Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/616/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211200164 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1211200164.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci žalobcu: SENES, spol. s r.o., so sídlom Vlčie hrdlo, Bratislava 23, IČO: 31 385 940, zastúpeného advokátkou: Mgr. Adriana Novomestská, so sídlom Trnavská 64, Bratislava, proti žalovanému: AVIDOL, s.r.o., so sídlom Ivánska cesta 10, Bratislava, IČO: 35 931 299, zastúpenému advokátkou: Mgr. Katarína Bugáňová, so sídlom Seberíniho 2, Bratislava, o zaplatenie 2 528,46 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 4. júna 2015, č.k. 9C/107/2011-203 v spojení s opravným uznesením č.k. 9C/107/2011-215 zo dňa 25. augusta 2015, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom zastavil súd prvej inštancie; na základe čiastočného späťvzatia žaloby; konanie v časti o zaplatenie sumy 27,97 eura, a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.528,46 eura s 9 % úrokom z omeškania ročne od 06.07.2012 do zaplatenia, vyčíslené úroky z omeškania od 07.07.2008 do 05.07.2012 v sume 490,96 eura, náhradu iných trov konania v sume 135 eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1.044,03 eura, k rukám jeho právnej zástupkyne, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol tak podľa § 8 ods. 1, § 8a ods. 1, 2, § 10 ods. 1 a 6 zákona č. 182/1993 Z.z. a § 152 ods. 2 O.s.p. s odôvodnením, že v konaní nebolo sporné, že žalovaný bol vlastníkom bytu č. X-O., vchod F. XX, O., zapísaného na LV č. XXXX v kat. úz. I., a to od 01.07.2008 do 15.06.2011 (podľa údaja z katastra nehnuteľností) a taktiež medzi účastníkmi nebolo sporné, že uzatvorili zmluvu o výkone správy, na základe ktorej žalobca vykonával správu domu, v ktorom sa predmetný byt nachádzal. Na základe výpočtového listu poplatkov a zálohových platieb bol žalovaný povinný uhrádzať za predmetný byt žalobcovi zálohovú platbu od 01.07.2008 do 31.01.2009 v sume 587,- Sk (od 01.01.2009 suma 19,48 eura) mesačne, od 01.02.2009 do 31.07.2009 v sume 19,48 eura mesačne, od 01.08.2009 do 31.12.2009 v sume 73,70 eura mesačne, od 01.01.2010 do 30.04.2010 v sume 127,67 eura mesačne, od 01.05.2010 do 30.06.2010 v sume 117,87 eura mesačne, od 01.07.2010 do 31.08.2010 v sume 105,95 eura mesačne, od 01.09.2010 do 30.11.2010 v sume 99,29 eura mesačne, od 01.12.2010 do 31.12.2010 v sume 87,31 eura mesačne, od 01.01.2011 do 28.02.2011 v sume 90,89 eura mesačne, od 01.03.2011 do 31.05.2011 v sume 87,56 eura mesačne. Na základe vykonaného dokazovania ustálil, že žalobca vystavil žalovanému vyúčtovania nákladov za užívanie bytu a plnenia spojené s užívaním predmetného bytu, z ktorých vyplýva, že žalovaný od roku 2008 (od júla 2008 do novembra 2009) nezaplatil žalobcovi ani jednu predpísanú zálohovú mesačnú platbu. Dňa 12.11.2009 žalovaný uhradil sumu vo výške 421,53 eura a od decembra 2009 do mája 2011 opätovne predpísané zálohové platby neuhrádzal, a preto žalobcovi vznikla voči nemu pohľadávka vo výške 2 528,46 eura. S poukazom na uvedené dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne, a to i v časti uplatnených úrokov z omeškania, keď je nesporné, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením predmetnej dlžnej sumy. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p., keď hoci žalobca mal vo veci úspech len čiastočný, jeho neúspech v zastavenej časti bol v pomerne nepatrnej časti žaloby, a preto v súlade s § 142 ods. 3, § 149 ods. 1, § 151 ods. 1 O.s.p. žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania, ktoré predstavujú zaplatený súdny poplatok za návrh 135 eur, ako iné trovy konania a trovy právneho zastúpenia advokátom podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z., v sume 1.044,03 eura. 2. Proti tomuto rozsudku podal do vyhovujúceho výroku vo veci samej v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, pretože nesprávne posúdil, resp. nezohľadnil dôkaz navrhnutý žalovaným, a to konkrétne vyhlásenie žalobcu o neexistencii nedoplatkov žalovaného ku dňu 07. 10. 2008. Z uvedeného vyhlásenia podľa jeho názoru vyplýva, že žalobca k 7.10.2008 žiadne jeho nedoplatky neevidoval, a preto je nárok žalobcu na úhradu zálohových platieb za obdobie júl 2008 až september 2008 neoprávnený. Napokon namietal i nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku. 3. Žalobca vo svojom vyjadrení navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Zdôraznil, že ním vystavené potvrdenie o neexistencii nedoplatkov k 7.10.2008 bolo vystavené účelovo a nezodpovedá skutočnému stavu veci. Jeho cieľom bolo totiž dosiahnuť, aby žalovaný, ktorý nemal k dispozícii prostriedky na platenie platieb za užívanie bytov, tieto získal z predaja bytov, ktorý však mohol uskutočniť až po zápise svojho vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, keď katastrálny úrad ako podmienku pre zápis vlastníctva vyžadoval potvrdenie správcu, že na zapisovanej nehnuteľnosti neviaznu dlhy. Preto v záujme dosiahnutia zaplatenia dlhu účelovo vystavil žalovanému potvrdenie, že k 07.10.2008 žalovaný nemá nedoplatky na úhradách, aj keď toto potvrdenie nezodpovedalo skutočnosti, o čom svedčí aj skutočnosť, že žalovaný proti jednotlivým ročným vyúčtovaniam nevzniesol žiadne námietky. Napokon konštatoval, že odvolanie žalovaného sa neopiera o žiadny skutkový základ a je len jeho účelovou obranou v snahe vyhnúť sa splneniu dlhu. 4. Odvolací súd; s poukazom na § 470 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") účinného od 01.07.2016; preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti v medziach uplatňovaných odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutej časti vecne správny. 5. V prejednávanej veci súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na zistenie skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti žaloby žalobcu v časti, ktorou sa domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 2.528,46 eura, ako aj na posúdenie opodstatnenosti tvrdení, ktoré uviedol žalovaný na svoju obranu, vykonané dôkazy správne vyhodnotil a dospel tak k správnym skutkovým záverom a vec posúdil správne aj po právnej stránke, keď na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenie § 10 ods. 1 a 6 zákona č. 182/1993 Z.z. a správne dospel k záveru, že žalobca sa dôvodne v konaní domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 2.528,46 eura, keď riadne vyúčtoval náklady za predmetný byt za roky 2008, 2009, 2010 a 2011, ktoré žalovaný nezaplatil a v konaní nenavrhol žiaden dôkaz, ktorým by sa preukázala neoprávnená výška účtovaných nákladov. Taktiež však nepreukázal, že by náklady za byt za žalované obdobie zaplatil, či už vo forme mesačných zálohových platieb alebo ako nedoplatok z vyúčtovania. 6. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku dostatočne uviedol dôvody, pre ktoré podanej žalobe v napadnutej časti vyhovel, keď sa zaoberal všetkými skutočnosťami, ktoré boli významné pre rozhodnutie vo veci samej, a vysporiadal sa so všetkými relevantnými skutkovými a právnymi otázkami, ktoré boli predmetom sporu. Hoci je pravdou, že; ako namieta žalovaný v podanom odvolaní; prvoinštančný súd sa osobitne nevysporiadal s obsahom potvrdenia vystaveného žalobcom, v ktorom sa uvádza, že žalovaný nemá ku dňu 07.10.2008 nedoplatky na úhradách, je nepochybné, že toto vyhlásenie žalobcu o neexistencii nedoplatkov žalovaného bolo celkom jednoznačne vyvrátené ostatnými vykonanými dôkazmi, a preto, keď skutkové závery súdu prvej inštancie treba považovať za správne, uvedené pochybenie prvoinštančného súdu, ktoré nemalo žiadny vplyv na správnosť rozhodnutia v napadnutej časti, nezakladá dôvod na zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej časti odvolacím súdom. 7. Súd prvej inštancie totiž správne ustálil, že žalovaný bol vlastníkom bytu č. X-O., vchod F. XX, O., zapísaného na LV č. XXXX v kat. úz. I., a to od 01.07.2008 do 15.06.2011, pričom sporové strany uzatvorili zmluvu o výkone správy, na základe ktorej žalobca vykonával správu domu, v ktorom sa predmetný byt nachádza. Zároveň bolo predloženými listami poplatkov a zálohových platieb preukázané, že žalovaný bol povinný platiť žalobcovi zálohové platby v sume od 01.07.2008 do 31.01.2009 v sume spolu 587,- Sk (od 01.01.2009 v sume 19,48 eura), od 01.01.2010 do 30.04.2010 v sume 127,67 eura, od d 01.05.2010 do 30.06.2010 v sume 117,87 eura mesačne, od 01.07.2010 do 31.08.2010 v sume 105,95 eura mesačne, od 01.09.2010 do 30.11.2010 v sume 99,29 eura mesačne, od 01.12.2010 do 31.12.2010 v sume 87,31 eura mesačne, od 01.01.2011 do 28.02.2011 v sume 90,89 eura mesačne, a od 01.03.2011 do 31.05.2011 v sume 87,56 eura mesačne, avšak podľa vyúčtovaní nákladov za užívanie bytu a plnenia spojené s užívaním predmetného bytu za uvedené obdobie vznikol žalovanému, po zohľadnení ním uhradených platieb nedoplatok v tvrdenej výške. Žalovaný pritom v priebehu sporu nepredložil žiaden dôkaz, ktorým by úhradu tohto nedoplatku preukázal, keď ani písomné vyhlásenie žalobcu, že žalovaný nemá žiadne nedoplatky na úhradách za plnenia spojené s užívaním predmetného bytu ku dňu 7.10.2008, ktoré bolo prílohou zmluvy o prevode vlastníctva bytu, vzhľadom na ostatné vykonané dôkazy a okolnosti prípadu, túto skutočnosť nepreukazuje. Za hodnoverné a pravdivé totiž treba považovať vysvetlenie žalobcu, že toto vyhlásenie bolo vydané účelovo, aby žalovaný mohol získať peniaze predajom bytov. 8. Obsah odvolania žalovaného preto nie je spôsobilý spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej časti z hľadiska ním uplatňovaných odvolacích dôvodov, keď ani v odvolacom konaní neboli zistené také rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali vecnú správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. 9. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, a v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, pričom o ich náhrade rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 11. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).