Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/85/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210209188 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1210209188.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislava v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: DHAP, s.r.o., č. 461, 951 08 Golianovo, IČO: 36 522 015, zast.: Advokátska kancelária Mihalda, Valach, Kišac, s. r. o., Gogoľova 18, 852 02 Bratislava, IČO: 36 663 051, proti žalovanému: VINIDI s. r. o., Alexandrov dvor 444, 951 34 Báb, IČO: 36 693 138, zast.: JUDr. Adrián Suchánek, advokát, Grösslingova 6-8, 811 09 Bratislava, o zaplatenie 86.225,75 eur s príslušenstvom, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č.k. 22 Cb/215/2010 - 447 zo dňa 17.10.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II č.k. 22 Cb/215/2010 - 447 zo dňa 17.10.2016 p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. V odôvodnení uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 28.04.2010 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 86.225,75 eur s príslušenstvom titulom neuhradenia faktúr za vykonané dielo. Podaním doručeným súdu dňa 14.10.2016 žalobca navrhol, aby súd nariadil zabezpečovacie opatrenie v zmysle § 343 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ktorým by súd zriadil záložné právo v prospech žalobcu k špecifikovaným nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa vo vlastníctve žalovaného, a to z dôvodu obavy, že exekúcia pohľadávky žalobcu bude ohrozená. 2. Súd prvej inštancie poukázal na ust. § 343 ods. 1, 2, 3 a § 344 CSP a konštatoval, že v danom prípade žalobca podaným návrhom základné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neosvedčil, keď sa domáhal jeho nariadenia z dôvodu obavy, že exekúcia bude ohrozená. Mal za to, že žalobca neosvedčil, že sa žalovaný zbavuje svojho majetku jeho predajom za nízku cenu, darovaním alebo zámenou za veci nižšej hodnoty. Skutočnosť, že z účtovnej závierky žalovaného k 31.12.2015 vyplýva záporná hodnota vlastného imania a výsledku hospodárenia sama osebe neosvedčuje dôvodnosť obavy, že exekúcia bude ohrozená, aj vzhľadom na to, že majetok žalovaného podľa uvedenej účtovnej závierky dosiahol ku dňu 31.12.2015 výšku 6.207.394 eur. Žalobca sa len domnieva, že žalovaný je predĺžený a že mu hrozí vyhlásenie konkurzu na jeho majetok. Uviedol, že v tejto súvislosti je okrem iného potrebné vziať do úvahy aj očakávateľné výsledky ďalšej správy majetku žalovaného, prípadne očakávateľné výsledky ďalšieho prevádzkovania podniku žalovaného, ktoré sa však z účtovnej závierky zistiť nedajú. Z uvedených dôvodov preto tvrdenia žalobcu založené výlučne na domnienkach a predpokladoch nepovažoval za relevantný dôvod na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. S poukazom na uvedené skutočnosti a citované ustanovenia zákona mal konajúci súd za to, že v danom prípade nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, preto návrh na jeho nariadenie zamietol. 3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Mal za to, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď vychádzal z názoru, že dôvodné domnienky a predpoklady neodôvodňujú nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podľa § 343 Civilného sporového poriadku. Citujúc ust. § 343 ods. 1 CSP vyslovil názor, že zo slovného spojenia obava, že exekúcia bude ohrozená jednoznačne vyplýva, že ohrozenie exekúcie v čase rozhodovania o nariadení zabezpečovacieho opatrenia ešte nemusí nastať, ale postačí, ak je obava, že v budúcnosti ohrozenie nastane. Taktiež slovo obava obsiahnuté v ustanovení vyjadruje zámer zákonodarcu, aby zabezpečovacie opatrenia boli nariaďované práve už pri dôvodných domnienkach a predpokladoch predstavujúcich určitú obavu, naplnenie ktorých by reálne ohrozilo exekúciu, nakoľko ak by súd s nariadením zabezpečovacieho opatrenia čakal až na naplnenie obáv, t.j. domnienok a predpokladov ohrozenia exekúcie, bolo by už neskoro. Bol toho názoru, že základným účelom zabezpečovacieho opatrenia je predovšetkým zvýšiť finálnu vymožiteľnosť práv, resp. peňažných pohľadávok veriteľov včasným zriadením záložného práva na majetok dlžníka, a tým reštriktívne obmedziť priestor na špekulatívne zbavenie sa tohto exekučne a inak postihnuteľného majetku dlžníka. Žalobca poukázal na skutočnosť, že ku dňu podania návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia mal voči žalovanému pohľadávky v celkovej výške 322.054,15 eur, vymožiteľnosť ktorých je ohrozená možným úpadkom žalovaného a na fakt, že žalovaný sa od roku 2009 nepretržite zadlžuje, v dôsledku čoho jeho vlastné imanie k 31.12.2015 dosiahlo zápornú hodnotu - 3.429.125 eur, čo znamená, že hodnota záväzkov spoločnosti VINIDI s.r.o. ešte bez pripočítania žalobcových vyššie uvedených pohľadávok vysoko prevyšuje hodnotu majetku žalovaného. Uviedol, že žalovaný sa tak síce nezbavuje svojho majetku, avšak vytvára si toľko záväzkov, že jeho majetok nepostačuje na ich úplné uhradenie. Žalobca je tak toho názoru, že žalovaný je predĺžený a vznikla mu povinnosť vyhlásiť na svoj majetok konkurz. S ohľadom na hospodárske výsledky žalovaného od roku 2009 možno taktiež očakávať, že aj výsledky ďalšej správy jeho majetku budú v záporných hodnotách a jeho zadĺženie bude každým rokom narastať a ani v najbližšom období nebude mať toľko finančných prostriedkov, aby mohol vyrovnať všetky svoje záväzky spolu s pohľadávkami žalobcu. Záverom vyslovil názor, že účel sledovaný žalobcom, a to zabezpečenie uspokojenia celej jeho pohľadávky spolu s príslušenstvom je možné dosiahnuť iba nariadením zabezpečovacieho opatrenia spočívajúceho v zriadení záložného práva na majetok žalovaného a navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že zriaďuje navrhované zabezpečovacie opatrenie. 4. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol podľa § 387 ods. 1 CSP napadnuté uznesenie potvrdiť, nakoľko je vecne správne. Bol toho názoru, že z návrhu žalobcu nevyplýva nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, naopak, ak by súd návrhu vyhovel v takom rozsahu, ako navrhol žalobca, mohlo by dôjsť k vážnym ujmám na strane žalovaného. Zdôraznil, že súd môže zabezpečovacie opatrenie zriadiť len v rozsahu potrebnom na naplnenie jeho účelu, nemôže ho zriadiť v rozsahu, ktorý by obmedzoval žalovaného vo výkone jeho práv nad nevyhnutnú mieru, teda v rozsahu, v akom nemožno uložené obmedzenie od povinnej osoby spravodlivo požadovať. Zriadené zabezpečovacie opatrenie musí spĺňať znak primeranosti. Ak by súd vyhovel návrhu žalobcu podľa jeho návrhu, zakázal by ním žalovanému disponovať s celým majetkom, v takom prípade by zabezpečovacie opatrenie bolo zriadené v rozsahu, ktorý výraznou mierou presahuje primeranosť. 5. Ďalej uviedol, že aj keď k 31.12.2015 podľa podkladov založených v zbierke účtovných závierok mohol formálne vykazovať zápornú hodnotu vlastného imania, nie je predĺžený, spláca všetky svoje záväzky z obchodného styku v lehote splatnosti, pričom záväzky eviduje len voči spoločníkovi, nie voči obchodným partnerom. Poukázal na to, že po zverejnení svojej účtovnej závierky za kalendárny rok 2015 po 31.03.2016, kedy je zákonná lehota na podanie daňového priznania k dani z príjmov právnických osôb, reagoval na dosiahnuté výsledky a v súlade so zákonom č. 87/2015 Z.z., ktorým sa menil Obchodný zákonník č. 513/1991 Z.z. v znení neskorších predpisov vykonal ozdravné opatrenia, na základe ktorých k 30.06.2016 vykazuje kladné vlastné imanie v hodnote 532.381 eur. Žalovaný k vyjadreniu pripojil výpisy zo svojho bežného účtu, ktorý používa pri svojej činnosti, ktoré preukazujú, že dňa 12.10.2016 mal na účte zostatok vo výške 549.501,74 eur, dňa 29.11.2016 mal počiatočný stav 516.679,96 eur a konečný stav 512.963,43 eur a z ktorých je zrejmé, že finančné prostriedky na účte výrazne prevyšujú obe sporné pohľadávky žalobcu vrátane úrokov. 6. Žalovaný poukázal na to, že žalobca v návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia účelovo uviedol a použil len niektoré vybraté ukazovatele riadnej účtovnej závierky, ktoré účelovo vytrhol z celého kontextu, aby dosiahol svoj zámer a snažil sa presvedčiť súd, že hodnota záväzkov žalovaného bez pohľadávok žalobcu vysoko prevyšuje hodnotu majetku žalovaného, že žalovaný je pravdepodobne predĺžený a potenciálne mu hrozí vyhlásenie konkurzu. Zdôraznil, že nepreviedol žiadny majetok na 3. osoby od začiatku súdneho konania č.: 22 Cb/215/2010, naopak svoj majetok rozšíril. Ak by bolo preukázané, že účelovo prevádza svoj majetok spôsobom, ktorý by vzbudzoval pochybnosti, v takom prípade by bolo možné konštatovať, že exekúcia v danej veci by mohla byť ohrozená. Uviedol, že je prístupný a pripravený dať zhodnotiť svoj aktuálny stav nezávislému audítorovi. Poukázal na to, že hodnota vínneho závodu Báb je viac ako 3.000.000 eur a hodnota celého majetku žalovaného je viac ako 6.000.000 eur. Zároveň uviedol, že je pripravený splniť svoj záväzok voči žalobcovi okamžite a ak by to súd uznal za potrebné, je pripravený istinu spolu s úrokom zložiť do súdnej úschovy. 7. Záverom žalovaný poukázal na to, že medzi sporovými stranami prebieha aj konanie vedené pod sp. zn. 42 Cb/204/2012, v ktorom žalobca podal rovnaký návrh na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia proti žalovanému k tým istým nehnuteľnostiam v ten istý deň - 14.10.2016 ako aj v konaní č.: 22 Cb/215/2010 a súd uznesením zo dňa 08.11.2016 návrhu žalobcu vyhovel a zriadil zabezpečovacie opatrenie ku všetkým nehnuteľnostiam žalovaného. Žalovaný podal proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote odvolanie. 8. K vyjadreniu žalovaného zaujal stanovisko žalobca, ktorý uviedol, že žalovaný žiadnym spôsobom nevyvrátil dôvodnosť podaného návrhu a ani podozrenie, že je predĺžený a existuje dôvodná obava, že prípadná exekúcia nároku žalobcu uplatneného v konaní o zaplatenie 86.225,75 eur s príslušenstvom je ohrozená. Opätovne zdôraznil, že z účtovnej závierky žalovaného za obdobie od 01.01.2015 do 31.12.2015, nesporne vyplýva fakt, že žalovaný bol k 31.12.2015 predĺžený a bol do 29.04.2016 povinný v zmysle § 11 ods. 2 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii podať návrh na vyhlásenie konkurzu na svoj majetok. Uviedol, že žalovaný vo svojom vyjadrení poukazovaním na nutnosť vykonania ozdravných opatrení v zmysle zákona č. 87/2015 Z.z. opäť len potvrdzuje tvrdenia žalobcu, že žalovaný je od 31.12.2015 v kríze, ktorá v zmysle § 67a Obchodného zákonníka nastáva v spoločnosti vtedy, ak je spoločnosť v úpadku alebo jej úpadok hrozí. Poukázal na nepravdivé tvrdenie žalovaného, že spoločník žalovaného použil svoje pohľadávky voči žalovanému na úhradu strát minulých období v sume 3.436.625,97 eur, čoho dôkazom má byť predložená účtovná závierka žalovaného za obdobie od 01.01.2016 do 30.06.2016. Bol toho názoru, že žalovaný predložil súdu fiktívnu účtovnú závierku, resp. účtovnú závierku v pracovnej verzii, v ktorej nie sú pravdivo zohľadnené všetky skutočnosti. Vyslovil podozrenie, že finančné prostriedky na bankovom účte žalovaného nemusia byť výlučne finančné prostriedky patriace žalovanému, keďže tieto nie sú vykázané v účtovníctve žalovaného, resp. vykázané v účtovnej závierke žalovaného. V súvislosti s otázkou primeranosti navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva na všetok nehnuteľný majetok žalovaného poukázal na skutočnosť, že hodnota všetkých záväzkov žalovaného presahuje hodnotu nehnuteľného majetku. 9. Žalovaný vo vyjadrení k stanovisku žalobcu poukázal na svoje vyjadrenie k odvolaniu a opätovne zdôraznil, že nie je v predĺžení, spláca všetky svoje záväzky z obchodného styku v lehote splatnosti, záväzky evidoval len voči spoločníkovi, nie voči obchodným partnerom. Uviedol, že nie sú proti nemu s výnimkou 2 súdnych sporov prebiehajúcich medzi sporovými stranami vedené žiadne iné konania. 10. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia pojednávania. Po preskúmaní obsahu spisu a oboznámení sa s dôvodmi odvolania žalobcu, vyjadreniami žalovaného dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. 11. Podľa názoru odvolacieho súdu je napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 CSP vecne správne. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a k odvolacím dôvodom žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné: 12. Podľa § 343 ods. 1, 2, 3 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. 13. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. 14. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 15. Podľa § 325 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 16. Podľa § 326 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočnosti odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí žalobca pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 17. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 18. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s § 343 ods. 3 CSP aj napriek existencii skoršieho záložného práva. 19. Zo zákonnej formulácie možno substancovať základné predpoklady na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia: - zabezpečovacie opatrenie možno zriadiť len na návrh, - spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty, - zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku, - existencia obavy z budúceho marenia exekúcie. 20. Popri všeobecných náležitostiach podania musí návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia spĺňať aj osobitné náležitosti, ktoré vyplývajú predovšetkým z § 343 ods. 1 CSP v spojení s § 344 a § 326 ods. 1 CSP. V návrhu musí navrhovateľ jednoznačne vymedziť predmet, vo vzťahu ku ktorému žiada zriadiť záložné právo a musí osvedčiť, že exekúcia bude ohrozená. S poukazom na § 344 v spojení s § 326 ods. 1 CSP navrhovateľ musí opísať skutočnosti, ktoré osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má v konaní poskytnúť ochrana. Zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nie je možné poskytnúť ochranu prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia. Nebude možné zasiahnuť do majetkových práv subjektu, hoci len zriadením záložného práva v prípade, ak základ nároku nie je minimálne osvedčený. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení zabezpečovacieho opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou sa neprejudikujú práva a povinnosti sporových strán, ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. Spôsobilým predmetom záložného práva môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty. Zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, ktorá môže vzniknúť na základe rôznych právnych titulov. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by mala byť konkrétne peňažná pohľadávka špecifikovaná tak, aby bolo možné identifikovať, že tento peňažný nárok trvá a je dôvodný. Bez osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a vo vzťahu ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia, nemôžu byť splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Posledným predpokladom je, že zriadením zabezpečovacieho opatrenia sa má odvrátiť možnosť zmarenia uspokojenia peňažnej pohľadávky v exekučnom konaní. Pri skúmaní obavy budúceho zmarenia exekúcie súd vychádza z konkrétnych skutkových okolností prípadu. Dokazovanie sa v tomto prípade nevykonáva, ale súd, ktorý rozhoduje o návrhu, musí mať osvedčené, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností by mal navrhovateľ poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd musí vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť uvedenú zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer. Súd by mal aj v tomto prípade rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality. 21. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, keď žalobca ničím neosvedčil, že by prípadná exekúcia bola ohrozená. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby nebolo vážnejších pochybností o potrebe takejto úpravy, nevyhnutnou podmienkou jeho zriadenia je existencia zákonného dôvodu, t. j. taký stav právnych (nie iba faktických) vzťahov medzi stranami, ktorý vyžaduje takúto úpravu súdom. Súd starostlivo zváži, či je tu skutočne naliehavá potreba, keď miera osvedčenia sa riadi situáciou a najmä naliehavosťou riešenia, či právo je ohrozené do tej miery, že je potrebné takto rozhodnúť. 22. Žalobca domáhajúci sa nariadenia zabezpečovacieho opatrenia musí v návrhu osvedčiť, že obava ohrozenia je reálna, teda, že osoba, na majetok ktorej navrhuje riadiť záložné právo zabezpečovacím opatrením, koná tak (robí faktické a právne úkony), že v konečnom dôsledku môže dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho konania a rozhodovania vo veci samej, resp. k zmareniu prípadného núteného výkonu rozhodnutia. Ohrozenie nároku žalobcu, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a žalobca ho musí osvedčiť, nestačí len abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv žalobcu. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva žalobcu nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Samotné tvrdenie žalobcu, ktorými odôvodňoval nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, neosvedčuje naliehavosť potreby požadovanej predbežnej úpravy a nepreukazujú skutočnosť, že by v danom prípade existovala obava, že exekúcia bude ohrozená. Žalobca neposkytol súdu prvej inštancie dôkazy, ktoré by jednoznačne osvedčili potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca v danom prípade neosvedčil základné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, neosvedčil, že sa žalovaný zbavuje svojho majetku jeho predajom za nízku cenu, darovaním alebo zámenou za veci nižšej hodnoty, taktiež, že skutočnosť, že z účtovnej závierky žalovaného k 31.12.2015 vyplýva záporná hodnota vlastného imania a výsledku hospodárenia sama osebe neosvedčuje dôvodnosť obavy, že exekúcia bude ohrozená, vzhľadom aj na to, že majetok žalovaného podľa uvedenej účtovnej závierky dosiahol ku dňu 31.12.2015 výšku 6.207.394 eur. V súvislosti s názorom žalobcu, že žalovaný je predĺžený a hrozí mu vyhlásenie konkurzu na jeho majetok, konajúci súd správne konštatoval, že je potrebné okrem iného potrebné vziať do úvahy aj očakávateľné výsledky ďalšej správy majetku žalovaného, prípadne očakávateľné výsledky ďalšieho prevádzkovania podniku žalovaného, ktoré sa však z účtovnej závierky zistiť nedajú. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na vyjadrenie žalovaného k odvolaniu, v ktorom uviedol, že aj keď k 31.12.2015 podľa podkladov založených v zbierke účtovných závierok mohol formálne vykazovať zápornú hodnotu vlastného imania, nie je predĺžený, spláca všetky svoje záväzky z obchodného styku v lehote splatnosti a záväzky eviduje len voči spoločníkovi, nie voči obchodným partnerom. Naviac po zverejnení svojej účtovnej závierky za kalendárny rok 2015 žalovaný po 31.03.2016 reagoval na dosiahnuté výsledky a dňa 17.06.2016 na mimoriadnom valnom zhromaždení rozhodol o ozdravení spoločnosti a na základe prijatých a vykonaných zmien vykazuje kladné vlastné imanie. 23. Odvolací súd poznamenáva, že žalovaný na preukázanie svojich majetkových pomerov k vyjadreniu pripojil aj výpisy zo svojho bežného účtu, ktorý používa pri svojej činnosti, ktorými preukázal, že ku dňu 12.10.2016 mal na účte zostatok vo výške 549.501,74 eur, dňa 29.11.2016 mal počiatočný stav 516.679,96 eur a konečný stav 512.963,43 eur a jeho finančné prostriedky na účte výrazne prevyšujú obe sporné pohľadávky žalobcu vrátane úrokov, ktoré si uplatnil v dvoch sporoch vedených medzi stranami na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 42 Cb/204/2012 a 22 Cb/215/2010. K podozreniu vyslovenému žalobcom, že finančné prostriedky na bankovom účte žalovaného nemusia byť výlučne finančné prostriedky patriace žalovanému a skutočnosť, že ich má žalovaný pripísané na účte ešte nepreukazuje, že ich aj skutočne žalovaný vlastní, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že sa jedná o čisto hypotetické konštatovania žalobcu, ktoré nepodložil žiadnymi relevantnými dôkazmi a na ktoré odvolací súd neprihliadol, nakoľko z výpisov účtu, ktorého vlastníkom je žalovaný, vyplýva žalovaným uvedený stav finančných prostriedkov. 24. Odvolací súd neprisvedčil názoru žalobcu, že v danom prípade je splnená zásada primeranosti, nakoľko žalobcom uplatnená pohľadávka v spore je 86.225,75 eur s príslušenstvom, ktorej základ a výška sú sporné, čo vyplýva aj zo znaleckého dokazovania nariadeného súdom prvej inštancie. Odvolaciemu súdu bolo odvolanie žalobcu proti napadnutému rozhodnutiu predložené na rozhodnutie len s náhradným obalom, bez základného spisu súdu prvej inštancie, ktorý bol zaslaný na Technický a skúšobný ústav, n.o. za účelom vypracovania znaleckého posudku, spornosť základu a výšky pohľadávky žalobcu však vyplýva z otázok, ktoré boli konajúcim súdom uložené znaleckej organizácii. Taktiež rozsah nehnuteľností žalovaného, na ktoré žalobca navrhol zriadiť záložné právo je vo výraznom nepomere k výške uplatnenej pohľadávky. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na vyjadrenie žalovaného, ktorý uviedol, že hodnota vínneho závodu A. je viac ako 3.000.000 eur (stavba súp. č.: XXX - F. B.: M. D.M. A. s prístavbou na pare. č.: XXXX/X je vedený na katastri nehnuteľností Okresného Ú. N., katastrálny odbor na LV č.: XXXX P. XXXX) a hodnota jeho celého majetku je viac ako 6.000.000 eur. Odvolací súd dáva do pozornosti aj tú skutočnosť, že žalovaný prejavil pripravenosť dať zhodnotiť svoj aktuálny stav nezávislému audítorovi a pre prípad, ak by to súd uznal za potrebné, pripravenosť istinu spolu s úrokom zložiť do súdnej úschovy. 25. V súvislosti s argumentáciou žalobcu, že už ku dňu podania návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia mal voči žalovanému pohľadávku priznanú rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 42 Cb/204/2012 vo výške 172.432,22 eur, takže mal voči žalovanému ku dňu podania návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia pohľadávky v celkovej výške 322.054,15 eur, vymožiteľnosť ktorých je ohrozená možným úpadkom žalovaného, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že v konaní sp. zn. 42 Cb/204/2012 žalobca podal rovnaký návrh na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia proti žalovanému k tým istým nehnuteľnostiam v ten istý deň - 14.10.2016 ako v predmetnom konaní a súd prvej inštancie mu v tomto konaní po rozhodnutí vo veci samej uznesením zo dňa 08.11.2016 vyhovel a zriadil zabezpečovacie opatrenie ku všetkým nehnuteľnostiam žalovaného. Žalovaný podal proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote odvolanie. 26. Po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností odvolací súd dospel k záveru zhodnému so súdom prvej inštancie, že žalobca neosvedčil základné predpoklady na vydanie ním navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia, neosvedčil, že prípadná exekúcia je bezprostredne ohrozená, a preto nie sú splnené podmienky na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. 27. Vzhľadom k uvedenému, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, a preto napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. 28. O náhrade trov konania súdom prvej inštancie a odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 396 ods. 1, § 262 CSP). 29. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).