Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/27/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212201584 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1212201584.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: Apollo Business Center s. r. o., Mlynské Nivy 45, 821 09 Bratislava, IČO: 35 856 386, zast.: JUDr. Timotej Braxator, advokát, Zámocká 30, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: BCE s. r. o., Kresánkova 7A, 841 05 Bratislava, IČO: 45 328 650 (predtým Bonjour Cuisine, s.r.o.), zast.: Krivak & Co, s. r. o., Gajova 13, 810 00 Bratislava, IČO: 36 863 475, o určenie neúčinnosti právnych úkonov, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 54 Cb/17/2012 - 205 zo dňa 09.09.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 54 Cb/17/2012 - 205 zo dňa 09.09.2014 zrušuje a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a žalobcu zaviazal na náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa voči žalovanému 1/ domáhal zaplatenia istiny 524.604,37 eur s prísl. titulom dlžného nájomného a aby súd určil, že úkony medzi žalovaným 1/ (Bonjour 1) a žalovaným 2/ (Bonjour Cuisine, s.r.o.) sú neúčinné voči žalobcovi a žalovaný 2/ je povinný poskytnúť žalobcovi náhradu za to, čo odporovateľnými úkonmi ušlo z majetku žalovaného 2/. Vzhľadom na to, že počas konania žalovaný 1/ zanikol bez právneho nástupcu, súd prvej inštancie konanie voči nemu zastavil a ďalej konal už len so žalovaným 2/ o žalobe na určenie neúčinnosti právnych úkonov. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal na ust. § 42a a § 42b Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Konajúci súd mal za to, že žalobca mal voči dlžníkovi (žalovaný 1) pohľadávku vo výške 524.604,37 eur titulom dlžného nájomného. Či pohľadávka existovala v čase uskutočnenia odporovaného úkonu, súdu nebolo preukázané, nakoľko žalobca nešpecifikoval a súdu nepreukázal, v akom čase boli uskutočňované právne úkony, ktorým mienil odporovať. Žalobca nepreukázal existenciu právnych úkonov. Konajúci súd tiež uviedol, že právne úkony, ktoré žalobca označil, nie sú dostatočne špecifikované na to, aby ich súd mohol zabezpečiť a zároveň vyhodnotiť ako relevantný dôkaz. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. V prvom rade uviedol, že bez súčinnosti súdu nebolo možné z dôvodu ochrany obchodného tajomstva dlžníka a žalovaného predložiť dôkazy a označiť úkony, ktorým odporuje. Poukázal na to, že dlžník a žalovaný nepredložil žiaden dôkaz alebo listinu o tom, akou formou zámerne zmenšovali majetok dlžníka v neprospech žalobcu. Vytkol súdu, že nepovažoval za potrebné uložiť žalovanému povinnosť predložiť tieto listiny. Poukázal na to, že sa mu podarilo získať zo Zbierky listín OR kľúčový dôkaz, a to Kúpnu zmluvu zo dňa 04.01.2010 medzi dlžníkom a žalovaným, predmetom ktorej bol predaj hnuteľného majetku dlžníka uvedeného v prílohe č. 1 Kúpnej zmluvy. Tento dôkaz mal preukázať, že žalovaný poskytoval dlžníkovi gastronomické a iné služby, tieto služby ostali nezaplatené, žalovaný takto tuneloval dlžníka uzatváraním podozrivých kúpnych zmlúv, ktorými mal byť zastretý skutočný zámer, a to darovací alebo iný bezodplatný úkon. Zdôraznil, že je potrebné za účelom zistenia skutočného stavu, uložiť žalovanému povinnosť predložiť všetky doklady požadované žalobcom v jeho žalobe zo dňa 24.01.2012, a v jeho podaniach zo dňa 28.03.2013 a zo dňa 30.04.2013. Uvedený dôkaz konajúci súd nevykonal a nevyhodnotil. Zmluvu ani len neprečítal a neopýtal sa žalovaného na jeho názor alebo vyjadrenie k zmluve. Všetky tieto okolnosti sú kľúčové z hľadiska posúdenia odporovateľnosti úkonov. 3. K tvrdeniu súdu o nepreukázaní existencie pohľadávky v čase uskutočnenia odporovaného právneho úkonu, a o neoznačení odporovaných právnych úkonov vo všeobecnosti uviedol, že tieto tvrdenia nie sú pravdivé. Žalobca už v pôvodnej žalobe uviedol, že dlžník prestával uhrádzať nájomné začiatkom roku 2010 a aj predtým vykazoval zlú platobnú disciplínu a mal neuhradené záväzky na nájomnom. Odporované právne úkony boli uskutočnené predovšetkým v tomto časovom období, čo žalobca preukázal predložením Kúpnej zmluvy zo dňa 04.01.2010. Ďalej uviedol, že pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností týmto výslovne a určito označuje vyššie definovanú kúpnu zmluvu ako odporovaný právny úkon a žiada od žalovaného vydanie prospechu, ktorý získal týmto úkonom od dlžníka. 4. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, a to tak, že určí, že úkony žalovaného s dlžníkom sú voči žalobcovi právne neúčinné, prípadne napadnutý rozsudok zruší a vec vráti na ďalšie konanie. Ak by sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu v tej časti, že nie je potrebné vykonať dodatočné dokazovanie, žiadal zmeniť napadnutý rozsudok tak, že súd určí, že Kúpna zmluva uzavretá dňa 04.01.2010 medzi žalovaným a dlžníkom je voči žalobcovi právne neúčinná a žalobca je povinný vrátiť žalobcovi to, čo ušlo z dlžníkovho majetku v prospech žalovaného. 5. K odvolaniu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že žalobca bol okresným súdom na pojednávaní dňa 26.03.2014 vyzvaný na odstránenie nedostatku žalobného návrhu, no žalobca svoj petit modifikoval iba tak, že navrhol, aby súd určil, že odporovateľné úkony medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ sú voči žalobcovi neúčinné a žalovaný 2/ je povinný poskytnúť žalobcovi náhradu vo výške určenej súdom, najviac vo výške 524.604,37 eur s prísl. za to, čo odporovateľnými úkonmi ušlo z majetku žalovaného 1/. Žalobca tak i napriek výzve súdu nekonkretizoval právne úkony, ku ktorým malo dôjsť medzi žalovaným 1/ a 2/. V zmysle konštantnej judikatúry má byť žalobný petit presný, určitý a zrozumiteľný. 6. K námietke žalobcu ohľadom nesprávneho postupu súdu pri dokazovaní uviedol, že je neprípustné, aby žalobca prenášal bremeno dôkazu na žalovaného, ani aby sa snažil uplatňovať v sporovom konaní vyšetrovaciu zásadu vo forme návrhu na vykonanie dôkazného prostriedku - predložením fiktívnych listín žalovaným - ktorý však nebol identifikovaný. Tiež uviedol, že je neprípustné, aby žalobca dodatočne označil právne úkony, ktorými mohlo dôjsť k jeho ukráteniu, keďže akákoľvek zmena žaloby musí podliehať procesným pravidlám s rešpektovaním prekluzívnych lehôt. Zo žalobného návrhu nebolo zrejmé, kedy k prípadným právnym úkonom malo dôjsť, aby mohol súd z úradnej povinnosti preskúmať, či žaloba bola podaná v 3 - ročnej lehote. Ak žalobca neidentifikuje predmetný úkon dostatočne, nie je možné posúdiť ani dodržanie lehoty na podanie odporovateľnej žaloby. Pokiaľ ide o označenie odporovaného úkonu Kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným 1/ a 2/ dňa 04.10.2010 v odvolaní, žalovaný uviedol, že toto je už bezpredmetné. 7. Poukázal tiež na rozpor žalobcovho fiktívneho nároku z odporovateľnosti predmetnej kúpnej zmluvy s ust. § 42b Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo týmto úkonom ušlo z dlžníkovho majetku a až v prípade, ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z úkonu prospech. V zmysle predmetnej kúpnej zmluvy však žalovaný 1/ ako dlžník predal žalovanému 2/ hmotný majetok špecifikovaný v prílohe zmluvy a nie naopak, t.j. žalovanému nie je zrejmé, prečo sa žalobca domáha kúpnej ceny a nie predmetu kúpy. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny. 8. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - ďalej len CSP) prejednal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní obsahu spisu a oboznámení sa s dôvodmi odvolania žalobcu a vyjadreniami žalovaného dospel k záveru, že odvolaním napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 9. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou zo dňa 24.01.2012 domáhal od spoločnosti Bonjour, s.r.o. označenej ako žalovaný 1/ zaplatenia dlžného nájomného vo výške 524.604,37 eur s prísl. a voči spoločnosti Bonjour cuisine, s.r.o. označenej ako žalovaný 2/ určenia neúčinnosti právnych úkonov uzavretých medzi uvedenými spoločnosťami, a to Zmluvy o poskytovaní reštauračných/pohostinských služieb, Zmluvy o poskytovaní iných vedľajších služieb, Zmluvy o dodaní potravín a iných tovarov, Zmluvy o predaji hnuteľných reštauračných a kuchynských zariadení a spotrebičov uvedených v prílohe č. 10 k žalobe a Dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok. 10. V prvom rade sa odvolací súd stotožnil s názorom žalovaného, že dôkazné bremeno o tom, že medzi ním a dlžníkom existuje právny úkon, ktorým mohlo dôjsť k ukráteniu veriteľa, znáša žalobca. Pokiaľ ide o žiadosť žalobcu, aby súd uložil žalovanému povinnosť predložiť všetky zmluvy uzavreté medzi ním a dlžníkom, má odvolací súd za to, že ide o návrh na vykonanie dôkazu, pričom je na úvahe súdu, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná, a to najmä z hľadiska ich hospodárnosti a efektívnosti. Výzva súdu vo vzťahu k žalovanému, aby takéto zmluvy predložil, je nepochybne nadbytočná vzhľadom na to, že žalovaný v pozícii brániacej sa strany, by v konaní nepredkladal dôkazy na podporu tvrdení protistrany. Navyše z vyjadrení žalovaného je zrejmé, že nemal v úmysle žalobcom požadované listiny predkladať, keďže popieral ich samotnú existenciu. 11. Petit žaloby bol nejasný a neurčitý, nakoľko označenie odporovaných úkonov dlžníka bolo žalobcom uvedené len všeobecne, čo potvrdil aj žalobca, ktorý v žalobe sám uviedol, že bližšie údaje o týchto úkonoch nemá, nepozná ich presný názov, dátum ich uzavretia, výšku odmien a iných podmienok. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie nepostupoval v súlade s vtedy účinnou právnou úpravou, konkrétne ust. § 43 O.s.p., v zmysle ktorého súd uznesením vyzve účastníka, aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorú určí, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. V uznesení uvedie, ako treba opravu alebo doplnenie vykonať. Ak ide o podanie, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania, odošle súd uznesenie do 60 dní od doručenia takéhoto podania. Odvolací súd zo zápisnice o pojednávaní konanom dňa 26.03.2013 zistil, že žalobca na otázku súdu uviedol, že k riadnej špecifikácii petitu pristúpi písomne. Takýto postup súdu možno považovať za určitý druh výzvy ohľadom špecifikácie žalobného petitu, nezodpovedá však presným procesným pravidlám uvedených v ust. § 43 O.s.p. (v súčasnosti obdobne ustanovenie § 129 CSP), nakoľko žalobca nebol vyzvaný na opravu petitu uznesením súdu. Do istej miery možno považovať takúto výzvu za nadbytočnú, keďže ako bolo uvedené vyššie žalobca sám uznal, že právne úkony nedokáže bez súčinnosti súdu bližšie konkretizovať. Vzhľadom na uvedené má odvolací súd za to, že by išlo o prílišný formalizmus, ak by pre uvedený nedostatok konania odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil. Z vyjadrení žalobcu vyplýva, že nebol schopný označiť právne úkony dostatočne jasne a určito, aby nebolo možné zameniť ich s inými úkonmi dotknutých osôb, nakoľko počas celého konania uvádzal, že nedisponuje bližšími informáciami. 12. Písomným podaním zo dňa 28.03.2013 žalobca v zmysle svojho vyjadrenia na pojednávaní dňa 26.03.2013 zmenil žalobný petit tak, že sa domáhal, aby súd určil, že odporované právne úkony medzi žalovaným 1/ a 2/ sú voči žalobcovi právne neúčinné a určil, že žalovaný 2/ je povinný poskytnúť žalobcovi náhradu vo výške určenej súdom, najviac vo výške 524.604,37 eur s prísl. za to, čo odporovanými úkonmi ušlo z majetku žalovaného 1/. Ani týmto podaním žalobca právne úkony, ktorým mienil odporovať, nekonkretizoval. 13. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn. 5 Cdo 181/2010 zo dňa 01.07.2011 podľa ktorého: „žalobný petit (údaj o tom, čoho sa žalobca domáha) je nezrozumiteľný alebo neurčitý vtedy, ak vymedzenie práv a im zodpovedajúcich povinností v ňom obsiahnutých je formulované tak, že nemožno vyvodiť, o aké práva a povinností skutočne ide a ak je zrejmé, že prevzatie takéhoto petitu do výroku súdneho rozhodnutia, by malo za následok jeho materiálnu vykonateľnosť. Žalobný petit musí vychádzať z rozhodujúcich skutočností a v prípade, že z nich nevychádza (vychádza z iných rozhodujúcich okolností v návrhu na začatie konania neuvedených), nemožno vytvoriť záver, na základe čoho má súd o žalobnom návrhu rozhodnúť. Rozhodujúcimi skutočnosťami treba rozumieť údaje, ktoré sú nevyhnutne potrebné k tomu, aby bolo zrejmé, o čom a na akom skutkovom základe má súd rozhodnúť. Žalobca musí v žalobe uviesť také skutočnosti, ktorými opíše fakty, na základe ktorých uplatňuje v žalobnom petite svoj nárok, a to v takom rozsahu a v takej kvalite, ktoré umožňujú jeho jednoznačnú individualizáciu, aby ho nebolo možné zameniť s iným skutkom.“ 14. K určitosti petitu odporovacej žaloby sa tiež vyjadril NS ČR v rozhodnutí sp. zn. 30 Cdo 1294/2005 z 15.11.2006, v ktorom vyslovil názor, že „z povahy odpůrčí žaloby ve smyslu ustanovení § 42a obč. zák. vyplývá jako základní požadavek jasné a určité označení odporovaného právního úkonu v petitu žaloby. Případný jeho nedostatek lze odstranit postupem podle ustanovení § 43 odst. 1 o.s.ř. (§ 5 o.s.ř.). Obsah vylíčení rozhodujících skutečností v žalobě nepostačuje; nejedná se o právní posouzení skutků, na jehož podkladě by soud přiznal žalobci požadované plnění, ale o určení právní neúčinnosti dlužníkova konkrétního právního úkonu rozhodnutím soudu, s důsledky pro postavení věřitele v řízení o výkon rozhodnutí, a to postižením věcí nebo jiných majetkových hodnot, které odporovaným právním úkonem z majetku dlužníka ušly.“ 15. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, že právne úkony, ktoré žalobca označil, nie sú dostatočne špecifikované. Podľa názoru odvolacieho súdu v prípade, ak by konajúci súd postupoval v zmysle ust. § 43 O.s.p. účinného v čase rozhodovania, bolo na mieste, aby žalobu odmietol z dôvodu, že ani po doplnení žalobného petitu nebolo jednoznačné, neúčinnosti akých konkrétnych právnych úkonov sa žalobca domáha. V tejto súvislosti odvolací súd opätovne poznamenáva, že súd prvej inštancie k záveru o nedostatočnej špecifikácii úkonov, nedospel bez akejkoľvek súčinnosti so žalobcom ohľadom upresnenia žalobného petitu, čo vyplýva zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 26.03.2013. Ak by však súd prvej inštancie dôsledne postupoval podľa ust. § 43 O.s.p. a žalobu odmietol, do úvahy by prichádzala možnosť žalobcu upraviť petit žaloby v rámci lehoty na podanie odvolania podľa § 43 ods. 2 O.s.p. (teraz obdobne ust. § 129 ods. 4 CSP). 16. Ako vyplýva z odvolania žalobcu, tento v rámci lehoty na podanie odvolania okrem iného špecifikoval právny úkon, ktorému mieni odporovať, a to tak, že sa domáha, aby súd určil, že Kúpna zmluva uzavretá dňa 04.01.2010 medzi dlžníkom a žalovaným je voči žalobcovi právne neúčinná. Táto zmluva bola predložená aj v konaní na súde prvej inštancie. Vzhľadom na zásadu dvojinštančnosti konania je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie o určení neúčinnosti právneho úkonu, ktorý žalobca špecifikoval v odvolacom konaní. 17. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 302/2008 z 30. júla 2009: „Ak odvolací súd dospel k iným právnym záverom pri posúdení zisteného skutkového stavu súdom prvého stupňa, mal správne rozhodnutie prvostupňového súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Požiadavke dôsledného rešpektovania ústavného princípu dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania, odvolací súd mohol učiniť zadosť iba kasačným rozhodnutím. Tým, že odvolací súd tak nepostupoval, znemožnil účastníkom realizáciu ich procesných práv, lebo im odoprel možnosť prieskumu správnosti nových, prípadne z pohľadu súdu prvého stupňa dosiaľ bezvýznamných, avšak z hľadiska právneho posúdenia veci odvolacím súdom, však rozhodujúcich skutkových zistení.“ 18. Vzhľadom na vyššie uvedené Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací v súlade s ustanovením § 389 ods. 1 písm. b/ Civilného sporového poriadku odvolaním napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 54 Cb/17/2012 - 205 zo dňa 09.09.2014 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, v ktorom bude jeho úlohou postupovať v zmysle právneho názoru odvolacieho súdu. 19. O náhrade trov konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci v súlade s ustanovením § 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku. 20. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).