Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/19/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210214781 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1210214781.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: Athena, s.r.o., Grösslingova 53, 811 09 Bratislava, IČO: 36 282 651, zast.: Mgr. Martin Giertl, právnik, Nadácia Charty 77, Občianska právna poradňa, Staromestská 6/d, 811 03 Bratislava, proti žalovanému: Dunajská, a.s., Dunajská 46, 811 08 Bratislava, IČO: 35 823 151, zast.: Mgr. Katarína Bugáňová, advokátka, Seberíniho 2, 821 03 Bratislava, o náhradu škody vo výške 17.239 eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 54 Cb/112/2010 - 312 zo dňa 03.06.2014 v spojení s opravným uznesením č.k. 54 Cb/112/2010 - 327 zo dňa 10.12.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 54 Cb/112/2010 - 312 zo dňa 03.06.2014 v spojení s opravným uznesením č. k. 54 Cb/112/2010 - 327 zo dňa 10.12.2014 p o t v r d z u j e . Žalovaný má právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom, v spojení s opravným uznesením, súd prvej inštancie zamietol žalobu a žalobcu zaviazal na náhradu trov konania žalovaného. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa domáhal od žalovaného zaplatenia istiny vo výške 17.239 eur titulom náhrady škody, ktorá mala vzniknúť zatopením vnútorných kancelárskych priestorov žalobcu v dôsledku stavebnej činnosti na stavbe polyfunkčného objektu, ktorej investorom je žalovaný. Žalobca okrem iného predložil súdu expertnú správu o príčine škody spoločnosti INSERVIS Slovakia, s.r.o. vypracovanú na základe objednávky poisťovne žalobcu, z ktorej mal vyplývať záver o zodpovednosti žalovaného za vzniknutú škodu. Žalovaný sa bránil námietkou nedostatku pasívnej legitimácie, nakoľko v rámci výstavby polyfunkčného objektu vystupoval v pozícii stavebníka/investora, avšak samotnú stavebnú činnosť nevykonával a ani ju nemá v predmete činnosti zapísanú v obchodnom registri. 2. Súd prvej inštancie poukázal na ust. § 415, 420 ods. 1, § 420a ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že príčinou vzniku škody bola okolnosť, že pri stavebných prácach, ktoré realizoval vo vzťahu k žalovanému na základe zmluvy o dielo jeho dodávateľ, spoločnosť Keller špeciálne zakladanie, spol. s r.o.. Mal za to, že za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou dodávateľa žalovaného podľa § 420a Občianskeho zákonníka zodpovedá prevádzkovateľ tejto činnosti, ak je škoda v príčinnej súvislosti s touto prevádzkou. V posudzovanom prípade bol žalovaný investorom susediacej stavby. Stavebnú jamu s pažením, tesnením a podchytením realizovala spoločnosť Keller špeciálne zakladanie, spol. s r.o., Bratislava. Konajúci súd uviedol, že bolo zrejmé, že žalobca nebol v žiadnom zmluvnom vzťahu ani so žalovaným ani s uvedenou spoločnosťou. Príčinou škody nebolo porušenie zmluvných povinností, ale prevádzková činnosť spoločnosti vykonávajúcej stavebné práce. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že žalovaný nenesie zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou tretej osoby. 3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Mal za to, že konajúci súd neúplne zistil skutkový stav a nesprávne vec právne posúdil. Konaním žalovaného, podľa jeho názoru, došlo k porušeniu právnej povinnosti a zodpovedá za škodu podľa § 415, 420a a nasl. Občianskeho zákonníka. Poukázal na to, že žalovaný ako výlučný stavebník je držiteľom stavebného povolenia na predmetnú stavbu, výlučne na jeho právnickú osobu bolo vydané právoplatné stavebné povolenie na realizáciu predmetnej stavby. Pre pojem prevádzková činnosť je charakteristická cieľavedomá a organizovaná činnosť rozmanitého druhu, ktorá spravidla súvisí s výkonom podnikateľskej alebo obchodnej činnosti smerujúcej k dosiahnutiu určitého cieľa a predmet tejto činnosti môže byť vymedzený napr. v zriaďovacej listine alebo živnostenskom oprávnení. Žalovaný od svojho vzniku v roku 2001 cieľavedome, organizovane a dlhodobo realizuje v SR niekoľko významných stavebných developerských projektov. Škoda bola spôsobená žalovaným, keďže bola spôsobená pri jeho činnosti (vydané právoplatné stavebné povolenie v prospech žalovaného) tými, ktorých si na túto činnosť ďalej najala na základe zmluvných vzťahov, o ktorých žalobca nemal a ani nemohol mať vedomosť. 4. Žalobca poukázal na to, že súčasťou stavebného povolenia bolo aj vykonávanie a zabezpečenie odčerpávania vody a kalu pri výkopových prácach. Samotné aktívne konanie žalovaného v čase vzniku škody ako aj predložená komunikácia medzi ním a žalobcom jednoznačne preukazujú, že žalovaný si bol od počiatku vedomý svojej zodpovednosti, preto aj žalobcovi navrhol finančnú kompenzáciu, ktorá však nepokrývala skutočné náklady na opravu. Tiež bolo súdu prvej inštancie dostatočne meteorologickým posudkom SHMÚ zo dňa 20.09.2013 preukázané, že v uvedený deň neboli atmosferické zrážky, ktoré by mohli reálne ovplyvniť prečerpávanie uvedenej vody a kalu. 5. Pri posudzovaní zavinenia žalovaného je podľa názoru žalobcu toto potrebné považovať za nevedomú nedbanlivosť, nakoľko žalovaný ako osoba dlhodobo zaoberajúca sa stavebným developingom o možnosti spôsobenia škody musela vedieť, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehala na to, že k škodovej udalosti nedôjde a nedostatočne kontrolovala plnenie si zmluvných povinností zo strany subdodávateľa. 6. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil, prípadne zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. 7. K odvolaniu sa vyjadril žalovaný, považoval ho za nedôvodné. Mal za to, že konajúci súd správne právne vec posúdil, vykonal dokazovanie v miere postačujúcej na zistenie skutkového stavu veci a nebol povinný vykonávať ďalšie dokazovanie za účelom preukázania vzniku škody, či jej výšky. Mal za to, že stavebník by mohol zodpovedať za porušenie povinností uvedených v stavebnom povolení podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Zodpovednosť podľa § 420a Občianskeho zákonníka, však nesie zhotoviteľ diela. Keďže žalobca nenamietal porušenie povinností podľa § 420 Občianskeho zákonníka, ale domáhal sa náhrady škody od prevádzkovateľa v zmysle § 420a Občianskeho zákonníka, postupoval konajúci súd v súlade so zákonom. 8. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - ďalej len CSP) prejednal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu ako aj vyjadrením žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. 9. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalobca neargumentuje žiadnymi novými skutočnosťami a dôkazmi v zmysle § 366 CSP, s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by mali za následok zmenu konajúcim súdom zisteného skutkového stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné uviesť nasledovné: 10. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí 11. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. 12. Podľa § 420a ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou. 13. Súd prvej inštancie ustálil, že príčinou škody vzniknutej v kancelárskych priestoroch žalovaného bola okolnosť, že pri stavebných prácach realizovaných na stavbe žalovaného prostredníctvom tretieho subjektu, došlo k zatopeniu uvedených priestorov. V danom prípade ide o škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou zhotoviteľa diela v zmysle ustanovenia § 420a Občianskeho zákonníka, a preto za vzniknutú škodu zodpovedá bez ohľadu na zavinenie prevádzkovateľ stavebnej činnosti. Tento osobitný typ zodpovednosti sa však nemôže uplatniť vo vzťahu k žalovanému, ktorý nespĺňa postavenie prevádzkovateľa stavebnej činnosti. 14. Ako uviedol aj sám žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu, jeho zodpovednosť prichádza do úvahy iba v zmysle ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje všeobecnú zodpovednosť za škodu. Na rozdiel od zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou, ktorá je objektívna, v prípade všeobecnej zodpovednosti za škodu, musia byť splnené kumulatívne viaceré podmienky. Základným predpokladom zodpovednosti v zmysle § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka je existencia protiprávneho úkonu, ktorý spočíva v porušení právnej povinnosti. Ďalším predpokladom zodpovednosti za škodu je vznik, resp. existencia škody. Medzi porušením právnej povinnosti (protiprávnym úkonom) ako príčinou a škodou, vrátane jej rozsahu, musí byť daná príčinná súvislosť (kauzálny nexus). Posledným predpokladom zodpovednosti je zavinenie ako psychický vzťah škodcu k vlastnému protiprávnemu konaniu (tzv. subjektívny predpoklad zodpovednosti). 15. Zodpovedným subjektom v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka, nebude ten, kto si v občianskoprávnom styku počína podľa podmienok konkrétnej situácie natoľko opatrne a ohľaduplne, aby pri tomto svojom správaní nespôsobil škodu na zdraví, majetku, právach iných, prírode alebo životnom prostredí. Každý je preto povinný pri svojom správaní zachovávať s ohľadom na konkrétne podmienky, vždy taký stupeň pozornosti a opatrnosti, aby zabránil vzniku škôd. 16. Žalovaný ako investor stavby/stavebník nevykonal stavebné práce svojpomocne, ale prostredníctvom tretej osoby, s ktorou uzavrel zmluvu o dielo. Žalovaný sa mohol dôvodne domnievať, že dielo, ktorého investorom bol, bude vykonané odborne, s dodržaním príslušných technických noriem a že zhotoviteľ diela vykoná dielo s odbornou starostlivosťou, nakoľko predmetom podnikania zhotoviteľa - spoločnosť Keller špeciálne zakladanie, spol. s r.o., Bratislava, podľa zápisu v OR bolo vykonávanie stavieb a prevádzanie stavebných činností. Žalovaný neporušil prevenčnú povinnosť ustanovenú § 415 Občianskeho zákonníka. Z odvolania (aj z vyjadrení pred súdom prvej inštancie) možno dospieť k záveru, že žalobca poukazoval aj na porušenie stavebného povolenia, ktorého súčasťou malo byť vykonávanie a zabezpečenie odčerpávania vody a kalu pri výkopových prácach. 17. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že v prípade preukázania porušenia povinností uložených stavebným povolením, a príčinnej súvislosti medzi vzniknutou škodou a týmto porušením, by prichádzala do úvahy zodpovednosť stavebníka za škodu v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 25 Cdo 2102/2002 podľa ktorého: „Právní názor odvolacího soudu, že první žalovaná neodpovídá za škodu, neboť sama stavbu neprováděla a nenese odpovědnost za konkrétní způsob provádění stavebních prací, které smluvně zadala druhému žalovanému, není správný. Je sice třeba přisvědčit odvolacímu soudu, že samo uzavření smlouvy o rekonstrukci není porušením povinnosti ani příčinou vzniku škody, na jejíž náhradu byl uplatněn nárok, z hlediska odpovědnosti první žalované je však rozhodující, že je vlastníkem, kterému bylo vydáno stavební povolení na rekonstrukci budovy ČNB a který je zavázán podmínkami provádění stavby v něm uloženými, v důsledku jejichž porušení vznikla žalobkyni tvrzená škoda. Za škodu vzniklou následkem porušení právní povinnosti, která byla v rozhodnutí správního orgánu uložena stavebníkovi, odpovídá stavebník bez ohledu na to, zda konkrétní stavební práce zajišťoval sám nebo prostřednictvím svého smluvního partnera, jemuž zadal provedení díla. Pokud nejde jen o prašnost či hlučnost vlastního provozu na stavbě, ale o nedodržení podmínek, za nichž bylo vlastníkovi povoleno stavbu provést, jedná se o porušení povinností stavebníka a nikoliv jen dodavatele, který nedodržel povinnosti, jež v rámci smluvně založeného závazkového právního vztahu se stavebníkem převzal. První žalovaná se tak nemůže odpovědnosti zprostit poukazem na to, že si k vlastnímu provedení stavby sjednala nějaký další subjekt. V tomto směru lze odkázat i na právní názor již vyslovený v usnesení NS ČR ze dne 15.08.2000 sp. zn. 25 Cdo 422/99.“ 18. Odvolací súd však dospel k záveru, že porušenie povinnosti uloženej stavebným povolením nebolo preukázané, žalobca sa len odvolával na stavebné povolenie, pričom vo všeobecnej rovine tvrdil, že jeho súčasťou bolo vykonávanie a zabezpečenie odčeprávania vody, ďalej však uloženie takejto podmienky žalovanému stavebným úradom nepreukázal a bližšie nekonkretizoval. 19. Úspech v spore (na strane žalobcu v podobe priznania žalovaného nároku, na strane žalovaného v podobe zamietnutia žaloby), je možný len za náležitej podpory legitímnosti nárokov, prostredníctvom dôkazov, ktoré strany predložia. Súd je oprávnený založiť rozhodnutie na skutočnostiach predložených sporovým stranami, a to čo strany nepredložia, nemôže brať za základ pre svoje rozhodovanie. Účastníkom konania teda hrozí pri nesplnení dôkaznej povinnosti a pri neunesení dôkazného bremena opierajúc sa o pravidlo „idem est non esse aut non probari“ (čo nie je dokázané, neexistuje), nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej. 20. Vzhľadom na to, že v konaní nebola preukázaná zodpovednosť žalovaného za škodu z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie, nebolo ďalej účelné vykonávať dokazovanie ohľadom rozsahu a výšky škody. 21. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu patrí náhrada trov odvolacieho konania. Podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, o ich výške rozhodne súd prvej inštancie. 22. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).