Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/159/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209220654 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1209220654.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej, v právnej veci žalobcu Vladimír Petergáč VPG, Edelényska 12, Rožňava, IČO: 43 023 088, práv. zast. spoločnosti Advokátska kancelária Roštár - Slovák, s.r.o., Révová 7, Bratislava, IČO: 36 858 731, proti žalovanému ŠPORTHOTEL TRNÁVKA, spol. s r.o., Nerudova 8, Bratislava, IČO: 36 609 111, práv. zast. JUDr. Petrom Tóthom, advokátom, Bartošková 7, Bratislava, o zaplatenie istiny 10.952,32 EUR s prísl. a o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. 24Cb/68/2010-338 zo dňa 1.12.2015 a o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. 24Cb/68/2010-349 zo dňa 26.2.2016, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. 24Cb/68/2010-338 zo dňa 1.12.2015 p o t v r d z u j e . Žalovanému priznáva náhradu trov odvolacieho konania vo výške 66 %. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. 24Cb/68/2010-349 zo dňa 26.2.2016 p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom č.k. 24Cb/68/2010-338 súd prvej inštancie uložil povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.833,59 EUR istiny s 0,05%-ným denným úrokom z omeškania od 26.1.2009 do zaplatenia, v zostávajúcej časti súd žalobu zamietol a žalobcovi uložil je povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 1.941,64 EUR titulom náhrady trov konania pozostávajúcich zo súdneho poplatku za podaný odpor proti platobnému rozkazu v sume 433,62 EUR, a z trov právneho zastúpenia v sume 1.508,02 EUR. 2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobou podanou na súd dňa 25.11.2009 sa žalobca domáhal, aby súd určil povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu 10.952,32 EUR s príslušenstvom, t.j. úrokom z omeškania v sadzbe 0,05% denne zo sumy 8.124,86 EUR od 26.1.2009 do zaplatenia a v sadzbe 10% ročne zo sumy 2.827,46 EUR od 26.1.2009 do zaplatenia titulom ceny za vykonané dielo. Žalovaný nárok uplatnený žalobou neuznal, pričom v odpore proti platobnému rozkazu namietal neopodstatnenosť uplatňovaných nárokov. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie vypočutím žalobcu a jeho právneho zástupcu, konateľov žalovaného JUDr. E. C. C. B. M., právneho zástupcu žalovaného, svedkov E. L., J. Š., H. F., A.. E. F., J. J., H. J., A.. E. L. C. I.X. H., ďalej znaleckým dokazovaním znalcom z odboru "Stavebníctvo", oboznámil sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a po takto vykonanom dokazovaní ustálil skutkový stav. Z písomnej zmluvy o dielo predloženej súdu žalobcom je zrejmé, že bola uzavretá medzi objednávateľom označeným ako "Hotel Šport, ul. Nerudova, Bratislava, p. C.A." a žalovaným ako zhotoviteľom. Predmetná zmluva nie je datovaná, za stranu objednávateľa nie je potvrdená pečiatkou, ale len nečitateľným podpisom, pričom z označenia objednávateľa uvedeného na predmetnej zmluve o dielo je zrejmé, že ide o neexistujúci právny subjekt. Predmetom diela podľa článku II. malo byť kompletné zhotovenie stavebných prác stavby "Realizácia povrchových úprav stien a podláh - obklady, dlažby. Hygienické zariadenia - WC, kúpeľne." v rozsahu cenovej ponuky. Žalobca predložil súdu cenovú ponuku, ktorá mala byť súčasťou vyššie uvedenej písomnej zmluvy o dielo. Predmetná cenová ponuka nie je datovaná a vyplýva z nej, že sa týka realizácie obkladov a dlažieb - Hotel šport, a to za osadenie 21 kusov hygienických pultov v jednotkovej cene 920,- Sk za kus v celkovej cene 19.320,- Sk a za uloženie obkladov a dlažieb - množstvo cca 800 m2 v jednotkovej cene 349,- Sk/m2 v celkovej cene 279.200,- Sk s tým, že dopravné náklady sú v cene uloženia. Z predmetnej cenovej ponuky vyplýva cena spolu bez DPH vo výške 298.520,- Sk, DPH 19% vo výške 56.718,80 Sk a cena spolu s DPH vo výške 355.238,80 Sk, t.j. 11.791,77 EUR. V závere predmetnej cenovej ponuky je uvedená poznámka o tom, že množstvo je počítané odhadom. Skutočné množstvo sa zistí meraním a skutočným uložením. Predmetná cenová ponuka je opatrená pečiatkou a podpisom žalobcu a druhým nečitateľným podpisom, ktorý je podobný nečitateľnému podpisu uvedenému na vyššie uvedenej písomnej zmluve o dielo za objednávateľa. Žalobcom bol súdu predložený tiež dokument nadpísaný ako "Preberacie konanie", v ktorom je ako dodávateľ uvedený žalobca a ako odberateľ je v ňom uvedený žalovaný s tým, že je v ňom uvedený popis objektu: "HOTEL ŠPORT - obklady, dlažby" a ktorý je podpísaný obidvomi stranami, pričom je z neho zrejmé, že zistené závady boli odstránené v septembri 2008. Zo strany súdu je potrebné k predmetnému dokumentu uviesť, že z neho síce vyplýva prevzatie obkladov a dlažieb žalovaným od žalobcu, ale nie je v ňom uvedený konkrétny druh, rozsah a cena prevzatých prác a materiálov. 3. Po vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že nedatovaná písomná zmluva o dielo, ktorej súčasťou bola cenová ponuka, je absolútne neplatným právnym úkonom, keďže jednoznačne je v nej na strane objednávateľa označený neexistujúci právny subjekt a za stranu objednávateľa je opatrená jedným nečitateľným podpisom patriacim pravdepodobne jednému z konateľov žalovaného JUDr. E. C. bez pečiatky žalovaného. Zmluva nie je ani datovaná, pričom čas jej uzavretia je v dôsledku toho možné len približne vyvodiť z termínu začatia realizácie diela v nej uvedenom, čo malo byť 15.11.2007. V čase zodpovedajúcom času uzavretia predmetnej písomnej zmluvy podľa výpisu žalovaného z obchodného registra bolo konanie v mene spoločnosti upravené tým spôsobom, že v mene spoločnosti konajú a podpisujú konatelia spoločne, pričom žalovaná spoločnosť mala v tom čase dvoch konateľov. Z vykonaného dokazovania, a to najmä z výpovedí účastníkov konania však mal súd za preukázané, že medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom bola najneskôr k termínu 15.11.2007 uzavretá v ústnej forme platná zmluva o dielo v zmysle Obchodného zákonníka, ktorá je po obsahovej stránke totožná s obsahom absolútne neplatnej písomnej zmluvy o dielo a ktorá obsahovala všetky zákonom požadované podstatné náležitosti zmluvy o dielo, t.j. dohodu o predmete diela a jeho cene, a to s odkazom na písomnú nedatovanú cenovú ponuku, ktorá však v danom konaní bola akceptovaná obidvomi účastníkmi konania. Obsahom ústnej zmluvy o dielo bola aj dohoda zmluvných strán o výške úroku z omeškania 0,05% denne, čo ani jedna zo strán v konaní nenamietala. Z vykonaného dokazovania je teda zrejmé, že na základe ústnej zmluvy o dielo mal žalobca vykonať dielo predstavujúce realizáciu povrchových úprav stien a podláh - obklady, dlažby a hygienické zariadenia - WC, kúpeľne v rozsahu cenovej ponuky, t.j. osadenie 21 kusov hygienických pultov a uloženie obkladov a dlažieb v rozsahu 800 m2 za celkovú cenu diela vo výške 355.238,80 Sk s DPH, t.j. 11.791,77 EUR s DPH. 4. Medzi stranami v konaní nebolo v priebehu konania sporné, že žalobca práce v zmysle vyššie uvedenej cenovej ponuky vykonal a vznikol mu teda nárok na zaplatenie dohodnutej ceny diela, z ktorej vo forme preddavkových platieb bola žalovaným žalobcovi uhradená suma v celkovej výške 300.000,- Sk, t.j. 9.958,18 EUR, v dôsledku čoho z dohodnutej ceny diela zostala neuhradená suma vo výške 1.833,59 EUR. Žalobcovi okrem nároku na zaplatenie istiny v sume 1.833,59 EUR predstavujúcej neuhradenú časť dohodnutej ceny diela vznikol tiež nárok na zaplatenie úroku z omeškania v dohodnutej výške 0,05% denne od 26.1.2009 do zaplatenia, t.j. odo dňa nasledujúceho po dátume splatnosti faktúry, ktorou žalobca vyúčtoval žalovanému cenu diela. Pokiaľ ide o zostávajúcu časť žalobcom uplatňovaného nároku na zaplatenie ceny diela v zostávajúcej výške 9.118,73 EUR s príslušenstvom dospel súdu prvej inštancie k záveru, že skutková a právna opodstatnenosť tohto nároku žalobcu nebola v konaní preukázaná, a to napriek rozsiahlemu dokazovaniu vykonanému zo strany súdu, či už vo forme výpovedí účastníkov konania, výpovedí svedkov alebo vo forme znaleckého dokazovania. Žalobca nepredložil v priebehu konania súdu žiadne dôkazy, ktoré by relevantným spôsobom preukazovali existenciu ústnej dohody účastníkov konania o vykonaní prác nad rámec písomnej cenovej ponuky a ktoré by relevantným spôsobom preukazovali žalobcom tvrdený rozsah vykonaných a následne fakturovaných prác. Z dokladu nadpísaného ako "Preberacie konanie", ktorý má byť podľa svojho obsahu pravdepodobne protokolom o odovzdaní a prevzatí diela, je zrejmé odovzdanie a prevzatie diela bez akejkoľvek podrobnej špecifikácie preberaných prác a výkonov. Rukou písaný doklad, ktorý mal žalobca spisovať spolu s J. Š., taktiež nie je možné vyhodnotiť ako relevantný dôkaz preukazujúci vykonanie prác v žalobcom tvrdenom rozsahu. Predmetný doklad jednak nie je vôbec datovaný, t.j. ani približne nie je možné vyvodiť čas jeho vzniku a nie je ani žiadnym spôsobom označený, t.j. nie je možné identifikovať ani účel jeho vytvorenia. Tieto nedostatky predmetného žalobcom predloženého dokladu sa nepodarilo v priebehu konania doplniť ani svedeckou výpoveďou J. Š., ktorý si síce postupne spomenul, že doklad vytváral so žalobcom, ale nevedel uviesť kedy a za akým účelom. Súčasne je potrebné poukázať na skutočnosť, že J. Š. jednoznačne nebol osobou oprávnenou konať v mene žalovaného, pričom predmetný doklad nie je ani nikým potvrdený a podpísaný a jediné čo ho spája s predmetom daného sporu je tvrdenie žalobcu, ktoré nie je podporené žiadnym z dôkazov vykonaných v predmetnej veci. Tvrdenie žalobcu o rozsahu ním vykonaných prác nepotvrdilo ani znalecké dokazovanie, keďže znalec síce konštatoval vykonanie prác vo väčšom rozsahu než aký je uvedený v cenovej ponuke, avšak na základe dostupných podkladov znalec konštatoval, že nie je možné objektívne posúdiť reálne vykonané práce žalobcu na danej stavbe. Taktiež svedecká výpoveď I. H., o ktorej žalobca tvrdil, že mala na predmetnej stavbe pôsobiť ako neoficiálny stavebný dozor, nepotvrdila opodstatnenosť žalobcom uplatňovaného nároku, keďže táto svedkyňa nielenže nevedela uviesť, v akom rozsahu žalobca práce vykonal, ale nevedela uviesť ani to, na ktorých nadzemných podlažiach žalobca práce vykonával. Tvrdenie právneho zástupcu žalobcu o tom, že svedkyňa potvrdila žalobcom tvrdenú skutočnosť, že žalobca práce na predmetnej stavbe vykonával, je vo vzťahu k predmetu sporu úplne irelevantné, keďže skutočnosť, že žalobca práce na predmetnej stavbe vykonával, nebola v priebehu konania medzi účastníkmi konania sporná, a sporný bol práve rozsah vykonaných prác. Prehlásenia brigádnikov, ktorí za žalobcu vykonávali práce na predmetnej stavbe, súd prvej inštancie s poukazom na výpovede svedkov H. F.C. C. A.. E. F. vyhodnotil ako nedôveryhodné, keďže títo svedkovia potvrdili, že len podpísali prehlásenie naformulované právnym zástupcom žalobcu, pričom nikdy nevideli zmluvu o dielo uzavretú medzi účastníkmi konania a neboli prítomní pri žiadnom meraní skutočne vykonaných prác. Z toho dôvodu súd údaje o konkrétnych výmerách vykonaných prác a konštatovanie o vykonaní prác nad rámec zmluvy o dielo uvádzané v predmetných predložených prehláseniach nepovažoval za relevantný dôkaz. Súčasne súd považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že oproti výpovediam svedkov navrhnutých v konaní žalobcom, t.j. H. F. C. A.. E. F. stoja výpovede svedkov navrhnutých v konaní žalovaným, t.j. J. J., H. J. C. A.. E. L.U.. 5. V danom prípade ide o žalobu na plnenie, pri ktorej je dôkazné bremeno vo veci jednoznačne na strane žalobcu, ktorý pre úspešné uplatňovanie svojho práva musí predložiť alebo navrhnúť dôkazy, ktoré jednoznačným a nespochybniteľným spôsobom preukazujú dôvodnosť jeho nároku, avšak v danom prípade žalobca v tomto smere vo vzťahu k nároku na zaplatenie ceny diela vo výške 9.118,73 EUR s príslušenstvom dôkazné bremeno jednoznačne neuniesol. Súd prvej inštancie tiež považoval za potrebné uviesť, že do stavu dôkaznej núdze sa žalovaný dostal sám v dôsledku svojho nezodpovedného prístupu počas vykonávania prác na predmetnej stavbe, keďže ako zhotoviteľ neviedol stavebný denník, prípadne montážny denník, do ktorého by priebežne zapisoval vykonávané práce a tieto by mu boli následne objednávateľom priebežne potvrdzované. Taktiež žalobca relevantným a nespochybniteľným spôsobom nevyhotovil v súčinnosti so žalovaným zameranie skutočného stavu veci po ukončení prác, pričom v konaní ani nepreukázal, že by tieto úkony realizoval alebo chcel realizovať a že by k nim nedošlo z dôvodu bezdôvodného odopretia súčinnosti zo strany žalovaného. 6. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania aplikoval ustanovenie § 142 O.s.p., v zmysle ktorého od 83%-ného úspechu žalovaného odpočítal 17%-ný úspech žalobcu, v dôsledku čoho súd priznal žalovanému nárok na náhradu 66% vzniknutých trov konania v sume 1.941,64 EUR pozostávajúcich zo súdneho poplatku v sume 433,62 EUR a z trov právneho zastúpenia v sume 1.508,02 EUR. 7. Proti rozsudku v časti I. a II. výroku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, podľa ktorého súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli v konaní preukázané a nevysporiadal sa so všetkými vykonanými dôkazmi. Nepredvolaním a nevypočutím svedka p. K. súd odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom, pričom sa taktiež nevysporiadal s písomným dôkazom - prehlásením od p. K.. Taktiež súd nesprávne vyhodnoli výpoveď svedkov p. F. C. J.. F., ktorí potvrdili vykonávanie prác žalobcom na všetkých troch podlažiach. Svedecká výpoveď p. Š. je v niektorých častiach podľa žalobcu rozporuplná a nedôveryhodná, nakoľko tento svedok bol osobou poverenou žalovaným v zmysle § 15 resp. § 16 Obch. zák. na vykonanie prác, čím konanie tohto svedka zaviazalo priamo žalovaného. Súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil jednotlivé vykonané dôkazy, najmä: 1. výpovede svedka p. Š., 2. listinný dôkaz - súpis vykonaných prác v jednotlivých miestnostiach objektu žalovaného, 3. výpovede svedkov na strane žalobcu - E. F. C. H. F.C., 4. výpovede svedkov na strane žalovaného - J.V. J., H. J., E. L. a ich prehlásenia, 5. výpoveď konateľa žalovaného JUDr. E. C., 6. otázka vykonania prác žalobcom, konkrétne náter poistnej hydroizolácie a rezanie a uloženie soklov v objekte žalovaného, najmä na 1. a 2. nadzemnom podlaží objektu, 7. listinný dôkaz - zápisnicu o odovzdaní diela s názvom „Preberacie konanie“ z 5.6.2008. K bodom 1. a 2. uvádza, že ako by mohol svedok Š. či žalobca vedieť ešte pred začatím prác žalobcu u žalovaného (predpokladané práce na 1. a 2. nadzemnom podlaží), že výsledný počet hygienických pultov v objektu bude 31 ks a že výsledná plocha realizovaných obkladov a dlažieb bude cca 1200 m2. Výklad súpisu v spojení s výpoveďami svedka Š. je preto jediný možný, a to že tento súpis prác a zameranie obkladov v miestnostiach v ňom obsiahnuté realizoval tento svedok spolu so žalobcom po skončení realizácie prác žalobu u žalovaného. K bodom 3. a 4. uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy - výpovede svedkov p. F. C. F., pretože títo celkom jednoznačne potvrdili vykonávanie prác žalobcom na všetkých troch podlažiach stavby žalovaného, práce v rezaní a uložení sokla na všetkých troch podlažiach, práce v nátere poistnej hydroizolácie na všetkých troch podlažiach stavby žalovaného. 8. Žalobca považuje za preukázané vykonanie diela pre žalovaného spočívajúce v realizácii povrchových úprav stien a podláh, uložení a osadení hygienických pultov, nátere poistnej hydroizolácie a rezaní a uložení soklov v objekte žalovaného, v plnom rozsahu a v cene určenej na základe nespornej cenovej ponuky žalobcu, a to najmú na základe predloženého Súpisu vykonaných prác v jednotlivých miestnostiach hotela vyhotoveného svedkom, kde samotné výpočty nameraných a žalobcom realizovaných plôch v metroch štvorcových dorátal žalobca. Záverom navrhol napadnuté rozhodnutie zmeniť tak, že sa žalobe v plnom rozsahu vyhovie. 9. Proti rozsudku v časti týkajúcej sa jeho povinnosti uhradiť žalobcovi sumu 1.833,59 EUR sa v zákonnej lehote odvolal i žalovaný. Má za to, že žalobcovi uhradil všetky jeho náležitosti v plnom rozsahu tak, ako mu podľa pôvodného zmluvného záväzku vyplýva. Žalobca nedoručil žalovanému konečnú faktúru k dodaniu diela, na základe čoho ju žalovaný nemôže zaviesť do účtovníctva a v tejto časti ostáva táto položka otvorená. Na základe uvedeného žiada napadnutý rozsudok zmeniť tak, že žalobu zamieta. 10. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý jeho názor uvedené v odvolaní považuje za nepravdivé, pričom tie nemôžu byť dôvodom na nepriznanie nároku žalobcu. Žalovaný sám vo svojich listoch z 3.11.2008 20.1.2009 opakovane uviedol, že rozdiel vo výške 1.833,60 EUR ihneď po vystavení riadnej resp. opravenej faktúry žalobcovi uhradí. 11. Žalovaný sa vyjadril k odvolaniu žalobcu, ktorý má za to, že súd prvej inštancie vykonal rozsiahle dokazovanie, pričom dospel k správnemu zisteniu skutkového stavu, pokiaľ sa týka zmluvných záväzkov, ich obsahu a náležitostí. Odvolanie žalobcu žiada v plnom rozsahu zamietnuť ako nedôvodné. 12. Uznesením č.k. 24Cb/68/2010-349 zo dňa 29.2.2016 súd prvej inštancie určil žalobcovi povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava II titulom náhrady trov konania platených štátom sumu 255,83 EUR a žalovaný je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava II titulom náhrady trov konania platených štátom sumu 134,33 EUR, do troch dní od právoplatnosti uznesenia. 13. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že uznesením zo dňa 23.7.2013 pod č. k. 24Cb/68/2010-192, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 4.9.2013, súd určil znalcovi G.. A.. E. Ž., J.. znalečné v sume 790,16 EUR, ktoré bolo vo výške 400,- EUR uhradené z preddavku na trovy znaleckého dokazovania zloženého žalobcom a v sume 390,16 EUR zo štátnych finančných prostriedkov. Znalečné v sume 790,16 EUR predstavuje trovy konania, pričom z vyplateného znalečného vzhľadom na výsledok konania pripadá suma 655,83 EUR na žalobcu, v dôsledku jeho 83%-ného neúspechu v danom konaní a suma 134,33 EUR na žalovaného, v dôsledku jeho 17%-ného neúspechu v danom konaní. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania platených štátom súd prvej inštancie zobral do úvahy skutočnosť, že v danom prípade bol preddavok na trovy znaleckého dokazovania zložený len zo strany žalobcu, a to v sume 400,- EUR, ktorý bol v celosti spotrebovaný na výplatu znalečného. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na § 148 ods. 1, O.s.p., súd určil povinnosť žalobcu nahradiť trovy konania platené štátom v sume 255,83 EUR a povinnosť žalovaného nahradiť trovy konania platené štátom v sume 134,33 EUR. 14. Proti uzneseniu v časti I. výroku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý napadnuté uznesenie považuje za predčasne vydané z dôvodu, že vo veci samej ešte nie je právoplatne rozhodnuté, keďže žalobca podal voči rozsudku z 1.12.2015 odvolanie. Súd preto ešte nepozná výsledky konania a nemôže určiť, proti ktorému účastníkovi má štát právo na náhradu trov konania. Žalobca navrhol napadnuté rozhodnutie v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. 15. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 5.9.2017. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu i žalovaného, ako aj s ich vyjadreniami, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniam proti rozsudku a proti uzneseniu nie je možné vyhovieť. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 16. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo a odvolanie žalobcu i žalovaného bolo podané v rámci účinnosti zákonnej úpravy procesného konania podľa Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb., avšak o odvolaní rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti právnej úpravy Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z. z. a postupoval tak v súlade s § 470 ods. 1, C.s.p. a § 473 C.s.p., podľa ktorých sa počnúc účinnosťou C.s.p. ruší úprava Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. a aj na konania začaté pred účinnosťou C.s.p. sa počnúc dátumom 1.7.2016 vzťahuje aktuálna procesná úprava C.s.p. 17. Krajský súd uvádza, že základom jeho potvrdzujúceho rozhodnutia bola vyššie citovaná právna úprava. Prejednaním veci len v rámci a z tých dôvodov, ktoré žalobca i žalovaný vymedzili v odvolaní, a ktoré mali väzbu na zistený uzavretý skutkový stav veci podľa výsledkov dokazovania v prvoinštančnom konaní (§ 379 C.s.p., § 380 ods. 1, C.s.p.), krajský súd nezistil opodstatnenosť podaného odvolania. Súd prvej inštancie vykonal v intenciách návrhov účastníkov dostatočné dokazovanie, z neho vyvodil správne skutkové zistenia a rovnako správne vec právne posúdil. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti napadnutého rozsudku okresného súdu a stotožnenie sa s dôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení rozsudku súdom prvej inštancie, odvolací súd za aplikácie § 387 ods. 1, C.s.p. odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku v predmetnej časti. Z titulu aplikácie § 387 ods. 2, C.s.p. v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 350/09 a rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2 Cdo 170/2005, pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu nie je potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), a tým je postačujúce len odkázať cez § 387 ods. 2, C.s.p. na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozsudku. V zásade sa odvolací súd môže obmedziť len na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu. 18. Odvolací súd uvádza, že preskúmaním postupu v konaní pred súdom prvej inštancie a odvolaním napadnutého rozsudku č.k. 24Cb/68/2010-338 bolo konštatované, že napadnutý rozsudok i v rovine odôvodnenia je koherentný so zákonnou úpravou správne aplikovanou a interpretovanou súdom prvej inštancie na zistený skutkový stav tak ako vyplynul z dokazovania dostatočne vykonaného pre možnosť rozhodnutia vo veci samej. V napadnutom rozsudku pritom súd prvej inštancie poskytol odpoveď na všetky kľúčové otázky sporovej právnej veci, preto nebol priestor pre odvolací súd pre iný záver, v rámci odvolacieho konania limitovaného rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného, než aby napadnutý rozsudok ako vecne správne rozhodnutie, napriek odvolacím námietkam žalobcu i žalovaného, vyjadreným v odvolaní, potvrdil. Odvolací súd zvýrazňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (pozri napr. III. ÚS 209/04). Uvedené kritéria pre dostatočné odôvodnenie napadnutý rozsudok splnil. 19. K odvolacej námietke nevykonania dôkazov - výsluchu svedka p. Rybanského, vyhodnotení svedeckých výpovedí svedkov na strane žalobcu i na strane žalovaného a vyhodnotení listinných dôkazov, k týmto výhradám uvádza, že právomocou súdu danou § 191 C.s.p., podľa ktorého „Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo“. Súd síce postupuje pri hodnotení dôkazov podľa svojej úvahy, avšak garantom kontroly spravodlivosti a toho, že nejde o svojvôľu, je podrobné hodnotenie a logické zdôvodnenie dôkazov samostatne a vo vzájomnej súvislosti. Túto podmienku súd prvej inštancie splnil, keď argumentoval závermi vykonaného dokazovania, ktoré vyšli najavo v rámci nestranného dokazovania, avšak v danom prípade bolo dôkazné bremeno jednoznačne na strane žalobcu, ktorý dôkazné bremeno vo vzťahu k nároku na zaplatenie ceny diela vo výške 9.118,73 EUR neuniesol. Žalobca sa odvolal tiež voči rozhodnutiu o trovách, pričom odvolanie v tejto časti bližšie nedefinoval. Odvolací súd konštatuje že aj v časti rozhodnutia o trovách je napadnutý rozsudok správny. 20. Odvolací súd sa taktiež nestotožňuje s argumentmi žalovaného uvedené v odvolaní, nakoľko z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynul žalobcov nárok na zaplatenie dohodnutej ceny diely v sume 11.791,77 EUR, pričom zostala neuhradená suma vo výške 1.833,59 EUR. Žalovaný v konaní nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by relevantným spôsobom preukazovali jeho tvrdenia obsiahnuté v odvolaní a súd prvej inštancie preto správne na základe vykonaného dokazovania ustálil výšku a dôvod sumy ktorú žalobcovi v napadnutom rozhodnutí priznal. Podľa § 148 ods. 1 O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016, štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal. 21. V konaní, v ktorom vo vzťahu medzi stranami prichádza do úvahy náhrada trov konania, mal štát podľa ustanovenia § 148 ods. 1 O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie podľa výsledkov konania proti stranám právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Strane, u ktorej nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov, možno náhradu takýchto trov uložiť len v tom prípade, ak v konaní nemala úspech alebo mala úspech len čiastočný. Súd prvej inštancie uznesením z 23.7.2013 správne nariadil znalecké dokazovanie u znalca G.. A.. E. Ž., pričom v danom prípade bol preddavok na trovy znaleckého dokazovania zložený len zo strany žalobcu vo výške 400,- EUR. Súd prvej inštancie správne rozhodol, keď uložil žalobcovi i žalovanému povinnosť zaplatiť štátu náhradu trov konania, a to vzhľadom na ich pomer úspechu/neúspechu v danom konaní. 22. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok i napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil. 23. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 396 C.s.p. v spojení s § 255 a ods. 1, C.s.p.. Žalobca, ktorý bol v odvolacom konaní, tak ako i v konaní súdu prvej inštancie úspešný v 66%, má nárok na náhradu trov konania. Na základe uvedeného odvolací súd žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania priznal v rozsahu 66%. Podľa § 262 ods. 1, C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2, C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).