Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/422/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211215765 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1211215765.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Blanky Malichovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobkyne: J.. G. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom R.. E.- H. XX, X., X. R. K., občianka Slovenskej republiky, zastúpenej advokátkou JUDr. Adrianou Tomanovou, Jakubovo nám. 13, Bratislava, proti žalovanému: J.. D. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom N. L. X, XXXX P., K., X. R. K., o vypratanie bytu, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 14.11.2012, č.k. 50C/122/2011-220, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. Žalobkyni sa proti žalovanému p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť vypratať byt č. XX na 1. poschodí bytového domu, na Y. N. Y. L., vchod č. XX, súpisné č. XXX, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislave, okres Bratislava II, obec Bratislava - m.č. Ružinov, katastrálne územie Nivy, parcela č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 634 m2, a to do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo výroku rozhodnutia ďalej deklaroval, že o náhrade trov konania rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku 2. Výrok vo veci samej právne odôvodnil § § 5, § 37d písm. a/ zák.č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom , § 123, § 124, § 126 ods.1 zák.č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej „Obč. zákonník“), § 70 ods.1 zák.č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam a vecne tým, že z vykonaného dokazovania mal preukázanú opodstatnenosť uplatnenej žaloby. K námietkam žalovaného spochybňujúceho právomoc slovenského súdu a aj rozhodné právo, podľa ktorého sa má v danej veci postupovať uviedol, že keďže v danej veci ide o spor týkajúci sa nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na území Slovenskej republiky, je v danej veci daná právomoc slovenského súdu vo veci konať a rozhodovať podľa slovenského práva. 3. V danej veci mal z dokazovania preukázané, že strany sporu uzavreli manželstvo dňa 20.6.1981 pred bývalým Obvodným národným výborom v Bratislave I, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Norimberg zo dňa 23.3.2010 (právoplatného dňa 28.7.2010). Žalovaný bol prepustený zo štátneho zväzku SR dňa 21.10.1997 a nie je štátnym občanom Slovenskej republiky. Žalobkyňa bola rovnako prepustená zo štátneho zväzku SR dňa 21.10.1997 a štátne občianstvo SR znova nadobudla dňa 22.11.1999. Žalobkyňa je v zmysle zápisu v katastri nehnuteľností výlučným vlastníkom bytu č. 12 na 1. poschodí bytového domu, súpisné č. XXX, ktorý je postavený na parcele č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 634 m2 a nachádza sa na Y. N. Y. L., č. vchodu XX, okres Bratislava II, obec Bratislava - m.č. Ružinov, katastrálne územie Nivy, evidovaný na LV č. XXXX vedenom Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu, okres Bratislava II, obec Bratislava - m.č. Ružinov, katastrálne územie Nivy. Súd prvej inštancie zistil, že označený, pôvodne družstevný byt, ktorý starí rodičia žalobkyne prevzali v roku 1965, bol v časti členských práv prevedený na žalobkyňu dňa 13.10.1970. Zmluvou o prevode vlastníctva družstevného bytu zo dňa 6.11.1999 žalobkyňa nadobudla vlastníctvo k predmetnému bytu v podiele 1/1 vrátane spoluvlastníckeho podielu na pozemku a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu. Žalovaný predmetný byt užíval od roku 2007 a po rozvode manželstva sa z neho nevysťahoval. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že medzi stranami sporu nebola uzavretá žiadna písomná nájomná či iná zmluva, umožňujúca žalovanému užívať predmetný byt. Nakoľko v zmysle slovenského Občianskeho zákonníka musí byť nájomná zmluva uzavretá písomne, resp. o jej obsahu musí byť vyhotovená zápisnica (§ 686 ods. 1 Občianskeho zákonníka), v danom prípade nedošlo medzi stranami po skončení ich manželstva k vzniku nájomného vzťahu. Žalobkyňa je síce výlučnou vlastníčkou bytu, avšak predmet svojho vlastníctva nemôže užívať, nakoľko byt obýva žalovaný , ktorý síce sám pripúšťa, že jeho pobyt v L. v byte na Y. N. mal byť len prechodného charakteru, byt však ani napriek doručeniu výzvy na vypratanie bytu zo strany právnej zástupkyne žalobkyne dobrovoľne nevypratal. Zo strany žalovaného tak ide o protiprávne konanie, ktorým zasahuje do vlastníckeho práva žalobkyne. 4. S tvrdeniami žalovaného, poukazujúceho na to, že byt na Y. N. nebol nikdy spoločným bytom manželov Š., resp. že byt bol predávaný iným osobám sa súd prvej inštancie nestotožnil, nakoľko v konaní bolo jednoznačne preukázané, že predmetný byt nadobudla žalobkyňa pred uzatvorením manželstva (členské práva k uvedenému bytu nadobudla v roku 1970) a z tohto titulu jej prislúcha vlastníctvo k tejto nehnuteľnosti. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za zrejmé, že byt nadobudla žalobkyňa na základe Zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu bezodplatne a na základe tejto zmluvy bolo jej vlastnícke právo zapísané aj v katastri nehnuteľností. Údaje o právach k nehnuteľnostiam a o vlastníkoch nehnuteľností sú s poukazom na ustanovenie § 70 katastrálneho zákona hodnoverné, kým nie je preukázaný opak. Zápis vlastníckeho práva žalobkyne k predmetnému bytu v katastri nehnuteľností žalovaný nespochybnil. Súd prvej inštancie napokon konštatoval, že v tomto konaní nezaoberal a nepreskúmaval zánik bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nakoľko by prekročil rozsah uplatneného práva. Pokiaľ ide o dôvody nevypratania nehnuteľnosti žalovaným, tieto posúdil ako účelové, nakoľko od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva uplynula už dlhšia doba, počas ktorej si žalovaný mohol zabezpečiť bytovú náhradu. V tomto smere prihliadol na existujúci stav a zaviazal žalovaného vypratať nehnuteľnosť v lehote 2 mesiacov. 5. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný dôvodiac ust. § 205 ods.2 písm. a/, b/, c/, d/ zák.č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej „O.s.p.“) a tým, že na pojednávanie nariadené na deň 14.11.2012 nebol písomne prizvaný a nebola mu doručená ani zápisnica o jeho priebehu. V čase konania pojednávania bol zo zdravotných dôvodov v X., kde je zdravotne poistený. V konaní nebola dostatočne zohľadnená a kvalifikovane posúdená otázka dvojitého občianstva žalobkyne a skutočnosť, že slovenský súd svojim rozhodnutím zasiahne do platnej dohody dvoch nemeckých občanov s trvalým pobytom na území Nemecka o užívaní objektu, ktorý nikdy nebol ich spoločným manželským bydliskom. Je všeobecne známe, že utečencom z republiky bol následne ich majetok zabavený štátom, a preto ľudia pred útekom z republiky popredali všetko, čo sa dalo. Chybou sudkyne je, že na tieto skutočnosti neprihliadla, rovnako ako odvodila jeho majetkové práva od záznamu v katastri nehnuteľností, čím nadradila úradný úkon neznámeho úradníka nad zákon štátu o bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Podľa názoru odvolateľa súd prvej inštancie sa nezaoberal otázkou predaja bytu v roku 1982, ktorý bol medzičasom dvakrát predaný a rozsudkom súdu z roku 1982 im bol všetok majetok zabavený. Z uvedeného dôvodu žiadal vypočutie svedka C. H., ktorá vlastní tri písomné dokumenty, ktoré odvolateľ vyhotovil v roku 1982 pri tzv. predaji bytu. Skutočným vlastníkom bytu bolo až do roku 2001 SBD BA-Ružinov. Sudkyňa nezohľadnila, že žalobkyňa je osobou s dvojakým občianstvom, hoci práve slovenské občianstvo bolo z hľadiska nemeckého právneho poriadku získané ilegálne. Odvolateľ napokon zdôraznil, že do bytu na Y. N.. Y. L. sa presťahoval nie celkom dobrovoľne, týmto krokom zabránil, aby bola bývalá manželka súdne stíhaná za porušenie nemeckých zákonov a v roku 2010 mu v opustení bytu zabránila nemožnosť uzatvoriť so žalobkyňou kvalifikovanú dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Pokiaľ bývalá manželka vedie proti nemu dve súdne konania na Slovensku so zámerom obrať ho o spoločne nadobudnutý majetok a vyhodiť ho na ulicu, núti ho hájiť si tu svoje oprávnené majetkové záujmy a zotrvať v Bratislave. 6. Žalovaný v prílohe podania doručeného súdu dňa 18.11.2016 pripojil preklad rozsudku AG Nürnberg zo dňa 6.8.2015, zn. 112 F 4200/13. 7. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu žalovaného navrhla rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne a právne správne potvrdiť. S termínom pojednávania nariadeného na deň 14.11.2012 bol žalovaný oboznámený na poslednom pojednávaní dňa 11.7.2012, čo je uvedené priamo v zápisnici. Žalobkyňa v konaní listinou o udelení štátneho občianstva Slovenskej republiky vydanej Ministerstvom spravodlivosti SR osvedčila, že je občianskou Slovenskej republiky. Je irelevantné, že je zároveň aj občiankou Nemeckej spolkovej republiky, pretože predmetný byt sa nachádza na území SR a podľa zák.č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom sa má táto právna vec spravovať slovenským právnym poriadkom. V danom konaní bolo preukázané, že na žalobkyňu boli členské práva k bytu prevedené v roku 1970 a žalobkyňa sa stala výlučnou vlastníčkou bytu na základe Zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu uzavretej dňa 6.11.1999 so Stavebným bytovým družstvom Bratislava II. Účastníci konania nikdy nepreviedli členské práva na tretiu osobu , pretože tieto práva vlastnila výlučne žalobkyňa. Žalovaný nikdy nebol oprávnený urobiť akýkoľvek úkon týkajúci sa prevodu vlastníctva k bytu, resp. členských práv k bytu, byt bol od počiatku výlučným vlastníctvom žalobkyne a žalovaný mal k nemu len užívacie právo ako manžel žalobkyne. Uvedené konania sa netýka vysporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov a súd vychádza zo skutočností, ktoré sú mu známe a nespochybnené - zo zápisu o katastri nehnuteľností o výlučnom vlastníctve žalobkyne k predmetnému bytu. Odvolateľka napokon zdôraznila, že žalovaný mal možnosť v zákonnej premlčacej lehote zápis jej vlastníctva k bytu napadnúť, čo neurobil. 8. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je podané dôvodne. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 C.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatnenej žaloby, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 C.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite a dostatočne odôvodnil ( § 220 ods. 2 C.s.p.). 9. V súvislosti s podaným opravným prostriedkom žalovaného považuje odvolací súd za potrebné ako prvoradé uviesť, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním (§ 379 a § 380 C.s.p.), podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané. Na základe uvedeného odvolací súd preskúmaval rozhodnutie súdu prvej inštancie len v rozsahu dôvodov odvolateľa uvedených v odvolaní. 10. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistiac v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods.2 C.s.p.), sa v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.) s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku prvoinštančného súdu, ktorým uložil žalovanému povinnosť vypratať byt č. XX na X. poschodí bytového domu, na Y. N. Y. L., vchod č. XX, súpisné č. XXX, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislave, okres Bratislava II, obec Bratislava - m.č. Ružinov, katastrálne územie Nivy, parcela č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 634 m2, a to do 60 dní od právoplatnosti rozsudku, a v ktorom dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o uplatnenom nároku podstatný význam, pričom sa v rozhodnutí vyporiadal i s podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie ( § 387 ods.2,3 C.s.p.). 11. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 12. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 13. Odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval v konaní a pri rozhodovaní s použitím ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.6.2016. O odvolaní žalovaného rozhodoval po nadobudnutí účinnosti zák.č. 160/2015 Z.z., viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.). 14. Ako prvoradé je potrebné konštatovať, že žalovaným namietaná okolnosť odňatia možnosti konať pred súdom tým, že súd prvej inštancie prejednal a rozhodol vec v jeho neprítomnosti v priebehu pojednávania nariadeného na deň 14.11.2012 nie je dôvodná. 15. Podľa § 101 ods. 1 O. s. p. účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a dbajú na pokyny súdu. 16. Podľa § 101 ods. 2 O. s. p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. 17. Podľa § 119 ods. 1 O. s. p. pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. 18. Podľa § 119 os. 2 O. s. p. účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať. Návrh na odročenie pojednávania obsahuje najmä: a) dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania, b) deň, kedy sa účastník o dôvode dozvedel, c) ak je to možné, uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo telefónu, na ktoré súd bezodkladne oznámi, ako návrh posúdil. 19. Z obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie na prejednanie veci nariadil pojednávanie na deň 11.7.2012, na ktoré sa osobne dostavila žalobkyňa spolu so svojou právnou zástupkyňou a žalovaný. Uvedené pojednávanie bolo v jeho priebehu odročené uznesením vyhláseným v prítomnosti všetkých strán na termín 14.11.2012 o 12,00 hod. do miestnosti č.2 s tým, že prítomní (vrátane žalovaného) zobrali termín odročeného pojednávania na vedomie . Žalovaný sa na pojednávanie nariadené na termín 14.11.2012 nedostavil a do jeho začatia ani nepožiadal z dôležitých dôvodov o jeho odročenie. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd konštatuje, že ak sa žalovaný na pojednávanie nariadené na deň 14.11.2012 nedostavil a ani nepožiadal o jeho odročenie z dôležitého dôvodu, súd prvej inštancie postupoval správne, keď v uvedený deň pojednával v neprítomnosti žalovaného a rozhodol s prihliadnutím na obsah spisu a na dosiaľ vykonané dôkazy. Tento postup súdu bol v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016 a súd prvej inštancie ním neodňal žalovanému možnosť konať pred súdom. 20. V prejednávanom prípade sa žalobkyňa žalobou doručenou na súd prvej inštancie dňa 27.6.2011 domáha uložiť žalovanému povinnosť vypratať byt č. XX na X. poschodí bytového domu, na Y. N. Y. L., vchod č. XX, súpisné č. XXX, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislave, okres Bratislava II, obec Bratislava - m.č. Ružinov, katastrálne územie Nivy, parcela č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 634 m2. Súd prvej inštancie sa správne v rámci preskúmavania podmienok konania (§ 103 O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016) ako prvoradou otázkou zaoberal posúdením, či daný spor patrí do právomoci slovenského súdu. S jeho závermi o právomoci súdov Slovenskej republiky na prejednanie a rozhodnutie veci sa odvolací súd v plnej miere stotožňuje a vo vzťahu ku skúmaniu podmienok konania (ktoré je súd povinný preskúmavať ex offo v každom štádiu konania) odkazuje na závery súdu prvej inštancie uvedené na str. 5 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. K námietkam odvolateľa namietajúceho nelegálny postup pri získavaní štátneho občianstva Slovenskej republiky žalobkyňou uvádza, že Listina o udelení štátneho občianstva Slovenskej republiky zo dňa 22.11.1999, č. XXX/X-XX/XXXXX, ktorou bolo žalobkyni udelené štátne občianstvo Slovenskej republiky je verejnou listinou, ktorú vydal štátny orgán v medziach jeho právomoci, ktorej obsah sa považuje za pravdivý (§ 134 O.s.p. v znení účinnom do 30.16.2016, resp. od 1.7.2016 § 193 C.s.p.).Keďže v posudzovanom prípade nebol vykonaným dokazovaním dokázaný opak obsahu listiny, súd prvej inštancie správne vychádzal z úvahy o pravdivosti obsahu doloženej verejnej listiny. 21. K uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p. v znení účinnom do 30.6.2016 (t. j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) vyplývajúceho z obsahu odvolania odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O. s. p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 133 až § 135 O. s. p.. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovenia § 133 až § 135 O. s. p. alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. 22. Podľa § 123 Obč. zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. 23. Podľa § 124 Obč. zákonníka všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana. 24 Podľa § 126 ods. 1 Obč. zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. 25. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. 26. V prejednávanom prípade súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania jednoznačne zistil, že byt č. XX na X. poschodí bytového domu, súpisné č. XXX, ktorý je postavený na parcele č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 634 m2 a nachádza sa na Y. N. Y. L., č. vchodu XX, okres Bratislava II, obec Bratislava - m.č. Ružinov, katastrálne územie Nivy, evidovaný na LV č. XXXX vedenom Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu, okres Bratislava II, obec Bratislava - m.č. Ružinov, katastrálne územie Nivy bol pôvodne družstevným bytom, ktorý prevzali v roku 1965 členovia Stavebného bytového družstva občanov pri Obvodnom národnom výbore Bratislava Nivy - starí rodičia žalobkyne E. F. H. a manželka Š. rod. H.. Z Oznámenia Stavebného bytového družstva občanov pri Obvodnom národnom výbore Bratislava Nivy zo dňa 13.10.1970 vyplýva, že predstavenstvo stavebného bytového družstva na zasadnutí dňa 22.9.1970, uznesením č. 3,4 súhlasilo s prevodom členských práv starých rodičova žalobkyne na žalobkyňu. Zmluvou o prevode vlastníctva družstevného bytu zo dňa 6.11.1999 uzavretou medzi žalobkyňou a Stavebným bytovým družstvom Bratislava II podľa zákona č. 42/1999 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vysporiadaní majetkových nárokov v družstvách a zák.č. 182/1992 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení zmien a doplnkov, žalobkyňa bezodplatne nadobudla do výlučného vlastníctva byt č. XX na X. poschodí bytového domu, súpisné č. XXX, ktorý je postavený na parcele č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 634 m2 a nachádza sa na Y. N. v L., č. vchodu XX, okres Bratislava II, obec Bratislava - m.č. Ružinov, katastrálne územie Nivy, evidovaný na LV č. XXXX vedenom Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu, okres Bratislava II, obec Bratislava - m.č. Ružinov, katastrálne územie Nivy a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu a na zastavanom pozemku. V danej veci z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva ďalej to, že strany sporu uzavreli manželstvo dňa 20.6.1981 pred bývalým Obvodným národným výborom v Bratislave I, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Norimberg zo dňa 23.3.2010 ( právoplatného dňa 28.7.2010). Žalovaný bol prepustený zo štátneho zväzku SR dňa 21.10.1997 a nie je štátnym občanom Slovenskej republiky. Žalobkyňa bola rovnako prepustená zo štátneho zväzku SR dňa 21.10.1997 a štátne občianstvo SR znova nadobudla dňa 22.11.1999. 27. Vychádzajúc z takto uvedeného skutkového stavu je možné prisvedčiť úvahe súdu prvej inštancie v tom, že žalovaný tým, že predmetný byt užíval od roku 2007 bez písomnej nájomnej zmluvy uzavretej s vlastníkom bytu (žalobkyňou) a tento odmietol opustiť i po rozvode ich manželstva v roku 2010, neoprávnene zasiahol do vlastníckych práv žalobkyne a jeho konaniu nie je možné priznať právnu ochranu. 28. K námietke žalovaného o tom, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 205 ods.2 písm. c/ O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016) je treba uviesť, že odvolací súd v tomto smere nezistil žiadne pochybenia. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie uznesením zo dňa 3.8.2011, č.k. 50C/122/2011-24 riadne poučil žalovaného o jeho procesných právach a povinnostiach (vrátane povinnosti predložiť alebo označiť dôkazy najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa konanie končí - § 120 ods. 4 O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016). Žalovaný v písomnom vyjadrení sa k žalobe zo dňa 17.8.2011 žiadne dokazovanie nenavrhol, v podaní zo dňa 10.5.2012 navrhol doplnenie dokazovania o výpis z účtu žalobkyne vedeného vo Volksbank Slovensko (ktorý súd prvej inštancie zadovážil za obdobie od 18.8.1997 do 29.5.2012) a v priebehu pojednávania nariadeného na deň 11.7.2012 doložil listinné dôkazy vzťahujúce sa podľa jeho úvahy k veci (výpisy z účtu vedeného v Bawag PSK Banking za rok 2012, mailovú komunikáciu s p. J., uznesenie Obvodného súdu Bratislava I zo dňa 19.6.1992, sp.zn. 1St V.760/92, rozsudok Obvodného súdu Bratislava I zo dňa 5.5.1983, sp.zn. 4T/66/83, Zápisnice o výsluchu H.. Š. z 25.1.1983 a 21.2.1983), ktoré súd prvej inštancie oboznámil a doložil do súdneho spisu. Vychádzajúc z uvedeného nie je potom možno prihliadať na odvolací návrh žalovaného na doplnenie dokazovania vzťahujúceho sa k otázke údajného predaja bytu v roku 1982 o výsluch C. H. rod. Y., keďže tento odvolateľ uplatnil až v priebehu odvolacieho konania a nejednalo sa o návrh na vykonanie dôkazu, ktorý nebolo možné uplatniť pred súdom prvej inštancie. Naviac, vychádzajúc z obsahu súdneho spisu a skutkového stavu vyplývajúceho z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie nie je možné považovať vykonanie výsluchu označeného svedka za smerujúci k objasneniu skutočností majúcich podstatný význam pre právne posúdenie veci. 29. Odvolací súd nezohľadnil ani žalovaným pripojený preklad rozsudku AG Nürnberg zo dňa 6.8.2015, zn. 112 F 4200/13 v ktorom v konaní o majetkové právo založil žalobkyni povinnosť vydať žalovanému predmety uvedené na str. 1 rozhodnutia a v ostatnom návrh zamietol. Vo vzťahu k záverom označeného súdu o tom, že byt v súkromnom vlastníctve v Bratislave spadá do bezpodielového spoluvlastníctva manželov konštatuje, že s uvedeným, veľmi stručne odôvodneným právnym záverom sa nie je možné stotožniť. Odvolací súd zdôrazňuje, že v prípade nadobudnutia vlastníckeho práva k bytu alebo nebytovému priestoru na základe zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníckeho práva na základe transformačných zákonov (zák.č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v družstvách, § 28 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov) , členstvo v bytovom družstve sa bezodplatným prevodom vlastníctva transformuje do výlučného, resp. spoločného vlastníctva len členov družstva a nie iným osobám, aj keby tieto boli v postavení nájomcu. Ak uvedeným spôsobom nadobudne byt do vlastníctva ten z manželov, ktorý bol členom družstva , nepatrí takýto byt do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V danom prípade je vo vzťahu k zisteným skutkovým okolnostiam prípadu vo vzťahu k bytu tvoriacemu predmet konania treba konštatovať, že sa jedná o pôvodne družstevný byt, ktorý nadobudla bezodplatne žalobkyňa ako členka družstva na základe zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníckeho práva podľa transformačných zákonov (zák.č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v družstvách, § 28 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov) a v konaní nebolo preukázané, že členom družstva bol v čase výzvy družstva a i v čase uzatvárania zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníckeho práva i žalovaný. Naviac, označené rozhodnutie súdu cudzieho štátu nie je priamo vykonateľný na území Slovenskej republiky, keďže Slovenská republika nepristúpila k Rozhodnutiu Rady (EÚ) 2016/954 z 9. júna 2016, ktorým sa povoľuje posilnená spolupráca v oblasti právomoci, rozhodného práva a uznávania a výkonu rozhodnutí vo veciach majetkových režimov medzinárodných párov, vzťahujúca sa na veci majetkových režimov manželov, ako aj na majetkové dôsledky registrovaných partnerstiev. 30. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.2 C.s.p. (vrátane výroku o trovách prvoinštančného konania, ktorý nebol odvolacími dôvodmi napadnutý) ako vecne a právne správne potvrdil. 31. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. a v odvolacom konaní plne úspešnej žalobkyni priznal nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súd prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 32. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).