Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/335/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212220585 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Pekarčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1212220585.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a členiek senátu JUDr. Andrey Haitovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v právnej veci žalobcu: Západoslovenská distribučná, a.s., Čulenova 6, Bratislava, IČO: 36 361 518, zast.: GRABAN, TORMA & PARTNERS s.r.o., Kováčska 53, Košice - Staré Mesto proti žalovanému: Slovanet, a. s., Záhradnícka 151, Bratislava, IČO: 35 954 612, zast.: GRMAN & PARTNERS, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava 811 09, o zaplatenie 364,19 eur s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 25Cb/188/2012-182 zo dňa 7.7.2015 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. 25Cb/188/2012-182 zo dňa 7.7.2015 p o t v r d z u j e . Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému vo výške 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 364,19 eur spolu s 9% ročným úrokom z omeškania od 13.11.2010 do zaplatenia a súčasne ho zaviazal i na náhradu trov konania. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 8.8.2012 domáhal zaplatenia sumy 364,19 eur s príslušenstvom titulom náhrady škody za neoprávnený odber elektriny. Návrh odôvodnil tým, že dňa 18.10.2010 bola vykonaná kontrola meracieho miesta poverenými zamestnancami žalobcu, pri ktorej bolo zistené nasledovne: „Pri kontrole odberného miesta sme zistili neoprávnený odber elektrickej energie, ktorý bol zapojený z nemeranej časti z prívodu hlavného ističa. Odberateľ nemá obchodnú zmluvu.“ S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti vznikla žalobcovi škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny vo výške 364,19 eur, ktorú žalovanému vyúčtoval faktúrou č. 3904448 vystavenou dňa 28.10.2010 a splatnou dňa 12.11.2010. Okrem nároku na istinu si uplatňuje aj nárok na zaplatenie zákonného úroku z omeškania vo výške 9 % ročne. 2. Vzhľadom k tomu, že pôvodný žalovaný (Slovanet, a.s., Záhradnícka 151, Bratislava 821 08, IČO: 35 765 143) zanikol a dňa 1.4.2015 bol vymazaný z obchodného registra v dôsledku zlúčenia, súd v zmysle § 107 ods. 4 O.s.p. pokračoval v konaní s jej právnym nástupcom (SNET a.s./od 1.4.2015 Slovanet, a.s., Záhradnícka 151, Bratislava 821 08, IČO: 46 802 002). 3. Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím právneho zástupcu žalobcu, právneho zástupcu žalovaného, výsluchom znalca, oboznámil sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a po takto vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav veci. 4. Z Protokolu o zistení neoprávneného odberu v zmysle zákona o energetike č. 024692 zo dňa 18.10.2010 vyplýva, že pri kontrole odberného miesta bol zistený neoprávnený odber elektrickej energie, ktorý bol zapojený z nemeranej časti z prívodu hlavného ističa napojený vodič o priemere 2,5 CY mm2, ktorý pokračoval na istič 2A, ktorý napájal internet Slovanet bez merania. Odberateľ nemá obchodnú zmluvu. Odberateľ sa v protokole vyjadril, že do 22.10.2010 uzatvorí zmluvu s dodávateľom elektrickej energie. Náhradu škody za neoprávnený odber el. energie žalobca žalovanému vyčíslil Vyúčtovaním č. 3904448 zo dňa 28.10.2010. Medzi stranami sporu bola dňa 8.4.2009 uzavretá Zmluva o pripojení odberného zariadenia žiadateľa do distribučnej sústavy spoločnosti ZSE Distribúcia, a.s. číslo 120114620. 5. Zo znaleckého posudku č. 19/2014 znalca X.. S. N., N.A.. vyplýva, že na adrese J. X/A, XXX XX D. bola do dňa 18.10.2010 neoprávnene odoberaná elektrická energia elektrickým zariadením značky Cisko ME 3400 patriacim žalovanému. Neoprávnený odber bol zrealizovaný tým spôsobom, že bez platnej zmluvy s dodávateľom elektrickej energie bol na uvedenej adrese z nemeranej časti prívodu hlavného ističa napojený vodič typu CY 2,5 mm2. Uvedený vodič pokračoval na istič nominálnej hodnoty 2 A, z ktorého bolo napojené zariadenie značky Cisko ME 3400. 6. Štítkovým odberom sa myslí spotreba elektrickej energie vypočítaná na základe údajov uvedených priamo na štítku predmetného spotrebiča, príp. v technickej špecifikácii uvedenej v príslušnej technickej dokumentácii. Vypočítaná spotreba elektrickej energie zo štítkového údaju je považovaná za maximálne možnú spotrebu. Výrobcovia na štítku udávajú maximálny príkon spotrebiča. Takto vypočítaná spotreba môže a nemusí zodpovedať reálnej spotrebe elektrickej energie. Závisí to od typu a prevádzky spotrebiča. V zásade technické požiadavky, resp. podmienky pripojenia do distribučnej sústavy si v súlade s platnou legislatívou určuje distribučná spoločnosť. Ak ich žiadateľ splní, musí byť pripojený do distribučnej sústavy. Ak nie, mala by ho distribučná spoločnosť informovať z akých konkrétnych dôvodov nebol pripojený do distribučnej sústavy. To, či žalovaný splnil všetky požiadavky pripojenia (vrátane technických), by mala vedieť samotná distribučná spoločnosť a ak neboli splnené, mala o tom žalovaného informovať. 7. Pri nemeranom odbere nie je inštalované samostatné meradlo elektrickej energie ako to vyplýva zo samotného názvu. Po podaní žiadosti prevádzkovateľovi distribučnej sústavy, jej posúdení a splnení všetkých podmienok pripojenia, prevádzkovateľ zriadi takéto odberné miesto. Výška skutočne spôsobenej škody sa nedá určiť, pretože nie je možné určiť skutočne spotrebovanú elektrickú energiu, ktorú je možné len zmerať. Za predpokladu, že akceptujeme dĺžku neoprávneného odberu 1287 dní, ktorú udáva žalovaný, je možné vypočítať celkovú maximálnu spotrebu elektrickej energie, ktorá činí 926,64 kWh. Ak túto spotrebu vynásobíme reálnou cenou 0,12 €/kWh, ktorú uvádza žalovaný, že platil v rokoch 2008 až 2010 žalobcovi na ostatných identických odberných miestach, tak výsledná suma je 111,20 eur zaokrúhlene. Tento výpočet nemá nič spoločné s výpočtom škody podľa vyhlášky MH SR č. 154/2005 Z.z., kde je iná cena za kWh, spôsob výpočtu ako aj iné poplatky. 8. Vo výpovedi znalec uviedol, že na znaleckom posudku v celom rozsahu trvá a nemá na ňom čo meniť. Výpočet, ktorý bol realizovaný žalobcom bol vykonaný v zmysle vyhlášky a je korektný. V prípade výpočtu žalovaného sa jedná o maximálne možné množstvo elektrickej energie, ktoré bolo možné v danom mieste za daných okolností spotrebovať. Žalobca pri svojom výpočte vychádzal z menovitej hodnoty ističa dva ampére, kým žalovaný vychádzal z menovitého spotrebiča 30 W. Výpočet žalobcu je korektný v zmysle vyhlášky 154/2005 a predstavuje celkovú možnú spotrebu elektrickej energie, ktorá mohla byť spotrebovaná neznámym spotrebičom, čo činí 460 W. Výpočet žalovaného je založený na menovitom príkone spotrebiča, čo činí 30 W. Výpočet žalovaného znamená maximálne možnú spotrebu elektrickej energie pri inštalácii 30 W spotrebiča. Množstvo spotrebovanej elektrickej energie vypočítanej žalovaným je vyššie, akoby bola skutočne spotrebovaná nameraná elektrická energia. Skutočná elektrická energia sa dá jedine zmerať, dané odberné miesto nepotrebovalo merač spotrebovanej elektrickej energie, pretože sa jednalo o nemeraný odber. 9. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že v návrhu na vydanie platobného rozkazu žalobca zamlčal, že zo strany odporcu mu bol dňa 17.9.2011 doručený list s názvom Odpoveď na pokus o zmier, v ktorom oznámil žalobcovi, že požadovaná suma vo výške 364,19 eur, vyúčtovaná faktúrou č. 3904448 s dátumom splatnosti 12.11.2010, ktorou si žalobca vyúčtoval náhradu škody za neoprávnený odber elektrickej energie zistený dňa 18.10.2010, je v rozpore s ust. § 39 ods. 2 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike. Žalobca pri výpočte náhrady škody postupoval v rozpore s uvedeným ustanovením zákon o energetike, keď požadoval od žalovaného náhradu škody vo forme tzv. fiktívneho odberu podľa vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 154/2005 Z.z., bez toho, aby sa najprv ako mu to ukladá cit. právna norma, pokúsil stanoviť skutočne vzniknutú škodu. Pritom zo skutočností známych žalobcovi bolo a je možné objektívne a spoľahlivo zistiť a vyčísliť skutočne vzniknutú škodu. Ako uviedol v spomínanom liste zo dňa 17.9.2011, v zmluve o pripojení odberného zariadenia žiadateľa (žalovaného) do distribučnej sústavy navrhovateľa uzavretej dňa 18.3.2009 medzi žalobcom a žalovaným, ako aj v príslušných správach o odbornej prehliadke je jednoznačne špecifikovaný typ a výkon odberného zariadenia a z týchto podkladov je možné objektívne a spoľahlivo vypočítať výšku odobratej elektrickej energie pre účely výpočtu neoprávneného odberu. Tieto fakty potvrdzuje aj nájomná zmluva uzavretá medzi žalovaným ako nájomcom a bytovým domom ako prenajímateľom, v priestoroch, kde sa nachádza odberné miesto. Podľa týchto podkladov je potom bez akýchkoľvek ťažkostí možné objektívne a spoľahlivo vyčísliť výšku skutočne vzniknutej škody a to v sume 111,20 eur, ktorú bol pripravený žalobcovi uhradiť hneď po tom, ako opraví faktúru č. 3904448. Teda dôvod omeškania s uhradením náhrady škody nie je na strane žalovaného, ale bol zapríčinený žalobcom, preto nie je odporca povinný uhradiť úrok z omeškania. 10. Žalobca vo vyjadrení k odporu proti platobnému rozkazu uviedol, že u žalovaného tým, že odoberal elektrickú energiu bez platne uzatvorenej zmluvy, nemožno zistiť skutočnú výšku škody podľa § 39 ods. 2 zákona o energetike. Napríklad nemožno pri výpočte použiť príslušnú tarifnú cenu, lebo tá je dohodnutá v zmluve o dodávke elektrickej energie. § 1 ods. 1 vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 154/2005 sa nepoužije. Ak teda ide o neoprávnený odber elektriny bez uzavretej zmluvy: „výška škody sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny príslušnou cenou v najvyššej jednotkovej cene systémovej odchýlky, ktorá vznikla počas trvania neoprávneného odberu, a regulovaných poplatkov súvisiacich s dodávkou elektriny.“ Zariadenie elektromera bolo inštalované z nemeranej časti cez 2A istič, z toho dôvodu sa na výpočet použila Vyhláška Ministerstva hospodárstva SR č. 154/2005. 11. Súd prvej inštancie poukázal na ust. § 39 ods. 1 a 2 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike, ďalej na ust. § 1 ods. 1 Vyhlášky č. 154/2005 Z.z., ďalej na ust. § 1 ods. 2 Vyhlášky č. 154/2005 Z.z., na ust. § 365 Obchodného zákonníka, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z. a uviedol, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že došlo k neoprávnenému odberu elektriny na danom odbernom mieste, spornou bola iba otázka spôsobu výpočtu škody. Žalovaný pri svojom výpočte skutočne vzniknutej škody vychádzal z maximálnej možnej spotreby inštalovaného elektrického zariadenia, určenej zo štítkového odberu tohto elektrického zariadenia a teda z maximálneho množstva (spotreby) elektrickej energie, ktorú bolo inštalované elektrické zariadenie spôsobilé a schopné objektívne odoberať. Súd prvej inštancie vyhodnotil návrhom uplatnený nárok v súlade s vykonanými dôkazmi na základe citovaných zákonných ustanovení a dospel k záveru, že návrh je opodstatnený. Výška škody uplatnená žalobcom bola vypočítaná v súlade s Vyhláškou Ministerstva hospodárstva SR č. 154/2005 Z.z. v trvaní 182 dní neoprávneného odberu, teda najviac 6 mesiacov spätne odo dňa zistenia neoprávneného odberu, teda za obdobie od 19.4.2010 do 18.10.2010, t.j. deň vykonania kontroly odberného miesta. Rovnako tak znalec v posudku ako aj vo výpovedi potvrdil, že výpočet je v súlade s vyhláškou a je korektný. Výška škoda bola vyčíslená na sumu 364,19 eur vrátane DPH (elektrina 292,07 eur + náklady spojené so zisťovaním 56,94 eur), ktorá bola súdom v celom rozsahu priznaná. Rovnako súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj nárok na úhradu úrokov z omeškania, ktorý priznal v zákonnej 9% ročnej sadzbe. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. 12. Proti uvedenému rozsudku sa v zákonom stanovenej lehote odvolal žalovaný, ktorý s rozhodnutím súdu prvej inštancie nesúhlasí. Okresný súd Bratislava II pri výpočte škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny podľa názoru žalovaného aplikoval Vyhlášku č. 154/2005 Z.z. nesprávne. Pri vyčíslovaní škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny je potrebné vychádzať z ust. § 39 ods. 2 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov. Uvedené ustanovenie podľa názoru žalovaného platí bez rozdielu pre všetky skutkové podstaty neoprávneného odberu elektriny uvedené v § 39 ods. 1 zákona o energetike to znamená, že v každom jednotlivom prípade neoprávneného odberu elektriny vzniká povinnosť uhradiť v prvom rade skutočne vzniknutú škodu, pričom je potrebné vziať do úvahy špecifiká konkrétneho prípadu neoprávneného odberu. Inými slovami povedané, v každom jednotlivom prípade neoprávneného odberu je potrebné najprv posúdiť, čo je skutočne vzniknutou škodou. V danom prípade neboli splnené zákonné podmienky pre aplikáciu Vyhlášky č. 154/2005 Z.z., pretože skutočne vzniknutú škodu je možné vyčísliť na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov. Ďalej uviedol, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru, že skutočnú škodu nie je možné vyčísliť, pretože skutočne spotrebovaná elektrická energia sa nedá zmerať, keďže na odbernom mieste nebolo inštalované samostatné meradlo. Podľa názoru žalovaného v danom prípade je dostatok objektívnych a spoľahlivých podkladov na vyčíslenie skutočne vzniknutej škody. Skutočne vzniknutou škodou je v danom prípade maximálna spotreba elektrickej energie elektrického zariadenia Cisco ME 3400. Poukázal na znalecký posudok, ktorý na dvoch miestach vypočítal maximálnu spotrebu elektrickej energie, resp. maximálne spotrebovanú elektrickú energiu zariadením Cisco ME 3400. Tento výpočet vychádza z konkrétnych skutkových okolností tohto prípadu. Znalec X.. S. N., N.. na pojednávaní dňa 26.2.2015 uviedol, že výpočet žalobcu predstavuje celkovú možnú spotrebu elektrickej energie, ktorá mohla byť spotrebovaná neznámymi spotrebičmi. V danom prípade však je známe a vedel a vie to aj žalobca aký konkrétny spotrebič bol inštalovaný na odbernom mieste. Výpočet žalobcu je preto neakceptovateľný, keďže nezohľadňuje konkrétne elektrické zariadenia, ktorým bola odoberaná elektrická energia. Naopak výpočet maximálnej spotreby elektrickej energie vychádza z reálnych parametrov konkrétneho odberného elektrického zariadenia. Zdôrazňuje a poukazuje na skutočnosť, že v danom prípade išlo o nemeraný odber elektrickej energie, pri ktorom je odber elektrickej energie tak minimálny, že sám žalobca považuje za neúčelného merať samostatným meradlom. Maximálne spotrebovaná elektrická energia zariadením Cisco ME 3400 z odberného miesta J. X/A, XXX XX D. za obdobie od inštalácie tohto zariadenia, t.j. 12.3.2008 do uzavretia zmluvy o združenej dodávke elektriny, t.j. 20.9.2011 predstavuje 926,64 kWh. Vo finančnom vyjadrení je cena 0,12 eur za 1 kWh, to činí 111,20 eur. Suma 111,20 eur predstavuje skutočne vzniknutú škodu podľa názoru žalovaného v danom prípade. Má za to, že súd prvej inštancie sa touto otázkou vôbec nezaoberal. Záver súdu prvej inštancie zodpovedá len metodike upravenej vo Vyhláške č. 154/2005 Z.z. Neodpovedá na rozhodujúcu otázku, či postup žalobcu spočívajúci v tom, že žalobca nevyčíslil skutočne vzniknutú škodu v zmysle § 39 ods. 2 zákona o energetike, a použil priamo výpočet podľa Vyhlášky č. 154/2005 Z.z. je alebo nie je správny. Má za to, že návrh žalobcu je potrebné v celom rozsahu ako nedôvodný zamietnuť. 13. K odvolaniu žalovaného sa písomne dňa 9.11.2015 vyjadril žalobca, ktorý uvádza nasledovné: 14. Žalobca sa v plnom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie a upriamuje pozornosť na znalecký posudok súdneho znalca X.. S. N., N.. Z posudku zreteľne vyplýva fakt, že skutočná spotreba na odbernom mieste sa nedá reálne zistiť a preto podľa § 39 ods. 2 zákona o energetike „ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, ktoré ustanovuje všeobecne záväzný právny predpis, ktoré vydá ministerstvo“ . V odpovedi č. 2 súdny znalec uvádza „takto vypočítaná spotreba môže a nemusí zodpovedať reálnej spotrebe elektrickej energie“, podobne odpovedal znalec aj v odpovedi č. 5 na podobnú otázku žalovaného „pri niektorých typoch spotrebičov môže vypočítaná spotreba elektrickej energie zodpovedať aj ich reálnej spotrebe“. Ďalej v odpovedi č. 8 na ďalšiu otázku žalovaného znalec uvádza „výška skutočne spôsobenej škody sa nedá určiť, pretože nie je možné určiť skutočne spotrebovanú elektrickú energiu, ktorú je možné len zmerať“. Z posudku je teda zrejmé, že skutočne spotrebovaná elektrická energia sa nedá zistiť, a teda sa musí obligatórne v zmysle § 39 ods. 2 ZoE použiť spôsob uvedený vo Vyhláške. 15. Žalovaný okrem toho, že namieta spôsob výpočtu spotreby elektrickej energie tiež v podstate namieta aj cenu, ktorou by sa takáto spotreba násobila. V odseku č. 15 svojho odvolania používa cenu 0,12 €/kWh, ktorú použil preto, že na obdobných odberných miestach mal takúto cenu za kWh. Na tomto mieste okrem vyššie uvedeného odkazu na § 1 ods. 1 písm. b) Vyhlášky poukazuje tiež na vyjadrenie k znaleckému posudku zo dňa 6.8.2014 na strane 3 v časti „Ad 4“, kde uvádza žalobca, že používať pri spôsobe výpočtu škody takúto cenu nie je na mieste, nakoľko takúto cenu mal žalovaný zmluvne dohodnutú na iných miestach, a takáto skutočnosť je v danej veci irelevantná. Opätovne upriamuje žalobca pozornosť na § 1 ods. 1 písm. b) Vyhlášky. V zmysle tohto ustanovenia vychádza cena 0,290726 €/kWh. Žalovaný v bode 15 vo svojom spôsobe výpočtu škody, s ktorým v celom rozsahu žalobca nesúhlasí tiež nereflektoval tú skutočnosť, že ku škode sa v zmysle § 1 ods. 5 Vyhlášky musia pripočítať aj náklady na zistenie neoprávneného odberu a v zmysle § 53 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH, tiež aj DPH. 16. V závere poukazuje aj na odsek č. 18 odvolania žalovaného, v ktorom žalovaný v podstate tvrdí, že keďže nejde o škodu v zmysle vyhlášky, ale len škodu podľa § 39 ods. 2 ZoE, tak ide o skutkovo a právne dva rozdielne nároky a keďže podľa žalovaného nie je nárok žalobcu vypočítaný pomocou vyhlášky daný, a nárok podľa § 39 ods. 2 ZoE si žalobca neuplatňuje, je potrebné návrh žalobcu zamietnuť ako celok. K uvedenému uvádza, že aj keby bola naplnená hypotéza § 39 ods. 2 ZoE prvej vety, teda by bolo možné zistiť skutočnú škodu, škoda by žalobcovi vznikla aj tak za rovnakých skutkových okolností, hoci možno v inej výške, a teda nebol by žiadny dôvod na zamietnutie žaloby, ako to požaduje žalovaný. V podstate sa jedná o to, že ak sa vypočíta vzniknutá škoda, či už podľa vyhlášky alebo podľa § 39 ods. 2 vety prvej ZoE je otázka právnej kvalifikácie a toto je v plnej právomoci súdu. Z týchto dôvodov navrhuje rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a súčasne si uplatňuje náhradu trov konania. 17. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo a odvolanie žalovaného bolo podané v rámci účinnosti zákonnej úpravy procesného konania podľa Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb., avšak o odvolaní rozhodoval odvolací súd dňa 13.4.2017, teda po nadobudnutí účinnosti právnej úpravy Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z. z. (ďalej ako „CSP“) a postupoval tak v súlade s § 470 ods. 1 CSP a § 473 CSP, podľa ktorých sa počnúc účinnosťou CSP ruší úprava Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. a aj na konania začaté pred účinnosťou CSP sa počnúc dátumom 1.7.2016 vzťahuje aktuálna procesná úprava CSP. 18. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaného podľa ust. § 379 a 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 19. Odvolací súd sa oboznámil s obsahom spisu, pričom zistil, že súd prvej inštancie dostatočným spôsobom zistil skutkový stav a vyvodil z neho i správny právny záver. 20. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 21. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 22. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré považuje za vecne správne a v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. 23. Na zdôraznenie vecnej správnosti odvolací súd uvádza nasledovné. 24. Na úvod je potrebné uviesť, že žalovaný v podanom odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by spochybnili správnosť záverov napadnutého rozsudku a s ktorými by sa dostatočným spôsobom nevysporiadal súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí. V danom prípade je nesporné, že žalovaný odoberal elektrickú energiu bez platne uzatvorenej zmluvy a preto nemožno zistiť skutočnú výšku škody podľa § 39 ods. 2 zákona č. 656/2004 o energetike. Nemožno teda napríklad pri výpočte použiť príslušnú tarifnú cenu, keďže cena je dohodnutá v zmluve o dodávke elektrickej energie. 25. Ustanovenie § 39 ods. 2 zákona o energetike, na ktorý poukazuje žalovaný v priebehu prvoinštančného konania ako i následne v odvolacom konaní je potrebné vykladať tak, že aby bolo možné postupovať podľa uvedeného ustanovenia je nevyhnutné vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov. Spôsob výpočtu, na ktorý poukazuje žalovaný v podanom odvolaní vyhodnotil odvolací súd za nesprávny, neaplikovateľný na daný prípad. Poukaz na obdobné odberné miesta, resp. poukaz na cenu za predchádzajúce platobné obdobia nemôže umožniť výpočet škody, tak ako má na mysli ust. § 39 ods. 2 zákona č. 656/2004 o energetike. Ako uviedol znalec výpočet žalovaného je založený na menovitom príkone spotrebiča, čo činí 30W. Výpočet žalovaného znamená maximálnu možnú spotrebu elektrickej energie pri inštalácii 30W spotrebiča. Množstvo spotrebovanej elektrickej energie vypočítanej žalovaným je vyššie ako by bola skutočne spotrebovaná nameraná elektrická energia. Ako uviedol ďalej znalec skutočná elektrická energia sa dá jedine zmerať, pričom dané odberné miesto nepotrebovalo merač spotrebovanej elektrickej energie, pretože sa jednalo o nemeraný odber. Čiže už zo samotného výpočtu žalovaného jednoznačne vyplýva, že ani tento nevedel špecifikovať skutočne vzniknutú škodu, viď vyššie uvedené a to na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov. Z týchto dôvodov je možné výlučne použiť na spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny všeobecne záväzný právny predpis vydaný príslušným ministerstvom, tak ako i ustálil správne súd prvej inštancie. Vzhľadom k tomu, že ide o neoprávnený odber elektriny bez uzavretej zmluvy, žalobca správne postupoval pokiaľ použil na výpočet škody Vyhlášku Ministerstva hospodárstva SR č. 154/2005 Z.z. 26. Vzhľadom k tomu, že žalovaný v podanom odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa dostatočným spôsobom nevysporaidal súd prvej inštancie a vzhľadom k tomu, že odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie vo veci rozhodol správne, v ďalšom sa odvolací súd obmedzil už len na skonštatovanie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia a rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil. 27. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a vzhľadom k tomu, že žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný, vzniklo mu právo na náhradu trov odvolacieho konania, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. 28. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).