Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/231/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212207986 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1212207986.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a sudcov JUDr. Miroslavy Janečkovej a Mgr. Štefana Zelenáka v právnej veci žalobcu HS - INGREAL a.s., Bellova 3, Košice IČO: 36 212 156, práv. zast. JUDr. Janou Závodskou, advokátkou, Alžbetina 3, Košice, za účasti vedľajšieho účastníka (do 30.6.2016) KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, Štefanovičova 4, Bratislava, proti žalovanému Eiffage Construction Slovenská republika, s. r. o., Hraničná 12, Bratislava, IČO: 35 740 655, o zaplatenie 10.537,43 EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. 23Cb/55/2012-445 zo dňa 26.3.2015, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. 23Cb/55/2012-445 zo dňa 26.3.2015 p o t v r d z u j e . Žalobcovi priznáva plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 10.537,43 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 14 % ročne zo súm: 40.039,24 EUR od 13.5.2008 do 23.3.2012, 10.537,43 EUR od 24.3.2012 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % za každý deň omeškania zo súm: 40.039,24 EUR od 13.5.2008 do 23.3.2012, 10.537,43 EUR od 24.3.2012 do zaplatenia a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 13.812,35 EUR a iných trov konania žalobcu v sume 1.185,50 EUR k rukám právneho zástupcu žalobcu, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. 2. V odôvodnení uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 18.4.2012 sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 10.537,43 EUR spolu s úrokmi z omeškania a trovami konania titulom neuhradeného zádržného zo zmluvy o dielo. Návrh odôvodnil tým, že je v dôsledku zlúčenia právnym nástupcom spoločnosti HUTNÉ STAVBY Košice s.r.o., IČO: 36 190 641 a ako právny nástupca prebral všetky práva a povinnosti zaniknutej spoločnosti. Spoločnosť HUTNÉ STAVBY Košice s.r.o. dňa 10.8.2007 uzatvorila so žalovaným Zmluvu o dielo č. 006/2007-SUB/SA (ďalej ako „zmluva o dielo“), v zmysle ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal vykonať pre žalovaného dielo na stavbe „ASANÁCIA EXISTUJÚCICH OBJEKTOV AREÁLU KABLO BRATISLAVA (ďalej ako „stavba“), ktorý sa nachádza na pozemkoch uvedených v projektovej dokumentácii asanácie, a to obstaranie a vykonanie odbornej asanácie stavieb vrátane prác s tým spojených v rozsahu zmluvy, popisu prác a cenovej ponuky a projektovej dokumentácie. Zmluvné strany sa dohodli na pevnej cene za dielo vo výške 11.025.000,- Sk bez DPH. Počas realizácie diela došlo k dohode o tom, že časti diela, a to „ASANÁCIA KABLO 4“ a „ASANÁCIA KABLO 7“ uskutoční žalovaný sám. Právny predchodca žalobcu na základe zmluvy a jednotlivých súpisov vykonaných prác fakturoval žalovanému spolu sumu 8.041.306,- Sk s DPH. V súlade so zmluvou mal žalovaný právo na zádržné vo výške 15 % z fakturovaných súm jednotlivými faktúrami, teda na zádržné spolu vo výške 1.206.195,90 Sk, teda 40.038,37 EUR. Zádržné malo byť uhradené po úplnom dokončení všetkých prác a odovzdaní celého diela. K úplnému dokončeniu všetkých prác a odovzdaniu celého diela došlo podpisom posledného súpisu vykonaných prác, a to dňa 18.4.2008, nakoľko po tomto dátume sa už žiadne práce zo strany právneho predchodcu žalobcu nevykonávali. Dňa 23.3.2012 žalovaný uhradil žalobcovi časť zádržného vo výške 29.501,81 EUR. Zvyšok zádržného v sume 10.537,43 EUR žalovaný do podania žaloby na súd neuhradil, i keď bol na to niekoľkokrát vyzývaný. Neuhradením zádržného po úplnom dokončení diela sa žalovaný dostal do omeškania so splnením svojho peňažného záväzku, preto si žalobca uplatňuje úroky z omeškania v zákonom stanovenej výške a zmluvnú pokutu, ktorá bola dojednaná v zmluve o dielo. 3. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom č.k. 33Rob/824/2012 zo dňa 29.5.2012, voči ktorému podal žalovaný odpor, v ktorom uviedol, že žaloba je koncipovaná tendenčne, v mnohých smeroch nepravdivo, resp. fakty tam uvedené nemožno oprieť o reálny stav plnenia. Poukázal na to, že dňa 9.1.2008 došlo konaním právneho predchodcu žalobcu k narušeniu budovy Centra Bottova, v priestore, v rámci ktorého realizoval právny predchodca žalobcu práce na základe zmluvy o dielo. Zápisom o škodovej udalosti právny predchodca žalobcu uznal poškodenie, ktoré vzniklo jeho konaním. Nespornosť škodovej udalosti potvrdzuje plnenie poskytnuté poisťovňou KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, cestou nárokov žalobcu z poistnej zmluvy. Žalobca bol oboznámený o rozsahu spôsobnej škody a bol upozornený na nedostatočnosť poskytnutého plnenia poisťovne za spôsobenú škodu. Žalovaný listom zo dňa 29.2.2012 započítal svoju pohľadávku voči žalobcovi titulom náhrady škody spôsobenej žalobcom voči pohľadávke žalobcu titulom zádržného zo zmluvy o dielo, v dôsledku čoho pohľadávka žalobcu v celom rozsahu zanikla. Z tohto dôvodu je žaloba žalobcu neopodstatnená. Podaním doručeným súdu dňa 19.6.2014 vstúpil do konania ako vedľajší účastník na strane žalobcu spol. KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group. 4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, najmä žalobou, zmluvou o dielo zo dňa 10.8.2007, súpismi vykonaných prác, faktúrami, predsúdnou korešpondenciou účastníkov konania, oznámením o započítaní vzájomných pohľadávok a záväzkov s jednostranným právnym úkonom, písomnými vyjadreniami účastníkov konania, prednesom právnych zástupcov účastníkov konania, poistným spisom č. 9513572160, výsluchom svedka O.. P., ako aj ďalšími listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil tento skutkový stav: Dňa 10.8.2007 uzatvoril právny predchodca žalobcu HUTNÉ STAVBY Košice s.r.o. ako zhotoviteľ so žalovaným (s predchádzajúcim obchodným menom Špeciálne činnosti, s.r.o.) ako objednávateľom Zmluvu o dielo č. 006/2007-SUB/SA, na základe ktorej sa zhotoviteľ zaviazal vykonať dielo na stavbe „ASANÁCIA EXISTUJÚCICH OBJEKTOV AREÁLU KABLO, BRATISLAVA“, ktorý sa nachádza na pozemkoch uvedených v projektovej dokumentácii asanácie, a to obstaranie a vykonanie odbornej asanácie stavieb vrátane separácie, odvozu a ekologickej likvidácie nerecyklovateľných vybúraných tuhých alebo tekutých materiálov a demontovaných komponentov stavieb a ich podzákladových konštrukcií na organizované skládky v súlade s príslušným zákonom a recyklované materiály recyklovať v rozsahu vyplývajúcom z tejto zmluvy popisu prác a cenovej ponuky a aj z úplnej projektovej dokumentácie „ASANÁCIA EXISTUJÚCICH OBJEKTOV KABLO, BRATISLAVA 2,4,5,6,7 vypracovanej AK D.; odborné práce vykonávať vždy v etapách a postupne podľa vydaných jednotlivých platných asanačných povolení prevzatých od objednávateľa, postupovať aj podľa požiadaviek objednávateľa, podľa vlastnej odbornej dodávateľskej dokumentácie, a to v dohodnutých termínoch, všetko do 23.12.2007. Súd sa tiež oboznámil so zmluvou o dielo, najmä čl. II bod 4., 5., čl. V, VI, VII bod 11., a so súpisom vykonaných prác vyplynulo, že asanačné práce boli realizované od septembra 2007 do apríla 2008. 5. Zo zápisu o škodovej udalosti podpísaného zástupcami účastníkov konania, zástupcom spol. VARA 7, s.r.o. a zástupcami spol. HBM Invest, s.r.o. vyplýva, že dňa 9.1.2008 došlo pri asanácii objektu Kablo 5 k narušeniu budovy Centra Bottova, s následným poškodením obvodového plášťa, zrútením časti protipožiarneho múru - priestor HBM Invest (prízemie), posunom protipožiarneho múru a čiastočným poškodením sadrokartónového stropu v priestore nájomcu kaderníctva Martins (1. poschodie). Následne po deštrukcii boli prizvaní príslušní odborníci, ktorí realizujú búracie práce objektu Kablo 5, bola vykonaná obhliadka vzniknutého poškodenia a fotodokumentácia. Dotknuté strany prizvali zástupcu poisťovne Uniqa s technikom, za stranu realizátora búracích prác bol prizvaný poisťovací sprostredkovateľ poisťovne Kooperativa za realizátora. Z oznámenia o vzniku škody z poistenia zodpovednosti za škodu spísanej právnym predchodcom žalobcu vyplýva, že žalobca spôsobil škodu dňa 15.3.2008 poškodenému - žalovanému. Škoda na obvodovom plášti mala vzniknúť pri asanácii objektu zachytením stroja o susednú budovu. Zo zápisu o obhliadke škody na majetku zo dňa 27.5.2008 spísanej žalovaným a zástupcom spol. VARA 7, Bottova 7, Bratislava vyplýva, že pri búracích prácach - demolácii susedného objektu stojaceho v tesnej blízkosti (cca 0,1 m) od nákupného centra došlo k poškodzovaniu budovy nákupného centra priebežne v čase od 10.1.2008 do 15.3.2008. Z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 13.2.2009 vyplýva, že spol. KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. ukončila šetrenie poistnej udalosti zo dňa 15.3.2008 a žalovanému v zmysle § 420a Občianskeho zákonníka uhradila poistné plnenie v sume 11.307,43 EUR. Z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 15.12.2009 vyplýva, že spol. KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. dňa 15.12.2009 ukončila šetrenie poistnej udalosti a žalovanému uhradila doplatok k poistnému plneniu vo výške 2.887,72 EUR. Z listu „odsúhlasenie pohľadávok“ zo dňa 27.1.2010 vyplýva, že pohľadávka právneho predchodcu žalobcu voči žalovanému predstavovala sumu 40.039,24 EUR. Zostatok bol odsúhlasený zo strany žalovaného dňa 5.2.2010. Listom zo dňa 16.11.2010 označeného ako „odsúhlasenie stavu záväzkov - inventarizácia k 31.10.2010“ vyplýva, že žalovaný požiadal o potvrdenie stavu záväzkov voči právnemu predchodcovi žalobcu vo výške 40.039,24 EUR titulom zádržného zo zmluvy o dielo. Listom zo dňa 28.2.2011 žalobca vyzval žalovaného na úhradu zádržného vo výške 40.039,24 EUR. Listom zo dňa 14.3.2011 žalovaný žalobcovi oznámil, že podľa ustanovení zmluvy o dielo zádržné bude uhradené po úplnom dokončení všetkých prác a odovzdaní celého diela. Nakoľko ani žalovaný nemá z tohto dôvodu do dnešného dňa uhradené zádržné objednávateľom HB REAVIS MANAGEMENT spol. s r.o., na uvedenú akciu Asanácia existujúcich objektov areálu Kablo, nemôže žalovaný túto čiastku uhradiť. Listom zo dňa 21.6.2010, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 6.7.2010, si žalovaný uplatnil voči žalobcovi náhradu škody vo výške 11.025,41 EUR. V zmysle tohto listu škoda vznikla dňa 9.1.2008 činnosťou bágra žalobcu, ktorý poškodil budovu „CENTRUM Bottova“. Po zrealizovaní opravy škôd poisťovňa Kooperativa oznámila ukončenie poistnej udalosti s výpočtom výšky plnenia v sume 14.195,15 EUR. Neuhradením plnej výšky škody poisťovňou, ktorú za opravu škôd žalovaný zaplatil, mu vznikla škoda vo výške 9.498,08 EUR. Počas asanačných prác vznikla ďalej škoda v dôsledku vybúrania vodomernej šachty - odberné miesto Bottova p.č. 9116/1 s vodomerom č. 8084009 v objekte KABLO 5, Bratislava. HB Reavis Management spol. s.r.o. ako investor žalovanému refakturovala pokutu od BVS a.s. vo výške 165,97 EUR. Náklady na vybudovanie vodomernej šachty, realizovanej spol. RAPID-IS s.r.o. Bratislava sú 1.361,36 EUR. Listom zo dňa 10.9.2010 žalobca žalovanému oznámil, že uplatnenú náhradu škody neuznáva a nárok považuje v celom rozsahu za neopodstatnený. Oznámením o započítaní vzájomných pohľadávok a záväzkov s jednostranným právnym úkonom v súlade s § 358-364 Obchodného zákonníka a s § 580 - 581 Občianskeho zákonníka si žalovaný ku dňu 29.2.2012 (chybou v písaní uvedený rok 2011) jednostranne započítal svoju pohľadávku vo výške 10.537,43 EUR titulom náhrady škody voči pohľadávke žalobcu vo výške 10.537,43 EUR titulom zádržného zo zmluvy o dielo. Listom zo dňa 15.3.2012 žalobca žalovanému oznámil, že započítanie pohľadávok neuznáva a zároveň vyzval žalovaného na úhradu zádržného vo výške 40.039,24 EUR. Dňa 23.3.2012 žalovaný uhradil žalobcovi časť zádržného vo výške 29.501,81 EUR. Zvyšok zádržného v sume 10.537,43 EUR do podania žaloby na súd neuhradil. 6. Žalobca sa v konaní pridržiaval tvrdení uvedených v žalobe. Uviedol, že právny predchodca žalobcu pre žalovaného riadne vykonal dielo v zmysle uzatvorenej zmluvy o dielo. Nárok na zádržné sa stal splatným, avšak žalovaný uhradil žalobcovi zádržné len čiastočne a doposiaľ mu neuhradil žalovanú sumu 10.537,43 EUR. Žalobca neuznáva jednostranný zápočet žalovaného, ktorým si voči žalobcovi započítal svoje údajné pohľadávky titulom náhrady škody. Škodu vzniknutú búracími prácami na OC Bottova za žalobcu vyplatila poisťovňa Kooperativa poisťovňa, a.s. Rozdiel medzi celkovou sumou škody, ktorú si vyčíslil žalovaný a plnením poisťovne predstavujúci sumu 9.498,08 EUR, a ktorý bol predmetom jednostranného zápočtu žalobca neuznáva. Túto sumu poisťovňa neuhradila z dôvodu, že sa netýkala škodovej (poistnej) udalosti. V konaní tiež vzniesol námietku premlčania nároku na náhradu škody, ktorú bližšie odôvodnil vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 16.1.2013. Uviedol, že žalovaný mal vedomosť o vzniknutej škode z obdržaných faktúr od firmy „Letovanec“, ktorú zabezpečila spol. HBM Invest s.r.o. kvôli urýchlenej oprave vzniknutej škody, a to z faktúry č. 001/2008 zo dňa 20.10.2008 vo výške 16.701,09 EUR a z faktúry č. 102/2008 zo dňa 27.11.2008 vo výške 11.493,86 EUR ako aj z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 11.2.2009 a 15.12.2009, ktoré vypracovala poisťovňa Kooperativa poisťovňa, a.s., kde bol právny predchodca žalovaného poistený pre zodpovednosť za škody. Podľa názoru žalobcu tak žalovanému márne uplynula dvojročná subjektívna lehota na uplatnenie si nároku na náhradu škody, ktorá mu údajne vznikla. Nárok na náhradu škody žalobca neuznáva, keďže skutočná škoda bola uhradená zo strany poisťovne Kooperativa poisťovňa, a.s. Ďalej namietal, že žalovaný nie je aktívne legitimovaný na uplatnenie si nároku na náhradu škody voči žalobcovi, nakoľko ten mu žiadnu škodu nespôsobil a dobrovoľné uhradenie faktúry č. 102/2008 nezakladá nárok žalovaného na náhradu škody. Dňa 9.1.2008 žalobca spôsobil škodu na nehnuteľnosti OC Bottova 7, Bratislava vo vlastníctve spoločnosti VARA 7, s.r.o., IČO: 35 914 971. Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že žalobca svojim konaním spôsobil škodu žalovanému, výšku škody ani príčinnú súvislosť. 7. Žalovaný zotrval vo vyjadrení na nedôvodnosti žaloby a vyjadril nesúhlas i s námietkou premlčania nároku na náhradu škody. Poukázal na konštantnú judikatúru, v zmysle ktorej pre začatie plynutia subjektívnej premlčacej lehoty je rozhodujúci moment, kedy sa poškodený dozvedel o škode, a o tom, kto za ňu zodpovedá. O škode sa žalovaný dozvedel momentom, kedy mu bola známa výška škody, a za tento moment je potrebné považovať deň uhradenia faktúr vystavených žalovanému D. A., ktorý vykonával opravu poškodenej budovy. Z hľadiska náhrady škody je rozhodujúca reálna, t.j. skutočne vzniknutá škoda a nie suma, ktorú za žalobcu plnila tretia osoba, t.j. poisťovňa titulom zmluvného vzťahu medzi poisťovňou a poisteným. Skutočnosti vyplývajúce zo spisu poisťovne Kooperativa nie sú relevantné z hľadiska zistenia, aký bol skutočný rozsah škody, ten podľa žalovaného tvorí suma faktúr za opravu poškodenej budovy centra Bottova. Žalovaný si voči žalobcovi uplatnil rozdiel medzi plnením poisťovne a fakturovanou výškou škody, a má za to, že ku dňu jednostranného zápočtu jeho nárok na náhradu škody vo výške tohto rozdielu (suma 9.498,08 EUR) trval. Taktiež nesúhlasil s tvrdením žalobcu o splatnosti zádržného uplatňovaného žalobou. Podľa jeho názoru žalobca žalovanému neodovzdal technickú dokumentáciu k dielu, ktorej odovzdanie zakotvuje zmluva o dielo. Neboli splnené zmluvné dojednania upravujúce, že splatnosť zádržného nastáva vykonaním všetkých prác a riadnym odovzdaním diela. Žalobca nesplnil všetky formálne povinnosti zo zmluvy o dielo, na základe čoho nedisponuje právom žiadať výplatu tej časti nároku, ktorej sa dobrovoľne vzdal do času, kedy svoju zmluvnú povinnosť naplní. To, že zádržné bolo uhradené čiastočne, i keď nárok na vyplatenie zádržného nebol splatný, bolo dobrovoľným manažérskym rozhodnutím, a takého konanie nemá účinky uznania dlhu. Rovnako odsúhlasenie pohľadávok je skutočnosťou rozhodujúcou pre účtovné záležitosti a moment odsúhlasenia pohľadávky nijako nemení vlastnosti pohľadávky, ktorá je odsúhlasovaná. 8. Svedok O.. D. P. pri svojom výsluchu pred súdom uviedol, že v čase vykonávania búracích prác a aj v súčasnosti je zamestnancom spol. HB Reavis, ktorá bola generálnym zhotoviteľom diela. V čase, keď stavbu prevzal, boli búracie práce vykonané na cca 99 %. Nezbúraná zostala už len jedna malá budova, pričom jej asanáciu vykonala spoločnosť žalovaného. Následne bol medzi HB Reavis a žalovaným vykonaný odpočet plnenia zo zmluvy o dielo a zmluva bola uzavretá s tým, že žalovanému bola vyplatená cena zodpovedajúca rozsahu vykonaných prác vrátane zádržného. Vzhľadom na charakter prác v objekte Kablo mal žalovaný povinnosť dokladovať likvidáciu odpadov, ktorá bola v tomto prípade rôzneho druhu. Povinnosť dokladovania sa vzťahovala najmä na nebezpečný odpad, ktorý podľa jeho názoru v danej lokalite asanovaných stavieb bol. Obyčajný odpad, ku ktorému patrí betónová suť a oceľové konštrukcie sa dá ďalej recyklovať a k nim sa odovzdáva súpis prác na základe projektovej dokumentácie. Doklady o likvidovaní odpadu sú potrebné v ďalšom priebehu stavebných prác pri výstavbe nových objektov, nakoľko stavebný úrad pri kolaudácii vyžaduje preukázanie likvidácie nebezpečného odpadu. Pri bežnom odpade postačí aj čestné prehlásenie o spôsobe jeho likvidácie, nakoľko časť bežného odpadu sa zvyčajne využíva pri nových stavbách, preto prípadné potvrdenie skládky odpadov o množstve tam vyvezeného odpadu nemusí korešpondovať s celkovým objemom bežného odpadu. Celkový charakter odpadu a jeho predpokladané objemy je možné zistiť z projektovej dokumentácie asanačných prác, kde projektant rieši i charakter a predpokladaný objem odpadu vzniknutého zbúraním budov. Čo sa týka konkrétne objektu Kablo myslí si, že žalovaný zrejme odovzdal spoločnosti HB Reavis doklady o likvidácii odpadu, keďže jej bola uhradená cena za vykonané práce. Nemá vedomosť o tom, že by zo strany HB Reavis bol žalovanému vytknutý nedostatok súčinnosti pri odovzdávaní dokladov, resp. neodovzdanie dokladov potrebných k prevzatiu diela. Súd nevykonal výsluch žalobcom navrhovaných svedkov Ladislava Vasóka a Ing. Michala Šebestu, nakoľko žalobca od ich výsluchu upustil. Ich výsluch súd vzhľadom na zistený skutkový stav ani nepovažoval za potrebný a podstatný pre rozhodnutie vo veci. 9. V tejto časti súd posudzoval nárok žalobcu podľa ust. §§ 537 až 554 Obch. zák. v spojení s § 265 Obch. zák. a § 36 ods. 3 OZ. Na základe skutkového stavu zisteného z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný. K tomuto záveru dospel zistením, že medzi účastníkmi konania bol na základe platne uzatvorenej zmluvy o dielo č. 006/2007- SUB/SA zo dňa 10.08.2007 založený obchodnoprávny vzťah, v zmysle ktorého sa žalobca zaviazal pre žalovaného vykonať asanáciu existujúcich objektov areálu Kablo Bratislava, a to obstaranie a vykonanie odbornej asanácie stavieb vrátane separácie, odvozu a ekologickej likvidácie nerecyklovateľných vybúraných tuhách alebo tekutých materiálov a demontovaných komponentov stavieb a ich podzákladových konštrukcií na organizované skládky a recyklované materiály recyklovať v rozsahu vyplývajúcom z tejto zmluvy. Za uvedené práce sa žalovaný zaviazal zaplatiť cenu diela. Bolo preukázané, že práce podľa zmluvy boli vykonané, pričom práce boli vykonané riadne a bez vád a nedorobkov. V zmysle zmluvy mal žalovaný právo zadržať 15 % z fakturovaných súm, a to do úplného dokončenia všetkých prác a odovzdania celého diela. Takýmto spôsobom bola žalovaným zadržaná suma vo výške 40.039,24 EUR, pričom pred podaním žaloby na súd žalovaný uhradil žalobcovi sumu 29.501,81 EUR. Zvyšok zádržného vo výške 10.537,43 EUR nebol žalovaným uhradený. Spornou nebola ani výška uplatneného zádržného v sume 10.537,43 EUR. Sporným bolo posúdenie splatnosti nároku na zádržné ako aj to, či došlo k zániku nároku na zádržné na základe jednostranného započítania učineného žalovaným, ktorý voči pohľadávke žalobcu pred začatím konania započítal svoj nárok na náhradu škody vo výške 10.537,43 EUR titulom náhrady škody spôsobenej žalobcom búracími prácami. Sporným bola aj dôvodnosť nároku na náhradu škody. Z obsahu zmluvy o dielo uzatvorenej medzi účastníkmi konania je nepochybné, že splatnosť zádržného bola viazaná na úplné dokončenie všetkých prác a odovzdanie celého diela. V článku VII ods. 10 a 11 zmluvy o dielo sa zmluvné strany dohodli na protokolárnom odovzdaní diela, pričom zápisnica o odovzdaní a prevzatí diela (jeho časti) mala okrem základných údajov obsahovať ďalšie listiny a prehlásenia presne definované v zmluve. Z obsahu zmluvy možno ustáliť, že podmienkou odovzdania a prevzatia diela bolo spísanie zápisnice o odovzdaní a prevzatí diela v písomnej forme a existencia takého protokolu je hmotnoprávnu podmienku odovzdania a prevzatia diela. Nesplnenie tejto podmienky tvorí prekážku pre riadne odovzdanie a prevzatie diela a tým aj pre splatnosť zádržného. Úlohou práva vykladaného súdmi je vytvoriť pevný, jasný a určitý právny rámec tých záväzkových vzťahov účastníkov konania, ktoré sú medzi nimi sporné a tvoria predmet sporu. Úlohou súdu je vykladať právo ako reálny nástroj efektívne riešiaci sporné vzťahy účastníkov konania v konkrétnom prostredí. Z tohto pohľadu je súd oprávnený a zároveň povinný skúmať nie len to, či boli doslovne naplnené konkrétne zmluvné dojednania, ale aj postoj, správanie sa a konanie účastníkov z hľadiska ich snahy dosiahnuť naplnenie sporných dojednaní, najmä to, či niektorý z účastníkov nemal záujem na nesplnení neskôr vytýkaných povinností (ustanovení zmluvy) alebo, či svojím postojom a konaním neprispel alebo nezvinil nesplnenie takých zmluvných dojednaní na splnenie, ktorých sa viažu jeho povinnosti (v prejednávanej veci išlo o splnenie povinnosti riadneho odovzdania diela písomným protokolom obsahujúcim prípadné dokumenty k dielu). I keď protokolárne odovzdanie a prevzatie diela bolo podmienkou pre splatnosť zádržného všetky skutkové okolnosti spočívajúce v správaní sa žalovaného vo vzťahu k svojmu zmluvnému partnerovi - právnemu predchodcovi žalobcu a neskôr k žalobcovi svedčia o tom, že žalovanému je nesplnenie tejto podmienky na prospech. Súd s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu dospel k záveru, že žalovaný svojím konaním zavinil nesplnenie podmienky protokolárneho odovzdania diela, čím podmienka písomného protokolu opadla a odovzdanie diela sa stalo nepodmieneným. K odovzdaniu diela podľa názoru súdu došlo vykonaním dojednaných prác o čom svedčia súpisy vykonaných prác podpísané zástupcami oboch zmluvných strán (účastníkov sporu). Najneskôr však k odovzdaniu diela došlo odchodom žalobcu zo staveniska po dokončení prác, čím žalovanému reálne umožnil s dielom nakladať. Nie je možné tiež opomenúť fakt, že zmluva neobsahovala jasný a určitý výpočet technickej alebo inej dokumentácie, ktorá mala tvoriť prílohu k protokolu o prevzatí diela. Žalovaný zoznam dokumentov, ktoré mu mali byť podľa jeho názoru predložené pri odovzdaní diela vyhotovil až v konaní na výzvu súdu, pričom ako súd už uviedol, nepreukázal, že by právneho predchodcu žalobcu alebo žalobcu v reálnom čase (t.j. v čase po vykonaní diela, resp. najneskôr v čase keď sám dielo odovzdával generálnemu zhotoviteľovi) vyzval na doloženie konkrétnej dokumentácie a na konečné protokolárne prevzatie diela. Pre úplnosť súd uviedol, že aj v prípade, ak by hmotnoprávna podmienka protokolárneho odovzdania diela, od splnenia ktorej sa odvodzuje splatnosť zádržného zostala platná, čo podľa názoru súdu v prejednávanej veci splnené nie je, nebolo by možné priznať žalovanému právnu ochranu pre rozpor jeho konania s poctivým obchodným stykom. Poukázal najmä na tú skutočnosť, že žalovaný začal prvý krát argumentovať neodovzdaním diela protokolárnou formou až počas súdneho konania. Do toho času žalovaný nikdy uvedený nedostatok žalobcovi písomne ani inou formou nevytkol a nikdy nežiadal o protokolárne odovzdanie diela, a to ani vtedy, keď sa začal na základe tejto skutočnosti v konaní brániť. Súd nemal nijakým listinným dôkazom či iným dôkazom preukázané, že žalovaný vyvinul snahu docieliť odovzdanie diela zmluvne dohodnutým spôsobom, a to aj vzhľadom na to, že sám mal povinnosť stavbu (dielo) odovzdať svojmu investorovi, a tak prevzatie diela bolo aj v jeho záujme. Povinnosťou žalovaného v zmysle § 537 ods. 2 Obch. zák. bolo dielo prevziať. Pokiaľ mal žalovaný za to, že žalobca bol nečinný a protokolárne mu dielo neodovzdal, tak mal podľa názoru súdu vyvinúť aspoň minimálnu snahu či súčinnosť smerujúcu k odovzdaniu a prevzatiu diela, čo však v konaní nepreukázal. Z vykonaného dokazovania vyplýva, žalovaný dielo prevzal na základe súpisov vykonaných prác (žalovaným riadne podpísaných), dielo užíval a následne odovzdal svojmu investorovi, napriek tomu, že podľa jeho tvrdenia mu dielo nebolo riadne odovzdané. Argumentácia žalovaného v tomto smere tak vyznieva ako účelová, a to hlavne z dôvodu, že obrana žalovaného po podaní žaloby absolútne nekorešponduje s predchádzajúcim predsporovým správaním žalovaného. Súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaný žiadnu z vystavených faktúr žalobcovi nevrátil. Faktúry viedol vo svojom účtovníctve a účtovné zostatky riadne odsúhlasil tak ku dňu 31.12.2009 ako aj ku dňu 31.12.2010, pričom listom zo dňa 14.3.2011 žalobcovi oznámil, že čaká na uhradenie zádržného od objednávateľa HB REAVIS MANAGEMENT spol. s r.o., a preto túto čiastku nemôže uhradiť. Žalovaný tak svoje záväzky zo zádržného nerozporoval a účtovne ich potvrdzoval, žiadne námietky nevzniesol, uhradil celú cenu diela a dňa 23.2.2012 po písomných výzvach žalobcu dobrovoľne uhradil aj podstatnú časť zádržného vo výške 29.501,81 EUR. Tvrdenie žalovaného o tom, že táto časť zádržného v sume 29.501,81 EUR bola vyplatená len ako súčasť manažérskeho rozhodnutia, súd považoval tiež za účelové. Správanie žalovaného pred začatím konania svedčí o tom, že považoval zádržné za splatné, keďže časť zádržného uhradil a ďalej učinil jednostranné započítanie pohľadávok a záväzkov podľa § 580 a § 581 Občianskeho zákonníka s tým, že pohľadávku žalobcu zo zádržného vo výške 10.537,43 EUR sám označil za splatnú dňom 30.9.2008. Za takýchto okolností je nesplnenie podmienky protokolárneho odovzdania diela žalovanému na prospech, pretože týmto spôsobom je možné oddialiť splatnosť zádržného na neobmedzený (neohraničený) čas. Nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že žalovaný vyvinul akúkoľvek snahu smerujúcu k protokolárnemu prevzatiu diela, keďže sám mal zákonnú a zmluvnú povinnosť dielo prevziať. Napriek tomu, že zo strany žalobcu došlo k riadnemu vykonaniu diela podľa zmluvy, pričom žalovaný žalobcovi nevytkol žiadne vady diela, uhradil cenu diela a väčšiu časť zádržného a následne dielo žalovaný odovzdal svojmu zmluvnému partnerovi, sa účelovo snaží vyhnúť svojej povinnosti uhradiť zádržné, čo je v rozpore s inštitútom samotného zádržného (zábezpeka na prípad vád a nedorobkov) a svedčí o konaní, ktoré nemožno charakterizovať inak ako konanie v rozpore s poctivým obchodným stykom. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam dospel súd k záveru, že splatnosť zádržného nastala, nakoľko dielo bolo žalovanému odovzdané a žalovaný žalobcovi nevytkol žiadne vady a nedorobky diela. K odovzdaniu diela, ako už súd uviedol, došlo vykonaním všetkých prác v súlade so zmluvou o dielo, ktoré boli žalovanému odovzdané súpismi vykonaných prác obsahujúcimi podpisy oprávnených osôb žalovaného, najneskôr bolo dielo odovzdané momentom keď žalobca po vykonaní prác opustil stavenisko a umožnil žalovanému s dielom nakladať. Argumentáciu žalovaného o nesplnení podmienok splatnosti zádržného pre nesplnenie podmienky odovzdania diela súd vyhodnotil ako právne nedôvodnú. 10. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného o zániku zádržného vzhľadom na započítanie vzájomných pohľadávok a záväzkov ku dňu 29.2.2011, súd aj toto tvrdenie vyhodnotil ako nedôvodné, pričom sa v prvom rade vysporiadal s námietkou premlčania nároku na náhradu škody spôsobenej žalobcom a s dôvodnosťou jednostranného zápočtu žalovaného. Nakoľko medzi účastníkmi konania bol obchodnoprávny vzťah, je potrebné na premlčanie nárokov vyplývajúcich z právneho vzťahu aplikovať úpravu Obchodného zákonníka, najmä ust. §§ 373, 387 ods. 1, 388 ods. 2, 391 ods. 1, 397 a 398 Obch. zák. V článku IV ods. 2 a 3 zmluvy o dielo bolo medzi účastníkmi zmluvy dojednané, že zhotoviteľ nesmie svojou činnosťou v priebehu výstavby poškodiť žiadne z častí susediacich objektov, a v prípade poškodenia je povinný uviesť poškodenú konštrukciu alebo časť stavby bezodkladne a na svoje náklady do pôvodného stavu pred poškodením. V tomto zmluvnom dojednaní bola tak dojednaná zmluvná povinnosť, pri nesplnení ktorej je žalovaný oprávnený domáhať sa náhrady škody podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Žalobca poškodením susediaceho objektu na Bottovej ul., pri realizácii diela pre žalovaného porušil svoju zmluvnú povinnosť podľa čl. IV ods. 2,3, ZoD. Z obsahu zmluvy vyplýva, že žalobca (ako subdodávateľ) zodpovedal za prípadnú vzniknutú škodu na diele alebo susediacich objektoch priamo žalovanému. Pokiaľ preto žalobca v dôsledku búracích prác poškodil susediacu budovu OC Bottova, vo vlastníctve spoločnosti VARA 7, spol. s.r.o. zodpovedá za škodu žalovanému, ako svojmu zmluvnému partnerovi zo zmluvy o dielo, ktorý je oprávnený uplatňovať si voči žalobcovi jej náhradu. Zodpovednosť voči vlastníkovi poškodeného objektu bola na strane žalovaného. Pre začiatok plynutia premlčacej doby práva na náhradu škody Obchodný zákonník stanovuje deň keď sa poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný túto nahradiť. Vedomosť sa musí týkať tak škody, ako aj škodcu. Pokiaľ ide o výšku škody pre začatie plynutia premlčacej doby sa nevyžaduje poznať presnú výšku škody, postačuje poznať jej približný rozsah, spravidla do tej miery, aby poškodený mohol svoj nárok uplatniť na súde. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že ku škodám na budove Centra Bottova 7, Bratislava búracími prácami žalobcu došlo v období od 9.1.2008 do 15.3.2008, ako o tom svedčí zápis o škodovej udalosti a zápis o obhliadke škody na majetku. Žalovaný mal vedomosť o škodcovi od počiatku vzniku škodovej udalosti, t.j. od 9.1.2008. Pokiaľ ide o vedomosť o výške škody súd má za to, že jej približný rozsah (umožňujúci jej uplatnenie na súde) bol žalovanému prvý krát známy dňa 7.11.2008, kedy žalovaný uhradil zálohovú faktúru č. 099/2008 vystavenú dňa 7.11.2008 D. A., s miestom podnikania Budovateľská 27, Bratislava za realizáciu opravy škôd na objekte Centrum Bottova v sume 16.701,09 EUR. Od tohto dňa podľa názoru súdu začala plynúť štvorročná lehota na uplatnenie si náhrady škody podľa § 373 Obchodného zákonníka, ktorá uplynula dňa 7.11.2012. Jednostranný započítací prejav žalovaného, ktorým žalovaný započítal svoje pohľadávky titulom nárokov z náhrady škody voči pohľadávke žalobcu titulom zádržného bol vykonaný dňa 29.2.2012 a oznámený žalobcovi dňa 13.3.2012. Účinky zániku pohľadávok započítaním nastávajú okamihom, keď sa stretnú pohľadávky spôsobilé na kompenzáciu. K zániku započítavaných pohľadávok žalovaného (splatných 25.8.2010 a 4.7.2011) voči pohľadávke žalobcu (splatnej 30.9.2008) by došlo počas premlčacej doby. Námietku premlčania vznesenú žalobcom tak súd na základe vyššie uvedeného vyhodnotil ako neopodstatnenú. Aj keď však súd ustálil, že nárok na náhradu škody nebol ku dňu stretu pohľadávok premlčaný, nevzhliadol opodstatnenosť a dôvodnosť jednostranného zápočtu žalovaného v sume 10.537,43 EUR. Žalovaný si pred podaním žaloby na súd uplatnil voči žalobcovi pohľadávku titulom náhrady škody v celkovej sume 10.537,43 EUR, ktorú si následne započítal voči pohľadávke žalobcu z nevyplateného zádržného. Uvedená náhrada škody vyplýva z dvoch čiastkových nárokov na náhradu škody vyplývajúcich z dvoch samostatných škodových udalostí. Prvým nárokom je nárok náhradu škody vo výške 1.039,35 EUR vzniknutej poškodením vodomernej šachty na ulici Bottova, Bratislava a druhým nárokom je nárok na náhradu škody vo výške 9.498,08 EUR vzniknutej dňa 9.1.2008 počas búracích prác. Čo sa týka nároku na náhradu škody vo výške 1.039,35 EUR, ktorá bola žalobcovi vyfakturovaná faktúrou č. 1600501054 zo dňa 10.8.2010, splatnou dňa 25.8.2010, súd jej opodstatnenosť nemal preukázanú. Žalovaný súdu relevantným spôsobom nepreukázal ani jednu z obligatórnych náležitostí pre vznik práva na náhradu škody podľa Obchodného zákonníka, a to porušenie právnej povinnosti žalobcu, vznik škody a príčinnú súvislosť. Žalovaný pokiaľ ide o túto škodu na preukázanie dôvodnosti tohto nároku súdu predložil len faktúru, ktorá sama o sebe nie je dôkazom postačujúcim na priznanie náhrady škody žalovanému. Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal kedy, akým konkrétnym konaním a spôsobom došlo k porušeniu zmluvnej povinnosti zo strany žalobcu, ktorého následkom bolo vybúranie vodovodnej šachty - odberné miesto Bottova p.č. 9116/1 s vodomerom č. 8084009 v objekte KABLO 5 Bratislava. Nepreukázal ani svoje tvrdenie, že skutočná výška na vodomernej šachte predstavovala sumu 1.039,35 EUR, nakoľko žalovaný súdu nedoložil faktúry spolu s dodacími listami resp. iné doklady svedčiace o tom, že škoda v uplatňovanej výške skutočne vznikla na vodomernej šachte. Faktúra č. 1600501054 vystavená žalobcovi, ktorou bolo žalobcovi fakturované náhradné plnenie - vodomerná šachta vo výške 794,- EUR + režijné náklady 10 % bez DPH je tak sama o sebe nepreskúmateľná, a tak ju súd nemohol akceptovať ako dôkaz o vzniku nároku na náhradu škody v uplatnenej sume voči žalobcovi. Ani pokiaľ ide o náhradu škody v sume 9.498,08 EUR vyfakturovanú žalovaným faktúrou č. 1600501621 zo na 17.06.2011, splatnou dňa 4.7.2011, súd nemal preukázanú jej dôvodnosť. Žalovaný si uvedenú výšku škodu uplatnil ako rozdiel medzi tým, čo uhradil za opravu škôd na budove OC Bottova a poistným plnením poskytnutým poisťovňou KOOPERATIVA, poisťovňa a.s.. Žalovaný nepreukázal, že tieto náklady bolo nutné vynaložiť v súvislosti s odstraňovaným škody spôsobenej v príčinnej súvislosti s konaním žalobcu. Súd sa v tejto časti v celom rozsahu stotožnil s argumentáciou žalobcu, že nárok na náhradu škody vo výške 9.498,08 EUR predstavujúci náklady neuznané poisťovňou nie je opodstatnený. Z obsahu poistného spisu, s ktorým sa súd oboznámil vyplýva, že poisťovňa ktorá vykonala likvidáciu škody, zistila jej rozsah (z hľadiska druhu, charakteru a rozsahu vzniknutých poškodení ako aj z hľadiska výšky) a listom zo dňa 13.2.2009 žalovanému oznámila výšku poistného plnenia s rozpisom jednotlivých položiek a ceny vykonaných opráv z ktorých poistné plnenie pozostáva. Žalovaný predmetné vyrozumenie poisťovne prevzal dňa 18.2.2009 (čl. 172). Následne mu poisťovňa poistné plnenie vyplatila. Žalovaný neuplatnil žiadne výhrady voči poistnému plneniu ani do výšky ani do rozsahu poškodení a ich opráv, ktoré poisťovňa uznala, a za ktoré poistné plnenie poskytla. Následné pohľadávky z faktúr z roku 2010 a 2011, ktoré si žalovaný jednostranne započítal (čl. 87) nepreukazujú, že ide o opodstatnené a nutné náklady vynaložené na odstránenie škody spôsobenej žalobcom na objekte Bottova. Oboznámil sa s obsahom poistného spisu č. 9513572160, z ktorého mal preukázané, že výška škody a teda aj poistné plnenie bolo vypočítané na základe Cenovej ponuky na opravu škôd - CENTRUM BOTTOVA. Rozsah nákladov na odstránenie škôd po poistnej (škodovej) udalosti bol určený v zmysle zápisu o obhliadke škody na majetku vykonanom odborným pracovníkom Slovexperta, s.r.o., ale aj doobhliadkou vykonanou pracovníkom poisťovne, za prítomnosti zástupcov účastníkov konania. Pre výpočet výšky škody bol použitý program OSCAR, ktorý sa štandardne používa pre výpočet náhrady škody v stavebníctve. Z poistného spisu vyplýva, že poisťovňa neuznala celú výšku nákladov vynaložených žalovaným na opravu budovy OC Centrum Bottova, a to z dôvodu, že niektoré položky uvedené v Cenovej ponuke na opravu škôd nie sú uvedené v zápise o obhliadke škody ani v zápise o doobhliadke škody, a teda nebolo zistené ich poškodenie ako aj z dôvodu, že v Cenovej ponuke je uvedené väčšie množstvo, aké bolo v skutočnosti potrebné na opravu škôd. Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného, že skutočný rozsah škody tvorí suma faktúr za opravu poškodenej budovy. Žalovaný sa v priebehu konania vôbec nevyjadril a nedoložil podklady k položkám neuznaným poisťovňou, nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce, že tie náklady, ktoré poisťovňa neuznala, predstavovali škodu, ktorá vznikla búracími prácami. Žalovaný tak neuniesol dôkazné bremeno v preukázaní, že suma 9.498,08 EUR predstavuje skutočnú škodu. Preto podľa názoru súdu bola škoda spôsobená žalobcom v plnom rozsahu uhradená poisťovňou KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Žalovaný nepreukázal existenciu škody, ktorá bola predmetom jednostranného zápočtu. Z tohto dôvodu mal súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania preukázanú danosť nároku žalobcu na zádržné v celej žalovanej sume 10.537,43 EUR. Argumentáciu žalovaného súd vzhliadol za účelovú, nepreukázanú a nedôvodnú, preto žalobe v časti istiny vyhovel. 11. Nakoľko žalovaný v zmysle zmluvy o dielo neuhradil zádržné po úplnom dokončení všetkých prác a odovzdaní celého diela, dostal sa do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku, a tak žalobcovi v zmysle cit. zák. ustanovení vznikol nárok na úroky z omeškania, ktoré si žalobca uplatnil v zákonom stanovenej výške odo dňa 13.5.2008, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti poslednej vystavenej faktúry žalobcu za búracie práce - § 365 a 369 ods. 1 Obch. zák. Tiež posúdil nárok na zmluvnú pokutu dojednanú podľa § 544 ods. 1 a 2 OZ. V článku V bodu 6 zmluvy o dielo si účastníci zmluvy platne dojednali zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % (z ceny uvedenej vo faktúre bez DPH) pre prípad, že objednávateľ sa dostane do omeškania s platením faktúr zhotoviteľa. Vzhľadom k tomu, že súd dospel k záveru, že žalovaný sa dostal do omeškania s uhradením zádržného, súd popri istine a úrokoch z omeškania žalobcovi priznal aj nárok na zmluvnú pokutu v zmluvne dojednanej výške. S poukazom na uvedené skutočnosti súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. 12. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, na základe ktorého navrhol rozsudok zmeniť tak, že súd žalobu v celom rozsahu zamietne. Vo svojom obsiahlom odvolaní vytýkal súdu prvej inštancie nedostatočne zistený skutkový stav a z toho vyplývajúce nesprávne posúdenie veci, pričom namietal najmä vznik nároku na výplatu zvyšnej časti zádržného a započítanie pohľadávky na náhradu škody voči žalobcovi. V dôvodoch odvolania zopakoval všetky argumenty, ktoré uviedol pred súdom prvej inštancie, a s ktorými sa súd vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku. 13. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca a navrhol napadnutý rozsudok ako správny potvrdiť a žalobcovi priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Taktiež argumentačne reagoval na všetky námietky zo strany žalovaného, ktoré považoval za nesprávne a účelové. Opätovne zdôraznil, že dielo bolo odovzdané bez vád a toto žalovaný tiež riadne odovzdal svojmu investorovi. 14. Podľa § 470 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase. Konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo. 15. Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 16. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a v podrobnostiach odkazuje na jeho odôvodnenie. Po oboznámení sa s obsahom odvolania odvolací súd zistil, že žalovaný v ňom neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali správnosť či zákonnosť záverov súdu prvej inštancie. Odvolací súd k veci len dodáva, že žalovaný žiadnym spôsobom neuniesol dôkazné bremeno na svoje tvrdenia o práve na náhradu škody zo strany žalobcu, v dôsledku čoho produkoval započítací prejav. Taktiež toto započítanie spochybňuje jeho námietku o nedostatku práva na výplatu zádržného, pričom ku všetkým jeho námietkam bolo v odôvodnení napadnutého rozsudku dané právne zdôvodnenie. 17. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil stotožňujúc sa i s jeho odôvodnením. 18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. a s poukazom na § 255 ods. 1 C.s.p., pričom o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté podľa § 262 ods. 2 C.s.p. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).