Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/626/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211221933 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1211221933.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Michaely Královej v právnej veci žalobcov: Y.. V.. W. N. W. S. H. , narodený dňa XX.X.XXXX, bytom Z., X. Č.. XM, X. R.. W. N. W. S. H. T. O. Á. G. K. S. W. Á. L. T. O. Á. , narodená dňa X.X.XXXX, bytom Z., X. Č.. XM, zastúpená žalobcom v l. rade, proti žalovanému: EPP s. r. o., Bratislava, Kresánkova č. 7A, IČO: 35 870 427, zastúpený JUDr. Norbertom Hubinským, advokátom v Bratislave, Šoltésovej č. 12, o zaplatenie sumy 10.842,01 €, s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 10. apríla 2014, č.k. 11 C 72/2012-228, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 10. apríla 2014, č.k. 11 C 72/2012-228, p o t v r d z u j e . II. Žalobcom v I., II. rade p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava II. rozsudkom zo dňa 10.4.2014, č.k. 11 C 72/2012-228, I. uložil žalovanému (pred zmenou názvu do 8.3.2017 EDEN PARK PROJECT s.r.o.) povinnosť zaplatiť žalobcom v l., 2. rade spoločne a nerozdielne sumu 10.842,01 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 11.1.2010 do zaplatenia, náhradu trov konania v sume 1.001,15 €, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Určil, že zmluvná podmienka v bode 5.1.2. zmluvy o dielo zo dňa 24.4.2007 v znení: „O. B., ak H. T. H. O. Z. po U. O. I. O.Š. F. +- X %. (M. G. B.) E. H. O. B. Z. G. F. V. O. O. Z. X.X.X. G. E. I. W. táto M. O. na X. H. X. O. E. Z. X.X. E..". je neprijateľnou podmienkou. Skutkový základ vymedzili žalobcovia v žalobe doručenej súdu dňa 9.9.2011; uvedenej sume zodpovedá zľava z vád diela. Na účel zhotovenia bytu uzatvorili dňa 24.4.2007 ako objednávatelia v postavení spotrebiteľov so žalovaným ako zhotoviteľom zmluvu o dielo, ktorá bola neskôr menená dodatkom č. 1 zo dňa 17.5.2007 a dodatkom č. 2 zo dňa 15.10.2009. Podľa definície pojmu byt obsiahnutej v bode 2.1.8. zmluvy o dielo v znení dodatku č. 1 mal mať byt výmeru XX,XX m2; po dokončení a kolaudácii celého bytového domu im odovzdal byt dňa 16.11.2009 a kľúče od bytu dňa 1.12.2009. Po nasťahovaní sa do bytu zistili, že skutočná výmera bytu nie je len menšia oproti údajom v zmluve o dielo, ale ešte menšia ako bolo uvedené v pôdoryse, ktorý im žalovaný predložil dňa 8.2.2008. Emailom zo dňa 10.1.2010 uplatnili svoj nárok na zľavu z ceny bytu z dôvodu vady spočívajúcej v nedodržaní zmluvnej výmery bytu. Na účely objektívneho zistenia skutočného stavu výmery bytu poverili dňa 23.5.2011 súdneho znalca Ing. Miroslava Štipkalu vypracovaním znaleckého posudku určujúceho skutočnú výmeru bytu. Znalecký posudok zo dňa 1.6.2011, č. 016/2011, dokladuje, že skutočná výmera bytu vrátane vnútorných priečok patriacich výlučne k bytu je XX,XX m2 (XX,XX m2 + X,XX m2 balkón). Rozdiel medzi skutočnou výmerou bytu zistenou znaleckým posudkom XX,XX m2 a výmerou bytu podľa zmluvy o dielo XX,XX m2 tak predstavuje X,XX m2. Odchýlka vo výmere bytu v tomto rozsahu je tak zásadná, že nemožno predpokladať akceptáciu zmluvy o dielo zo strany žalobcov za rovnakých zmluvných podmienok vrátane ceny diela, zmenšenie výmery bytu považujú za porušenie zmluvy o dielo podstatnej intenzity, čo odôvodňuje zľavu z ceny diela, ktorú im žalovaný stále odmieta poskytnúť. 2.1. Súd prvej inštancie tak rozhodol po tom, ako mal z vykonaného dokazovania preukázaný nasledovný skutkový stav veci. Dňa 24.4.2007 strany sporu uzavreli zmluvu o dielo, ktorej predmetom bol, okrem iného, záväzok žalovaného ako zhotoviteľa diela vykonať pre žalobcov ako objednávateľov dielo: realizácia výstavby bytu, parkovacieho miesta a pomernej časti spoločných priestorov, spoločných zariadení a príslušenstva v bytovom dome. V bode 5.1. zmluvy o dielo sa zmluvné strany dohodli na celkovej cene za vykonanie diela, pričom táto bola stanovená v súlade so zákonom č. 18/1996 Z.z. o cenách a vyhláškou č. 87/1996 Z.z. dohodou zmluvných strán v sume 4.809.796,-- Sk bez DPH. V cene diela bola zahrnutá cena bytu vrátane ceny príslušnej časti spoločných častí, spoločných zariadení príslušenstva bytového domu, cena príslušného podielu na zastavanom pozemku. Zároveň sa dohodli (bod 5.1.2. zmluvy o dielo), že v prípade, ak celková odchýlka celkovej výmery bytu po ukončení výstavby nebude vyššia ako +- 3 % (slovom tri percentá) z celkovej výmery plochy bytu, tak ako je vymedzená v bode 2.1.8. zmluvy o dielo, nebude mať táto skutočnosť vplyv na dohodnutú cenu diela v zmysle bodu 5.1. zmluvy o dielo. Týmto ustanovením nie sú dotknuté žiadne ustanovenia zmluvy týkajúce sa zmeny ceny diela z iných dôvodov v tejto zmluve stanovených. Zmluva o dielo bola menená a dopĺňaná dodatkom č. 1 zo dňa 17.5.2007 a dodatkom č. 2 zo dňa 13.10.2009. Dodatkom č. 1 sa byt, ktorý bol predmetom diela, zmenil na byt č. H. o celkovej výmere XX,XX m2, nachádzajúci sa na X. poschodí bloku H. bytového domu, ktorý vznikne výstavbou realizovanou na základe tejto zmluvy. Z celkovej výmery bytu pripadá na podlahovú plochu bytu celkovo XX,XX m2 (vrátane vnútorných priečok patriacich výlučne k bytu) a na plochu balkónov a terás celkovo XX,XX m2. Pôdorys bytu tvorí ako príloha 2 neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Dodatkom č. 2 k zmluve o dielo sa cena diela zmenila na sumu 162.870,18 € bez DPH. Žalobcovia predmet diela prevzali dňa 16.11.2009, pričom na predmete odovzdania boli zistené vady, ktoré boli uvedené v čl. 2. zápisnice o odovzdaní a prevzatí nehnuteľnosti; emailom zo dňa 10.1.2010 žalobcovia uplatnili nárok na primeranú zľavu z ceny diela - bytu. Znalec z odboru stavebníctvo Ing. Miroslav Štipkala v odbornom posudku č. 016/2011 na základe skutkového zamerania bytu s balkónom (XX,XX m2) a plôch uvedených v projektovej dokumentácii (XX,XX m2) skonštatoval, že rozdiel v plochách je -X,XX m2 oproti skutkovému stavu a projektovej dokumentácii. 2.2. Žalobca v l. rade zdôraznil, že žalovaný sa zaviazal zhotoviť byt o výmere XX,XX m2, v skutočnosti ale zhotovil byt o výmere XX,XX m2. Nárok na zľavu z ceny diela tak zodpovedá rozdielu medzi plnením, ktoré sa žalovaný zaviazal poskytnúť a plnením, ktoré im skutočne poskytol. Odvolávanie sa žalovaného na posledný odsek čl. 5.1. zmluvy o dielo, podľa ktorého odchýlka vo výmere bytu nepresahujúca 3 % z celkovej výmery bytu nemá mať vplyv na cenu diela, považoval za snahu žalovaného zbaviť ich nárokov zo zodpovednosti za vady diela, ktorý by im inak prináležal zo zákona. Toto zmluvné dojednanie je neplatné, nakoľko odporuje princípom ochrany spotrebiteľa, ale aj zásadám dobrých mravov. Účelom tohto zmluvného dojednania bolo konvalidovať budúce porušenie zmluvy zo strany žalovaného. 2.3. Žalovaný nepovažuje zmluvu o dielo za štandardnú typovú zmluvu, ktorú by bolo potrebné považovať za spotrebiteľskú. Návrh zmlúv, ktoré boli zasielané žalobcom, predstavovali len určitý návrh pripravený k ďalším rokovaniam a pripomienkovaniam zo strany klientov. Aj dojednaná odchýlka 3 % nie je neprimeraná zmluvná podmienka; je bežnou praxou developerov, ktorí vo svojich zmluvách uvádzajú odchýlky v rôznom percentuálnom vyjadrení. Cena bytu bola určená ako jednotná cena za byt, pričom v cene je zahrnutá cena bytu vrátane príslušnej časti spoločných častí, spoločných zariadení, príslušenstva bytového domu a pozemkov pod bytovým domom. Finálnym sa byt stal podpisom kúpnej zmluvy. V zmluve o dielo sa zhotoviteľ zaviazal niečo zhotoviť. Z logiky veci vyplýva, že byt ešte nebol finálny a v podrobnostiach odkázal na Občiansky zákonník, Obchodný zákonník, zmluvu o dielo. Byt sa predával ako brutto plocha vrátane vnútorných priečok, sú jasne definované pojmy ako výstavba. Poprel akékoľvek tvrdenia o zavádzaní, klamaní spotrebiteľa, o nejakých právnych očakávaniach. Developer stavia na základe projektovej dokumentácie, ktorá obsahuje jednotlivé stupne od investičného zámeru, dokumentáciu pre územné rozhodnutie, stavebné povolenie, po realizačný projekt, projekt porealizačného zamerania. Žalobcovia vstúpili do tohto procesu v čase realizácie realizačného projektu, uskutočnila sa fáza porealizačného zamerania. Toto všetko malo za následok, že došlo k zmene vo výmere bytu. S tým, ako dochádzalo k zmene vo výmere bytu, boli žalobcovia oboznámení, riešilo sa to dodatkami k zmluve. Žalobcovia v zmluve o budúcej zmluve, v kúpnej zmluve, žiadnym spôsobom nespochybnili výmeru bytu, pritom už v tom čase neboli úplne stotožnení s výmerou bytu a začali si uplatňovať vady z diela. Od zmluvy o dielo napriek tomu neodstúpili a podpísali aj kúpnu zmluvu. 2.4. Svedok R.. W. Š., ktorý odborný posudok vyhotovil, dôvodil, že konal na požiadavku žalobcov, aby premeral byt od steny po stenu vrátane priečok, bez technického otvoru, ktorý je zakreslený vo výkrese, ktorý je prílohou odborného posudku, ide o výkres, ktorý je vyšrafovaný červenou farbou; meral diaľkovým laserovým meračom K. a uvádza skutočne namerané rozmery. Porovnal tú vyšrafovanú časť, čo mal žalovaný, s tým, čo odmeral v skutočnosti, a tam je vyjadrený rozdiel. 3.1. Rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil ustanovením § 1 ods. 2 veta druhá Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 53 ods. l, ods. 4, § 53a ods. l, § 54 ods. l, ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o dielo, § 536 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 560 ods. l, ods. 2, § 564, § 436 ods. l písm. c/, ods. 2, § 439 ods. l, ods. 2, § 502 ods. l, § 369 ods. l Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o dielo, § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. Skutkovo dôvodil tým, že strany sporu uzavreli zmluvu spotrebiteľskú; Obchodný zákonník platný a účinný v čase uzatvorenia zmluvy neobsahoval (a ani dosiaľ neobsahuje) osobitnú úpravu spotrebiteľských zmlúv, a tak vychádzal z úpravy Občianskeho zákonníka. V zmluve o dielo v zmysle jej dodatkov sa žalovaný zaviazal pre žalobcov vykonať dielo, vybudovať byt č. H. o celkovej výmere XX,XX m2, nachádzajúci sa na treťom poschodí bloku H. bytového domu v katastrálnom území L. za dohodnutú cenu 162.870,18 € bez DPH (193.815,51 € s DPH). Podľa odborného posudku č. 016/2011 vypracovaného znalcom Ing. Miroslavom Štipkalom je skutočná výmera bytu vrátane vnútorných priečok je XX,XX m2 (XX,XX m2 byt + X,XX m2 balkón). Rozdiel medzi skutočnou výmerou bytu zistenou odborným posudkom a výmerou bytu podľa zmluvy o dielo tak predstavuje X,XX m2. Žalovaný si teda nesplnil svoj záväzok vyplývajúci mu zo zmluvy o dielo a dielo nevykonal v rozsahu dojednanom účastníkmi zmluvy. Vykonanie diela tak nezodpovedá výsledku určenému v zmluve, a preto má dielo vady, za ktoré zodpovedá žalovaný. Súd uvedenú vadu vyhodnotil ako vadu vzniknutú pri porušení zmluvy nepodstatným spôsobom, pri ktorej žalobcovia môžu požadovať primeranú zľavu z ceny diela. Žalobcovia súdu preukázali, že si tento nárok uplatnili riadne a včas emailom zo dňa 10.1.2010, žalovaný im ale zľavu z ceny diela neposkytol. Na uvedené nemá vplyv ani zmluvné dojednanie v bode 5.1.2. zmluvy o dielo, podľa ktorého v prípade, ak celková odchýlka celkovej výmery bytu po ukončení výstavby nebude vyššia ako +- 3 % (slovom tri percentá) z celkovej výmery plochy bytu tak, ako je vymedzená v bode 2.1.8. tejto zmluvy, nebude mať takáto skutočnosť vplyv na dohodnutú cenu diela v zmysle bodu 5.1. zmluvy. Podľa názoru súdu prvej inštancie nie je možné akceptovať dojednania stanovujúce akékoľvek odchýlky vo vykonaní diela v dohodnutom rozsahu a kvalite bez toho, aby to malo vplyv na cenu diela, nakoľko to zbavuje absolútnej zodpovednosti zhotoviteľa diela vykonať dielo podľa zmluvy. Súd uvedenú zmluvnú podmienku vyhodnotil ako neprijateľnú z dôvodu, že toto zmluvné ustanovenie popiera princíp zodpovednosti za vady a neprípustne prenáša riziko zákonnej zodpovednosti za vady na objednávateľa ako spotrebiteľa. Dané zmluvné ustanovenie podľa názoru súdu obchádza účel inštitútu zodpovednosti za vady diela, a preto je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v citovanom znení neplatná. 3.2. Zdôraznil ustanovenie § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa. Nárok žalobcov na zľavu z ceny diela má tak oporu v zákone. Uplatnená zľava z ceny diela je primeraná a plne zodpovedajúca povahe a rozsahu vady diela spočívajúcej vo vykonaní diela vo výmere menšej oproti výmere uvedenej v zmluve o dielo o X,XX m2, a teda im prináleží suma 10.842,01 €. Rovnako tak žalobcom patrí aj sankcia v podobe úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy od 10.1.2010 do zaplatenia; žalobcovia požiadali o zľavu z ceny diela emailovým podaním zo dňa 10.1.2010 a žalovaný sa nasledujúcim dňom (11.1.2010) dostal do omeškania. 3.3. Úspešným žalobcom priznal náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva v sume 1.001,15 € pozostávajúce z trov právneho zastúpenia: 1. príprava a prevzatie zastúpenia v roku 2011, 2. podanie návrhu na začatie konania zo dňa 30.8.2011, 3. vyjadrenie k odporu zo dňa 27.3.2012 v základnej sadzbe tarifnej odmeny 270,54 €/1 úkon + 2 x režijný paušál za rok 2011 po 7,41 € + 1x režijný paušál za rok 2012 po 7,63 € + 20 % DPH = 1.001,15 €. Nepriznal žalobcom náhradu viacnásobne uplatnených režijných paušálov, nakoľko režijný paušál patrí za jednotlivé úkony právnej služby bez ohľadu na to, koľko klientov advokát zastupuje, nakoľko pri zastupovaní viacerých osôb ide o spoločné úkony, a preto náhrada režijného paušálu sa nenásobí počtom klientov ani neznižuje o 50 % (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.8.2010, sp.zn. 5 Sžo 205/2010). Dôvodil ustanovením § 142 ods. l O.s.p., vyhláškou č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. 4.1. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal včas odvolanie žalovaný dôvodiac ustanovením § 205 ods. 2 písm. c/, d/, f/ O.s.p. (súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Zdôraznil, že strany sporu (žalobcovia v l., 2. rade ako objednávatelia a žalovaný ako zhotoviteľ) uzavreli dňa 24.4.2007 zmluvu o dielo v znení dodatku č. 1 zo dňa 17.5.2007 (menila sa celková výmera bytu z pôvodnej výmery XX,XX m2 na XX,XX m2), dodatku č. 2 zo dňa 15.10.2009. Neskôr predložil pôdorys, v zmysle ktorého je výmera bytu XX,XX m2. Výmera bytu na základe zmluvy je zadefinovaná ako brutto plocha, teda plocha bytu vrátane vnútorných priečok patriacich k bytu. Takto zadefinovaná plocha bytu predstavuje štandardný postup pri predaji tovaru, ktorým je výstavba bytu, pretože mnoho klientov požaduje v procese výstavby bytu zmenu dispozičného riešenia bytu, čo sa o.i. prejaví v zmene počtu vnútorných priečok. Z tohto dôvodu, keďže byt je v procese výstavby, by nebolo možné s presnosťou zmluvne zadefinovať výmeru bytu. Nesúhlasil a nesúhlasí so znaleckým posudkom Ing. Miroslava Štipkalu zo dňa 1.6.2011, č. 016/2011, vypracovaný na podklade objednávky žalobcov. V ňom sa uvádza, že rozdiel medzi výmerou bytu zistenou znaleckým posudkom a výmerou bytu podľa pôdorysu predloženého k vypracovaniu znaleckého posudku je X,XX m2; rozdiel medzi výmerou bytu v zmysle zmluvy v znení dodatku č. 2 a výmerou bytu podľa pôdorysu predloženého k vypracovaniu znaleckého posudku je X,XX m2. V konaní pred súdom prvej inštancie niekoľkokrát zdôraznil, že so znaleckým posudkom predloženým žalobcami nesúhlasí a údaje v ňom obsiahnuté nemožno považovať za relevantný podklad pri stanovení výmery bytu a žiadal ustanoviť súdneho znalca. Skutočne zameraná plocha bytu v znaleckom posudku pomocou laserového diaľkomeru predstavuje podľa znaleckého posudku plochu o celkovej výmere XX,XX m2, čo zahŕňa aj povrchovú úpravu stien, ktorá pri omietkach predstavuje približne hrúbku 1,5 cm až 2 cm, pri obklade môže byť hrúbka v závislosti od druhu zvoleného obkladu ešte o niečo väčšia, čo nie je zanedbateľný údaj a je spôsobilý sa značne prejaviť vo výslednej výmere bytu. Znalec vykonal meranie „od steny po stenu“, t.j. meranie svetlých rozmerov a výsledok merania porovnával s pôdorysom, v zmysle ktorého je výmera bytu XX,XX m2. Rozmery uvedené v pôdoryse však predstavujú konštrukčné rozmery, t.j. rozmery, ktoré sú výsledkom merania „od tehly po tehlu“. Uvedená povrchová úprava tak nielenže môže, ale zákonite musí, spôsobiť zmenšenie výmery bytu. Nemožno preto porovnávať výmeru bytu zistenú na základe skutočného zamerania s výmerou bytu podľa predloženého projektu a následne sa na ňu odvolávať a použiť ju ako relevantný údaj pri vyčíslovaní výšky nároku na zľavu z ceny diela. Znalecký posudok tak porovnáva dve odlišné, svojou podstatou neekvivalentné, výmery, ktorú skutočnosť nemožno bez akýchkoľvek pochybností považovať za hodnoverný údaj; s týmto sa súd prvej inštancie nevyporiadal. K znalcom uvedenému „pri výpočte podlahových plôch miestností z nameraných údajov na mieste samom je samozrejmé, že do výpočtov sa dostanú skutočné pôdorysné svetlé rozmery jednotlivých miestností“ namietal, že takto stanovená podlahová plocha teoreticky nikdy nemôže byť totožná s podlahovou plochou stanovenou z projektovej dokumentácie. Pokiaľ je stavba zrealizovaná striktne podľa projektu, takto zameraná podlahová plocha by mala byť vždy menšia. Sám znalec Ing. Miroslav Štipkala na pojednávaní dňa 10.4.2014 uvádzal, že pri uskutočnení totožného merania, t.j. zamerania plochy bytu podľa skutkového zamerania na mieste samom s použitím totožnej technológie bude pri rôznom počte meraní výsledná nameraná hodnota vždy iná, ale v tolerancii 5 % - 10 %; že k chybám v meraní dochádza, stačí, keď sa umiestni inak ruka, tolerancia 10 % - 15 %, nikde to nie je taxatívne uvedené. Ak bude 10 znalcov, každý údaj bude iný, ale bude v tolerancii 5 % - 10 %. Zo znaleckého konštatovania bezpochyby vyplýva, že vo všeobecnosti nie je možné postaviť byt s podlahovou plochou rovnajúcou sa podlahovej ploche podľa realizačného projektu, resp. že pri porovnaní podlahovej plochy podľa projektu a podľa skutočného zamerania porovnávané namerané plochy nebudú nikdy totožné, ako aj skutočnosť, že na základe zamerania plochy bytu na mieste samom nie je možné túto plochu nikdy vyčísliť jednoznačne bez akýchkoľvek pochybností a pri každom jednotlivom meraní bude výsledná nameraná hodnota oscilovať v rozmedzí 5 % - 10 %. Odvolateľ mal za to, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav veci a toto pochybenie mu (žalovanému) nemôže byť dané na ujmu, hoci jeho protistranou sú spotrebitelia. 4.2. Vo vzťahu k druhej výrokovej vete rozsudku odvolateľ dôvodil, že súd prvej inštancie sa dostatočne nevysporiadal so špecifickým predmetnom plnenia. Zmluvné ustanovenie týkajúce sa odchýlky je pri tomto type zmlúv s takýmto predmetom plnenia korektné a prijateľné a v žiadnom prípade nie je uvedené v zmluve za účelom obchádzania zákona a snahy zbaviť sa zodpovednosti za vady. Ak samotní znalci nevedia jednoznačne určiť výmeru bytu, ich merania sa pohybujú v tolerovaných odchýlkach, ako možno od neho (žalovaného) ako developera rozumne požadovať stanovenie výmery bez možnosti dovolenej odchýlky a v prípade zmluvného dojednania tejto odchýlky ju automaticky označiť ako neprijateľnú zmluvnú podmienku odporujúcu princípu ochrany spotrebiteľa a zásadám dobrých mravov. Nemožno preto od neho spravodlivo požadovať žalobcami uplatňované plnenie. Odmieta akékoľvek tvrdenia žalobcov ohľadom svojvoľného zmenšenia rozsahu zmluvného plnenia a má za to, že ak jeden subjekt má na základe príslušných právnych predpisov povolené zhotovovať dielo so zákonom tolerovanou odchýlkou, nemôže byť druhému subjektu na ujmu, ak uvedené premietne do zmluvných ustanovení s ďalším subjektom, aj keď je týmto subjektom spotrebiteľ. Uvedené by viedlo k podstatnému porušeniu zásady rovnosti účastníkov konania. Odvolaciemu súdu navrhol preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu zamietnuť; žiadal náhradu trov konania. Hoci žalovaný podal odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu, vôbec nenamietal jeho vecnú a právnu správnosť vo výroku o náhrade trov konania, v spôsobe výpočtu zľavy z ceny diela, v sankcii v dôsledku nesplnenia povinnosti riadne a včas. 5.1. Žalobcovia v l., 2. rade odvolanie nepodali. Vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhli odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a priznať im náhradu trov odvolacieho konania. Dôvody odvolania nie sú dané. Namietali, že hoci sa im žalovaný venuje len marginálne, snaží sa v odvolaní vytvoriť akúsi ilúziu, že v konaní navrhoval vykonať dôkaz ustanovením súdneho znalca za účelom premerania skutočnej výmery bytu, pričom tento dôkaz súd nevykonal, čo malo viesť k neúplnému zisteniu skutkového stavu. Nemožno bez všetkých pochybností prisvedčiť žalovanému, žeby niekedy riadne navrhol vykonať nejaký konkrétny dôkaz ustanovením znalca; uvádzal (len), ak súd uzná za vhodné, navrhol vykonať znalecké dokazovanie k otázke výmery bytu; necháva na zváženie súdu, či rozhodne o vypracovaní znaleckého posudku súdom ustanovením znalca. Zo spisu vyplýva, že žalovaný v priebehu konania od akéhokoľvek vykonania duplicitného premerania bytu upustil, keďže v rámci svojej procesnej stratégie prešiel k argumentácii, že výmeru bytu ani nie je možné objektívne nikdy presne zistiť, preto je rozdiel vo výmere bytu oproti zmluve o dielo nezistiteľný a ich nárok na vrátenie tomu zodpovedajúcej časti ceny bytu neurčitý. Uspokojil sa s vypočutím súdneho znalca Ing. Miroslava Štipkalu (tento dôkaz navrhol žalovaný vykonať namiesto duplicitného premerania bytu), ktorý vypracoval znalecký posudok č. 016/2011 pre nich. Súd dal stranám sporu poučenie podľa ustanovenia § 120 ods. 4 O.s.p. a žalovaný nenavrhol vykonať ďalšie dôkazy. Žalovaný tak musel sám po výsluchu znalca považovať skutkový stav za zistený úplne a ak teraz tvrdí opak, je to len so zámerom účelového spochybnenia pre neho nepriaznivého výsledku konania pred súdom prvej inštancie. Napokon duplicitné vykonanie znaleckého posudku (zadanie znaleckého posudku č. 016/2011 premerať byt vrátane vnútorných priečok, čo žalovaný nikdy nespochybnil) by nebolo hospodárne ani účelné, pretože pri tak exaktnej vede, ako je meranie výmery laserovým meradlom, nemožno očakávať podstatné rozdiely pri meraní, ak sa meranie robí správne. Napokon ani neexistovali žiadne ďalšie navrhované dôkazy, ktoré by súd prvej inštancie opomenul vykonať. Znalecký posudok vypracoval súdny znalec, a tak súd prvej inštancie nemal dôvod pochybovať o jeho hodnovernosti. V zmluve o dielo nemá základ tvrdenie žalovaného v tom, že pri zisťovaní skutočnej výmery bytu po jeho dokončení by sa mali odpočítať omietky bytu. Žalovaného poverili zhotovením kompletného bytu na kľúč so štandardným bytovým vybavením vrátane omietok, ktorých hrúbku v zmluve o dielo zadefinoval sám žalovaný. Ak sa má preveriť, či takto zhotovené dielo má vlastnosti (výmeru) dohodnuté v zmluve o dielo, musí ísť o preverenie vlastností dokončeného a odovzdaného bytu a nie rozostavaného bytu len s tehlami a bez omietok. Byt s výmerou definovanou v bode 2.1.8. zmluvy o dielo už mal mať aj dokončenú omietku. Žalovaný sa zaviazal zhotoviť byt s omietkami hrúbky 1 cm, ktorý mal mať výmeru XX,XX m2 (bod 2.1.8., 3.3. zmluvy o dielo v znení dodatku č. 1). V odvolaní už ale žalovaný uvádza, že pri skúmaní výmery bytu po dokončení treba odpočítať povrchovú úpravu stien, ktorá pri omietkach predstavuje približne hrúbku 1,5 cm až 2 cm na úkor podlahovej plochy bytu, čo by mohlo podľa jeho názoru spôsobovať zmenšenú výmeru bytu. Ak žalovaný urobil omietky hrubšie ako sa zaviazal v zmluve o dielo, porušil zmluvu o dielo, čo ho nemôže zbaviť zodpovednosti za zmenšenú výmeru bytu. Skutočnosť, či sú len obvodové priečky bytu o 1 cm hrubšie či tenšie, sotva spraví vo výmere bytu rozdiel X,XX m2, ktorý v byte vznikol. Znalec postupoval správne, keď odmeral výmeru bytu tak, ako to je jedine možné a logické (s omietkami), pretože takto bol byt žalovaným dokončený a nimi užívaný. Aj z bodu 3.2. zmluvy o dielo je evidentné, že relevantná výmera bytu je výmera dokončeného bytu aj s omietkami. Obklady pri meraní nehrali žiadnu rolu, keď v priestoroch merania sa žiadne nenachádzali. Znalecký posudok ozrejmil, že na zistenie skutočnej podlahovej plochy dokončeného bytu nemožno vychádzať z projektovej dokumentácie, ale presne ju možno zistiť len premeraním na mieste samom. Rozhodujúcim pre ich nárok je údaj o zistenej skutočnej výmere bytu a porovnanie skutočnej výmery zistenej znaleckým posudkom a výmery uvedenej v zmluve o dielo a z toho aj vychádzajú. Za nezmyselné tvrdenie žalovaného považujú to, že sa výmera bytu nedá presne zistiť, objektívne preveriť, či byt má výmeru, akú žalovaný sľúbil. Žalovaný na jednej strane priznal, že hoci sa pre nich v zmluve o dielo zaviazal zhotoviť byt o výmere XX,XX m2, v projektovej dokumentácii (z ktorej žalovaný odvodzuje skutočnú výmeru bytu) poveril stavebnú firmu zhotoviť byt len o výmere XX,XX m2 (o čom sa dozvedeli až dlho po dokončení bytu predložením finálneho pôdorysu) a súčasne sa snaží zbaviť zodpovednosti za nedodržanú výmeru bytu teóriami o nemožnosti zhotoviť byt presne, nemožnosti odmerať presne skutočnú výmeru bytu, keď súčasne dezinterpretuje a vytrháva z kontextu vyjadrenia znalca. Znalec len uviedol, že pri meraní môže dôjsť aj k chybám u toho či iného znalca, ku ktorým však pri jeho meraní podľa jeho presvedčenia nedošlo. K odchýlkam 5 % - 10 % teda nedochádza zákonite, ale v dôsledku možných chýb v meraní, žiadna tolerancia odchyliek nikde nie je taxatívne stanovená, čo vyvracia tvrdenie žalovaného o údajne dovolenej odchýlke podľa príslušných stavebných predpisov. Súd prvej inštancie nepochybil, keď v rámci voľného hodnotenia dôkazov za vierohodnejší dôkaz preukazujúci skutočnú výmeru dokončeného bytu považoval znalecký posudok o určení výmery bytu a nie projektovú dokumentáciu, podľa ktorej sa byt len mal stavať a správne dospel k záveru, že dokončený byt má výmeru uvedenú v znaleckom posudku ako údaj relevantný na porovnanie s výmerou bytu uvedenou v zmluve o dielo. 5.2. Žalobcovia ďalej dôvodili, že z odvolania nie je zrejmé, ktoré skutočnosti mal súd prvej inštancie nesprávne právne posúdiť, teda ktorú príslušnú právnu normu súd neaplikoval, ktorú právnu normu nesprávne aplikoval, obsah ktorej právnej normy nesprávne interpretoval či nesprávne aplikoval. Len implicitne sa možno domnievať, že súd prvej inštancie v druhom výroku rozsudku nesprávne právne posúdil platnosť zmluvnej podmienky v bode 5.1. zmluvy o dielo o prípustnej odchýlke vo výmere bytu. Žalovaný túto zmluvnú podmienku stavia do pozície, že mu má len umožňovať, aby stanovoval výmeru bytu s určitou toleranciou, lebo presne by to nebol schopný postaviť. Na tento účel ale toto zmluvné ustanovenie neslúži. Neslúži na to, aby mohol žalovaný stavať byty s určitými nepatrnými odchylkami, ale na to, aby, ak už byty s odchylkami postaví, od neho nemohli zákazníci žiadať žiadnu kompenzáciu. Žalovaný môže stavať byty s odchylkami aj bez tohto ustanovenia, bez tohto ustanovenia akurát musí zákazníkom vrátiť príslušnú časť ceny, keďže menší byt = menšie náklady na výstavbu. Uvedené ustanovenie teda nie je akousi conditio sine qua non pre bytovú výstavbu, ale len nástroj developerov ochrániť sa pred nárokmi spotrebiteľov pri nedodržaní výmery bytov, ktorú spotrebiteľom sľubujú s presnosťou na 2 desatinné miesta metrov štvorcových. S prihliadnutím na účel tejto zmluvnej doložky (obmedziť nárok z vád spotrebiteľov) nemožno mať najmenšie pochybnosti o jej neprijateľnosti; odplata patrí len za skutočne dodané protiplnenie. Nie je spravodlivé, a to ani ak by nešlo o spotrebiteľskú zmluvu, aby si žalovaný mohol vymieniť právo, že on svoje zmluvné plnenie nie je povinný poskytnúť v plnom rozsahu (nie je povinný dodržať zmluvnú výmeru bytu) a žalobcovia ako druhá zmluvná strana napriek tomu sú naopak povinní plniť (zaplatiť cenu diela) v plnom rozsahu, hoci je nepochybné, že každý záujemca o byt v novostavbe sa rozhoduje práve podľa kritéria ceny bytu za m2. Ak žalovaný skutočne verí tomu, že byty nemožno nikdy zhotoviť s presnosťou, akú uviedol v zmluve o dielo (na dve desatinné miesta m2), prečo potom vo svojich zmluvách a na pôdorysoch ponúkaných bytov uvádza a sľubuje tak presné údaje, ktoré nie je schopný dodržať. Ak by sa preto stotožnili s argumentáciou žalovaného, že byty nemožno zhotoviť presne, znamenalo by to, že ich v zmluve o dielo zavádzal. Pri súčasnom stave modernej technológie zhotoviť byty možno. Nepatrične vyznieva odvolávanie sa žalovaného na to, že plnenie, ku ktorému ho súd zaviazal, nemožno od neho spravodlivo požadovať. Žalovaný im fakticky zhotovil menší byt o X,XX m2, teda o 5,6 % celkovej výmery bytu, než sa zaviazal v zmluve o dielo. Nie je otázkou technického posúdenia, ale otázkou právneho posúdenia, či sa žalovaný na jednej strane môže zaviazať zhotoviť pre nich byt o presnej výmere a súčasne sa inou zmluvnou doložkou ochrániť pred nedodržaním tejto zmluvnej povinnosti pred nárokom z vád diela, ak svoj záväzok nedodrží. Zmluvné dojednanie o tolerancii 3 % sleduje nepochybne jediný účel, a síce obmedziť ich nárok z vád diela. Účelom tejto zákonnej právnej úpravy je zamedziť aj vzniku takých zmluvných ustanovení, ktorými sa jedna zmluvná strana vopred vzdá nároku na zľavu z ceny diela, ktorý jej v budúcnosti môže vzniknúť z dôvodu vady (menšej výmery bytu), ak sa vzdá tohto práva v čase, kedy ešte nie je známe, aká skutočná výmera bytu bude. Ak by teda táto zmluvná podmienka aj nebola neprijateľná a neplatná podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, bola by neplatná pre rozpor s § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý garantuje spotrebiteľom vždy aplikáciu zákonných ustanovení slúžiacich ochrane spotrebiteľa, alebo pre rozpor s § 54 ods. l, § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré vylučujú, aby sa niekto vopred vzdal svojho práva. V závere vyjadrenia dôvodili, že tolerancia 3 % by sa na právny vzťah so žalovaným neaplikovala ani keby táto zmluvná podmienka bola platná. Hypozéza tohto zmluvného ustanovenia predvída len taký skutkový stav, v ktorom odchýlka vo výmere nepresiahne 3 % celkovej výmery bytu. Pre existujúci skutkový stav, kedy odchýlka vo výmere presiahla 3 % výmery bytu, toto zmluvné ustanovenie neobsahuje žiadnu normatívnu dispozíciu, žiadnu právnu reguláciu na daný skutkový stav ho nemožno aplikovať. Inými slovami toto dojednanie nijako nelimituje ich nároky z vád voči žalovanému pre prípad, že odchýlka vo výmere bytu prekročí hranicu, ktorú si žalovaný v zmluve o dielo vyhradil, ako prípustnú. 6. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcov k jeho odvolaniu už nevyjadril. 7. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [§ 470 ods. l, ods. 2, § 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z. účinný od 1.7.2016), ďalej len C.s.p.], túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nemožno priznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 19. apríla 2017; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu, ich právni zástupcovia, upovedomení zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok súdu prvej inštancie odvolací súd potvrdil (§ 387 ods. l, ods. 2, ods. 3 C.s.p.) a keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd ale považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné. 8. Pri rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedených zákonných ustanovení a zo skutočností, ktoré vyšli najavo najneskôr do konca lehoty na podanie odvolania [za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (zákon č. 99/1963 Zb., O.s.p.), ktorý bol zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z. s účinnosťou od 1.7.2016], majúc na zreteli ustanovenie § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p., podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (predovšetkým podľa ustanovenia § 204 ods. l, § 205, § 212 ods. 1, ods. 3, § 213 ods. l O.s.p.). Rozhodujúcim pre posúdenie vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie boli skutočnosti, ktoré vyšli najavo vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie a ktoré teda nepochybne existovali v čase vyhlásenia jeho rozsudku. Napokon táto zákonná zásada platí aj po 1.7.2016 (§ 383 C.s.p.). Odvolateľ v odvolaní neuvádzal podstatné, rozhodujúce, konkrétne, právne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Odvolací súd osobitne nepreskúmaval vecnú a právnu správnosť rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania, v spôsobe výpočtu zľavy z ceny diela, v sankcii v dôsledku nesplnenia povinnosti riadne a včas, keďže vecnú a právnu správnu rozsudku v uvedenom rozsahu odvolateľ vôbec nenamietal a žalobcovia odvolanie nepodali. Na tomto mieste odvolací súd zdôrazňuje, že ide o konanie, ktoré možno začať len na základe žaloby (do 30.6.2016 na základe návrhu na začatie konania), kde súd je viazaný žalobou, a teda aj odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania. 9.1. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil a na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania; odvolací súd sa pridržiava dôvodov uvedených v rozsudku súdu prvej inštancie a v podrobnostiach na ne odkazuje. Rozsudok obsahuje všetky náležitosti uložené ustanovením § 157 O.s.p. V konaní pred súdom prvej inštancie sa nevyskytla žiadna vada uvádzaná v ustanovení § 212 ods. 3 O.s.p., takú ani sám odvolateľ netvrdil, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie a na ktoré by musel odvolací súd prihliadať. Žalovaný svoje tvrdenie nepreukázal, ale ani do skončenia dokazovania neoznačil dôkazy, ktoré by bolo potrebné vykonať za účelom potvrdenia správnosti ním tvrdených rozhodujúcich právnych skutočností. 9.2. Neprijateľná zmluvná podmienka, v zhode s názorom súdu prvej inštancie, spočíva v tom, že zmluvné ustanovenie (5.1.2. zmluvy o dielo) popiera princíp zodpovednosti za vady a neprípustne prenáša riziko zákonnej zodpovednosti za vady na objednávateľa ako spotrebiteľa, obchádza účel inštitútu zodpovednosti za vady diela. 10. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. l C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým odvolateľ, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011). 11. Žalobcom úspešným v odvolacom konaní v celom rozsahu odvolací súd priznal náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %; o ich výške rozhodne súd prvej inštancie (§ 396 ods. l, § 255 ods. l, § 262 ods. l, ods. 2 C.s.p.). 12. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 422 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).