebného výťahu a pod.. Avšak iba tzv. trvalý prúd slúži o.i. na prevádzku zariadení klimatizácie a VZT. Požiadavky na elektrický výkon pre prevádzku klimatizácie sú niekoľkonásobne vyššie, ako dokáže zabezpečiť stavebný prúd. Preto je možné klimatizačné zariadenie odskúšať až po dopojení stavby na trvalý prúd. Na pojednávaní konanom dňa 19.11.2015 bol vypočutý svedok H.. U. Z. ako zástupca investora - spoločnosti INFORAMA. Nový právny zástupca žalovaného žiadal odročiť pojednávanie (dňa 19.11.2015) z dôvodu, že prevzal zastúpenie dňa 18.11.2015 (deň pred pojednávaním) a nemal dostatok času sa s vecou oboznámiť. Súd uznesením rozhodol, že svedok H.. U. Z. bude v konaní vypočutý ako svedok, nakoľko mal za to, že žalovaný mal dostatok času, aby si zvolil nového právneho zástupcu, a preto vypovedanie plnej moci predchádzajúcemu právnemu zástupcovi a udelenie plnej moci novému právnemu zástupcovi považoval za účelové. Predvolanie pôvodnému právnemu zástupcovi žalovaného X.. W. Y. bolo doručené 31.7.2015, žalovaný mal dostatok času na to, aby si zvolil nového právneho zástupcu, pôvodný právny zástupca žalovaného sa faxovým podaním zo dňa 18.11.2015 ospravedlnil z neúčasti na pojednávaní z dôvodu, že v tom čase sa zúčastňuje procesných úkonov národnej protikorupčnej jednotky v Poprade a z tohto dôvodu požiadal o odročenie pojednávania. Žiadne iné skutočnosti ohľadne nemožnosti zúčastniť sa substitučného právneho zástupcu žalovaného neuviedol. Až po tom, čo mu bolo zo strany súdu oznámené, že súd neakceptuje jeho ospravedlnenie, došlo k vypovedaniu plnej moci predchádzajúceho právneho zástupcu a k udeleniu plnej moci novému právnemu zástupcovi. Svedok H.. U. Z. vo svojej výpovedi uviedol, že v čase realizácie zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania pracoval pre spoločnosť INFORAMA na živnosť na základe zmluvy o výkone manažérskej činnosti. Pre spoločnosť INFORAMA bol jediný dodávateľ žalobca. Svedok uviedol, že žalobca bol v omeškaní. Niektoré práce sa žalobcovi nejakým spôsobom natiahli a dostal sa do sklzu. Na kontrolných dňoch svedok komunikoval s oprávnenou osobou za žalovaného, ktorý bol vyšší dodávateľ stavby. V prípade, že došlo k problému, tak si žalovaný prizval toho-ktorého dodávateľa na kontrolný deň. Podľa názoru svedka bol v omeškaní s prácami žalobca aj žalovaný. (Žalobca bol závislý od ostatných subdodávateľov napr. murárov aj maliarov. Na to, aby žalobca mohol začať montovať vzduchotechniku, mali byť dokončené napr. liate podlahy, priestory kancelárií a pod..) Hlavný problém videl svedok v tom, že stavba bola v sklze kvôli iným prácam, a nie vzduchotechnike, tá sa dostala do sklzu až následne. Jednalo sa o práce napr. s liatymi podlahami, ktoré nevedeli vyschnúť a boli vlhké. Stavba sa skladá z dvoch častí z AB (administratívnej budovy) a skladu. Sklz nastal na budove skladu. Liata podlaha sa nedala urobiť v termíne, pretože podkladové vrstvy boli vlhké. Právny zástupca žalovaného v rámci svojho prednesu, ktorý mal súd považovať zároveň aj ako záverečnú reč uviedol a poukázal na to, že aj štatutárny zástupca žalobcu, svedok J. potvrdil, že žalobca nerealizoval dielo riadne a včas a toto jeho vyjadrenie potvrdzujú aj zápisy v montážnom denníku žalobcu. K svedkom, ktorí boli vypočutí Okresným súdom Košice, a to svedok V.Š. U. Q. Š. uviedol, že tieto výpovede postrádajú akýkoľvek technologický a časový súvis s prejednávanou vecou a predmetom ich výpovede boli skutočnosti, ktoré nevyplývajú zo zmluvy a zmluvných dojednaní, svedok H.. Q. Š. v zápisnici zo dňa 5.9.2012 tvrdí, že problémom omeškania bol problém s inštaláciou plynu pre zariadenia, čo však nebolo povinnosťou žalovaného a navyše aj svedok Z. zo strany INFORAMY ako investora, ako aj svedkovia Q. U. B. potvrdili, že sa to dalo realizovať aj existujúcou prípojkou. Zároveň tento tvrdený dôvod omeškania s harmonogramom zo strany žalovaného je aj v rozpore s čl. IV. bod 4.2 zmluvy, v ktorom je upravené spolupôsobenie objednávateľa podľa zmluvy, kde je povinnosť zabezpečiť dodávku elektriny a dodávku vody. Toto spolupôsobenie žalovaného a splnenie podmienky v bode 4.2 potvrdili všetci svedkovia, teda zo strany žalovaného nedošlo k porušeniu zmluvy. Poukázal aj na zápis zo dňa 18.9.2008, kde žalovaný žiada dodávateľa, aby urýchlene zabezpečil kapacity a je ohrozený termín dokončenia stavby a že si uplatní určité penále za omeškanie so stavbou a zároveň žiadal v ten deň, aby bola urýchlene dodaná dokumentácia a špecifikácia zmien VZT z toho dôvodu, že žalovaný sa dozvedel, že dodávateľ ide montovať niektoré iné zariadenia, než sú v pôvodnej dokumentácii. Poukázal na ust. § 552 ods. 1 Obch. zák., z ktorého vyplýva, že zhotoviteľ v prípade prekážok, ktoré mu znemožňujú vykonanie diela a nebolo ich možné zistiť pri začatí diela, oznámi to bez zbytočného odkladu objednávateľovi a navrhne mu zmenu diela. Po celý čas trvania povinnosti dodať dielo do 20.10.2008 v súlade so zmluvou, žalobca nepožiadal o žiadne zmeny diela, ani neupozornil na nedostatky z hľadiska splnenia podmienok pre realizáciu diela a prvýkrát to urobil až listom zo dňa 7.10.2008, resp. v montážnom denníku deň pred uplynutím lehoty na plnenie, takže ani nebolo možné akúkoľvek dohodu zmeny urobiť ani pred ukončením diela. Rovnako žalobca ani po 20.10.2008 v súlade s § 552 ods. 1 Obch. zák. nežiadal, aby boli akýmkoľvek spôsobom zo strany žalovaného splnené nejaké podmienky pre riadne dodanie a ukončenie diela a bez týchto úkonov odovzdal dielo až 1.4.2009. Poukázal na § 552 ods. 2 Obch. zák., podľa ktorého nemá žiadna strana nárok na náhradu škody a zhotoviteľ má nárok na zaplatenie ceny diela za časť diela, ktoré bolo vykonané, než prekážky mohol odhaliť pri vynaložení odbornej starostlivosti. S poukazom na toto ustanovenie aj v prípade, že by súd uznal, že žalovaný je povinný zaplatiť uplatňovaný nárok, tak právny zástupca žiada zamietnuť žalobný návrh v časti uznesenia zmeny petitu, ktorým žalobca uplatňuje zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % denne zo sumy 18.878,87 eur od 6.5.2009 do zaplatenia, najviac však do výšky 21.808,50 eur, s poukazom na ust. § 552 Obch. zák., nakoľko zmluvná pokuta je paušalizovaná náhrada škody. Zároveň to žiada zamietnuť aj s poukazom na § 301 Obch. zák. - moderačné oprávnenie zo strany súdu, nakoľko žalobca nepreukázal, že nezaplatením žalovanej sumy mu vznikla škoda a ak aj mu nejaká škoda vznikla, tá je krytá uplatnenými úrokmi z omeškania. K vzájomnému návrhu uviedol, že oprávnenosť uplatnenej zmluvnej pokuty zo strany žalovaného, je daná tým a osvedčujú ju aj zápisy v montážnom denníku, z ktorých jednoznačne vyplýva, že žalobca v rozpore so zmluvou neplnil dodávky diela a z toho dôvodu ho aj žalovaný upozornil, že si bude uplatňovať zmluvnú pokutu. Povinnosť zaplatiť žalovanú sumu s úrokom z omeškania žiada zamietnuť s poukazom na ust. § 552 ods. 2 Obch. zák. a zároveň aj z toho dôvodu, že táto pohľadávka zanikla započítaním na základe oznámenia žalovaného zo dňa 25.1.2010 s tým, že zanikla ku dňu 11.1.2010, kedy sa pohľadávky stretli, čo bolo aj v súdnom konaní realizované aj vznesením kompenzačnej námietky. Žalobca započítanie žiadnym spôsobom nenamietal. Žalovaný má za to, že sú splnené zákonné podmienky a žalovaný nárok zanikol. K výpovedi svedka Z.Č. uviedol, že túto nepovažuje žalovaný za kľúčovú v spore (napriek tomu, že ho žalovaný navrhol ako svedka), najmä vo veci uplatnenej kompenzačnej námietky započítania uplatnenej zmluvnej pokuty zo strany žalovaného, nakoľko p. Z. pracoval v INFORAME len do 9/2009, tak ako uviedol vo výpovedi a zároveň svedok uvádzal veci, ktoré osvedčujú neznalosť podmienok medzi žalobcom a žalovaným a technológie realizácie dodávky dojednanej v zmluve o dielo. Právny zástupca žalobcu písomným podaním zo dňa 11.4.2016 súhlasil, aby súd pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti, zároveň oznámil, že nemá žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Z listinného dokladu - Súpis vykonaných prác zo dňa 30.3.2009 a prílohy č. 1 na č.l. 14 a 15 súd zistil, že žalovaný svojím podpisom a pečiatkou potvrdil, že práce a dodávky na súpise zodpovedajú objemu skutočne vykonaných prác a dodávok za fakturačné obdobie. Z listinného dokladu - protokol o odovzdaní a prevzatí diela na č.l. 16 súd zistil, že dielo bolo odovzdané žalovanému dňa 1.4.2009. Z listinného dokladu - list žalobcu zo dňa 7.10.2008 na č.l. 44-45 súd zistil, že žalobca žiadal, aby žalovaný zabezpečil stavebnú pripravenosť a bol predložený dodatok k zmluve, kde žalobca navrhol nový termín ukončenia diela. Z listinného dokladu - Protokol o zaškolení obsluhy zo dňa 10.12.2008 na č.l. 72 a zo dňa 14.1.2009 na č.l. 73 súd zistil, že dňa 10.12.2008 a dňa 14.1.2009 bolo vykonané zaškolenie zástupcov objednávateľa (žalovaného) a zástupcov investora (INFORAMA) zo strany žalobcu. Z listinného dokladu - protokol o montáži a funkčných skúškach zo dňa 12.12.2008 na č.l. 98 súd zistil, že dňa 12.12.2008 bola vykonaná zo strany žalobcu funkčná skúška zariadení špecifikovaných v protokole a bolo konštatované, že funkčná skúška vyhovela. Z listinného dokladu - protokol o vykurovacej skúške zo dňa 15.12.2008 na č.l. 122 súd zistil, že dňa 12.12.2008 bola začatá skúška vykurovacieho zariadenia s tým, že bolo uvedené, že zariadenie pracuje bez závad, za dodávateľa podpísal protokol svedok H.. Q. Š.. Z listinného dokladu - SP7 pracovný príkaz Východoslovenská energetika, a.s. zo dňa 13.11.2008 na č.l. 164-165 súd zistil, že napojenie elektromeru pre objekt sa uskutočnilo dňa 13.11.2008. Súd prvej inštancie poukázal na § 536 ods. 1, 2 a 3 Obchodného zákonníka, § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 552 ods. 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, § 555 ods. 2 Obchodného zákonníka, § 562 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 545 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 580 Obč. zák.. Podľa § 97 ods. 1 ods. 3 O.s.p. žalovaný môže za konania uplatniť svoje práva proti žalobcovi i vzájomným návrhom. Na vzájomný návrh sa primerane použijú ustanovenia o návrhu na začatie konania, jeho zmene a späťvzatí. Podľa § 98 O.s.p. vzájomným návrhom je i prejav žalovaného, ktorým proti žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len pokiaľ navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca. Inak súd posudzuje taký prejav len ako obranu proti návrhu. Podľa § 301 Obchodného zákonníka neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta. Na náhradu škody, ktorá vznikla neskôr, je poškodený oprávnený do výšky zmluvnej pokuty podľa § 373 a nasl.. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, účinného od 15.1.2009 ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva. Podľa § 3 ods. 1 a 2 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v platnom znení výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Súd na základe vykonaného dokazovania a vyššie citovaných zákonných ustanovení dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný. V konaní bolo preukázané, že žalobca dielo v zmysle zmluvy vykonal, žalovanému odovzdal a žalovanému vznikla podľa ustanovenia § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka povinnosť zaplatiť žalobcovi cenu diela v zmysle faktúry č. XXXXXX vo výške 18.878,87 eur so splatnosťou dňa 5.5.2009. Žalobca listinným dokladom, a to súpisom vykonaných prác a dodávok zo dňa 30.3.2009 potvrdeným oprávnenou osobou za žalovaného preukázal, že práce a dodávky boli vykonané. Táto skutočnosť ani nebola medzi účastníkmi sporná. Sporný bol zápočet žalovaného, ktorým žalovaný započítal svoju pohľadávku, ktorú mal voči žalobcovi titulom zmluvnej pokuty, ktorú si žalovaný uplatnil faktúrou č. XXXXXX dňa 28.12.2009 splatnou dňa 11.1.2010 na sumu 21.808,50 eur za omeškanie žalobcu s odovzdaním diela. Žalovaný v zmysle § 98 O.s.p. uplatnil kompenzačnú námietku v rozsahu v akom sa jeho pohľadávka kryje s pohľadávkou žalobcu v podanom návrhu, t.j. vo výške 18.878,87 eur a vo zvyšku (2.929,63 eur) si žalovaný uplatnil pohľadávku vzájomným návrhom. Súd dospel k záveru, že nedošlo k platnému započítaniu pohľadávky žalovaného titulom zmluvnej pokuty voči pohľadávke žalobcu, nakoľko žalovaný nemal nárok na uplatnenie si zmluvnej pokuty voči žalobcovi, pretože neboli na to splnené podmienky. Žalobca bol síce v omeškaní s odovzdaním diela o 182 dní, ale toto omeškanie bolo zavinené v prevažnej miere žalovaným. Žalovaný neposkytol spolupôsobenie (nezabezpečil stavebnú pripravenosť), tak ako sa zaviazal v zmluve konkrétne v čl. IV. bod 4.2, a preto po dobu omeškania objednávateľa (žalovaného) s poskytnutím spolupôsobenia nebol žalobca ako zhotoviteľ v omeškaní s plnením záväzku. Podľa cit. článku zmluvy je dodržanie času plnenia zo strany zhotoviteľa (žalobcu) závislé od riadneho a včasného spolupôsobenia objednávateľa tak, ako je dohodnuté v zmluve. Táto skutočnosť bola v konaní preukázaná jednak listinnými dôkazmi ako aj výsluchmi svedkov. Žalovaný mal v zmysle zmluvy o dielo konkrétne čl. VIII. bod 8.5 zabezpečiť pre zhotoviteľa možnosť napojenia sa na odber elektrickej energie a úžitkovej vody. Povinnosť žalovaného spočívajúca v zabezpečení pre žalobcu napojenia sa na odber elektrickej energie nebola splnená tak, aby žalobca mohol dielo riadne dokončiť, vyskúšať a odovzdať žalovanému. Z listinného dokladu na č.l. 164-165 vyplýva, že napojenie elektromeru pre objekt sa uskutočnilo až 13.11.2008, pričom napojenie elektrického prúdu na VZT a klimatizačné zariadenia bolo podmienkou pre dokončenie diela. Túto skutočnosť potvrdil aj svedok H.. H. V., ktorý uviedol, že v čase čiastočného kolaudačného konania, ktoré prebehlo na stavbe, nebol objekt trafostanice dokončený. Aj s výstavbou plynovej prípojky sa začalo dosť neskoro, plyn sa robil niekedy v novembri-decembri (pred zimou). Túto skutočnosť potvrdil aj svedok X. J., ktorý uviedol, že zo subdodávateľov bola v omeškaní najmä plynoinštalácia a elektroinštalácia. Neposkytnutie spolupôsobenia zo strany žalovaného bolo aj v oneskorenej inštalácii plynu. Potvrdil to aj svedok H.. Q. Š.. Žalobca listom zo dňa 7.10.2008 (č.l. 144) upozornil žalovaného, že vzhľadom na rozostavanosť stavby termín ukončenia diela nie je možné dodržať, nakoľko nie je zabezpečená potrebná stavebná pripravenosť. Z tohto dôvodu predložil žalovanému aj návrh Dodatku č. 2, ktorý riešil posunutie termínu ukončenia diela, na ktorý však žalovaný nereagoval. Žalobca aj zápismi v montážnom denníku (napr. zo dňa 19.9.2008) upozorňoval žalovaného na nedostatočnú stavebnú pripravenosť. Z listinných dokladov je zrejmé, že dielo bolo prevádzkyschopné nie ako celok, ale po častiach už po 12.12.2008, kedy bola vykonaná funkčná skúška zariadení presne špecifikovaných v protokole o montáži a funkčných skúškach (č.l. 98). Taktiež dňa 10.12.2008 a následne dňa 14.1.2009 bolo vykonané zaškolenie zástupcov objednávateľa (užívateľa), čo vyplýva z protokolu o zaškolení obsluhy z č.l. 72 a z č.l. 73. Dielo ako celok plne funkčný sa dalo užívať od momentu dopojenia plynu a trvalého odberu elektrickej energie. Žalobca splnil podmienku stanovenú v zmluve, konkrétne čl. VIII. bod 8.8 a vykonal komplexné vyskúšanie diela v rámci skúšobnej prevádzky (nebolo to možné vykonať pred napojením zariadení na médiá) najneskôr to bolo dňa 1.4.2009, kedy bolo dielo odovzdané vrátane skúšok, ktoré boli súčasťou diela. Žalobca preukázal, že v súlade so zmluvou (čl. VIII. bod 8.8) ako aj v súlade s § 555 ods. 2 Obch. zák. splnil povinnosť riadne vykonať dielo vykonaním dohodnutých skúšok. Žalovaný si už na začiatku zmluvného vzťahu nesplnil svoju povinnosť zaplatiť zálohu za vykonanie diela v zmysle čl. VI. bod 6.1 zmluvy, ktorú mal uhradiť do 7 dní od nadobudnutia účinnosti zmluvy, keď zálohu ako sám doložil listinnými dokladmi uhradil v dvoch splátkach, a to až dňa 2.7. a 8.7.2008. Aj keď nie je v zmluve uvedené, kedy si má objednávateľ uplatniť zmluvnú pokutu za oneskorené odovzdanie diela, súd musí prisvedčiť žalobcovi, že žalovaný ani pri podpise súpisu vykonaných prác a dodávok ani v protokole o odovzdaní diela zo dňa 1.4.2009 nevzniesol žiadnu námietku, že dielo je v omeškaní, dielo prevzal a žiadna námietka nie je uvedená ani v protokole o odovzdaní. Žalovaný vystavil penalizačnú faktúru až po podaní žaloby, čo súd vzhľadom na všetky skutočnosti preukázané v konaní považoval za účelové. Taktiež bolo preukázané, že meškali s prácami aj iní subdodávatelia, o čom svedčí aj výpoveď svedka H.. Q. Š., ktorý bol jedným zo subdodávateľov vykurovacích zariadení. Ale najmä meškala plynoinštalácia a elektroinštalácia, žalobca čakal na napojenie plynu a elektrickej energie. Aj svedok H.. U. Z. potvrdil, že v omeškaní s prácami bol aj žalobca, aj žalovaný. Žalobca bol podľa svedka závislý od iných subdodávateľov v tom, že musel počkať, kedy mu žalovaný odovzdá určitú časť budovy - priestorov, kde sa mala montovať VZT. Preto bol žalobca závislý od ostatných subdodávateľov -murárov aj maliarov. Na to, aby žalobca mohol začať montovať VZT, mali byť dokončené napr. liate podlahy, priestory kancelárií. Stavba bola v sklze kvôli iným prácam a nie kvôli VZT, tá sa dostala do sklzu až následne. Jednalo sa o práce napr. s liatymi podlahami, ktoré nevedeli vyschnúť a boli vlhké. Svedok X. B. sa nevedel vyjadriť k súčinnosti zo strany žalovaného, uviedol však, že nečinnosť žalobcu nemohla brániť prácam iných subdodávateľov. K otázke plynu sa vyjadril, že až v novembri 2008 sa začal realizovať rozvod plynu a v čase jeho odchodu (11/2008) nebol na stavbe trvalý rozvod elektrického prúdu. Je pravdou, že podmienka napojenia plynu zo strany žalovaného nie je explicitne v zmluve uvedená, ale riadne a včasné spolupôsobenie zo strany žalovaného ako hlavného dodávateľa stanovené v čl. IV. bod 4.2 zmluvy sa týkalo celej doby realizácie diela. Aj z výpovede svedka Q. Š. vyplýva, že plynoinštalácia je podstatná pre montáž zariadení vykurovania, ktoré mal svedok na starosti ako aj zariadení VZT, ktoré mal na starosti žalobca. Zo zápisu v montážnom denníku zo dňa 10.10.2008 spísaného žalobcom vyplýva, že k tomuto dňu neboli dopojené všetky médiá (plyn, elektrina, kúrenárske rozvody). Zo zápisov v montážnom denníku, ktoré zapísal žalovaný a ktoré boli založené do spisu vyplýva, že žalovaný vyzýval žalobcu, aby vykonával práce plynule, ale v konaní bolo preukázané, že žalobca nemohol práce na diele vykonávať plynule z dôvodu meškania iných prác (iných subdodávateľov) a hlavne z dôvodu neposkytnutia spolupôsobenia zo strany žalovaného a nedostatočnou stavebnou pripravenosťou, ktorú mal taktiež na starosti žalovaný. Svedok W. Q. síce uviedol, že stavebná pripravenosť bola dobrá, ale v konaní bol preukázaný opak. Tiež uviedol, že žalobca nebol závislý na prácach iných subdodávateľov, toto tvrdenie však vyvrátili výpovede svedkov Q. Š. U. U. Z.. Právny zástupca žalovaného v rámci svojho prednesu na pojednávaní dňa 14.4.2016 poukázal najmä na ust. § 552 ods. 1 Obch. zák., podľa ktorého mal žalobca v prípade prekážok, ktoré mu znemožňujú vykonanie diela a nebolo ich možné zistiť pri začatí diela, oznámiť to žalovanému (objednávateľovi) bez zbytočného odkladu a navrhnúť mu zmenu diela. Podľa názoru súdu si túto zákonnú oznamovaciu povinnosť uvedenú v § 552 ods. 1 Obch. zák. žalobca splnil, a to listom zo dňa 7.10.2008 (č.l. 45), v ktorom okrem iného navrhol zmenu diela, pokiaľ ide o lehotu dokončenia diela, dokonca predložil žalovanému aj Dodatok č. 2, ktorý riešil čas plnenia diela - žalobca navrhol nový termín ukončenia diela. Žalovaný však na tento list žalobcu nereagoval, konateľ žalovaného ho na pojednávaní označil ako alibistický list. Taktiež si žalobca túto povinnosť splnil aj zápisom do montážneho denníka zo dňa 19.9.2008 (č.l. 143) a zápisom v montážnom denníku zo dňa 10.10.2008 (č.l. 147), kde boli presne uvedené požiadavky žalobcu, ktoré žiada splniť, aby mohlo dôjsť k riadnemu ukončeniu a dodaniu diela (stavebná pripravenosť, napojenie na plyn a pod.). Právny zástupca žalovaného uviedol, že v prípade, ak by súd uznal, že žalovaný je povinný zaplatiť uplatňovaný nárok, žiadal zamietnuť žalobný návrh v časti zmluvnej pokuty vo výške 0,1 % denne zo žalovanej sumy s poukazom na ust. § 552 Obch. zák., nakoľko zmluvná pokuta je paušalizovaná náhrada škody. Súd prvej inštancie uviedol, že účastníci konania si pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti dohodli v zmluve, konkrétne v čl. VII. bod 7.1, zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % z celkovej ceny diela za každý deň omeškania, najviac do výšky 10 % z celkovej ceny diela, a bod 7.2 zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania, najviac však do výšky 10 % z celkovej ceny diela. Podľa názoru súdu takto dojednaná zmluvná pokuta vzhľadom na hodnotu, ale najmä význam zabezpečovanej povinnosti je primeraná, a preto nie je potrebné použiť moderačné (zmierňovacie) právo súdu na zníženie takto dojednanej zmluvnej pokuty a modifikovať vzťahy medzi účastníkmi. Dojednaná zmluvná pokuta je primeraná a účastníci konania si ju platne dojednali pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti ktorejkoľvek zo zmluvných strán. Podľa ust. § 544 ods. 1 Obč. zák., povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu vzniká aj vtedy, keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti zabezpečenej zmluvnou pokutou nevznikne škoda. Preto nebolo povinnosťou žalobcu preukazovať, či mu porušením povinnosti zo strany žalovaného škoda vznikla alebo nie. Navyše žalovaný si takto dojednanú zmluvnú pokutu (ktorú žiada vo vzťahu k žalobcovi zamietnuť) uplatnil voči žalobcovi a túto započítal so žalovanou sumou. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia dospel súd k záveru, že nárok uplatnený žalobcom je skutkovo i právne opodstatnený, a preto žalobe vyhovel a žalovaného zaviazal na zaplatenie jednak dlžnej sumy, zmluvnej pokuty a zákonného úroku z omeškania v súlade s § 369 ods. 1 Obch. zák. od nasledujúceho dňa po splatnosti faktúry do zaplatenia. Z rovnakých dôvodov a uvedených skutočností určil, že započítací prejav žalovaného je neplatný a vzájomný návrh žalovaného (rozdiel po zápočte vo výške 2.929,63 eur) zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. 3. Proti tomuto rozsudku sa v zákonnej lehote odvolal žalovaný. Poukázal na skutočnosť, že v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie ponechávali procesné predpisy podľa ust. § 132 O.s.p. hodnotenie vykonaných dôkazov na voľnú úvahu súdu, avšak voľná úvaha nemôže byť absolútna a nesmie byť prejavom ľubovôle, resp. svojvôle. Vykonané dôkazy súd prvej inštancie nesmie hodnotiť jednostranne, v neprospech niektorého účastníka konania strany súdneho sporu, čo v danom prípade vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Jednou z podstatných základných vád rozhodnutia v predmetnej právnej veci je práve skutočnosť, že prvoinštančný súd nemal pri vydaní rozhodnutia ani len ozrejmené to, aké konkrétne práva a povinnosti boli medzi žalovaným a žalobcom dohodnuté v ich obchodnoprávnom vzťahu, a to v Zmluve o dielo č. XX/XXXX zo dňa 11.6.2008. Zdôraznil, že prvotný a základný listinný dôkaz súd vyhodnotil, vykonal svojvoľne a v neprospech žalovaného, kedy súd nad rámec ustanovení zmluvy o dielo a na základe pochybných výpovedí svedkov pripisuje žalovanému aj také zmluvné povinnosti, na ktoré nebol nikdy povinný, napr. napojenie stavieb na plynovú prípojku a pod.. Prvoinštančný súd nevykonal, resp. vykonal nedostatočné dokazovanie v súvislosti s článkami zmluvy, čl. III. bod 3.2, čl. IV bod 4.1, bod 4.2, bod 4.3, čl. VI. bod 6.3, čl. VII. bod 7.1, čl. VIII. bod 8.1, bod 8.2, bod 8.5, bod 8.9, bod 8.10 a čl. XII. bod 12.5. Uviedol, že závery prvoinštančného súdu sú v diametrálnom rozpore s vyššie uvedenými ustanoveniami zmluvy o dielo, a teda s tým, čo bolo medzi zmluvnými stranami platne dohodnuté. Prvoinštančný súd nevykonal riadne dokazovanie k námietke zo strane žalobcu, a to aký druh elektrického pripojenia bol na stavenisku a je potrebný na montáž zariadenia pre vetranie a klimatizáciu priestorov (predmet plnenia v zmluve o dielo) a jeho následnej skúšobnej prevádzke, čo sa v odôvodnení rozhodnutia často spomína a nahrádza zovšeobecneným pojmom „nedostatočná stavebná pripravenosť“. Žalovaný si po uzavretí zmluvy o dielo riadne a včas splnil svoju zmluvnú povinnosť v zmysle čl. VIII. - bodu 8.5, kedy zabezpečil na stavenisku prívod elektrickej energie. Táto skutočnosť bola základnou námietkou žalobcu, s ktorou sa nepreskúmateľne stotožnil prvoinštančný súd, v konaní však na základe vykonaného dokazovania súdom nedošlo k jej riadnemu objasneniu. 4. Na stavbe, v ktorej sa realizovala montáž vzduchotechniky zo strany žalobcu bol zabezpečený dostatočný elektrický príkon (staveniskový prúd), ktorý plne postačoval jednak už na základnú montáž vzduchotechniky, s ktorou bol žalobca v omeškaní ako aj na následné odskúšanie v podobe prevedenia skúšok. 5. Z odôvodnenia rozhodnutia podľa názoru žalovaného nevyplýva, ako vzal súd do úvahy svedecké výpovede svedkov napr. p. B., Q., E., ktorých výpovede osvedčovali opak a to, že jedine žalobca bol v omeškaní, pracovníci žalobcu sa aj po upozorneniach na omeškania nedostavili niektoré dni vôbec na stavbu). Žalovaný zabezpečil stavenisko v zmysle zmluvy o dielo dohodnutým spôsobom, a to prívodom elektrickej energie, ktorá plne postačovala na jednak montáž predmetu zmluvy o dielo, ako aj na jej skúšobnú prevádzku. Poukázal tiež na to, že z čl. III. bod 3.2 zmluvy o dielo vyplýva, že vyhotovenie diela sa dá rozdeliť do dvoch fáz, a to základná montáž vzduchotechniky a následné vykonanie komplexných skúšok a zaškolenia obsluhy. Žalovaný v konaní viacerými ústnymi a listinnými dôkazmi, najmä stavebným a montážnym denníkom, ktorý súd absolútne ako listinný dôkaz odmietol vykonať a nedôvodne naň neprihliadol, namietal práve už omeškanie s touto prvotnou fázou zhotovenia diela, teda že žalobca bol v omeškaní už s prvotnou montážou príslušných zariadení vzduchotechniky, kedy sú úplne irelevantné námietky žalovaného aké konkrétne podmienky musia byť splnené na jej odskúšanie, ak neprebehla ani prvotná montáž zariadení vzduchotechniky a už s touto bol žalobca v omeškaní. Mal za to, že súd nevykonal dokazovanie montážnym denníkom, z ktorého vyplývajú pre posúdenie právnej veci viaceré zásadné skutočnosti preukazujúce omeškanie žalobcu so zhotovením diela včas. Uviedol, že z montážneho denníka, ktorý bol v konaní doložený do súdneho spisu jasne vyplýva, že žalobca bol v omeškaní od začiatku zhotovenia diela, a toto nevykonával riadne a súvisle, napr. vôbec v termínoch od 8.7.2008 do 11.7.2008, od 14.7.2008 do 17.7.2008, od 23.7.2008 do 25.7.2008, od 28.7.2008 do 1.8.2008. Na uvedený listinný dôkaz - montážny denník súd vo svojom rozhodnutí absolútne neprihliadal a omeškanie zhotovenia diela spôsobené jedine nečinnosťou žalobcu nebral vôbec do úvahy. 6. To, že súdom vykonané dokazovanie je z hľadiska preskúmateľnosti neúnosné a najmä je vzájomne rozporné, svedčí už len použitá terminológia súdu v odôvodnení napr. na str. 20 rozsudku omeškanie bolo zavinené v prevažnej miere žalovaným. 7. Poukázal tiež na to, že je nepreskúmateľný záver súdu, keď uviedol, že žalobca nemohol vyskúšať zariadenie na staveniskovom prúde. Z čoho uvedené tvrdenie súd vyvodzuje, z akej technickej normy ustanovenia zákona alebo akej konkrétnej výpovede, posudku nezainteresovanej osoby z príslušného technického odvetvia však neuvádza. Za ďalšie pochybenie zo strany súdu prvej inštancie považuje žalovaný skutočnosť ako bol zo strany žalobcu dodržaný článok IV. bod 4.3 zmluvy o dielo. Žalobca a žalovaný sa v zmysle čl. IV. bod 4.2 zmluvy o dielo dohodli, že čas plnenia zo strany zhotoviteľa (žalobcu) je závislý od riadneho a včasného spolupôsobenia objednávateľa žalovaného tak, ako je dohodnuté v zmluve. V zmysle čl. IV. bod 4.3 sa žalobca a žalovaný dohodli, že zápisom do montážneho denníka bude žalobca včas špecifikovať objednávateľovi požiadavky na zabezpečenie plynulosti realizácie predmetu diela. Žalobca si oznamovaciu povinnosť do času odovzdania diela, ktoré bolo zmluvne dohodnuté nesplnil. Oznamovaciu povinnosť, ktorá mu vyplývala aj zo zákonného ustanovenia § 552 ods. 1 Obchodného zákonníka samotný súd uviedol ako splnenú žalobcom až dňa 7.10.2008 listom odoslaným žalovanému, teda 17 dní po termíne odovzdania diela. 8. Poukázal tiež na ust. § 551 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého ak zhotoviteľ zistí pri vykonaní diela skryté prekážky týkajúce sa veci, na ktorej sa má vykonať oprava alebo úprava alebo miesta, kde sa má dielo vykonať, a tieto prekážky znemožňujú vykonanie diela dohodnutým spôsobom, je zhotoviteľ povinný oznámiť to bez zbytočného odkladu objednávateľovi a navrhnúť mu zmenu diela. 9. Poukázal tiež na to, že postup žalobcu je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku v zmysle § 265 Obchodného zákonníka, a to jednak v tom, že nedodržal záväzný termín odovzdania diela, viacnásobne bol vyzvaný žalobca zo strany žalovaného pred termínom odovzdania diela na pokračovanie v montážnych prácach, upozornenia na omeškanie nadväzných stavebných prác, taktiež včas neoznámil prekážky znemožňujúce prípadné odovzdanie diela a ani jeho časti do dohodnutého záväzného termínu. Poukázal tiež na to, že si dňa 28.12.2009 faktúrou č. XXXXXX uplatnil svoje zmluvné právo v zmysle čl. VII. bod 7.1 v spojení s čl. IV. bod 4.1 zmluvy o dielo na zmluvnú pokutu. Záväzok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty za omeškanie s odovzdaním diela si žalovaný uplatnil ako kompenzačnú námietku v konaní, nakoľko došlo k vzájomnému započítaniu pohľadávky žalovaného na zaplatenie ceny diela a pohľadávky žalobcu za omeškanie s odovzdaním diela. Započítanie pohľadávky súd vyhodnotil ako údajne účelové, nakoľko žalovaný vystavil penalizačnú faktúru až po podaní návrhu žalobcu na súd. Podľa právnej teórie súkromné právo prezumuje ako dôvody zániku záväzkov okrem splnenia alebo pokonávky aj tzv. započítanie dlhu. Ide o jeden zo štandardných spôsobov zániku záväzku, ktorý je plne a platne využívaný v tak obchodnoprávnych vzťahoch rovnako aj v občianskoprávnych vzťahoch. Úprava započítania v § 358 až § 364 Obchodného zákonníka je len doplňujúca, pretože na započítanie medzi podnikateľmi sa použijú základné ustanovenia o započítaní v Občianskom zákonníku. Na platné započítanie pohľadávok žalobcu a žalovaného boli splnené všetky právne formálne aj obsahové náležitosti, ktoré právna teória s týmto spôsobom zániku záväzkov vyžaduje. Rozhodnutie odôvodnenia súdu je v časti uplatnenia kompenzačnej námietky žalovaného absolútne podľa názoru žalovaného nepreskúmateľné. Pre platnosť započítaľného prejavu vôle žalovaného je nepodstatné, kedy k uplatneniu konkrétneho práva a následnému započítaniu dôjde, v akej fáze súdneho konania ho uplatní. Judikatúra slovenských a českých súdov platné započítanie pohľadávok pripúšťa v ktorejkoľvek fáze súdneho, dokonca aj exekučného konania. 10. V súvislosti s uplatnenou zmluvnou pokutou zo strany žalobcu súd dodal, že povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu vzniká aj vtedy, ak oprávnenému porušením povinnosti povinného nevznikne skutočná škoda. Uplatnenie žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty prvoinštančný súd videl ako plne v súlade s ust. § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V prípade žalovaného by išlo o to dôvodnejšie uplatnenie zmluvnej pokuty, nakoľko mu aj reálna škoda vznikla z dôvodu odovzdania diela s omeškaním, a to vo výške 28.000,- eur. Skutočnosť, že svedok H.. U. Z. o tomto nemal vedomosť je nepodstatná a súd aj v tejto časti nevykonal žiadne dokazovanie, na základe ktorého by došlo k riadnemu zisteniu skutkovej a právnej stránky dôvodnosti zmluvnej pokuty. 11. Poukázal na to, že podľa Ústavného súdu Slovenskej republiky právo na spravodlivý proces vyžaduje, aby rozhodnutia súdu boli zdôvodnené a presvedčivé. Takýto postup vyplýva z potreby transparentnosti vysluhovania spravodlivosti, ktorá je nevyhnutnou súčasťou každého justičného aktu. Odôvodnenie rozhodnutia je aj zárukou toho, že výkon spravodlivosti súdu nie je arbitrárny (III. ÚS 311/07). 12. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že zamietne návrh žalobcu v celom rozsahu a vyhovie protinávrhu žalovaného a zaviaže žalobcu na zaplatenie 2.929,63 eur a náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia alebo alternatívne, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si žalovaný uplatnil náhradu trov prvoinštančného aj druhoinštančného konania. 13. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Poukázal na skutočnosť, že zastáva názor, že súd prvej inštancie vykonal rozsiahle dokazovanie vypočutím nových svedkov, oboznámením sa s obsahom viacerých listinných dôkazov a dospel k správnemu rozhodnutiu. Má zato, že súd sa v rozhodnutí podrobne vysporiadal so všetkými svedeckými výpoveďami a listinnými dôkazmi, ktoré každé jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti vyhodnotil a na základe ktorých dospel k záveru, že vzájomný návrh žalovaného na zaplatenie sumy 21.808,50 eur je nedôvodný a žalobný návrh žalobcu za skutkovo aj právne opodstatnený, a preto mu vyhovel. V konaní mal za preukázané, že posunutie termínu odovzdania diela zavinil žalovaný, a to neposkytnutím spolupôsobenia, nedostatočnou stavebnou pripravenosťou. Taktiež z vykonaného dokazovania podľa názoru žalobcu vyplynulo, že ani spoločnosť INFORAMA a.s., ktorá mala uzavretý ako objednávateľ so žalovaným ako zhotoviteľom zmluvný vzťah, si neuplatnila voči žalovanému žiadne sankcie za oneskorené vykonanie diela ani so žalovaným neuzavrela žiadny dodatok k zmluve o dielo, ktorým by riešila posnutie termínu dokončenia diela, INFORAMA a.s. si voči prácam na vzduchotechnike neuplatnila žiadne reklamačné nároky. Žalobca nepopieral v konaní, že v niektorých malých časových úsekoch boli aj z jeho strany určite sklzy v práci, avšak v rámci vykonaného dokazovania sa preukázalo, že posunutie termínu dokončenia diela zavinil žalovaný stavebnou nepripravenosťou. Žalobca by mohol byť eventuálne zodpovedný za omeškania diela iba v prípade, ak by sa tak stalo výlučne len jeho zavinením. Keďže tomu tak nebolo, nemal by byť zodpovedný za tento stav uložením povinnosti uhradiť zmluvnú pokutu a už vonkoncom nie od 1.10.2008, teda od prvého dňa, od ktorého si žalovaný začal uplatňovať začiatok výpočtu zmluvnej pokuty, keďže vtedy mu ešte vôbec nebolo urobené z jeho strany napojenie na elektrinu, plyn a vykurovanie, čo bolo podmienkou pre dokončenie diela žalobcom. Žalobca poskytol z tohto dôvodu žalovanému aj zľavu z ceny diela s sume 3.057,- eur a konečná vyfakturovaná cena diela bola okrem tejto zľavy ponížená o sumu 4.912,31 eur. Žalobca súdu v konaní predložil viacero písomných vyjadrení, ktorými reagoval na všetky doterajšie písomné vyjadrenia predložené v konaní zo strany žalovaného a nimi sa vyjadril aj k skutočnostiam, ktoré namieta žalovaný v podanom odvolaní. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. 14. Uvedené vyjadrenie žalobcu k podanému odvolaniu bolo doručené žalovanému dňa 26.9.2010, avšak žalovaný sa k predmetnému vyjadreniu žalobcu už nevyjadril. 15. Krajský súd ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaného a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Odvolací súd s poukazom na ust. § 219 ods. 3 C.s.p. rozhodol bez nariadenia pojednávania v predmetnej veci s tým, že oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. 16. Podľa ust. § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 17. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o prejednaní veci, popretí skutkových okolností protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 18. Podľa ust. § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 19. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, vykonal v predmetnej veci rozsiahle dokazovanie jednak predloženými listinnými dôkazmi ako aj svedeckými výpoveďami a z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver. Z obsahu spisu je nesporné, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená zmluva o dielo, predmetom ktorej bola dodávka a montáž zariadení pre vetranie a klimatizácie priestorov podľa ponuky. 20. Žalovaný namietal, že súd prvej inštancie nedostatočne vykonal dokazovanie v súvislosti s niektorými článkami zmluvy, a to konkrétne článkom zmluvy III. bod 3.2, podľa ktorého zariadenie vetrania a klimatizácie sa rozumejú ucelené skupiny prvkov vetrania a klimatizácie tak, ako sú špecifikované v textovej aj výkresovej časti dokumentácie. Súčasťou montáže je aj vykonanie komplexných skúšok a zaškolenia obsluhy. Z obsahu spisu je nesporné a na základe vykonaného dokazovania je zjavné, že k vykonaniu komplexných skúšok a montáží predmetného zariadenia zo strany žalobcu došlo. Z uvedených dôkazov je zrejmé, že dielo bolo prevádzkyschopné nie ako celok, ale po častiach až po 12.12.2008, kedy bola vykonaná funkčná skúška zariadení presne špecifikovaných v protokole o montáži a funkčných skúškach. Taktiež dňa 10.12.2008, následne dňa 14.1.2009 bolo vykonané zaškolenie zástupcov objednávateľa a užívateľa, čo vyplýva z protokolu o zaškolení obsluhy. Dielo ako celok bolo plne funkčné a dalo sa užívať od momentu dopojenia plynu a trvalého odberu elektrickej energie. Komplexné skúšky boli súčasťou skúšobnej prevádzky, ktoré žalobca zahrial napojením zariadenia na médiá najneskôr to bolo dňa 1.4.2009, kedy bolo dielo odovzdané. Je nesporné, že žalobca splnil podmienky stanovené v zmluve, konkrétne v čl. VIII. bod 8.8 a vykonal kompletné vyskúšanie diela v rámci skúšobnej prevádzky, nebolo to možné vykonať pred napojením zariadení na médiá, najneskôr to bolo dňa 1.4.2009, kedy bolo dielo odovzdané vrátane skúšok, ktoré boli súčasťou diela. Žalobca preukázal, že v spojení so zmluvou s čl. VIII. bod 8.8 ako aj v súlade s § 555 ods. 2 Obchod. zák. splnil povinnosť riadne vykonať dielo vykonaním dohodnutých skúšok. 21. Ďalej žalovaný poukázal na to, že súd sa nezaoberal článkom IV. bod 4.3 a 4.2 predmetného článku, ako aj bodu 4.1, kedy boli termíny plnenia jednotlivých častí predmetu diela dohodnuté v predmetnej zmluve, a to zahájenie montážneho zariadenia najneskôr do 10 dní od nadobudnutia účinnosti zmluvy, ukončenie montáže do 20.9.2008, skúšobná prevádzka začne až kompletným odskúšaním najneskôr 20.9.2008 a potrvá 7 dní. Ukončenie diela malo byť do 30.9.2008. Dodržanie času plnenia zo strany zhotoviteľa je závislé od riadneho a včasného spolupôsobenia objednávateľa, tak ako je dohodnuté v tejto zmluve, po dobu omeškania objednávateľa s poskytnutým spolupôsobením nie je zhotoviteľ v omeškaní s plnením záväzku. Taktiež bolo v bode 4.3 dohodnuté, že zhotoviteľ bude zápisom do montážneho denníka včas špecifikovať objednávateľovi požiadavky pre zabezpečenie plynulosti realizácie predmetu diela, napríklad obstávky média a pod., resp. ich mimoriadne nároky, ktoré je potrebné prejednať s objednávateľom. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že súd prvej inštancie sa dostatočne zaoberal aj týmto článkom IV. a jeho jednotlivými bodmi, keď presne uviedol, že je pravdou, že žalobca bol v omeškaní s odovzdaním diela v rozsahu 182 dní, ale toto omeškanie bolo zavinené v prevažnej miere žalovaným. Žalovaný neposkytol spolupôsobenie, nezabezpečil stavebnú pripravenosť tak, ako sa zaviazal v zmluve, konkrétne v čl. IV. bod 4.2, a preto po dobu omeškania objednávateľa, teda žalovaného s poskytnutím spolupôsobenia nebol žalobca ako zhotoviteľ v omeškaní s plnením záväzku. Táto skutočnosť bola preukázaná jednak svedeckými výpoveďami, ako aj predloženými listinným dôkazmi. Aj odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že napojenie elektromeru pre objekt sa uskutočnil až 13.11.2008, pričom napojenie elektrického prúdu na VZT objekt sa uskutočnilo až 13.11.2008, pričom napájanie elektrického prúdu na vzduchotechniku a klimatizačné zariadenie bolo podmienkou pre dokončenie diela. Túto skutočnosť potvrdil aj svedok H.. H. V., ktorý uviedol, že v čase čiastočného kolaudačného konania, ktoré prebehlo na stavbe nebol objekt trafostanice dokončený, aj s výstavbou plynovej prípojky sa začalo dosť neskoro, preto sa plyn robil niekedy v novembri až decembri, t.j. pred zimou. Túto skutočnosť potvrdil aj svedok X. J., ktorý uviedol, že zo subdodávateľov bola v omeškaní najmä plynoinštalácia a elektroinštalácia. Taktiež potvrdil, že do tretieho mesiaca 2009 nebol k dispozícii na stavbe trvalý zrevidovaný prívod elektrickej energie a po 12.12.2008 sa čakalo na napojenie plynu a elektrickej energie. Žalovaný teda nesplnil podmienku čl. VIII. bod 8.5 zmluvy, a to nakoniec na odber elektrickej energie, resp. splnil ju s oneskorením, aj v dôsledku čoho došlo k oneskoreniu odovzdania diela zo strany žalobcu. Svedok H.. Q. Š. vo svojej výpovedi potvrdil, že aj zariadenia časti vykurovania a zariadenia vzduchotechniky boli závislé na ukončení prívodov zemného plynu, bez privedenia plynovej inštalácie nemohli byť na zariadenia plynovej kotolne ani zariadenia VZT vzduchotechnika vyskúšané a odovzdané žalovanému. Potvrdil, že žalobca nemal vytvorené podmienky, pretože nebolo vykonané napojenie na prívod plynu, a potom, čo napojenie plynu žalovaný zabezpečil treťou osobou, bolo potrebné vykonať jeho opravu, nakoľko bolo napojené vadné. K uvedeniu zariadenia vzduchotechniky do prevádzky v administratívnej časti svedok potvrdzuje, že vzduchotechnika nemohla byť uvedená do prevádzky, pretože vzduchotechnika bola závislá na dodávke tepla z kotolne. Taktiež potvrdil, že meškali aj iné práce, napr. vnútorné omietky, bez ktorých svedok nemohol osadiť vykurovacie telesá. Odvolací súd poukazuje tiež na skutočnosť, že žalovaný si už na začiatku zmluvného vzťahu nesplnil svoju povinnosť zaplatiť zálohu na vykonanie diela v zmysle čl. VI. bod 6.1 zmluvy, ktorú mal uhradiť do 7 dní od nadobudnutia účinnosti zmluvy, keď zálohu - ako sám doložil listinnými dokladmi, uhradil v dvoch splátkach až dňa 2.7. a 8.7.2008, aj toto nesplnenie si povinnosti žalovaného malo za následok omeškanie s prácami na diele zo strany žalobcu. Odvolací súd poukazuje tiež na skutočnosť, že bolo preukázané, že s prácami meškali aj iní subdodávatelia, o čom svedčia aj výpoveď svedka H.. Q. Š., ktorý bol jedným so subdodávateľov vykurovacích zariadení. Žalobca bol podľa svedka závislý od iných subdodávateľov v tom, že musel počkať, pokiaľ žalovaný odovzdá určitú časť budovy a priestorov, kde sa mala montovať vzduchotechnika. Tiež potvrdil, že sa jednalo hlavne o práce napr. s liatymi podlahami, ktoré nevedeli vyschnúť a boli vlhké. Svedok X. B. sa nevedel vyjadriť k súčinnosti zo strany žalovaného, ale uviedol, že nečinnosť žalobcu nemohla brániť prácam iných subdodávateľov. K otázke plynu sa vyjadril tak, že až v novembri 2008 sa začal realizovať rozvod plynu a v čase jeho odchodu v 11. mesiaci 2008 nebol na stavbe trvalý rozvod elektrického prúdu. 22. Odvolací súd konštatuje, že je pravdou, že podmienka napojenia plynu zo strany žalovaného nie je explicitne v zmluve uvedená, ale riadne a včasné spolupôsobenie zo strany žalovaného ako hlavného dodávateľa stavebného článku IV. bod 4.2 zmluvy sa týkal celej doby realizácie diela. Aj z výpovede svedka Q. Š. vyplýva, že plynoinštalácia je podstatná pre montáž zariadení vykurovania, ktoré mal svedok na starosti ako aj zariadenie vzduchotechniky, ktoré mal na starosti žalobca. Zo zápisu v montážnom denníku zo dňa 10.10.2008 spísaného žalobcom vyplýva, že k tomuto dňu neboli dopojené všetky médiá - plyn, elektrina a kúrenárske rozvody. Je pravdou, že žalovaný podľa montážneho denníka vyzýval žalobcu, aby vykonával práce plynule, ale v konaní bolo preukázané, že žalobca nemohol práce na diele vykonať plynule aj z dôvodov meškania iných prác iných subdodávateľov a hlavne z dôvodu neposkytnutia spolupôsobenia zo strany žalovaného s nedostatočnou pripravenosťou. V súvislosti s námietkou žalovaného, že zabezpečil prívod elektrického prúdu, a to stavebného elektrického prúdu na stavbe odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že samotný svedok H.. U. Z. uviedol, že v čase realizácie zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania pracoval pre spoločnosť INFORAMA na živnosť na základe zmluvy o výkone manažérskej činnosti. Spoločnosť INFORAMA bol jediný dodávateľ žalobcu, uviedol, že žalobca bol v niektorých prácach v omeškaní, a preto sa dostal aj do sklzu. Podľa jeho názoru bol ale v omeškaní s prácami aj žalovaný; zdôraznil, že žalobca bol závislý od iných subdodávateľov v tom, že musel počkať, kedy mu žalovaný odovzdá určitú časť budovy priestorov, kde sa mala montovať vzduchotechnika. Poukázal tiež na to, že zo strany vedenia IMFORAMA nebola žiadna sankcia voči žalovanému uplatnená a INFORAMA uhradila žalovanému všetky faktúry riadne a včas. Hlavný problém videl svedok však v tom, že stavba bola v sklze kvôli iným prácam a nie vzduchotechnike, tam sa dostal do sklzu až následne. Jednalo sa o práce napr. s liatymi podlahami, ktoré neboli vyschnuté. V čase realizácie diela podľa jeho názoru bol na stavbe iba pôvodný elektrický prúd, t.j. stavebný prúd, ktorý nepostačoval prevádzke novej budovy, a preto sa musela stavať trafostanica. Žalovaný mal stavebný prúd, ktorý si platil. Je pravdou, že žalovaný v rámci vykonaného dokazovania poukázal na skutočnosť, že INFORAMA si voči nemu uplatnila sankcie, o ktorej skutočnosti svedok nevedel. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že je pravdou, že čiastočne meškal s dodaním určitých prác aj žalobca, avšak žalobca poskytol z tohto dôvodu žalovanému zľavu z ceny diela v konečnej sume 4.912,31 eur, ktorú skutočnosť žalovaný nepoprel. Je pravdou, že dielo malo byť ukončené a odovzdané v termíne do 30.9.2008 a že v bode 4.2 článku IV. zmluvy je uvedené, že dodržanie času plnenia zo strany zhotoviteľa je závislé od riadneho a včasného spolupôsobenia objednávateľa tak, ako je to dohodnuté v tejto zmluve. Po dobu omeškania objednávateľa s poskytnutím spolupôsobenia nie je však zhotoviteľ v omeškaní s plnením záväzku. V rámci vykonaného dokazovania bolo aj podľa názoru odvolacieho súdu preukázané, že žalovaný bol v omeškaní pokiaľ ide o stavebnú pripravenosť diela, na čo bol upozornený zo strany žalobcu síce až listom zo dňa 7.10.2008, v ktorom uviedol prekážky brániace riadnemu ukončeniu diela a zároveň navrhol nový termín ukončenia diela v nadväznosti na práce subdodávateľov žalovaného, avšak žalovaný na tento list nereagoval, konateľ žalovaného na pojednávaní tento označil za alibistický list. Taktiež si žalobca túto povinnosť splnil aj zápisom do montážneho denníka dňa 19.9.2008 založený na č.l. 143 a zápisom v montážnom denníku zo dňa 10.10.2008, kde boli presne uvedené požiadavky žalobcu, ktoré žiadal splniť, aby mohlo dôjsť k riadnemu ukončeniu a dodaniu diela (stavebná pripravenosť, napojenie na plyn a pod.). 23. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie riadne zhodnotil všetky vykonané dôkazy, vyjadril sa ku každému vykonanému dôkazu, ku každej svedeckej výpovedi a listinnému dôkazu predloženému tak zo strany žalobcu ako aj zo strany žalovaného. Pokiaľ ide o námietku žalovaného v podanom odvolaní, týkajúcu sa jeho pohľadávky voči žalobcovi, ktorú mal voči žalobcovi za zápočet zmluvnej pokuty a ktorú si žalovaný uplatnil faktúrou č. XXXXXX zo dňa 28.12.2009 splatnou dňa 11.1.2010 na sumu 21.808,50 eur za omeškanie žalobcu s odovzdaním diela, odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že nedošlo k platnému započítaniu pohľadávky žalovaného titulom zmluvnej pokuty voči pohľadávke žalobcu, nakoľko žalovaný nemá nárok na uplatnenie si zmluvnej pokuty voči žalobcovi, pretože neboli na to splnené podmienky. Žalobca bol síce v omeškaní s odovzdaním diela 182 dní, ale toto omeškanie bolo zavinené v prevažnej miere žalovaným. Žalovaný neposkytol spolupôsobenie, nezabezpečil stavebnú pripravenosť tak, ako bolo uvedené vyššie ako sa to zaviazal v čl. IV. bod 4 zmluvy, a preto po dobu omeškania objednávateľa žalovaného s plnením spolupôsobenia nebol žalobca ako zhotoviteľ v omeškaní s plnením záväzku. Táto skutočnosť bola v konaní preukázaná jednak listinnými dôkazmi, ako aj výsluchmi svedkov. Túto skutočnosť potvrdil svedok H.. V., svedok X. J. U. H.. Q. Š.Ý.. 24. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie aj pokiaľ ide o uplatnenú zmluvnú pokutu zo strany žalobcu. Poukazuje zhodne ako súd prvej inštancie na ust. § 552 Obchodného zákonníka. Sporové strany si pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti dohodli v zmluve, konkrétne v čl. VII. bod 7.1 zmluvnú pokutu vo výške 0,01 % z celkovej ceny diela za každý deň omeškania, najviac do výšky 10% z celkovej ceny diela a bod 7.2 zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % dlžnej sumy za každý deň omeškania, najviac však do výšky 10 % celkovej ceny diela. Podľa názoru odvolacieho súdu táto dojednaná zmluvná pokuta vzhľadom na hodnotu a najmä význam zabezpečovacej povinnosti je primeraná, a preto nie je potrebné použiť moderačné oprávnenie na zníženie tejto pokuty. Podľa ust. § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu vzniká aj vtedy, keď oprávnenému účastníkovi porušenie povinnosti zabezpečovať zabezpečené zmluvnou pokutou nevznikne škoda. 25. Pokiaľ žalovaný namietal, že konanie žalobcu je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku v zmysle ust. § 265 Obchodného zákonníka, odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, že aj konanie žalovaného bolo v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, keďže si ani on neplnil riadne zmluvné povinnosti v súvislosti s uzatvorenou zmluvou o dielo a bol v omeškaní so spolupôsobením vo vzťahu k žalobcovi tak, ako to bolo preukázané svedeckými výpoveďami v rámci konania pred súdom prvej inštancie. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil. 26. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 262 ods. 1 a 2 C.s.p. a § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania s tým, že o výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. 27. Toto rozhodnutie bolo prijaté členmi senátu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).