Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/174/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212201856 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1212201856.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: BKP, s.r.o., so sídlom Červeňova 20, 811 03 Bratislava, IČO: 35 798 971, proti žalovanému: BerCar s.r.o., so sídlom Galvániho 14, 821 04 Bratislava, IČO: 31 403 743, zast.: JUDr. Peter Dráč, advokát, so sídlom Račianska 96, 831 02 Bratislava, o vydanie motorového vozidla a o náhradu škody vo výške 7.700 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 22 Cb/18/2012 - 157 zo dňa 26.01.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 22 Cb/18/2012 - 157 zo dňa 26.01.2015 p o t v r d z u j e . Žalovaný má právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalobcu zaviazal na náhradu trov konania žalovaného. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal, aby sú zaviazal žalovaného na vydanie osobného motorového vozidla XXXX C. Z., E.: D. a na náhradu škody vo výške 7.700 eur s prísl.. 2. Konajúci súd poukázal na ust. § 1 ods. 1, 2, § 373, 379, 397, 398, 550, 562 a § 757 Obchodného zákonníka a § 151a, § 151u Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že tento je skutkovo i právne neopodstatnený. Základným predpokladom úspešnosti žaloby na vydanie veci je, že sa vec neoprávnene nachádza vo faktickej moci inej osoby než vlastníka. Žaloba však podľa názoru konajúceho súdu tento základný predpoklad nespĺňala. Predmetné motorové vozidlo, ktorého vlastníkom je žalobca, sa nachádzalo vo faktickej moci žalovaného oprávnene, keďže tento mal v zmysle § 151s ods. 1 Občianskeho zákonníka právo vec zadržať, aby zabezpečil svoju splatnú peňažnú pohľadávku voči tomu, komu je inak povinný vec vydať. Súd prvej inštancie skonštatoval, že žalovaný eviduje voči žalobcovi pohľadávku vo výške 1.334,73 eur s príslušenstvom, ktorá vznikla nezaplatením faktúry vystavenej žalovaným za vykonanie opravy predmetného vozidla, ktorú si žalobca u žalovaného objednal dňa 17.10.2007. Nárok na zaplatenie uvedenej pohľadávky žalobcom si žalovaný uplatnil na Okresnom súde Bratislava I, ktorý jeho návrhu vyhovel a rozsudkom zaviazal žalobcu na zaplatenie požadovanej sumy s príslušenstvom žalovanému. Žalovaný následne podal návrh na vykonanie exekúcie, ktorú súd povolil a vydal exekútorke JUDr. Andrei Ondrejkovej poverenie na jej vykonanie. Nakoľko žalobca do dnešného dňa pohľadávku žalovaného nezaplatil, žalovaný nie je povinný vydať žalobcovi predmetné vozidlo vzhľadom k tomu, že využil inštitút zadržania na zabezpečenie svojej splatnej peňažnej pohľadávky. Na pojednávaní exekútorka uviedla, že od momentu, kedy bolo vozidlo zablokované na účely exekúcie, oprávnený mohol v prípade záujmu povinného mu auto vydať, avšak mohlo sa tak stať iba s jej vedomím a po dohode všetkých troch strán. Žalobca však o takúto dohodu nepožiadal, resp. neurobil voči exekútorke žiaden úkon, z ktorého by vyplývalo, že má záujem o vydanie a používanie automobilu. Exekútorka ďalej dodala, že je bežnou praxou, že povinný vozidlo používa až do jeho predaja, ale len v prípade, ak nie je vozidlo zadržané oprávneným. Konajúci súd ďalej uviedol, že vzhľadom k tomu, že exekútorka na pojednávaní vyzvala žalobcu na odovzdanie kľúčov od vozidla z dôvodu zamýšľaného predaja vozidla, vydanie vozidla žalobcovi už fakticky nemá význam, keďže od uvedenej výzvy žalobca nemá právo vozidlo používať. 3. Ohľadom náhrady škody konajúci súd uviedol, že plynie štvorročná premlčacia doba podľa § 397 a 398 Obchodného zákonníka odo dňa, keď sa poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný na jej náhradu; končí sa však najneskôr uplynutím 10 rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti. V zmysle uvedeného je nárok žalobcu na náhradu škody premlčaný, keďže premlčacia doba začala plynúť odo dňa, kedy žalobca zaplatil preddavok na odplatu za zabezpečenie nájmu auta, t.j. podľa jeho tvrdenia a doloženého dôkazu - príjmového pokladničného dokladu č. 7/2008 - dňa 21.01.2008 a uplynula dňa 21.01.2012, teda ešte pred podaním žalobného návrhu na súd. Žalovaný namietol premlčanie žalovaného nároku podaním zo dňa 07.03.2013. 4. Navyše konajúci súd dodal, že žalobca nepreukázal základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu v zmluvných záväzkoch, a to konkrétne, že došlo k porušeniu zmluvnej povinnosti, vzniku škody a že existuje príčinná súvislosť medzi porušením zmluvnej povinnosti a vznikom škody. V prvom rade žalobca nepreukázal, že žalovaný svojím konaním porušil Zmluvu o dielo, k uzavretiu ktorej došlo dňa 17.10.2007. Žalobca tvrdil, že žalovaný nevykonal opravu vozidla riadnym spôsobom tak, aby bolo prevádzky schopné, preto si ho nemohol zo servisu vyzdvihnúť, resp. neskôr si ho nemohol vyzdvihnúť aj z dôvodu, že žalovaný mu automobil odmietol vydať. Súd poukázal na ustanovenie § 550 Obchodného zákonníka, podľa ktorého je objednávateľ oprávnený kontrolovať vykonávanie diela. Ak objednávateľ zistí, že zhotoviteľ vykonáva dielo v rozpore so svojimi povinnosťami, je objednávateľ oprávnený dožadovať sa toho, aby zhotoviteľ odstránil vady vzniknuté vadným vykonávaním a dielo vykonával riadnym spôsobom. Zo žiadneho dôkazu predloženého súdu žalobcom nevyplýva, že sa žalobca dožadoval, aby žalovaný odstránil vady vzniknuté vadným vykonávaním diela, hoci svedok N. H. na pojednávaní uviedol, že počas opravy vozidla žalobca pri ňom stál. Podľa tvrdenia svedka žalobca po dokončení opravy auto vzal na skúšobnú jazdu a nakoniec ho nechal stáť na dvore. Žalobca nepostupoval ani v zmysle § 562 ods. 2 Obchodného zákonníka, keďže neoznámil žalovanému vady diela bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistil. Nepreukázal, že by žalovanému oznámil akékoľvek vady diela a ani nepreukázal, že mu žalovaný bránil prevziať si vozidlo. Práve naopak, žalovaný žalobcu viackrát vyzval na vyzdvihnutie si vozidla po oprave a uhradenie faktúry, na čo žalobca nereagoval. Konajúci súd dospel k záveru že žalovaný svojím konaním zmluvný vzťah založený zmluvou o dielo neporušil. A neporušil ho ani neskôr tým, že vozidlo odmietol vydať z dôvodu zadržania na zabezpečenie svojej splatnej peňažnej pohľadávky. Žalobca nepreukázal ani ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu, a tým je existencia škody. Súdu síce predložil Zmluvu o zabezpečení nájmu dopravného prostriedku uzavretú dňa 21.01.2008 medzi ním a spoločnosťou CMP, s.r.o. (ktorá má rovnakého konateľa ako spoločnosť navrhovateľa - D. J.), faktúru č. 5/2008 vo výške 232.100,- Sk (7.704,31 eur) vystavenú spoločnosťou CMP, s.r.o., za zabezpečenie nájmu auta podľa Zmluvy o zabezpečení nájmu dopravného prostriedku a príjmový pokladničný doklad o prijatí sumy 232.100,- Sk (7.704,31 eur) spoločnosťou CMP, s.r.o. od spoločnosti žalobcu dňa 21.01.2008, avšak tieto relevantne nedokazujú, že zabezpečovateľ (CMP, s.r.o.) aj reálne zabezpečil pre záujemcu (žalobcu) nájom motorového vozidla za odplatu tak, ako je to uvedené v predmete zmluvy. Tieto doklady ani žiadnym spôsobom nedokazujú, že žalobca prenajímal od spoločnosti CMP, s.r.o. vozidlo, resp. že za nájom mu aj reálne zaplatil. Tiež nepreukázal, o aké konkrétne motorové vozidlo išlo a samotný príjmový pokladničný doklad, že spoločnosť CMP, s.r.o. prijala dňa 21.01.2008 platbu vo výške 232.100,- Sk (7.704,31 eur) od žalobcu, nepostačuje ako dôkaz, že k platobnej transakcii reálne došlo, nakoľko v spise chýbajú ďalšie daňové podklady, ktoré by preukázali zaúčtovanie platby v účtovníctve žalobcu, ako aj spoločnosti CMP, s.r.o. (napr. súvaha k 31.12.2008). Vzhľadom na absenciu prvých dvoch predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, nebola preukázaná ani existencia tretieho predpokladu - príčinnej súvislosti medzi porušením zmluvnej povinnosti a vznikom škody. 5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, považoval ho za nesprávny, nezákonný a arbitrárny a žiadal, aby ho odvolací súd zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V súvislosti s arbitrárnosťou rozhodnutia poukázal na rozhodnutie ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 11/03, I. ÚS 56/01, I. ÚS 115/02, III. ÚS 119/03. Ďalej nesúhlasil s názorom súdu, že nárok žalobcu je premlčaný. Škoda vznikla od 01.02.2008 do 31.12.2008 (mesačné nájomné predstavuje 700 eur). V zmluve o zabezpečení dopravného prostriedku je jasne a zrozumiteľne vyšpecifikované v čl. II ods. 1, že záujemca sa zaväzuje uhradiť zabezpečovateľovi odplatu predstavujúcu nájomné za prenajaté vozidlo vo výške 21.100,- Sk mesačne, počnúc mesiacom február 2008. Súd prvej inštancie sa podľa jeho názoru nevysporiadal s predloženými dôkazmi pre vydanie motorového vozidla, stanoviskom generálneho prokurátora, ktoré je súčasťou vyšetrovacieho súpisu vyžiadaného z Okresného riaditeľstva PZ Bratislava II so skutočnosťou, že faktúru za tzv. opravu vozidla si žalobca prevzal až pri nahliadnutí do súdneho spisu konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I sp. zn. 32Cb/6/20010. Žalovaný pre svoju obranu nepredložil podací lístok ani doručenku zo zaslania faktúry. V svedeckej výpovedi exekútorka uviedla, že žalobca počas exekúcie môže motorové vozidlo používať a nepotrebuje k tomu súhlas žalovaného. 6. Ďalej namietal, že konajúci súd neuviedol nič k rozporu vo výpovedi svedka N. H. a výpovedi konateľa žalovaného, konateľa žalobcu vo vyšetrovacom spise k dvojnásobnej výmene turbodúchadla, čo žalobca namietal vo svojom stanovisku zo dňa 08.09.2014. Tiež poukázal na to, že predložil súdu znalecký posudok preukazujúci, že vozidlo nie je opravené a že oprava je niekoľkonásobne predražená, v tejto veci žiadal žalobca súd o znalecké dokazovanie, čo súd nevykonal, čím mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Tiež súd odmietol znalecké dokazovanie ohľadom zaúčtovania dokladov k transakcii. 7. Žalovaný žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne a dôvodné. 8. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - ďalej len CSP) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a dôvodmi odvolania žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. 9. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pretože z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd uvádza nasledovné: 10. Odvolateľ len všeobecne skonštatoval, že napadnuté uznesenie je nesprávne a arbitrárne, pričom poukázal na niektoré rozhodnutia ÚS SR. Neuviedol však konkrétne dôvody vo väzbe na samotné odôvodnenie napadnutého uznesenia. Takáto všeobecná námietka neobstojí. Podľa názoru odvolacieho súdu odôvodnenie napadnutého uznesenia je dostatočne jasné a zrozumiteľné, korešponduje s výrokom rozhodnutia a umožňuje každému pochopiť, prečo konajúci súd rozhodol vo veci tak, ako rozhodol. Odvolací súd nevzhliadol známky arbitrárnosti rozhodnutia. Súd prvej inštancie uviedol úvahy, ktoré ho viedli k skutkovým a právnym záverom a relevantne sa vysporiadal so všetkými skutočnosťami rozhodnými v danej veci a svoje závery dostatočne odôvodnil. 11. Pokiaľ ide o posúdenie nároku žalobcu na vydanie motorového vozidla, v tomto smere je podľa názoru odvolacieho súdu bezpredmetná námietka ohľadom nedoručenia faktúry za opravu vozidla. Rozhodujúce je určenie, či oprávnený má vozidlo v držbe oprávnene. Súd prvej inštancie dostatočne vyčerpávajúco uviedol dôvody, pre ktoré nie je možné predmetné vozidlo vydať žalobcovi, hoci je jeho vlastníkom. Motorové vozidla sa nachádza vo faktickej moci žalovaného oprávnene, keďže mal právo vec zadržať v zmysle § 151s ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zádržné (retenčné) právo je núdzovým zabezpečovacím inštitútom, ktorý nie je vopred dojednaný v zmluve. Zádržné právo predstavuje taký prostriedok zabezpečenia záväzku, pri ktorom osoba, ktorá je povinná vec vydať, môže vec zadržať na zabezpečenie svojej pohľadávky až do jej uspokojenia. Zadržanie má povahu jednostranného právneho úkonu veriteľa. Zádržné právo možno použiť, ak sú splnené zákonné podmienky: - existencia pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi, ktorému je veriteľ povinný vydať vec, - predmetom pohľadávky je splatná peňažná pohľadávka, - zadržovaná vec má povahu hnuteľnej veci, - veriteľ má hnuteľnú vec vo svojej oprávnenej držbe. 12. Všetky uvedené podmienky boli splnené. Žalovaný v pozícii oprávneného podal návrh na vykonanie exekúcie voči žalobcovi ako povinnému na podklade vykonateľného exekučného titulu - rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 32Cb/6/2010, ktorým súd zaviazal žalobcu na zaplatenie sumy 1.334,73 eur. Žalovaný má teda judikovanú peňažnú pohľadávku voči žalobcovi, pričom predmetné vozidlo má v oprávnenej držbe na základe zmluvy o dielo, pričom skutočnosť, že medzi stranami sporu bola uzavretá zmluva o dielo, ktorej predmetom bola oprava zadržiavaného motorového vozidla, nebola v konaní sporná. 13. Odvolateľ tiež poukázal na vyjadrenie exekútorky, ktorá mala uviesť, že žalobca počas exekúcie môže motorové vozidlo používať a nepotrebuje k tomu súhlas žalovaného. Toto tvrdenie je však vytrhnuté z kontextu výpovede súdnej exekútorky, nakoľko táto okrem iného uviedla aj to, že žalobca mohol do dňa kedy ho vyzvala na vrátenie kľúčov (čo sa stalo na pojednávaní dňa 20.01.2014) vozidlo používať, ibaže by ho nemohol používať v rámci inštitútu zadržania. Tiež uviedla, že je bežnou praxou, že povinný vozidlo používa až do jeho predaja, okrem prípadu, ak nie je zadržané oprávneným. Súdna exekútorka tak len potvrdila závery súdu, že v prípade využitia zádržného práva žalovaný nie je povinný motorové vozidlo vydať. 14. Čo sa týka argumentácie odvolateľa ohľadom premlčania nároku na náhradu škody, odvolací súd s ňou nemohol súhlasiť. Žalobca má za to, že škoda vznikala priebežne každý mesiac od 01.02.2008 do 31.12.2008. Bez ohľadu na skúmanie podmienok pre vznik zodpovednosti za škodu, je potrebné zdôrazniť, že žalobca predložil iba potvrdenie o uhradení zálohy dňa 21.01.2008 a nie potvrdenia o platbách každý mesiac jednotlivo. V tomto kontexte potom premlčacia doba mohla začať plynúť len odo dňa 21.01.2008, kedy malo dôjsť k zloženiu preddavku. Treba však podotknúť aj to, že uhradenie preddavku samo o sebe nepreukazuje skutočnosť, že následne došlo k prenajatiu vozidla. Táto suma v zmysle čl. II bod 2.1 Zmluvy o zabezpečení nájmu dopravného prostriedku predstavovala len predpokladanú odplatu za prenájom vozidla do koncu roka 2008, nedokazuje však, že vozidlo bolo skutočne prenajaté. 15. Vzhľadom na vyššie uvedené nebolo potrebné zaoberať sa ďalšími odvolacími námietkami žalobcu, najmä pokiaľ ide o vykonanie znaleckého dokazovania. Odvolací súd rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 16. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Úspešnému žalovanému odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania, o ich výške rozhodne súd prvej inštancie. 17. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 18. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, 19. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).