KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava26. 4. 2017plný textcitované 26×

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1Cob/109/2016 z 26. 4. 2017

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 26. apríla 2017, sp. zn. 1Cob/109/2016, ECLI:SK:KSBA:2017:1209223065.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/109/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209223065
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Sedláčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1209223065.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členiek
senátu JUDr. Andrey Haitovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej v právnej veci žalobcu: ROUTE 67, s. r.
o., Firmova 14, Bratislava, IČO: 44 202 997, zast.: Advokátska kancelária MULARČÍK A PARTNERI,
s. r. o., Nám. Martina Benku 15, Bratislava, IČO: 36 860 522 proti žalovanému: Wüstenrot poisťovňa,
a.s., Karadžičova 17, Bratislava, IČO: 31 383 408 o zaplatenie sumy 6.393,21 eur s prísl. a o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č.k. 9C/12/2010-305 zo dňa 14.12.2015 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II, č.k. 9C/12/2010-305 zo dňa 14.12.2015
v napadnutej vyhovujúcej časti p o t v r d z u j e .

Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie v časti prevyšujúcej zaplatenie istiny
6.393,21 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 528,15 eur od 3.10.2009 do zaplatenia a
9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 5.865,06 eur od 3.10.2009 do zaplatenia. Súčasne uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 5.634,88 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 9 % ročne zo sumy 5.634,88 eur od 3.10.2009 do zaplatenia a vo zvyšku žalobu zamietol. O
trovách konania si vymienil rozhodnúť do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 21.12.2009
domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 6.393,21 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 10 %
ročne zo sumy 528,15 eur od 3.3.2009 do zaplatenia a vo výške 10 % ročne zo sumy 5.865,06 eur od
3.3.2009 do zaplatenia z titulu neuhradenia poistného plnenia.

3. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 26.6.2008 uzavrel so žalovaným poistnú zmluvu - poistenie
motorových vozidiel pre prípad havárie, krádeže a úrazu č. 105 00 35 329. Poisteným vozidlom
bolo vozidlo vo vlastníctve žalobcu T. O. Z., rok výroby XXXX, VIN č. XZVHTXXSXXXXXXXXX. Dňa
8.10.2008 o 14.00 došlo k poistnej udalosti, pri ktorej vznikla škoda na danom vozidle. Toto šoféroval
S. V., ktorý na H. ulici v N. v smere jazdy od S., v zákrute pri Obchodnom dome Koratex, dostal
šmyk, v dôsledku ktorého bolo vozidlo vymrštené na obrubník pri ceste. Došlo k poškodeniu spodnej
časti vozidla a podvozku. Poistná udalosť bola hneď oznámená polícii. Následne dňa 15.10.2008
spísal žalobca oznámenie o poistnej udalosti, toto doručil žalovanému dňa 16.10.2008. Žalovaným bola
vykonaná obhliadka vozidla a žalobca následne zabezpečil prevoz motorového vozidla prostredníctvom
spoločnosti MMS Autotransport s.r.o. do Českej republiky. Táto spoločnosť následne vystavila žalobcovi
faktúru, znejúcu na sumu 15.911 Sk, pričom túto žalobca uhradil a dňa 3.3.2009 doručil žalovanému.
Opravu motorového vozidla zabezpečila spoločnosť F.67 s.r.o., sídlom v Novom Jičíne, Česká republika,



ktorá zabezpečovala servis tohto typu motorových vozidiel. Spoločnosť F.67 s.r.o. vystavila žalobcovi po
realizácii opravy vozidla dňa 6.2.2008 faktúru, znejúcu na sumu 164.339 Kč (5.865,06 eur). Žalovaný
vo svojom stanovisku k likvidácii poistnej udalosti č. 1085080495 uviedol, že s poukazom na všeobecné
obchodné podmienky nebolo možné vysporiadať žalobcom uplatnené nároky, pretože nebolo možné
spoľahlivo a objektívne zistiť všetky skutkové okolnosti poistnej udalosti a ustáliť, ktoré z nich boli príčinou
škody. Žalobca nesúhlasil s uvedeným stanoviskom žalovaného a mal za to, že príčinou bol šmyk, ktorý
dostal vodič vozidla p. V. v zákrute na H. ceste v N., v dôsledku čoho došlo k strate kontroly nad vozidlom
a následnému vymršteniu vozidla na obrubník a chodník, v dôsledku čoho došlo k poškodeniu podvozku
vozidla.

4. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ohľadom skutkových zistení konštatoval,
že spornosť priebehu nehodového deja predstavovala základný rozdiel v interpretácii vzniku následných
povinností na strane žalovaného. Žalovaný zastával názor, že ak nebola nehoda opísaná žalobcom v
súlade s tým, ako prebehla a opísaný priebeh nebol technicky prijateľný, nemožno tvrdiť, že poistná
udalosť nastala, a teda voči nemu nemožno vyvodzovať vznik povinnosti plniť svoje zmluvné záväzky.
Súd prvej inštancie na základe výsledkov dokazovania uviedol, že podľa opisu svedka V. (vodiča
motorového vozidla v čase nehody, ktorý nehodu zavinil), ako aj svedka N.V. (policajta, ktorý na
mieste nehodu bezprostredne po jej vzniku dokumentoval), sa motorové vozidlo pohybovalo v smere
od S. na H. cestu, dostalo šmyk a vyletelo na obrubník a chodník, následkom čoho bolo poškodené.
Tento priebeh nehody prevzal aj žalobca, ktorý ho takýmto spôsobom opísal v oznámení o poistnej
udalosti. Žalovaný počas prešetrovania škodovej udalosti namietal priebeh dopravnej nehody tak, ako
ho deklaroval žalobca, a to na základe expertízy, ktorú si dal vypracovať. Za účelom odstránenia
rozporov v tejto otázke bol v konaní ustanovený znalec, ktorý prijal záver, že vodič motorového vozidla
sa pohyboval v smere od H. cesty k Vajnorom (a nie naopak ako popisoval svedok V.), pričom takmer
na mieste nehody chcel vodič vozidlo obrátiť do protismeru (v podstate sa vrátiť späť). V tomto pohybe
dostal šmyk a vyletel na obrubník a chodník. Prvoinštančný súd sa priklonil k verzii znalca, resp.
k jeho opisu nehodového deja a vychádzajúc zo znaleckých záverov mal za to, že sporná nehoda
spĺňala definíciu pojmu poistná udalosť. Nakoľko teda poistná udalosť nepochybne nastala, pričom v
závere znaleckého dokazovania bolo jednoznačne uvedené, že vzniknutá škoda zodpovedá priebehu
nehodového deja, bolo možné podľa názoru súdu prvej inštancie konštatovať, že povinnosť plniť
žalovanému voči žalobcovi vznikla. Prvoinštančný súd sa ďalej zaoberal jednotlivými ustanoveniami
všeobecných poistných podmienok umožňujúcich zníženie, resp. odmietnutie poistného plnenia, pričom
ustálil záver o neexistencii hrubého porušenia povinnosti na strane vodiča. Takisto nebolo možné podľa
mienky súdu prvej inštancie hovoriť v danom prípade ani o vedomom porušení povinností na strane
žalobcu, keď aj prípadné opísanie skutkových okolností nehody v rozpore s jej skutočným priebehom
neovplyvnilo výšku plnenia žalovaného. V súvislosti s naplnením čl. 18 písm. d) všeobecných poistných
podmienok prvoinštančný súd uviedol, že žalovaný nepreukázal úmyselné uvádzanie do omylu zo
strany žalobcu, ako ani snahu žalobcu o poskytovanie nepravdivých informácií. Vychádzajúc zo záverov
znaleckého posudku o rozsahu poškodenia, ktoré zodpovedá opravám vykonaným firmou F. 67 s.r.o.,
mal konajúci súd za preukázané, že náklady za opravu poškodeného vozidla činili sumu 5.865,06 eur (po
prepočte 164.339 Kč). Súd prvej inštancie od uvedenej sumy odpočítal náklady súvisiace s prepravou
prevyšujúce sumu 66,39 eur a súčasne priznané poistné plnenie krátil o dohodnutú spoluúčasť 5 %, t.j.
o sumu 296,57 eur.

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm.
d) a f) O.s.p. (účinného do 30.6.2016). Žalovaný považuje nárok žalobcu za nedôvodný s poukazom
na to, že deklarovaný priebeh dopravnej nehody nie je technicky prijateľný. Súčasne má za to, že
znalecký posudok potvrdil pochybnosti o právnom základe uplatneného nároku žalobcu. Žalovaný sa
nestotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého „poistná udalosť nepochybne
nastala“. Podľa názoru žalovaného, ak deklarovaný priebeh dopravnej nehody nie je technicky prijateľný,
nemožno povedať, že sa poistná udalosť stala. Pre úplnosť žalovaný doplnil, že predmetom sporu
nebola skutočnosť, či bolo motorové vozidlo žalobcu poškodené, ale či došlo k ním deklarovanej poistnej
udalosti. Poškodenie predmetu poistenia nevzniklo v zmysle záverov znaleckého posudku v dôsledku
skutočností deklarovaných žalobcom ako priebeh vzniku poistnej udalosti. Podľa názoru žalovaného súd
prvej inštancie dospel k nesprávnym právnym záverom, ak aj napriek vyššie uvedeným skutočnostiam
vylučujúcim dôvodnosť uplatneného nároku, posudzoval jednotlivé ustanovenia príslušných poistných
podmienok, a to najmä vo vzťahu k zníženiu, prípadne odmietnutiu poistného plnenia. S ohľadom
na vyhodnotenie dopravnej nehody súdom prvej inštancie, kedy malo dôjsť k obráteniu vozidla do



protismeru, žalovaný nesúhlasí so záverom prvoinštančného súdu o neexistencii hrubého porušenia
povinnosti na strane vodiča. Žalovaný zdôraznil, že k takémuto obráteniu vozidla do protismeru došlo
na mieste, kde je to výslovne zakázané dopravnou značkou. Preto má za to, že v danom prípade
vodič motorového vozidla hrubo porušil ustanovenia zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke tým,
že prešiel do protismeru na mieste, kde je to dopravným značením zakázané. Súčasne má za to, že
takéto porušenie povinnosti možno v otázke závažnosti porovnať s ktorýmkoľvek z demonštratívne
vymenovaných hrubých porušení povinnosti citovaných v článku 8 ods. 17 všeobecných poistných
podmienok, zakladajúcich nárok žalovaného na zníženie poistného plnenia. Žalovaný ďalej uviedol,
že znalecký posudok odôvodňuje záver, že žalobca ako poistený uviedol žalovaného do omylu o
podstatných okolnostiach týkajúcich sa vzniku nároku na poistné plnenie tým, že uviedol nepravdivé
údaje o priebehu dopravnej nehody, čo v zmysle článku 8 ods. 18 písm. d) všeobecných poistných
podmienok zakladá právo žalovaného na odmietnutie poistného plnenia. S poukazom na uvedené
skutočnosti žalovaný navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu žalobcu v
celom rozsahu zamietne, prípadne aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie.

6. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 3.2.2016 uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami
žalovaného ohľadom vzniku poistnej udalosti uvádzanými v odvolaní. Poukázal tiež na záver znaleckého
dokazovania, v zmysle ktorého vzniknutá škoda zodpovedá priebehu nehodového deja. Preto považuje
konštatovanie prvoinštančného súdu, že povinnosť žalovaného plniť voči žalobcovi nepochybne vznikla,
za správne. V súvislosti s argumentáciou žalovaného článkom 8 ods. 17 písm. a) všeobecných
poistných podmienok žalobca poukázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, v zmysle ktorého
„konanie vodiča motorového vozidla v prípade tejto poistnej udalosti však nemožno zaradiť pod toto
ustanovenie, pretože otočením na ceste nedošlo k poškodeniu iného účastníka cestnej premávky, ani
k jeho ohrozeniu a nebol predpoklad vzniku následku na inom subjekte“. Okrem uvedeného konajúci
súd podľa názoru žalobcu správne poukázal aj na skutočnosť, žalovaný neposkytol žalobcovi poistné
plnenie vôbec. Za správny považoval žalobca záver súdu prvej inštancie o neexistencii hrubého
porušenia povinnosti na strane vodiča v kontexte zákona a zmluvných dojednaní. Žalobca sa tiež
stotožnil s argumentáciou prvoinštančného súdu týkajúcou sa nemožnosti aplikácie článku 18 písm.
d) všeobecných poistných podmienok, podľa ktorej odmietnutie poistného plnenia úplne predstavuje
najprísnejšiu sankciu voči poistenému, ktorá má chrániť poisťovňu pred takým konaním poistených,
ktoré už vykazujú znaky trestnej činnosti, snahy o účelovú manipuláciu s cieľom získať poistné plnenie,
resp. iného obchádzania právnych predpisov zo strany poisteného. Navyše žalovaný žiadnym spôsobom
nepreukázal úmyselné uvádzanie do omylu zo strany žalobcu, naopak pred súdom bolo preukázané,
že žalobca nebol účastníkom dopravnej nehody a informácie o nej mal len sprostredkované a žalovaný
ani nepreukázal žiadnym spôsobom snahu žalobcu, že poskytol nepravdivé informácie. Na základe
uvedených skutočností žalobca navrhoval, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdil.

7. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo a odvolanie bolo podané v
rámci účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, avšak o odvolaní rozhodoval odvolací
súd po nadobudnutí účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok dňa 1.7.2016, a preto
postupoval podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok s poukazom na § 470 ods. 1, podľa
ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti.

8. Odvolací súd prejednal vec podľa § 379 - 380 CSP a dospel k záveru, že rozsudok je v napadnutej časti
vecne správny, keď súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, správne vyhodnotil vykonané
dôkazy a vec posúdil správne aj po právnej stránke.

9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie v napadnutej časti, ktoré považuje za vecne správne a v súlade s § 220 ods. 2 CSP.



10. Podľa § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka, kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného
odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku
a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu
môžu uložiť aj ďalšie povinnosti.

Podľa § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v
odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti, alebo na zväčšenie rozsahu následkov
poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto
porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť.

11. Poistný pomer predpokladá aj po vzniku poistnej zmluvy úzku súčinnosť poistiteľa a poisteného.
Dôvodom takejto súčinnosti je poistné riziko, ktoré má latentný charakter a môže sa kedykoľvek zmeniť
na náhodnú (poistnú) udalosť, od ktorej závisí povinnosť poistiteľa vyplatiť dojednané poistné plnenie.
Preto zákon v § 799 Občianskeho zákonníka ukladá poistenému povinnosti, ktoré má plniť počas
existencie záväzkového právneho vzťahu, a to najmä po vzniku poistnej udalosti. Zakotvenie týchto
povinností do zákona je potrebné okrem iného aj z dôvodu, že ich nedodržanie môže mať vplyv na
rozsah plnenia poistiteľa (§ 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka).

12. V § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka je zakotvená sankcia v prípade, že poistený poruší jednak
všeobecné povinnosti, ktoré mu ukladá zákon, poistná zmluva alebo poistné podmienky poistiteľa a
jednak povinnosti, ktoré mu vyplývajú z § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka po vzniku poistnej udalosti.
Ustanovenie § 799 Občianskeho zákonníka predstavuje kogentnú právnu normu, ktoré nemožno zmeniť
ani prostredníctvom poistných podmienok. Sankcia za porušenie povinností uvedených v § 799 ods.
1 a 2 Občianskeho zákonníka spočíva v práve poistiteľa vo forme zníženia plnenia z poistnej zmluvy.
Zníženie poistného plnenia podľa § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka môže poistiteľ uplatniť voči
poistenému, ak sú splnené zákonné predpoklady, a to (i) že ide o vedomé porušenie povinností, ktoré
poistenému vyplývajú z § 799 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, (ii) že porušenie uvedených povinností
malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu jej následkov (porušenie
povinnosti malo rozhodujúci význam spomedzi príčin, ktoré spôsobili vznik poistnej udalosti a tým aj
rozsah jej následkov) a (iii) že medzi porušením uvedených povinností a vznikom poistnej udalosti je
daná príčinná súvislosť. Dôsledky, ktoré zákon spája s porušením stanovených alebo dohodnutých
povinností, nastávajú len vtedy, ak poistený (prípadne iná osoba, ktorá má právo na plnenie poistiteľa)
porušil tieto povinnosti vedome a tieto povinnosti majú podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti, resp.
zväčšenie rozsahu jej následkov. Za vedomé porušenie povinností možno považovať, ak ten, komu je
povinnosť uložená, túto povinnosť nesplnil, hoci ju poznal alebo musel poznať a nesplnil ju napriek tomu,
že z okolností prípadu vyplýva, že ju splniť mohol (vedomá nedbanlivosť). Pre posúdenie, či povinnosť
bola porušená vedome, nie je rozhodujúce, či ten, kto ju porušil, chcel tým dosiahnuť nejaké výhody.
Možnosť zníženia poistného plnenia viaže zákon na to, že porušenie povinností uvedených v § 799 ods.
1 a 2 Občianskeho zákonníka malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo zväčšenie rozsahu
následkov poistnej udalosti. Na skutočnosti, ktoré v rozhodujúcej miere neprispeli k vzniku poistnej
udalosti alebo na zväčšenie rozsahu jej následkov, sa pri úvahe o možnosti znížiť plnenie z poistnej
zmluvy neprihliada, aj keby objektívne mohli prispieť k vzniku uvedených následkov. Z uvedeného teda v
súhrne vyplýva, že § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka má povahu kogentnej normy a slúži na ochranu
poistiteľa, ale súčasne aj poisteného tým, že poistné plnenie umožňuje len znížiť a to len v prípade,
ak porušenie povinnosti bolo vedomé a súčasne malo podstatný vplyv na poistnú udalosť, resp. na
zväčšenie rozsahu jej následkov.

13. Preskúmaním obsahu spisu v rozsahu podaného odvolania odvolací súd zhodne so súdom prvej
inštancie konštatuje, že z výsledkov dokazovania vyplynulo, že poistná udalosť v danom prípade
nastala, pričom z vykonaného dokazovania súčasne vyplynulo, že všetky poškodenia dotknutého
motorového vozidla vznikli práve s touto poistnou udalosťou. Preto možno považovať za správny záver
prvoinštančného súdu, že žalovanému ako poistiteľovi vznikla povinnosť plniť žalobcovi na základe
uzavretej poistnej zmluvy poistné plnenie.

14. V súvislosti so skúmaním podmienok na zníženie poistného plnenia, prípadne na odmietnutie
poistného plnenia zo strany žalovaného, odvolací súd v názorovej zhode s provinštančným súdom
uvádza, že tieto v posudzovanom prípade naplnené neboli.



15. V zmysle § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka je potrebné k tomu, aby poistiteľ mohol poistenému
znížiť výšku poistného plnenia, aby porušenie povinnosti poisteného prispelo podstatným spôsobom
k vzniku poistnej udalosti alebo k zväčšeniu rozsahu jeho následkov a aby k porušeniu povinností
poisteným došlo vedome. Vedomosť o porušení povinnosti musí byť daná v okamžiku, kedy k porušeniu
stanovenej povinnosti dochádza, musí byť teda nepochybné, že porušenie povinnosti je zrejmé i
poistenému.

16. Žalovaný mal s poukazom na skutočnosť, že k obráteniu motorového vozidla došlo na mieste, kde
je to zakázané dopravnou značkou, za to že vodič motorového vozidla si musel byť vedomý možnosti
spôsobenia škody, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že ju nespôsobí, a teda vedome porušil
svoje povinnosti vyplývajúce pre neho ako pre účastníka cestnej premávky. K uvedenej argumentácii je
však potrebné uviesť, že v takom prípade by bol poistiteľ oprávnený znížiť poistné plnenie v podstate pri
každej dopravnej nehode zavinenej poisteným, napriek tomu, že tento by si v okamžiku vzniku škody
vôbec neuvedomil, že práve porušuje pravidlá cestnej premávky. Tento stav by výrazne znižoval význam
havarijného poistenia motorových vozidiel, ktorého základným zmyslom je chrániť poisteného i pred
vlastnými nevedomými chybami. Poistiteľ by za tejto situácie vyplácal poistné plnenie v plnej výške iba v
prípadoch nehôd zavinených inými účastníkmi cestnej premávky, ktoré bývajú väčšinou kryté povinným
zmluvným poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Preto záver,
že vodič porušil svoje povinnosti vedome, nemožno vykonať iba na základe úvahy, že pokiaľ došlo k
dopravnej nehode, vodič vedome porušil svoje zákonné povinnosti.

17. K obrane žalovaného, že žalobca uviedol žalovaného do omylu o podstatných okolnostiach
týkajúcich sa vzniku nároku na poistné plnenie alebo jeho výšky, a preto je žalovaný s poukazom na čl. 8
ods. 18 písm. d) všeobecných poistných podmienok oprávnený odmietnuť poistné plnenie, odvolací súd
poznamenáva, že ustanovenie § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka je kogentnou právnou normou. Je
zrejmé, že citovaný článok všeobecných poistných podmienok sankcionuje poisteného prísnejšie. Ako
bolo uvedené vyššie v prípade, ak sú splnené podmienky v odseku 1 a 2 uvedeného § 799 Občianskeho
zákonníka, je poistiteľ oprávnený plnenie zo zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie
na rozsah jeho povinnosti plniť; poistiteľ však nemôže toto plnenie odmietnuť úplne. Keďže § 799 ods.
3 Občianskeho zákonníka má kogentnú povahu, nemožno sa od neho odchýliť odlišnou úpravou ani v
zmluve ani v poistných podmienkach.

18. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, nezistil v danej
veci dôvody na zníženie, resp. na odmietnutie poistného plnenia. Preskúmajúc rozhodnutie súdu prvej
inštancie v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní je možné považovať rozhodnutie prvoinštančného
súdu v napadnutej časti za vecne správne, preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP v tejto
časti potvrdil.

19. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 a s § 262 ods. 1 CSP, tak že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške
100%, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný.

20. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č.
757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).



V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Citované v ďalších rozhodnutiach (26 spolu, výber)

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 9C/12/2010

    potvrdené

Podobné rozhodnutia (zhoda citovaných ustanovení)