Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/228/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211221525 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1211221525.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej, v právnej veci žalobcu B.S.A.S., s.r.o., Rieka 817, Čadca, IČO: 36 411 124, práv. zast. Mgr. Michalom Mozolíkom, advokátom, Palárikova 1449, Čadca, proti žalovanému UniCredit Leasing Slovakia, a.s., Šancová 1/A, Bratislava, IČO: 35 730 978, o určenie neplatnosti právnych úkonov a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. 22Cb/217/2011-291 zo dňa 22.2.2016 jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. 22Cb/217/2011-291 zo dňa 22.2.2016 p o t v r d z u j e . Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. 2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa v konaní domáhal určenia neplatnosti jednotlivých leasingových zmlúv č. 13500324 zo dňa 21.12.2007, č. 13500331 zo dňa 31.1.2008 č. 13500331 zo dňa 31.1.2008 a tiež určenia neplatnosti odstúpenia žalovaného od týchto leasingových zmlúv, nakoľko ich považuje za neplatné a mieni harvesterovú hlavu KETO-105 SUPREME vydať žalovanému, keď mu tento vráti všetko, čo dostal od žalobcu podľa neplatnej leasingovej zmluvy. Ostatné stroje (frézku a rýpadlonakladač) žalovanému vydať nemieni, keďže je ich vlastníkom na základe kúpnych zmlúv. Žalobca v návrhu na začatie konania ďalej uviedol celkovo 22 dôvodov, prečo považuje jednotlivé leasingové zmluvy za neplatné (napr. rozpor so zákonom, či zásadami poctivého obchodného styku, nevyvážené zmluvné podmienky, nejasnosť a neurčitosť niektorých ustanovení, neprimeraná výška zmluvnej pokuty a i.). Naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení spočíva podľa jeho tvrdenia v tom, že bez súdneho určenia je jeho právne postavenie neisté a nie je zrejmé, či je povinný plniť povinnosti z napadnutých leasingových zmlúv. Podľa jeho názoru nie je možné podať žiadnu žalobu na plnenie a žalobca nemá inú možnosť ako predísť konaniu žalovaného proti nemu a odstrániť právne neisté postavenie vyplývajúce z existencie napadnutých leasingových zmlúv a odstúpení od leasingových zmlúv, než sa domáhať určenia ich neplatnosti a dosiahnuť tak právne isté postavenie, že stroje má vo svojej faktickej moci oprávnene. Trestné stíhanie pre podozrenie zo spáchania trestného činu sprenevery žalobcom závisí aj od platnosti leasingových zmlúv a odstúpení od nich, preto má žalobca na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Naliehavý právny záujem odôvodnil na pojednávaní aj tým, že od podania návrhu mu došli zmenkové platobné rozkazy. Zotrval na stanovisku, že leasingové zmluvy sú neplatné a finančné prostriedky boli poskytnuté žalobcovi z iného právneho titulu. 3. Žalovaný v konaní namietal danosť naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, uviedol, že žalobca odmietol žalovanému vydať predmety leasingu napriek skutočnosti, že je žalovaný ich výlučným vlastníkom a že žalobcom uvedené údajné dôvody neplatnosti ustanovení jednotlivých leasingových zmlúv nepreukazujú neplatnosť samotných leasingových zmlúv. Celú žalobu považuje za účelovú (v snahe oddialiť uspokojenie oprávneného záujmu odporcu zo zmlúv), nakoľko sa žalobca začal domáhať určenia neplatnosti zmlúv až v momente, keď sa žalovaný prostredníctvom tretej osoby snažil získať držbu nad predmetmi leasingu z dôvodu, že si žalobca prestal plniť svoje povinnosti z uzatvorených zmlúv. 4. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že nie je daný naliehavý právny záujem žalobcu na určení, že jednotlivé leasingové zmluvy uzatvorené medzi žalobcom a žalovaným, ako aj odstúpenie žalovaného od nich pre porušenie zmluvných povinností žalobcu, sú neplatné. Ak by aj súd rozhodol, že leasingové zmluvy a odstúpenie od nich sú neplatné, neznamenalo by to úplné vyriešenie obsahu spornosti právneho vzťahu medzi účastníkmi, nakoľko spornosť ich vzťahu spočíva predovšetkým v tom, kto je vlastníkom vecí - štvorstrannej profilovacej frézky FWP 225 U a rýpadlonakladača MANITOU MLB 625 T EX. V prípade jednej a tej istej konkrétnej frézky totiž existujú dve kúpne zmluvy: jednu uzatvoril žalovaný ako kupujúci s TOS SVITANY - SLOVAKIA, s.r.o. ako predávajúcim dňa 21.12.2007 (KZ 1) a druhú uzatvoril žalobca ako kupujúci s TOS SVITANY - SLOVAKIA, s.r.o. ako predávajúcim dňa 21.12.2007 (KZ 4). V prípade jedného a toho istého konkrétneho rýpadlonakladača tiež existujú dve kúpne zmluvy: jednu uzatvoril žalobca ako kupujúci s MANNET spol. s r.o. ako predávajúcim dňa 25.1.2008 (KZ 5) a druhú uzatvoril žalovaný ako kupujúci s MANNET spol. s r.o. ako predávajúcim dňa 31.1.2008 (KZ 2). Uvedené kúpne zmluvy boli uzatvorené platným spôsobom, čo nebolo medzi účastníkmi sporné. Sporný medzi nimi je však prechod vlastníckeho práva, t.j. či vlastnícke právo k frézke nadobudol žalovaný podľa KZ 1 alebo žalobca podľa KZ 4, resp. či vlastnícke právo k rýpadlonakladaču nadobudol žalobca podľa KZ 5 alebo žalovaný podľa KZ 2. To znamená, že keby súd prvej inštancie určil leasingové zmluvy (a odstúpenie žalovaného od nich) za neplatné, kúpne zmluvy KZ 1 a KZ 2 by aj naďalej ostali platné a účinné, čím by sa spornosť v otázke vlastníctva a držby k uvedeným strojom neodstránila, práve naopak, vyvolalo by to ďalšie súdne spory medzi účastníkmi (napr. podaním žaloby o vydanie veci alebo žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia), keďže žalobca trvá na tom, že ako vlastník strojov ich nie je povinný vydať žalovanému. Pokiaľ ide o harvesterovú hlavu KETO-105 SUPREME, aj v tomto prípade existujú dve zmluvy, ktoré upravujú prechod vlastníckeho práva k nej odlišne, konkrétne kúpna zmluva, ktorú uzatvoril žalovaný ako kupujúci s AGAMA a.s. ako predávajúcim dňa 31.1.2008 (KZ 3) a zmluva, ktorú uzatvoril žalobca s AGAMA a.s. dňa 26.5.2008 (KZ 6). V žalobnom návrhu zo dňa 10.6.2011 však žalobca uviedol, že z dôvodu neplatnosti leasingovej zmluvy (LZ 3) tento stroj vydá žalovanému po tom, čo mu žalovaný vráti všetko, čo dostal podľa tejto zmluvy. Keby súd prvej inštancie aj v tomto prípade určil, že LZ 3 je neplatná, neodstránila by sa tým spornosť vzťahu medzi účastníkmi, keďže žalovaný odmieta žalobcovi vrátiť všetky finančné prostriedky, ktoré dostal podľa LZ 3 od žalobcu z dôvodu, že by tým došlo na strane žalobcu k bezdôvodnému obohateniu (žalobca užíval vec vo vlastníctve odporcu určitý čas). To znamená, že by opäť nedošlo k odvráteniu ďalších budúcich sporov účastníkov v dôsledku príp. podania žaloby na plnenie, resp. vydanie bezdôvodného obohatenia. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalobca nepreukázal, že je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení a že by sa ním odstránila spornosť vo vzťahu medzi účastníkmi a poskytol taký právny rámec, ktorý by bol zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov. 5. Súd prvej inštancie ďalej dospel k záveru, že je irelevantné tvrdenie žalobcu, že jeho naliehavý právny záujem na požadovanom určení spočíva v tom, že je účastníkom napadnutých leasingových zmlúv a nie je mu zrejmé, či je z nich povinný plniť žalovanému. Samotné uzavretie zmlúv zo strany žalobcu, spornosť plnenia a skutočnosť, že žalovaný prostredníctvom tretej osoby požadoval od žalobcu vydanie strojov, neodôvodňuje danosť naliehavého právneho záujmu žalobcu na súdnom určení vzhľadom k tomu, že spornosť vzťahov medzi účastníkmi sa týmto určením nevyrieši a žalobca má možnosť domáhať sa svojho práva aj inak, napr. podaním žaloby na plnenie, kde súd bude skúmať problematiku platnosti/neplatnosti leasingových zmlúv ako predbežnú otázku. V prípade, že žalovaný trvá na vydaní predmetných strojov od žalobcu, nemá právo ich od žalobcu násilne odňať, ale má možnosť podať žalobu o vydanie vecí, pričom v súdnom konaní bude súd skúmať platnosť leasingových zmlúv a prechod vlastníckeho práva podľa jednotlivých kúpnych zmlúv. Taktiež je neopodstatnený dôvod tvrdený žalobcom, že naliehavý právny záujem vyplýva zo skutočnosti, že nemôže inak dosiahnuť právnu istotu, že stroje má vo svojej faktickej moci oprávnene. Súdnym určením o neplatnosti leasingových zmlúv a odstúpenia žalovaného od nich sa totiž otázka oprávnenosti faktickej držby strojov žalobcom nijakým spôsobom nevyrieši, keďže je v tomto prípade nutné skúmať, na základe ktorých kúpnych zmlúv došlo k prechodu vlastníckeho práva k strojom a nie dôvody neplatnosti leasingových zmlúv uvedené v žalobe o súdnom určení ich neplatnosti. Podľa názoru súdu prvej inštancie, naliehavý právny záujem na súdnom určení nesvedčí žalobcovi ani z prípadného trestného stíhania pre podozrenie zo spáchania trestného činu sprenevery žalobcom, nakoľko v trestnom konaní by otázka platnosti leasingových zmlúv a odstúpenia od nich nebola rozhodujúca. Irelevantné je aj tvrdenie žalobcu, že mu boli doručené zmenkové platobné rozkazy vydané na návrh žalovaného (bližšie nešpecifikované), nakoľko prípadná existencia iných súdnych konaní (žalôb na zaplatenie) vedených voči žalobcovi na návrh žalovaného nezakladá automaticky danosť naliehavého právneho záujmu navrhovateľa na určení neplatnosti leasingových zmlúv a odstúpenia žalovaného od nich. 6. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, podľa ktorého súd nesprávne a zároveň neúplne a nedostatočne zistil skutkový stav a nesprávne vyhodnotil dôkazy. Uviedol, že v čase uzavretia leasingových zmlúv žalovaný nebol vlastníkom strojov a nemohol ich preto platne prenajať žalobcovi s právom kúpy. Nielenže neprešlo vlastnícke právo na žalovaného (ktoré malo podľa zmlúv žalovaného KZ 1, KZ 2, KZ 3 prejsť prevzatím strojov podľa čl. 3 týchto zmlúv), ale zároveň z kúpnych zmlúv KZ 4, KZ 5, KZ 6 uzavretých predajcami so žalobcom s vedomím žalovaného (tvoria prílohy kúpnych zmlúv žalovaného - Prílohu č. 1 nazvanú špecifikácia - poukazuje na výpovede svedkov) vyplýva, že žalovaný zaplatí kúpne ceny strojov za žalobcu predajcom, čo žalovaný aj nesporne vykonal. Právne významnou skutočnosťou, ktorú súd prehliadol je, že prevod vlastníckeho práva k strojom v prípade kúpnych zmlúv žalovaného KZ 1, KZ 2, KZ 3 je viazaný na prevzatie strojov žalovaným od predajcov a nie na zaplatenie kúpnych cien jednotlivých strojov. K prevzatiu strojov žalovaným v mieste dodania podľa čl. 3 KZ 1, KZ 2, KZ 3 nikdy nedošlo. Stroje si vždy prevzal priamo žalobca od jednotlivých predajcov, a to bez účasti žalovaného. Žalovaný preto nikdy nenadobudol vlastnícke právo k strojom. 7. V odvolaní ďalej uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne prisvedčil vlastníctvo strojov žalovanému z dôvodu, že žalovaný mal zaplatiť faktúry predajcom. Táto skutočnosť je právne bez významu, keďže vlastnícke právo podľa kúpnych zmlúv žalovaného KZ 1, KZ 2, KZ 3 malo prejsť na žalovaného prevzatím a nie zaplatením kúpnych cien, ako tomu bolo v prípade kúpnych zmlúv žalobcu KZ 4, KZ 5, KZ 6. Žalovaný nikdy stroje neprevzal a preberacie protokoly žalovaného sú fiktívne a nezodpovedajú realite, čo súd opomenul vyhodnotiť. Leasingové zmluvy boli uzavreté v čase, keď leasingová spoločnosť nebola vlastníkov strojov. Leasingová spoločnosť vôbec neinformovala žalobcu, že uzavrela duplicitné kúpne zmluvy s predajcami. Práve prejudiciálne posúdenie kúpnych zmlúv a vlastníctva strojov bolo podstatnou okolnosťou, ktorú bol súd povinný skúmať riadne s následkom prekážky res iudicata, pretože to bol jeden z dôvodov neplatnosti leasingových zmlúv a nie iba nad rámec rozhodnutia. Tomuto postupu sa súd vyhol. V zmysle uvedeného žalobca žiada napadnutý rozsudok zrušiť. 8. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril. 9. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 2.10.2017. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť. 10. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo a odvolanie žalobcu bolo podané v rámci účinnosti zákonnej úpravy procesného konania podľa Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb., avšak o odvolaní rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti právnej úpravy Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z.z. a postupoval tak v súlade s § 470 ods. 1, C.s.p. a § 473 C.s.p., podľa ktorých sa počnúc účinnosťou C.s.p. ruší úprava Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. a aj na konania začaté pred účinnosťou C.s.p. sa počnúc dátumom 1.7.2016 vzťahuje aktuálna procesná úprava C.s.p. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 11. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a reflektujúc dôvody odvolania uvádza na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav a vec správne právne posúdil. V konaní sa súd prvej inštancie nedopustil vady, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie a na ktorú by musel odvolací súd prihliadať; obsah odvolania žalobcu nebol preto spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie poskytol odpoveď na všetky kľúčové otázky sporovej právnej veci, pričom nie je potrebné, aby odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorými sa stotožňuje. 12. Odvolací súd tiež považuje za potrebné poukázať, že v prejednávanom prípade žalobca nepreukázal, že na navrhovanom určení má naliehavý právny záujem. Súd prvého stupňa správne konštatoval, že žalobca nepreukázal skutočnosti, ktoré by zásadným spôsobom odôvodňovali existenciu naliehavého právneho záujmu, v danej veci neexistuje naliehavý právny záujem žalobcu na vydaní navrhovaného rozsudku, že leasingové zmluvy sú neplatné. Účelom leasingových zmlúv bolo po dohodnutú dobu umožniť žalobcovi za odplatu užívanie predmetov leasingu, kúpených výhradne pre tento účel žalovaným a ním vlastneným po celú dobu trvania leasingu, ktorý si žalobca vybral sám, v súlade so svojimi potrebami a po skončení nájmu umožniť žalobcovi, aby predmet leasingu od žalovaného za dohodnutých podmienok odkúpil. Žalobca dobrovoľne uzavrel so žalobcom uvedené leasingové zmluvy a mal nespochybniteľnú vedomosť o ním uzavretých kúpnych zmluvách s dodávateľmi zariadení. Žalobca sa rozhodol prefinancovať nákup zariadení prostredníctvol leasingu. Podmienky leasingu uvedené v § 489 a nasl. Obch. zák. a v jednotlivých leasingových zmluvách žalobca akceptoval a muselo mu byť teda zrejmé, že leasingom sa žalobca stáva leasingovým nájomcom a k prechodu vlastníctva dôjde až po zaplatení leasingových splátok a doplatením kúpnej ceny. 13. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie na základe zisteného skutkového stavu rozhodol správne, a preto rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil. 14. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1, v spojení s ust. § 255 ods. 1, C.s.p. Úspešnému žalovanému odvolací súd nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mu žiadne nevznikli. Podľa § 262 ods. 1, C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2, C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 15. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).