Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/134/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209221919 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1209221919.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Branislava Krála a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobcu: DOModern, spol. s r. o., Medveďovej 19, Bratislava, zast. advokátskou kanceláriou JUDr. Marián Kurhajec, s. r. o., Bajkalská ul. č. 13, Bratislava, proti žalovanej: A. L., W.. XX.XX.XXXX, F. L. G.. Č.. XX, F., o zaplatenie 3.724,49 eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II z 24. septembra 2014, č. k. 8C/118/2010- 107, takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e vo výroku, ktorým bolo žalovanej povolené splácať priznanú istinu s príslušenstvom v splátkach po 50,- eur mesačne počnúc právoplatnosťou rozsudku pod následkom straty výhody splátok. Výrok napadnutého rozsudku, ktorým žalobcovi nebola priznaná náhrada trov konania, sa z r u š u j e a vec sa v tomto rozsahu v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 3.237,28 eur s 5 % úrokmi z omeškania od 20.06.2013 do zaplatenia s tým, že povolil, aby žalovaná priznanú istinu s príslušenstvom splácala v splátkach po 50,- eur mesačne pod následkom straty výhody splátok počnúc právoplatnosťou rozsudku. Vo zvyšku súd prvej inštancie konanie zastavil a žalobcovi nepriznal právo na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalovaná nadobudla vlastníctvo k bytu č. XXX, ktorý sa nachádza v obytnom dome na L. G.. Č.. XX U. F. L. L.. Č.. XXXX zapísanom na LV pre kat. úz. U. Č.. XXXX kúpnou zmluvou, pričom vlastnícke právo k bytu bolo zapísané do katastra nehnuteľností na základe návrhu na vklad č. U.-XXXX/XXXX, A. XX.XX.XXXX. Žalovaná dňa 26.06.2006 uzavrela s pôvodnou žalovanou K.. V. V. kúpnu zmluvu o predaji predmetného bytu. Rozsudkom z 26.04.2013, č. k. 50C/272/2006-355, právoplatným dňa 20.06.2013, súd prvej inštancie určil, že predmetná kúpna zmluva je neplatná. Keďže rozhodnutie o určení neplatnosti kúpnej zmluvy malo deklaratórny charakter, došlo k obnoveniu vlastníctva žalovanej k predmetnému bytu s účinkami ex tunc. Z vyúčtovania nákladov za užívanie bytu a plnení spojených s užívaním bytu za rok 2006 vyplýva, že nedoplatok k 31.12.2006 predstavoval 22.998,- Sk. Z vyúčtovania za rok 2007 vyplýva, že žalovaná v roku 2007 uhradila žalobcovi sumu 22.998,- Sk vo výške nedoplatku za predchádzajúci rok a sumu 7.540,- Sk, pričom nedoplatok k 31.12.2007 predstavoval 46.795,- Sk. Z vyúčtovania za rok 2008 vyplýva, že žalovaná v roku 2008 uhradila sumu vo výške 30.350,- Sk, pričom nedoplatok k 31.12.2008 predstavoval 65.837,28 Sk (2.185,40 eur). Z vyúčtovania za rok 2009 vyplýva, že žalovaná uhradila sumu 242,- eur, pričom nedoplatok k 31.12.2009 predstavoval 3.237,28 eur. 3. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba je dôvodná. Sporové strany mali uzavretú Zmluvu o výkone správy, pričom túto skutočnosť v priebehu konania nenamietali. Žalovaná ako vlastníčka predmetného bytu bola v zmysle zmluvy o výkone správy povinná mesačne uhrádzať preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv na základe predpisu správcu bytového domu, t. j. žalobcu (§ 10 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z.). Jej nedoplatok predstavoval k 31.12.2009 sumu 3.237,28 eur. Sporové strany pritom v zmysle svojich vyjadrení prednesených v priebehu konania považovali výšku nedoplatku za nespornú. S poukazom na tieto závery súd prvej inštancie žalobe vyhovel a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu 3.237,28 eur. O povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 517 ods. 2 Obč. zák., v spojení s nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. Súd prvej inštancie podľa § 160 ods. 1 O.s.p. povolil žalovanej splácať priznanú istinu s príslušenstvom v splátkach po 50,- eur mesačne pod následkom straty výhody splátok. Vzhľadom na výšku starobného dôchodku žalovanej, ktorý predstavuje 164,90 eur mesačne a osobnú starostlivosť o postihnutú dcéru, ktorá poberá mesačnú dávku v sume 257,- eur mesačne, súd prvej inštancie dospel k záveru, že výška mesačnej splátky je primeraná majetkovým a osobným pomerom žalovanej. Splátka vo výške 1.000,- eur navrhovaná žalobcom je podľa súdu prvej inštancie vzhľadom na mesačný príjem žalovanej neprimeraná, žalovaná by nebola schopná plniť svoju povinnosť v uvedenom rozsahu a tým by nedošlo k naplneniu účelu citovaného ustanovenia o možnosti povoliť splácanie priznaného nároku v splátkach. Pokiaľ ide o späťvzatú časť žaloby, súd prvej inštancie v tejto časti konanie zastavil podľa § 96 ods. 1 O.s.p. O trovách konania súd rozhodol podľa § 150 ods. 1 O.s.p. 4. Výrok o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil nasledovne. „Navrhovateľ vzal návrh späť v časti žalovanej istiny a bol neúspešný v časti požadovaných úrokov z omeškania. Vo zvyšnej časti mal navrhovateľ vo veci úspech, preto by mu prislúchala pomerná náhrada trov konania. Súd má však za to, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, a preto navrhovateľovi právo na náhradu trov konania nepriznal. Ako dôvod hodný osobitného zreteľa je nutné zohľadniť majetkové a osobné pomery účastníkov konania. Jediným príjmom žalovanej je starobný dôchodok vo výške 164,90 eur mesačne, pričom sa zároveň stará o postihnutú dcéru, ktorá je na invalidnom vozíku. Majetkové a osobné pomery žalovanej tak odôvodňujú aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O.s.p. Žalobca je naproti tomu právnickou osobou vykonávajúcou podnikateľskú činnosť a preto prihliadnuc na porovnanie majetkových pomerov účastníkov konania je súd toho názoru, že nepriznanie náhrady trov konania žalobcu neprimerane nezaťaží a nebude mať nepriaznivý vplyv na jeho majetkové pomery. Súd ďalej prihliadol na to, či žalobca uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril. Prvým úkonom, ktorý žalobcovi prislúchal, bolo podanie návrhu na začatie konania. Žalobca k návrhu priložil vyúčtovanie a prehľad platieb za roky 2007 - 2009, ktoré boli veľmi všeobecné a ktoré žalovaná nepovažovala za dostatočne špecifikované. Žalobca až následne dňa 18.09.2014 doručil súdu podrobné a preskúmateľné vyúčtovanie nákladov za užívanie bytu za roky 2006 - 2009, pričom po prerátaní nákladov vzal návrh v časti istiny 487,21 eur späť. Po tejto úprave výšky žalovanej istiny považovala žalovaná nárok za nesporný a priznanie žalovanej istiny žalobcovi nenamietala. Z uvedených skutočností vyplýva, že žalobca súdu nepredložil dostatočné dôkazy na preukázanie svojho nároku pri prvom úkone, ktorý mu patril, napriek tomu, že podrobné a prehľadné vyúčtovanie nákladov za užívanie bytu musel mať v čase podania návrhu na súd k dispozícii. Posudzovaným kritériom pri aplikácii § 150 ods. 1 O.s.p. je aj správanie účastníkov v štádiu pred samotným súdnym sporom. V čase podania návrhu na začatie konania bola ako vlastníčka bytu evidovaná pôvodná žalovaná, K.. V. V.. Žalovanej tak zo strany žalobcu neboli adresované predžalobné výzvy a keďže jej ani neprislúchal zápis vlastníckeho práva na liste vlastníctva, nemala možnosť uhradiť splatné záväzky pred podaním žaloby na súd. Samotnú skutočnosť, že v čase podania žaloby prebiehalo konanie o určenie vlastníctva k bytu, ktorý bol aj predmetom prejednávanej veci, t. j. bola sporná otázka pasívnej vecnej legitimácie, možno považovať za dostatočne výnimočnú a v spojení s vyššie uvedenými dôvodmi za odôvodňujúcu pri aplikácii § 150 ods. 1 O.s.p.“ 5. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca a napadol ním výrok, ktorým bolo žalovanej povolené zaplatenie priznanej istiny s prísl. v splátkach po 50,- eur mesačne a výrok o trovách konania. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch zrušil a vec mu v tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie. Pokiaľ ide o výrok o povolení splátok, žalobca v odvolaní uviedol, že ak by žalovaná mala skutočný záujem na platení mesačných zálohových platieb, odkladala by si príslušné sumy a v okamihu určenia neplatnosti kúpnej zmluvy by bola schopná uhradiť dlh a nebola by nútená požiadať o splátkový kalendár. Po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola vyhlásená kúpna zmluva za neplatnú, žalobca viackrát písomne vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy, ale bezvýsledne. Podľa žalobcu je napadnutý rozsudok v časti povolenia splátok jednostranne tendenčný v prospech žalovanej a neprospech všetkých ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v predmetnom bytovom dome. Pokiaľ ide o výrok o trovách konania, žalobca v odvolaní uviedol, že okolnosťou podmieňujúcou čiastočné späťvzatie žaloby nebolo to, že by uznal argumentáciu žalovanej, ale skutočnosť, že po podaní žaloby bolo vyhotovené vyúčtovanie, ktoré v čase podania žaloby neexistovalo a ktoré odôvodňovalo jej čiastočné späťvzatie. Súd prvej inštancie podľa žalobcu tendenčne skreslil skutkový stav v prospech žalovanej, pretože časové rozmedzie odo dňa podania žaloby do dňa predloženia požadovaných dokladov bolo spôsobené len tým, že konanie bolo prerušené do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia určujúceho neplatnosť kúpnej zmluvy, teda nie z viny žalobcu. K záveru súdu prvej inštancie, že žalobca nepredložil dôkazy na preukázanie svojho nároku pri prvom úkone, ktorý mu patril, žalobca uviedol, že žaloba bola podaná na súd prvej inštancie dňa 08.12.2009, teda v čase, keď vyúčtovanie za rok 2009 ešte neexistovalo, pretože sa vyhotovilo až v roku 2010. Postup žalobcu v súvislosti s doručovaním predžalobných výziev K.. V. V., ktorá bola v rozhodnom čase zapísaná ako výlučná vlastníčka predmetného bytu na príslušnom liste vlastníctva, bol podľa žalobcu v súlade s právnym poriadkom, keďže pre neho bol v tom čase smerodajný údaj na liste vlastníctva. Samotná skutočnosť, že jedna zo sporových strán je fyzickou osobou, zatiaľ čo druhá je právnickou osobou, nemôže podľa žalobcu odôvodniť aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O.s.p. pri rozhodovaní o trovách konania. Žalobca ďalej zdôraznil, že v konaní zastupuje vlastníkov bytov a nebytových priestorov a teda neuplatňuje svoj ale ich nárok. 6. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnuté výroky rozsudku súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné proti výroku napadnutého rozsudku, ktorým boli žalovanej povolené splátky priznanej istiny s prísl., zatiaľ čo výrok napadnutého rozsudku o trovách konania nie je vecne správny. 7. V konaní bolo preukázané, že žalovaná je starobná dôchodkyňa a poberá starobný dôchodok vo výške 164,90 eur mesačne. Stará sa o zdravotne postihnutú dcéru (na invalidnom vozíku), ktorá poberá invalidný dôchodok vo výške 257,- eur mesačne. Tieto skutkové zistenia neboli medzi stranami sporné, resp. žalobca ich nespochybňoval. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď vzhľadom na tieto skutočnosti aplikoval ust. § 160 ods. 1 O.s.p. a žalovanej povolil priznanú istinu s príslušenstvom splácať v splátkach po 50,- eur mesačne. Odvolací súd si je vedomý toho, že splátky sú nízke v pomere k výške priznanej istiny s príslušenstvom. Na druhej strane však treba vziať do úvahy, že splátka vo výške 50,- eur mesačne predstavuje približne 1/3 starobného dôchodku žalovanej, pričom vek, osobné pomery žalovanej a jej spolužitie s invalidnou dcérou poberajúcou taktiež nízky invalidný dôchodok objektívne žalovanej neumožňujú spravodlivo od nej požadovať, aby si prípadným zvýšeným pracovným úsilím zabezpečila ďalší zdroj príjmu a aby tak mohla dlh uhradiť naraz, prípadne vo vyšších splátkach. Oprávnené záujmy žalobcu sú podľa názoru odvolacieho súdu garantované skutočnosťou, že súd prvej inštancie splátky žalovanej povolil pod následkom straty výhody splátok (§ 565 Obč. zák.). 8. Odvolací súd je toho názoru, že spomenuté skutočnosti na strane žalovanej (nízky starobný dôchodok, vek, starostlivosť o invalidnú dcéru s nízkym príjmom, nemajetnosť) predstavujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré odôvodňovali použitie ust. § 150 ods. 1 O.s.p. (v súčasnosti ide o ust. § 257 C.s.p.) pri rozhodovaním o trovách konania. Napriek tomu odvolací súd nemohol potvrdiť výrok napadnutého rozsudku, ktorým žalobcovi nebola priznaná náhrada trov konania. Žalobca totiž podaním zo 16.09.2014 (č. l. 90) vzal žalobu sčasti späť. Súd prvej inštancie mal preto napadnutým rozsudkom rozhodnúť jednak o náhrade trov konania vo vzťahu k výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené a to podľa § 142 ods. 1 O.s.p., prípadne v spojení s § 150 ods. 1 O.s.p. a jednak o náhrade trov konania vo vzťahu k výroku, ktorým bolo konanie vo zvyšku zastavené a to podľa § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. (v súčasnosti ide o ust. § 256 ods. 1 C.s.p.). Inými slovami, súd prvej inštancie mal žalovanej priznať náhradu trov konania vo vzťahu k výroku, ktorým bolo konanie zastavené, pretože zastavenie konania procesne zavinil žalobca späťvzatím žaloby. 9. Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 387 C.s.p. potvrdil výrok napadnutého rozsudku, ktorým boli žalovanej povolené splátky priznanej istiny s prísl. vo výške 50,- eur mesačne. Výrok, ktorým žalobcovi nebola priznaná náhrada trov konania, odvolací súd zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. c/ C.s.p. a vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V ňom bude súd prvej inštancie postupovať tak, ako je to naznačené v ods. 8. 10. Výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bolo žalobe vyhovené a výrok, ktorým bolo konanie vo zvyšku zastavené, neboli napadnuté odvolaním a nadobudli právoplatnosť. 11. V novom rozhodnutí o trovách prvoinštančného konania súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách odvolacieho konania. 12. Toto rozhodnutie prijal odvolací súd pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).