Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/272/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212204583 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1212204583.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej v právnej veci žalobcov: 1/ R. C., R.. XX.X.XXXX, D.: Š. XX, D., 2/ K. C., R.. X.X.XXXX, D.: Z. XX, D. obaja v zast.: JUDr. Alan Strelák, advokát so sídlom: Na vŕšku 12, Bratislava, proti žalovanému: Univerzitná nemocnica Bratislava, IČO: 31 813 861, so sídlom: Pažítková 4, Bratislava, o náhradu nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č.k. 11C/52/2012-656 zo dňa 06.04.2016, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalobcom 1/ a 2/ sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 1/ sumu 60.000 Eur a náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdu za návrh v sume 1.866 Eur a náhrady trov trov právneho zastúpenia, v sume 912,36 Eur, k rukám právneho zástupcu žalobkyne 1/ JUDr. Alana Streláka, advokáta, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 2/ sumu 60.000 Eur a náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdu za návrh v sume 1.866 Eur a náhrady trov trov právneho zastúpenia, v sume 912,36 Eur, k rukám právneho zástupcu žalobcu 2/, JUDr. Alana Streláka, advokáta, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil podľa § 11, § 13 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka, § 135 ods. 1 O.s.p., § 18 ods. 1 písm. b) bod 1, § 50 ods. 2 písm. a/, § 64 ods. 2 písm. b/ zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z., a vecne tým, že žalobou podanou na súde prvej inštancie dňa 6.3.2012 sa žalobcovia (ďalej aj ako „navrhovatelia“) domáhali voči žalovanému (ďalej aj ako „odporcovi“) náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch titulom ochrany osobnosti. Žalobu odôvodnili tým, že navrhovateľka 1/ počala plánované dieťa s navrhovateľom 2/ ako prvorodička vo veku 34 rokov, pričom v nasledujúcom období absolvovala riadnu prenatálnu tehotenskú starostlivosť v gynekologickej ambulancii K.. X. Ď.B. až do 37. týždňa gravidity. V nadväznosti na termín poslednej menštruácie navrhovateľky v 1. rade bol stanovený termín pôrodu na deň 13.4.2009. Počas prenatálnej starostlivosti absolvovala navrhovateľka v 1. rade celkovo 6 sonografických vyšetrení v sonografickej ambulancii I. Gynekologicko- pôrodníckej kliniky FNsP, Nemocnica sv. Cyrila a Metoda Antolská 11, Bratislava. Všetky sonografické vyšetrenia vykazovali normálny nález. Hodnoty laboratórneho prenatálneho skríningu na vrodené vývojové vady boli v norme. V kontexte výsledkov uvedených vyšetrení je možné konštatovať, že v prípade navrhovateľky v 1. rade sa jednalo o tehotenstvo bez komplikácií. Dňa 25.3.2009 bola navrhovateľka hospitalizovaná na I. Gynekologicko-pôrodníckej klinike FNsP, Nemocnica sv. Cyrila a Metoda Antolská 11, Bratislava v 38. týždni gravidity s údajom o odtoku plodovej vody, bez pravidelnej pôrodnej činnosti. Zo strany ošetrujúceho lekára bol zvolený tzv. expektačný prístup a čakanie na nástup pôrodnej činnosti navrhovateľky v 1. rade pri monitoringu pomocou kardiotokografie (CTG). V čase o 2:30 hod. bol realizovaný CTG záznam, bez príslušného popisu lekárom. Od 6:00 hod. do 6:20 hod. ráno bol realizovaný ďalší CTG záznam a opäť bez príslušného popisu lekárom. O 7:30 hod. ráno bola navrhovateľka v 1.rade vyšetrená A.. K.. Š., P.., so záverom: krčok bol skrátený na 0,5 cm, priestupný voľne pre prst, počas vyšetrenia odtekala číra plodová voda a na vchod naliehal koniec panvový, ktorým bola vzhľadom na predčasný odtok plodovej vody indikovaná indukcia pôrodu intravaginálne aplikovaným Prostinom. Následne v čase o 7:35 hod. bol realizovaný CTG záznam, ukončený po 11 min. pre zaseknutý papier, pričom záznam takisto nebol popísaný lekárom. Na uvedenom zázname CTG vyšetrenia boli zaznamenané dve kontrakcie v intervale 6 min. o intenzite 80 a 100 kPa sprevádzané včasnými deceleráciami do 80 bpm. O 9:30 hod. bola službukonajúcou pôrodnou asistentkou u navrhovateľky v 1. rade konštatovaná zájdená bránka, pričom navrhovateľka v 1. rade tlačila. Navrhovateľka v 1. rade pociťovala značné ťažkosti s dýchaním sprevádzané nutkaním na zvracanie. Z uvedeného dôvodu bola napojená na kyslík a na infúziu. Napriek uvedeným skutočnostiam bol opätovne privolaný A.. K.. Š., P.., ktorý však rozhodol, že cisársky rez nebude vykonaný a trval na prirodzenom pôrode dieťaťa. Navrhovateľka v 1. rade však už v inkriminovanom čase len veľmi slabo vnímala nasledujúce okamihy pôrodu, registrovala neustály krik lekára nútiaci ju k tlačeniu, pričom však z posledných síl niekoľkokrát zdôraznila, že už nevládze, že má problémy s dýchaním, pociťuje nutkanie na zvracanie, v rukách pociťovala kŕče, kontrakcie však už necítila. Napriek uvedenému bol až o 9:50 hod., po 20 minútach, konštatovaný A.. K.. Š.T., P.., nález zájdenej bránky a v pošve prítomný zadoček dieťaťa, pričom pri tlačení dochádzalo opakovane k alterácii oziev plodu (záznam z CTG nie je k dispozícii). Zlý stav vysilenej a takmer bezvládnej navrhovateľky v 1. rade počas pôrodu bol podľa záznamu v zdravotnej dokumentácii stroho vyhodnotený ako údajné "odmietnutie spolupráce pacientky". 3. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov: A.. K.. N. Š., P.., K.W. D., K. J., K.. S. K., oboznámil sa s obsahom vyšetrovacieho spisu OR PZ v Bratislave V, ČVS: ORP - 812/1-OVK-B5-2009, s obsahom listinných dôkazov Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou súvisiacich s prešetrením podnetu navrhovateľov - výkonom dohľadu PO 840/2009 a súvisiacim spisom správneho konania ako aj ďalšími listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil nasledovný skutkový stav veci. 4. Z obsahu potvrdenia K.. W. N.V., N., zo dňa 7.6.2011 vyplýva, že navrhovateľa v 1. rade bola v minulosti psychiatricky liečená cca od r. 1997, mala 7 ročnú remisiu bez Th. Jej stav sa výrazne zhoršil v r. 2009, po pôrode, kedy sa dieťa narodilo koncom panvovým, malo výrazné život ohrozujúce komplikácie. Dieťa bolo niekoľko mesiacov v komatóznom stave, navrhovatelia za ním chodili, navrhovateľka mu nosila mlieko, trávila s ním čo najviac času. V tomto období, pod vplyvom ťažkého stresu nastala recidíva, pacientka mala ťažký depresívny syndróm, bola nutná liečba AD. Tak isto aj manžel. 5. Z obsahu potvrdenia K.. S. D.J., A., zo dňa 30.9.2011 vyplýva, že navrhovateľ trpí diagnózou diabetes mellitus 1. typu od 11/2007 s neskorými orgánovými komplikáciami, úvodne na intenzifikovanom inzulínovom režime, spočiatku v relatívne stave; stav však výrazne zhoršený rodinnej tragédii, s následnou nevyhnutnou potrebou prestavenie pacienta na liečbu inzulínovou pumpou cestou hospitalizácie v Národnom endokrinologickom a diabetologickom ústave v Ľubochni, odkedy stav dočasne upravený. Rodinná tragédia výrazne ovplyvnila zdravotný stav pacienta. 6. Z obsahu listinného dôkazu - záverov znaleckého posudku vypracovaného znaleckou organizáciou forensic.sk, č. XX/XXXX, zo dňa 11.6.2011, ktorého zadávateľom bolo Okresné riaditeľstvo PZ v Bratislave V, Úrad justičnej a kriminálnej polície vyplýva, že bezprostrednou príčinou smrti dieťaťa R. I. (T. C.) - O. C., ktoré zomrelo dňa X.X.XXXX, bolo zlyhanie dýchania a srdcovej činnosti pri obojstrannom zápale pľúc, pričom k rozvoju obojstranného zápalu pľúc došlo pri ťažkom hypoxicko- ischemickom poškodení (neokysličenie) mozgu dieťaťa. 7. Zo záverov znaleckého posudku taktiež vyplýva, že v zdravotnej dokumentácii navrhovateľky chýbajú, resp. sú nečitateľné dva podstatné CTG záznamy, pričom pri absencii týchto záznamov nie je možné posúdiť, kedy došlo k rozvoju hypoxického poškodenia plodu. Hlavným dôvodom ukončenia pôrodu cisárskym rezom bola opakovaná alterácia oziev plodu, stav bol hodnotený ako hroziaca hypoxia plodu. V zdravotnej dokumentácii nie sú zaznamenané ozvy plodu, pretože od 9.15 hod. bol snímaný kardiotokografický monitor, ktorý v zdravotnej dokumentácii chýba. V danej dôkaznej situácii znalci uvádzajú možné alternatívy hodnotenia prípadu z hľadiska forenznej medicíny: A. v prípade, že by boli na kardiotokografických záznamoch (CTG) známky začínajúcej hypoxie, bolo možné včasnejším vykonaním cisárskeho rezu zabrániť závažnému poškodeniu plodu B. ak boli záznamy CTG bez známok akútnej hypoxie plodu, je možné predpokladať, že k poškodeniu plodu mohlo dôjsť ešte pred začiatkom pôrodu, a preto novorodenec netoleroval záťaž druhej doby pôrodnej. 8. Uznesením Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave V, odbor kriminálnej polície, zo dňa 22.11.2013, ČVS: ORP-812/1-OVK-B5-2009, bolo trestné stíhanie pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona k §-u 138 písm. h) a k §-u 139 písm. f) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa §-u 20 Trestného zákona, ktorého sa dopustil doposiaľ neznámy páchateľ tým, že dňa 25.3.2009 v čase od 9.30 hod. do 10.08 hod. ako zdravotnícki pracovníci III. Gynekologicko - pôrodníckej kliniky Fakultnej nemocnice s poliklinikou Bratislava - pracovisko Petržalka, neposkytli správne zdravotnú starostlivosť pri pôrode prvorodičky R. I., R.. XX.X.XXXX, trvale bytom D., Š.E. Č.. XX, taktiež nevykonali všetky zdravotné výkony, ktoré by zabezpečili správny priebeh pôrodu, čo malo za následok, že dieťa bolo z tela matky vybraté pridusené a muselo byť resuscitované, následne vo veľmi kritickom stave bolo prijaté na jednotku vysoko špecializovanej starostlivosti Fakultnej nemocnice s poliklinikou Bratislava - pracovisko Petržalka, kde dňa X.X.XXXX zomrelo, prerušené z dôvodu, že sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe. 9. Rozhodnutím Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou ako správneho orgánu príslušného podľa § 5 zákona č. 71/1967 Zb., o správnom konaní v znení neskorších predpisov, zo dňa 19.7.2010, č.k. ZS 102/00001/2010, bola poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti Univerzitná nemocnica Bratislava, so sídlom Pažítková 4, Bratislava, uložená pokuta v sume 2.000 Eur, za porušenie ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých predpisov, ktoré bolo zistené ukončeným výkonom dohľadu na mieste, nad správnym poskytnutím zdravotnej starostlivosti N.. R. I., R.. XX.X.XXXX, R. D. Š.E. XX, D.; počas hospitalizácie na I.Gynekologicko-pôrodníckej klinike FNsP Bratislava, nemocnica Antolská v dohliadanom období: dňa 25.3.2009, tým, že u pacientky došlo v dohliadanom období zo strany účastníka konania k zanedbaniu intrapartálneho monitorovania stavu plodu. O neskorej indikácii a vykonaní cisárskeho rezu svedčí včasná postnatálna asfyxia novorodenca ťažkého stupňa (Apgarovej skóre 0-0-2) a následnou hypoxicko-ischemickou encefalopatiou (apalický syndróm) a postnatálny výsledok USG mozgu s nálezom ťažkých posthypoxických kortikocerebrálnych a hypotalamických zmien. 10. Proti tomuto rozhodnutiu podal odporca rozklad. 11. Rozhodnutím predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zo dňa 19.1.2011, č.k. ZS 102/00001/2010/R, bol rozklad poskytovateľa zdravotnej starostlivosti Univerzitná nemocnica Bratislava, so sídlom Pažítková 4, Bratislava, zamietnutý a rozhodnutie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou o uložení poriadkovej pokuty zo dňa 19.7.2010, č.k. ZS 102/00001/2010, bolo na základe § 23 ods. 1 písm. e) zákona č. 581/2004 Z.z. a § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. s správnom konaní potvrdené, s tým, že účastník konania porušil ustanovenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých predpisov tým, že pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti N.. R. I., R.. XX.X.XXXX, R. D. Š. XX, D., dňa 25.3.2009 nevykonal všetky zdravotné výkony na určenie správnej diagnózy a zabezpečenie včasnej a účinnej liečby. Počas hospitalizácie pacientky na I. Gynekologicko- pôrodníckej klinike účastníka konania dňa 25.3.2009 došlo u pacientky zo strany účastníka konania k zanedbaniu intrapartálneho monitorovania stavu plodu. O neskorej indikácii a vykonaní cisárskeho rezu svedčí včasná postnatálna asfyxia novorodenca ťažkého stupňa (Apgarovej skóre 0-0-2) a následnou hypoxicko-ischemickou encefalopatiou (apalický syndróm) a postnatálny výsledok USG mozgu s nálezom ťažkých posthypoxických kortikocerebrálnych a hypotalamických zmien. 12. Rozhodnutie správneho orgánu nadobudlo právoplatnosť dňa 24.1.2011. 13. Právny zástupca navrhovateľov zotrval na podanom návrhu a vo svojom prednese poukázal na to, že pochybenie odporcu spočívalo v zanedbaní monitorovania navrhovateľky, v zanedbaní včasnej indikácie cisárskeho rezu, v pochybení pri zhodnotení zdravotného stavu navrhovateľky, polohy plodu, veku navrhovateľky, ako aj skutočnosti, že išlo o prvorodičku. Za neprípustné v súčasnosti je treba považovať skutočnosť, že zlyhalo monitorovanie CTG s plným vedomím odporcu, že na oddelení majú staré prístroje, ktoré bežne zlyhávajú a ktoré boli použité aj v tomto prípade. Odporcu ťaží dôkazné bremeno, aby preukázal, že navrhovateľka a dieťa boli dostatočne monitorované, nakoľko práve alterácia oziev plodu a ich neskoré zistenie navrhovatelia považujú za hlavnú príčinu narodenia ťažko zdravotne postihnutého dieťaťa. Právny zástupca navrhovateľov ďalej poukázal na to, že v danom prípade sa jedná o objektívnu zodpovednosť, preto nie je potrebné skúmať zavinenie. Smrť mal. Alana veľmi intenzívnym spôsobom zasiahla do života navrhovateľov ako dvoch mladých ľudí, ktorí sa tešili a očakávali prírastok do rodiny. Zasiahla ich natoľko, že deň čo deň sa zamýšľajú nad tým, aký by mohol byť ich život, ak by k pochybeniu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti nedošlo a mohli by svoj každodenný život zdieľať spoločne so svojim dieťaťom. Túžba po dieťati a nenaplnené pokusy o znovu otehotnenie navrhovateľky viedli k značnej nervozite oboch navrhovateľov, ktorá napokon prerástla k ich vzájomnému odcudzeniu a napokon rozvodu manželstva. 14. Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že do konca septembra 2009 bola práceneschopná, od 1.10.2009 nastúpila na pracovisko u nového zamestnávateľa, na PN bola z dôvodu, že trpela psychickou traumou v súvislosti s úmrtím dieťaťa. Pracuje u nového zamestnávateľa ako zdravotná sestra na ambulancii, s navrhovateľom v 2. rade sa rozviedla, po rozvode sa manžel odsťahoval zo spoločnej domácnosti, navrhovateľka býva so svojimi rodičmi. Stále nesie ťarchu udalosti úmrtia svojho dieťaťa, chápe, že sa s tým nedá zmieriť, ale musí sa s tým naučiť žiť. Otehotnieť jej lekári odporučili po roku, vtedy sa s manželom pokúšali 9 mesiacov o počatie prirodzenou cestou, bezvýsledne. Po 9 mesiacoch navštívili centrum asistovanej reprodukcie, dvakrát sa pokúšali o počatie insemináciou, raz umelým oplodnením, bezúspešne. Keď čakali na ďalšie schválenie o umelé oplodnenie od poisťovne, podarilo sa jej otehotnieť prirodzenou cestou, ale v 6. týždni tehotenstva o dieťa prišla, o nejaké 4 mesiace otehotnela znova, ale zasa potratila. Počas tehotenstva nebola psychiatricky liečená, pred otehotnením bola 8 rokov bez liekov, akýchkoľvek. 15. Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že smrť dieťaťa ho veľmi poznačila, bol nútený vyhľadať psychiatra. Mal byť prítomný pri pôrode, ale dozvedel sa to až o 9.00 hod. a keď sa o 9.30 hod. dostavil, povedali mu, že pôrod už začal a nepustili ho tam. Jeho zdravotný stav sa po úmrtí dieťaťa zhoršil, je diabetik a musel prejsť na liečbu s inzulínovou pumpou, zhoršenie zdravotného stavu bolo spôsobené psychickým stavom, žije u svojej matky. Ďalej, uviedol, že s navrhovateľkou sále mysleli na to, aké by to bolo, keby sa táto udalosť nestala, vecičky, ktoré mali nakúpené pre dieťatko, mali ešte rok pri sebe, nevedeli sa od nich odpútať. Navrhovateľka ich má všetky doteraz. 16. Poverená zástupkyňa odporcu zotrvala na podanom vyjadrení k návrhu, pričom uviedla, že znalci, ktorých posudky predložili navrhovatelia, nebrali do úvahy skutočnosť, že až v 80% prípadoch dochádza k poškodeniam, aké nastali v tomto prípade pred pôrodom a nie počas pôrodu. Odporca má za to, že nie je objasnená príčinná súvislosť medzi konaním lekárov a poškodením plodu. Poukázala na to, že K.. K., v znaleckom posudku predloženom navrhovateľmi vytýka odporcovi, že v dokumentácii nie je popísaná kvalita plodovej vody, pričom v dokumentácii je popisovaná číra plodová voda, čo je fyziologický nález svedčiaci o dobrom stave plodu. Až v záverečnej fáze pôrodu koncom panvovým pri tlaku na bruško odchádza zelená smolka. Takže údaj o kvalite plodovej vody v týchto prípadoch nie je adekvátny. Odporca zároveň poznamenal, že nález zelenej plodovej vody by mohol svedčiť o dlhšej hypoxii plodu. V tomto prípade sa však opakovane v dokumentácii uvádza nález čírej plodovej vody. Poverená zástupkyňa odporcu vo svojom prednese ďalej uviedla, že sa nestotožňuje s tým, že súd je viazaný správnymi rozhodnutiami. Konanie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou je disciplinárnym konaním voči nemocnici, ktorého cieľom je uloženie finančnej sankcie za porušenie poskytovania zdravotnej starostlivosti, pričom konanie non lege artis, nie je vždy v príčinnej súvislosti so zhoršením zdravotného stavu pacienta, či jeho smrťou. Akútnu hypoxiu, čiže krátkodobý nedostatok kyslíka na konci prvej doby pôrodnej, resp. počas druhej doby pôrodnej, dokáže zdravý plod dobre tolerovať. Ak sa pôrod ukončí v krátkom čase po zistení takejto hypoxie, či už vaginálne alebo cisárskym rezom, porodí sa zdravé dieťa. Podľa údajov v znaleckých posudkoch bolo preto správne rozhodnuté pre ukončenie pôrodu cisárskym rezom. Vzhľadom k tomu že v oboch prípadoch chýbajú záznamy z prvej doby pôrodnej, nebolo objektívne zistené, že k prechodnej hypoxii plodu došlo už počas vnútromaternicového vývoja, čím sa vyčerpali kompenzačné mechanizmy a dieťa nedokázalo v druhej dobe pôrodnej tolerovať zvýšenú záťaž. Znaleckým posudkom chce odporca vylúčiť, že k hypoxii plodu došlo ešte pred pôrodom. Samotné nesprávne vedenie zdravotnej dokumentácie nepreukazuje príčinnú súvislosť s úmrtím novorodenca. Pokiaľ ide o výšku uplatnenej náhrady nemajetkovej ujmy, poverená zástupkyňa odporcu poukázala na to, že narodenie dieťaťa samo osebe nie je zárukou harmonického partnerského vzťahu, navrhovatelia v čase pred pôrodom ani v čase pôrodu neboli manželia, v rozsudku o rozvode manželstva sa za príčinu rozvodu manželstva neuvádza úmrtie dieťaťa. Napokon poukázala na to, že navrhovateľka mala psychické problémy aj pred pôrodom a tieto sa neobjavili po prvýkrát po pôrode. Taktiež u navrhovateľa sa zhoršila cukrovka, čo však neznamená, že vznikla na základe úmrtia novorodenca. V prípade, ak by súd dospel k iným záverom, výšku náhrady nemajetkovej ujmy navrhol odporca znížiť o 1/2 u každého z navrhovateľov. 17. Svedok A.. K.. N. Š., P.., zamestnanec odporcu, pôrodný lekár, vo svojej výpovedi uviedol, že v čase, kedy bola navrhovateľka hospitalizovaná bol poverený viesť pôrodný sál. Pri rannej vizite, pri vyšetrení navrhovateľky zistil, že sa jedná o pacientku, kde plod nalieha koncom panvovým, pri konštitúcii pacientky a hmotnosti plodu sa rozhodlo, že pôrod sa bude viesť vaginálnou cestou, lebo navrhovateľka spĺňala všetky predpoklady na pôrod vaginálnou cestou. O pacientku sa starala p. D., ktorú pozná ako mimoriadne zodpovednú. Keď bol privolaný k pôrodu, pacientka bola na monitore, ozvy plodu boli pravidelné. Pacientka však nebola veľmi disciplinovaná, nechcela spolupracovať s lekárom, takým spôsobom, že by pri kontrakcii tlačila a snažila sa vypudiť plod. Po niekoľkých kontrakciách, keď došlo aj k miernej alterácii oziev sa rozhodol pôrod ukončiť cisárskym rezom. 18. Svedkyňa K. D., pôrodná asistentka, zamestnankyňa odporcu, vo svojej výpovedi uviedla, že navrhovateľku po príprave na pôrod dali na pôrodný box, kde bola stále monitorovaná, nastala veľmi dobrá pôrodná činnosť, vtedy ešte navrhovateľka spolupracovala, robila čo jej povedali. Potom sa vypýtala na toaletu, zo záchodu kričala, že má tlak na konečník, tak ju zobrala späť na box a na monitor, bola vyšetrená službukonajúcim lekárom, došlo k samotnému pôrodu. Keď začala tlačiť, bola veľmi nervózna, nedisciplinovaná, nespolupracovala. Počas celého priebehu tlačenia boli sledované ozvy plodu, nakoľko sa pri tom metala, sonda bola pridržiavaná, ozvy boli v poriadku. Nakoľko navrhovateľka nechcela tlačiť, docent rozhodol, že pôrod sa ukončí cisárskym rezom. Keď išla na sekčnú sálu na monitore boli zachytené ozvy 134. Pri navrhovateľke bol funkčný monitorovací záznam, sledovali sa ozvy plodu, kolegyňa J. pridržiavala na tele navrhovateľky, na bruchu, sondu, aby boli stále sledované ozvy bábätka. CTG záznamy sa dávajú do chorobopisu; lekár, ktorý vypisuje papiere, K.. K. robila cisársky rez, takže pravdepodobne ona kompletizovala monitorovací záznam. 19. Svedkyňa K. J.V., pôrodná asistentka, zamestnankyňa odporcu, vo svojej výpovedi uviedla, že do služby nastúpila ráno s K. D., bábätko bolo otočené koncom panvovým. Pri navrhovateľke bola viac K. D., ona bola až pri samotnom pôrode. Keď sa vyšetrením zistilo, že pôrodné cesty sú otvorené natoľko, že sa môže rodiť, privolala sa K.. K.O. O. K.. Š., rozložila sa pôrodná posteľ a s p. D. sa postavili každá z jednej strany postele. Sledovali sa ozvy prostredníctvom peloty, ktorá je napojená na monitor, ona bola otočená chrbtom k monitoru, ale ozvy bolo počuť a boli pravidelné. Osobne videla záznam z II. doby pôrodnej, záznam sa zakladá do pôrodopisu, predtým musí byť podpísaný lekárom. V tomto prípade to malo byť podpísané K.. K. O. A.. Š.. Keď navrhovateľka išla na sekčnú sálu, záznam sa vybral a vložil sa do pôrodopisu. Ona záznam neodpájala, ani ho nevkladala do pôrodopisu, mohla to urobiť jedine N.. D.. 20. K.. S. K., zamestnankyňa odporcu, pôrodná lekárka, vo svojej výpovedi uviedla, že nebola priamo pri pôrode, k pôrodu zavolala K.B.. Š., nakoľko pri pôrode koncom panvovým musí byť privolaný vedúci; podľa pokynov K.. Š. pracovala v tíme, ktorý vykonával pôrod cisárskym rezom. Papier, ktorý vychádza z monitorovacieho záznamu sa odpojil a vložil sa do pôrodopisu pacientky. Toto sa deje v momente, keď je pacientka odpojená od monitoru, t.j. keď sa ide na operačnú sálu. Papier z monitoru vkladajú pôrodné asistentky. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že zo strany odporcu došlo k porušeniu právnej povinnosti, v dôsledku ktorého vznikla navrhovateľom ujma na ich osobnostných právach. Úmrtie narodiť sa majúceho (očakávaného) dieťaťa v dôsledku takéhoto pochybenia je treba pokladať za veľmi závažný následok pochybenia zdravotníckeho zariadenia, ktorý výrazným spôsobom zasiahol oboch navrhovateľov. V konaní pred prvostupňovým súdom boli naplnené všetky predpoklady vzniku objektívnej zodpovednosti odporcu, ako aj predpoklady na priznanie nároku na nemajetkovú ujmu, ktorou možno aspoň sčasti kompenzovať smrť blízkeho. 21. Je nepochybné, že na ľudský život je treba prihliadať ako na najvyššiu hodnotu, od ktorej sa odvodzujú ostatné hodnoty. Napriek tomu, že hodnota ľudského života je peniazmi neoceniteľná, je v konaní o ochranu osobnosti pri určovaní konkrétnej výšky náhrady za spôsobenú ujmu potrebné zohľadňovať nielen primeranosť k iným finančným kompenzáciám, ale je potrebné prihliadať aj na osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení. Súd má za to, že suma požadovaná navrhovateľmi je primeraná aj vzhľadom na to, že v prípade navrhovateľov závažnosť vzniknutej ujmy je trvalá a neodstrániteľná. Právo na rodinný život je súčasťou práva na súkromie. Podstatou rodinného života je oprávnenie fyzickej osoby utvárať, udržiavať a rozvíjať vzťahy medzi členmi rodiny založené na silných citových väzbách. V prípade navrhovateľov realizácia tohto práva bola porušením právnej povinnosti odporcu, ktorý je naviac zdravotníckym zariadením, do ktorého ľudia vstupujú s dôverou, že im bude poskytnutá riadna zdravotná starostlivosť, zo strany odporcu znemožnená. Z hľadiska závažnosti následkov a prisúdenej výšky náhrady nemajetkovej ujmy nie je zanedbateľná ani tá skutočnosť, že navrhovatelia sa opakovane, viackrát pokúšali o počatie dieťaťa avšak bezúspešne, keď zároveň aj vek navrhovateľky výrazne znižuje ďalšiu možnosť vytvorenia, naplnenia, prežitia a rozvíjania citových väzieb, ktoré vznikajú medzi dieťaťom a jeho rodičmi narodením. Bez právneho významu je tvrdenie poverenej zástupkyne odporcu, že narodenie dieťaťa samo osebe nie je zárukou harmonického partnerského vzťahu, pretože toto nijako nesúvisí s právom na rodinný život. Rovnako nie je dôvodný ani poukaz poverenej zástupkyne odporcu na to, že navrhovatelia v čase pred pôrodom ako aj počas pôrodu neboli manželia, pretože právo na rodinný život nie je založené vznikom manželského zväzku. Napokon nie je dôvodné ani tvrdenie poverenej zástupkyne odporcu, že pokiaľ ide o psychické problémy u navrhovateľky v 1. rade a zdravotné problémy u navrhovateľa v 2. rade, títo mali k tomuto predispozíciu, keďže navrhovateľka sa predtým liečila na psychiatrii a navrhovateľ trpel cukrovkou aj pred touto udalosťou. Z potvrdenia lekárky K.. W. N. založeného do spisu vyplýva, že navrhovateľka bola 7 rokov pred pôrodom v remisii bez užívania liekov a jej stav sa výrazne zhoršil v máji 2009, po pôrode, rovnako aj zdravotný stav odporcu. Bez ohľadu na uvedené však súd má za to, že stratu očakávaného dieťaťa by každý pociťoval ako veľmi závažnú a psychicky zaťažujúcu životnú situáciu. Každá ľudská bytosť je osobitá, preto aj spôsob akým sa každý jeden jednotlivec vysporiadava s ťažkými životnými traumami, je v každom jednotlivom prípade osobitý. Pre posúdenie závažnosti vzniknutej ujmy a jej následkov v takýchto prípadoch preto nie je rozhodujúce, resp. podmienkou pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch nie je preukázanie negatívneho dopadu na zdravotný stav oprávnených osôb, pretože už samotný zásah takéhoto charakteru je bez ďalšieho spôsobilý privodiť nenapraviteľnú ujmu v osobnostnej sfére každého jednotlivca, keď zároveň psychická bolesť zo straty blízkeho človeka je často, vo všeobecnosti, vnímaná ako neznesiteľná, obmedzujúca ostatné aktivity pozostalého. 22. Vychádzajúc z uvedených skutočností, súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. 23. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého v konaní úspešným navrhovateľom súd priznal náhradu trov konania proti odporcovi. Trovy konania navrhovateľov pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh v sume 3.732 Eur a trov právneho zastúpenia podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. (§ 10 ods. 8, § 13 ods. 2, § 13 ods. 1, ods. 2, ods. 4) v sume 1.824,72 Eur. 24. Proti predmetnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný, ktorý žiada odvolací súd, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil, žalobcu zamietol a žalobcov zaviazal povinnosťou nahradiť trovy odvolacieho konania. Svoje odvolanie žalobca odôvodnil podľa § 205 ods. 2 písm. a/, c/, d/ a f/ O.s.p. Žalovaný je presvedčený, že konanie jeho zamestnancov nemalo charakter nesprávneho poskytnutia zdravotnej starostlivosti, ktoré by bolo v príčinnej súvislosti s narodením poškodeného novorodenca a jeho neskorším úmrtím. Podľa žalobcu znalecké posudky použité v trestnom konaní ako listinné dôkazy dôsledne neriešia ani nepreukazujú naplnenie predpokladov pre priznanie finančnej náhrady žalobcom. Žalovaný poukazuje na niektoré rozhodnutia sp. zn. 3Cdo/108/2011 NS SR, sp. zn. 19Co/34/20121. Žalovaný má za to, že súd nesprávne právne vec posúdil, keď dôkazné bremeno existencie neoprávneného zásahu, pravdivosť tvrdení a existencie príčinnej súvislosti prenáša na žalovaného a s poukazom na uvedené sú to podľa žalovaného práve žalobcovia, ktorí neuniesli dôkazné bremeno. Odvolateľ má ďalej taktiež za to, že aj keby sa v konaní preukázalo, že žalovaný konal non lege artis, nestačí to podľa neho na to, aby bol žalobca v spore úspešný, chýba príčinná súvislosť. Nakoľko súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie za účelom preukázania existencie príčinnej súvislosti, odňal žalovanému možnosť konať pred súdom. Žalovaný v rámci svojho odvolania poukazuje na to, že ÚDZS rozhoduje iba o tom, či bola alebo nebola poskytnutá zdravotná starostlivosť správne a to aj často iba z formálneho hľadiska, nerozhoduje o príčinnej súvislosti. Žalovaný taktiež odmieta, že v prípade rozhodnutí ÚZDS o uložení sankcie poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti ide o správny delikt ako záväzný právny podklad pre rozhodnutia civilných súdov pri žalobách o ochranu osobnosti. 25. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrili žalobcovia, ktorí majú za to, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci, pričom skutkový stav bol súdom zistený na základe riadneho a starostlivo vykonaného dokazovania. Žalobcovia majú za to, že odvolací súd by mal rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Žalobcovia majú za to, že súdom prvej inštancie zistené porušenie právnej povinnosti žalovaného v zmysle § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 o zdravotnej starostlivosti. Žalobcovia poukazujú na to, že z rozhodnutia ÚZDS vyplýva, že práve v dôsledku zanedbania intrapartálneho monitorovania stavu plodu došlo k ťažkému poškodeniu mozgu novorodenca. Žalobcovia uvádzajú, že odborná komisia ÚZDS vo svojich stanoviskách zaznamenala okrem aj ďalšie pochybenia žalovaného pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Žalobcovia uvádzajú, že tieto zistenia potvrdili aj vo veci vykonané 2 posudky, pričom posudok vypracovaný forensic. sk označil postup žalovaného postup za non lege artis. Žalobcovia majú za to, že konanie žalovaného bolo non lege artis, ale taktiež svojím konaním vyvolalo taký zásah, ktorý spôsobil vznik nemajetkovej ujmy na strane žalobcov, medzi čím je aj príčinná súvislosť. Žalobcovia majú za to, že znalecké dokazovanie navrhnuté žalovaným by aj vzhľadom na neexistenciu relevantných CTG záznamov neviedlo k iným zisteniam, ako tým, ktoré boli potvrdené vykonaným dokazovaním a ustálené súdom. Podľa žalobcov je súd viazaný rozhodnutím ÚZDS , ktorý konštatoval, že postup žalovaného bol non lege artis. 26. K vyjadreniu žalobcov zaslal súdu repliku žalovaný. Žalovaný namieta, že z mysle právnej teórie, ustálenej judikatúry, povinnosť preukázať pravdivosť svojich tvrdení v civilnom sporovom konaní taží za každých okolností iniciátora súdneho sporu. Podľa názoru žalovaného súd nemôže na základe záverov rozhodnutia ÚZDS považovať existenciu príčinnej súvislosti medzi konaním žalovanej a úmrtím novorodenca za preukázanú z nasledujúcich dôvodov. ÚZDS vo svojom rozhodnutí vyjadruje svoj názor, ako mohlo u novorodenca dôjsť k postnatálnej asfyxii, ktorá ale nemusela viesť k úmrtiu. ÚZDS by prípadným konštatovaním o existencii príčinnej súvislosti medzi konaním žalovaného a smrťou novorodenca prekročilo svoje zákonom stanovené kompetencie. Konzultanti na základe ktorých posudkov robí rozhodnutia, nie sú znalci a často sa stáva že poskytnutie zdravotnej starostlivosti hodnotia lekári, ktorí sa špecializujú v iných medicínskych oblastiach. Vzhľadom na to, závery ÚZDS nie sú smerodajné. Žalovaný poukazuje na odborný posudok A.. K.W.. X. W. , N.. podľa ktorého postup žalovanej nie je možné považovať za postup non lege. Žalovaná konštatuje, že forensic.sk v znaleckom posudku ani raz nekonštatuje, že úmrtie novorodenca je v príčinnej súvislosti s konaním žalovanej. V rozpore s konštatovaním súdu prvej inštancie žalovaný namieta, že žalobcovia majú dôkazné bremeno dokázania, že plod nebol poškodený už pred pôrodom a nie žalovaný. 27. K replike žalovaného zaslali súdu dupliku žalobcovia, ktorí sa s argumentáciou žalovaného v jeho replike nestotožňujú a považujú ju za zjavne účelovú a nesprávnu. Žalobcovia majú za to, že uniesli dôkazné bremeno o podstatných skutočnostiach, na základe ktorých súd prvej inštancie vyhovel ich žalobe. Žalobcovia uvádzajú, že žalovaný mal v konaní povinnosť dokázať, že jeho konanie nie je možné považovať za postup non lege artis. Žalobcovia následne poukazujú na závery šetrenia vykonaného ÚDZS. Skutočnosť, že zásah zo strany žalovaného bol neoprávnený podľa žalobcov vychádza z právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu o rozklade, ktorý nie je možné spochybňovať, či už vo vzťahu k jeho jednoznačnosti alebo správnosti záverov. Žalobcovia ďalej opätovne poukazujú na závery znaleckého dokazovania vykonaného znaleckou org. forensic.sk a znalecký posudok č. X/XX/XX K.. Q.. K.. 28. K duplike žalobcov sa vyjadril žalovaný, ktorý uvádza, že sa v konaní už nevyjadrí a má za to, že v odvolaní, ako aj v ďalších podaniach súdu ponúkol relevantné argumenty v prospech zametnutia žaloby. 29. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok platného a účinného od 1.7.2016 (ďalej len „C.s.p“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 30. Odvolací súd, viazaný rozsahom (§ 379 C.s.p.) a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené. 31. Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1, 2, 3 C.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 C.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite, jasne a výstižne odôvodnil (§ 220 ods. 1, 2 C.s.p.). 32. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v zmysle ust. § 387 ods. 2 C.s.p. 33. Pre doplnenie odvolací súd uvádza, že sa plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie. 34. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. V odvolacom konaní súd vzhľadom na to, že vo veci samej potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie úspešným žalobcom náhradu trov odvolacieho konania priznáva v rozsahu 100%,. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 31. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p., § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).