Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/137/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211214400 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1211214400.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a sudcov Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Michaely Frimmelovej v právnej veci žalobkyne: Z. Š., A. M. O. Q. XXX/XX, M., IČO: 41466551, zastúpená: Mgr. Martin Majerčík, advokát, so sídlom Krajinská 30, Bratislava, proti žalovanej: C. W., A. M. O. P. XXXX/XX, Bratislava, IČO: 40245705, zastúpená: Mgr. Peter Bartoš, advokát, so sídlom Tureň 421, Tureň, o zaplatenie 9.359,50 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 4. decembra 2014 č.k. 11C 46/2012-143 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti p o t v r d z u j e. Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 3.359,50 eur s úrokom z omeškania 9% ročne od 20.04.2011 do zaplatenia, vo zvyšku žalobu zamietol, s tým, že o náhrade trov konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 2. Rozhodol tak právne vec posúdiac poukazom na ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“), § 269 ods. 1 ObZ, § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 456 veta prvá OZ, § 365 ObZ, § 369 ods. 1 ObZ, § 544 ods. 1 OZ, § 37 ods. 1 OZ, § 76 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (Stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, § 82 ods. 1 a 4 Stavebného zákona, keď na základe vykonaného dokazovania zistil, že dňa 24.11.2010 uzatvorili strany sporu Zmluvu o spolupráci a združení finančných prostriedkov na zriadenie prevádzkarne a vykonávaní podnikateľskej činnosti, ktorej predmetom bol vzájomný záväzok spolupracovať a spoločne sa finančne podieľať na zriadení prevádzky kaderníctva a holičstva, vizážistky, modelovania a úpravy nechtov v nebytovom priestore nachádzajúcom sa na K. F.. v Bratislave. 3. Z čl. II bodu 2 zmluvy mal za preukázané, že celkový investičný náklad na stavebné práce potrebné na vybudovanie predmetnej prevádzky bol 6.719,-eur, keď strany sporu sa dohodli na rozdelení týchto nákladov tak, že každá uhradí 50%. Poukázal na čl. IV. Bodu 4 zmluvy, podľa ktorého v prípade, ak žalovaná akýmkoľvek spôsobom zabráni alebo znemožní vykonávanie podnikateľskej činnosti v predmetnom nebytovom priestore žalobkyni, je žalobkyňa oprávnená vyúčtovať žalovanej zmluvnú pokutu vo výške 6.000,-eur. 4. Súd prvej inštancie vychádzal i z rozhodnutia Mestskej časti Bratislava - Vrakuňa zo dňa 18.04.2011 č.k. J.-XXX, podľa ktorého mestská časť Bratislava - Vrakuňa povolila žalovanej zmenu v užívaní časti stavby - nebytového priestoru - miestnosti č. XX,XX o podlahovej ploche 48,80 m2 na nový spôsob užívania stavby: priestor na podnikateľské účely - kaderníctvo C., s tým, že kolaudačné rozhodnutie bolo vydané na dobu neurčitú. 5. Poukázal na výpoveď žalobkyne, podľa ktorej ju žalovaná začiatkom septembra 2010 oslovila so záujmom o spoločné podnikanie, pretože žalovaná získala priestory na prevádzku kaderníctva. Dohodli sa na spísaní zmluvy o spolupráci. Dňa 10.01.2011 zistila, že žalovaná vymenila zámky na kaderníctve, nemala možnosť dostať sa tam. Stavebné práce sa financovali tak, že po zakúpení materiálu zaplatila každá polovicu sumy podľa pokladničného bloku. Žalobou sa domáha uhradenia polovice nákladov na prestavbu nebytového priestoru a zmluvne dojednanej zmluvnej pokuty, keďže v priestoroch nevykonávala podnikateľskú činnosť, ostrihala tam len dvoch známych bezodplatne. Neexistuje žiadne písomné upozornenie na porušenie zmluvy z jej strany alebo písomné zrušenie zmluvy o spolupráci. 6. Poukázal na čiastočné uznanie uplatneného nároku zo strany žalovanej do výšky 1.380,17 eur ako hodnoty prác vykonaných manželom žalobkyne a do výšky 1.979,33 eur titulom výdavkov žalobkyne na stavebné úpravy. Poukázal na jej výpoveď, podľa ktorej zámky v danom priestore vymenila z dôvodu, že tam žalobkyňa začala podnikať bez príslušného súhlasu. Bála sa, že by o priestor prišli, resp. pokuty, keďže kolaudačné rozhodnutie bolo vydané až dňa 18.04.2011. 7. Zo svedeckej výpovede B.. C. K. mal súd prvej inštancie preukázané, že pre strany sporu vypracovala zmluvu o spolupráci, keď priestor určený na spoločné podnikanie nebol pripravený, preto sa účastníčky zmluvy dohodli na jej uzatvorení za účelom presného definovania podmienok, za ktorých do podnikania vstupujú. Zmluvná pokuta bola dojednaná z dôvodu, že žalobkyňa nemala okrem zmluvy a prísľubu žalovanej žiadnu právnu záruku na vykonávanie podnikania. Zmluvu vypracovala, oboznámila jej účastníčky s jej obsahom, vysvetlila im ďalšie súvislosti, obidve s jej obsahom súhlasili a podpísali ju. Vychádzal i zo svedeckej výpovede manžela žalobkyne, podľa ktorého dané priestory boli zdevastované a dohodli sa na prerábke. V rámci svojho živnostenského oprávnenia vykonáva stavebné práce, preto urobil nejaké stavebné práce sám, niektoré manžel žalovanej. Práce realizované tretími osobami sa hradili na polovicu. Podľa svedeckej výpovede manžela žalovanej pri rekonštrukčných prácach v priestore prevádzky vznikli medzi stranami sporu nezhody a pred vydaním kolaudačného rozhodnutia žalobkyňa v danom priestore vykonávala podnikateľskú činnosť, mala tam zákazníka, keď nevedel, či išlo o známeho žalobkyne. Upozornil ju vtedy, že v priestore nemôže podnikať, nakoľko nie je skolaudovaný. 8. Vykonaným dokazovaním tak dospel k záveru, že žaloba je dôvodná len čiastočne v sume 3.359,50 eur predstavujúcej bezdôvodné obohatenie žalovanej na úkor žalobkyne spočívajúce v investíciách žalobkyne do stavebných úprav do nebytového priestoru tvoriaceho predmet zmluvy o spolupráci, ohľadom ktorej časti žaloby žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyhlásila pred súdom, že ju uznáva. Vyhodnotil, že nakoľko sa predmet plnenia v zmysle zmluvy o spolupráci neuskutočnil, nevrátením vložených investícií sa žalovaná na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatila. Dostala sa i do omeškania, nakoľko uvedenú sumu žalobkyni nevrátila. 9. Časť žalobkyňou uplatneného nároku titulok dojednanej zmluvnej pokuty však vyhodnotil za nedôvodnú, keď sa stotožnil s argumentáciou žalovanej ohľadom neurčitosti tohto dojednania, pretože podľa súdu prvej inštancie zmluva o spolupráci v žiadnom ustanovení neupravuje povinnosť žalovanej umožniť vykonávanie podnikateľskej činnosti žalobkyni a konkrétna povinnosť ,ktorej porušenie má byť sankcionované zmluvnou pokutou, nie je v zmluve dojednaná. Dojednanie o zmluvnej pokute v časti povinnosti, ktorú má zabezpečovať, tak mal za neurčité a preto neplatné. Taktiež vyhodnotil, že na uplatnenie nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty neboli splnené podmienky, keď z predžalobnej výzvy zo dňa 05.04.2011 mal preukázané, že si ňou žalobkyňa proti žalovanej uplatnila nárok na zmluvnú pokutu vo výške 6.000,-eur z dôvodu, že jej bolo zabránené vykonávať v predmetnom priestore podnikateľskú činnosť, hoci v tom čase priestor nebol na vykonávanie podnikateľskej činnosti skolaudovaný, keď kolaudačné rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Vrakuňa bolo vydané až následne dňa 18.04.2011 pod sp.zn. J.-XX/JF. 10. O trovách konania súd prvej inštancie nerozhodol s poukazom na ust. § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku ako procesnej normy platnej a účinnej do 30.06.2016 (ďalej len „OSP“). 11. Proti zamietajúcej časti tohto rozsudku, t.j. v časti, v ktorej bola zamietnutá žaloba pokiaľ ide o nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, podala prostredníctvom svojho právneho zástupcu riadne a včas odvolanie žalobkyňa a žiadala rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť a jej žalobe i v tejto časti vyhovieť, alternatívne zrušiť a vec v tejto časti vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedla, že žalovaná uznala čiastočne jej nárok, avšak nie titulom bezdôvodného obohatenia, ale titulom náhrady škody z jej strany. Poukázala na to, že od začiatku konania si uplatňovala sumu 3.359,50 eur ako náhradu škody vzniknutej jej na základe protiprávneho konania žalovanej spočívajúceho v zamedzení jej vo vykonávaní podnikateľskej činnosti. Uviedla, že všetky jej nároky vyplývajú zo Zmluvy o spolupráci zo dňa 24.11.2010. Nesúhlasila s názorom súdu prvej inštancie o neurčitosti zmluvy pokiaľ ide o špecifikáciu povinnosti, ktorej porušenie je sankcionované zmluvnou pokutou. Podľa nej v čase uzatvorenia zmluvy bola ako nájomca predmetného nebytového priestoru vedená žalovaná, ktorá požiadala Mestskú časť Bratislava - Vrakuňa o prenechanie časti nebytového priestoru do podnájmu. Spoločne požiadali B.. K. o spísanie zmluvy, ktorej predmetom by bol spoločný zámer spoločne podnikať v predmetných priestoroch a úhrada investičných nákladov na vybudovanie prevádzky. Zároveň mala zmluva ošetriť skutočnosť, že by v budúcnosti niektorá z jej účastníčok akýmkoľvek spôsobom zabránila alebo znemožnila vykonanie podnikateľskej činnosti v predmetnom nebytovom priestore druhej účastníčke zmluvy. V zmysle uvedených požiadaviek bola zmluva i vypracovaná, keď do pozornosti dala obsah svedeckej výpovede B.. K., podľa ktorej účelom zmluvy bolo, aby obe jej účastníčky mali rovnakú právnu istotu, aby v priestore mohli podnikať. Mala za to, že podľa zmluvy má nárok na dojednanú zmluvnú pokutu, nakoľko jej žalovaná znemožnila vykonávanie podnikateľskej činnosti. Dojednanie zmluvnej pokuty mala za určité a zrozumiteľné, jasne vyjadrujúce vôľu účastníčok zmluvy, a teda platné. Uviedla, že bez ohľadu na vydané kolaudačné rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Vrakuňa zo dňa 18.04.2011 žalovaná dňa 10.01.2011 vymenila na nebytovom priestore zámky od vchodových dverí a oznámila jej, že v prevádzke môže pracovať len na živnosť. Podľa žalobkyne žalovaná uviedla, že zmluvu o spolupráci musí roztrhať Uvedeným konaním podľa nej došlo k znemožneniu prístupu do prevádzky žalobkyni žalovanou a k znemožneniu plánovaného spoločného podnikania. Na základe uvedeného sa dostala do nepriaznivej finančnej situácie. Žalovaná začala podnikať sama. Plnenia zo zmluvy sa od žalovanej domáhala viackrát aj po vydaní kolaudačného rozhodnutia. Poukázala na to, že žalovaná bola vyzvaná na zaplatenie zmluvnej pokuty predžalobnou výzvou zo dňa 05.04.2011 z dôvodu, že podľa vyjadrenia žalovanej už nebude so žalobkyňou vykonávať spoločné podnikanie v daných priestoroch, z ktorého dôvodu kolaudačné rozhodnutie zo dňa 18.04.2011 označila za irelevantné. Dôvodila, že samotná žalovaná čiastočným uznaním nároku uplatneného žalobou uznala aj svoje protiprávne konanie. Odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie mala za nedostatočne odôvodnené neprináležiace ust. § 157 ods. 2 OSP. 12. Žalovaná sa k podanému odvolaniu žalobkyne písomne nevyjadrila. 13. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku platného a účinného od 01.07.2016 (zákon č. 160/2015 Z.z., ďalej len „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 14. Podľa § 470 ods. 2 CSP, veta prvá, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 15. Vzhľadom na dikciu príslušného prechodného ustanovenia CSP o priamej a okamžitej aplikabilite nového procesného poriadku účinného od 01.07.2016 podaním odvolania žalobkyne proti zamietajúcemu výroku rozsudku súdu prvej inštancie tento nenadobudol v tomto rozsahu právoplatnosť a je potrebné ho odvolacím súdom v prejednať za použitia príslušných ustanovení CSP a v zmysle nich i o ňom rozhodnúť. 16. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 378 ods. 1, § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez pojednávania s poukazom na ust. § 385 ods. 1 CSP a postupom podľa § 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP. Dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie správnym smerom a v rozsahu potrebnom pre posúdenie opodstatnenosti žaloby v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty, výsledky vykonaného dokazovania v tomto smere správne zhodnotil a na vec aplikoval zodpovedajúce právne normy, ktoré aj správne vyložil. Svoje skutkové a právne závery v napadnutom rozhodnutí aj náležite a podrobne odôvodnil (§ 220 ods. 2 CSP), náležite sa vysporiadal s podstatnými tvrdeniami strán sporu. Odvolací súd sa s jeho právnymi závermi stotožňuje a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP). Odôvodnenie napadnutého rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce. V odvolaní uvádzané argumenty nie sú spôsobilé privodiť iný než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver o neexistencii zákonných predpokladov pre vznik uplatneného nároku žalobkyne proti žalovanej na zaplatenie dojednanej zmluvnej pokuty. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd vyjadruje len k odvolacím námietkam žalovanej. 17. Predmetom odvolacieho konania bolo odvolanie proti časti rozhodnutia súdu prvej inštancie pokiaľ ide o zamietnutie žaloby žalobkyne v časti uplatneného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty ako nároku vyplývajúceho zo Zmluvy o spolupráci uzatvorenej medzi stranami sporu dňa 24.11.2010. Právny vzťah strán sporu tvoriaci základ uplatneného nároku nevyplýva teda z prípadného žalobkyňou tvrdeného zodpovednostného vzťahu založeného tvrdeným porušením zmluvných povinností žalovanou, keď aj v opise rozhodných skutočností uvedených v žalobe žalobkyňa ako základ nároku uvádzala dojednanie o zmluvnej pokute v zmysle čl. IV bod 2 zmluvy. Pre posúdenie opodstatnenosti tejto časti nároku preto nebolo opodstatnené skúmanie existencie alebo neexistencie zodpovednostného vzťahu medzi sporovými stranami. Odvolací argument žalobkyne o tom, že žalovaná uznaním časti uplatneného nároku spočívajúceho v nákladoch za prerábku nebytového priestoru uznala aj svoju zodpovednosť za škodu žalobkyne v príčinnej súvislosti s jej protiprávnym konaním, odvolací súd tento hodnotí ako neopodstatnený. Žalovaná uznala časť uplatneného nároku spočívajúceho v navrátení vynaložených nákladov na rekonštrukciu predmetného nebytového priestoru v dôsledku unesenia dôkazného bremena žalobkyňou o výške týchto nákladov oproti neuneseniu dôkazného bremena žalovanou, keď občianske súdne konanie je práve touto zásadou ovládané. Okrem uvedeného odvolací súd uvádza, že v zmysle zásady„ len súd pozná právo“ bolo oprávnením i povinnosťou súdu prvej inštancie subsumovať v rámci konania zistené rozhodné skutočnosti pod určitú hmotnoprávnu normu, bez ohľadu na právne posúdenie veci v žalobe, zdôrazniac však opätovne, že v žalobe takto právne hodnotené rozhodné skutkové okolnosti taktiež neboli. Nárok na zaplatenie dojednanej zmluvnej pokuty nárokom na náhradu škody ani nemožno kvalifikovať vzhľadom na nenaplnenie zákonných kritérií pre takúto právnu kvalifikáciu, keď podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda ako zmenšenie majetku, ku ktorej skutočnosti v danom prípade nedošlo, a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), t.j. suma, o ktorú by sa majetok poškodeného rozrástol pri bežnom chode udalostí, t.j. nebyť protiprávneho konania škodcu, keď dojednaná zmluvná pokuta svojím charakterom tomuto druhu nároku nezodpovedá, pretože naopak má ísť o zisk v dôsledku protiprávneho konania. 18. Správne potom súd prvej inštancie postupoval, ak realizáciou dokazovania zisťoval, či v danom prípade došlo k naplneniu skutkovej podstaty medzi stranami sporu dojednaného čl. IV bod 2 zmluvy o spolupráci, podľa ktorého v prípade, ak účastník 2/ (žalovaná) akýmkoľvek spôsobom zabráni alebo znemožní vykonávanie podnikateľskej činnosti v predmetnom nebytovom priestore účastníkovi 1/ (žalobkyni), je účastník 1/ oprávnený vyúčtovať účastníkovi 2/ zmluvnú pokutu vo výške 6.000,- eur. Správne súd prvej inštancie potom aj vyhodnotil, že k jej naplneniu nedošlo, keď v realizácii podnikateľskej činnosti žalobkyni v danom priestore ku dňu výmeny zámkov na vchodových dverách nebytového priestoru (10.01.2011), nezabránila žalovaná, ale absencia právoplatného kolaudačného rozhodnutia, ktoré bolo Mestskou časťou Bratislava - Vrakuňa vydané až rozhodnutím zo dňa 18.04.2011. Dôkazné bremeno o bránení žalovanej v záujme žalobkyne o realizáciu podnikateľskej činnosti v danom priestore po tomto termíne žalobkyňa neuniesla, keď takéto tvrdenie žalobkyne je zjavne nelogické a odvolací súd prisvedčil v tomto smere argumentácii žalovanej, že od doručenia predžalobnej výzvy žalobkyne zo dňa 05.04.2011, ktorej obsahom bolo finančné vyporiadanie strán sporu, predmetom ďalšej vzájomnej komunikácie bolo len usporiadanie vzťahu po stránke právnej. 19. S prihliadnutím na obsah odvolania sa odvolací súd zaoberal i posúdením, či súd prvej inštancie spôsobom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia neodňal účastníkom právo na spravodlivý proces (predtým odňatie možnosti konať pred súdom). Podľa OSP odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumel taký závadný postup priečiaci sa zákonu alebo inému všeobecne záväznému právnemu predpisu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie procesných práv účastníka občianskeho súdneho konania (dnes strany sporu). Súd nemusí dať v odôvodnení odpoveď na všetky otázky nastolené stranami konania, ale len na tie, ktoré majú podľa jeho názoru pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu. Rovnako je postačujúce uviesť, ktoré právne normy a ustálené výsledky súdnej praxe (judikatúra) na vec aplikoval a prečo a nie je závadným postup súdu, ak v odôvodnení rozhodnutia neuvedie, ktoré právne normy a akú judikatúru uvádzanú stranami sporu nepoužil. Preto odôvodnenie rozhodnutia, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý súdny proces (IV.ÚS 115/03). V danom prípade súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia stručne uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská oboch procesných strán k prejednávanej veci a výsledky vykonaného dokazovania. Závery, ktoré prijal, primerane vysvetlil. Z odôvodnenia rozsudku nevyplýva jednostrannosť a ani taká interpretácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Odvolací súd má za to, že skutkové a právne závery súdu prvej inštancie nie sú zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie v dostatočnej miere uviedol, v čom spočíva podstata argumentov sporových strán majúcich pre vec podstatný význam a s okolnosťami medzi nimi spornými sa dostatočne skutkovo aj právne vyporiadal. Podľa judikatúry ÚS SR totiž do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV.ÚS 252/04), neznamená ani právo na to, aby bolo súdom rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I.ÚS 50/04) a nepatrí sem právo strany sporu dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. 97/97), resp. toho, aby sa súd riadil výkladom všeobecne záväzných predpisov predkladaných stranou sporu (II.ÚS 3/97). 20. Vzhľadom na uvedené po vecnom a právnom posúdení obsahu preskúmavaného spisového materiálu odvolací sú rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti týkajúcej sa uplatneného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 6.000,-eur ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na plný úspech žalovanej v odvolacom konaní podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 v spojení s § 378 ods. 1 CSP, keď o ich výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP). 22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).