Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/565/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210211107 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1210211107.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek senátu Mgr. Barbory Bartekovej a JUDr. Dariny Kuchtovej, v spore žalobcu: TEOCAR s.r.o., so sídlom Vajnorská 105, Bratislava, IČO: 35 683 431, zastúpeného JUDr. Miroslavou Tencerovou, advokátkou, so sídlom Šafárikovo nám. 2, Bratislava, proti žalovanému: Groupama Garancia Biztosíto Zrt., Október 6. utca 20, 1051 Budapešť, Maďarsko, konajúcemu prostredníctvom pobočky Groupama Garancia poisťovňa, a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, Miletičova 21, Bratislava, IČO: 47 236 060, o zaplatenie 5.154,16 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 17.10.2012, č. k. 18C/221/2010-406, v znení opravného uznesenia zo dňa 20.08.2013, č. k. 18C/221/2010-431, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 17.10.2012, č.k. 18C/221/2010-406, v znení opravného uznesenia zo dňa 20.08.2013, č.k. 18C/221/2010-431, v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Žalobca má voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Vyššie uvedeným opraveným rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.154,16 eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 04.02.2010 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania. Prisúdená suma predstavovala 50 % z kráteného poistného plnenia, o ktorú žalovaný znížil poistné plnenie z dôvodu, že žalobca vznik poistnej udalosti riadne a včas neoznámil žalovanému. Vzájomný návrh žalovaného o zaplatenie 1.284,66 eur súd vylúčil na samostatné konanie. 2. Vykonaným dokazovaním listinnými dôkazmi, výsluchom žalobcu a svedka, súd prvej inštancie zistil tento skutkový stav: Dňa 17.03.2008 uzatvoril žalobca ako poistený s pôvodným žalovaným Groupama poisťovňa, a.s. ako poistiteľom, poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX , ktorej predmetom bolo poistenie motorových vozidiel vo vlastníctve žalobcu. Poistenie sa vzťahovalo aj na krádež vozidiel. Podľa článku 1 ods. 2 poistnej zmluvy bola medzi zmluvnými stranami dojednaná tzv. výluka z poistenia, podľa ktorej sa poistenie nevzťahuje na škody vzniknuté spreneverením vozidla. V zmysle článku 4 bod 1 poistnej zmluvy bol žalobca ako poistený povinný bezodkladne oznámiť poisťovni vznik poistnej udalosti, najneskôr však do troch pracovných dní od jej vzniku, telefonicky na centrálne číslo dispečingu poisťovne, a následne toto písomne potvrdiť na predpísanom tlačive poistiteľa. Uvedené poistenie sa vzťahovalo aj motorové vozidlo zn. Z. O. K. R., EČV: K. XXX A.. Dňa 07.10.2008 uzavrel žalobca ako prenajímateľ so A. A. ako nájomcom zmluvu o prenájme č. 2008/342, na základe ktorej mu dal do prenájmu osobné uvedené motorové vozidlo zn. Z. O. K. R., a to na obdobie od 07.10.2008 do 08.10.2008. Súčasťou zmluvy o prenájme boli aj všeobecné obchodné podmienky pre nájom vozidiel. Podľa článku 5 bod 5.1 týchto podmienok, zmluva o nájme vozidla zaniká uplynutím v zmluve dohodnutej doby nájmu. Podľa článku 5 bod 5.4 ku dňu ukončenia nájomnej zmluvy bol nájomca povinný vrátiť vozidlo na miesto, pokiaľ sa zmluvné strany nedohodli inak. Podľa článku 5 bod 5.5 v prípade, že nájomca nevráti vozidlo po skončení doby prenájmu riadne a včas alebo si nevyžiada písomný súhlas prenajímateľa s predĺžením doby nájmu, používa vozidlo bez právneho titulu. Po tom, čo požičané vozidlo nebolo vrátené, konateľ žalobcu telefonoval žalovanému, že sa mu stala taká situácia, že klient požiadal telefonicky o predĺženie výpožičky, ale vozidlo následne nevrátil. Žalobca sa pýtal, či túto vec má nahlásiť do poisťovne a na políciu. Likvidátor žalovaného, Ing. M. A. žalobcovi povedal, aby ešte pár dní počkal a potom, pokiaľ sa situácia nezmení, nech nahlási udalosť poisťovni a aj na políciu. Aj v nasledujúcich dňoch konateľ žalobcu priebežne, takmer denne, telefonoval do poisťovne, ako aj na políciu, či nebolo vozidlo zamerané, pretože vo vozidlách mal systém GPS. Po niekoľkých dňoch likvidátor povedal konateľovi žalobcu, aby oficiálne nahlásil poistnú udalosť do poisťovne a aj na políciu, čo žalobca urobil. Dňa 18.02.2009 si konateľ žalobcu prevzal od polície sčasti rozobraté predmetné vozidlo Volkswagen Passat. Žalovaný v likvidačnej správe k poistnej udalosti č. XXXXXXXX uviedol, že výška škody, ktorá vznikla žalobcovi v dôsledku poistnej udalosti, predstavovala sumu 10.711,92 eur. Žalobcovi bolo poukázané poistné plnenie v sume 5.154,17 eur. Listom zo dňa 26.02.2010 spoločnosť Groupama poisťovňa, a.s. oznámila žalobcovi dôvody krátenia poistného plnenia. Dôvodom bola skutočnosť, že žalobca podal trestné oznámenie až dňa 16.10.2008, t.j. osem dní po vzniku poistnej udalosti a poistnú udalosť oznámil poisťovni až dňa 21.10.2008, čím umožnil neznámemu páchateľovi získať časový priestor k dokonaniu trestného činu a na zahladenie stôp. Dňa 14.12.2011 uzatvorila spoločnosť Groupama poisťovňa, a.s. ako predávajúci a žalovaný ako kupujúci zmluvu o predaji podniku, na základe ktorej predala spoločnosť Groupama poisťovňa kupujúcemu celý ňou prevádzkovaný podnik. 3. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil ustanoveniami Občianskeho zákonníka, konkrétne § 788 ods. 1, § 790 písm. a), § 795 ods. 1, § 797 ods. 1 až 3, § 799 ods. 1 až 3, § 806, § 517 ods. 2 a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. 4. Vychádzajúc z uvedeného skutkového stavu a citovaných zákonných ustanovení mal súd prvej inštancie za to, že žalobca uzatvoril so žalovaným poistnú zmluvu, ktorej predmetom bolo poistenie motorových vozidiel vlastnených žalobcom, ktoré používal na prevádzkovanie požičovne. Tieto skutočnosti neboli medzi stranami sporné. Rovnako tak nebolo sporné, že na motorovom vozidle zn. Volskwagen Passat došlo k vzniku poistnej udalosti, keďže toto motorové vozidlo bolo vypožičané neznámou osobou, preukazujúcou sa nepravými dokladmi totožnosti, pričom vozidlo nebolo po ukončení doby prenájmu riadne vrátené. V dôsledku uvedenej poistnej udalosti vznikol žalobcovi nárok na vyplatenie poistného plnenia v sume 10.308,34 eur. Žalovaný následne poskytol žalobcovi poistné plnenie v sume 5.154,17 eur, teda plnenie krátené o 50 %. Žalovaný odôvodňoval zníženie poistného plnenia najmä tým, že žalobca porušil svoje povinnosti, keď vznik poistnej udalosť riadne a včas neoznámil žalovanému. 5. Podľa súdu prvej inštancie sa poistnou zmluvou poisťovateľ zaväzuje, že poskytne plnenie v dojednanom rozsahu, ak nastane náhodná udalosť bližšie označená v zmluve. Poistná udalosť môže byť v poistnej zmluve, resp. v poistných podmienkach vymedzená nielen pozitívne (teda určením okruhu náhodných udalostí, pri ktorých vzniku má poistený právo na vyplatenie poistného plnenia), ale i negatívne (ide o tzv. výluky z poistenia, teda určenie špecifických náhodných udalostí, na ktoré sa poistenie nevzťahuje). Z poistnej zmluvy, tak ako z každého právneho vzťahu, vyplývajú pre jeho účastníkov práva a povinnosti. Povinnosti vyplývajúce z právneho vzťahu treba dodržiavať. V prípade ich porušenia nastanú určité sankcie, ustanovené buď zákonom, alebo dohodnuté účastníkmi právneho vzťahu. Ustanovenie § 799 ukladá poistenému povinnosti, ktoré boli dohodnuté v poistnej zmluve alebo ktoré sú ustanovené v Občianskom zákonníku alebo v poistných podmienkach. Povinnosti upravené v § 799 odsek 2 Občianskeho zákonníka vznikajú až v štádiu vzniku poistnej udalosti. Právo na plnenie podľa § 797 ods. 2 vzniká okamihom vzniku poistnej udalosti. Poisťovňa sa o poistnej udalosti dozvie spravidla len od poisteného. Preto je logické, že ten, kto má právo na plnenie (poistený), je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi oznámiť, že nastala poistná udalosť. Poistený musí pravdivo vysvetliť príčiny jej vzniku a rozsah jej následkov. Okrem toho je povinný predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada (napr. doklady o nadobúdacej alebo súčasnej cene odcudzenej veci, doklady z polície, že bolo zastavené trestné stíhanie neznámeho páchateľa a pod.). Poistné podmienky môžu poistenému uložiť aj iné povinnosti. 6. Zo zisteného skutkového stavu mal súd prvej inštancie za zrejmé, že bezodkladne po tom, čo nájomcovi uplynula lehota na vrátenie motorového vozidla, žalobca telefonicky kontaktoval kompetentného pracovníka žalovaného. Iba na základe jeho odporúčania nenahlásil poistnú udalosť ihneď potom, ako nebolo predmetné vozidlo vrátené v dohodnutom čase. V tejto súvislosti súd poznamenal, že dňa 14.10.2008 nemohol mať žalobca vedomosť o tom, či a aká poistná udalosť skutočne nastala, keďže v tomto čase sa skutočne mohol domnievať, že klient sa iba oneskoril s vrátením vozidla, resp. že riadne vrátenie vozidla znemožnili nepredvídané okolnosti a vozidlo bude nakoniec vrátené. Na konanie žalobcu, ktorý pri nahlasovaní poistnej udalosti postupoval výhradne v súlade s pokynmi žalovaného, nemôže byť v žiadnom prípade aplikované ustanovenie § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Práve uvedený odsek 3 obsahuje sankciu za vedomé porušenie povinností uvedených v odseku 1 a 2. Sankcionované je tu iba vedomé porušenie povinností uvedených v odseku 1 a 2, a to len za predpokladu, že malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti (bez toho by zrejme k poistnej udalosti nebolo došlo) alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti. To, či išlo o vedomé porušenie povinností a či v dôsledku toho nastali uvedené následky, musí preukázať práve žalovaný ako poistiteľ. Iba vtedy, ak sú tieto podmienky splnené, poistiteľ je oprávnený plnenie zo zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť. Bolo teda povinnosťou žalovaného preukázať, že došlo k naplneniu podmienok na zníženie poistného plnenia, teda, že konanie žalobcu malo priamy vplyv na vznik alebo zväčšenie následkov poistnej udalosti. Keďže žalovaný naplnenie uvedených skutočností nepreukázal, nepreukázal ani dôvodnosť zníženia vyplateného poistného plnenia. Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že návrh žalobcu je dôvodný, a preto zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 5.154,16 eur, i na zaplatenie úrokov z omeškania. 7. K rozhodnutiu o vylúčení vzájomného návrhu na samostatné konanie súd uviedol, že z obsahu vzájomného návrhu žalovaného je zrejmé, že jednotlivé návrhy nie sú podľa § 97 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) vhodné na spoločné konanie. 8. Proti výroku rozsudku, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 5.154,16 eur spolu s úrokom z omeškania a trovy konania, podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie. Žalovaný žiadal odvolací súd, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobný návrh v plnom rozsahu zamietne a žalovanému prizná náhradu trov prvostupňového, ako aj odvolacieho konania vo výške uhradených súdnych poplatkov. 9. Žalovaný v odvolaní poukázal na ustanovenia § 809 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ktoré sú osobitnými zákonnými ustanoveniami vo vzťahu k všeobecným ustanoveniam § 799 Občianskeho zákonníka. Žalobca sa v zmysle článku 1 ods. 2, posledná veta, článku 4 ods. 1 poistnej zmluvy a v zmysle § 809 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako poistník (poistený) zaviazal, t. j. vzal na seba povinnosti uložené poistnou zmluvou, ktoré porušil. Porušenie týchto povinností žalobcom malo podstatný vplyv na priebeh škodovej udalosti a k rozsahu poškodenia. V zmysle článku 1 ods. 2 poistnej zmluvy bola medzi žalobcom a žalovaným dojednaná takzvaná výluka z poistenia, že poistenie sa nevzťahuje na škody vzniknuté spreneverou vozidla. Podľa článku 11 Všeobecných poistných podmienok (VPP) sa spreneverou rozumie privlastnenie si zverenej poistenej veci. Obdobne je sprenevera ako trestný čin definovaná v Trestnom zákone. V danej veci možno jednoznačne hovoriť o sprenevere v zmysle definície uvedenej v poistnej zmluve a VPP, ako aj definície podľa Trestného zákona, keďže žalobca dobrovoľne zveril páchateľovi predmetné motorové vozidlo spolu s kľúčmi a príslušnými dokladmi, pričom páchateľ si motorové vozidlo prisvojil. Práve v súvislosti s takýmto konaním vznikla v predmetnej veci škoda na vozidle. Poistenie sa teda na danú škodovú udalosť ani nevzťahovalo. Žalobca takýmto konaním porušil aj všeobecné obchodné podmienky dojednané k zmluve o nájme vozidla (VOP). Žalobca navyše v zmysle § 809 ods. 2 Občianskeho zákonníka podstatne prispel k nebezpečenstvu odcudzenia vozidla aj svojím nižšie uvedeným konaním, čím súčasne porušil svoje povinnosti, ktoré na seba vzal poistnou zmluvou. Aj z tohto dôvodu možno považovať žalobný návrh žalobcu za nedôvodný. Na základe výsledkov šetrenia škodovej udalosti bolo zistené, že žalobca dňa 07.10.2008 v rámci svojej podnikateľskej činnosti dobrovoľne zveril na základe písomnej zmluvy páchateľovi predmetné motorové vozidlo s tým, že vráti zverené vozidlo na druhý deň, 08.10.2008. Páchateľ vozidlo v dohodnutom termíne nevrátil, telefonicky však požiadal o predĺženie doby užívania vozidla do 13.10.2008, s čím žalobca súhlasil, napriek absencii akejkoľvek písomnej dohody a podozrivých okolností správania páchateľa. Dňa 13.10.2008 páchateľ zverené vozidlo nevrátil a prestal komunikovať aj cez mobilný telefón. Žalobca až dňa 16.10.2008, t. j. 8 dní po uplynutí doby nájmu, nahlásil tieto skutočnosti polícii, a až dňa 21.10.2008 odcudzenie uvedeného vozidla nahlásil žalovanému, t. j. 13 dní od uplynutia doby nájmu. Ako vyplýva z uznesenia OR PZ Bratislava II zo dňa 10.02.2009, páchateľ sa pri prevzatí predmetného motorového vozidla od žalobcu preukazoval odcudzenými dokladmi. Z výpovede žalobcu však vyplynulo, že páchateľ mal dlhé vlasy, avšak z predložených dokladov vyplýva, že na odcudzených dokladoch (občiansky preukaz a vodičský preukaz) bol zobrazený úplne nakrátko ostrihaný muž . Žalobca teda nevenoval dostatočnú pozornosť takémuto rozporu medzi výzorom páchateľa a fotografií muža na odcudzených dokladoch. Takto, bez prihliadnutia na obvyklú opatrnosť, ktorá by sa dala od žalobcu ako požičovne áut očakávať, neopatrne zveril predmetné vozidlo páchateľovi. Aj toto konanie žalobcu prispelo podstatnou mierou ku škodovej udalosti a rozsahu škody v zmysle § 809 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Je zrejmé, že žalobca súčasne porušil aj článok 4 ods. 1 poistnej zmluvy, keďže bezodkladne (najneskôr do troch dní) neoznámil žalovanému vznik škodovej udalosti. Žalobca súčasne porušil § 809 ods. 1 Občianskeho zákonníka a článok 6 ods. 1 písm. i) a k) VPP, t. j. vyššie uvedeným konaním žalobca porušil svoje povinnosti smerujúce k odvráteniu nebezpečenstva, resp. k zmenšeniu nebezpečenstva, ktoré sú mu uložené právnymi predpismi alebo na ich základe, alebo ktoré prevzal na seba. Žalobca súčasne bez zbytočného odkladu neoznámil polícii, že došlo k trestnému činu. Na následky porušenia VPP a vyššie uvedených ustanovení poistnej zmluvy (zníženie poistného plnenia do 50 %) bol žalobca upozornený v samotnom texte poistnej zmluvy (článok 2 ods. 9 a článok 4 ods. 15 poistnej zmluvy ), ako aj vo VPP, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť poistnej zmluvy (článok 8 ods. 10 VPP). Žalobca v predmetnej veci porušil ustanovenia článku 5 bod 5. 5. svojich vlastných VOP, keďže bezodkladne neoznámil polícii neoprávnené užívanie vozidla páchateľom, keďže údajné predĺženie doby nájmu nebolo s páchateľom dojednané písomne. Povinnosti žalobcu vyplývajú z § 809 ods. 1 Občianskeho zákonníka, boli dojednané v poistnej zmluve práve z dôvodu, aby sa predišlo odcudzeniu motorového vozidla. Účelom dojednania týchto povinností žalobcu zároveň bolo, aby žalobca za žiadnych okolností neprenechal poistené vozidlo bez právneho dôvodu inej osobe. Žalobca nie je spotrebiteľom, ale obchodnou spoločnosťou, a z tohto dôvodu vzťahy založené poistnou zmluvou medzi žalobcom a žalovaným (rovnako obchodnou spoločnosťou) majú obchodnoprávny charakter a mali by sa posudzovať v duchu týchto vzťahov. 10. Žalovaný teda považoval napadnutý rozsudok za nesprávny, lebo prvostupňový súd sa v danej veci nedostatočne vysporiadal so skutkovým stavom a vykonanými dôkazmi, a danú vec aj nesprávne právne posúdil. Napadnutý výrok rozsudku považoval aj za neurčitý a nevykonateľný, nakoľko vo výroku absentuje spôsob určenia (ročného) úroku z omeškania uvedením, napríklad, jeho percentuálnej sadzby. Rovnako označenie žalovaného je nesprávne, neprehľadné a nepreskúmateľné, nakoľko nie je zrejmé, či rozsudok smeruje voči jednému žalovanému alebo voči dvom žalovaným. 11. Odvolanie žalovaného bolo doručené právnej zástupkyni žalobcu dňa 25.02.2013. Žalobca sa k odvolaniu vyjadril písomne dňa 04.04.2013. Žiadal odvolací súd, aby rozsudok napadnutý odvolaním v plnom rozsahu ako vecne správny potvrdil a žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania. Odvolanie považoval za účelovú obranu, s cieľom vyhnúť sa plateniu zvyšku (ním krátenej) poistnej sumy, na ktorú má žalobca po splnení všetkých podmienok uzatvorenej poistnej zmluvy nárok. Žalobca postupoval v súlade s uzavretou poistnou zmluvou a pokynmi zamestnancov žalovaného, a preto nesúhlasil s tvrdeniami žalovaného o neskoro podanom trestnom oznámení, ako aj o neskorom hlásení poistnej udalosti. V čase uzatvárania zmluvy o prenájme motorového vozidla s nájomcom, pánom A., sa táto osoba preukázala platnými dokladmi potrebnými na uzatvorenie zmluvy. Žalobca ani pri vynaložení primeranej odbornej starostlivosti nemohol mať pochybnosti o prípadných falošných dokladoch klienta. Skutočnosť, či dotyčná osoba mala dlhšie vlasy na dokladoch ako v skutočnosti, neobstojí ako argument, keďže doklady totožnosti sú platné dlhšie časové obdobie. Počas neho človek často zmení svoj výzor, pričom rast vlasov je ich prirodzená vlastnosť. Sám žalobca žiadal políciu o vykonanie rekognície, t.j. opoznanie osoby pána A., doklady ktorého boli predložené žalobcovi. Žalobca si bol istý, že sa jednalo o pána A. a o jeho pravé doklady. Polícia však tento úkon odmietla vykonať a argumentovala tým, že už pred uvedeným skutkom - poistnou udalosťou, bola nahlásená strata dokladov pána A.. Žalobca už v tom čase podotkol, že sa mohlo jednak o prípad, kedy takúto stratu dokladov účelovo nahlásil sám pán A., a preto žalobca trval na vykonaní rekognície, ktorú však polícia nevykonala. Sám žalobca sa snažil o objasnenie a usvedčenie osoby pána A., keďže si bol istý, že osoba na dokladoch bola totožná s osobou podpisujúcou zmluvou o nájme a preberajúcou si vozidlo. Napriek tomu nebola táto osoba v trestnom konaní vypočutá a žalobcovi nebolo umožnené túto osobu fyzicky opoznať. Žalovaný do podania odporu nikdy neodôvodňoval odmietnutie jeho plnenia z poistnej zmluvy prenajatím vozidla na falošné doklady. Táto skutočnosť však nebola ničím preukázaná a žalovaný ju vyvodzoval len zo samotného oznámenia o odcudzení dokladov, ktoré dátumovo predchádzalo poistnej udalosti. Polícia túto skutočnosť nepreverila dôvodiac, že na to nemajú možnosti, nakoľko si táto osoba nepreberá žiadne zásielky, a preto ju nemôžu predvolať. Od nahlásenia krádeže nevykonala polícia žiadne úkony smerujúce k nájdeniu odcudzeného vozidla, celých 40 dní sa nedialo nič ani zo strany poisťovne, ani zo strany polície. Žalobca ďalej zdôraznil, že len vďaka jeho aktivite bolo vozidlo nájdené. K otázke údajného omeškania žalobcu s oznámením poistnej udalosti žalobca uviedol, že si riadne a včas splnil všetky povinnosti vyplývajúce mu z poistnej zmluvy a riadil sa výlučne pokynmi žalovaného v danej veci, konkrétne jeho zamestnancom Ing. A.. Žalobca to uviedol v samotnej žalobe a svedčia o tom aj svedecké výpovede vykonané v rámci dokazovania. Žalobca poukázal aj na to, že pred podaním žaloby argumentoval žalovaný úplne inými argumentmi, ako po vydaní platobného rozkazu, z čoho je zrejmé, že jeho dôvody sú účelové. Čo sa týka tvrdenia žalovaného, že sa nejednalo o poistnú udalosť, nakoľko došlo k sprenevere a na takýto prípad sa poistenie nevzťahuje, potom sa žalobca pýtal, prečo samotný žalovaný dobrovoľne plnil 50 % poistného plnenia. Podľa žalobcu tým žalovaný priznal, že sa jednalo o poistnú udalosť, avšak svojvoľne toto poistné plnenie žalobcovi krátil. 12. V priebehu odvolacieho konania vstúpil do platnosti nový procesný predpis - zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, účinný od 01.07.2016 (ďalej len „CSP“). Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 13. Vyjadrenie žalobcu bolo doručené žalovanému dňa 27.02.2017, ale žalovaný naň už nereagoval. 14. Vzhľadom k tomu, že odvolanie bolo podané pred 01.07.2016, t.j. za účinnosti OSP, Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) postupoval v zmysle vyššie citovaného § 470 ods. 2 CSP. Viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, po preskúmaní odvolacích námietok, dospel k záveru, že nie je dôvod napadnutý rozsudok zmeniť alebo zrušiť, pretože odvolacie námietky o nedostatočnom vysporiadaní sa skutkovým stavom a vykonanými dôkazmi a nesprávnom právnom posúdení, nemôžu obstáť. Keďže ani námietky o neurčitom a nevykonateľnom výroku neboli opodstatnené, a nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, odvolací súd prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a postupom podľa § 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP svoj rozsudok vo veci verejne vyhlásil dňa 26.09.2017. 15. Rozsudok súdu prvej inštancie má po vydaní opravného uznesenia určitý a vykonateľný výrok (zodpovedajúci výroku rozsudku vyhlásenému na pojednávaní konanom dňa 17.10.2012), z ktorého je zrejmé, z akej sumy a v akej výške je žalovaný povinný platiť úrok z omeškania. Rozsudok tiež jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s uplatneným nárokom žalobcu na zaplatenie poistného plnenia, ako aj s obranou žalovaného. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, zistený po náležite vykonanom dokazovaní, a vysporiadal sa aj so všetkými, pre vec rozhodujúcimi námietkami žalovaného. Pritom sa odvolal na konkrétne právne predpisy, ktoré správne aplikoval na prejednávaný spor. Zo zisteného skutkového stavu teda vyvodil správny právny záver o dôvodnosti nároku uplatneného žalobcom. 16. S poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP sa s odôvodnením napadnutého rozsudku v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd. 17. Obsah odvolania žalovaného nebol vzhľadom na uplatnené odvolacie dôvody spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie. 18. Podľa odvolacieho súdu, predmetná poistná udalosť nebola vylúčená z poistenia, nakoľko nešlo o spreneveru vozidla. K tomuto záveru nie je možné dôjsť ani podľa výkladu pojmov uvedeného v článku 11 Osobitných poistných podmienok pre havarijné poistenie motorových vozidiel, ani podľa Trestného zákona, na ktorý žalovaný v odvolaní poukazoval. 19. Vychádzajúc zo skutkového stavu ustáleného v trestnom konaní, žalobca konal v omyle, pokiaľ ide o osobu nájomcu, ktorému zveril motorové vozidlo. Keďže žalobca nezveril vozidlo skutočnému páchateľovi, išlo zo strany páchateľa o trestný čin krádeže. Takéto konanie nie je vylúčené z poistenia. 20. Z dôkazov vyplynulo, že dňa 12.11.2008 bolo vozidlo nájdené poškodené a čiastočne rozobraté a dňa 18.02.2009 ho žalobca poškodené prevzal od vyšetrovateľa policajného zboru. Dňa 01.07.2009 bola vykonaná kalkulácia nákladov na opravu, následne dňa 08.08.2009 žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti a vyhotovil likvidačnú správu podľa faktúry č. XXX/XX za opravu vozidla. Trestné konanie polícia viedla za neoprávnené používanie cudzieho motorového vozidla a legalizáciu príjmov z trestnej činnosti, a nie za trestný čin sprenevery. Z toho všetkého vyplýva, že vozidlo bolo poškodené a škoda vznikla v dôsledku krádeže, a nie spreneverením. 21. O tom, že zo strany žalovaného išlo o účelovú, dodatočnú obranu, svedčí aj jeho písomné vyjadrenie zo dňa 26.02.2010, v ktorom krátenie poistného plnenia odôvodnil tým, že žalobca včasným neoznámením poistnej udalosti umožnil páchateľom dokonať čin krádeže. Ak by však udalosť nebola krytá poistením, žalovaný by nepochybne celkom odmietol poistné plnenie. Po februári 2010 nenastala ani žiadna nová skutočnosť, ktorá by odôvodňovala zmenu stanoviska žalovaného. 22. Žalobca pri prenajatí vozidla postupoval dostatočne obozretne a primerane okolnostiam. Pri prenájme vozidla žalobca neporušil žiadnu povinnosť vyplývajúcu z poistnej zmluvy, ani inú právnu povinnosť vyplývajúcu z právnych predpisov. Skutočnosť, či osobné doklady predložila iná osoba alebo p. A., sa nakoniec nepreukázala ani policajným vyšetrovaním. 23. Správny bol záver súdu prvej inštancie aj o tom, že žalobca nahlásil poistnú udalosť včas, keďže postupoval podľa pokynov žalovaného. Žalovaný bol od počiatku informovaný o nevrátení vozidla. Konanie zamestnanca žalovaného - likvidátora, žalovaného zaväzuje. Ako svedok v konaní potvrdil, že žalobcovi povedal, aby poistnú udalosť zatiaľ nenahlasoval, že by mal niekoľko dní počkať, a až keď sa situácia nezmení, mal by udalosť nahlásiť na políciu, aj do poisťovne. Postup likvidátora aj žalobcu bol podľa odvolacieho súdu v danej situácii opodstatnený, keďže žalobca ešte mohol dôvodne očakávať, že vozidlo mu bude vrátené nepoškodené. Tvrdenie žalovaného, že podaním trestného oznámenia až dňa 16.10.2008 a telefonickým nahlásením poistnej udalosti až dňa 21.10.2008 sa sťažilo šetrenie poistnej udalosti alebo vyšetrovanie polície, resp. že sa tým poskytol páchateľom čas na zahladenie stôp, nebolo opodstatnené, a ani ničím doložené. 24. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 25. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 26. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení priznal odvolací súd úspešnej strane v odvolacom konaní - žalobcovi, nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie podľa 262 ods. 2 CSP. 27. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh (§ 428 CSP).