Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/159/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211225370 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1211225370.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Janky Richterovej a JUDr. Milana Chalupku, v právnej veci žalobcu: TSP s.r.o, so sídlom v Tvrdošíne, Hviezdoslavova č. 118, IČO: 36 402 567, zastúpeného JUDr. Jozefom Polákom, advokátom so sídlom v Dolnom Kubíne, Radlinského č. 1718, proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie č. 13, o náhradu škody, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 23. novembra 2012 č.k. 52C 184/2011-173 takto r o z h o d o l : Odvolací súd pripúšťa do konania namiesto doterajšieho žalobcu TSP plus, s.r.o. so sídlom v Tvrdošíne, IČO: 36 410 403 vstup TSP, s.r.o. so sídlom v Tvrdošíne, IČO: 36 402 567. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti p o t v r d z u j e. Žalovanej nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu o náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej len zákon), uplatnenú vo výške 1.285.147,22 € s 9% úrokom z omeškania ročne od dňa 28.7.2001 do zaplatenia); v časti príslušenstva (za obdobie od 1.2. 2011 do 27.7.2011) pre čiastočné späťzatie žaloby konanie zastavil. Žalovanému nepriznal náhradu trov konania. 2. V odôvodnení uviedol, že pre úspech žaloby nie je splnená jedna z troch kumulatívnych podmienok pre objektívnu zodpovednosť štátu za škodu, ktorá mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava II v exekučnom konaní, vedenom pod sp. zn. 37 Er 494/05 v prospech oprávneného R. W. proti povinnému JSTR 2000, s.r.o. (nadobúdateľ vecí od dlžníka M.B.M.B. spol. s r.o. na základe pre oprávneného neúčinných právnych úkonov). Tvrdený nesprávny úradný postup, spočívajúci v nevydaní poverenia súdnemu exekútorovi, nebol preukázaný. Pre prekážku litispendencie exekučný súd v primeranej lehote 27 dní od doručenia žiadosti poverenie nevydal ale žiadosť zamietol z dôvodu, že na základe predloženého (totožného) exekučného titulu na návrh oprávneného už skôr začalo exekučné konanie pod sp. zn. 37 Er 1063/04 proti dlžníkovi M.B.M.B. spol. s r. o., právoplatne skončené vyhlásením exekúcie za neprípustnú pre výmaz povinného z obchodného registra dňa 22.3.2007. 3. Proti zamietajúcemu výroku rozsudku podal včas odvolanie žalobca, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Súdu prvej inštancie predovšetkým vyčítal, že ustanovenia zákona a Exekučného poriadku interpretoval formalisticky, ktorým postupom zmaril prístup k požadovanej súdnej ochrane z dôvodov, ktoré nemožno pričítať účastníkovi konania. Mal za to, že súd v exekučnom konaní pod sp. zn. 37 Er 494/05 nesprávne zamietol žiadosť exekútora o vydanie poverenia (uznesením zo dňa 18.4.2005), ktoré bolo odvolacím súdom zrušené (uznesenie odvolacieho súdu zo dňa 28.2.2006 sp. zn. 9CoE 70/05-32). Zastával názor, že po jeho zrušení exekučnému súdu nič nebránilo vydať poverenie súdnemu exekútorovi, avšak súd v rozpore s ustanovením § 42b OZ a § 41 ods. 1 EP žiadosť o udelenie poverenia opätovne zamietol. Poukázal na následné zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinnej osoby. Argumentoval tiež v prospech svojej aktívnej vecnej legitimácie. 4. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril. 5. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu a z dôvodov v ňom vymedzených (§ 470 ods. 1, §379 a 380 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že nie je opodstatnené. 6. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že súd považoval žalobcu v konaní za aktívne legitimovaného. 7. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, na ktoré poukazuje. Uskutočnený výklad príslušných ustanovení Exekučného poriadku i zákona nemožno kvalifikovať ako formalistický, v rozpore s účelom týchto právnych predpisov alebo ústavnými právami žalobcu na súdnu ochranu. 8. Z obsahu spisu vyplýva, že právny predchodca žalobcu, oprávnený v namietanom exekučnom konaní, už skôr inicioval na základe toho istého exekučného titulu exekučné konanie, vedené na konajúcom súde pod sp. zn. 37 Er 1063/04 voči svojmu dlžníkovi (M.B.M.B spol. s r.o.). Uvedené exekučné konanie právoplatne skončilo dňa 22.3.2007 vyhlásením exekúcie za neprípustnú v dôsledku zániku povinnej osoby. Namietané exekučné konanie skončilo zastavením exekúcie pre nedostatok majetku povinného JSTR 2000, s. r.o. dňa 17.3.2012. 9. Oprávnený na základe toho istého exekučného titulu inicioval dve exekučné konania. Celkom zjavne išlo teda v neskôr začatom namietanom konaní o prekážku litispendencie, a to bez ohľadu na skutočnosť, že v skôr začatom exekučnom konaní bola povinná osoba rozdielna. 10. Ako vyplýva z ustanovenia § 9 ods. 4 zák. č. 514/2003 Z. z. predpokladmi objektívnej zodpovednosti štátu za škodu sú nesprávny úradný postup, škoda a príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi nimi. Pojem príčinnej súvislosti zákon a ani Občiansky zákonník ako lex generalis nevymedzuje. Pri posudzovaní jej danosti ide o zhodnotenie všetkých významných okolností pre objasnenie príčin, ktoré viedli k určitému výsledku. 11. Žalobca uplatňuje náhradu škody od štátu de facto z dôvodu, že ani jedna z exekúcií (skoršia voči dlžníkovi a neskoršia voči nadobúdateľovi vecí z neúčinných právnych úkonov dlžníka) neskončila v prospech oprávneného vymožením súdom priznanej pohľadávky (zmenkový platobný rozkaz). K uvedenému stavu však nedošlo v príčinnej súvislosti s postupom exekučného súdu v namietanej exekúcii. Pokračovaniu v neskôr začatej exekúcii a vydaniu poverenia súdnemu exekútorovi bránila prekážka litispendencie, ktorá predstavuje prekážku nielen v exekučnom ale i v ostatných súdnych (civilné, trestné, správne) konaniach, ako aj v konaniach pred orgánom verejnej správy. Princíp právnej istoty ako jeden z atribútov právneho štátu vyžaduje, aby o tej istej veci neprebiehali viaceré konania, v ktorých by súdy/orgány verejnej moci rozhodli rozdielne. K tejto situácii došlo pre správanie sa predchodcu žalobcu. Ako úspešnému v konaniach o neúčinnosti právnych úkonov dlžníka, predchodcovi žalobcu nič nebránilo, aby svojim dispozitívnym úkonom inicioval zastavenie skoršej exekúcie voči dlžníkovi, ktorý sa majetku zbavoval. Predchodca žalobcu však takýmto spôsobom nepostupoval, súčasne požadoval vykonanie dvoch exekúcií na základe toho istého exekučného titulu voči dvom rozdielnym povinným! Exekučný súd preto nepochybil, ak v primeranej lehote žiadosť o udelenie poverenia opakovane zamietol a poverenie vydal až po skončení skôr začatej exekúcie. Prekážka litispendencie pretrvala i po zrušení prvého zamietajúceho uznesenia. Skoršia exekúcia právoplatne skončila až po vydaní druhého zamietajúceho uznesenia súdu prvej inštancie, ktoré síce bolo neskôr odvolacím súdom zrušené, avšak z dôvodu, že až po jeho vydaní prekážka litispendencie odpadla. 12. Napokon súd prvej inštancie žalobu nepovažoval za vecne opodstatnenú, keď žalobca síce poukazuje na nesprávny úradný postup súdu, v skutočnosti však namieta nezákonnosť rozhodnutí súdu prvej inštancie o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia, ktoré však boli odvolacím súdom zrušené. Absentuje tak i podmienka zodpovednosti štátu pre nezákonnosť právoplatného rozhodnutia súdu (§ 6 ods. 1 zákona). 13. Pre preukázanie právne významnej skutočnosti, odvolací súd pripustil zámenu subjektov na žalujúcej strane podľa § 80 ods. 1, 2 CSP. 14. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutej časti rozsudok súdu prvej inštancie ako vec nesprávny potvrdil (§387 ods. 1 CSP). 15.V odvolacom konaní úspešnému žalovanému náhradu trov nepriznal, pretože mu v konaní nevznikli žiadne (§ 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP). 16.Rozhodnutie bolo prijatie senátom odvolacieho súdu jednomyseľne. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)(§ 428 CSP).