Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/4/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211206448 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1211206448.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej, v právnej veci žalobcu: Menton SK, spol. s r. o., IČO: 35 900 903, so sídlom: Gbelská 19, Bratislava, v zast.: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., Advokátska kancelária so sídlom: Šoltésovej 14, Bratislava, proti žalovanému: T.B. Š., X.: G. XX X., v zast.: Mgr. Andrej Šabík, advokát so sídlom: Staromestská 6/D, Bratislava, o zaplatenie 4.068,57 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č. k.: 58C/123/2011-263 zo dňa 22. 10. 2014, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovanému sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu žalobcu zamietol. Súd prvej inštancie vzájomný návrh žalovaného zamietol. Žiadnej strán sporu nepriznal právo na náhradu trov konania. 2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil podľa § 48 ods. 1, 2, § 451 ods. 2, § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka a vecne tým, že žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 17. 03. 2011 sa žalobca (ďalej aj ako „navrhovateľ“) domáhal proti žalovanému (ďalej aj ako „odporca“) zaplatenia sumy 4.068,57 € s príslušenstvom. Uviedol, že na základe objednávky vykonal pre odporcu dielo v zmysle ust. § 536 a nasledujúce ObZ, predmetom ktorej bola na jedenej strane povinnosť navrhovateľa ako zhotoviteľa vykonať pre odporcu ako objednávateľa dohodnuté dielo a na strane druhej povinnosť odporcu ako objednávateľa zaplatiť navrhovateľovi ako zhotoviteľovi za riadne vykonané dielo dohodnutú cenu. Preto vystavil odporcovi faktúru č. 0919/10 zo dňa 20. 12. 2010 splatnú dňa 03. 01. 2011 na sumu 4.068,57 €. Celková cena na základe cenovej ponuky - CP 030609-1, bola vo výške 6.360,15 €, ktorej časť vo výške 2.941,18 € odporca vo forme zálohy navrhovateľovi uhradil. 3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní považoval za preukázané, že odporca si u navrhovateľa objednal dodávku a montáž samonosnej posuvnej brány s pohonom, jednokrídlovej brány s pohonom, vstupnej bránky a bránky smetiaka pre jeho rodinný dom. V zmysle objednávky odporca navrhovateľovi uhradil dňa 03. 06. 2009 zálohu za dodávku a montáž v sume 2.914,18 €. V decembri 2009 bola brána u odporcu namontovaná. Dňa 16. 03. 2010 bolo dielo dokončené namontovaním technológií na pohon brán s tým, že v montážnom liste boli uvedené pripomienky odporcu. Následne odporca reklamoval vady tovaru a medzi účastníkmi konania prebehla emailová komunikácia, ale nepodarilo sa im dosiahnuť relevantný výsledok. Listom zo dňa 31. 5. 2010 zaslal odporca navrhovateľovi odstúpenie od zmluvy, ktoré bolo navrhovateľovi aj doručené. Takto zistený skutkový stav nebol medzi účastníkmi v podstate sporný. 4. Vady na diele konštatoval aj súdom ustanovený znalec N.. T. L., L.. V znaleckom posudku č. 15/2013 a to najmä: krivý stav, osadenie presahujúce výšku ohrady, vyplnenie otvoru 4 000 x 2000 mm, vady povrchovej úpravy (samonosná posuvná brána), nerovnomernosť chodu otvárania a zatvárania, vady povrchovej úpravy, osadenie prevyšujúce výšku a šírku ohrady (jednokrídlová brána). 5. Za rozhodujúcu v danom prípade považoval súd otázku právneho posúdenia odstúpenia od zmluvy zo strany odporcu listom z 31. 05. 2010. Odporca už dňa 17. 03. 2010 e-mailom oznámil navrhovateľovi reklamáciu diela, pričom už v montážnom liste zo dňa 16. 03. 2010 boli uvedené pripomienky a poznámky odporcu. Dňa 07. 04. 2010 sa zúčastnili obhliadky diela technici navrhovateľa p. W. H. L.. K.. Dňa 08. 04. 2010 zaslal navrhovateľ odporcovi list, kde súhlasil s navrhnutým spôsobom riešenia reklamovaných vád mimo výšky brány. Otázku reálneho výkonu odstránenia vád dňa 21. resp. 25. 05. 2010 nepovažoval súd za dostatočne preukázanú, čo vyplývalo zo sporných výpovedí svedkov X. K. (tvrdil, že reálne vykonalo opravu diela) a J. N. (tvrdil, že neurobili nič, nakoľko ich odporca nevpustil na pozemok) ako aj tvrdeniach účastníkov konania. Reklamačný poriadok má povahu jednostranného vyhlásenia podnikateľa, ktorým spotrebiteľ nie je právne viazaný. Najmä ním nie je viazaný vtedy ak reklamačný poriadok spotrebiteľovi ukladá povinnosti neustanovené zákonom. Za podstatnú súd ale považoval tú skutočnosť, že navrhovateľ nevybavil reklamáciu odporcu v zákonom stanovenej lehote 30 dní podľa § 15 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. Vybavením reklamácie ukončenie reklamačného konania odovzdaním opraveného výrobku, výmenou výrobku, vrátením kúpnej ceny výrobku, vyplatením primeranej zľavy z ceny výrobku, písomná výzva na prevzatie plnenia alebo jej odôvodnené zamietnutie. Navrhovateľ evidentne reklamáciu odporcu nevybavil ani jedným z uvedených spôsobov, preto odporca v súlade s cit. § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. platne odstúpil od zmluvy o dielo. Dôsledkom platného odstúpenia od zmluvy o dielo sa podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka zrušila od začiatku. Z uvedeného vyplýva, že každý z účastníkov je povinný vrátiť druhému, čo podľa nej dostal a teda, že vzájomný návrh bol podaný dôvodne. Navrhovateľ ale uplatnil námietku premlčania nároku odporcu podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti súd uvádza, že odporca preukázateľne odstúpil od zmluvy o dielo listom z 31. 05. 2010, pričom vzájomný návrh podal až dňa 28. 08. 2012, teda po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty. Na uvedenom nemení nič tá skutočnosť, že na Okresnom súde Bratislava IV sa pod spis. zn. 8C/384/2010 viedlo konanie, kde sa odporca ako navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal odporcu (navrhovateľ v tomto konaní) vrátiť zaplatenú zálohu 3.500,- € a zároveň uložil odporcovi povinnosť prevziať od navrhovateľa súčasti diela, ktoré odporca na základe zrušenej zmluvy o dielo pre navrhovateľa dodal. Rozsudok spis. zn. 8C/384/2010-103 zo dňa 11. 01. 2012 nadobudol právoplatnosť dňa 06. 03. 2012 (podľa názoru súdu netvorí prekážku rozhodnutej veci rei iudicatae, keďže Okresný súd Bratislava IV nerozhodol o merite veci, ale žalobu zamietal z dôvodu, že návrhu nezodpovedal ustanoveniu § 457 Občianskeho zákonníka), a teda odporca mal časový priestor skoro tri mesiace na podanie vzájomného návrhu v dvojročnej subjektívnej premlčacej lehote. Súd v súlade s ustanovením § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka súd nemohol takto uplatnené právo priznať, nakoľko sa navrhovateľ dovolal uplynutia zákonom stanovej lehoty. 6. Z uvedených dôvodov považoval za potrebné zamietnuť návrh navrhovateľa, ako aj vzájomný návrh odporcu. 7. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s § 142 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého, ak mala strana sporu vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov právo. 8. Proti predmetnému rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorý žiada odvolací súd, aby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil, resp. ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Svoje odvolanie žalobca odôvodnil podľa § 205 ods. 2 písm. a/, c/, d/, f/, § 221 ods. 1 písm. f/, § 120 ods. 1, § 132 O. s. p. Žalobca poukazuje na ust. § 18 ods. 4, § 2 písm. m/ zákona č. 250/2007 Z. z. v súvislosti s čl. II bod 10 reklamačného poriadku. Žalobca uvádza, že medzi žalobcom a žalovaným prebiehalo niekoľko týždňové rokovanie, týkajúce sa reklamných vád. Žalobca s poukazom na povahu reklamných vád, zložitosť prípadu a lehotu potrebnú na odborné posúdenie vád má za to, že vybavil reklamáciu v zákonom stanovenom čase a súd nesprávne posúdil odstúpenie od zmluvy žalovaného za platné. Žalobca má za to, že reklamácia bola vybavená v zákonom stanovenej lehote a z uvedeného dôvodu má za to, že žalovaný nemohol platne odstúpiť od zmluvy. K samotnej reklamácii žalobca poukazuje na to, že objednávateľ je povinný zhotoviteľovi poskytnúť všetku potrebnú súčinnosť na to, aby tento mohol dielo vykonať v súlade so Zmluvou. Žalobca má za to, že dostatočným spôsobom preukázal neposkytnutie súčinnosti zo strany žalovaného. Uvedenú skutočnosť žalobca preukázal listinnými dôkazmi vrátane jednotlivých svedeckých výpovedí. Túto skutočnosť potvrdila aj výpoveď p. W.. Žalobca poukazuje, že už začiatok apríla 2010 nebola poskytnutá súčinnosť zo strany žalovaného. Ďalej žalobca poukazuje na to, že si so žalovaným dojednali, že žalovaný pred zameraním krídlovej brány riadne spraví stavebný otvor do roviny po celej hĺbke stĺpov ešte pred zameraním brány do výroby, čo žalovaný do dnešného dňa nevykonal. Žalobca ďalej uvádza, že žalovaný nemohol platne odstúpiť od zmluvy v zmysle ust. § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. a to z dôvodu, že žalovaný za tovar nezaplatil. Žalobca poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/389/2009 a článok III. reklamačného poriadku vrátane stanoviska Slovenskej obchodnej inšpekcie. Reklamácia ako právny úkon nespĺňa všetky náležitosti, nakoľko v uvedenom prípade absentuje záručný list, doklad o kúpe diela. Žalobca ďalej poukazuje na to, že žalovaný výšku posuvnej brány namietal až po 3 mesiacoch a na to poukazuje na čl. II. bod 4 a 7 reklamačného poriadku. Právo žalovaného ako kupujúceho teda zaniklo a to z dôvodu, že žalovaný nereklamoval vadu tovaru u predávajúceho bez zbytočného odkladu. Žalobca je toho názoru, že rozsudok súdu je odôvodnený len domnienkami súdu, a jeho hypotetickými úvahami, odôvodnenie neobsahuje logickú väzbu právnej argumentácie so zisteným skutkovým stavom. Okrajovo žalobca podotýka, že žalovaný do dnešného dňa bránu riadne užíva, pričom sám znalec N.. T. L. L. uvádza vo svojom znaleckom posudku, že uvedené vady nebránia vlastnému užívaniu. 9. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý žiada odvolací súd, aby napadnutý rozsudok v časti výroku I a III potvrdil a žalobcu zaviazal na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaný považuje tvrdenia žalobcu, ktorými odôvodnil svoje odvolanie za zmätočné, absurdné a právne irelevantné, Žalovaný tvrdí, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že to bol práve žalobca, ktorý zdržoval včasné vybavenie reklamácie žalovaného zo dňa 16.03.2010 a kládol druhej strane neodôvodnené podmienky. Svedok p. K. potvrdil, že mimo dní 21., resp. 25. mája 2010, na ktoré si nevedel spomenúť, boli pracovníci žalobcu riadne pustení na pozemok žalovaného. Zároveň tento svedok uviedol, že na odstraňovanie vád diela v takýchto prípadoch nie je nevyhnutné, aby boli pracovníci priamo vpustený na pozemok. Žalovaný ďalej namieta, že reklamačný poriadok žalobcu má len povahu jednostranného vyhlásenia podnikateľa, ktorým spotrebiteľ nie je viazaný. Tvrdenie žalobcu, že medzi ním a žalovaným malo dôjsť k nahradeniu pôvodného záväzku novým v zmysle § 570 ods. 1 Obč. zákonníka považuje žalobca za absurdné. Žalovaný je presvedčený, že vybavenie reklamácie zo 16. 03. 2010 žalobcom výrazne prekročilo zákonom stanovenú lehotu 30 dní a žalobca, ako spotrebiteľ bol oprávnený odstúpiť od zmluvy o dielo. 10. K vyjadreniu žalovaného zaslal repliku žalobca, ktorý v nej opätovne poukazuje na § 18 ods. 4, § 2 písm. m/ zákona č. 250/2007 Z. z. v súvislosti s čl. II bod 10 reklamačného poriadku. Toto ustanovenie podľa žalobcu umožňuje účastníkom záväzkového právneho vzťahu zrušiť ich doterajší záväzok a nahradiť ho novým záväzkom s tým, že doterajší záväzok zanikne a dlžník je povinný splniť už nový záväzok, pričom subjekty doterajšieho stavu sa nemenia. Vznikom nového záväzku zanikajú práva a povinnosti účastníkov vyplývajúce z ich pôvodného záväzkového právneho vzťahu. Žalobca trvá na tom, že dostatočným spôsobom preukázal neposkytnutie súčinnosti zo strany žalovaného. Žalobca v rámci reklamácie nepredložil doklad o zaplatení diela vrátane záručného listu a to z dôvodu, že do dnešného dňa za tovar nezaplatil. Žalovaný nemal teda právo na reklamáciu tovaru. Žalobca trvá na tom, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe vyhovel, resp. aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 11. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok platného a účinného od 1. 7. 2016 (ďalej len „C. s. p“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 12. Odvolací súd, viazaný rozsahom (§ 379 C. s. p.) a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C. s. p.), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené. 13. Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1, 2, 3 C. s. p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 C. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite, jasne a výstižne odôvodnil (§ 220 ods. 1, 2 C. s. p.). 14. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v zmysle ust. § 387 ods. 2 C. s. p. 15. Pre doplnenie odvolací súd uvádza, že sa plne stotožnil s názorom súdu prvej inštancie. 16. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil. 17. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. V odvolacom konaní súd vzhľadom na to, že potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho konania priznáva v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C. s. p.). 18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C. s. p., § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C. s. p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.).