Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/477/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211229969 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1211229969.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členiek senátu Mgr. Barbory Bartekovej a JUDr. Kataríny Javorčíkovej, v spore žalobcu: SLG s.r.o., so sídlom Trenčianska 1320, Púchov, IČO: 45 966 893, v konaní zastúpeného advokátkou JUDr. G. S. C., PhD., so sídlom K. XX, C., proti žalovanej: Mgr. M. K., súdna exekútorka, so sídlom S. X, C., v konaní zastúpenou advokátkou JUDr. M. Š., so sídlom U. XX, C., o zaplatenie 6.606,81 eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 11.12.2013, č. k. 16C/122/2012-100, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 11.12.2013, č. k. 16C/122/2012-100 v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.281,81 eur spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne: zo sumy 2.281,81 eur od 16.12.2011 do zaplatenia, zo sumy 2.825,- eur od 16.12.2011 do 07.05.2013 a zo sumy 1.500,- eur od 16.12.2011 do 10.12.2013, ako aj náhradu trov konania vo výške 152,12 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 1.558,70 eur. V časti o zaplatenie sumy 1.500,- eur súd konanie zastavil a zároveň rozhodol o vrátení časti súdneho poplatku žalobcovi a žalovanej. 2. Vykonaným dokazovaním listinnými dôkazmi súd prvej inštancie uviedol, že uznesením zo dňa 02.06.2011 sp. zn. 4K/17/2011 bol Okresným súdom Bratislava I vyhlásený konkurz na majetok dlžníka - Ing. Ľ. N., v ktorom bol za správcu ustanovený I & R KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k. s. (spoločnosť, ktorá dňa 16.12.2011 podala žalobný návrh v tomto spore - poznámka odvolacieho súdu). Uznesením Okresného súdu Bratislava II v exekučnej veci sp. zn. EX 47/2008, v ktorej ako oprávnený subjekt vystupoval Ing. Ľ. N., uložil súd oprávnenému povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi, t.j. žalovanej, trovy za výkon exekučnej činnosti vo výške 33,19 eur. Nakoľko oprávnený podal návrh na zastavenie exekúcie, súd uznesením zo dňa 18.03.2010, č. k. 56 Er/2312/2008-64 rozhodol o zastavení exekúcie podľa § 57 ods.1 písm. c) Exekučného poriadku. Uznesenie zo dňa 21.09.2010, č. k. 56Er/2312/2008-70, ktorým súd uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy za výkon exekúcie, nadobudlo právoplatnosť dňa 28.09.2011, v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 21.07.2011, sp. zn. 16CoE/5/2011. Dňa 27.03.2009 žalovaná prevzala od Ing. Ľ. N. sumu 6.640,- eur ako preddavok vo veci EX 47/2008. Následne dňa 07.11.2011 správca vyzval žalovanú, aby na účet úpadcu vrátila preddavok znížený o sumu 33,19 eur, t. j. konečnú sumu 6.606,81 eur, a to v lehote 7 dní odo dňa doručenia výzvy. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 17.07.2012, uzavretou medzi I & R KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, došlo k postúpeniu pohľadávky voči žalovanej, a to vo výške 6.606,81 eur. Oznámenie o postúpení pohľadávky bolo žalovanej doručené dňa 17.08.2012. 3. Súd prvej inštancie v rozhodnutí tiež konštatoval, že pre čiastočné späťvzatie žaloby uznesením zo dňa 09.09.2013, č. k. 16C/122/2012-84, právoplatným dňa 15.11.2013, konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 2.825,- eur, ako aj úroku z omeškania vo výške 9 % ročne, zastavil. Dôvodom bola skutočnosť, že žalovaná po podaní návrhu dobrovoľne uhradila časť istiny vo výške 2.825,- eur. Počas konania, dňa 10.12.2013, žalovaná uhradila na účet žalobcu aj sumu 1.500,- eur. 4. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil ustanoveniami Občianskeho zákonníka, konkrétne §§ 451 ods. 1 a 2, 456, 458 ods. 1 až 3, 524 ods. 1 a 2, 121 ods. 3 a ustanovením § 37 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok). 5. Vychádzajúc z uvedeného skutkového stavu a citovaných zákonných ustanovení mal súd prvej inštancie za to, že na strane žalovanej došlo k bezdôvodnému obohateniu získanému plnením bez právneho dôvodu. Podľa súdu bolo nesporné, že žalovaná predmetnú sumu vo výške 6.640,- eur obdržala, čo jednoznačne vyplynulo z príjmového dokladu, ako aj z oznámenia zo dňa 23.11.2011. Zo žalovanej istiny žalovaná po podaní žaloby na súd uhradila sumu 4.325,- eur, čím uznala svoj záväzok voči žalobcovi. Žalovanej tak súd prvej inštancie uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 2.281,81 eur (6.606,81 eur - 4.325,- eur = 2.281,81 eur). 6. Keďže žalobca si okrem dôvodne uplatňovaného nároku na úhradu istiny uplatnil aj úrok z omeškania, súd prvej inštancie mu ho priznal vo výške 9 % ročne od 16.12.2011 z jednotlivých súm tak, ako boli čiastočne uhrádzané, keďže žalovaná sa dostala do omeškania tým, že neuhradila svoj záväzok riadne a včas na základe výzvy žalobcu na vrátenie zo dňa 07.11.2011. 7. Proti rozsudku v časti, ktorou bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu spolu s úrokom z omeškania a nahradiť trovy konania, podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie. Navrhla, aby odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, rozsudok zrušil a vrátil späť na ďalšie konanie a rozhodnutie. Zároveň uviedla, že podľa § 93 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) vstupuje do konania na jej strane vedľajší účastník, pričom dôvodom vstupu je právny záujem na výsledku sporu. S vedľajším účastníkom má žalovaná uzatvorenú poistnú zmluvu na poistenie zodpovednosti za škodu pri výkone odbornej činnosti podľa osobitných právnych predpisov. 8. Žalovaná svoje odvolanie odôvodnila tým, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Žalovanej bola odňatá možnosť konať pred súdom a tým dosiahnuť spravodlivú a účinnú ochranu jej práv. Namietala aj to, že pri priznaní náhrady trov konania súd nesprávne posúdil otázku úspešnosti v konaní. Žalovaná uviedla, že nesúhlasila s uplatnenou pohľadávkou, a preto proti platobnému rozkazu podala odpor. Nebola jej doručená zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 17.07.2012, pričom súd si tento dôkaz ani nevyžiadal. Ďalej uviedla, že dlh nikdy neuznala a že súd žalobcovi prisúdil viac, ako bolo zmluvou na žalobcu postúpené, teda úroky z omeškania a trovy konania. K odňatiu možnosti konať pred súdom uviedla, že na pojednávanie dňa 16.09.2013 sa nedostavila pre vážne zdravotné dôvody, pričom ospravedlnila svoju neúčasť a žiadala o odročenie pojednávania. Súdu oznámila, že jej práceneschopnosť bude trvať dlhšiu dobu a ukončenie práceneschopnosti súdu oznámi. Jej práceneschopnosť trvala od 12.09.2013 do 21.01.2014. Predvolanie na pojednávanie dňa 11.12.2013 jej súd nedoručil. 9. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že žalovaná sa na viacerých vytýčených pojednávaniach nezúčastnila, pričom dôvodila viacnásobnou práceneschopnosťou alebo zaplatením časti žalovanej sumy. Podľa žalobcu žalovaná v odvolaní nepreukázala, že nárok žalobcu je neoprávnený. Právnym titulom žalovanej čiastky je bezdôvodné obohatenie žalovanej na úkor žalobcu, nakoľko právny dôvod na poskytnutie finančného plnenia, ktoré jej bolo uhradené pôvodným žalobcom, odpadol. Žalovaná preddavok nevydala späť, aj keď svoje exekútorské služby napokon vôbec nevykonala. Čo sa týka vstupu vedľajšieho účastníka, ide o zbytočný úkon smerujúci k predĺženiu súdneho sporu. Žalovaná má s poisťovňou uzatvorenú zmluvu, predmetom ktorej je zodpovednosť za škodu pri výkone odbornej činnosti, ktorá nie je predmetom sporu. Žalovaná nepreukázala, by zmluva zahŕňala neobmedzenú zodpovednosť, vrátane prípadov vedomého porušenia právnych povinností zo strany žalovanej. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 17.07.2012 pôvodný žalobca postúpil žalovanú pohľadávku vrátane príslušenstva, čo vyplýva z článku II ods. 2.4, teda vrátane všetkých práv s ňou spojených - aj úrokov z omeškania a práva žiadať náhradu trov konania, predmetom ktorého je postúpená pohľadávka. Zmluva o postúpení pohľadávky tvorila prílohu návrhu na zmenu žalobného petitu, o čom mala žalovaná vedomosť. Proti uzneseniu o pripustení zmeny petitu mohla podať odvolanie, čo však neurobila. Žalovaná počas konania nevzniesla žiadne námietky ohľadom legitímnosti uplatňovaného príslušenstva. 10. Poisťovňa žalovanej vo vyjadrení zo dňa 04.07.2014 uviedla, že sa pridržiava vyjadrení a návrhov žalovanej a súhlasí s jej tvrdeniami v odvolaní. Poukázala na skutočnosť, že právny vzťah súdneho exekútora a účastníka exekučného konania je verejnoprávny vzťah, preto na strane súdneho exekútora nemôže dôjsť k bezdôvodnému obohateniu v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka tým, že po zastavení exekučného konania oprávnenému nevyúčtoval, ani nevrátil preddavky na odmenu a náhradu hotových výdavkov, ktoré mu oprávnený zaplatil. 11. Podaním zo dňa 15.7.2014 žalobca s odkazom na § 93 ods. 3 OSP navrhol, aby súd rozhodol o prípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka do konania tak, že vstup poisťovne nepripustí. Žalobca nesúhlasil s jeho vstupom z dôvodu, že predmetom poistnej zmluvy je zodpovednosť za škodu pri výkone odbornej činnosti, avšak predmetom súdneho konania je vydanie bezdôvodného obohatenia, na ktoré sa poistné krytie nevzťahuje. 12. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu, ako aj nesúhlas žalobcu so vstupom vedľajšieho účastníka do konania, bolo spolu s prípisom odvolacieho súdu doručené žalovanej, prostredníctvom jej právnej zástupkyne dňa 21.04.2015 (č. l. 198 spisu), ale žalovaná na ne už písomne nereagovala. Odvolací súd v prípise upovedomil žalovanú aj o tom, že v prípade námietky neprípustnosti vedľajšieho účastníctva sa subjekt, ktorý prejavil vôľu vstúpiť do konania ako vedľajší účastník, stáva takýmto účastníkom až právoplatným rozhodnutím súdu o prípustnosti jeho vstupu, a že v prejednávanej veci bude o prípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka na strane žalovanej rozhodovať odvolací súd. 13. Na výzvu odvolacieho súdu mu žalovaná dňa 07.05.2015 predložila poistnú zmluvu uzavretú s KOMUNÁLNOU poisťovňou, a.s. Vienna Insurance Group, Bratislava zo dňa 31.12.2009, ako aj jej dodatok zo dňa 08.01.2014, podľa ktorej predmetom a rozsahom poistenia sú všetky prípady zodpovednosti za škodu, ktoré by mohli vzniknúť v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti. 14. V priebehu odvolacieho konania vstúpil do platnosti nový procesný predpis - zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, účinný od 01.07.2016 (ďalej len CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 15. Do 30.06.2016 odvolací súd o prípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka na strane žalovanej nerozhodol, a po 01.07.2016 tak už ani nemohol urobiť, pretože inštitút vedľajšieho účastníka (§ 93 a nasl. OSP) k 01.07.2016 zanikol zo zákona. Spoločnosť KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Bratislava, po účinnosti nového procesného predpisu neurobila voči súdu úkon, ktorým by prejavila svoju vôľu vystupovať ďalej v konaní ako intervenient (§ 81 a nasl. CSP) na strane žalovanej. Do konania nevstúpila ani z vlastného podnetu, ani na základe oznámenia o spore podľa § 86 CSP písomným podaním. Odvolací súd tak nemal dôvod ani na postup podľa § 83 CSP, a preto ani nerozhodoval o prípustnosti intervencie tejto spoločnosti. 16. Vzhľadom k tomu, že odvolanie bolo podané pred 01.07.2016, t. j. za účinnosti OSP, Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) postupoval v zmysle vyššie citovaného § 470 ods. 2 CSP. Viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, po preskúmaní odvolacích námietok, dospel k záveru, že nie je dôvod napadnutý rozsudok zmeniť alebo zrušiť, pretože odvolacie námietky o nedostatočnom vysporiadaní sa so skutkovým stavom, o nesprávnom právnom posúdení a o odňatí možnosti konať pred súdom, nemôžu obstáť. Keďže nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, odvolací súd prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a postupom podľa § 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP svoj rozsudok vo veci verejne vyhlásil dňa 26.09.2017. 17. Rozsudok súdu prvej inštancie jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s uplatneným nárokom žalobcu na zaplatenie bezdôvodného obohatenia. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, zistený po náležite vykonanom dokazovaní, a vysporiadal sa aj so všetkými pre vec rozhodujúcimi námietkami žalovaného. Pritom sa odvolal na konkrétne právne predpisy, ktoré správne aplikoval na prejednávaný spor. Zo zisteného skutkového stavu teda vyvodil správny právny záver o dôvodnosti nároku uplatneného žalobcom. 18. S poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP sa s odôvodnením napadnutého rozsudku v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd. 19. Obsah odvolania žalovanej nebol vzhľadom na uplatnené odvolacie dôvody spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie. 20. Podľa odvolacieho súdu skutkový stav bol súdom prvej inštancie zistený riadne a vyplýva z vykonaných listinných dôkazov. Žalovaná síce uviedla ako odvolací dôvod, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, no vôbec neuviedla, ktoré skutkové zistenia sú nesprávne, a aký je podľa nej správny skutkový stav. 21. Neobstojí námietka žalovanej, že súd žalobcovi prisúdil viac, ako mu bolo zmluvou o postúpení pohľadávky pôvodným žalobcom postúpené. O výške istiny, ktorú mala žalovaná vrátiť pôvodnému žalobcovi, žalovaná zjavne vedela už od 10.11.2011, kedy prevzala jeho výzvu zo dňa 07.11.2011 na vrátenie preddavku zaplateného úpadcom (č. l. 14, 15 spisu). Rovnako žalovaná preukázateľne vedela, že pohľadávku voči nej postúpil pôvodný žalobca ako postupca na spoločnosť SLG s.r.o. ako postupníka. 22. Treba opätovne zdôrazniť, že priamo zo zákona (§ 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka) vyplýva, že s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením (§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému (§ 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka). 23. Je preto právne irelevantné, že pôvodný žalobca oznámil žalovanej postúpenie pohľadávky listom zo dňa 13.08.2012, a to len vo výške istiny, bez príslušenstva a trov konania, a že jej nebola doručená samotná zmluva o postúpení pohľadávky. Predmetná zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 17.07.2012 je súčasťou súdneho spisu (č.l. 42, 43 spisu), takže aj keď žalovanej nebola táto zmluva doručená spolu s oznámením o postúpení pohľadávky, s obsahom zmluvy mala žalovaná možnosť sa oboznámiť počas súdneho konania. Podľa čl. II, bodu 2.1 zmluvy, má úpadca (Ing. Ľ. N. - poznámka odvolacieho súdu) k dnešnému dňu (ku dňu 17.07.2012 - poznámka odvolacieho súdu) pohľadávku voči súdnej exekútorke Mgr. M. K. vo výške 6.606,81 eur. Podľa čl. II, bodu 2.4 zmluvy, je predmetom zmluvy postúpenie pohľadávky podľa bodu 2.1 voči dlžníkovi z postupcu na postupníka, vrátane príslušenstva, ako aj všetkých práv spojených s uvedenou pohľadávkou, najmä v súdnom konaní, a úhrada odplaty za postúpenie pohľadávky v súlade s podmienkami zmluvy. 24. Takisto právne posúdenie uplatneného nároku titulom vydania bezdôvodného obohatenia je správne. Žalovaná neuviedla v odvolaní žiadnu argumentáciu, na ktorú by bolo zo strany odvolacieho súdu potrebné bližšie odôvodnenie. Odôvodnenie súdu prvej inštancie je v danej veci úplne dostatočné a odvolací súd sa s ním stotožňuje. 25. Žalovanej nebola ani odňatá možnosť konať pred súdom. Ako vyplýva z obsahu spisu, k žalobnému návrhu sa žalovaná vyjadrila v odpore proti platobnému rozkazu (č.l. 24 spisu). Vyjadrenie žalobcu k jej odporu, ako aj návrh na zmenu účastníka konania a zmenu žalobného petitu žalovaná prevzala dňa 21.09.2012 (č.l. 47 spisu). Nijako na ne nereagovala, ani nepodala odvolanie proti uzneseniu zo dňa 03.09.2012, č.k. 16C/122/2012-46, ktorým súd prvej inštancie pripustil zmenu účastníkov konania na strane žalobcu (navrhovateľa). Prvé pojednávanie vo veci bolo nariadené na deň 20.02.2013, z ktorého sa žalovaná ospravedlnila z dôvodu chrípky a zvýšených teplôt (č.l. 57 spisu). Napriek tomu, že súdu žiadnu lekársku správu nepredložila, súd prvej inštancie pojednávanie odročil na termín 15.03.2013. Žalovaná predvolanie na uvedené pojednávanie prevzala dňa 04.03.2013, ale opätovne sa z neho ospravedlnila zo zdravotných dôvodov bez toho, aby predložila lekársku správu (č.l. 64 spisu). Ďalšie pojednávanie nariadené na deň 10.05.2013 bolo odročené z dôvodu možnej dohody o mimosúdnom riešení veci. Aj z ďalšieho pojednávania dňa 16.09.2013 sa žalovaná ospravedlnila zo zdravotných dôvodov, k čomu predložila lekársku správu o tom, že má bolesti v ľavom lýtku a opuchnuté predkolenie. Zároveň uviedla, že bude dlhšiu dobu práceneschopná (č.l. 82 spisu). Súd prvej inštancie tak opätovne nepristúpil k meritórnemu prejednaniu veci, a rozhodol len o čiastočnom zastavení konania z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby. O nariadenom pojednávaní konanom dňa 11.12.2013, na ktorom došlo k prejednaniu veci v neprítomnosti žalovanej a k vyhláseniu rozhodnutia vo veci samej, mala žalovaná vedomosť od 30.10.2013 (doručenka na č.l. 85 spisu). Na pojednávanie sa nedostavila, svoju neprítomnosť neospravedlnila, ani nepožiadala o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu. 26. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaná mala opakovane možnosť zúčastniť sa súdneho pojednávania alebo si ustanoviť v konaní zástupcu (zastúpenie advokátkou si žalovaná zvolila až v odvolacom konaní). Žiadne práva žalovanej neboli postupom súdu prvej inštancie porušené. O realizáciu svojich procesných práv v rámci súdneho pojednávania sa obrala sama svojím postupom, a to bezdôvodnou neúčasťou na súdnom pojednávaní. 27. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 28. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 29. Vychádzajúc z uvedených zákonných ustanovení odvolací súd priznal úspešnej strane v odvolacom konaní - žalobcovi, nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, nakoľko protistrana so svojim odvolaním neuspela. 30. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh (§ 428 CSP).