Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/142/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210202004 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1210202004.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Evy Mészárosovej v spore žalobcu: I.L. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, K. D., zastúpeného: Mgr. Andrea Legényová, advokátka so sídlom Komenského 3, Veľký Krtíš, proti žalovanému: I.. W. B., súdny exekútor, G. XX, J., zastúpenému: Advokáti Heinrich s.r.o., so sídlom Skautská ul. č. 12, Nitra, o náhradu škody, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 12. novembra 2014, č.k. 51C/39/2010-102, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvej inštancie žalobu; ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia náhrady škody spôsobenej mu nezákonným rozhodnutím, s poukazom na to, že žalovaný porušil jeho ústavné práva podľa Ústavy SR a podľa Občianskeho zákonníka, keď protiprávne nariadil exekúciu zrážkami z invalidného dôchodku; a žalovanému priznal náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 1 607,51 eur. Poukázal na to, že žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že škoda mu vznikla zo strany žalovaného v pozícii súdneho exekútora, ktorý voči nemu vedie exekučné konanie zo strany oprávneného Sociálna poisťovňa pod č. R. XXXX/XXXX, exekúcia je neoprávnená a nezákonná, voči predmetnej exekúcii podal mimoriadne opravné prostriedky a to dovolanie, do dnešného dňa nemá poznatky o výsledku tohto rozhodnutia. Uviedol, že žalovaný hneď po oznámení začatia exekučného konania voči nemu zaslal všetkým bankám v rámci SR príkaz na výkon exekúcie zrážkami z účtu v banke, čím nepriamo očiernil jeho meno a následne nemohol požiadať o žiaden úver v bankovej inštitúcii na území SR, nakoľko všetky banky boli informované o prebiehajúcej exekúcii voči nemu, a to napriek tomu, že podal mimoriadne opravné prostriedky. Z uvedeného dôvodu si uplatnil náhradu škody, ktorá mu vznikla tým, že žalovaný pokračoval v exekučnom konaní a to napriek jeho podaniam na Najvyšší súd Slovenskej republiky, čím došlo k poškodeniu jeho dobrého mena ako aj k narušeniu jeho vážnosti a dôstojnosti. Náhrada škody predstavuje sumu vo výške 6 135,60 eur. Výšku škody vypočítal zo sumy, v ktorej od neho žalovaný vymáha pohľadávku oprávneného vo výške 415,26 eur a predbežné trovy exekúcie vo výške 198,30 eur, t.j. spolu 613,56 eur, a preto žiadal náhradu škody vo výške 6 135,60 eur ako 10 násobok sumy, ktorá je v súčasnosti exekučne od neho vymáhaná. S poukazom na relevantné ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (§ 4 ods. 1 písm. a) bod 1., § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 17 ods. 1, 2, 3, § 27 ods. 1) dospel k záveru, že žalobca nepreukázal žiadnym spôsobom, že mu škoda vznikla nesprávnym úradným postupom súdu v exekučnom konaní. Konštatoval, že žalobca nepriložil ani jeden relevantný dôkaz, ktorý by preukázal existenciu predmetného exekučného konania, vznik skutočnej škody a nemajetkovej ujmy. Uviedol spisovú značku exekučného konania, ale v skutočnosti prenášal akúkoľvek dôkaznú povinnosť na súd a to napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša sám. Žalobca mal povinnosť dôkazy nielen označiť ale bolo jeho povinnosťou aj dôkazy predložiť, túto svoju povinnosť si nesplnil, neuniesol dôkazné bremeno. Poukázal na to, že predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom ako zodpovednosti objektívnej, je kumulatívne splnenie podmienok, ktorými sú existencia nesprávneho úradného postupu, existencia majetkovej škody, resp. nemajetkovej ujmy a príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom. Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. je o. i. nevyhnutné preukázať existenciu škody a jej výšku. Mal zato, že v danej veci žalobca nepreukázal existenciu škody a nároky, ktoré si uplatňuje; zjavne opomenul, že pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením; uvedené zo žalobných návrhov nevyplývalo a z toho dôvodu nebol preukázaný tak vznik nemajetkovej ujmy ako ani to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch. Dospel preto k záveru, že žalobca nepreukázal, že by mu činnosťou žalovaného v namietanom konaní bola spôsobená škoda, ani prípadne nemajetková ujma, pričom absentoval akýkoľvek právny základ žaloby smerujúcej proti žalovanému. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania pozostávajúcu z náhrady trov právneho zastúpenia. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie z dôvodu, že do dnešného dňa neobdržal odpoveď ani žiadne stanovisko k svojmu podaniu a aj urgencii ním podanej námietky zaujatosti. Týmto postupom došlo zo strany súdu k porušeniu jeho ústavných práv, nakoľko súd konal aj napriek tomu, aby bol oboznámený s výsledkom jeho podania. Na pojednávaní dňa 12.11.2014 bola jeho právna zástupkyňa oboznámená zo strany súdu, že súd o námietke rozhodol a že sa sudca necíti byť vo veci zaujatý. Prostredníctvom advokátky bol ústne oboznámený s tým, že súd jeho námietke nevyhovel, jeho právna zástupkyňa však o tomto nemala žiadny písomný doklad alebo stanovisko, pričom rozhodnutie o námietke je možné preskúmavať v odvolacom konaní a vo výnimočných prípadoch možno podať ústavnú sťažnosť. Poukázal na to, že súd nemôže pred rozhodnutím o podanej námietke vydať rozhodnutie vo veci samej alebo rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Nakoľko mu nebolo žiadne rozhodnutie zaslané ani oznámené, nemal súd prvej inštancie konať a vo veci rozhodnúť, kým nebol v pozícii sťažovateľa o námietke zaujatosti oboznámený. Namietal aj priznanie náhrady trov právneho zastúpenia za účasť právneho zástupcu žalovaného na pojednávaniach dňa 27.11.2013 a 12.2.2014 z dôvodu, že ich priznanie by bolo v rozpore s dobrými mravmi, keďže konajúci súd neinformoval žalovaného o tom, že sa nezúčastni pojednávania. 3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že na pojednávaní dňa 12.11.2014 sudca zúčastnených oboznámil, že odvolací súd vrátil späť bez rozhodnutia podanie prvoinštančného súdu, ktorým mu predložil námietku zaujatosti, a to z dôvodu, že podanie nespĺňalo náležitosti podľa § 14 a nasl. O.s.p., a preto ani nebolo vydané písomné rozhodnutie o údajne podanej námietke. Žalovanému nič nebránilo naštudovať si spis a vyhotoviť si kópiu uvedenej listiny. Ani v odvolaní žalobca neuviedol nové skutočnosti, pre ktoré by mal byť zákonný sudca vylúčený z rozhodovania danej veci. Za nedôvodné považoval aj odvolanie do výroku o náhrade trov konania, keď on nekonal v rozpore s dobrými mravmi. Z dôvodov tvrdených žalobcom nemôže byť zamietnutý jeho nárok na náhradu trov konania. Žiadal preto napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania. 4. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného zotrval na svojom odvolaní s poukazom na to, že mu nesprávnym procesným postupom prvoinštančného súdu bolo vážne zasiahnuté do jeho práva na spravodlivý súdny proces. 5. Odvolací súd; s poukazom na § 470 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") účinného od 01.07.2016; preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatňovaných odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 6. V prvom rade odvolací súd považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), ktorým bol Občiansky súdny poriadok (zák. č. 99/1963 Zb., v znení neskorších predpisov, O.s.p.) v celom rozsahu zrušený a nahradený citovaným právnym predpisom komplexne upravujúcim sporové konanie. 7. Podľa § 470 ods. 1, 2 veta prvá CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 8. Rozsudok súdu prvej inštancie napadnutý žalobcom bol vydaný za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (zákon č. 99/1963 Zb., v znení neskorších predpisov), a odvolanie žalobcu bolo tiež podané za jeho účinnosti. Odvolací súd preto v súlade s ust. § 470 ods. 1, ods. 2 vety prvej CSP, posúdil správnosť postupu súdu prvej inštancie podľa právnej úpravy platnej a účinnej v čase vydania napadnutého rozhodnutia, teda podľa Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016; hoci na procesný postup a rozhodnutie odvolacieho súdu aplikoval ustanovenia CSP účinného od 01.07.2016. 9. V podanom odvolaní žalobca namietal správnosť postupu súdu prvej inštancie, voči ktorého sudcom vzniesol námietku zaujatosti. Vytýkal súdu prvej inštancie, že bez toho, aby ho oboznámil s rozhodnutím o ním vznesenej námietke zaujatosti, vydal rozhodnutie vo veci samej. 10. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca vzniesol námietku zaujatosti sudcov Okresného súdu Bratislava II, vrátane jeho zamestnancov, z dôvodu, že sú plne zaujatí voči jeho osobe, s poukazom na to, že boli porušené jeho ústavné práva garantované Ústavou Slovenskej republiky, došlo tiež k porušeniu Občianskeho zákonníka, a preto uvedený súd nesmie rozhodovať v jeho veciach, ktoré sa týkajú jeho osoby. Podanie žalobcu označené ako vznesenie námietky zaujatosti sudcov a súdov datované 07. 02. 2013 sa nachádza na č.l. 47, 50,58, 73 spisu (resp. totožné podanie zo dňa 04.02.2013 je na čl. 74). Na uvedené podania súd prvej inštancie neprihliadol z dôvodu, že podľa § 15a O.s.p. nespĺňali zákonné náležitosti, a preto ani neboli nadriadenému súdu predložené. 11. Pokiaľ ide o žalobcom vznesenú námietku zaujatosti doručenú konajúcemu súdu dňa 16.05.2014, túto predložil zákonný sudca dňa 29.05.2014 nadriadenému súdu s poukazom na to, že sa vo veci necíti byť zaujatý, účastníkov konania nepozná a nie je mu známa žiadna skutočnosť, ktorá by zakladala dôvod jeho zaujatosti, poukázal na to, že námietka zaujatosti smeruje výlučne voči procesnému postupu súdu, keď žalobca dôvody zaujatosti vidí v rozhodnutí súdu č.k. 51C/39/2010-82, ktorým bol odmietnutý jeho návrh na nariadenie predbežného opatrenia; na, ktorú námietku zaujatosti spočívajúcu v okolnostiach postupu sudcu v konaní o prejednávanej veci sa podľa § 15a ods. 5 O.s.p. neprihliada, ale vzhľadom na postoj žalovaného, ktorý procesný postup a úkony súdu prvej inštancie pokladá za zaujatosť zákonného sudcu voči jeho osobe a v nepredložení námietky zaujatosti by zrejme videl odmietnutie jeho práva na spravodlivý proces, predložil túto námietku zaujatosti nadriadenému súdu. 12. Krajský súd v Bratislave, ako nadriadený súd , podaním zo dňa 08.09.2014 vrátil spis dňa 11.09.2014 Okresnému súdu Bratislava II; ktorý mu z opatrnosti predložil námietku zaujatosti podanú žalobcom; a to bez rozhodnutia o tejto jeho námietke s poukazom na § 14 ods. 3 O.s.p. keď mal za to, že spis bol nesprávne predložený keď na námietku zaujatosti v zmysle § 15a ods. 3 O.s.p. sa neprihliada. 13. Z obsahu odvolania podaného žalobcom ako aj z vyjadrenia žalovaného k odvolaniu, vyplýva, že na pojednávaní dňa 12.11.2014 boli na ňom prítomní právni zástupcovia strán ústne oboznámení s tým, že námietke zaujatosti predloženej nadriadenému súdu nebolo vyhovené. 14. Po preskúmaní postupu súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu meritórneho rozhodnutia, dospel odvolací súd k záveru, že tento postupoval v súlade s ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku upravujúcimi postup súdu v súvislosti s podaním námietky zaujatosti stranou sporu (§ 14 - 16 O.s.p.) a v žiadnom tento smere nevykazoval znaky nezákonnosti či svojvôle. Tým, že žalobcovi nebolo doručené rozhodnutie o ním podanej námietke zaujatosti, nemohlo dôjsť k porušeniu jeho ústavných práv, keďže zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplývala povinnosť konajúcemu súdu doručiť žalobcovi prípis Krajského súdu v Bratislave zo dňa 08.09.2014, ktorým vrátil spis Okresnému súdu Bratislava II z dôvodu, že bol nesprávne predložený keď na námietku zaujatosti podanú žalobcom sa nemalo prihliadať. Pre zachovanie práva žalobcu na spravodlivý súdny proces preto postačovalo, že na najbližšom pojednávaní; a pred vydaním rozhodnutia vo veci samej; bola jeho právna zástupkyňa oboznámená prvoinštančným súdom s výsledkom postupu nadriadeného súdu v súvislosti s predloženou námietkou zaujatosti (§ 16 ods. 2, veta posledná O.s.p. a contrario). Vzhľadom na uvedené sa konajúci súd nemohol dopustiť ani porušenia § 16 ods. 3 O.s.p., ktoré mu ukladalo do rozhodnutia vo veci samej vyčkať na rozhodnutie nadriadeného súdu o; riadne podanej (§ 16 ods. 1 O.s.p.); námietke zaujatosti, predloženej mu na rozhodnutie. 15. Ani v podanom odvolaní žalobca neuviedol žiadne konkrétne relevantné skutočnosti, ktoré by zakladali odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. c) CSP (§ 205 ods. 2 písm. a ) O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. g ) O.s.p.) a ani odvolací súd nezistil žiadne také kvalifikované skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé vzbudiť odôvodnené pochybnosti o nezaujatosti zákonného sudcu pri prejednávaní a rozhodovaní pridelenej veci, keď za spôsobilý dôvod na jeho vylúčenie nemohol byť považovaný ani žalobcom (nedôvodne) namietaný postup zákonného sudcu spočívajúci v neoboznámení ho so spôsobom vybavenia jeho námietky zaujatosti nadriadeným súdom. 16. Správne rozhodol súd prvej inštancie aj o náhrade trov konania, keď žalovanému priznal náhradu trov právneho zastúpenia (aj) za účasť jeho právneho zástupcu na pojednávaniach dňa 27.11.2013; na ktorom konajúci súd vec prejednal v neprítomnosti žalobcu podľa § 101 ods. 2 O.s.p., keď neakceptoval žiadosť jeho právnej zástupkyne o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie pojednávaní; a dňa 12.02.2014; na ktoré sa právny zástupca žalovaného dostavil a ktoré bolo odročené z dôvodu žalobcom podanej námietky zaujatosti; keď skutočnosť, že konajúci súd neinformoval žalovaného o tom, že žalobca sa nezúčastní pojednávaní, nezakladá priznanie týchto; inak účelne vynaložených trov žalovaným na bránenie sa proti uplatňovanému nároku; rozpor s dobrými mravmi. 17. Odvolací súd tak nepovažoval námietky žalobcu uvádzané v odvolaní za dôvodné a za stavu, keď súd prvej inštancie sa nedopustil žalobcom vytýkaného procesného pochybenia, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie; ktorým podanú žalobu zamietol; ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP). 18. O nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalovanému, ktorý mal v tomto odvolacom konaní úspech v celom rozsahu, priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania v celom rozsahu, ktoré mu vznikli v súvislosti s bránením sa proti uplatňovanému nároku. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). 19. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).