Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/104/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210219051 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Břoušková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1210219051.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubici Břouškovej a sudkýň JUDr. Ľubici Kriškovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: AMALTHEIA, s.r.o., Olbrachtova 3, Trenčín, zast. advokátom JUDr. Jánom Legerským, Nám. sv. Anny 25, Trenčín proti žalovanému: QupraX, s.r.o., Gorkého 3, Bratislava, zast. advokátskou kanceláriou Tomáš Kulák, s.r.o., Šuty 21, Bratislava o zaplatenie 15.952,17 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 8C/73/2011-218 zo dňa 23.6.2015 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 8C/73/2011-218 zo dňa 23.6.2015 v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 8.229,07 eur s 9% úrokom z omeškania ročne od 01.7.2010 do zaplatenia. Vo zvyšku súd žalobu zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. 2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa svojou žalobou domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 15.952,17 Eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 1.7.2010 do zaplatenia a náhradu trov. 3. V žalobe uviedol, že sa stal na základe zmluvy o nájme nehnuteľností, ktorú uzavrel ako nájomca s OZ KOVO Považské strojárne a.s. ako prenajímateľom zo dňa 21.11.2008 s účinnosťou od 1.1.2009 nájomcom nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX pre kat. územie U. Q. ako pozemky parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 880 m2 , parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 1183 m2, parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria vo výmere 2439 m2 a parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 4860 m2 a ako stavby - Dom kultúry súp. č. XXX na parc. č. XXX/X a Prevádzková budova súp. č. XXX na parc. č. XXX/X. V nadväznosti na takto uzavretú zmluvu ako nájomca uzavrel zmluvu o podnájme s obchodnou spoločnosťou HJ stavebno - obchodná spoločnosť, s.r.o., Trenčín, Zlatovská č. 24, IČO: 36 299 545 ako podnájomcom, na základe ktorej prenechal do podnájmu tejto obchodnej spoločnosti časť nebytových priestorov v Prevádzkovej budove súp. č. XXX nebytové priestory na prízemí s podlahovou plochou 160 m2, a to s účinnosťou od 1.2.2009 za dohodnutú cenu podnájmu vo výške 885,- € mesačne bez DPH. Nebytové priestory, ktoré boli predmetom podnájmu podľa tejto zmluvy boli ku dňu 1.2.2009 v užívaní žalovaného ako ich pôvodného nájomcu a ani napriek písomným výzvam žalobcu zo dňa 5.1.2009 a zo dňa 16.1.2009 nepristúpil žalovaný k uzavretiu riadnej podnájomnej zmluvy a nedošlo z jeho strany včas a riadne ani k odovzdaniu týchto nebytových priestorov žalobcovi. 4. Rozhodnutím okresného súdu Považská Bystrica č.k. 8C 7/2009-135i zo dňa 3.6.2009 bol žalovaný zaviazaný vypratať predmetné nebytové priestory do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Tento rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. 17Co 206/2009-152 zo dňa 8.12.2009. 5. Z písomného protokolu o odovzdaní a prebratí nebytových priestorov zo dňa 27.2.2010 vyplýva, že k odovzdaniu predmetných nebytových priestorov zo strany žalovaného v prospech ZO OZ KOVO Považské strojárne a.s. došlo až dňa 27.2.2010. Teda po dobu od 1.1.2009 až do 27.2.2010 bol žalobca z dôvodu protiprávneho konania žalovaného, spočívajúceho v neoprávnenom zadržiavaní predmetných nebytových priestorov a ich nevydaní, vylúčený z možnosti ich využitia a zároveň po dobu od 1.2.2009 do 27.2.2010 nemohol plniť svoj záväzok z podnájomnej zmluvy, ktorú uzavrel s obchodnou spoločnosťou HJ stavebno - obchodná spoločnosť, s.r.o. Žalobcovi tak vznikla škoda na ušlom zisku - príjme, ktorý by bol pri normálnom slede udalostí dosiahol na cene podnájmu od obchodnej spoločnosti HJ stavebno - obchodná spoločnosť, s.r.o. Táto cena je 885,-€ mesačne (bez DPH) za dobu od 1.2.2009 do 31.1.2010 a vo výške 853,39 € za pomernú časť (27 dní) mesiaca február 2010. Teda celkový nárok žalobcu na náhradu tejto škody predstavuje 11.473,39 € (885,-€ x 12 + 853,39 €). 6. Ďalej žalobca uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v náhrade za užívanie nebytových priestorov žalovaným za mesiac január 2009 vo výške obvyklej ceny nájmu (885 Eur) a jednak v náhrade sumy, ktorú žalobca zaplatil za žalovaného za spotrebovanú elektrickú energiu, teplo, vodné a stočné a odvod zrážkovej vody v období od 1.1.2009 do 31.12.2009. Celkovo teda 4.478,78 € (885 € + 181,68 € elektrická energia + 3.225,15 € teplo +130,47 € vodné a stočné +56,48 € odvod zrážkovej vody). 7. Vydaný platobný rozkaz č. k. 32Ro/2388/2010 zo dňa 30.9.2010 žalovaný napadol odporom, ktorým žiadal žalobu zamietnuť z nasledujúcich dôvodov. Predmetné priestory v danom období užíval ako nájomca v dobrej viere na základe Zmluvy o prenájme nebytových priestorov zo dňa 31.07.2005, v znení jej Dodatku č. 1 zo dňa 01.08.2005, uzavretej s prenajímateľom (a správcom ) DOM KULTÚRY OZK, s.r.o., Považská Bystrica, na dobu určitú 15 rokov od 01.08.2005. Zároveň na základe vykonateľného predbežného opatrenia súdu, nariadeného uznesením Okresného sudu Považská Bystrica zo dna 23.01.2009 pod č.k. 8C/7/2009-30 v konaní o určenie, že nájomný vzťah zo Zmluvy o prenájme nebytových priestorov zo dňa 31.07.2005 trvá, bol žalobca povinný znášať a nerušiť výkon práv žalovaného, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Až v súlade s rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 03.06.2009 pod č.k. 8C/7/2009-135, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.01.2010, bol žalovaný povinný priestory vypratať a odovzdať v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. 8. V ďalšom čiastkovom nároku žalobca nepreukázal, že náklady na dodávkach špecifikovaných služieb (elektrická energia, vodné, stočné a i.) vo výške 3.593,78 € sa týkajú iba predmetných priestorov a že ich vytvoril žalovaný a takisto ani riadne nepreukázal úhradu týchto nákladov. Žalovaný nájomné za január 2009 preukázateľne uhradil do úschovy súdu na základe Uznesenia Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 17.03.2009 pod č.k. 14U/3/2009-7. 9. Žalovaný uviedol, že spornosť práv k predmetným nehnuteľnostiam bola vzhľadom na prebiehajúce konania známa už v januári 2009, čo spochybňuje hospodárnosť podnájomnej zmluvy so spoločnosťou HJ s.r.o. ako fiktívny a simulovaný právny úkon. Nárok na vydanie ušlého zisku vo forme ušlého podnájomného môže byť maximálne len vo výške rozdielu medzi určeným podnájomným a dohodnutým nájomným medzi žalobcom a vlastníkom nehnuteľnosti. 10. Žalobca vo vyjadrení k odporu žalovaného uviedol, že v konaní, ktoré bolo vedené na Okresnom súde Považská Bystrica pod č. 8C 7/2009, bolo jednoznačne preukázané, a ustálené, že zmluva o prenájme nebytových priestorov, ktorú žalovaný uzavrel so spoločnosťou Dom kultúry OZK s.r.o. zo dňa 31.7.2005 v znení dodatku č. 1 zo dňa 1.8.2005 bola absolútne neplatným právnym úkonom z dôvodu absolútnej neplatnosti predchádzajúcej zmluvy, uzavretej medzi spoločnosťami Základná organizácia OZ KOVO Považské strojárne a.s. a Dom kultúry OZK s.r.o. zo dňa 10.11.1997, čo znamená, že žalovanému ani nikdy právo na užívanie predmetných nebytových priestorov vôbec nevzniklo a tieto od počiatku užíval bez platného právneho dôvodu a teda protiprávne. Zároveň je zrejmé, že predbežné opatrenie, ktoré zaniklo právoplatným skončením konania vo veci samej v zmysle § 77 ods. 1 písm. b) O.s.p., ktoré sa skončilo plným neúspechom žalovaného nemohlo zakladať po dobu jeho účinkov oprávnenie žalovaného na užívanie predmetných nebytových priestorov a znamenalo len, že po dobu jeho účinkov sa boli účastníci uvedeného konania povinní ním riadiť, čo napokon bolo aj splnené. 11. K zaplateniu celkovej sumy 3.593,78 € za žalovaného. Žalobca priložil doklady o úhrade tejto peňažnej sumy. Suma zložená do úschovy súdu nebola zložená v prospech žalobcu, ale inej osoby a preto nemôže byť žalobcovi ani za žiadnych okolností z úschovy vydaná a jej zložením do úschovy preto nemohlo dôjsť k splneniu nároku žalobcu na zaplatenie sumy 885,- € titulom bezdôvodného obohatenia. 12. Štatutárny zástupca žalobcu na pojednávaní doplnil, že výpočty náhrady za energie sú v časti elektriny podložené odpisom spotreby na merači, ktorý slúži výlučne pre dané priestory, úhrady za teplo boli žalovanému fakturované predchádzajúcim prenajímateľom a výška vodného a stočného a tepla bude výsledkom výpočtu auditu. 13. Súd vykonal v predmetnej veci dokazovanie a to vypočutím svedkyne P. K., konateľky obchodnej spoločnosti Dom kultúry OZK s.r.o.- nájomníka predmetnej nehnuteľnosti, ktorá manažovala podnájmy v rokoch 2006-8. Uviedla, že v oboch nehnuteľnostiach (Dom kultúry a prevádzková budova) sa nájomné pohybovalo vo výške 700-750,-Sk/m2. Rozdiel v dohodnutom nájomnom pre žalovaného mal byť kompenzovaný rekonštrukciou užívanej časti. Bola osobne prítomná pri odovzdávaní priestoru vo februári 2010, v ktorom nedošlo k žiadnej investícii. V samotnej prevádzkovej budove boli v podnájme tri subjekty vrátane žalovaného. 14. Súd na základe predložených listinných dôkazov zistil, že vlastník predmetných nehnuteľností ZO OZ KOVO Považské strojárne a.s. zmluvou o nájme nebytových priestorov z 10.11.1997 prenechal spoločnosti Dom kultúry OZK, s.r.o. do nájmu, správy nebytové priestory - zastavanú plochu parciel č. XXX J. XXX/X podľa LV č. XXXX. 15. Spoločnosť Dom kultúry OZK s.r.o. prenajal časť priestorov nachádzajúcich sa v nehnuteľnosti označenej v liste vlastníctva č. XXXX ako prevádzková budova na parcele č. XXX/X súpisné č. XXX, na prízemí budovy o rozlohe 160 m2 žalovanému zmluvou o prenájme nebytových priestorov z 31.7.2005 na dobu 15-tich rokov. Súčasťou zmluvných povinností žalovaného bola úhrada nájmu vo výške 450,-Sk/m2/rok, paušálnej ceny dodaného tepla. Dňa 21.11.2008 s účinnosťou od 1.1.2009 uzavreli vlastník predmetných nehnuteľností ZO OZ KOVO Považské strojárne a.s. a žalobca zmluvu o nájme nehnuteľností, pričom súčasťou predmetu nájmu bola aj Prevádzková budova, súpisné číslo XXX na parcele číslo XXX/X zapísanej na LV č. XXXX. Túto skutočnosť oznámil žalobca žalovanému dňa 19.12.2008. Podaním z 5.1.2009 žalobca vyzval žalovaného na uzavretie novej podnájomnej zmluvy. Opätovne potom 16.1.2009. 16. V konaní o veci samej Základná organizácia OZ KOVO Považské strojárne, a.s., a Dom Kultúry OZK, s.r.o. vzájomným návrhom uplatnili uloženie povinnosti spoločnosti QupraX s.r.o. vypratať priestory nehnuteľnosti zapísanej na LV č. 4347, k. ú. Považská Bystrica, konkrétne prízemie o rozlohe 160 m2 nachádzajúce sa v Prevádzkovej budove súp. č. XXX, postavenej na parc. č. XXX/X a odovzdať ich do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Okresný súd v Považskej Bystrici rozsudkom z 3.6.2009 návrh spoločnosti QupraX s.r.o. zamietol a uložil jej povinnosť predmetné nehnuteľnosti vypratať. Rozsudok nadobudol právoplatnosť po jeho potvrdení Krajským súdom v Trenčíne dňa 27.1.2010. Obe rozhodnutia skonštatovali absolútnu neplatnosť zmlúv z 10.11.1997 a 31.7.2005. Žalobca ako nájomca Prevádzkovej budovy prenechal spoločnosti HJ stavebno-obchodná spol. s r.o. do podnájmu nebytové priestory vo výmere 160m2, nachádzajúce sa na prízemí tejto budovy, zmluvou o podnájme z 31.1.2009. Súčasťou zmluvných povinností podnájomcu bola úhrada ceny za predmet podnájmu vo výške 885,- Eur mesačne bez DPH. Dňa 27.2.2010 žalovaný odovzdal vlastníkovi nehnuteľnosti priestory v Prevádzkovej budove o rozlohe 160m2 o čom obe strany vyhotovili Protokol o odovzdaní a prebratí nebytových priestorov spolu s dodatkom o odovzdaní kľúčov z 8.3.2010. 17. Žalobca ako listinné dôkazy ďalej predložil dve faktúry č. 2008267 a 2008303, ktorými vlastník predmetnej nehnuteľnosti fakturoval žalovanému nájomné za mesiac november a december 2008 vo výške 237,- Eur za každý mesiac. Tiež faktúru Stredoslovenskej energetiky, a.s. za dodávku a distribúciu elektriny odberateľa Almatheia s.r.o. za obdobie 19.3.2009 - 10.12.2009 vo výške 1.166,12 Eur pri zálohových úhradách 230,- Eur mesačne a výpis z účtu žalobcu o zaplatení tejto sumy. 18. Podľa ust. § 420 OZ (1) Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. (2) Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. (3) Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. 19. Podľa ust. § 451 OZ (1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. (2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 20. Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 21. Podľa ust. § 136 O.s.p. ak možno výšku nárokov zistiť len s nepomernými ťažkosťami alebo ak ju nemožno zistiť vôbec, určí ju súd podľa svojej úvahy. Po vyhodnotení vykonaného dokazovania v zmysle citovaných ustanovení súd dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná. 22. Všetky svoje nároky žalobca odvodil z dvoch titulov. Ako plnenia z dôvodu náhrady škody a bezdôvodného obohatenia. Právny základ dôvodne uplatnených nárokov je v bezdôvodnom obohatení, nie v náhrade škody. 23. Skutkové okolnosti sú pre všetky uplatnené nároky zhodné. Žalovaný od 1.1.2009 do 27.2.2010 bezodplatne užíval priestor v Prevádzkovej budove o výmere 160m2, po výzve ho nevypratal a obmedzil tak dispozíciu s ním oprávneným osobám, bezodplatne konzumoval aj služby súvisiace s týmto užívaním (elektrická energia, teplo, vodné a stočné, odvod zrážkovej vody). 24. Medzi účastníkmi nebol a nie je žiadny zmluvný vzťah. Deliktuálna zodpovednosť žalovaného za škodu tak mohla vzniknúť výlučne úkonom, ktorého protiprávnosť vyplýva zo všeobecne záväzného právneho predpisu, inej zmluvy alebo právnej skutočnosti. Pre vznik zodpovednosti pritom nestačí akákoľvek protiprávnosť, zákon ju kvalifikuje ako zavinenú. Zodpovednosti sa označený škodca zbaví, ak preukáže, že škodu nezavinil. 25. Vznik škody a teda aj zavinenie malo spočívať v protiprávnom užívaní predmetnej nehnuteľnosti od 1.1.2009 do 27.2.2010. Obe rozhodnutia súdov v Považskej Bystrici aj v Trenčíne zhodne konštatovali, že absolútnu neplatnosť aj "užívania" nehnuteľnosti žalovaným spôsobili účastníci zmluvy z 10.11.1997, ktorej žalovaný účastníkom nebol. Konštatovanie tohto stavu rozhodnutím oboch súdov nadobudlo právoplatnosť 27.1.2010 a žalovanému začala plynúť 30-dňová lehota na vypratanie nehnuteľnosti. Za rozhodné obdobie je teda u štatutárov alebo pracovníkov žalovaného vylúčená existencia čo i len nevedomého protiprávneho konania s uzrozumením s prípadným vznikom škody, teda zavinenia už na úrovni nevedomej nedbanlivosti. Oznámenia žalobcu o zániku nájomného vzťahu pre Dom kultúry OZK s.r.o. v dôsledku čoho končí aj platnosť zmluvy pre žalovaného, tiež zmenu vo vedomí štatutárov žalovaného nemohla priniesť, nakoľko táto konštrukcia bez ďalšieho nemá oporu v právnom poriadku. Navyše žalovaný reagoval obranou svojho postavenia určovacou žalobou na súde, kde dosiahol dočasnú úpravu vzťahu výrokom o predbežnom opatrení, ktoré legitimizovalo jeho nerušený výkon práv zo zmluvy z 31.7.2005 až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Z týchto skutkových okolností mal súd za preukázané, že žalovaný žiadnu škodu nezavinil, jeho zodpovednosť je vylúčená. 26. Naopak, skutkové okolnosti zodpovedajú úprave bezdôvodného obohatenia. Uviedol, že medzi účastníkmi nebol a nie je žiadny zmluvný vzťah. Vznik zodpovednostného záväzkového vzťahu je tak možný len na základe zákona, v tomto prípade niektorou zo skutkových podstát ustanovení o bezdôvodnom obohatení. Konkrétnou právnou skutočnosťou sú rozhodnutia súdov o uložení povinnosti žalovanému predmetnú nehnuteľnosť vypratať a odovzdať vlastníkovi z dôvodu absolútnej neplatnosti zmlúv, z titulu ktorých nehnuteľnosť užíval. Otázka zavinenia tu už nehrá rolu, zodpovednosť obohateného je objektívna. Keďže neplatné zmluvy neboli uzavreté medzi účastníkmi, možno ich považovať len za právne skutočnosti, ktoré medzi účastníkmi založili zodpovednostný záväzkový vzťah z titulu plnenia bez právneho dôvodu. Naplnenie podmienok bezdôvodného obohatenia, plnenia bez právneho dôvodu zároveň vyžaduje vznik majetkového prospechu u obohateného. Majetkovým vyjadrením prospechu z užívania cudzej nehnuteľnosti je peňažná suma, ktorá zodpovedá nájomnému vynakladanému obvykle na danom mieste a čase za porovnateľné nehnuteľnosti. Oprávneným subjektom je ten, na koho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané. V predmetnom prípade nárok neuplatnil vlastník nehnuteľnosti, ale jej oprávnený držiteľ - nájomca, ktorému vlastník prenechal aj predmetnú nehnuteľnosť do nájmu a užívania, s právom uzatvárať zmluvy o podnájme nebytových priestorov. Konkrétne Zmluvou o nájme nehnuteľností z 21.11.2008 účinnou od 1.1.2009. Z takto upraveného právneho vzťahu jednotlivých subjektov k predmetnej nehnuteľnosti je zrejmé, že k obohateniu nemohlo dôjsť na úkor vlastníka, ktorý mal odplatu dohodnutú samostatnou zmluvou bez väzby na prípadné podnájomné zmluvy, ale na strane nájomcu, ktorého vlastník práve na takýto príjem (odplata za podnájom tretích osôb) oprávnil. 27. K výške uplatneného nároku v časti bezdôvodného obohatenia za plnenie z neplatného právneho úkonu, zodpovedajúce nájomnému vynakladanému obvykle na danom mieste a čase za porovnateľné nehnuteľnosti. V prvom rade účastníci v priebehu konania predložili tri právne úkony, dve zmluvy z 25.2.2005 a 31.7.2005 a nepodpísaný dodatok č. 1 k zmluve z 25.2.2005, ďalej sa súd oboznámil s obsahom Protokolu a dodatku o odovzdaní a prebratí nebytových priestorov a so zisteným skutkovým stavom Okresným súdom v Považskej Bystrici, z ktorých mal za preukázané, že skutočne užívanou bola rozloha 160m2. 28. Pri určení výšky odplaty zodpovedajúcej nájomnému vynakladanému obvykle na danom mieste a čase za porovnateľné nehnuteľnosti okrem iného vo všeobecnosti platí, že za bezdôvodné obohatenie nie je možné považovať akýkoľvek prospech, ktorý by mohol teoreticky dosiahnuť oprávnený, ale len ten prospech, o ktorý na jeho úkor obohatený buď zvýšil svoj majetkový stav alebo o ktorý sa jeho majetkový stav nezmenšil, hoci by sa tak za bežných okolností stalo. Dôkazné bremeno musí uniesť žalobca. 29. Pre tento prípad kvalifikovanou výškou obvyklého nájomného žalobca argumentoval zmluvou s obchodnou spoločnosťou HJ stavebno - obchodná spoločnosť, s.r.o. a v nej dohodnutej odplate za podnájom vo výške cca 2.000,- Sk ročne za m2. (885,- Eur = 26.661,51 Sk za 160m2/mesiac = 166,39 Sk za m2/mesiac = cca 2.000,- Sk za m2/rok). Tento dôkaz súd nemohol považovať za relevantný. Najmä z vyššie uvedeného dôvodu, keďže k reálnemu naplneniu podmienok tejto zmluvy nikdy nedošlo, ale aj z dôvodu nedôveryhodnosti obchodnej spoločnosti, ktorej štatutárny zástupca podľa zistenia polície približne od roku 2007 nebýva na ním uvádzanej adrese a v súčasnosti má nahlásený pobyt bezdomovca. Z týchto dôvodov nebola zabezpečená ani jeho navrhovaná svedecká výpoveď. Ďalej žalobca odkazoval na podnájomné zmluvy uzavreté s tretími osobami v areáli Domu kultúry. Predložil však iba jednu, konkrétne so živnostníkom N. F. - Sanitech armatúry s dohodnutou odplatou cca 1.990,- Sk ročne za m2. (1.320,- Eur = 39.766,32 Sk za 240m2/mesiac = 165,70 Sk za m2/mesiac = cca 1.990,- Sk za m2/rok). Tento dôkaz súd pri určení výšky nároku tiež nezohľadnil. 30. Pre spravodlivé usporiadanie vzťahov medzi účastníkmi pri dôvodnosti právneho základu uplatneného nároku, súd považoval za nevyhnutné, napriek neuneseniu dôkazného bremena žalobcom, kvantifikovať výšku povinnosti žalovaného zo zisteného skutkového stavu. Determinujúcou skutočnosťou bola jednak špecifickosť charakteru nehnuteľnosti pre danú lokalitu (domy kultúry postavené za bývalého režimu výlučné a jedinečné v danej lokalite a s tým súvisiaci ich vek) a tiež skutočnosť, že v samotnej Prevádzkovej budove nebol subjekt s porovnateľným účelom jej využitia. Okolnosťami, z ktorých pri určení výšky tohto čiastočného nároku súd musel vychádzať, pri neexistencii iných vstupov, bola v prvom rade zmluva z 31.7.2005, ktorou bola naposledy upravená výška nájomného na 450,- Sk ročne za m2 na obdobie od 1.8.2005 do 31.7.2010. S dovetkom, že po tomto období sa upraví výška ceny nájmu na úroveň ostatných nájomníkov. Ďalej to bol obsah výpovede svedkyne K.. P. K. je konateľkou obchodnej spoločnosti Dom kultúry OZK s.r.o., ktorá nehnuteľnosť do konca roka 2008 spravovala vrátane uzatvárania podnájomných zmlúv uviedla, že výška nájomného v tomto období predstavovala sumu zhruba 700-750,- Sk za m2/rok. Zároveň uviedla, že dohodnutá odplata vo výške 450,- Sk pre žalovaného bola podmienená rekonštrukciou priestoru. Táto kompenzácia vyplýva tiež priamo z obsahu zmluvy (čl. IV bod 5) a možno ju aj vyvodiť práve z citovaného dovetku o dorovnaní nájomného po uplynutí piatich rokov. Inými slovami je dôvodné vyhodnotiť, že suma 450,- Sk neodrážala obvyklé nájomné v mieste a čase, bola o niečo nižšia. 31. Z obsahu vyššie uvedenej zmluvy a výpovede svedkyne mal súd k dispozícii zistenia umožňujúce určité kvantitatívne posúdenie základných súvislostí o výške obvyklého nájomného, ktorú úvahou určil sumou 750,- Sk za m2/rok ako základ obohatenia žalovaného. Pri tejto výške za rok/m2 je to 750/12 = 62,50 Sk za mesiac/m2 a pri rozlohe 160m2 ďalej 62,50x160 = 10.000,- Sk za mesiac a pri 13 mesačnom období 130.000,- Sk. Alikvotná časť za dvadsaťsedem dní februára 2010 potom 9.642,85 Sk (10.000/28x27). Výška bezdôvodného obohatenia žalovaného v časti plnenia obvyklého nájomného je 139.642,85 Sk čo zodpovedá sume 4.635,29 Eur a túto je povinný zaplatiť žalobcovi, vo zvyšku súd v tejto časti žalobu zamietol. 32. Ďalšie čiastkové nároky sa týkali hodnôt dodaných služieb súvisiacich s užívaním kancelárskych priestorov, konkrétne tepla, elektrickej energie, vodného a stočného a odvodu zrážkovej vody za obdobie roka 2009. Analogicky s vyššie uvedeným, aj konzumácia týchto služieb bez právneho dôvodu zakladá zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie. Získanému majetkovému prospechu zodpovedá peňažná suma, vyjadrená jednotkovou cenou pre dané obdobie a odmeranou výškou spotreby. Podľa zmluvy z 31.7.2005, konkrétne čl. IV bod 3 malo byť zrealizované v predmetných priestoroch podružné meranie spotreby elektrickej energie (stalo sa) a vodného, stočného zabezpečené žalovaným. Existenciu podružného merania sa podarilo preukázať len v prípade elektrickej energie. Chýbajú teda akékoľvek presné vstupy pre výpočet týchto čiastkových nárokov pre predmetné priestory. 33. Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal existenciu zmluvného vzťahu s ktorýmkoľvek dodávateľom uvedených služieb. Naopak žalobca preukazoval úhrady za uvedené služby ich dodávateľom vystavenými faktúrami a potvrdeniami o ich úhradách. Vo všeobecnosti sú takto definované podmienky pre vznik nároku z majetkového prospechu, získaného z plnenia bez právneho dôvodu, teda aktívna legitimácia zo vzťahu z bezdôvodného obohatenia. 34. Konkrétne, prvý nárok vyčíslený sumou 3.225,15 Eur (358,35 Eur x 9 mesiacov) za teplo v období od 1.1.-30.9.2009. Rozhodné obdobie žalobca odôvodnil odpojením vykurovacích telies koncom septembra. Jeho výšku žalobca dokladal fakturovanými sumami spoločnosťou Dom kultúry OZK s.r.o. pre žalovaného za teplo z obdobia bezprostredne predchádzajúceho rozhodnému obdobiu. Konkrétne faktúrou č. 2008267 z 4.11.2008 a faktúrou č. 2008303 z 1.12.2008. Obe na sumu 10.795,68 Sk (358,35 Eur). Skutočné úhrady za teplo dodávateľovi žalobca preukázal faktúrami dodávateľa za rozhodné obdobie mesiacov 1.-9.2009 a potom výpismi zo svojho účtu o reálnych úhradách na účet dodávateľa (č.l. 88 - 97 spisu). Námietkou žalovaného proti tomuto nároku bolo, že jeho základ vychádza z paušálneho preddavku dohodnutého so spoločnosťou Dom kultúry OZK s.r.o. a nepredstavuje vyjadrenie skutočnej spotreby tepla za rozhodné obdobie. Navyše dohodnutý paušál neodrážal skutočnú spotrebu, ale bol niekoľkonásobne vyšší. Žalovaný mal dohodnutý paušál, ktorého ročné vyúčtovanie sa nerobilo (výpoveď svedkyne č.l. 167 spisu). Meranie skutočnej spotreby žalovaného objektívne nebolo možné. Žalovaný neprodukoval žiadny dôkaz o nesúhlase s takto nastaveným stavom v predchádzajúcom období, čo je reálne predpokladať v prípade niekoľkonásobne vyšších úhrad za plnenie. 35. Vzhľadom k vyššie uvedenému a vyhodnotenému dokazovaniu mal súd k dispozícií relevantne nespochybnené zistenie umožňujúce určité kvantitatívne posúdenie základných súvislostí o rozsahu bezdôvodného obohatenia za spotrebované teplo úvahou a tomuto čiastkovému nároku vyhovel v plnom rozsahu. 36. Ďalšie uplatnené nároky boli vyčíslené sumami 130,47 Eur za vodné a stočné a 56,48 Eur za odvod zrážkovej vody za obdobie celého roku 2009. Ich výšku žalovaný preukazoval prostredníctvom výpočtu hodnôt ročnej spotreby elektrickej energie, pitnej vody a zrážkovej vody pre žalovaným užívané priestory v Prevádzkovej budove DK za roky 2005 - 2008. Žalobca pri výpočte odhadu náhrady vychádzal z výpočtu nezávislého audítora, ktorý nebol relevantne spochybnený. Znova teda pri absencii exaktných vstupov mal súd k dispozícii kvantitatívne posúdenie rozsahu bezdôvodného obohatenia, ktoré bolo možné po úvahe priznať, keďže obrana žalovaného nebola podložená žiadnym listinným dôkazom. 37. Podobná situácia bola pri uplatnení nároku za elektrickú energiu. Bolo nesporné, že žalovaný nemal zmluvný vzťah s dodávateľom elektrickej energie a mal pre svoje priestory zriadený podružný merač jej spotreby. Jeho zaznamenaný počiatočný stav k 1.1.2009 žalobca dokladal listinným dôkazom (č.l. 80 spisu) a priebežnú spotrebu potom ďalším listinným dôkazom - tabuľkou (č.l. 76 spisu) vrátane konečnej spotreby vo výške 744 kWh za deväť mesiacov. Oba tieto údaje žalovaný poprel s tým, že neboli zaznamenané v jeho prítomnosti. Žalobca teda uplatnil úhradu v priemere asi 82 kWh za mesiac. Takto určená spotreba pri zohľadnení rozlohy kancelárskych priestorov a predmetu činnosti žalovaného sa súdu javila ako primeraná. Cenu za jej dodanie žalobca vypočítal s použitím sadzby 0,2442 Eur za 1 kWh. Takto určenú sadzbu žiadny z produktov cenníka dodávateľa SSE a.s., dostupného na jeho internetovej stránke, nepoznal. Z doloženej faktúry, ktorou žalobca preukazoval úhradu spotrebovanej elektrickej energie v objekte DK, je zrejmé, že dodávka bola spoplatnená podľa produktu Aktiv 24 pri sadzbe C2. Integrovaná cena takto dodanej elektrickej energie bola 0,2192 Eur za 1 kWh teda o niečo nižšia ako použil žalobca. 38. Popri istine súd podľa ust. § 517 OZ zaviazal žalovaného na plnenie príslušenstva, ktorým je úrok z omeškania v spojení s ustanovením § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. a aktuálnej úrokovej sadzby ECB vo výške 9% ročne z priznanej istiny. Pri nároku z titulu bezdôvodného obohatenia, kde čas splatnosti nie je dohodnutý je potrebná výzva s určenou lehotou na planenie, ktorú žalobca preukázal listinným dôkazom (č.l. 42 spisu). 39. O trovách konania súd rozhodol rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Základným meradlom pre nárok na náhradu trov konania je miera úspechu vo veci. Pri žalovanej sume 15.952,17 Eur je výsledok vo výške 8.229,07 Eur približne vo výške 51% úspešnosti. 40. Proti tomuto rozsudku v časti, v ktorej bola žaloba zamietnutá sa v zákonnej lehote odvolal žalobca. Žalobca sa odvolal jednak do zamietajúcej časti vo veci samej a ako aj v časti o náhrade trov konania, pretože v týchto častiach považuje rozsudok súdu prvej inštancie za nesprávny a založený na nesprávnom právnom posúdení veci, čím je daný dôvod odvolania podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f) OSP. 41. Súd prvej inštancie zamietol žalobu v príslušnej časti jednak z dôvodu neexistencie právneho základu uplatneného nároku, od ktorého žalobca nárok na náhradu škody na ušlom zisku odvodil a jednak z dôvodu nepreukázania sumy 885,- eur mesačného nájomného ako obvyklej ceny nájmu dosahovanej za nájom obdobných priestorov v danom mieste a čase pri posúdení tejto časti uplatneného nároku žalobcu ako nároku na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia. 42. Žalobca nepovažoval za správny záver súdu prvej inštancie o nepreukázaní deliktuálnej zodpovednosti žalovaného za škodu, vychádzajúci z toho, že medzi účastníkmi nebol žiaden zmluvný vzťah, z ktorého povinnosti vyplývajúce pre žalovaného by mohol žalovaný porušiť a zároveň z toho, že protiprávnosť konania žalovaného nevyplýva ani zo všeobecne záväzného právneho predpisu, inej zmluvy alebo právnej skutočnosti. Tento právny záver súdu prvej inštancie navyše nedostatočne zdôvodnený z hľadiska aplikácie príslušných zákonných ustanovení vzťahujúcich sa na posúdenie tejto veci, je podľa žalobcu nesprávny. Pravdou je, že medzi účastníkmi nebol žiaden zmluvný vzťah a žalobca ani uplatnený nárok na náhradu škody na ušlom zisku od existencie takéhoto zmluvného vzťahu neodvodzoval. Podľa žalobcu sa však žalovaný dopustil práve konania, ktorým porušil všeobecne záväzný právny predpis a práve takéto konanie žalovaného jeho deliktuálnu zodpovednosť za škodu, ktorá vznikla žalobcovi zakladá. Z ust. § 123 Obč. zák. vyplýva, že vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Z ust. § 126 ods. 1 Obč. zák. vyplýva, že vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Z odseku 2 § 126 Obč. zák. vyplýva, že obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo, že žalobca bol s účinnosťou od 1.1.2009 nájomcom príslušných priestorov a že ho tak treba považovať s poukazom na ust. § 126 ods. 2 Obč. zák. za toho, kto bol oprávnený na využitie týchto priestorov a teda mal obdobné právo na ochranu ako ich vlastník s poukazom na ust. § 126 ods. 1 Obč. zák. Tomuto právu žalobcu na ochranu proti neoprávneným zásahom do jeho práva na využitie príslušných priestorov nepochybne zodpovedala právna povinnosť žalovaného, ktorý po 1.1.2009 tieto priestory užíval bez akéhokoľvek právneho dôvodu, vypratať tieto priestory a umožniť ich využitie žalobcovi. Tým, že žalovaný odmietal túto právnu povinnosť dlhodobo splniť a napokon túto splnil až 27.2.2010, je nepochybné, že porušil právnu povinnosť vyplývajúcu pre neho zo všeobecne záväzného právneho predpisu a preto opačný záver súdu prvej inštancie o neexistencii deliktuálnej zodpovednosti žalovaného nie je správny a opodstatnený. Škoda, ktorá žalobcovi vznikla na ušlom zisku je pritom v priamej príčinnej súvislosti práve s porušením tejto právnej povinnosti žalovaného, teda s protiprávnym konaním žalovaného spočívajúcim v užívaní príslušných priestorov bez akéhokoľvek právneho dôvodu, ktoré priestory mal právo mať u seba žalobca, ktorý by v prípade neexistencie takéhoto protiprávneho konania žalovaného a teda v prípade riadneho sledu udalostí bol mohol od 1.2.2009 objektívne dosahovať príjem z podnájmu týchto priestorov od spoločnosti HJ stavebno-obchodná spoločnosť s.r.o., s ktorou žalobca uzavrel platnú podnájomnú zmluvu. Skutočnosť, že konateľ spoločnosti HJ stavebno- obchodná spoločnosť s.r.o s časovým odstupom niekoľkých rokov po uzavretí uvádzanej podnájomnej zmluvy má v súčasnosti nahlásený pobyt bezdomovca a preto nebola zabezpečená jeho navrhovaná svedecká výpoveď ešte nemôže mať za následok nereálnosť výšky odplaty za podnájom dohodnutej v podnájomnej zmluve medzi žalobcom a touto spoločnosťou ani neprimeranosť výšky tejto odplaty, ktorá bola aj objektívne zistiteľná. Súd prvej inštancie preto podľa žalobcu dospel k nesprávnemu právnemu záveru o neexistencii základu nároku žalobcu v časti náhrady škody na ušlom zisku a nesprávne preto v časti nároku žalobu zamietol. Zároveň súd nesprávne postupoval pri určení výšky obvyklej ceny nájmu pre ustálenie nároku na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, odvodeného od užívania príslušných priestorov žalovaným bez právneho dôvodu v dobe od 1.1.2009 do 27.2.2010 a výšku tohto nároku určil na podklade nedostatočných dôkazov a zároveň postupom v zmysle § 136 OSP na čo v tomto prípade nebolo žiadneho dôvodu. Preto žalobca považuje napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti vo veci samej za nesprávny. V nadväznosti na to je potom rozsudok súdu prvej inštancie nesprávny aj v časti o náhrade trov konania, kde v prípade iného rozhodnutia o uplatnenom nároku žalobcu vo veci samej v zmysle tohto odvolania žalobcu, by aplikácia ust. § 142 ods. 2 OSP nebola opodstatnená a naopak o náhrade trov konania aby bolo potrebné rozhodnúť v zmysle ust. § 142 ods. 1 OSP a žalobcovi priznať náhradu trov prvostupňového konania v celom rozsahu. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. 43. Krajský súd ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania s poukazom na ust. § 219 ods. 3 CSP v zmysle ktorého ustanovenia vo veciach v ktorých sa rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania sa oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote 5 dní pred jeho vyhlásením. 44. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 45. Z obsahu spisu je zrejmé, že súd prvej inštancie vykonal v predmetnej veci dostatočné dokazovanie a z predložených listinných dôkazov a svedeckých výpovedí vyvodil správny právny záver. 46. Pokiaľ ide o odvolací dôvod, v ktorom namieta žalobca nesprávne rozhodnutie súdu prvej inštancie pokiaľ ide o nepriznanie nároku na náhradu škody titulom ušlého zisku, odvolací súd sa plne stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie. 47. Podľa ust. § 420 OZ (1) Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. (2) Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. (3) Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. 48. Je nesporné, že žalovaný od 1.1.2009 do 27.2.2010 bezodplatne užíval priestor v Prevádzkovej budove o výmere 160m2, po výzve ho nevypratal a obmedzil tak dispozíciu s ním oprávneným osobám, bezodplatne konzumoval aj služby súvisiace s týmto užívaním (elektrická energia, teplo, vodné a stočné, odvod zrážkovej vody). 49. Medzi účastníkmi nebol a nie je žiadny zmluvný vzťah. Deliktuálna zodpovednosť žalovaného za škodu tak mohla vzniknúť výlučne úkonom, ktorého protiprávnosť vyplýva zo všeobecne záväzného právneho predpisu, inej zmluvy alebo právnej skutočnosti. Pre vznik zodpovednosti pritom nestačí akákoľvek protiprávnosť, zákon ju kvalifikuje ako zavinenú. Zodpovednosti sa označený škodca zbaví, ak preukáže, že škodu nezavinil. Je nesporné, že Občiansky zákonník pritom pojem zavinenie nevymedzuje. Pri vymedzení tohto pojmu treba vychádzať z toho, že zavinenie je určitý psychický vzťah zodpovedného subjektu k jeho vlastnému protiprávnemu úkonu, priečiacemu sa objektívnemu právu a ku škode ako výsledku tohto konania. Naproti tomu príčinnou súvislosťou treba rozumieť určitý objektívny vzťah medzi skutočnosťou zakladajúcou zodpovednosť t.j. medzi porušením právnej povinnosti a výsledkom t.j. škodou. Zavinenie ako vnútorný psychický stav založený na dvoch zložkách na zložke vedomostnej a zložke vôľovej. Vedomostnou zložkou rozumieme vnímanie t.j. odraz predmetov a javov zmyslových orgánov ako aj predstavu predmetov a javov, ktoré subjekt vnímal skôr alebo ku ktorému dospel úsudkom na základe znalostí alebo skúseností. Vôľovou zložkou sa rozumie predovšetkým chcenie ale aj uzrozumenie. Pri úmyselnom zavinení je zastúpená tak vedomostná ako aj vôľová zložka zavinenia. Pri nedbanlivosti je daná len vedomostná zložka. 50. Forma zavinenia má však svoj význam pri určení miery účasti na spoločnej zodpovednosti pri určení rozsahu zodpovednosti a pri možnosti použitia práva moderácie podľa § 450. 51. Skutkové okolnosti za akých malo dôjsť k vzniku škody existenciu zavinenia vylučujú. Vznik škody od ktorého si odvodzuje svoj nárok na náhradu žalobca a teda aj zavinenie malo spočívať v protiprávnom užívaní predmetnej nehnuteľnosti od 1.1.2009 do 27.2.2010. Obe rozhodnutia súdov v Považskej Bystrici aj v Trenčíne zhodne konštatovali, že absolútnu neplatnosť aj "užívania" nehnuteľnosti žalovaným spôsobili účastníci zmluvy z 10.11.1997, ktorej žalovaný účastníkom nebol. Konštatovanie tohto stavu rozhodnutím oboch súdov nadobudlo právoplatnosť 27.1.2010 a žalovanému začala plynúť 30-dňová lehota na vypratanie nehnuteľnosti však nezakladá ešte zavinenie žalovaného za spôsobenú škodu. Za rozhodné obdobie je teda u štatutárov alebo pracovníkov žalovaného vylúčená existencia čo i len nevedomého protiprávneho konania s uzrozumením s prípadným vznikom škody, teda zavinenia už na úrovni nevedomej nedbanlivosti. 52. Žalovaný reagoval na daný skutkový stav svojou vlastnou obranou keď podal určovaciu žalobu na súde kde dosiahol dočasnú úpravu vzťahu výrokom o predbežnom opatrení, ktoré legitimizovalo jeho nerušený výkon práv zo zmluvy z 31.7.2005 až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Z týchto skutkových okolností mal súd za preukázané, že žalovaný žiadnu škodu nezavinil, jeho zodpovednosť je vylúčená. V danom prípade je potrebné vychádzať iba z toho, že na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu s poukazom na ust. § 451 Obč. zák. Pri bezdôvodnom obohatení otázka zavinenia už nehrá žiadnu úlohu a zodpovednosť obohateného je objektívna. 53. Je nesporné, že žalovaný užíval v období od 1.1.2009 do 27.2.2010 predmetnú nehnuteľnosť bez právneho dôvodu. Majetkovým prospechom, ktorý žalovaný získal je peňažná suma, ktorá zodpovedá nájomnému vynakladanému obvykle na danom mieste a čase za porovnateľné nehnuteľnosti. Oprávneným subjektom je ten, na koho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané, keďže žalobca nemohol nehnuteľnosti prenechať do užívania ďalšiemu subjektu. 54. Spornou zostala medzi účastníkmi konania výška nájomného za užívanie danej nehnuteľnosti a teda výška bezdôvodného obohatenia. V danom prípade je potrebné vychádzať zo svedeckej výpovede P. K. - konateľky obchodnej spoločnosti Dom kultúry OZK s.r.o., ktorá uviedla, že spoločnosť Dom kultúry OZK s.r.o., mala predmetnú nehnuteľnosť v nájme od ZO OZ KOVO Považské strojárne a.s., ktorý je jej vlastníkom. Tiež uviedla, že Základná organizácia dala do nájmu spoločnosti OZK s.r.o., celú nehnuteľnosť pričom v podnájme budovy boli tri subjekty vrátane žalovaného. Uviedla, že nájom sa aj v priebehu roku 2008 pohyboval vo výške 700-750,-Sk za m2/rok. Rozdiel v nájme v spoločnosti žalovaného mal byť kompenzovaný rekonštrukciou predmetu nájmu ku ktorej však nedošlo. Výška nájmu v približnej hodnote 700,- Sk/1m2 bola charakteristická nielen pre predmetnú nehnuteľnosť ale aj pre danú lokalitu. V neposlednom rade je potrebné prihliadnuť aj k zmluve z 31.7.2005, ktorou bola naposledy upravená výška nájomného na 450,- Sk ročne za m2 za obdobie od 1.8.2005 do 31.7.2010. 55. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie rozhodol správne keď priznal žalobcovi bezdôvodné obohatenie za užívanie predmetnej nehnuteľnosti vo výške 750 Sk/m2 ako základ obohatenia žalovaného. Pri tejto výške predstavuje bezdôvodné obohatenie žalovaného v časti plnenia obvyklého nájomného sumu 4.635,29 eur a túto je povinný zaplatiť žalovaný žalobcovi a vo zvyšku súd prvej inštancie žalobu zamietol. Pokiaľ ide o ostatné priznané nároky žalobcovi, tieto neboli predmetom odvolania a preto sa odvolací súd týmito ostatnými priznanými nárokmi nezaoberal. 56. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne s poukazom na ust. § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil. 57. Pokiaľ ide o odvolanie žalobcu v časti týkajúcej sa trov konania, odvolací súd vzhľadom k rozhodnutiu vo veci samej má za to, že súd prvej inštancie rozhodol správne, keď žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania s poukazom na ust. § 142 ods. 2 OSP, keď dôsledne odôvodnil prečo takto rozhodol o trovách konania a vypočítal mieru úspechu a neúspechu každej zo sporových strán. 58. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a ich náhradu by bol priznal žalovanému ak by mu boli trovy konania vznikli. 59. Uvedené rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).