Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/261/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211216150 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Janečková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1211216150.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Janečkovej a členov senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a Mgr. Štefana Zelenáka v právnej veci žalobcu BKS-Leasing s. r. o., Pribinova 4, Bratislava, IČO: 31 644 333, práv. zast. Mgr. Miroslavom Rybánskym, advokátom, Kresánkova 3580/7A, Bratislava, proti žalovanému V & V TRANSPORT s.r.o., Mierová 64, Bratislava, IČO: 36 832 723, o zaplatenie 26.235,65 EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. 25Cb/231/2013-194 zo dňa 23.4.2015, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. 25Cb/231/2013-194 zo dňa 23.4.2015 v napadnutej vyhovujúcej časti a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e . Žalobcovi priznáva nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 11.331,75 EUR spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 5.10.2010 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol a rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. 2. V odôvodnení súd prvej inštancie v prvom rade uviedol, že žalovaný sa na pojednávanie bez ospravedlnenia nedostavil, hoci predvolanie prevzal dňa 23.2.2015, a preto súd vec prejednal v jeho neprítomnosti v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p.. 3. Súd prvej inštancie vyhodnotil návrhom uplatnený nárok v súlade s predloženými písomnými dôkazmi ako aj príslušnými zmluvnými a zákonnými ustanoveniami a dospel k záveru, že nárok žalobcu je skutkovo i právne v podstatnej časti opodstatnený, a preto mu v rozsahu súdom priznanej časti vyhovel. Uvedený záver odôvodnil tým, že na základe zmluvy o autoúvere č. G. zo dňa 28.4.2008 vznikol žalobcovi záväzok poskytnúť žalovanému účelovo viazaný úver na nákup presne špecifikovaného motorového vozidla a žalovanému vznikol záväzok použiť tento úver na dohodnutý účel a vrátiť žalobcovi dlžnú sumu spolu s príslušenstvom. Súčasťou tejto zmluvy boli aj Dohoda o všeobecných obchodných podmienkach a predpis splátok. Žalobca splnil svoj záväzok a úver v sume 1.037.180,80 Sk (34.428,10 EUR) žalovanému poskytol. Zánikom zmluvy však vznikol žalobcovi jednak nárok na neuhradené splatné leasingové splátky (konkrétne splátky č. 9 až 29) v sume 22.835,40 EUR v zmysle čl. VII bod 7.4 všeobecných obchodných podmienok, nárok na doplatok úveru - okamžité splatenie všetkých splátok úveru v sume 7.611,87 EUR (7 x 1.087,40 EUR) v zmysle čl. VII bod 7.2 písm. r) všeobecných obchodných podmienok, ako aj nárok na zaplatenie nákladov súvisiacich so zastúpením žalobcu spoločnosťou EVOL, s.r.o., v sume 79,- EUR v zmysle čl. VII bod 7.4 všeobecných obchodných podmienok, čo predstavuje celkový nárok v sume 11.331,75 EUR (po odpočítaní poistného plnenia 19.194,52 EUR na základe likvidačného listu z poisťovne). Súd uviedol, že v tejto časti žalobe vyhovel a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť sumu 11.331,75 EUR spolu s úrokom z omeškania, ktorý žiadal žalobca vo výške 9 % ročne od 5.10.2010 do zaplatenia, nakoľko žalovaný nezaplatil včas sumu vyúčtovanú na základe Finančného vyrovnania predčasne ukončenej zmluvy o autoúvere zo dňa 20.9.2010, ktoré určovalo žalovanému zaplatiť dlžnú sumu žalobcovi do 14 dní od vystavenia finančného vyrovnania. Žalobcovi súd priznal úrok z omeškania vo výške nižšej, ako vyplýva zo zákona, keďže požadoval zaplatenie úroku len vo výške 9 %, namiesto zákonnej výšky 14,25 % ročne v zmysle § 369 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len ,,ObZ“) účinného do 7.11.2008. 4. Zamietnutie žaloby vo zvyšnej časti zmluvnej pokuty v sume 15.817,32 EUR uplatnenej žalobcom v zmysle čl. VI bod 6.1 všeobecných obchodných podmienok (0,2 % denne z dlžnej sumy) odôvodnil súd prvej inštancie s poukazom na skutočnosť, že považuje takéto dojednanie zmluvnej pokuty, ktorá je právnym inštitútom slúžiacim na zabezpečenie záväzkov (teda na ich plnenie), za duplicitný postih dlžníka, prihliadajúc predovšetkým na skutočnosť, že sa týka peňažného záväzku, ktorého nesplnenie je sankcionované úrokom z omeškania. Súd preto podľa § 265 ObZ posúdil takto dojednanú zmluvnú pokutu za dohodu, ktorá je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, pretože neprimerane zasahuje do práv a právom chránených záujmov strany sporu v pozícii žalovaného, keď za omeškanie s platením dlhu by mal okrem priznaného úroku z omeškania 9 % ročne platiť neprimerane vysokú zmluvnú pokutu 0,2 % denne (t.j. 73 % ročne). Súd uviedol, že argumenty žalovaného považuje za neopodstatnené a účelové v snahe vyhnúť sa plneniu svojej zmluvnej povinnosti. Žalobca riadnym spôsobom zdokladoval svoj nárok na zaplatenie žalovanej sumy, a to predloženými listinami vrátane príslušných účtovných dokladov. Žalovaný svoje tvrdenia v odpore, že dohodnuté splátky riadne platil podľa splátkového kalendára nijak nepreukázal a neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by uplatnený nárok žalobcu spochybňovali. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“). 5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote žalovaný odvolanie z dôvodu, že nemal možnosť vypovedať na pojednávaní, kde by preukázal splácanie úveru za predmetné vozidlo. Uviedol, že pracuje ako vodič medzinárodnej kamiónovej dopravy na tzv. turnusy s tým, že 6 týždňov je mimo územia Slovenskej republiky a následne má jeden týždeň voľno. Tvrdil, že svoju neprítomnosť riadne ospravedlnil. Na základe toho navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie, kde by mohol preukázať splácanie zmluvy na vozidlo. 6. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Poukázal predovšetkým na čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, § 101 ods. 2 O.s.p. a § 119 ods. 1 a 2 O.s.p.. V súvislosti s prejednaním veci bez prítomnosti žalovaného žalobca poukázal tiež na rozhodnutie NS SR publikované v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov SR (R 120/1999). Uviedol, že žalovaný sa nedostavil ani na jedno z vytýčených pojednávaní vo veci samej, neúčasť na viacerých pojednávaniach ani neospravedlnil, nepožiadal súd z dôležitého dôvodu o odročenie žiadneho pojednávania a ani nepredložil súdu žiadne dôkazy o riadnom splácaní úveru, nakoľko tieto podľa evidencie žalobcu ani neexistujú. Na základe uvedeného je podľa žalobcu zrejmé, že súd prvej inštancie správne a v súlade so zákonom vo veci rozhodol v neprítomnosti žalovaného a postupom súdu nebola žalovanému odňatá možnosť konať pred súdom a ani nebolo porušené jeho ústavné právo na prerokovanie veci v jeho prítomnosti. Žalobca zastával názor, že v prípade, ak by súd prvej inštancie nepostupoval v konaní a vec nerozhodol, bolo by porušené jeho ústavné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Preto žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a priznal žalobcovi trovy odvolacieho konania v sume 334,72 EUR. 7. Podľa § 470 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase. Konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo. 8. Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je nedôvodné. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. Podľa § 119 ods. 1 a 2 O.s.p. pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu, po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať. Návrh na odročenie pojednávania obsahuje najmä: dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania, deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel, ak je to možné, uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo telefónu, na ktoré súd bezodkladne oznámi, ako návrh posúdil. 9. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je nedôvodné. Z obsahu spisu je zrejmé, že súd prvej inštancie o uplatnenom nároku žalobcu rozhodol v súlade so zisteným skutkovým stavom a v zmysle príslušných zákonných ustanovení. Odvolací súd mal za preukázané, že žalobcom uplatnený nárok žalovaný žiadnym relevantným spôsobom nespochybnil, v priebehu konania sa nezúčastnil ani na jednom z vytýčených pojednávaní, pričom v niektorých prípadoch svoju neúčasť ani neospravedlnil. Napriek tomu ako jediný dôvod svojho odvolania žalovaný uviedol, že zo strany súdu došlo voči nemu k odňatiu možnosti konať pred súdom, na základe čoho sa na pojednávaní nemohol brániť proti uplatnenému nároku žalobcu. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalovaný už v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že na pojednávaní predloží dôkazy o tom, že uhrádzal splátky úveru, avšak bez ospravedlnenia sa nezúčastnil na pojednávaní dňa 7.10.2014 napriek tomu, že predvolanie prevzal dňa 21.7.2014. Následne sa žalovaný nezúčastnil ani na pojednávaní dňa 11.11.2014, čo ospravedlnil zdravotnými dôvodmi. Z dôvodu práce v zahraničí ospravedlnil svoju neúčasť aj na pojednávaní dňa 16.12.2014. Predvolanie na pojednávanie dňa 10.2.2015 mal súd za doručené v zmysle § 48 ods. 2 O.s.p., nakoľko táto zásielka sa súdu vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote. Predvolanie na posledné pojednávanie dňa 23.4.2015, na ktorom došlo aj k vyhláseniu napadnutého rozsudku žalovaný prevzal dňa 23.2.2015, no napriek tomu sa na pojednávanie nedostavil a svoju neúčasť ani neospravedlnil a nepožiadal z dôležitého dôvodu ani o odročenie pojednávania. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že zo strany súdu prvej inštancie nedošlo k odňatiu možnosti žalovaného konať pred súdom, nakoľko súd postupoval v konaní v zmysle príslušných, v tom čase platných a účinných ustanovení O.s.p. a boli splnené podmienky na postup podľa § 101 ods. 2 O.s.p. na prejednanie a rozhodnutie veci v neprítomnosti žalovaného, nakoľko ten bol v konaní nečinný, nedostavil sa na pojednávanie napriek tomu, že bol riadne predvolaný a z dôležitého dôvodu nepožiadal o odročenie pojednávania v zmysle § 119 O.s.p. ( § 183 C.s.p.). Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 10. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil stotožňujúc sa i s jeho odôvodnením. 11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p., nakoľko žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania bude rozhodnuté podľa § 262 ods. 2 C.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).